Videokanál poslanca

Predseda, vážené dámy, poslankyne, vážení páni poslanci. Vážení pán minister, ja si dovolím, vidím, že času mám dosť, takže môžem si dovoliť aj zopár slov. Najprv tak formálne, že prijali sme nový rokovací poriadok s etickými pravidlami so všetkým možným, ako sa máme obliekať. No ale jedny pravidlá máme naozaj stále rovnaké. Ten, čo je navrhovateľ, má byť na mieste navrhovateľa. Súvisí to aj s tým, že to miesto má svoj zmysel, že je zrejmé, že by mal navrhovateľ počúvať diskusiu, keď zváži, tak sa prihlásiť. Je to proste nejaká kultúra. Ja sa musím priznať, že kultúra tejto vlády priniesla, že tu sa absolútne nerešpektuje vlastne to, že keď je stanovené nejaké miesto v rámci rokovania, tak ho rešpektujú osobitne ministri. Vyskytujú sa kade-tade. To znamená, ak tu niekto vystupuje, tak je normálne aj očný kontakt s navrhovateľom. Vystupujú, to má nejaký zmysel. Ale minister Duchoň sa nenachádza na svojom mieste. A nie, že by to bola náhoda. Ale to je jednoducho prejav absolútneho nerešpektu k poslancom, ktorí tu vystupujú a ja si myslím, že to musia vidieť všetci aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Pretože to miesto pre navrhovateľov je práve preto, aby tu nejaká komunikácia bola, aby bolo zrejmé, že niekto počúva, čo hovorí ten poslanec. A nie, že by to bola náhoda. Ale to je jednoducho prejav absolútneho nerešpektu k poslancom, ktorí tu vystupujú a ja si myslím, že to musia vidieť všetci aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Pretože to miesto pre navrhovateľov je práve preto, aby tu nejaká komunikácia bola, aby bolo zrejmé, že niekto počúva, čo hovorí ten poslanec, ale teda minister vnútra k tomu má absolútny nerešpekt, absolútnu neúctu. Takže ja sa pýtam, odkiaľ si vlastne berú vládne poslankyne, vládni poslanci, ako naozaj odkiaľ si berú, proste majú tú odvahu sem prísť s nejakými etickými pravidlami, keď takéto jasné pravidlá, ktoré sú tu a vždy sa rešpektovali. A počas tejto vlády sa jednoducho nerešpektujú. Nielen to, že sem chodí kadejaký minister, že tu pomaly ani nie je ten minister, ktorý predkladá tú vec, ale ten minister, ktorý tu je, ani nevie byť na tom mieste, ktoré je určené. Ktoré je určené. A to už nehovorím to, že pán minister sa tu premáva po celej sále a pomaly ani nevieme, kde sa nachádza. Jednoducho musíte vedieť aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Nie je to v poriadku. A ešte počujem, ako sa za mnou rozpráva. To znamená, že je zrejmé, že vôbec, ale že vôbec nepočúva, čo tu hovorí poslanec, ktorý sa k nemu prihovára. Toto je nebezpečné, toto je neúcta. Tu rozprávajte o nejakých mikinách, o nejakých tričkách, ale o tom, že minister má byť na svojom mieste, aby počúval poslancov, tomu nedávajte teda že žiadnu úctu, žiadnu. A to sú úplne jednoduché pravidlá. Kto má kde? Tak ja môžem vystupovať teraz asi odtiaľ, hej? Ja si môžem tiež povedať, že tam si zapnem vedľa mikrofón a nebudem tu ani stáť. Ten duch tak nemá byť. To tak jednoducho nemá byť. Tie pravidlá tu na niečo sú. Tak, keď chcete, aby my sme rešpektovali nejaké pravidlá, tak by bolo na mieste, aby ste ich rešpektovali vy a osobitne tí, čo sú pri moci. Lebo vládni poslanci, keď majú návrh, tak sedia na svojom mieste. Áno, to sa považuje za, ja si myslím, že za prirodzené, sa