Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. V prvom vystúpení za klub som sa venoval celkovému rozpočtu. Minister financií tu nebol, ale dúfam, že vtedy prítomný minister spravodlivosti mu sprostredkoval informácie z môjho vystúpenia. Dnes sa budem venovať rozpočtu ministerstva kultúry. Hneď na začiatku musím konštatovať, že v tomto rezorte akoby bežala permanentná konsolidácia naprieč volebnými obdobiami, ktorá stále necháva kultúru na chvoste záujmu a okrem nedostatku finančných zdrojov, ktoré sa podpisujú na jej provizórnom fungovaní a nemožnosti väčšieho rozletu, jej rany často s nezvrátiteľnými následkami vrážajú politici, ktorí svojou revanšistickou politikou rúcajú to, čo bolo horko ťažko vybudované v predchádzajúcom období.
Točíme sa v kruhu štvorročných funkčných období vlád. Stratégie rozvoja kultúry a umenia končia však v zásuvkách bez ich celoplošného akceptovania a vždy nanovo sa začína tvoriť to, čo sa neodvážim nazvať kultúrnou politikou štátu, ale len politikárčením na úkor kultúry samej. Či zdroje sú alebo nie sú, kultúra dostáva stále rovnako a garnitúra pôsobiaca teraz na ministerstve aj túto obvyklú výšku prostriedkov míňa na realizáciu úzkych záujmov a cieľov svojej straníckej politiky a v tomto spomedzi všetkých garnitúr vyniká tá súčasná vedená ministerkou Martinou Šimkovičovou. Dovolím si to tvrdiť preto, že tento zákon roka nebola schopná prísť ministerka Šimkovičová obhajovať ani na výbor pre kultúru a médiá. Namiesto toho nás cez sociálne siete informovala, že uprednostňuje rokovanie o problematike štátneho jazyka. Netvrdím, že toto nie je dôležité, ale išlo o parciálne stretnutie, ktoré sa dalo určite odložiť, či časovo preložiť, pretože obhajovať rozpočet pre pred parlamentným výborom, ktorý je určený na kontrolu ministerstva je jej povinnosťou. Poďme však k rozpočtu, ktorý ministerstvu kultúry pridelil 3,5 milióna eur, o 3,5 milióna eur viac ako v tomto roku. Nejde o zvýšenie, ako by sa na prvý pohľad zdalo, lebo keď odpočítame mandátne výdavky teda tie viazané na valorizačné mechanizmy v zákonoch, rezort kultúry dostal o 15,9 milióna eur menej ako mal dostať. To je teda podiel, ktorým sa ministerstvo podieľa na konsolidácii verejných financií. V dôsledku valorizačného mechanizmu sa podpora cirkví a náboženských spoločností zvyšuje o necelých 10 miliónov eur. V prípade podpory cirkví ide o finančný príspevok, ktorý kompenzuje ich činnosť a službu v mnohých oblastiach života, spoločnosti, sociálnej, zdravotnej, vrátane duchovnej službe a iných. Benefity, ktoré sa nedajú vyjadriť a hodnotí len materiálnej, či výškou podpory. Napríklad platy duchovných, ktoré boli roky pod úrovňou minimálnej mzdy, je tak možné dorovnať do jej úrovne. Ak by sa niekto pýtal, prečo sa v čase konsolidácie nesiahne aj na tento príspevok, odpovedám, lebo je to spravodlivé a je dobré, že v zákone tento valorizačný mechanizmus je. Ďalším mandatórnym výdavkom je príspevok na úrovni 0,12% z hrubého domáceho produktu pre Slovenskú televíziu a rozhlas, ktorý jej pripísal navyše, takisto necelých 10 miliónov eur. Ide o...

Ďakujem za slovo.
Kolega František Majerský, ďakujem za tvoje vystúpenie. Skutočne hovoril si o veciach, ktoré sú nám vlastne už dlho známe, že chýbajú nejaké systémové opatrenia v zdravotníctve, hoci tam, hoci tam nejaké peniaze sú. Tiež si hovoril teda o peniazoch v zdravotníctve. Ja sa dotknem v súvislosti s tým aj nového zvýšenie zdravotných odvodov o jedno percento. Na rozdiel od predchádzajúceho kroku pred dvoma rokmi, keď sa zvýšil odvod o jedno percento na strane zamestnávateľa, tak teraz sa ten odvod zvyšuje na strane zamestnanca, to znamená, siahame na čistý príjem. Čistý príjem zamestnancov. Pochopiteľné, že živnostníci budú znášať celý šestnásťpercentný zdravotný odvod.
Ďalšia vec, čo je pri tom dôležitá, je, že tieto peniaze nepôjdu do zdravotníctva. Ja tomu rozumiem, že ministerstvo financií a vláda hľadá peniaze po všetkých kútoch, kde by len zobrala tie peniaze a zaťažila ľudí tak, aby tie peniaze získala, len v tomto prípade by som bol aspoň rád, keby nazvali veci pravým menom. Toto už nie je zdravotný odvod, ja by som to nazval zdravotnou daňou. To je čistá daň. To znamená daň na tých ľudí, čo pracujú, sú zamestnaní alebo sú živnostníci, to je nová daň na nich, ktorá bude smerovať priamo do štátneho rozpočtu. So zdravotníctvom to nemá absolútne nič spoločné. A preto treba to nazývať pravým menom a priznať sa k tomu, že je to takto. A ak niečo podobné plánujete vo vláde aj v budúcnosti, tak prosím, voľte správnu terminológiu. Nebalamuťte ľudí tak, ako používa minister financií výrazy o táraní, tak ja v tomto prípade hovorím, že toto je vyslovené táranie.

To je neuveriteľné, ako sa dajú veci prekrútiť. Jednoducho boli sme prihlásení a pán Blcháč nechal odsúhlasiť vládnym poslancom, aby sa skončila rozprava, tak neviem, ako mám tomu rozumieť. Jednoducho bol som prihlásený, takisto kolega Janckulík, ktorý je členom výboru takisto, jednoducho nemohli sme vystúpiť.
Čo sa týka Českej republiky, pán Blcháč, ja skutočne, ako pracujme s informáciami, pracujme odborne s nimi. Česká republika znižovala každý rok deficit verejných financií, každý rok, tomu sa hovorí konsolidácia. Nejdem sa s vami teraz sporiť, že čo to je šetrenie a konsolidácia, takéto hry so slovami, jednoducho skúsme sa pozrieť ako odborne na veci, odborne. Apelujem na vás, ako na šéfa finančného výboru.
