Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Áno, myslím si, že kolega Janckulík veľmi dobre spomenul ten príklad, že akým spôsobom sa ide na podnikateľov a akým spôsobom sa správa vláda. To je ten krásny negatívny príklad, že takto by to nemalo byť. Presne naopak.
Druhá vec, vážim si podporu aj poslancov Progresívneho Slovenska, že za toto uznesenie zdvihnú ruku.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, do pätice, je to piate uznesenie, ktoré zase hovorí o tom, akým spôsobom konkrétnymi možno maličkosťami, ale akým spôsobom pri poskladaní aj tých tých maličkostí alebo aj väčších vecí, by sa dalo výrazne ušetriť na správe štátu, na prevádzke štátu. A toto uznesenie hovorí o tom, že limit na nákup vozidiel by mal byť 40-tis. eur. Ja tu poviem len jeden príklad, odstrašujúci príklad, bolo to z rokov 2024 a 2025 a týkalo sa to slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy alebo ako sa často hovorí SEPS. To je inštitúcia, ktorá má na starosti to, čo má vlastne v názve, celú prenosovú sústavu na Slovensku. je mimoriadne dôležitá inštitúcia a ktorá sa ohýbala v poslednom čase hlavne pre rozhodnutie vlády alebo apel vlády, neviem, ako to nazvať, aby prestalo Slovensko dodávať výpomoc elektrickej energie Ukrajine. Takže je to dôležitá inštitúcia.
Táto slovenská elektrizačná a prenosová sústava v roku 2024 a 2025 nakúpila napr. vozidlá za 40, obyčajné vozidlá Volkswagen Passat za 42 - 56-tisíc eur. To znamená, bolo to nad tým limitom, ako my navrhujeme. A nepokladáme za v žiadnom prípade za zodpovedné, aby štátna inštitúcia takýmto spôsobom míňala prostriedky. Mala by sa správať hospodárne. A to tým skôr, že táto inštitúcia funguje asi takým spôsobom, že ministerstvo financií od nej žiada každý rok nejaké dividendy, hej, a do štátneho rozpočtu, no tak hospodári podľa týchto pokynov, by sa dalo už povedať. No a tie dividendy, ktoré vlastne zaplatí štátu do kasy ministerstva financií, tak sa potom, tie sa získavajú tým spôsobom, že tieto peniaze zaplatia vlastne všetci spotrebitelia elektrickej energie. Takže ak dnes hovoríme o aktuálnej otázke, ktorá sa týka energií a cien energií, tak práve SEPS je jedna inštitúcia, ktorá by vôbec nemusela vyrábať umelý zisk, keď to tak poviem, len aby sa napĺňala štátna pokladnica, ale o tento zisk a o tieto dividendy, ktoré platí štátu, by mohla znížiť vôbec celkové vstupy do cien energií na Slovensku.
Podobným spôsobom, pochopiteľne, sú tu ďalšie inštitúcie, ktoré tiež takto platia dividendy a jednoducho nám zvyšujú ceny energie. Navyše nedokáže to zachytiť ani regulačný úrad. Ale to už je odborná téma, odbočil som trochu. Len chcel som poukázať na to, že aká to je dôležitá inštitúcia, ako sa táto inštitúcia správa a akým spôsobom hospodári. Takže mal by top byť odstrašujúci príklad, ako by to nemalo byť. Preto sme dali návrh, takýto návrh, aby v týchto ťažkých časoch, jednoducho sa šetrilo, kde sa dá. A myslím si, že týmto šetrením, týmto spôsobom, že by sa tie vozidlá nakupovali aby do určitého finančného limitu, by neutrpel nikto. Možno by len utrpel imidž ľudí, ktorí sa v týchto autách rozvážajú. Ja vás prosím o podporu tohto návrhu ako posledného piateho uznesenia, ktoré KDH predkladá. Ak by sa táto pätica uznesení schválila v parlamente a zaviazala by vládu, v tomto prípade ministerstva financií v prípade tohto uznesenia, aby sa, aby si prijala proste takéto uznesenie sama a postupovala podľa neho, tak by sa nielen že uľavilo ťažko skúšaným verejným financiám, ale bol by to prejav toho, že vláde a ministrom a všetkým štátnym, šéfom štátnych inštitúcií, záleží na tom, aby aj oni sami šetrili na sebe a nehádzali celé bremeno konsolidácie na bežných ľudí a na firmy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak toto je posledný návrh uznesenia, bude ozaj stručný, aby ste mali aj ostatní príležitosť ešte tie dve hodinky necelé využiť dnes do konca schôdze.