to očakáva, ale minister, ten nemusí sedieť na svojom mieste? Navrhovateľa? Veď ja nemám tam svoje miesto tuto v rokovacej sále, ale neprednášam odtiaľ. Prídem sem k rečníckemu pultu a prednášam odtiaľto. To je moje miesto. A keď prednášam k navrhovateľovi, tak by mal byť tento na svojom mieste ako navrhovateľ. O tomto to je. Ja si nepamätám naozaj ministrov za žiadnej vlády, ktorej som bola súčasťou, že by boli, že mali takúto neúctu. Nepamätám si to. A považovala som za dôležité to uviesť, lebo to považujem za, to je proste prejav toho, aký máme rešpekt k pravidlám. Buď ich nemáme alebo máme. A predsedajúcemu je to zjavne jedno, lebo k tomu nejakým spôsobom neupriamil pána ministra. A je to prejav, ako hovorím, absolútnej neúcty tých, čo sú pri moci, lebo tí, čo sú pri moci, samozrejme, môžu si dovoliť nerešpektovať pravidlá, pretože potom je vládna väčšina, ktorá rozhoduje o tom, že vyvodzuje nejaké sankcie. Lebo a ja to spojím aj teraz, aby sme vedeli, že o čom je tá vládna väčšina. A pripomeniem to, lebo to ukazuje naozaj tú neúctu. Poslanec Huliak mňa nazval vrahyňou. Ja som podala návrh na príslušný výbor a príslušný výbor sa tým nezaoberal mesiace, mesiace, kým sa pán poslanec stal ministrom a potom mi prišlo cez leto uznesenie, že sa zastavilo konanie. Takže ja tu môžem byť nazývaná vrahyňou. Vládna väčšina sa k tomu ani nezíde v rámci toho výboru, ani sa tým nebude zaoberať. Ani sa tým nebude zaoberať, ale bude sa tu zaoberať nejakými pravidlami, kto má v čom chodiť oblečený. A aké výroky sú, nie sú vhodné? Či niekto si dal alebo nedal niečo, nejakú nášivku? Ale keď to naozaj dôjde k porušeniu pravidiel, tak vládna väčšina sa tým ani nezaoberá. To je proste, to je k tým pravidlám, kto ich ako rešpektuje, ako sa k tomu stavia vládna väčšina. Jednoducho vládna väčšina môže hocičo, hocičo a potom si pripravuje pravidlá tak, aby ešte zúžila ten priestor pre opozíciu. Ale predsa len s ohľadom na nový rokovací poriadok veľa nám nedáva. Ale to, čo nám dáva, samozrejme, snažíme sa využiť a aj vyjadriť sa k veciam, ktoré sú dôležité. Máme tu návrh zákona k priestupkom a máme v ňom. Ja sa musím priznať, že som ani neuvažovala, že budem k tomu vystupovať, lebo nás tu čaká obrovský obrovský zákon, 2000 paragrafov Občianskeho zákonníka a pripravujem sa na to. Ale nedalo mi. Nedalo mi a ďakujem za to poslancom z hnutia SLOVENSKO, že vytvorili priestor, aby sme sa aj ostatní mohli k tomu vyjadriť. Lebo nakoniec ten priestor, keď je, tak treba sa k tomu vyjadriť. Jednak k tej neúcte od pána ministra a jednak k tomu, s čím sem vlastne prišiel. Tento návrh priestupkového zákona, áno, prináša nám trojnásobné sankcie. Môžeme sa baviť o tom, že v nejakej miere by to mohlo byť legitímne aj s ohľadom na to, kedy boli tie sankcie prijaté. Nejaká hodnota peňazí sa možno mení, ale treba to brať v nejakom širšom kontexte, že smerom k ľuďom naozaj tie sankcie navyšujeme. Ja som nevidela žiadnu konsolidáciu, ako šetrí táto vláda na sebe. Nevidela som, že môžeme od ľudí pýtať viac. Veď chceme konsolidovať, ale vláda by mala prísť nejakým príkladom, že budeme chcieť aj po vás, ľudia, aby ste trošku šetrili, tak aj my trošku. Ja neviem, naozaj nevidím žiadny rezort. Žiadny rezort som nevidela. Žiadna domáca úloha, ktorú by chcel minister financií, že