Ďalej, čo sa týka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, prosím vás pekne, vy si vytrhnete, čo vám pasuje. Zoberte si, ako vyhodnotila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tretí konsolidačný balík a rozpočet. Viete, ako prispeje k dlhodobej udržateľnosti verejných financií? 0,2 %, to sú zase odborné čísla, 0,2 % za cenu 2,7 miliardy, ako vy hovoríte, za tú cenu bude udržateľnosť lepšia o 0,2 %. Čo je toto? A nikto nevie, ako to dopadne budúci rok. Však vieme, čo ste čakali tento rok a ako sme dopadli. A ja čakám a Rozpočtová rada vám hovorí, že bude nie 4,1 % deficit, ale 4,6 a ja sa obávam, že to bude ešte vyššie.
A ešte vám poviem jednu vec k tomu ratingu, k tej Standard & Poor´s sa vrátim, oni očakávali, že do roku ´27 klesne deficit niekde na úroveň medzi 3 až 4 %. Viete, koľko vy počítate v roku 2027? 5 %, takže sa potom nedivte, ak táto agentúra siahne po ratingu Slovenska.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme druhý deň o návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok, žiaľ, v tejto komornej atmosfére, ale predpokladám, že aspoň to, čo teraz s tým, čo vystúpim za klub KDH, tak, samozrejme, že bude v zázname a že možno nás sledujú ľudia aj cez iné kanály.
Pána ministra spravodlivosti poprosím, keby potom skutočne ako odovzdal to, čo teraz budem apelovať na ministra financií, pretože tie apely budú pomerne vážne. Takže máme na stole predložený návrh rozpočtu na rok 2026. V prvom rade poviem, že je dobré, že dobré pre nás je, privítali sme to, že sme sa aspoň dozvedeli, že ako dopadne rok 2025, pretože zatiaľ sme o tom veľa informácii z ministerstva financií nemali a musíme povedať, že ten rozpočet na rok 2025 nedopadne vôbec dobre.
My sme už pri návrhu tretieho konsolidačného balíka minulý rok apelovali na to, aby sa tento konsolidačný balík dal do súladu s návrhom rozpočtu na rok ´26 a teraz ako opíšem rok 2025, tak nám len potvrdzuje, že skutočne tá situácia je veľmi vážna a že mali sme teda brať do úvahy v tomto rozpočte na rok ´26 aj situáciu, ktorá je v roku 2025.
V prvom rade poviem, že verejné financie sa vyvíjajú zlým smerom. Poviem to, len na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu. Výber daní nám kolabuje, môžeme povedať doslova takto, pretože napríklad pri dani z pridanej hodnoty, tak ako to uvádza aj ministerstvo financií v návrhu tohto rozpočtu, bude chýbať do konca roka 531 miliónov eur, pri dani z príjmov právnických osôb 468 miliónov eur, pri transakčnej dani 164 miliónov eur, pri spotrebných daniach 147 miliónov eur. Sú to veci, na ktoré takto, keď som tu stál pred rokom, tak som upozorňoval na to, že tie očakávania sú príliš optimistické a sa to potvrdzuje, že tento výpadok je skutočne obrovský. Ten návrh štátneho rozpočtu na rok ´26 nám tiež potvrdzuje to, že v roku 2025 budú výdavky štátneho rozpočtu oproti roku 2024 o takmer o 9 % vyššie. To znamená v časoch, keď sa všetci uskromňujeme, keď dopadajú na nás tvrdo dva konsolidačné balíky, tak štátny rozpočet hospodári tým spôsobom, že výdavky rastú medziročne o 9 %. Toľko hovoria čísla o očakávanej skutočnosti roku 2025.
Ďalším problémom je, že v podstate nekonsolidujeme. Deficit verejných financií má tento rok prevýšiť 5 %. To už priznáva aj ministerstvo financií. Pritom v pláne bolo 4,7 %. Je za tým horší výber daní, je za tým pokles ekonomickej aktivity, na ktorý sme upozorňovali už minulý rok, že príde a je za tým, samozrejme, aj politika na strane výdavkovej. Hoci výdavky nám majú klesnúť tento rok o nejakých 600 miliónov euro oproti predpokladanému rozpočtu, tak stále to nebude stačiť na to, aby ten deficit sme dostali pod 5 %. Znamená to, že táto vláda v podstate ďalší rok po sebe dosahuje deficit nad 5 % a nekonsoliduje verejné financie. Nekonsoliduje. Napriek všetkým tým útrapám, ktoré znášajú občania, živnostníci, podnikatelia, samosprávy, tak vláda neuzdravuje verejné financie, naopak, hrubý dlh štátu výrazným spôsobom rastie. Tento rok sa zvýši o 7 miliárd eur.
Ak tu počúvame reči o tom, a hovoril to aj minister financií vo svojom vystúpení, o nejakom protivetre, ktorý duje od našich obchodných partnerov, tak poviem na to len toľko, že ten protivietor napríklad zo strany Nemecka cítim už najmenej dva roky a zrazu teraz sa naň vyhovárame. Keď poviem clá zo strany Spojených štátov, clá máme teraz vo výške 15 plus 2,5 %, teda 17,5 %, takže nie tie hrozivé clá, s ktorými prišiel prezident Spojených štátov na začiatku roka. S týmto protivetrom sa dokážu vyrovnávať napríklad v Českej republike. A Českú republiku uvádzam rád ako príklad, pretože Česká republika je príklad toho, že ako sa dajú konsolidovať verejné financie skutočne. Im sa to podarilo, darí sa im zlepšovať stav verejných financií, i keď teraz už budú mať novú vládu a tá vláda, ktorá ešte teraz dosluhuje, tak dokázala ozdraviť verejné financie a dokázala aj to, že ekonomika rastie. Naša ekonomika, musíme to povedať, začína zastávať, zadrhávať sa a otázka je, ako sa bude vyvíjať aj budúci rok. A je za tým nie ten protivietor, ale v prvom rade je za tým politika vlády. Upozorňovali sme na to minulý rok, že tieto opatrenia budú viesť k poklesu ekonomickej aktivity, k zastaveniu ekonomickej aktivity, k zastaveniu súkromných investícií, je to skutočne pravda, je to tak.
