Videokanál poslanca

Áno, ja sa pripájam k tomu, čo ste, kolegovia, povedali, a to je skutočne, možno niekomu aj napadlo, že ak nám nesedí tá inštitúcia, tak čo tak ju zrušiť, možno premenovať, ale (povedané so smiechom) v podstate zmeniť, zmeniť jej, zmeniť jej vedenie a možno ju nejakým spôsobom pacifikovať. Áno, áno, myslím si, že to je legitímna úvaha, pretože tak, ako sa správa vláda k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, tak to nasvedčuje, že keby bola taká príležitosť, môže sa také niečo stať.
Ja ťa, kolega František, trošku doplním. Je tam tá rada, tá rada je plná, je obsadená, hej, teraz tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, personálne, ale je tam presluhujúci človek, tak by som to povedal. Tak to funguje. Ale v podstate máš pravdu, pretože ten človek, ktorý tam presluhuje, tak v podstate on nevie dňa ani hodiny, hej, a tiež ako byť na mieste predsedu, tak neviem, neviem, s kým počítať, hej? Pretože kto, kto bude ten môj nový kolega? Taký alebo hentaký, hej? Takže je to, samozrejme, nebezpečná situácia, keď sa to personálne takýmto spôsobom podceňuje, alebo účelovo naťahuje, aby sa, aby, aby tá rada konala, aby bola pacifikovaná týmto spôsobom.
Takže ja len zopakujem, v každom prípade, by sme sa mali vážne zamyslieť nad tým, ako Rade pre rozpočtovú zodpovednosť vrátiť jej váhu a obávam sa, že možno bude musieť prísť až na nejaký kolaps, hej, aby sme si potom uvedomili, že tá rozpočtová rada nás pred tým kolapsom vystríhala.

ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci, hoci to robí, robí veľmi opatrným spôsobom, ale v podstate nás upozorňuje na to, že ak budete takto pokračovať, tak sa na tú grécku cestu dostaneme. Toto nám hrozí. To znamená, tu nerokujeme o nejakých fazuľkách, keď tu máme túto správu. My rokujeme o tom, čo bude s týmto štátom o niekoľko rokov. Ak budeme takto pokračovať ďalej, tak sa dostaneme na tú grécku cestu. A toto robí rozpočtová rada.
A teraz, čo s ňou robí vláda? Pozrime sa, čo s ňou robí vláda. Minister financií tu stál a predstavoval štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtovej rade venoval hádam tretinu svojho vystúpenia a štýl takéhoto: Čo to s nami robia? To je politická inštitúcia? To re... predsedu, ta toho si tam dali Oľanáci a neviem čo vykrikoval. Samozrejmé, že vždy sú politické nominácie, keď sa dopĺňa rozpočtová rada. Ale on dehonestoval túto inštitúciu v priamom prenose. On neútočil na predsedu, on útočil na inštitúciu. To je dôležité. A keď si rozoberiete rad-radom, ako sa tu útočí na inštitúcie, však sme, máme čerstvý príklad, úrad pre oznamovateľov, my sme ho zničili, my sme zničili inštitúciu, a ničíme tie inštitúcie jedny za druhým, jednu za druhou. A tým pádom vlastne ničíme štát. To je veľmi dôležitá vec.
A nie, aby sa nečkalo len ministrovi financií, ja som bol nedávno na diskusii, na verejnej diskusii v rozhlase s ministrom práce. Išiel vybuchnúť. Čo to tí v tej rozpočtovej rade robia? Oni si, oni vyčíslili, že aký bude dosah tretieho konsolidačného balíka na ľudí, na rodinu s dvoma deťmi, 850 eur. To nemajú vlastnú robotu? To musia toto vyčíslovať, takúto nadprácu robiť? A čo majú robiť? Prosím vás pekne, čo majú, však to je ich robota. Keď rozpočtová rada vypočíta, že len pre tretí konsolidačný balík bude hrubý domáci produkt, rast hrubého domáceho produktu skoro o pol percenta nižší, a tak ako to je, to je skutočne ako je to tak. Jednoducho oni to, oni musia na to upozorňovať. A my to hádžeme, nie my, ale vláda to hádže do koša. A ešte dehonestuje túto inštitúciu.
Takže my sa doslova zahrávame s ohňom a skončí to tým, že, opakujem, zákon, ústavný zákon prijalo celé politické spektrum. Celé politické spektrum. Tuším to bolo 2015, ak si to dobre pamätám. Celé politické spektrum. A teraz jedna časť politického spektra, lebo jej to vyhovuje, lebo sa cíti prichytená, tak jedna časť politického spektra bude túto inštitúciu dehonestovať a neviem, kam ju chce až dotlačiť. Však my si týmto spôsobom, vlastne my sa chceme klamať. My sa chceme klamať, pretože nie sme schopní sa pozrieť do zrkadla, čo sa deje.