ide trochu ako ušetriť. A nie to, že tie verejné výdavky nám rastú. Že tu chodia ministri s tým, aby si navyšovali funkcie. Že tu máme toľko štátnych tajomníkov, akých sme ešte nemali, taký počet. A to je štátny tajomník, vedúca kancelárie, auto, asistent. To sú obrovské výdavky. To sú obrovské výdavky. Takže štát na sebe nešetrí. Ale voči ľuďom treba zvýšiť sankcie. Ono by to, preto hovorím, v nejakej miere mohlo byť legitímne, ale nemôže to byť iba jedným smerom. Nemôže to byť. Nemôže to byť. Nemôžu chodiť ministri s ďalšími požiadavkami na navyšovanie rôznych funkcií aj tam, kde doteraz neboli. A to už nehovorím samozrejme o predražených tendroch, ale ja teda tu nevidím žiadnu reformu v žiadnom rezorte. Že by urobili nejakú zmenu, ktorá by zefektívnila tie služby, ktoré robia. Však to nemusí byť o tom, že dostaneme menej kvalitné služby, nie. To môžu byť dokonca kvalitnejšie služby. Ale za menej peňazí, ktoré stoja štát. A my tu naopak, my tu vidíme, že tie verejné výdavky len a len rastú. Takže od ľudí sa pýtajú peniaze a ten štátny dlh rastie. A potom prídem a poviem im, že viete čo, ale naozaj sa nám tu mení hodnota peňazí, musíte ešte platiť vyššie sankcie. Ono to proste takto nemôže ísť. Takto ľudia tomu nemôžu uveriť, že to je úprimné. Nemôže to ísť iba jedným smerom. Veď to musíte aj vy vidieť, vládne poslankyne, vládni poslanci, že takto to proste nemôže fungovať. Že to je jedna, samozrejme, jedna výhrada voči tomuto zákonu. A kľúčová. Kľúčová. Lebo ako to majú ľudia prijať? Ľudia by mali prijímať zákony tak, že sú robené naozaj v dobrej viere. A je to pre blaho tej spoločnosti, ale nemôže to byť tak, že tí, čo sú pri moci, tí hľadia iba na svoje záujmy, na svoje funkcie. Na výdavky, pri ktorých nevidíme, že by sa skvalitňovali služby, ale rastú. Štátny hrad ste, ale potom vieme ľuďom napariť väčšiu pokutu. Je tu osobitná rozprava k novej sankcii a to sú povinné vlastne obecné práce, obecné služby. A k tomu sa dalo naozaj v skratke povedať: vyzerá to ako trest, chodí to ako trest, no je to trest. Nie je to príjemné, pretože je to trest. Pozrime si priestor v Ústave a tá jasne hovorí, že sú nútené práce zakázané, len tie, pri ktorých máme výpočet, sú možné. Áno, tam patrí aj trest povinnej práce, nech sa páči, ktorý je ustanovený v zákone, ktorý upravuje tresty. Preto je to ako trest prác. Tak nemôžeme sa tváriť, že priestupok je trest, hej? To je sankcia. Nedáme to do toho trestného rámca. V samotnom zákone je napísané, že toto nie je tá obecná služba, ktorá sa spomína v Ústave. To znamená, tá obecná služba to nie je, takže keď samotný predkladateľ, pán minister, hovorí, že to nie sú tie obecné služby, ktoré sú spomínané v zákone ako výnimka, čo sú teda tie obecné služby v prípade prác, v prípade dávok, ktoré môžu byť takto určené, čo už aj posudzoval Ústavný súd, že toto to určite nie je. Sa zjavne vedel veľmi dobre, prečo to povedal. Aby to nenarazilo na Ústavný súd v tomto bode. Ale zákonodarca nehovorí, podľa akého priestoru. Kde má ten ústavný rámec, že to môže urobiť. To radšej nepovedal vôbec, pretože ho nemá. Naozaj ho nemá. Naozaj ho nemá. Toto je trest. Keď si pozrieme na trest povinnej práce, ktorý existuje, máme ho v Trestnom zákone, máme k tomu osobitný zákon. Osobitný zákon, ktorý presne ustanovuje, čo