Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Začal by som v podstate v podobnom duchu ako môj predrečník a musím oceniť prístup ministra obrany pána Kaliňáka k problematike záloh a takisto aj oceniť aj záujem o diskusiu. Mali sme, mali ste diskusiu s pánom Valáškom, my sme mali tiež spoločnú diskusiu, ktorú naozaj oceňujem, bola zaujímavá, len vtedy ešte sme, som nemal tú možnosť si poriadne naštudovať ten zákon, predsa len má vyše 80 strán. Poviem to takto, čo sa týka národných obranných síl, naozaj si myslím, že ten nápad, s ktorým ste prišli, je inovatívny, je prospešný a myslím si, že by bolo dobré, keby sa dal pretaviť do reality. Myslím si, že by to mohlo pomôcť k budovaniu rezerv. Má to len tak trošku jeden háčik. Myslím, že to je aj previazané práve s tými žandármi. Vy to vnímate v tom duchu, že by ste teda chceli to otvoriť širokej verejnosti, ale aj príslušníkom Policajného zboru. Sám ste bol minister vnútra, viete, že v prípade mobilizácie, vojnového stavu alebo niečoho podobného, policajti plnia iné úlohy, ako byť mobilizovaný. Veď vidíme klasický príklad aj Ukrajiny, kde tak či tak tam naďalej majú policajtov, potrebujete zabezpečiť aj tú vnútornú bezpečnosť a preto mám obavy, že sa môže stať taká situácia, že vy budete mať síce možno dvadsaťtisíc členov v národných obranných silách, ale z toho bude možno 18-tisíc policajtov. Ale keď naozaj dôjde na ten akútny stav a na tú krízovú situáciu, tak ich nebudete môcť povolať a dostanete sa do situácie, že síce platíte hypotéky policajtom ročne, ktorí chodia aj na, dajme tomu na nejaký výcvik a na tie víkendy a podobne, ale potom sa dostaneme do problému, ktorý v podstate máme aj dnes, že máme nedostatok ľudí v rezervách, ktorých by sme mohli v týchto situáciách povolať.
Myslím si, že toto stojí za zamyslenie sa na to pozrieť. Ja chápem tú prepojenosť národných obranných síl a žandárov, že vlastne tí policajti, ktorí sa prihlásia do národných obranných síl, by potom mohli robiť aj žandárov, čo by mohlo posilniť ten žandársky zbor, pretože tam tiež vidím niekoľko možno takých malých deficitov, ktoré tí vojaci majú pri výkone tej žandárskej funkcie. Týmto sa snažíte asi aj tak trošku možno posilniť a vystužiť ten žandársky zbor, že bude dobré, keď tam máte v tej hliadke možno aj policajta, pretože vojak je predsa len, jeho profesiou je, vyznie to možno zle, ale jeho výcvik je na to, aby zabíjal. A on proste aby bránil vlasť a tú zbraň používa na to, aby likvidoval nepriateľa. Ten policajt predsa len plní trošku iné úlohy, čiže aj v tomto to školenie tých žandárov asi bude musieť prebiehať trošku v inom, v inom duchu.
Takže ale to je jediná vec, ktorú môžem v rámci národných obranných síl tomuto nápadu vytknúť. Všetky tie úrovne, teda tie, na ktoré ste, alebo ktoré ste vytvorili, myslím si, že to sú naozaj veci, ktoré majú svoj zmysel, majú svoj, svoju úlohu, ktorú by mohli plniť. Predsa len však tá bezpečnostná situácia sa mení a určite je dobré, že myslíme aj na tieto zadné vrátka. Preto myslím si, že je potrebné, aby sme sa možno k tejto téme ešte možno vrátili k prvému čítaniu. Samo o sebe ale si myslím, že to hovorím ešte raz, že je to dobrý nápad.