Takže, prosím vás, keď rokujeme o tejto, o tejto správe, uvedomme si aj tieto veci. Ja by som bol veľmi rád napríklad, čo je legitímna požiadavka, aby v prípade schvaľovania rozpočtu, štátneho rozpočtu, bol povinne prítomný predseda rady. Povinne prítomný. Nieže ako to bolo tento rok, že mu tri dni pred tým, ako sa rokovalo o rozpočte, poslali nejaký, nejaký rozpočet, hej? Tak sa muselo cez víkend nejako, nejako chystať a bol som na tom zasadnutí výboru, nedostal ani poriadne slovo predseda rozpočtovej rady. To takto, takto chceme pokračovať ďalej? Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, na úvod poviem toľko, že na tejto schôdzi, na tejto schôdzi sme vlastne mali doplniť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, je tam presluhujúci člen a ťahá sa to niekoľko mesiacov. Takže nielen Ústavný súd, ale vidíme, že aj rozpočtová rada a ak by som tieto inštitúcie prirovnal, tak povieme, že Ústavný súd je garantom ústavnosti, čo sa týka triezveho prístupu, čo sa týka našich právnych predpisov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je garantom, garantom toho, že je tu niekto, kto stráži verejné financie. To nie je nejaký prázdny pojem alebo, alebo nejaký technický pojem, hoci tu dnes technicky väčšinou diskutujeme, keďže sa na finančnom výbore nedalo o tom týmto spôsobom diskutovať, teraz sa nám to presúva priamo do pléna. Rovnako som potešený ako, ako, ako kolega Kišš tým, že sa predsa táto rada, táto správa dostala na rokovanie tejto snemovne, i keď to je v hodine dvanástej, by som povedal, pretože nie dni, ale hodiny, hodiny snemovania sú spočítané, tohtoročné hodiny.
Takže máme pred sebou správu hodnotia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Ja viem, ťažký pojem, ale vytvorila ho ústavná inštitúcia, vytvorila túto správu a ja pripomeniem, že táto ústavná inštitúcia vznikla z vôle celého politického spektra, ktoré tu bolo v časoch, keď vlastne tu, sa tu, sa tu rozbehla grécka kríza. To znamená, zrazu nastal obrovský strach, aby, aby, aby ten, aby, aby tento problém neprerástol hranice Grécka, aby nezasiahol celú eurozónu a tým pádom aj Slovensko, ktoré sa stalo členom eurozóny. Ústavná inštitúcia by mala byť aj ústavne vážená, to znamená, že by sme si ju mali vážiť. My sme tu pred chvíľou mali predsedu Ústavu pamäti národa, ktoré, ktorého si vážime a takisto by sme si mali vážiť aj predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože, opakujem, je to strážca verejných financií a mal by mať dostatočnú váhu.
Keď sa pozrieme na tú správu, ona je už dosť stará, hej, lebo však už dávno sme ju nemali rokovať, ale keď vypichnem aspoň pár, pár tých záverov, tých odporúčaní z tej správy, tak vám poviem, že tie odporúčania sú stále aktuálne. Je to vysvedčenie vlastne, nepovedal by som, iba pre vládu Roberta Fica, ale by som povedal, že tá správa je vysvedčením predchádzajúcich vlád, o chvíľku sa o tom zmienim. Takže, ako som povedal, tá správa sa venuje pravidlám rozpočtovej zodpovednosti a pravidlám rozpočtovej transparentnosti, teda dvom okruhom.
V prvom okruhu tie odporúčania, ktoré sa týkajú pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, spomeniem dve odporúčania. Prvé je sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie dlhovej brzdy. Tak, prosím pekne, ja tu teraz nejdem vysvetľovať, čo je hrubý a čistý dlh, len poviem toľko, že keď sa tvorila, tvoril zákon, aj táto rada, tak nikto nečakal, že príde taký šok, celosvetový šok ako bola kríza pandémie, ako bola, bol covid, ktorý zasiahol v podstate celý svet a mnohé veci obrátil naruby. Zistili sme, že ten zákon zrazu nepočítal s takýmto niečím a vidíme pokusy už za prechádzajúcich vlád Igora Matoviča, vidíme pokusy, aby sa modernizoval tento predpis, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má dosť jasnú predstavu, akým spôsobom by sa modernizoval a jedno, jeden z tých hlavných bodov modernizácie, je, aby sa posudzoval nie hrubý dlh, ale čistý dlh. To znamená, že keď to poviem polopatisticky, nielen to, čo si štát napožičiaval, ale aj čo má napožičiavané a jednoducho bral do úvahy aj to, že akým spôsobom má naakumulované peniaze v štátnych aktívach.
Takže my sme zaspali nie teraz počas tejto vlády, musím to povedať, ale zaspalo sa počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera, keď vtedy vládna koalícia mala ústavnú väčšinu. Ak by bola vtedy vôľa, tak by sa tento zákon zmenil a nezmenil sa, pretože nebola dohoda vo vládnej koalícii, ako vieme, najväčším problémom bolo prijatie tohto, tohto, tejto modernizácie napriek tomu, že som tam videl súhlas zo strany Slobody a Solidarity, pretože podmienila zmodernizovanie dlhodobej brzdy aj, aj zakomponovaním ústavnej daňovej brzdy. Takže sa to nestalo a tam vlastne vidíme prvé problémy, prečo sa, prečo sa znížila váha tejto inštitúcie. Pretože zrazu táto inštitúcia začala pracovať v pomeroch, začala pracovať v pomeroch a na základe takého zákona, ktorý nebral do úvahy celú pandémiu a celý ten výkyv obrovský, ktorý sme tu mali, ktorý, s ktorým potom súvisela obrovská inflácia a, spomeňme si, aj energetická kríza, o ktorej hovoríme, o tej, o tých energiách hovoríme dodnes napríklad v súvislosti s tzv. energopomocou, ktorú prijala vláda práve nedávno a dnes ju po neúspechu prvého prijatia musela zase upravovať.