treba urobiť preto, aby ste vedeli vykonať trest povinnej práce. Tak máme tu teraz stanovené obecné práce a k tomu nič. K tomu nič. Tak ja som sa snažila pochopiť, čo to vlastne je, hej?, aby som rozumela, ako si to ten zákonodarca predstavuje. No naozaj. Okolo trestu povinnej práce máme aj samostatný zákon. Máme k tomu pomerne dosť, niečo si nájdeme aj v Trestnom zákone, ale k tomuto novému, k tejto novej sankcii obecných prác nenájdeme nič. My vlastne vôbec nevieme, ako sa to bude, ako sa to bude naozaj uplatňovať. Ale čo si nájdeme? A nájdeme si to v dôvodovej správe, veľmi jasne ako ten odkaz zákonodarcu. Že osobitne k maloletým, teda tí, čo sú už priestupkovo zodpovední od 15 do 18, platí, že toto bude mať lepší výchovný účinok. Lebo veď predsa tie pokuty platia rodičia za tie deti. No ale tie práce, to teda vykonávajú už tie deti. Tak ja by som naozaj, tu by som zvýšila väčšiu opatrnosť, že je tam iba, ja by som tam videla iba vlastne ako keby jeden pohľad na ochranu maloletých od 15 do 18. A to je jedine ten, že bude to o polovičku menej hodín, ale teda nič viac. Nič viac. Kto bude dohliadať nad tým, že je to v záujme maloletých? Že okrem toho, že majú chodiť do školy, tak ešte máme vlastne takto povinne určený ten voľný čas. Čo je tá vhodná práca pre nich? Lebo máme tu absolútne nevyvážené tie vzájomné... Dám bokom ten ústavný rámec, o tom tu bolo už dosť povedané. To je naozaj vážny problém, že vôbec, ale asi to nie je náhodou, že tá Ústava takto zužuje ten priestor. A ja to len upozorňujem, aby si to vedeli predstaviť, že ako sa to bude vlastne uplatňovať, lebo ten zákon vám toho teda veľa nepovie. Že priestupkový orgán bude hľadať obec, teda príslušnú obec, či vlastne má také práce, nemá práce, či to tam možno vykonať, nemožno vykonať a je to vôbec vhodné pre tých maloletých, kto to bude vyhodnocovať? No v prípade trestu povinnej práce je to súd. Je to súd. Robí sa k tomu aj osobitná dohoda. Do toho vstupuje aj probačný a mediačný úradník, kde je tam vlastne celý kolos, ktorý sa spustí ako mechanizmus a osôb, ktoré sú do toho zapojené, kde sa vlastne naozaj vyhodnocuje, či tá práca je vhodná, urobí sa k tomu dohoda. Je tam aspoň nejaký zodpovednostný rámec, ale tu nie je nič. Tu nie je nič. Vôbec neviem, ako sa to bude vykonávať, ale predkladateľ už vie v dôvodovej správe: bude to veľmi dobré výchovné pre deti. Bude to výborné pre deti, lebo rodičia za ne platia priestupky. Teraz pekne si to tam odmakajú. Tak ja naozaj by som tu zvýšila opatrnosť. A osobitne si dovolím aj v tejto súvislosti na to upozorniť komisára pre deti a verejného ochrancu práv. Osobitne z pohľadu záujmu detí. Ja tu vidím veľký nebezpečný priestor. Takého prázdna, ako sa to bude uplatňovať. Kto bude dohliadať na to, že to bude v poriadku? Bavíme sa tu naozaj o maloletých, od 15 do 18. Veď dobre, môžu niečo vyparatiť, ale asi nie náhodou, že áno, za tie priestupky finančne zodpovedajú tí rodičia. Lebo to nie sú tresty ešte. To nie sú trestné činy. Tak asi tam máme nejaké iné posudzovanie tej závažnosti a potom aj tých primeraných sankcií, ale keď sme v tom trestnom práve, tak tam je oveľa väčší kolos, ktorý naozaj posudzuje tú primeranosť, ale tu nie je nič. Tu nie je nič. To je vidno, že je to šité narýchlo a nie je to urobené dobre, správne