Takže toto, ide o uznesenie návrhu na uzne... návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zákazu, zákazu nákupu osobných vozidiel nad 40-tisíc eur v rokoch 2026 až 2027.
To je všetko na úvod, viac v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, opäť je to ďalšie z opatrení, ktoré má viesť k šetreniu v správe štátu. Opäť vyplýva z toho, že konsolidačný balík, ktorý predložila vláda v septembri 2025, nebol dostatočne transparentný, jasný, akým spôsobom chce vláda šetriť na svojej, svojej vlastnej, na svojom vlastnom chode. Takže my sme pripravili návrh tohto uznesenia, ktorý by zaviazal, zaviazal ministerku hospodárstva, ktorá je tomu rezortne pochopiteľne najbližšie, aby predložila na rokovanie vlády také uznesenie, ktoré by zaviazalo šetriť na energiách orgánov štátnej správy 15 % oproti roku 2023. My sme tam mali vykurovacie sezóny ´25 – ´26, ´26 – ´27, už tá prvá asi aktuálna nie je, to len svedčí o tom, že to uznesenie nám zostarlo od septembra, ako sme ho predkladali, ale napriek tomu by sa tým vláda mala zaoberať, tým skôr, že sme vo, myslím si, že vážnej energetickej kríze, pretože Slovensku, ja to hovorím, nehrozí len nedostatok alebo vysoké ceny palív, ale Slovensku doslova, doslova hrozí nedostatok ropy. Doslova sa môže stať, že Slovensko ostane bez ropy. A tým nestraším, vidíme, čo sa deje.
Naplniteľnosť tohto opatrenia je podľa nášho názoru vysoká. Ja som to tu už spomínal pri návrhu predchádzajúceho uznesenia. V roku 2020 sa oproti roku 2019 na ministerstve financií lepšou správou dokázalo šetriť na správe, správe budov 40 %. Takže vidíme priestor na to, však by sa to ešte spojilo aj s tým prvým uznesením, ktoré som predkladal, ktoré sa týkalo centrálneho nákupu energií, že by sa dala dosiahnuť nielen úspora v cenách komodity, ktorá sa nakupuje na zásobovanie energiami týchto inštitúcií, ale aj by sa dokázala dosiahnuť fyzická úspora, to znamená, že menej tých komodít by sa použilo.
Takže je to možné, dá sa to, len treba ochotu a treba, treba mať jasný, jasnú predstavu, akým spôsobom tieto veci vykonať a práve to uznesenie, ktoré by zaviazalo vládu, by donútilo štátne inštitúcie, vládne inštitúcie, aby na sebe šetrili aj v tejto oblasti.
Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto uznesenia pri hlasovaní.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, štvrté v poradí z tých uznesení, ktoré navrhuje klub kresťanských demokratov a týka sa návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady k úspore tepla, plynu a elektrickej energie v štátnej správe a podriadených organizáciách o 15 % v porovnaní so spotrebou za rok ´23 na vykurovacie sezóny ´25 – ´26, ´26 – ´27.
Takže ja ten návrh predstavím opäť stručne vo vystúpení, hlásim sa, pán predsedajúci, do rozpravy ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tretí návrh uznesenia z toho, z tej pätice tých uznesení, ktoré vyplývajú z toho, že konsolidačný balík v septembri 2025, ktorý predložila vláda, tretí konsolidačný balík, sme pokladali za netransparentný, neuchopiteľný, čo sa týka šetrení na štátnych inštitúciách, aj keď sa k tomu verbálne vláda a ministerstvo financií prihlásili, preto sme predložili aj tento ďalší návrh, ktorý sa týka infokomunikačných technológií.
V tomto prípade v tomto návrhu tohto uznesenia sme, navrhujeme, aby minister investícií a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na najbližšom rokovaní vlády predložil uznesenie zaväzujúce príslušné ministerstvá prehodnotiť končiace sa dohody o úrovni služieb, tzv. SLA zmluvy, a uzavrieť nové SLA zmluvy, aby došlo k zníženiu finančných prostriedkov na tieto zmluvy. Nuž, posunuli sme sa už o pol roka, takže ale stále tento apel, stále tento apel by sme radi predostreli, a tým spôsobom, že by sa schválilo uznesenie, ktoré zase zaviaže vládu, aby člen vlády takýmto spôsobom zaviazal, zaviazal vládu a primäl ju k tomu, aby sa vláda správala podľa tohto uznesenia.