A keď si minister financií berie do úst kadejaké príklady, najnovšie je veľkým hitom Francúzsko, prosím vás pekne, vo Francúzsku nemajú ekonomickú krízu v prvom rade, ale majú politickú krízu. Politickú, pretože tam majú prezidenta, ktorého nepočúva parlament. A jednoducho tam uvažujú dokonca o celej zmene politického systému, hovoria o piatej republike. Ak si chce minister financií brať príklad, nech skočí napríklad kúsok ďalej do susedného Talianska, kde predsedníčka vlády Meloniová dokáže Taliansko ozdravovať a dokáže aj ekonomický rast Talianska, ako už dávno to nebolo. To znamená sú štáty, ktoré to dokážu a sú štáty, ktoré to nedokážu. Tak prosím vás, pán minister, nevyberajte si príklady, ktoré sa vám práve hodia. Zaujímavé, že ste si nevybrali príklad Maďarska, susedného Maďarska, ktorému sa skutočne nedarí a nedarí sa mu hlavne preto, lebo uplatňuje takú politiku, ako uplatňuje. To znamená, napríklad aj tie dôsledky sú aj také, že má pozastavené čerpanie eurofondov. Ale ja Maďarsko si, pán minister, nezoberiem ako príklad, pretože pán Fico sa brata s predsedom maďarskej vlády Orbánom. Takže to nie je asi vhodný príklad.
Teraz ciele do budúcna. pozrime si to, čo predpokladal minister financií a vláda minulý rok. Tie ciele boli takéto, deficit verejných financií mal byť tento rok 4,7 %, v roku 2026 3,7 a v roku ´27 3 %. Realita alebo teraz aké sú predpoklady? 5 % tento rok, 4,1 budúci rok a vyše 5 % budúci rok. To znamená, opäť vidíme do budúcna, že nejde o žiadne konsolidovanie. Napriek tomu, že tu budeme mať tretí konsolidačný balík, tak ten cieľ je proste 4,1 %, je nízky a v tom ďalšom roku vidíme, že ten deficit má zase podskočiť nad 5 %. Čo to spôsobuje? Spôsobuje to vysoký nárast dlhu. Len za minulý rok vzrástol hrubý dlh Slovenska o 9 miliárd eur. Aby sme si vedeli predstaviť, čo to číslo znamená, keby všetci zamestnanci, ktorí sú na Slovensku, zarábali priemernú mzdu, tak dva mesačné platy musia dať v prospech štátu, aby umorili ten dlh, ktorý vznikol minulý rok, takéto sú to čísla. A budúci rok, tento rok má byť zadlžený zase ďalších 7 miliárd eur a podobné číslo to bude v roku 2026. To znamená, že za tieto tri roky zadlží vláda Slovensko o takmer 23 miliárd eur, toto je realita. A do tohto stavu nás dostáva táto vláda.
Aké sú východiská pre bežných ľudí, keď sa pozrieme do toho rozpočtu? Čo majú ľudia očakávať? Okrem toho, že sme už na nich zavesili ten tretí konsolidačný balík veľmi ťažký a ktorý už ide priamo na výplatné pásky ľudí, ide priamo do daní z príjmov fyzických osôb, ide priamo na živnostníkov, tak okrem toho ten dosah aj tohto štátneho rozpočtu bude znamenať, že rast reálnych miest má byť budúci rok iba 0,8 % a inflácia má ostať na vysokých úrovniach prekračujúcich 4 %. To znamená Slovákom a Slovenkám budú rásť ceny. Zdá sa mi úplne, nie zdá, ale musím povedať, že je úplne detinské, keď sa minister financií pri zdôvodňovaní týchto dosahov na obyvateľov utieka k úplne takým komickým veciam ako, však počúvajte, však bude inflácia 4,4 % budúci rok, ale však dáme vám energopomoc a keď príde tá energopomoc, tak bude vlastne iba 2,5 %. Prosím vás pekne, toto nie je hodné ministra financií, aby kalkuloval s takýmito vecami, skutočne. A takisto, keď hovorí, že reálne mzdy majú rásť budúci rok o 0,8 %, ale keď vám dáme peniaze z tej energopomoci, tak to budú 2 %. Čo sú toto za kalkulácie, skutočne. Hovorím, to sú kalkulácie nehodné ministra financií.
Toto sú predpoklady vlády budúci rok, ako som hovoril, deficit 4,1 % a hrubý dlh má narásť na 62,8 % HDP. Toto hovorí ministerstvo financií, osvojila si to vláda. Máme tu ústavnú inštitúciu, ktorá stráži verejné financie na Slovensku a ktorá má povinnosť brať na kritiku aj tie predpoklady, ktoré nám posúva vláda. Čo hovorí rada pre rozpočtovú zodpovednosť? Nie 4,1 % deficit, 4,6 budúci rok, to znamená, že sa blížime k tej päťke zase a nie dlh 62,8 % HDP, ale 64,3. A keď tu minister financií vystúpil, že toto sú predpoklady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré sú politicky motivované, prosím vás pekne, čo to robíte? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je ústavná inštitúcia, ktorá sa riadi ústavným zákonom rozpočtovej zodpovednosti. Vy spochybňujete inštitúciu. Keď útočíte na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak útočíte na celú inštitúciu. Uvedomujete si, čo robíte? Vy znevažujete inštitúciu. A keď hovoríte, že predseda Rozpočtovej rady pán Tóth má nejaké politické motivácie alebo kedy bol dosadený do Rozpočtovej rady, prosím vás pekne a čo robíte s Národnou bankou? Čo robíte s Národnou bankou?! Váš predseda vlády, váš predseda strany hovorí o tom, že post guvernéra Národnej banky patrí strane HLAS. 10 % strana má rozhodovať o tom, kto bude guvernér Národnej banky Slovenska. Rozumiete? Čo sú toto za kalkulácie? Tak na jednej strane znevažujete inštitúciu, ktorou je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a na druhej strane je úplne v poriadku, že politicky budete nominovať, jedna politická strana bude nominovať guvernéra Národnej banky Slovenska, Národnej banky Slovenska, nezávislej inštitúcie. Prosím vás pekne, čo to je?
Takže, keď poviem tie očakávania, ktoré sú, tie základné v tom rozpočte na budúci rok sú, musím povedať, že sú nerealistické. Ja rešpektujem vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a poviem len jeden príklad, prečo ich treba rešpektovať. Pretože oni vedia počítať. Bola to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, prvá inštitúcia, ktorá povedala, že ten deficit, ktorý ste si naplánovali na tento rok, sa nedosiahne. Oni prví povedali, že bude vyššia ako 5 % a vy ste si to teraz len priznali, je to proste tak. Je to ich úloha, tak ich, prosím vás, rešpektujte. Keď ste ich už dali nabok pri výdavkových limitoch, tak ich rešpektujte aspoň v tomto.