Druhý bod z tých odporúčaní je posilniť záväznosť limitov verejných výdavkov ich ústavným ukotvením a ich opätovné prepojenie na koeficient, koncept dosiahnutia ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Takže toto je, toto je dosť dôležitá vec, pretože to, čo spravila táto vláda, teraz už budem hovoriť o tejto vláde iba, v podstate vhodila, vhodila odporúčanie, alebo by som, nie, to sú nie odporúčania, to sú vlastne, by som povedal, zákonné veci, to, čo robila, navrhla rozpočtová rada, tie limity hodila do koša a zvonila, zvolila si svoju vlastnú metodiku. To znamená, ďalší úder, ďalší úder do tejto inštitúcie, ktorá je zo zákona vlastne tým strážcom verejných financií a ktorá by mala byť maximálne rešpektovaná.
Ďalším odporúčaním, to boli tie odporúčania, dve som vybral z pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, teraz tie pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Opäť, hoci sa tieto odporúčania tvorili možno pred rokom alebo pred niečo menej ako rokom, tak sú stále aktuálne. Poviem dve. Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu verejnej správy a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet. Prosím vás pekne, to by sme vyzerali, keby také tie rozpočty, ktoré tu boli predkladané, mali byť záväzné ako trojročné. Ja poviem len príklad. Takí boli leniví na ministerstve financií, že keď si kreslili do kolóniek, do tabuliek, že ako niektoré výdavky, alebo ja neviem, to je jedno, aké parametre, že aké budú v roku, o rok, o dva, o tri, tak zabudli, zabudli na to, že aspoň niečo by tam mali napísať, aby to nevyzeralo podozrivé a dali tam rovnaké čísla. Úplne rovnaké čísla. To znamená, vôbec nebrali vážne trojročné rozpočtovanie. Táto vláda myslí na rok dopredu, nemá, nemá dlhší výhľad, nedokáže pozerať na rok dopredu, viac ako na rok dopredu a tým pádom ja tomu hovorím, to je hospodárenie od buka do buka, od roka do roka. Čo rok dá, ideme ďalej a nejako to ešte udržíme, niečo s tým ešte spravíme, nejako obalamutíme, hej. Napríklad balamutíme tým, že hovoríme o tom, že vláda bude 500 mil. eur šetriť budúci rok. No ja som veľmi zvedavý, ako bude šetriť, to je, to sú jednoducho pár čísel na papieri, vôbec nie som o tom presvedčený, že vláda bude šetriť, jediné reálne, čo je budúci rok a na čom chce nie vláda šetriť, ale získať, je, sú, je celý tretí konsolidačný balík, ktorý je dosť jasne vyčíslený, a to je ten balík, ktorý dopadne vlastne už na, na, na peňaženky, peňaženky ľudí, peňaženky živnostníkov, to je tretí konsolidačný balík.
Druhé z týchto, z tejto sady odporúčaní je zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov. Prosím vás pekne, vrátane, vrátane vyplácania dividend. Ja poviem len jeden príklad, ja som to tu už viackrát povedal. Keď si zoberiete energetické firmy, kde má štát celú alebo čiastočnú, čiastočnú, čiastočný podiel, tak z týchto firiem ide ročne do štátneho rozpočtu 400-500 mil. eur vo forme dividend. Krásny príklad je Slovenská energetická privatizačná a prenosová sústava. Robí sa to každý rok, povie sa im, viete čo, budúci rok potrebujeme takúto dividendu. Dobre, dosiahneme takýto zisk, tak ona dos... to je, ona je v stopercentnom vlastnení štátu. To znamená, že dosiahne sa nejaký zisk a vyplatí sa dividenda do štátneho rozpočtu. Potom príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý spomína, či ten zisk je primeraný, či ozaj mohol byť a povie, okej, urobí fajku. Zneváženie ďalšej inštitúcie, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Potom tu máme firmy energetické, ktoré sú napríklad Slovenské elektrárne alebo najmä Slovenský plynárenský priemysel, to je tá najväčšia dojná krava, kde sa tiež, kde sa tiež dosahuje zisk a štát príde a povie si, tak z tohto zisku tieto dividendy stiahnem do štátneho rozpočtu. Čo to spôsobuje? Keď hovorím o 400-500 mil. eur, asi vám to niečo pripomína. To je presne suma, ktorá pôjde budúci rok na energodotácie, energopomoc. My keby sme tieto dividendy oželeli, poviem to tak, štát keby oželel tie dividendy, tak nemusí robiť žiadnu energopomoc, ale tým cenám pomôže týmto spôsobom. A zase Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hovorí, nuž, je to tak, čo má, čo má robiť, hej. Nezávislý, pripomínam, to má byť nezávislý úrad.