Čo sa týka žandárov a áno, vnímam to tak, že to tak trošku dokazuje, že sa ministerstvo obrany snaží tak trošku riešiť aj situáciu v Policajnom zbore, ktorý je vo vážnom stave, tie podstavy sú naozaj veľké a snaží sa takýmto v podstate zrýchleným spôsobom saturovať tie potreby vnútornej bezpečnosti, ktoré by vystali vzhľadom aj na situáciu na Slovensku, vzhľadom na tú situáciu v Policajnom zbore, keď vidíme, že máme regióny, kde, alebo oblasti, kde policajtov je naozaj málo, kde sa musia zlučovať obvodné oddelenia, kde sa musia lepiť hliadky a podobne. Rozumiem tomu, len vnímam to tak, že vychádzate z toho, čo ste aj spomínali, že teda máme určité alebo teda zložky ako žandarméria, karabiniéri alebo niečo podobné v iných krajinách, ktoré majú tieto úlohy a spĺňajú, plnia tie úlohy žandárov.
=====

Ďakujem.
Potvrdzujem. Bol som svedkom tohto incidentu a videl som pána Pročka, ako tam vrieskal na pani poslankyňu, ktorá mala dve malé deti v aute, ako zmyslov zbavený pavián. A som pripravený o tom, samozrejme, aj svedčiť, keď to bude potrebné, pred daným výborom alebo kdekoľvek sa to bude vyšetrovať, takže som presvedčený, že aj tie kamery dokážu, že pán Pročko je psychopat a správal sa ako psychopat a v živote sa takto k ženám správať nemá.
Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
A čo sa týka tohto uznesenia, toto uznesenie sa vyslovene zameriava na to a vlastne upozorňuje na tie hrozby, ktoré prichádzajú z východného vektora od našich hraníc, kde sme svedkami toho, že tu máme vmiešavanie sa cudzích mocností do nášho diania, či už politického, bezpečnostného alebo aj ekonomického. Často sa im hovorí, že sú to vplyvové operácie alebo operácie prostredníctvom... psychologické operácie prostredníctvom dezinformácií alebo hybridné operácie a tak ďalej.
Máme a sme svedkami toho a videli sme ich v niekoľkých správach našich spravodajských služieb, že tie najsilnejšie prichádzajú, samozrejme, z Ruskej federácie. Všeobecne aj v rámci Európskej únie a NATO panuje v tomto zhoda, že táto hrozba tu je a naďalej sa rozvíja. Teraz najnovšie sú to aj rôzne diverzné aktivity a podobné, ktoré majú ohrozovať aj našu kritickú infraštruktúru.
Čo je ale dôležité a nemali by sme na to zabúdať, že tu máme aj iných aktérov, ktorí sú aktívni v rámci Európy a dlhodobo sa snažia získať vplyv, tak aby mohli ovplyvňovať či už vnútropolitické dianie, ale najmä dianie v inštitúciách, ako je Aliancia alebo ako je Európska únia, a takým... a spôsobom, kde sa snažia získavať vplyv aj u jednotlivých členov, alebo teda v členských krajinách týchto inštitúcií alebo organizácií.
Čína sa aj v minulosti snažila získavať tento vplyv, prostredníctvom rôznych aktivít. Boli sme toho svedkami napríklad v rámci tzv. Iniciatívy 17+1, ktorá sa potom zmenšovala, bola 16+1 a tak ďalej, kde jednotlivé krajiny, ktoré boli v tejto iniciatíve, mali tú skúsenosť s Čínou, že jednoducho tie jej sľuby, tá spolupráca a tie investície, ktoré boli sľubované, neboli napĺňané. Zároveň ale tie skúsenosti, ktoré mali a získali, bolo to, že tie ekonomické investície boli častokrát spojené aj s presadzovaním bezpečnostných záujmov Číny, alebo resp. aspoň vplyvových aktivít prostredníctvom vytvárania rôznych štruktúr, či už fiktívnych, resp. policajných staníc reálnych alebo nelegálnych.
Takisto sa snažili mať vplyv aj na budovanie tzv. kritickej infraštruktúry v daných krajinách.
My, ako predkladatelia tohto uznesenia, či už sú to predstavitelia KDH, PS alebo SaS, my neodmietame ekonomickú spoluprácu s Čínou ako takou. Veď sme si plne vedomí toho, že Čína je dôležitý obchodný a ekonomický partner aj pre Európu, kde jednoznačne je potrebné mať na zreteli aj tie bezpečnostné záruky, resp. tú stránku bezpečnosti ako takú, ktorú Čína častokrát sa snaží zneužiť.