Teraz ku konsolidácii. Hovoril som, že štátny rozpočet, my sme boli za to, takisto ako minulý rok, aby sa konsolidácia preberala zároveň so štátnym rozpočtom. Prečo? Poviem. Lebo sme očakávali, čo urobí vláda na sebe budúci rok, aby dokázala konsolidovať verejné financie, čakali sme úpenlivo. Prišiel návrh rozpočtu a sme sa niečoho dočkali. Tak teraz, hoci tu minister financií hovoril o tom, že z tých 2,8 miliardy eur tretieho konsolidačného balíka na tom sa bude podieľať vláda takmer polovicou, to znamená 1,3 miliardy eur a tu sa to snažil vysvetľovať, kamuflovať, že ako tú 1,3 miliardy eur dosiahne, nedostali sme odpoveď. Bol som na finančnom výbore s kolegom Janckulíkom, minister sedel vedľa nás, chcel som mu dať otázku, prosím vás pekne, ako tá 1,3 miliardy eur bude vyzerať a viete, čo sa stalo? Nedali nám slovo, normálne nás vyhodili, nedali nám slovo, nemohli sme vystúpiť. Rozumiete? Takto to bolo. Tak som čakal, čo povie minister tu v pléne včera. Začal vysvetľovať, ako zrátaval tu 1,3 miliardy, no nedostal sa k nej. A ja vám poviem prečo. Pretože to je fantómova konsolidácia, fantómova, nie je reálna. Jediné presné číslo, ktoré mám zo strany vlády, je 535 miliónov eur, a to je viazanie výdavkov jednotlivých ministerstiev a jednotlivých kapitol. O tom sa zmienim neskôr.
A tie ďalšie čísla, ktoré hovoril minister, sú tam nejaké, samozrejme, čísla, ktoré majú vychádzať z toho, že sa menia niektoré zákony, jeden sme tu včera preberali, nuž, veľmi ťažko.
Je tam, hovorí sa o samosprávach. Prosím vás pekne, však tie samosprávy ste si zarátali už do toho konsolidačného balíka v objeme 1,4 miliardy, tak to budete rátať dva razy? Je toto ako, čo nás zavádzate, ťaháte za nos? Ako nevieme počítať? A úplne osobitným problémom sú energodotácie. Prídem k nim o chvíľu. A teraz k tým 535 miliónov eur. Keďže som sa nedostal k slovu na finančnom výbore, aby som sa to opýtal ministra, tak som to skúšal aspoň včera na hospodárskom výbore, samozrejme, kde sa preberal iba určitý okruh kapitol, vrátane dvoch ministerstiev, ministerstva dopravy a ministerstva hospodárstva. A pýtal som sa každého jedného, ktorý tam si sadol, že prosím vás pekne a oproti čomu to budete šetriť alebo z čoho tých 535 miliónov eur? Počúvajte odpovede. Ministerstvo hospodárstva, budeme šetriť oproti návrhu, ktorí sme predložili ministerstvu financií v marci, Úrad pre verejné obstarávanie to isté, Úrad pre normalizáciu to isté, Úrad priemyselného vlastníctva to isté, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, oproti návrhu, čo sme predložili v máji, Protimonopolný úrad, oproti návrhu, čo sme predložili v júli ministerstvu financií, ministerstvo dopravy oproti návrhu, viete čo, minulý rok sme zostavili trojročný štátny rozpočet, ja si ctím trojročné rozpočtovanie, len vláda ho neberie vážne, ale ja beriem vážne ich čísla, tak minister dopravy povedal, to čo sme si nakreslili už vlani na rok 2026 a z toho bola tá úspora. Pomaly každý inak. A potom som tú otázku položil štátnemu tajomníkovi Majerskému ministerstva financií a ten mi hovorí, no však ako, to je šetrenie oproti júnovému návrhu štátneho rozpočtu. Takže to je takto. Na ministerstve financií si nakreslili, podľa toho čo im dodali jednotlivé rezorty, rozpočet na rok 2026 a potom povedali a z tohto ušetríme 535 miliónov eur. Rozumiete? To je tá základňa, ja som sa na ňu pýtal, to som sa chcel opýtať aj ministra financií. Takže oni si predložili rozpočty, tie kapitoly a minister im povedal, tento toľko ušetrí, tento toľko ušetrí.
A viete, ako sa robia rozpočty už roky na Slovensku? Keď sa robí nový štátny rozpočet, tak sa zoberie staré číslo z minulého roka a prihodí sa k tomu niečo a to je ten nový rozpočet. To znamená, tie rezorty si prihodili niečo, však každý chce čím viac a z toho idú skresávať, toto je konsolidácia podľa vlády, takto sa má konsolidovať podľa vlády. Rozumiete tomu? Ja len poviem jeden príklad, že čo to potom spôsobuje takéto rozpočtovanie. V roku 2024, toto sú údaje zo štátneho záverečného účtu, oni si napočítajú počet napríklad zamestnancov na tých rezortoch a na tých nasadia mzdy. A teraz keď príde záver roka, teraz zrazu zistia, no že ešte nám ostali nejaké peniaze, tak sa rozdelia na odmeny. A minulý rok sa takto na odmeny alebo takýmto spôsobom minulo vyše 250 miliónov eur, to znamená peniaze, ktoré sa vôbec nemuseli čerpať. Takto sa nafukujú rozpočty a on, minister financií, nám vlastne ani nedokáže vysvetliť, že z čoho presne idú šetriť. Ja hovorím, že idú šetriť z nafúknutých rozpočtov. A poviem aj konkrétne čísla, aby som, však my sme len počítali z toho, čo nám dali k návrhu štátneho rozpočtu, samozrejme, sme z pdf-iek museli siahodlho vyťahovať mnohé čísla, aby sme sa dostali k nejakým výsledkom, ale ja vám poviem len porovnania, keď si zoberiete výdavky kapitol jednotlivých ministerstiev, ako to plánovali minulý rok a ako to plánujú tento rok. Takže výdavky štátneho rozpočtu na rok 2025 sa plánovali vo výške 34 miliárd eur aj niečo, v rozpočte na rok 2026 je to 33,5 miliardy, to znamená, je tam tej pol miliardy, čo sa má akože ušetriť. Lenže, keď si zoberiete, to je z tabuliek, ktoré predložili ministerstvu financií vlani na tento rok. Keď si zoberiete, keď odpočítate zdroje Európskej únie, tak sa dostanete niekde na 30 miliárd a také isté výdavky, aké boli rozpočtované tento rok, tak budú rozpočtované budúci rok. Prosím vás pekne, kde je to šetrenie? Ja ho tam nenachádzam, ja ho tam skutočne nenachádzam. A keď si zoberiete reálne čísla, je to ešte horšie, pretože to je to ten vzácny údaj, ktorý sme dostali konečne, hej, v návrhu rozpočtu na budúci rok, dostali sme, že ako sa bude vyvíjať tento rok, to je tá očakávaná skutočnosť, tak sa volá. To znamená, čo sa ešte stane za tri mesiace. A keď si zoberiete tie čísla, ktoré už sú oveľa presnejšie, tak zistíte, že tento rok sa minie o 9 % viac vo výdavkoch ako minulý rok. V čase konsolidácie toľko minie vláda, o 9 % viac. A druhá vec, budúci rok oproti očakávanej skutočnosti tohto roka sa minie o 1,3 miliardy eur viac, to je nejakých 4, 5 %.