A posledný bod, čo poviem z tých odporúčaní, je pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných a skutočných údajov. Tak to je úplný guľáš. Vy keď sa chcete dozvedieť, že vlastne ako štát hospodári, no veľmi ťažko sa dopátrate niečo a keď to sa, dokonca snažíte spárovať so schváleným rozpočtom, ďalší problém. Ja som tu včera spomínal, keď som, keď som vystupoval, už ani neviem, k čomu to bolo, ale snažil som sa získať údaje, aké je vlastne čerpanie prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti. Desať minút som sa vŕtal v počítači, nenašiel som to. Pritom máme úrad podpredsedu vlády, ktorý padol už, úrad podpredsedu vlády, ktorý je zodpovedný za plán, plán obnovy. Nenájdete údaje. Nenájdete riadne údaje, že vlastne ako to vyzerá. Takže táto požiadavka rozpočtovej rady je stále aktuálna, žiaľ, problém je ten, že tieto odporúčania nás nachádzajú v novej situácii – hospodárenie štátu sa zhoršuje, deficity sú v podstate stále rovnaké, ale rastie nám strmo dlh. Čo to môže spôsobiť? Vráťme sa na začiatok, keď vznikal zákon a vznikala táto inštitúcia. To bol grécky, grécky problém. Mnohí z vás asi vedia, že ako Grécko dopadlo. Grécko dopadlo tak, že dôchodky sa znížili zrazu zo dňa na deň o tretinu. Nezamestnanosť vystúpila na vyše 20 %. Prepúšťali sa štátni úradníci, zmrazovali sa, znižovali mzdy. Viete, ktorý štát nás, teraz na nás v niektorých ukazovateľoch pozeral od chrbta? Grécko. My (rečníkovi priniesli pohár s vodou), ďakujem, my, ktorí, ktorí lámeme priečky, lámeme, lámeme priečky úplne tie spodné vo všetkých ukazovateľoch, čo sa týka buď životnej úrovne alebo hrubého domáceho produktu, tak za nami je ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hoci...

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Rovnako by som sa rád vyjadril k výročnej správe ústave, výročnej správe Ústavu pamäti národa. Musím povedať vlastne tak ako moji predrečníci, že si vysoko vážim prácu tejto inštitúcie, pretože popri tom, čo robí, popri skúmaní, archivovaní, publikovaní, organizovaní podujatí, osvete, prednáškach, výstavách a tak ďalej, tak robí ďalšie aktivity, ktoré sú veľmi významné pre našu spoločnosť. Ja len spomeniem aspoň dve také dôležité veci. Jedna vec je, že Ústav pamäti národa udeľuje ceny, udeľuje ceny konkrétnym postavám, konkrétnym ľuďom. Ja si myslím, že to je v našej spoločnosti, kde je vyslovene problém, aby sme si dokázali vážiť autority, teda, aby sme si dokázali vážiť ľudí za ich nezištnú činnosť a obetavú, tak to je mimoriadne dôležité, aby sme vyzdvihovali práve takýchto ľudí, ktorí boli ochotní nasadiť samého seba do zápasu s totalitnými režimami. Je to mimoriadne dôležité a myslím si, že je to aj dôležité z hľadiska, z hľadiska výchovy, čo tu bolo tiež spomínané. Druhá vec, ktorú spomeniem je, že Ústav pamäti národa je ten, ktorý vlastne stále stráži tie míľniky, míľniky, ktoré nás sprevádzali v 20. storočí. Vyslovene sú to hlavne roky 1948, 1968 a 1989. To sú míľniky našej spoločnosti a treba si tieto míľniky pripomínať. Skutočne napríklad aj v dnešnom období, áno, bola tu polemika, či žijeme vlastne v netotalitnom režime? Nežijeme., samozrejme, že nie, ale keď si spomenieme napríklad na rok 1948, tak vlastne parlamentnou ústavnou cestou sa dostala k moci jedna jediná strana, ktorá potom vlastne dokonala to dielo, až dá sa povedať o dva, o dva mesiace, o tri mesiace, ak si dobre pamätám, voľbami, ktoré už boli úplne zmanipulované a kde táto strana získala, získala monopol a potom však vieme, čo nasledovalo ďalších 40 rokov. Ďalšia vec, ktorú spomeniem, je, že je to práve Ústav pamäti národa, ktorý organizuje festivaly Slobody od nežnej revolúcie v roku 1989. Je tam už 15 ročníkov, ak si dobre pamätám. Opäť je to mimoriadne dôležité, aby sme si aj tento rok vlastne ten program zahŕňa dva týždne podujatí. Je veľmi dôležité, aby sme si pripomínali, pripomínali rok 1989, tým skôr, že tento rok sme 17. november neoslavovali ako sviatok, teda deň pracovného pokoja. Sviatok to síce bol, ale iba na papieri, pretože bol, to bol to pracovný deň. Takže je veľmi dôležité, aby tu bola inštitúcia, ktorá, ktorá stráži, bedlivo stráži, aby sme si to ďalej, ďalej pripomínali. Nevidím v tomto štáte, nevidím v tejto republike žiadnu inú inštitúciu, ktorá by