a nie je tam ani ústavný rámec. A k tomu by mal naozaj pán minister povedať viac. Mal by k tomu samozrejme povedať viac aj preto, lebo keď sa prijímala tá harabínovská novela trestných kódexov, kde sme osobitne upozorňovali, že spôsobí obrovský problém pre krádeže. Že sa nám tam prepadnú majetkové trestné činy do priestupkov a že na to priestupkové orgány vôbec nie sú pripravené. Že to tu bude armagedon. My sme na to upozorňovali a aj sa to stalo. Ale tu sa nekradlo preto, že sme na to upozorňovali. Ale preto, že táto vláda vydala spoločnosť na pospas zločinnosti, len aby sama unikla pred svojou vlastnou zodpovednosťou za trestné činy. Zjavne to tak je. Lebo prípady, ktoré sledujeme, tak ich vidíme. Zastavilo sa trestné konanie, v ktorom bol obvinený pán podpredseda Žiga. Proste zastavilo sa. V prípade ďalšieho mýtnika ohľadom Brhela staršieho sme sa dozvedeli z trestného rozsudku, že bol posudzovaný aj ďalší trestný čin korupcie, ale skutok je premlčaný. Tu jednoducho vidíme vlastne každý deň, v priamom prenose, že je tu množstvo trestných prípadov, ktoré sa zastavili, týkajú sa nominantov vládnej koalície a kvôli tomu tak narýchlo tu bola pretláčaná novela trestných kódexov. Ktorá spôsobila problém pre daňové podvody. Dane sa tu neplatia. Je to tu šport, už si to všimol aj premiér. No tak je vidno to v kase, ale to urobila táto vláda. A samozrejme spôsobila problém aj s drobnými krádežami, ktoré sa nám prepadli do vzduchoprázdna. A nebol tu nikto, kto by vlastne vedel odstíhať páchateľov. Pretože právna úprava tu nebola a nie je tu dobrá ani teraz. Nie je dobrá ani teraz. Niečo sa spravilo. Naveľa-naveľa prišiel pán minister spravodlivosti a trestnoprávne to ošetril. A tu treba urobiť viac. A nie len chytať to za chvost, ten problém. Takže, máme tu narýchlo právnu úpravu, ktorá nie je domyslená. Tu do brány teraz niečo sa spravilo. Naveľa-naveľa prišiel pán minister spravodlivosti a trestnoprávne to ošetril. A tu treba urobiť viac. A neleniť, ale chytať to za chvost. Ten problém. Takže, máme tu narýchlo právnu úpravu, ktorá nie je domyslená, ktorá je až priam nebezpečná. Ja tam vidím aj veľký priestor pre rôzne druhy šikany, nad ktorými nebude nikto dohliadať. Že to bude to, ostane to len na správnom orgáne, len na príslušnej obci a ja tam mám veľkú obavu, ako sa to môže využívať, ba až zneužívať. A osobitne upriamujem pozornosť, čo sa týka detí, tak vôbec tu nie sú žiadne ustanovenia, okrem toho, že tu má byť polovička tých-tých hodín, z ktorých by bolo zrejmé a jednoznačné, že ten záujem o tých maloletých je prvoradý. A považujem to naozaj za vážny problém, pretože my sme tu doniesli aj s kolegom pánom poslancom Dostálom návrhy, ako riešiť túto problematiku drobných krádeží. Lebo ja to vidím, tie obecné práce tu slúžia len a len na to. Prišli sem, aby poriešili tie drobné krádeže. Pretože vláda veľmi dobre vie, že aj to, čo zaviedla do Trestného zákona, sa nejaví ako dostatočné. Tak chce to ešte takto si podoprieť týmito obecnými prácami, ktoré nemajú ústavný základ. Sú narýchlo robené, nie sú domyslené a pri maloletých ja tam vidím naozaj veľké nebezpečenstvo aj pre šikanu. Takže bolo by dobré, aby k tomu pán minister vystúpil, aby nám vysvetlil ako právnik, o aké ústavnoprávne garancie opiera túto právnu úpravu, je