Takže, prosím pekne, zhrniem. Konsolidujeme, oháňame sa tým, že ušetríme nejakých 535 miliónov eur, ale výdavky budúci rok pôjdu o 4, 5 % vyššie, toto je konsolidácia podľa vlády. Toto je fantómova privatizácia (správne: konsolidácia, pozn. redakcie), nie skutočná, to je na balamutenie ľudí. A keď minister hovorí, že sme táraji a neviem čo všetko možné, tak teraz musím povedať, že tára minister. Skutočne, takto to vyzerá s návrhom štátneho rozpočtu. My sme, samozrejme, keď minister nás žiada, že aby sme predostreli svoje návrhy, ako by sme konsolidovali. My sme už predložili niečo vlani a platí to. Nás teší jedna vec, teší nás že, ale je to jedna jediná vec, že ministerstvo prichádza na tie naše návrhy, že musí šetriť na sebe, na prevádzke štátu, že musí lepšie vyberať dane. A keď už chce zvyšovať dane, tak z hazardu, ale na to všetko prichádza, ale akým spôsobom? Keby bolo viac času, možno by som to vysvetlil ešte podrobnejšie, ale poviem len jednu vec, že to šetrenie, ku ktorému prichádza teraz, že bude sa šetriť aj na zamestnancoch, tak to je opäť fantómove šetrenie, pretože ministerstvo a tu mám konkrétne čísla, kto bude mať záujem, môžem ešte potom povedať, ministerstvo si nadsadzuje tabuľky, nadsadzuje, že koľko bude mať tých zamestnancov v tej štátnej správe, na to si napočíta peniaze, a potom skutočný počet tých zamestnancov je menší a tie peniaze sa rozdelia, roztopia. A takto sa bude pokračovať aj v budúcom roku, hoci sa hovorí o šetrení, a takto to bude pokračovať v budúcom roku, máme veľké podozrenie, že to bude tak. To sú čachre-machre s číslami. Rozumiete, vyznať sa v štátnom rozpočte, to je nehodné, aby sme my, my poslanci dostali do rúk materiál, kde sa čachruje s číslami. Ako, musíte pracne dopočítavať z tých jednotlivých čiastkových údajov, aby ste dospeli k tomuto výsledku. Skutočne je to tak, preto sme žiadali ministerstvo a máme tu dnes 5 uznesení na rokovanie tejto schôdze. Žiadali sme túto snemovňu, aby prijala a ja stále dúfam, že prijme tieto uznesenia, aby zaviazali vládu, nech sama prijme uznesenia, aby šetrila aspoň na tých najokatejších prípadoch, aby šetrila na energiách, aby centrálne obstarala energie a aby sa zaviazala k nejakému tempu čerpania eurofondov.
Osobitným problémom sú energodotácie, nenazývam to energopomoc, sú to obyčajné energodotácie, sú to dotácie, nič iné, 435 miliónov eur. V štátnom rozpočte všeobecnej pokladničnej správy je 420 miliónov eur. Tu táto snemovňa minulý mesiac prijala zákon o energopomoci, v ktorom nie je nič, nič, minimálne definície, nejaké vzťahy medzi inštitúciami a normálne dala zmocňovacie právo vláde, aby vláda rozhodla, že ako to bude napokon vyzerať, ako dostane tých 90 % obyvateľov, ako dostane tieto peniaze. Nešlo o nič iné, len aby sa tieto peniaze dostali do rozpočtu, o nič iné nešlo, aby boli v rozpočte a už sú tam. Minister financií to tu potvrdil, vo všeobecnej pokladničnej správe je 420 miliónov eur, sú tam zakotvené, nech sa páči, môžeme rozdávať. A viete čo, ako sa to bude diať? Tak sa to bude diať, že budú dostávať obyvatelia energošeky, kde bude napísané, že láskavo vám vláda dožičila tieto peniaze. Je to obyčajná politická korupcia a je to jednoducho vyhadzovanie peňazí náš všetkých na politický marketing. Neviem to ináč nazvať. Keby vláda chcela, skutočne keby ju zaujímali ceny energií, tak to spraví napríklad takto, poviem príklad, už som ho aj spomínal. Len z energetických firiem ako je SPP, Rozvodné závody elektrické, Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, tento rok získa vláda 515 miliónov eur z dividend... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Prosím kľud v sále, páni poslanci.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
To znamená, ak by vláda oželela tieto dividendy, keby ich oželela, tak o to môže znížiť ceny energií. A nielen pre vybraných... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Pán Viskupič, poprosím, pán poslanec. Pán Viskupič, prosím, málo nás je tu, počuť všetko, dobre?

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
...ale pre všetkých môže, aj pre biznis, ktorý trpí vysokými cenami. Tak by to mohlo byť, lenže to sa nedeje, lebo vláda rada zhŕňa a rada rozdeľuje a upozorňuje, to sme my vám dali tie peniaze, to ako my sme vám dožičili.