Zámerom tohto uznesenia je práve upozorniť na toto, že podľa skúseností, ktoré majú iné krajiny, či je to Poľsko, či je to Čierna Hora, či sú to iné krajiny na Balkáne, či je to Bosna Hercegovina, ktoré majú čínske investície, tie sú často sprevádzané potom nielen s dodatkami k zmluvám a častému predražovaniu a potom aj zásadnému vplyvu na dianie v týchto krajinách prostredníctvom investícií do kritickej infraštruktúry, ale, samozrejme, aj predražovaniu a potom vytváraniu aj určitých buniek, ktoré majú mať na starosti práve bezpečnosť či už tých firiem, ktoré z Číny prídu, alebo potom mať za úlohu rôzne spravodajské aktivity v daných krajinách.
Videli sme, že sú krajiny, ako je napríklad Taliansko, ktoré dokonca podľahlo takémuto čínskemu vplyvu a podpísalo zmluvu o bezpečnostnej spolupráci s Čínskou republikou, kde Čína presvedčila Taliansko, že vzhľadom na rastúci počet turistov z Čínskej republiky a s tým spojené aj problémy bude vhodné pre Taliansko, aby otvorila policajné stanice, kde bude spoločne s talianskymi policajtami hliadkovať aj čínsky policajt, alebo čínski policajti, ktorí by mali ako dohliadať na čínskych turistov.
Samozrejme, že máte aj čínsky organizovaný zločin a podobné veci, kde sa ponúkali, že budú pomáhať pri odhaľovaní tohto čínskeho organizovaného zločinu. Zhruba po asi siedmich alebo ôsmich mesiacoch Taliani pochopili, že ten účel, ktorý mali plniť tieto policajné stanice, tak ten neplnili. Plnili skôr spravodajský charakter dovnútra a navonok, to znamená, že pôsobili ako poriadková polícia pre Číňanov, ktorí sa pohybovali v Taliansku, takisto pre čínsku komunitu v Taliansku, snažili sa ich ovplyvňovať, snažili sa ich zastrašovať a zároveň robili aj spravodajskú činnosť pre Čínu ako takú, ktorá vlastne bola vyslovene zameraná na spravodajské aktivity na získavanie informácií a podobných záležitostí.
Ale to nie je nič nové. Pamätáme si aj na krízu napríklad covidovú a podobnú, kde Rusko sa tiež ponúklo Taliansku pomôcť. A Taliansko potom asi po mesiaci vypovedalo ruskú pomoc a poslalo ich naspäť domov, pretože nič iné nerobili, len spravodajskú činnosť.
Máme tu ďalšiu krajinu a tou je Maďarsko, ktoré si takisto rozhodlo ísť podobnou cestou a podobnými skúsenosťami v podstate ako Taliansko s tým, že Taliansko túto zmluvu vypovedalo (povedané so smiechom), tak Maďarsko sa zatiaľ snaží, snaží sa budovať tieto policajné stanice. Dokonca vníma Čínu ako strategického investora, ktorý má tam budovať kritickú infraštruktúru, že teda tú rýchloželeznicu zo Srbska a majú tam rôzne investície a tak ďalej, ktoré sa nakoniec ukazujú ako nie tak efektívne a nie tak ziskové pre Maďarsko, ako pôvodne plánovali.
Dokonca Čína má aj ten zvyk, že v podstate nerada dodržuje pravidlá Európskej únie, čo sa týka trhových mechanizmov a podobných záležitostí alebo zmluvy so subdodávateľmi, či už lokálnymi, alebo európskymi. Viac-menej je to tzv. kontajnerový systém, že v kontajneroch si donesú v podstate všetko aj so svojimi bezpečnostnými pracovníkmi, so strojmi, kuchármi a kompletne. Čiže tí subdodávatelia častokrát sa k týmto, k týmto kontraktom nedostávajú, a keď sa dostávajú, tak nie sú... nespĺňajú všetky štandardy, na ktoré sme zvyknutí v rámci Európskej únie.
Čiže sú tu jednoducho tieto skúsenosti, ktoré tu máme. Ale to nie sú len skúsenosti z Európy, ako napr. Čierna Hora, ktorá si nechala postaviť diaľnicu a ktorá ešte ani v podstate nie úplne dokončená, ale zadlžila sa tak, že v podstate ju z vlastného rozpočtu nevládze splácať, a požiadala Európsku úniu o pomoc, aby jej pomohla splácať tie dlžoby, ktoré vznikli.