na mieste, aby k tomu naozaj jasne zaujal stanovisko. Osobitne, keď aj príslušný legislatívny odbor na toto poukázal, že to problém je. A ja si dovolím upriamiť pozornosť na to, že my sme tu spolu s pánom poslancom dávali návrh, ako riešiť týchto páchateľov, týchto drobných krádeží, nestačia len práce. Prosím vás, tí, ktorí nemajú peniaze, tak naozaj môžeme sa obávať, že ani ten fúrik už tam neostane. A to jednoducho s týmto naozaj nič neporiešime. Nič neporiešime. A ten, kto nemá peniaze, sankciu nezaplatí. Nebude ani pracovať. Neporiešime to takto. Samotná právna úprava hovorí o tom, že áno, môže sa jednať o situáciu, že nám páchatelia prepadnú do trestného práva. Ale tam, keď sa pozrieme, ako to máme upravené, tak vlastne ten človek zistí, že sa niečo deje, až keď bude vo výkone trestu odňatia slobody. A my sme na to spolu poukazovali, že to treba nejaký úplne iný program zaviesť. S tými ľuďmi treba pracovať. Preto sme aj navrhovali zaviesť výchovný program. Áno, môže to byť kľudne ako súčasť trestu, ako trest. Človek za bránami väzníc niekoľko hodín bude absolvovať, niekoľko dní bude absolvovať program, ktorý mu ukáže, ak treba, by pre neho niečo urobil štát, pomôže mu, ale keď bude pokračovať v takejto činnosti, tak skončí za mrežami. Pre týchto ľudí nestačí, že dostanú podmienečný trest odňatia slobody. Až keď naozaj za tými bránami budú, až vtedy uvidia, čo im naozaj hrozilo. Treba s nimi proste pracovať. Tieto obecné práce, ktoré sa tu zaviedli, tie nie sú o tom, že by sa s tými ľuďmi pracovalo. To nie je o tom, že sa mu dá do ruky lopata alebo fúrik. Ja tu nevidím naozaj to, o čom tu rozpráva minister spravodlivosti, o čom tu rozpráva táto vláda. Nejaká restorativna politika bez ľudí. Ja sa teším, keď príde na rad minister spravodlivosti a bude tu rozprávať o veľkej reforme s probačnými a mediačnými úradníkmi, pričom vie, že ich má málo. Ako to chce spraviť? Proste bez ľudí sa to nedá. Tu sa vyhadzujú peniaze na naozaj na tie predražené tendre, na funkcie, na autá, o tom by tu vedel porozprávať pán minister vnútra, na prelepovanie áut policajných, to je absolútna špička v tom. To už nehovorím o kukurici a o tom, že sa tu nevedia postaviť ani poriadne pilóny pre nemocnicu, ktorá sa tu má postaviť v zrýchlenom režime, tam všade proste nám tečú milióny. Tečú tam milióny. A musím na to upozorniť, pretože to súvisí aj s tým, čo tu teraz riešime. Je možné, že nám utečú na tých pilónoch v nemocnici, nám utečie 200 miliónov €. Tie mala vlastne dostať tá nemocnica z Plánu obnovy a odolnosti. Keď to nestihne, 200 miliónov nebude. 500 miliónov nebude. To zaplatíme potom celé zo štátneho rozpočtu. Ale na to, aby nám tu fungovala dobrá trestná politika, aby sme to neriešili obecnými prácami takto pokútne, takto pokútne, k tomu potrebujeme naozaj ľudí, ktorí tu budú pracovať s takýmito páchateľmi od drobných krádeží, od priestupkov až po trestnú činnosť. Na to musím mať ľudí. Na to musím mať ľudí. Áno, tých treba zaplatiť. To nie je 200 miliónov. 