Posledná vec, ktorú spomeniem, sú ratingové agentúry, lebo sa tu spomínali. Ja vám poviem len, na čo upozornila ratingová agentúra, na apríl 2005, keď nám znížila Standard & Poor´s, to je najvýznamnejšia na svete, keď nám znížila výhľad ratingu zo stabilného na negatívny. Čo má vláda robiť, aby o ten rating sme neprišli? Zvládnuť clá s USA (so Spojenými štátmi), to sa zvládlo ako tak, hej, sú 15 %, čerpať eurofondy, to sa absolútne nedarí, ku koncu augusta 10 % čerpanie a podieľať sa na stimuloch z Nemecka. Takže prvá vec, clá. Bez toho, aby sa o to vláda pričinila, tak tie clá sa niekde ustálili. Druhá vec, eurofondy som spomínal. A tretia vec, v júli, keď nemecký kancelár hovoril o tom, že ak Slovensko nepôjde solidárne s ostatnými štátmi Európskej únie pri prijímaní sankcií proti Rusku, nemecký kancelár povedal, že, pozor, môžem vám siahnuť na eurofondy. Bratislavská organizácia SMER-u nazvala nemeckého kancelára Führerom a vedenie strany sa od toho nedištancovalo. My sme závislí na Nemecku, hovoríme tu o protivetroch a neviem čo a my dokážeme urážať nemeckého kancelára. Rozumiete? Všetko so všetkým súvisí. Ako keď chceme hovoriť o ekonomike, o konsolidácii, všetko so všetkým súvisí. To je to isté, ako keď hovoríme, keď minister financií vykrikuje, jaj, jaj, Poľsku sa darí, pretože zbrojí veľmi. Buďme radi že zbrojí, že máme takého suseda, ktorý sa nás možno zastane, keby prišli nepríjemnosti z východu. Neviem, čo bude s ratingom, počkáme si, čo bude s ratingom. Bude nám tu minister vykrikovať, viem, ako nám bude, vy ste chceli, znížili. Nie, ja som vám teraz povedal, čo hovorí agentúra, čo nám hrozí, v akom prípade príde zníženie ratingu. Samozrejme, že len si všímajú v prvom rade čísla ako deficit a tak ďalej, dlh a tak ďalej, všetko možné, hospodárenie s verejnými financiami, ale tieto tri veci, ktoré som tu povedal, oni vyslovene vymenovali. A to nie je jediná ratingová agentúra, o tomto hovoria ďalšie ratingové agentúry.
Takže na záver poviem toľko. Návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý sme tu predložili, svedčí o totálnej slabosti ministra financií. Slovensku sa darilo vždy vtedy, keď malo silného ministra financií, ktorého rešpektoval predseda vlády. Je to jednoducho tak. Teraz to je presne naopak. Minister financií rešpektuje predsedu vlády, ktorý má oveľa silnejšie oblasti ako ekonomika, v ktorých sa vyzná.
A ja sa pýtam na záver, chcel som sa to opýtať aj ministra financií, pán minister, predseda vlády vyhlásil, táto vláda aj vďaka tomuto rozpočtu odovzdá verejné financie v zdravom stave svojej nástupkyni, čo je to ten zdravý stav podľa vás. A povedzte nám, čo to bude zdravý stav v roku 2027. Dlh, ktorý sa bude blížiť pomaly k sto miliardám eur? Deficit vo výške 5 %? Máte odvahu robiť ďalšie konsolidačné opatrenia budúci rok? Znesú to ľudia, keď vidia, že ide to na plecia všetkých a vláda nedokáže na sebe šetriť a že len fantómovo šetrí? Toto som sa chcel opýtať ministra financií a ak snemovňa prijme tento rozpočet, je to rezignácia na akékoľvek ďalšie ozdravenie verejných financií. Na mieste ministra financií by som sa zbalil a išiel by som preč. Minister financií darmo sa vyhovára na to, viete čo, to sú politické dohody a k akým číslam dospejeme v tom, to sú politické dohody, keby ste videli, aké to je ťažké. Tak keď nedokážeš zvládnuť tie politické dohody a keď ťa predseda strany nepočúva a predseda vlády, no tak potom ako vystúpim a poviem, takto sa to nedá spraviť, ja sa pod to nepodpíšem. Ja by som sa na jeho mieste pod takýto rozpočet nepodpísal.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A druhá vec, ktorá sa tu nespomínala, je obrovský dlh voči Sociálnej poisťovne. Tam je dlh zdravotných zariadení skutočne vyše pol miliardy eur. To znamená, že tieto peniaze by sa mohli použiť aj na sanovanie Sociálnej poisťovne. Len to by vláda veľmi ťažko vykazovala voči ľuďom, pretože týmto spôsobom, tou novou daňou si fakticky chce vylepšiť hospodárenie budúci rok. A preto tieto peniaze nesmerujú napr. na oddlženie tých systémov, čo som hovoril pred chvíľou.

Ďakujem za slovo. Ja sa tiež k tomuto vyjadrím čo hovoril kolega Dvořák. Tiež že spomínal, že akým spôsobom sa vlastne vytvoril nejaký, nejaký nový poplatok, nová daň. To jedno percento, zdvihnutie o jedno percento zdravotných odvodov pre zamestnancov a živnostníkov nepritečie samozrejme do rozpočtu ministerstva zdravotníctva, povedal to minister financií hneď na začiatku. Preto považujem toto 1 % za jednu obyčajnú daň. To nie je nič iné, je to obyčajná daň, nová daň. Môžme to nazvať novou zdravotnou daňou. Kým pred pri zvýšení na 15 % to išlo do systému, teraz to ide mimo systému a ide to na iné účely. A teraz, ak sa malo s týmito peniazmi niečo robiť, keď si to teda vláda priznáva, že je to na iné účely a minister zdravotníctva to akceptuje, tak potom riešme problémy, ktoré tá vláda má. A ja poviem len dva, už tu spomenul kolega Stachura, napríklad sanovanie dlhu nemocníc, ktorý cyklicky sa opakuje však už je to roky tak, hej, teraz je vyše miliardy eur. A druhá vec, ktorá sa nespomínala je, obrovský dlh voči Sociálnej poisťovne. Tam je dlh zdravotných zariadení skutočne vyše pol miliardy eur. To znamená, že tieto peniaze by sa mohli použiť aj sanovanie Sociálnej poisťovne. Len to by vláda veľmi ťažko ...
=====

Asi nikto nepochopí o tom, že máme nové spôsoby pohybu aj po chodníkoch, atď., vidíme to, a tá situácia sa mení skutočne z roka na rok a stierajú sa rozdiely, ja neviem medzi veľkým bicyklom so širokými kolesami a mopedom, pomaly. Hej, takže jednoznačne to treba robiť, ja sa prikláňam tiež k tomu, že treba to skôr regulovať komplexne, hej, nedá sa to jedným krátkym zákonom.