Takisto tu máme napríklad Poľsko, ktoré malo niekoľko projektov s Čínou, ktoré nakoniec po týchto skúsenostiach, keď zistili a mali tie prvé skúsenosti s Číňanmi, ktorí síce prišli a povedali, že to postavia lacnejšie, a začali potom postupne prichádzať s ďalšími dodatkami k zmluvám, zistili, že vlastne ich to vyjde oveľa drahšie, tak tieto zmluvy s nimi vypovedali.
Ale stačí sa pozrieť do Afriky, stačí sa pozrieť do Ázie, stačí sa pozrieť na Srí Lanku, ako tá skrachovala. Stačí sa pozrieť na Papua Novú Guineu. Všetky, všetky tieto záujmové a vplyvové aktivity do kritickej infraštruktúry a podobne, ktoré Čína vykonáva, naozaj častokrát končia tak, že tie krajiny majú potom problémy sa potom vyplatiť z tých dlhov, ktoré im spôsobujú.
Čiže toto uznesenie je vyslovene o tom, aby sme sa vyvarovali takýchto chýb, ktoré už iné krajiny urobili. Ešte raz, nie je to proti rozvoju obchodnej spolupráce, ktorá ale musí byť vzájomne výhodná a musí vychádzať, samozrejme, aj z našich národných záujmov, aj bezpečnostných záujmov, ktoré by sa nemali krížiť práve so záujmami toho, tej inštitúcie alebo organizácie, ktorými sme členmi, či už je to Európska únia alebo Aliancia, aby sme tak nenarúšali a nestali sa už viac nedôveryhodným partnerom, akým sme alebo ako je vnímané napríklad Maďarsko. Takže toľko.
Preto toto uznesenie je výzva všetkým, aby sme sa vyhli takejto potencionálnej spolupráci s Čínou v oblasti bezpečnosti a v oblasti spravodlivosti, kde, samozrejme, Čínu nemôžeme považovať za krajinu, ktorá rešpektuje ľudské práva a hodnoty ako my, len preto, lebo si myslíme, že budeme mať z toho väčší ekonomický zisk, takže myslím si, že každý, kto úplne normálne uvažuje a má na srdci záujmy Slovenska, bezpečnostné, ekonomické a tak ďalej, by nemal mať s týmto uznesením žiadny problém.
Ďakujem, to je z mojej strany všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tento návrh uznesenia sme pripravovali ešte v rámci spolupráce v opozícii. Niekedy koncom septembra, ktorý sme predkladali ako také malé memento toho, že čo vlastne všetko prináša so sebou aj tie, tie úskalia možnej spolupráce s Čínskou ľudovou republikou, a chceli sme o tejto téme diskutovať ešte pred cestou vládnej delegácie do Číny. Napriek tomu, že sa tento zákon, alebo teda to uznesenie na program dostalo až teraz v decembri, šupito len tak zhruba dva a pol mesiaca s oneskorením, tak si myslím, že je ešte stála aktuálny, pretože tie hrozby sú stále aktuálne.
Ja by som sa teda potom k tomu uzneseniu rád aj prihlásil ako prvý do rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade musím povedať, že ako myšlienku vítam a vnímam ju ako pozitívny signál aj do budúcnosti a je to v podstate ako prvý krok, lebo môžme sa nad tým zamýšľať, že teda tie peniaze, ktoré majú byť vyplatené pozostalým teda v tej výške 50-tisíc, je to veľa, je to málo? No samozrejme vyčíslovať život je veľmi ťažké a samozrejme aj v dnešnej situácii nikto nevieme, ako je, ako dopadneme, aká situácia sa bude vyvíjať aj vzhľadom na zhoršené bezpečnostné prostredie. Tie riziká tu sú a vidíme, že naozaj môže dôjsť k situácii, kedy sa to nemusí týkať len policajtov, ale aj vojakov a hasičov.
A presne tu narážam trošku na ten problém v znení návrhu tohto zákona, keď si ho prečítam a počúvam slová a vyjadrenia predkladateľov, tak nie úplne korešpondujú s textom návrhu zákona, pretože sa bavíme o tri dva osmičke, teda o zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ale tento návrh, ktorý tu máme, spomína vo svojom texte len výplatu alebo teda príplatok pozostalým len pre policajtov, hoci jednoznačne zo zákona vyplýva, že by to malo platiť aj pre vojakov a takisto som teraz počul od pána predkladateľa, že spomínal aj hasičov, ktorí tam takisto nie sú v tom zákone spomenutí.