22 milióny by postačili v akej miere ministrovi spravodlivosti, aby vedel robiť už s nejakým, s nejakým naozaj počtom probačných a mediačných úradníkov, ktorí by dávali zmysel. Ale nie na to. Na to vláda nedáva peniaze. A na to proste musíme my tu konštantne upozorňovať, že tu existujú stratégie, tu existujú spôsoby, ako pracovať s páchateľmi trestnej činnosti. Najprv to musíme pomenovať, že to je trestná činnosť. Keď nám to prepadne do priestupkov, tak sa netvárme, že tu vymyslíme nejaké obecné práce a tie nám to poriešia, tie nám to neporiešia. Je to neústavné. A robíte to mimochodom viac ako 2 roky po funuse. Pretože hanebná novela trestného kódexu sa tu predsa riešila na začiatku roku 24. A vtedy sme na to upozorňovali aj ministra vnútra, čo to spôsobí. Tak minister vnútra sem príde v máji 2026 s obecnými prácami, hej, ktoré sú takto navymýšľané, ktoré nemajú žiadnu oporu v ústave a bezbreho nám vystavia maloletých naozaj postupom obecných úradov a správnych orgánov bez akéhokoľvek dohľadu o primeranosti, a to už nehovorím o tom, že keď dôjde k úrazu počas takýchto prác, tak za to neponesie tá obec žiadnu zodpovednosť takisto, ako by niesol zamestnávateľ. To znamená, nech sa páči, tam je odkaz na Občiansky zákonník. To vidím ešte slabšie naozaj, ako pri zodpovednosti pri úraze, ktoré sú pri úraze pri treste povinných prác. Je to trest. Jednoducho vyzerá to ako trest. Netvárme sa, že toto je priestupok. Riešme veci tak, že vieme, že nám to udáva rámec Ústava, že sa to dá. Robme veci dobre. Ale to sa nedá naozaj robiť tak, že minister spravodlivosti sa tu stará v prvom rade o to, aby nám tu niekto unikol pred spravodlivosťou a minister vnútra sa nám tu stará o pomstu v polícii. No tak samozrejme, keď tomu venuje svoj čas a energiu, no tak nám sem potom neprinesie zákon, ktorý je dobrý, lebo je mu to jedno. Jemu je to jedno. Buď rieši svoj čas na pomstu, na vyhrážanie sa sudcom, ktorí sú mu nepohodlní, alebo policajtom, odstavuje ich od práce a potom má za to platiť aj za urážky, má za to platiť nemajetkovú ujmu, ktorej sa vyhýba. A toto budeme mať tiež dnes Civilný sporový poriadok od ministra spravodlivosti, kde si pretlačil právnu úpravu, ktorá teda, že absolútne nedáva zmysel pre kontumačné rozsudky. Takže keby sme tu mali ministra vnútra, ktorý sa naozaj venuje problémom, ktoré má ako minister vnútra, tak by nám sem takýto páškovec s obecnými prácami neprišiel. Neprišiel. Lebo by si vypočul ústavných právnikov svojich, určite mu to povedali na legislatívnom odbore. Ja som presvedčená o tom, že aj na Ministerstve spravodlivosti krútili hlavami. Ale teda samozrejme, keď minister povie, že to treba a treba to napísať, tak to nejak napísali. Tak nejak dali do zákona aj to, že teda tých obecných prác, ktoré súvisia s tými hmotnými dávkami, tých sa to netýka. To sú teda iné nové obecné práce, ale podľa akého ustanovenia Ústavy je to možné, to nám už predkladateľ nepovedal. Tak ja čakám, že vystúpi pán minister vnútra a vysvetlí nám, aby sme uverili, že je to výborne vymyslené, že bude nejaký predpis, ktorý už je pripravovaný, v ktorom sú detaily celého tohto výkonu, že nám vysvetlí, a neviem ako síce, ale je to právnik, tak síce si nevie otvoriť elektronickú schránku, tak to už samozrejme tiež ukazuje na množstvo nedostatkov svojej spôsobilosti, ale možno nám vysvetlí alebo niečo by nám mal povedať k základu ústavnosti tejto právnej úpravy. To by teda mal naozaj vystúpiť a ja očakávam, že toto by nám mal povedať. A očakávam, že tiež vystúpi, že vystúpi a vysvetlí nám, ako sa bude vlastne uplatňovať tento