venovala práve tomuto takú veľkú pozornosť, ako je Ústav pamäti národa a má to vlastne aj v názve, že je to ústav pamäti, pretože budovať historickú pamäť je mimoriadne náročná vec, najmä keď nám ju deformujú rozličné postoje a týka sa to aj nás politikov, ktorí sme tu. Deformujeme svojimi vyjadreniami, deformujeme svojimi postojmi k iným autoritárskym, dokonca totalitným režimom, ktoré sú na svete. Takže deformujeme to a práve preto som rád, že je zo zákona zriadená inštitúcia, ktorá si osvojila túto myšlienku a venuje sa, každoročne sa venuje, úpenlivo sa venuje tomu, aby sme si ten, tú spomienku na rok 1989 nenechali vyblednúť. Ja ešte spomeniem, že si veľmi vážim tú činnosť, ktorý, ktorú robí Ústav pamäti národa, čo sa týka prevádzkovania, prevádzkovania bádateľne, lebo áno, musíme, musíme mať otvorené dvere pre tých, ktorí chcú získať viac informácií, tiež oceňujem sprístupňovanie dokumentov po bývalých bezpečnostných zložkách štátu za roky 1939 až 1989. Áno, musíme si pamätať. Boli to konkrétni ľudia, konkrétni ľudia, ktorí tomu režimu slúžili. Nebolo to nejaké, nejaké fluidum. Nebola, neboli to, neboli to nejaké inštitúcie, by som povedal, ale boli to konkrétni ľudia, ktorí boli v tých inštitúcií a ktoré, ktorí nám, ktorí vlastne tie, ten režim držali pri moci. Zabudol som ešte na jednu vec, Ústav pamäti národa udeľuje ceny, ale aj sa vyjadruje k cenám. Toto považujem za veľmi dôležité, pretože cenu, cenu, vládnu cenu tento rok dostal človek, ktorý bol vo zväzkoch, hej? Dostal cenu od vlády, od vlády dostal cenu človek, však ja poviem meno, je to Jozef Banáš. Dostal cenu, ktorú napriek tomu, že sa podieľal na, na, na fungovaní toho režimu pred rokom 1989. To, aby niekto v tomto štáte povedal, že pozor, pozor, táto cena tam nemala byť udelená je vecou veľkej odvahy. To vôbec nie je jednoduché a nielen odvahy, ale je to aj vecou, vecou autority. Jednoducho táto inštitúcia má autoritu a to je zásluhou toho, že ako koľké roky pracuje, má autoritu a tým pádom jej slovo, ktoré vyriekne, jej posudok, jej posudok má váhu. To je mimoriadne dôležité, pretože žijeme v čase, keď vlastne defraudujeme naše inštitúcie, však sme tu o tom, nebudem chodiť ďaleko a máme tu Úrad pre oznamovateľov, čo sme s ním spravili tento týždeň? Sme ho zrušili. Táto snemovňa ho zrušila. Takže my sme v čase úpadku inštitúcií...

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa vyjadril ku kolegyni poslankyni, čo čítala teda môj výrok, neviem, z koľkého januára to bolo. Ja poviem len toľko, že dnešné úpravy Trestného zákona sú len dôsledkom zle nastavenej trestnej politiky vlády, ktorej hlavným cieľom nebolo riešiť kriminalitu, ale zahojiť svojich ľudí, je to tak. Novelu Trestného zákona, ktorú pán minister predložil, označujem skôr za neskorú prvú pomoc, ktorej potrebu vyvolala spackaná predchádzajúca úprava, verejné dostupné dáta podľa, podľa mňa jednoznačne ukazujú na rast kriminality, no vláda varovania z obcí, miest, obchodov aj samých občanov dlho ignorovala. Takže opakovanie recidívy pri drobných krádežiach Trestného zákona síce nie sú systematickým riešením, upozorňujem nie sú, samozrejme, no v situácii, v súčasnej situácii ide o jediné okamžité realizovateľné opatrenie. To je ten rozdiel od januára, to je ten rozdiel od januára od minulého roka, keď sa, ako vieme, úplne preorávali celé tieto kódexy a musím jedným dychom dodať aj to, že my sme už aj vtedy hovorili, že ak sa aj v tejto oblasti mení Trestný zákon, sme sa tým netajili, že tam treba zmeniť trestný zákon, tak treba riešiť, samozrejme, aj predpisy, ktoré súvisia s priestupkami, to je, to je veľmi dôležité. Takže to je na margo toho, čo ste si dovolili spomenúť moje meno a môj výrok, vlastne ste replikovali, replikovali výrok pána ministra.

Ďakujem za slovo. Kolega Stachura, myslím si, že si udrel klinec po hlavičke. Skutočne najdôležitejšie bude implementovať túto reformu, ja som tiež vo svojom vystúpení na to upozorňoval. Jedna vec je niečo schváliť a druhá vec je uviesť to do života a potom to uchrániť. To bude veľmi dôležité, lebo tie tlaky hlavne z hľadiska nedostatku zdrojov budú enormné, najmä ak nás čaká ďalší ťažký rok a tretí konsolidačný balík a potom štvrtý, možno piaty, uvidíme. Takže bude veľmi ťažko ochrániť túto reformu.