Text skutočne hovorí aj o tom, že tieto veci budú riešené cez, prostredníctvom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, akoby mal byť aj pre vojakov, ktorí tam ale naozaj nie sú reflektovaní. Preto si myslím, že tento zákon má značný nedostatok v tomto zmysle, pretože keď raz prídem s novelou tri dva osmičky, teda zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a hovorím len, alebo sa zameriavam v tej novele len na policajtov a zároveň je tam spomínaný, že takéto veci rieši aj Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, tak to niekde nastala chyba v príprave tohto textu a myslím si, že tam je značný nedostatok.
Zároveň musím, musí aj pripomenúť alebo upozorniť na ďalšiu vec, navrhovateľ, samozrejme, sa zamýšľa aj nad tým, že by došlo k situácii, kedy by pozostalá osoba, ktorá by dostala túto, tieto peniaze po pozostalom, ktorý by teda zahynul vo výkone svojej služby, tak sú tam aj stanovené podmienky, za ktorých by musela, musela navrátiť táto osoba tento príplatok, ale to znenie mi jednoducho z právneho hľadiska nedáva zmysel, pretože tam je napísané niečo v takom zmysle, že bude musieť vrátiť príplatok len takí pozostalí, ktorí spôsobili smrť policajtovi.
Čiže znova. Bavíme sa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a znova, príplatok sa vracia len policajt... teda len vtedy, ak bude spôsobená smrť policajtovi. Ale nie je definované akému, ktorému policajtovi. Ja rozumiem, čo tým predkladateľ chce, chcel povedať, že akým spôsobom, teda že v prípade, že tá osoba by spôsobila vlastnému, teda rodinnému príslušníkovi smrť, takže takejto osobe jednoznačne nebude, alebo bude odňatý tento príplatok. A teraz ale napríklad nerieši, že či to môže byť aj že nezavinené zabitie, hej, že autonehoda alebo niečo podobné. Takisto sú tam určité právne medzery, na ktoré si dovolím upozorniť v tomto návrhu zákona.
Preto ešte raz sa vrátim. Poviem, že reálne nemám problém s tým návrhom alebo resp. s tou myšlienkou. Myslím si, že to je dobrá myšlienka, dobrý, dobrý nápad, s ktorým sa dá pracovať, ale v tomto znení, v ktorom je tento návrh aktuálne predložený, kde absentujú policaj... teda hasiči, kde absentujú vojaci, kde nie je jasne definícia, že akých, za akých podmienok sa príplatky napríklad teda budú vracať a podobné záležitosti, tak tu vznikajú určité právne neistoty v tomto návrhu zákona, preto ja v tomto momente, bohužiaľ, za tento návrh zákona nemôžem hlasovať. To ale neznamená, že zaňho nechcem hlasovať. Tu len vystupujem s tým, pretože ide o prvé čítanie, aby mal predkladateľ možnosť upraviť ten návrh zákona tak, nejakou novelou, do druhého čítania, aby sme boli schopní zaňho hlasovať a s radosťou by som v takom prípade, keby ten zákon bol správne naformulovaný, zahlasoval. Takže nie je to to, že ho odmietame, odmietame túto myšlienku, len nemôžme súhlasiť so znením, s aktuálnym znením tohto návrhu novely zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Podobne ako pani Mesterová, aj SaS v minulosti, myslím si, že dve schôdze dozadu, navrhovalo práve takú novelu priestupkového zákona ako reflexia alebo reakcia na Trestnú novelu, ktorá práve má za následok tieto medzery, ktoré, ako vidíme, aj vládna koalícia sa snaží teraz nejakým spôsobom vyplniť a kompenzovať. Máme tu teraz tento návrh, ktorý, v poriadku, uvidíme, či bude dostačujúci, mne sa zdá, že bude na tom potrebné popracovať trošku viac, pretože tých problémov z tej novely Trestného zákona je viac. A je zaujímavé počuť teda, že už aj ministerstvo spravodlivosti pracuje na nejakej takejto väčšej novele, keďže si uvedomuje, že tam tá medzera práve tým prijatím tej novely Trestného zákona vznikla, čo len dokazuje to, že ten zákon, ktorý tu bol prinesený pod pazuchou, priniesol viacej problémov a v podstate sa bavíme už o šiestej alebo siedmej novele novely Trestného zákona, čo je naozaj smutné, mrzí ma to, mohli sme sa tomu vyhnúť, keby takéto veci sa riešili normálnym, štandardným spôsobom a nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja sa naozaj pokúsim byť stručný, bohužiaľ sme stratili veľa času na začiatku.