A druhá vec, kde sa stotožňujem s kolegom Dejom je to, že takýto zákon musí byť vykonateľný, to je veľmi dôležité, aby bol vykonateľný. Ja poviem príklad. Dosť ma to rozčuľuje tiež, však som šofér. Schválili sme si zákon, že bicykle sa môžu obchádzať vo vzdialenosti najmenej 1,5 metra. Nuž, keď si zoberiete naše cesty, tak by sme niektoré úplne zahltili, to je jedna vec a druhá vec, ja poviem taký praktický príklad, že kde vlastne ten zákon už neviete naplniť vôbec. Obídete bicyklistu, naplníte literu zákona, ste od neho 1,5 metra, prídete na križovatku, zastavíte na červenú, cyklista si zastane vedľa vás vpravo. On nemá povinnosť obiehať zľava? Alebo zrazu sa k vám dostal zľava, a teraz čo, nie je od vás meter a pol, zasvieti zelená, vy sa pohnete, porušili ste predpis? Preto to uvádzam tento príklad, že niektoré takéto, a tento návrh zákona o tých cyklistoch, tiež bol tak navrhnutý, pokiaľ si dobre pamätám ako poslanecký, že sa to neriešilo komplexne, a potom nám vznikajú takéto neriešiteľné stavy a myslím si, že keď ten zákon nemôžete vymáhať, tak nie je to ani na prospech tých, čo sú účastníci tej cestnej premávky, alebo tí chodci na chodníkoch, ale je to aj popieranie autority inštitúcií, ktoré to majú vymáhať. Pretože, keď oni nemajú v ruke taký predpis, o ktorých by sa mohli dobre oprieť, no tak potom na nich ľudia kašlú.

Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dobehol som svižným krokom, ale tá technika niekedy zlyháva. Ja sa budem snažiť byť stručný, som tu teda posledný asi dnes, takže budem sa snažiť vtesnať do toho limitu, ktorý tu mám. Ja by som sa zameral na jedno také upozornenie, ktoré nám hrozí, a potom by som podobne, vlastne aj kolega Štefunko to spomínal, a vlastne aj ďalší, upozornil skôr na nejaké alternatívne riešenia, ktoré sa nám núkajú, keď chceme nejakým spôsobom pomôcť pri tých cenách energií.
K zákonu som sa vyjadril už, čo sa týka rokovania o skrátenom konaní. Pokladám ho za zákon, ktorý je vlastne technický, skôr taký 20-stranový predpis, ktorý upravuje nejaké definície povinnosti a tak ďalej. No a vlastne takým zmocňovacím nariadením to posúva potom na vládu, že potom tá bude rozhodovať, ako vlastne bude vyzerať, ako budú vyzerať tie dotácie a kto ich vlastne dostane. To prvé upozornenie, čo mám, tak je skutočne tá situácia v súvislosti so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, pretože tu vidíme niekoľko rokov, aj vy ste reprezentantkou tohto, tohto smeru, že potrebujeme stále, aby k nám tiekli ruské energie, ruské energonosiče. Dnes to hovoril aj predseda vlády v hodine otázok a odpovedí, keď hovoril o tom napríklad, že ropu musíme jednoducho odobrať z Ruska, pretože máme tu nastavené technológie u nášho výrobcu práve na túto ropu a tiež je problém s prepravou cez ropovod Adria.
Ja poviem len jednu vec, že práve dnes chorvátska spoločnosť, ktorá spravuje ropovod Adria, tak vydala vyhlásenie, že kapacity tohto plynovodu sú dostatočné na to, aby zásobovali ropou tak Maďarsko, ako aj Slovensko. Takže vyslovene to takto vyhlásili a vieme, že tam sú napäté vzťahy medzi MOL-om a touto spoločnosťou, ale predsa len, keby sa chcelo, tak sa to dá dosiahnuť.
Druhá, čo je závažnejšia vec, je, že sa to spojilo so zahraničnou politikou a Slovensko tvrdošijne trvá na dovoze ruských energonosičov a skutočne z toho nám hrozí dosť veľké nebezpečenstvo, pretože, ako vidíme, aj v Európskej únii je snaha o rok posunúť odstrihnutie sa od ruských energií, to znamená, už na začiatku roku 2027 by nemali prúdiť žiadne energonosiče. A druhý, myslím si, že je ešte vážnejšie upozornenie, opäť rastú tie hlasy Spojených štátov v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom, že Spojené štáty uvažujú o uvalení veľkých cieľ na sekundárnych odberateľov, teda odberateľov energií z Ruska, a to by bolo pre našu ekonomiku skutočne zničujúce. Takže je to otázka vyslovene aj zahraničnej politiky. A tým pádom aj nabádam na to, aby sa nehazardovalo s osudom Slovenska pri uplatňovaní takej zahraničnej hospodárskej politiky, ako tu dnes máme.
Tie druhé dve veci, ja som hľadal aj nejaké alternatívy, lebo snažím sa hľadať vždy nejaké alternatívy, pozrel som sa, čo by sa vlastne s cenami energií mohlo robiť. Bol tu kolega, ktorý hovoril o tom, že máme drahší plyn ako v Českej republike, pričom v tej Českej republike to dodáva dcérska spoločnosť SPP. Ja som sa pozrel, samozrejme, to, čo kolega Galek hovoril, máme tu určitý spôsob regulácie, ktorý vlastne nám aj spôsobuje, málo sa o tom hovorí, že na tú konečnú cenu energie vplýva regulácia, ktorá je uplatňovaná, aby som povedal, takým skostnateným spôsobom u nás. Ale ja som sa zameral, a veľmi rýchlo to poviem, hlavne že čo by mohlo spôsobiť, že tie ceny by mohli klesnúť. Načrel som do štátneho rozpočtu na tento rok, kde som našiel, s akými príjmami z dividend počíta štát z energetických firiem, ktoré sú na Slovensku, vyslovene počíta, lebo to je každý rok tak. A zistil som, že, to musím nájsť... dividendy z firiem ako je SPP, Slovenska elektrizačná a prenosová sústava, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, tento rok sú naplánované na 466 mil. eur. To je veľmi podobné číslo ako tých 435, čo teda uvádzate vy, ktoré by mali plynúť na energodotácie budúci rok. Nuž, jednoducho keby sa štát vzdal týchto dividend, hovorím, nie je to úplne presné číslo, ale keby sa vzdal týchto dividend, tak práve o takúto sumu by sa mohli znížiť ceny energií. Takže je to vecou politiky štátu. Ja viem, že to nie je vaša vec, ale takáto politika sa tu uplatňuje dlhé roky a vždy keď sa zostavuje rozpočet, tak sa ráta, no koľko pritečie štátu, koľko pritečie vláde z dividend z tej firmy, z hentej firmy. Takže je to vlastne také prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Ale nie je to len to, pretože keď sa pozrieme, že ako si hospodária napríklad SEPS a SPP, tak vidíme, že napríklad v SEPS-e sa nakupujú drahé limuzíny, to znamená, že hospodári sa nehospodárne. Môžem hovoriť príklady, len pred krátkosť času to tu nebudem spomínať, ale sú to stovky tisíc eur len na nových automobiloch, ktoré sa nakúpili v SEPS-e, teda Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, tento rok.