Spomínal si ale ďalšiu vec, o ktorej my často rozprávame a to je spájanie rezortov, ktoré veľmi úzko súvisia. Ja by som si dokonca vedel aj predstaviť, že vzniklo nejaké ministerstvo, ktoré by malo pod palcom aj sociálne veci a zdravotníctvo. Pretože je to, sú to veľmi príbuzné oblasti, ktoré sa často stretávajú, prekrývajú v reálnom živote. Žiaľ, musím konštatovať, že u nás platí niečo úplne iné. Však vidíme, ako sa vytvorilo nové ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré si ešte zakonzervoval peniaze vo vlastných fondoch, aby im na ne už vôbec nikto nesiahol a je to len prejav rezortizmu. Takisto tu vidím ministra a povereného podpredsedu vlády pre plán obnovy. To len poviem, že čo sa týka európskych zdrojov, takisto ako tam máme takú viackoľajnosť a tá viackoľajnosť je pochopiteľne drahá, že nám spravujú tieto zdroje, ktoré sú z Európskej únie, úrad podpredsedu vlády, potom tu máme ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja a potom tu máme, samozrejme, jednotlivé ministerstvá, takže je to rozkoľajené a napokon, keď chce človek získať informáciu, ako som už spomínal, že ako sa to vyvíja v pláne obnovy a odolnosti, tak si človek ani tú užitočnú informáciu nenájde, takže rezortizmus je veľký problém ...
===== ...úrad podpredsedu vlády, potom tu máme ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja a potom tu máme samozrejme jednotlivé ministerstvá, takže je to rozkoľajené a napokon, keď chce človek získať informáciu, ako som už spomínal, že takto sa to vyvíja v pláne obnovy a odolnosti, tak si človek ani tú užitočnú informáciu nenájde, takže rezortizmus je veľký problém.

Ďakujem za slovo. Kolega Stachura, myslím si, že si udrel klinec po hlavičke. Skutočne najdôležitejšie bude implementovať túto reformu, ja som tiež vo svojom vystúpení na to upozorňoval. Jedna vec je niečo schváliť a druhá vec je uviesť to do života a potom to uchrániť. To bude veľmi dôležité, lebo tie tlaky hlavne z hľadiska nedostatku zdrojov budú enormné, najmä ak nás čaká ďalší ťažký rok a tretí konsolidačný balík a potom štvrtý, možno piaty, uvidíme. Takže bude veľmi ťažko ochrániť túto reformu.
Spomínal si ale ďalšiu vec, o ktorej my často rozprávame a to je spájanie rezortov, ktoré veľmi úzko súvisia. Ja by som si dokonca vedel aj predstaviť, že vzniklo nejaké ministerstvo, ktoré by malo pod palcom aj sociálne veci a zdravotníctvo. Pretože je to, sú to veľmi príbuzné oblasti, ktoré sa často stretávajú, prekrývajú v reálnom živote. Žiaľ, musím konštatovať, že u nás platí niečo úplne iné. Však vidíme, ako sa vytvorilo nové ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré si ešte zakonzervoval peniaze vo vlastných fondoch, aby im na ne už vôbec nikto nesiahol a je to len prejav rezortizmu. Takisto tu vidím ministra a povereného podpredsedu vlády pre plán obnovy. To len poviem, že čo sa týka európskych zdrojov, takisto ako tam máme takú viackoľajnosť a tá viackoľajnosť je pochopiteľne drahá, že nám spravujú tieto zdroje, ktoré sú z Európskej únie, úrad podpredsedu vlády, potom tu máme ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja a potom tu máme, samozrejme, jednotlivé ministerstvá, takže je to rozkoľajené a napokon, keď chce človek získať informáciu, ako som už spomínal, že ako sa to vyvíja v pláne obnovy a odolnosti, tak si človek ani tú užitočnú informáciu nenájde, takže rezortizmus je veľký problém ...
===== ...úrad podpredsedu vlády, potom tu máme ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja a potom tu máme samozrejme jednotlivé ministerstvá, takže je to rozkoľajené a napokon, keď chce človek získať informáciu, ako som už spomínal, že takto sa to vyvíja v pláne obnovy a odolnosti, tak si človek ani tú užitočnú informáciu nenájde, takže rezortizmus je veľký problém.

Ďakujem za reakcie aj pekné oslovenie. Ja k tomu dodám na záver toľko, že čo som nestihol jednu vec povedať a spomínal to kolega Stachura aj ďalší a to je demografia, lebo tomu sa hovorí, že môžeme pracovať so statickými alebo dynamickými prepočtami. My musíme brať do úvahy, že tá demografia je ťaživá a nezmeníme na nej okamžite aj nič v podstate, aj keby sme sa akokoľvek snažili. Je to strašný valec, ktorý sa otáča v podstate vo veľmi dlhých obdobiach, desaťročiach by som povedal. Ja som nepovedal na začiatku to čo som povedal pri skrátenom konaní pri mojom vystupovaní v skrátenom konaní a to je, že nám hodnotovo táto reforma sedí v KDH, sedí nám, pretože je správna. Ale mrzí ma, že aby sa k takejto pristúpilo, tak sme vlastne potrebovali kovid. Poviem prečo. Pretože po kovide prišiel plán Európskej komisie na Plán obnovy, ktorý, na ktorý si prvý raz v histórii Európska komisia požičala peniaze vôbec ako sama, aj ho bude musieť zaplatiť ten účet. Preto som aj hovoril, že Plán obnovy zaplatíme všetci a že vlastne toto musel byť ten impulz zvonka, aby sme sa dali na takúto reformu. Ale zase na druhej strane som rád, že vláda sa k tomuto pilieru, tomuto pilieru nevyhla a išla do toho. Preto o to ma viac mrzí, že ak takáto reforma, ktorá bude veľmi háklivá na aplikovanie, tak bude podliehať v budúcom období častým novelizáciám, to vám garantujem. A bol by som veľmi nerád, ak by skĺzla až do toho, že ju niekto potom vyslovene nabúra len preto, že na ňu nebudú peniaze.