Ja aj ďakujem pani Števulovej a následnej diskusii, ktorá bola naozaj konštruktívna. Áno, ja by som očakával od takéhoto návrhu zákona, že by to mala byť akási taká analýza alebo nejaká taká všeobecná sebareflexia a vyhodnotenie celej tej pandémie a toho covidu, a kde sa stali chyby, aby sme sa im do budúcnosti vyvarovali a akým spôsobom potom pristupovať alebo pripravovať sa aj na ďalšiu pandémiu. A nie vyslovene sa zamerať len na jednu časť celého tohto procesu a toho, toho, toho problému a tej pandémie a tých problémov, ktoré s tým boli spojené. Pretože ja napríklad súhlasím s kolegyňou Števulovou, že to, že boli zavedené napríklad tie, karanténa, uzavretie hraníc a ďalšie opatrenia, vyžadovanie preplácania nákladov a podobné veci považujem za chybu. Ale tu si spracovateľ návrhu zákona asi nevšimol, že on vlastne vychádza z toho, že chce odškodňovať od 12. 3. 2020, to bola ešte vláda Petra Pellegriniho, ktorá práve prišla s týmito opatreniami, teda uzavretia hraníc, karantény a nákladov s tým spojených, ktoré sa mali potom preplácať, v čom potom následne pokračovala aj ďalšia Matovičova vláda.
Čiže viac-menej ako keby predkladateľ tohto návrhu si uvedomoval, že vlastne oni to boli, ktorí začali s týmito reštrikčnými opatreniami, ktoré vlastne poškodili občanov a ich práva a teraz ich chcú odškodňovať. Čiže vlastne oni začali, potom druhí pokračovali a teraz sa vracajú k tomu a ich chcú odškodňovať. V poriadku, môžeme sa o tom baviť, len si nemyslím, že toto je ten správny spôsob a ten návrh zákona, ktorý je tu takto prezentovaný, pretože s čím zásadne nesúhlasím, je odškodňovanie práve aj tých priestupkov, ktoré mali byť teda s tým spojené a v podstate všetky priestupky, a vieme veľmi dobre, že tam došlo k rôznym aj násilnostiam a iným porušeniam zákona počas covidových opatrení, ktoré jednoducho dnes už možno aj vďaka trestnej novele a podobným jednoducho spadli do nejakých priestupkov a títo ľudia budú jednoducho normálne že očistení, ako keby nič nespravili. Ja si napríklad spomínam na tie násilnosti a tú bitku v piešťanskom Lidli, kde policajti zasahovali a tam ich tí antirúškari napadli a tam boli normálne násilnosti na policajtoch. A ja teraz neviem, aj tí budú odškodnení? Aj tým sa nič nestane? Aj tí sa akože, tí budú zahladení? Čiže to je jedna vec.
Ďalšia vec, čo sa týka odškodňovania, tak bude odškodňovať ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, úrad zdravotníctva a obce. A to je podľa mňa ďalší problém, pretože znova za chyby, ktoré spôsobil štát a kedy počas covidu, kedy obce pomáhali, tak obce teraz budú odškodňovať. Áno, majú byť refundované, ale refundované až od 31. 8. ´25 ministerstvom financií. To znamená, že obce teraz zaplatia z toho rozpočtu, ktorý je limitovaný, a následne potom budú že aj ministerstvo financií, aby ich refundovalo, ale až o rok v podstate nato. Čiže zase zasahujeme aj do rozpočtu obcí a tak ďalej, zase ich ožobračujeme, čiže myslím si, že to sú všetko veci, ktoré sú naozaj nedomyslené v tomto zákone.