Pokladali sme za zodpovedné predstaviť toto opatrenie vedúce k zníženiu objemu finančných prostriedkov vynakladaných na neefektívnu podporu informačných systémov v tom režime 24, 7 dní v týždni, 24 hodín denne, a to podľa materiálu Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý vo svojej analýze zistil časté nevyužívanie tejto podpory počas víkendov. Tieto úsporné opatrenia vyplývajú priamo z vládnych podkladov, a teda tým skôr vidíme priestor na prijatie takéhoto účinného opatrenia. Takže vidíme, že jedna zložka z ministerstva financií priamo o tom hovorí, že sa tu neefektívne využívajú infokomunikačné technológie a existuje spôsob, ako na tom ušetriť. Ja len poviem aj konkrétny príklad, že skutočne ušetriť sa dá. Všeobecne, teraz sa opäť pristavím len pri ministerstve financií, ministerstvo financií v roku 2020 napríklad, hej, po nástupe vlády Igora Matoviča, ministerstvo financií dokázalo medziročne ušetriť na správe budov 40 %. Dámy a páni, 40 % dokázalo ministerstvo ušetriť, len to, že sa niekto pozrel, ako to tam funguje, a že sa pozrel a navrhol alebo prijal opatrenia na to, aby sa, aby sa šetrilo. V prípade ministerstva financií tam napríklad zistili naši ľudia, že bolo nakúpených tisíc licencií na softvér a pritom potrebných bolo len 700. To znamená, bolo tam výrazne, výrazný nadpočet tých licencií, samozrejme, čo sa to pretavilo aj do finančných nákladov, ktoré malo ministerstvo financií.
Takže existuje, existuje ozaj reálny, reálny predpoklad, že ak by štátne inštitúcie pristúpili a rešpektovali by takéto uznesenie, myslím tým ministerstvá, tak by dochádzalo k ušetreniu veľkej časti prostriedkov. Žiaľ, videli sme v minulosti opak. Spomeniem len nové ministerstvo, novozriadené ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré, ak si dobre pamätám, tak len na softvér vyčlenilo, vyčlenilo ročne nejakých skoro milión eur, čo nepovažujeme za hospodárne správanie.
Ja vás prosím ako v prípade predchádzajúcich dvoch uznesení o podporu tohto uznesenia tak, aby mohlo byť takto doručené aj vláde Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ide o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehodnoteniu a úprave súčasných dohôd o úrovni služieb v IT sektore z 24/7 podporou s cieľom znížiť finančné náklady v rokoch 26 až 27. Ja podrobnejšie o tom návrhu budem hovoriť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia. Ja som, toto mala byť vlastne prvé, prvé uznesenie, zdôvodnenie prvého uznesenia a ja som si ten úvod potom do tých všetkých do tej pätice tých návrhov vlastne vyčerpal až v tom druhom, v tom druhom návrhu, pretože sme tu nemali spravodajcu, teraz tu vďaka kolegovi Krátkemu máme spravodajcu, takže môžeme pokračovať, takže chcem aj ostatným povedať, aby sa vedeli zariadiť, že pri tých ďalších štyroch budem stručnejší, aby ostal čas aj pre ostatných, lebo toho času je málo. Dve hodiny. Takže ide o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k centrálnemu obstarávaniu energií v štátnej správe a podriadených organizáciách s cieľom získať výhodnejšie kontrakty na dodávku energií. Podobne ako pri tom predchádzajúcom uznesení, ktoré som už uvádzal, tak zase nám tu vznikol veľký časový sklz. Ten návrh tohto uznesenia tiež prišiel v septembri minulého roka v súvislosti s návrhom tretieho konsolidačného balíka. Len zopakujem. My sme už v roku 2024 predložili vláde svoj návrh konsolidácie verejných financií a jeden z bodov bol práve šetrenie na prevádzke štátu. Takže v tomto prípade ide o šetrenie pri nákupe energií. Medzitým sa udiali zmeny, pretože