... financie a vláda sama nevie, nevie sama seba skonsolidovať, nedokáže na sebe šetriť a vlastne vidíme to aj v treťom konsolidačnom balíku, kde nejaké šetrenie bolo nastavené, ja ho nazývam fantómové, pretože nie je reálne. Však uvidíme, ako to bude budúci rok, ale nepredpokladám, že sa pôjde podľa toho, ako to bolo schválené. Len ústne schválené, na papieri to nie je nikde. Zdravotné poisťovne od budúceho roka v treťom konsolidačnom balíku je o jedno percento zvýšený zdravotný odvod. Tento raz na strane zamestnancov. To znamená, že oni to pocítia na čistej mzde, že sa im zníži čistá mzda o to. Ale dôležité je, že tieto peniaze z toho jedného percenta zvýšenia nejdú do zdravotných poisťovní. Idú priamo na konsolidáciu do štátneho rozpočtu. Tým pádom poisťovne nedostávajú nič naviac z tohto jedného percenta a navyše sa im proste pridáva povinnosť čo sa týka zvýšenia počtu tých lôžok. To znamená, to znamená, že ich výdavky budú rásť. Ja som tieto tri okruhy uviedol preto, lebo je to viaczložková reforma a preto všetky tieto zložky mali byť zakomponované vôbec do prípravy celého tohto, celej tejto reformy a mali sme brať do úvahy aj to, čo napríklad kolega Stachura veľa spomínal, viackrát spomínal, neuvažovali sme o demografii, neuvažovali sme o napríklad o využití reverzných hypoték, neuvažovali sme o pripoistení zdravotnou poisťovňou. Nepočul som tu o ADOS-kách, ktoré ADOS-ky robia do veľkej miery aj sociálnu prácu, nielen zdravotnú prácu, však to všetci vieme. Navyše sme tu počuli reči, že sa bude robiť reforma verejnej správy, že sa budú rušiť župy, že nebude osem, bude tri. To sú veľmi vážne veci. Ak mám to brať poctivo tie vyjadrenia, tak toto všetko nám bude vstupovať do tohto systému, ktorý naskočí budúci rok a o to to bude potom ťažšie. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, stretávame sa v rýchlom slede pri tomto návrhu zákona, ktorý ako vieme jeden z hlavných dôvodov, prečo ho prerokúvame tak narýchlo a v skrátenom konaní a tak tesne pred vianočnými sviatkami je, že aby sme nenabúrali míľnik Plánu obnovy, a aby Slovensko neprišlo o peniaze. To som videl ako jeden z hlavných dôvodov. Napokon píše sa to aj v dôvodovej správe. Ja to len zopakujem, tak ako sa to tam píše, tak ak by sa tento míľnik nenaplnil do konca roka, tak Slovensko príde v tomto prípade o nevyplatené peniaze z Plánu obnovy a odolnosti za 577 miliónov eur a sankcia by predstavovala 480 miliónov eur. Pri našom stave verejných financií je to skutočne sú to vážne sumy tým skôr, že nevyčerpané peniaze z Plánu obnovy neznamenajú len nevyčerpanie, ale znamená ich zaplatenie tak či tak, pretože raz tie peniaze, ktoré nám boli vyčlenené, budeme musieť zaplatiť bez ohľadu na to, koľko sa ich použije. Tento návrh zákona má odvtedy, ako sme tu hovorili o ňom v skrátenom konaní, kde som aj teda k návrhu skráteného konania, kde som tiež vystupoval, tak dospel k mnohým pozmeňovacím návrhom, čo len svedčí o tom, že to je stále živý zákon, živý návrh zákona a vyzerá, že živým ešte aj dlho bude, aj keď ho táto snemovňa schváli. Ale ja sa budem viac menej venovať financiám, pretože tie ma v tomto prípade zaujímajú najviac a zaujímajú ma preto, lebo už ako to tu viacerí hovorili vrátane kolegu Petra Stachuru, dôležitým, dôležitým prvkom celej tejto reformy bude jej udržateľnosť, lebo to nie je reforma ani na rok, ani na dva roky, ale dovolím si povedať, že to je reforma na dlhé roky až desaťročia a dovolím si túto reformu tiež nazvať asi najvýznamnejšou reformou sociálneho systému vôbec od vzniku súčasnej Slovenskej republiky. Pretože úplne mení prístup vôbec k financovaniu, financovaniu služieb pre odkázané osoby. Takže, keď sa pozriem na tie financie, tak z tej dôvodovej správy vyplýva, že tie dôsledky tejto, tejto reformy na rozpočty subjektov verejnej správy budú veľmi výrazné. Najviac ako som sa dočítal na rok 2026 je to až 6 miliárd eur, potom rok ´27 je to 964 miliónov eur a ´28 je to niečo viac ako jedna miliarda eur. To sú veľmi významné čísla, aj keď my sme si už zvykli s tými miliardami narábať hore, dole, ale sú to skutočne mimoriadne významné čísla, ktoré zasiahnu do celého okruhu verejných financií na Slovensku. Nezanedbateľný vplyv bude na samosprávy v tomto prípade na vyššie územné celky za rok 2026 tak ako to je teda v tom pôvodnom návrhu zákona, je to takmer 