Takisto tu máme, že uhrádzajú sa aj trovy konania právneho zastúpenia, že advokáti, ktorých trestala advokátska komora za disciplinárne premenenie, dostanú svoju odmenu, plus navyše by aj oni mali byť rehabilitovaní. A ja si spomínam na istú pani právničku, takzvanú pani nulitnú, ktorá bola aj potrestaná komorou advokátskou, čiže toto sú tam tie zásadné nedostatky v tomto zákone, ktoré vidím a myslím si, že je, mali by sme sa nad tým zamyslieť, je to prvé čítanie, aby aj spracovateľ prišiel s nejakými úpravami tohto návrhu zákona, aspoň takými, ktoré by minimálne sa zamysleli nad tými priestupkami, nad zaťažovaním, finančným zaťažovaním obcí a podobnými záležitosťami, aj čo sa týka pani doktorky nulitnej, lebo toto sú všetko veci, ktoré naozaj vytvárajú precedens a ktoré nám môžu spôsobovať problémy do budúcnosti. A áno, nikdy nevieme, kedy ďalšia pandémia môže prísť a môže nám to spôsobovať naozaj neprekonateľné prekážky pri nejakých zásahov alebo pri nastavovaní procesov a opatrení ďalšej pandémie. Bohužiaľ, vzhľadom na čas už nemôžem ďalej, ale teším sa na druhé čítanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán Gašpar, mňa naozaj udivuje, že sa vám do týchto vecí, všetkých týchto špinavostí chce ísť. Či to bolo predkladanie trestnej novely, či to bolo predkladanie návrhu na odvolanie pána Šimečku a to špinenie jeho rodiny a deda a mamy a všetky tieto veci, a s úsmevom to tu obhajujete, či je to, sú to útoky pani Kolíkovú a podobne. A teraz ste to zase vy, ktorý si zoberie na plecia túto pomstu voči pánovi Kiskovi. A áno, ide o obyčajnú pomstu, o nič iné, ide o pomstu, ktorú v sebe Robert Fico dlho-dlho niesol, pretože to bola jeho prvá veľká politická prehra a všeobecne je známe, že tú prehru naozaj znášal veľmi ťažko a ono to potom aj sa odzrkadľovalo a poznačilo práve ten vzťah prezidenta a premiéra, kde naozaj tam tie vzťahy boli vždy veľmi napäté a vždy vlastne bazírovali na tom, že Robert Fico sa snaží útočiť na Kisku maximálne, ako sa dalo, aby ho dehonestoval. Ja si osobne myslím ale, že toto vám politicky vôbec nepomôže. Tieto ťahy, taká tá pomstychtivosť a tak ďalej, myslím si, že už by ste mohli byť aj trošku poučení z toho, čo ste predtým robili, že skôr vás to ťahá dolu a ľudí to už prestáva zaujímať.
Ale čo skôr ľudí zaujíma, je, že vy ste si, respektíve vládni politici si zvýšili platy, že Ficovi ste vybavili doživotnú rentu, zatiaľ čo Kiskovi by ste chceli zobrať doživotnú rentu, že všetky tieto veci, ktoré sa stali vám, tak väčšinou končia tri šesť trojkou, zatiaľ čo teda Kiska si prešiel celým týmto procesom. Nevychádza vám to, zbytočne robíte takéto špinavosti.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujeme za túto zaujímavú schôdzu.
Čo sa týka, čo sa týka tejto transpozície smernice, na začiatku uvediem, že ju vítame napriek tomu, že smernica mešká. Smernica už aj podľa teda očakávaní Európskej únie mala byť transponovaná 18. 10. Nevadí. Napriek tomu som rád, že sa tu zjavila a že postupne bude aj prijatá.
Treba povedať, čo sa týka kybernetickej bezpečnosti, že to je jedna zo zásadných domén, ktorej je potrebné sa venovať, pretože, povedzme si to na rovinu, je to doména, kde prebieha vojna. Prebieha reálny konflikt, ktorý so sebou prináša aj svoje obete. Prináša, nie sú to len kritická infraštruktúra a hekovanie a podobné záležitosti, ale, samozrejme, je to aj priestor, kde sa šíria dezinformácie, hoaxy a podobné záležitosti.