mesiac na to ako sme prišli s týmto uznesením, tak vláda prerokovala jeden materiál, ktorý s týmto súvisí, ja ho veľmi krátko uvediem. Vláda prijala materiál, ktorý sa volá Najlepšia prax obstarávania energií vo verejnom sektore. Je to z dielne ministerstva financií, my sme sa aj pri návrhu toho uznesenia, o ktorom hovorím v tom septembrovom ešte odvolávali na to, že až 30 % týchto nákladov mohli orgány štátnej správy ministerstvá a podriadené štátne inštitúcie, mohli ušetriť vhodným centrálnym nákupom energií. Hovorím. Po mesiaci prišla vláda a vláda vlastne zaviazala ministrov a predstaviteľov, predstaviteľov štátnych inštitúcií, správcov kapitol, aby sa riadila týmto materiálom, ktorý sa volá Najlepšia prax obstarávania energií vo verejnom sektore. Predpokladám, že tento materiál pripravoval Inštitút finančnej politiky alebo Útvar hodnoty za peniaze neviem, ale bolo to z dielne ministerstva financií, takže je to analytický materiál a oni, oni vyčíslili, že výdavky verejného sektora na elektrinu a plyn v roku 2024 mierne presiahli 700 miliónov eur. Z toho spotreba komodít v sektore dosahuje 305 miliónov eur, ostatok predstavujú poplatky. Bez nutnosti a toto je dôležité. Bez nutnosti reforiem a znižovania spotreby možno len skvalitnením obstarávaní ušetriť 25 miliónov eur. Možno sa vám to nezdá veľa. Ale to bol vypichnutý len jeden segment, kde by sa dali ušetriť desiatky miliónov eur. A v tomto materiály sa hovorí, že zníženie ceny energií má priniesť aj ich nakupovanie s dostatočným predstihom a pri veľkoodbere po častiach. Nuž. Takže ako som povedal, tak vláda zaviazala ministrov, aby sa podľa tohto materiálu správali. Nemám dostupnú informáciu, či skutočne to zobrali ministri vážne, takže preto stále pokladám návrh uznesenia, ktorý predkladáme za aktuálnu. Treba s ním, treba s ním ďalej pracovať a ak budeme, ak by teda Národná rada schválila toto uznesenie a zaviazala by vládu konkrétne ministerku hospodárstva, ktorá tam rezortne k tomu najbližšie, aby vlastne predložila takéto uznesenie na rokovanie vlády a zaviazala vládu doslova, že poďme, poďme urobiť to centrálne obstarávanie nákupu energií. Hovorím, už tam je východisko nejaké, vláda prijala nejaký materiál, takže ale by som teda bol rád, keby proste prišlo tvrdšie uznesenie zo strany vlády, aby sama sebe sa zaviazala vláda, že bude takto konať. Centrálne nakupovanie, centrálne nakupovanie energií sa osvedčilo, osvedčilo už v mnohých inštitúciách. Ja poviem len jeden príklad, pretože ten materiál, ktorý si schváli vláda, tak hovoril aj o samosprávach pochopiteľne, lebo patria do okruhu verejného sektora, tak takéto centrálne obstarávanie napríklad poznajú už Prešovskom samosprávnom kraji, kde nakupujú pre zariadenia centrálne energie, a ak si dobre spomínam, ako to hovoril župan Milan Majerský, tak tuším 30 % ušetrili pri, pri plyne, ak si dobre pamätám, takže aj my vychádzame z toho, že keď dokáže župa, ktorá spravuje, spravuje inštitúcie vo svojom regióne, postupovať takýmto spôsobom, to isté by sa mohlo diať aj, aj v centrálnych inštitúciách priamo v Bratislave a okrem toho, že by to viedlo k výsledku k šetreniu v týchto ťažkých časoch konsolidácie, tak malo by to ešte aj vedľajší efekt, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý a to je, že by sa odbúraval týmto spôsobom rezortizmus. To znamená, že by museli tie ministerstvá spolupracovať a museli by spoločne museli nakupovať energie tak, aby to bolo pre štát výhodné. Prosím vás o podporu tohto uznesenia, vyzerá to tak, že teda hlasovať sa o ňom bude v apríli. Ďakujem.