22 miliónov eur, ´27 50 a ´28 tiež niečo vyše 50 miliónov eur. No a posledná kategória sú zdravotné poisťovne, to znamená celý náš zdravotný systém, kde sa ten vplyv predpokladá na rok ´26 necelých 13 miliónov, ale potom to stúpa na 18 miliónov v roku 2027 a 22 na roku 2028. Zaokrúhľoval som čísla. To znamená, že financovanie tejto reformy je v podstate trojzložkové. To znamená, vidíme tu štátny rozpočet, vidíme tu samosprávy a vidíme tu zdravotné poisťovne. Tri okruhy, ktoré sú veľmi vážne z pohľadu celých verejných financií. Čo je ešte, ešte dôležitejšie, je, že tie rozpočtové nekryté zdroje, ktoré by mali v budúcom roku tvoriť nulu, tak tie ďalšie roky máme rozpočtovo nekrytých takmer 300 miliónov eur každý rok. To je, to je dosť vážna suma a hlavne, ak sa pozrieme na to, že Slovensko je stále v procese bolestivej a dosiahlo veľmi neúspešnej konsolidácie a verejných financií. Ja som sa snažil pozrieť do Plánu obnovy a odolnosti ako, ako vyzerá v súčasnosti. Nedovolím si nepovedať poznámku. Mali sme dnes na rokovaní hospodárskeho výboru zastupujúceho podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti, nedopátrate sa k dôležitým informáciám, akým spôsobom sa čerpá Plán obnovy, jednoducho nejakú ucelenú informáciu, že by sme sa, že by si človek vedel priebežne pozrieť, ako to vyzerá. Nedopátral som sa, takže poviem aspoň jedno číslo. Na modernú a dostupnú starostlivosť o duševné zdravie, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie, no počkajte. Asi som si to zle napísal, lebo asi toto spadá do kategórie, kde je vyčlenených z Plánu obnovy 1,3 miliardy eur. Takže hovorím, máme tu trojzložkové financovanie celej tejto reformy, ja sa zastavím pri každej zložke zvlášť. Vláda. Deficit v rokoch ´27, ´28, ktorý by mala zaplatiť vláda, by mal byť okolo 300 miliónov eur, sú to dôležité peniaze a nezanedbateľné pretože máme, sme v čase, keď nám, keď na nás už doľahli plnou parou dve, dve kolá konsolidácie, od začiatku budúceho roku sa pridá tretia, tretia konsolidačná vlna, ona sa pripočíta k tým prvým dvom a ako, ako vidíme aj materiál, keď sme schvaľovali štátny rozpočet alebo, alebo vôbec konsolidačný balík, prídu ďalšie vlny. Nezbavíme sa ich. To znamená, akýkoľvek výdavok navyše, ktorý prichádza v rokoch ´27, ´28 bude veľmi bolestivý. Druhá vec je, že tieto peniaze v podstate bude musieť zabezpečiť budúca vláda. Nie táto. Rok ´27 je rok volebný, to znamená, budúca vláda dostane, dostane toto do vienka a bude sa s tým musieť nejako, nejako vyrovnať. Prečo to spomínam, lebo vidím, že aj pán minister možno kýva hlavou, preto spomínam, že o tejto reforme sa malo rokovať v celom politickom spektre. To znamená aj s tými stranami, ktoré raz možno budú v novej vláde, možno bude vláda taká istá, taká istá nevieme, ale je dosť vysoko pravdepodobné, že to bude vláda iná a tým pádom politické strany, v tomto prípade opozičné aj Kresťanskodemokratické hnutie, malo byť vtiahnuté do diskusií vôbec o takejto veľkej reforme, ktorá je na desaťročia dopredu. Samosprávy. Som spomínal župy. V rámci tretieho konsolidačného balíka sa z podielových daní, z daní z príjmov fyzických osôb uberá jedno percento. To je, to máme v konsolidačnom balíku, ktorý poslanci vládnej koalície schválili v septembri. Tak to bolo aj doteraz a teraz vidíme, že ten pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý tu prichádza, tak hovorí už nie o jednom percente dole alebo iba troch desatín percenta dole, ak som to dobre zaznamenal, takže vidíme, že je to napäté, je to napäté a doľahne to na samosprávy v tomto prípade župy, dopadne to vážnym spôsobom a vôbec na samosprávy to dopadne ťažko a vieme, že samosprávy sú dnes v takom stave, že doslova rozpúšťajú všetky rezervy, ktoré majú. Všetky rezervy, investície idú na bok. Hej. Už si rozličné samosprávy poschvaľovali rozpočty a vidíme, že to je veľký problém, ako budú hospodáriť v budúcom roku. Takže štát vláda žiada od samospráv, aby konsolidovali týmto spôsobom verejné financie a vláda sama nevie, nevie sama seba skonsolidovať, nedokáže na sebe šetriť a vlastne vidíme to aj v treťom konsolidačnom balíku, kde nejaké šetrenie bolo nastavené, ja ho nazývam fantómové, pretože nie je reálne. Však uvidíme, ako to bude budúci rok, ale nepredpokladám, že sa pôjde podľa toho, ako to bolo schválené. Len ústne schválené ...
=====