V rámci tejto NIS dvojky sa Európska únia snaží riešiť túto situáciu a byť efektívnejšia a flexibilnejšia pri zvládaní práve dezinformácií, hoaxov a iných hrozieb, ktoré vychádzajú práve z tejto domény. Nie je úplnou náhodou, že ešte, je to už asi šesť rokov, čo napríklad Aliancia uznala kybernetický priestor ako piatu operačnú doménu, ktorá sa považuje za operáciu normálneho vojnového konfliktu. Myslím si, že je všetkým jasné, ktorí sa aspoň trošku rozumejú tejto problematike, že keď dôjde k vojnovému konfliktu, dochádza, samozrejme, k nemu aj v rámci kybernetického priestoru.
A tu chcem poďakovať vládnej koalícii, že ide transponovať smernicu, ktorá umožňuje blokovať dezinformačné weby. Dokonca na to aj nabáda. A spomínam si na obdobie, keď dochádzalo počas minulého volebného obdobia k blokáciám istých dezinformačných webov na niektoré obdobie, tak vtedy sa o tom diskutovalo, že či to je legálne, alebo či to nie je legálne, či sa to môže robiť, alebo nemôže robiť, a vtedy sa zvolil aj taký postup, ktorý bol vtedy zavedený, a to bol taký, že boli určité inštitúcie, ktoré boli jasne definované a ktoré hovorili a upozorňovali na to, že či dochádza k nejakému porušovaniu, k nejakému ohrozovaniu, či sú tam nejaké teda operácie psychologického charakteru, dezinformácie a podobné veci, ktoré majú takto mať negatívny vplyv na spoločnosť a tak ďalej. No a ten postup bol taký, že tie inštitúcie, ktoré toto definovali, bola Slovenská informačná služba, Policajný zbor a tak ďalej a tak ďalej. Tie potom tieto informácie odovzdávali na národný bezpečnostný a analytický úrad, resp. Národný bezpečnostné a analytické centrum, ktoré tieto vstupy vyhodnocovalo a na základe týchto vstupov potom odovzdávalo svoje odporúčanie Národnému bezpečnostnému úradu, aby danú doménu zablokoval, resp. pozastavil jej účinnosť.
Čo kvitujem v rámci tohto návrhu, je, že bola diskusia ešte v minulosti, že či do tohto nemá byť zahrnutý aj súd. Aby súd bol ten, tá inštancia, ktorá ešte o tom bude rozhodovať, že či má byť tá doména zablokovaná a tak ďalej, a tá doména, ktorej by sa to dotýkalo, aby sa mala na koho odvolať.
Ja kvitujem, že Národný bezpečnostný úrad to do tohto zapracoval a je tam tento priestor, že definoval, že sa môže táto doména obrátiť na príslušný súd. Ale musím vytknúť tejto, tejto časti tohto zákona, že NBÚ ako taká tam nedefinuje príslušnosť súdu. On len hovorí, len definuje, že to je príslušný súd, ale nehovorí, ktorý príslušný súd to je. Čiže to je aký? To je civilnoprávny spor? Je to správny súd? A tak ďalej. Nedefinuje takisto ani lehoty a nedefinuje ani kódex, na základe ktorého má tento súd postupovať. To znamená, že keď sa táto transpozícia smernice snaží nejakým spôsobom implementovať, tak viac-menej svojím spôsobom môže vytvárať chaos, keďže môže dochádzať k zdĺhavým súdnym procesom, ktoré môžu byť aj komplikované zo strany štátu, keď bude chcieť zasiahnuť voči nejakej doméne alebo niečo podobné, ktorá keď sa odvolá na súd, tak potom nemáme definované presne, na ktorý súd, ktorý kódex a na základe akej lehoty má rozhodnúť.
Čiže len chcem upozorniť predkladateľa na tento nedostatok v tomto zákone, pretože tým pádom môžu vznikať naozaj že právne spory, ktoré budú komplikované na riešenie, preto si len vás dovolím upozorniť na tento moment a ja vás potom aj týmto aj chcem poprosiť, aby ste sa na túto časť ešte pozreli a zadefinovali. Tam stačí, keď sa povie, že správny súd alebo nejaký, aby to bolo úplne jasné, aby sa vedelo definovať tento kódex. V prípade, že toto bude, my len s radosťou za tento návrh zákona, teda túto transpozíciu smerníc, zahlasujeme.
Ďakujem veľmi pekne.