... rozdielne sa vyvíja situácia na Slovensku a v Poľsku. Ja len poukážem na to, že čo vlastne Poliaci spravili, akým spôsobom dokázali dostať tie eurofondy priamo na miesto, kde si to ten štát vyžadoval i obyvatelia. Spravili to jednoduchým spôsobom. Rozliali tie eurofondy na samosprávy. Veľkú časť rozliali na samosprávy, pretože oni vedia tie samosprávy, že kde tie peniaze použiť, to je jedna vec a druhá vec, že im centrálna vláda dala dôveru. To znamená, dôveru tým nižším stupňom riadenia v demokratickom systéme dala dôveru, že s tými peniazmi dokážu riadne nakladať a samozrejme že aj oni mali problémy, ale nejaké veľké korupčné škandály v Poľsku čo sa týka eurofondov nezaznamenáte. Vedeli to využiť. Aká je situácia na Slovensku? Ja to hovorím, že my máme troje riadenie eurofondov alebo európskych peňazí. Máme osobitné ministerstvo pre investície, osobitné, ktoré vlastne spravuje, spravuje, má aj dokonca v názve regionálneho rozvoja, hej, to znamená, že by doslova toto ministerstvo malo odovzdávať právomoci na tie regióny a veriť im tak, ako to spravili Poliaci. Ministerstvo, ktoré, ktoré jedna z vládnych strán v predvolebnej kampani povedala, že keď vstúpi do vlády novej, tak ho zruší, lebo je zbytočné. Namiesto toho ho obsadila svojim nominantom, ktorý je dnes predsedom parlamentu. Čo robí toto ministerstvo, prosím vás. Máme ďalší úrad vlády. Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti. To znamená ďalší, ďalší úrad, ktorý sa stará o európske peniaze. Hovoril som pred chvíľou, ako vyzerá čerpanie z Plánu obnovy a odolnosti a potom máme jednotlivé ministerstvá, ktoré im, ktoré, ktoré si koľko uchmatne, tak dostane z tých eurofondov. Toto sa už ani nedá nazývať rezortizmom, ale toto sa dá nazvať skôr, skôr byrokratickým molochom, ktorý nám zväzuje ruky. A hovorím, keď do toho pridám ten rezortizmus, že každý rezort si sedí na svojich vlastných peniazoch a bez ohľadu na to, čo potrebuje štát, tak len si sleduje svoje vlastné záujmy, to by bolo ešte dobrý prípad, ale dokonca záujmy ministrov priamo jednotlivcov priamo, ktorí tam sedia. Tieto záujmy, keď sleduje, no tak to nemôže vyzerať ináč, ako to vyzerá. Takže tento apel, ktorý, ktorý, ktorý sme zhmotnili do návrhu uznesenia, to je apel nielen na riadne čerpanie európskych zdrojov, ale to je apel na riadny chod inštitúcií v tomto štáte. Vidíme, že tie inštitúcie nám kolabujú, a keď nám nekolabujú, tak dokonca prichádzajú návrhy na ich rušenie. Takže ja vás žiadam o podporu tohto uznesenia, keby to bolo na mne, dnes nedá sa to, ale by som tam dal úplne iné percento čerpania ako 2 % v priemere mesačne, že by sa malo zvýšiť čerpanie európskych zdrojov štrukturálnych fondov, dal by som tam vyššie číslo, ale skúsme, prosím vás, aspoň toto spraviť, schváliť, schváliť takýto návrh, aby z tohto parlamentu prišlo memento pre vládu, že pozor nerobíte to dobre a nech si vláda ctí parlament, lebo parlament kontroluje vládu, nie je to naopak. Je to našou povinnosťou, aby sme apelovali na vládu, aby sa zobudila. Takže ďakujem za vašu pozornosť a prosím vás o podporu pri aprílovom hlasovaní.

Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, takisto aj sa zúčastnili na diskusii faktickými pripomienkami. To, čo hovoril kolega Grendel, je úplná pravda, skutočne je ten sklz časový je úžasný. Ja som to teraz rátal na prstoch. Ak by sa toto uznesenie schválilo, ja stále dúfam, že by sa mohlo schváliť. Vysvetľoval som prečo, lebo tá situácia je veľmi vážna, tak by to bolo po siedmich mesiacoch. Sedem mesiacov nám trvá v tejto snemovni, aby sa hlasovalo o niečom, čo bolo predložené dávno predtým.
Takisto súhlasím s tým, čo hovorí kolega Horecký, toto nie je uznesenie, ktoré si, na ktorom si KDH prihrieva polievočku. Je to návrh uznesenia, ktoré sa týka tohto štátu, celého tohto štátu a ich obyvateľov. Ja viem, že to tu počuť veľmi často takéto, takéto argumenty, najmä keď vystupujú opoziční poslanci, ale je to skutočne tak. Tá situácia je mimoriadne vážna, nejdem to už celé opakovať, stačí ozaj, keď sa pozriete do ratingového hodnotenia agentúr, ktoré sú k nám blahosklonné, by som ešte povedal. Každá jedno hovorí o tom, že musíme čerpať európske zdroje, pretože budeme na tom zle.
Takisto, ďakujem vystúpenie, za vystúpenie kolegovi Jakabovi, a najmä, najmä on povedal jeden, jeden dôležitý príklad, porovnal nás s Poľskom. Takisto aj kolega Dej, porovnal nás s Poľskom. Netreba to, bolo to dostatočne ilustrované, že ako rozdielne sa vyvíja situácia na Slovensku a v Poľsku. Ja len poukážem na to, že čo vlastne Poliaci spravili, aký, akým spôsobom dokázali dostať tie eurofondy priamo na miesto, kde to ten, kde si to ten štát vyžadoval, jeho obyvatelia, spravili to jednoduchým spôsobom...
=====