A čo týka Slovenského plynárenského priemyslu, SPP, hej, tak ja som to už nespomenul, znovu poviem, vlani keď ste vy sa snažili, snažím sa to brať, že ste úplne sa snažili niečo robiť s adresnými dotáciami, tak prišla vláda a povedala, nie, všetko pôjde plošne ďalej. Okamžite Slovenský plynárenský priemysel oblepil Slovensko bilbordami, boli ich vyše tisíc, a sú aj inštitúcie, ktoré to spočítali, čo to stálo, tak napríklad len tie bilbordy stáli 275-tisíc eur, kde bolo napísané, vláda SR rozhodla, že cena plynu pre domácnosti bude rovnaká. Ešte aj klamali, pretože bola vyššia, pretože sa zvýšila DPH z 20 na 23 %. A mohol by som pokračovať, to znamená, nielenže tieto firmy dosahujú vysoké zisky, z ktorých potom štát vyťahuje dividendy, ale aj to, že hospodária zle a tým pádom sa to všetko toto komplet prenáša do cien a to je práve ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sleduje oprávnené náklady a tým pádom vlastne za tie oprávnené náklady počíta aj to, aby tieto firmy dosahovali tieto vysoké zisky.
Posledné, čo poviem, je, že my sme skôr priateľmi takých riešení, že nebudeme vám dotovať ceny takto, hovoril to aj kolega Štefunko, vlastne on položil tú otázku, nebudeme vám dávať peniaze na ceny, ale poďme skúsiť znížiť spotrebu, spotrebu týchto domácností. Jednoducho pri nižšej spotrebe by našli priestor, aby si znížili účty vlastne za tie energie. Ja som si opäť pomohol číslami, vy to aj v dôvodovej správe vyčísľujete, že aká pomoc plynula pre zraniteľné domácnosti za roky 2023 až 2024. V roku 2025 to je zhruba 800 mil. eur, čo je vyčlenené v štátnom rozpočte, na budúci rok by to malo byť tých 435 mil. A keby som si zobral len polovicu z tej sumy, polovicu z tej sumy za tie uplynulé roky, ktoré vládnete, a teda ten budúci rok, tak mi vyjde polovica z tej sumy, z všetkých tých balíkov mi vyjde 500 mil. eur. Keby ste týchto 500 mil. eur dali na rekonštrukciu domov, zateplenie, výmenu okien, výmenu vykurovacích systémov, tak podľa toho, ako vidíme v pláne obnovy v programe Obnov dom, kde za 500 mil. eur sa obnoví 30-tisíc domov, len teraz sa opravujem, ja som to zle spočítal, z tej pomoci, ktorá bola za tieto dva roky a ten tretí, tak polovička je 1,2 mld. eur. To znamená, keby sme polovičku tej pomoci zobrali a dali ich na zateplenie domov tým domácnostiam, aby mali nižšie náklady na energie, tak by sa mohlo z toho obnoviť podľa tých čísel z Plánu obnovy 70-tisíc domov. Takže keď si spočítam, tých 30-tisíc a 70-tisíc domov, ktoré by sa takto zateplili, to už je 100-tisíc a to je krásne číslo. Takže to bol jeden z návodov, preto dúfam, že si vypočujete aj tieto alternatívne návrhy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem všetkým za pripomienky, k niektorým sa vyjadrím.
Kolega Janckulík, áno, tento zákon v podstate sa dá chápať ako diskriminácia, pretože sa netýka všetkých vykurovacích nosičov. Skutočne keby to išlo tak, ako som navrhoval, keby tie peniaze teda boli, že dať ich skutočne tak, aby si ľudia mohli pomôcť so svojimi domami, a potom vlastne sa rozplýva ten rozdiel, že aké vykurovacie palivo používajú.
Kolega Muňko, viete čo, ja si na tie časy veľmi dobre pamätám, keď sa privatizovali elektrárne, boli v defaulte, boli v krachu, tie elektrárne. Takisto ako aj SPP, boli v krachu. To bola jediná šanca, ako to zachrániť. A ja vám zase pripomeniem inú vec. Keď vláda Roberta Fica mala predkupné právo, ako Enel odchádzal zo Slovenských elektrární, tak ho nevyužila. Viete, čo spravila? Šupla to súkromnej firme. A tak to je dodnes.
A ďalej, čo sa týka, kolega Šmilňák hovorí o energoúplatkoch. No môžeme to aj tak vnímať, uvidíme, čo sa bude diať, ale to zmocňovacie právo je veľmi silné, ja si myslím. Pretože dať do rúk niekomu 435 mil. eur a teraz rozhodujte si s nimi, hej, vo vláde, podľa mňa to je len, nevidím to ako, vidím to teda skôr vôbec, to, čo sa deje v posledných rokoch, že tie presne neurčené v štátnom rozpočte sú z roka na rok vyššie a vyššie. To znamená, že sú v rukách vlády, ako sa o nich rozhoduje, a tie, hovorím, ja to doslova začínam nazývať nejakým zmocňovacím, zmocňovacím úkonom, pretože keby išlo o nejaké klasické nariadenie, ktoré, samozrejme, nariadenia, s ktorými vláda pracuje aj vo vyhláške a tak ďalej, tak v poriadku, ale tu ide o stovky, o stovky miliónov eur, skutočne stovky. A o tých sme hovorili aj včera pri konsolidačnom balíku. Preto na to upozorňujem.