trest, ktorý je sankcia v priestupkoch obecných prác, pretože, ako som povedala, v trestnom práve máme k tomu osobitný zákon, ktorý upravuje takýto trest povinnej práce. Takže, keď sa zavádza aj do priestupkového zákona obecná práca, okrem toho, že by mala mať nejaký základ v Ústave, pretože Ústava v zásade zakazuje nútené práce, tak by mala byť jasná právna úprava, ktorou vieme, ako sa tie obecné práce budú uplatňovať. A to by som povedala, že obzvlášť voči maloletým by sme to mali vedieť. Kto tu bude dohliadať na tú primeranosť? Kto za to bude niesť zodpovednosť? Lebo v tom trestnom práve máme to pomerne jasne povedané a ja si dovolím iba k tomu povedať nadovetok, že ja len mám informácie z aplikačnej praxe, že teda ten trest povinných prác úplne nefunguje, lebo tie obce to teda veľmi nedávajú a nevedia to realizovať, tak ja neviem, či toto je vlastne naozaj iba obecná práca na papieri, alebo to sa myslí vážne. A tak asi takisto ako neviem, čo sa tu vlastne myslí vážne v celom zákone, lebo v doložke vplyvov som si našla nula zvýšených príjmov pre rozpočet. S tým, že nevieme, koľko bude obecných prác, a teda nevieme ani vyhodnotiť, či vlastne to bude nejaké navýšenie príjmu do rozpočtu, čo mne príde, že tu niekto niečo píše a robí a vlastne nevie naozaj, čo robí. Lebo tie obecné práce to vyzerá tak, že oni sa nebudú dať realizovať. Nebudú sa dať realizovať. To by chcelo nejaké vyhodnotenie, aspoň vyhodnotenie, či vôbec na obciach sa realizuje a v ktorých trest povinnej práce, lebo aspoň tie by to teda mali vedieť a mohli by to robiť. Tak to by sme asi, to by som tiež očakávala, že budeme mať nejakú analýzu a budeme z nej vedieť, ako sa vykonáva trest povinných prác na obciach. To by som teda rada videla, počula. Vykonáva sa, nejak sa vyhodnotil, je s tým dobrá skúsenosť. Osobitne voči maloletým sa to vykonáva takto. Toto sú z toho nejaké skúsenosti dobré. My ich použijeme teraz pri obecných prácach. Síce ten ústavný základ je taký pofidérny, ale máme to naozaj premyslené. To by som čakala. Ale veď naozaj 2 roky po funuse sem prísť so zákonom a nemať ani vyriešený ústavný základ, ani nevedieť, ako sa to bude uplatňovať. A to ja predpokladám, že pán minister ani nevie, že pri tom treste povinných prác to tie obce ani veľmi nerobia. Tak ja by som naozaj k tomu niečo počula viac rada. A osobitne k tým maloletým, že ako toto je poriešené, aby tu bola tá ochrana maloletých, lebo sú to maloletí. Áno, majú priestupkovú zodpovednosť, ale sú to maloletí. Majú menej ako 18 rokov. Tak, keď v dôvodovej správe zákonodarca, a ešte musím upozorniť na to, že naozaj ma v tomto z časti pobavila aj časť z doložky vplyvov na rodinu, kde som sa dozvedela, že vlastne má to pozitívny vplyv na rodinu a manželstvo, a to preto, lebo tá výchova toho maloletého, ktorý bude vykonávať tú prácu, to je vlastne to pozitívum. Tak ja na to osobitne naozaj upozorňujem. Nie je vôbec zrejmé, ako sa to bude vykonávať, ale my už vieme, že to bude teda naozaj pozitívnejšie, keď ten maloletý si vykoná tú prácu v tej obci, ako to, čo mu povie doma ten rodič a zaplatí za neho tú pokutu. Že odkiaľ toto tak jasne zobral ten zákonodarca. Lebo v tej trestnoprávnej rovine tam rozumiem. To už sú trestné činy. Je to vážne. Ale máme tam osobitný mechanizmus aj na tú primeranosť, aj dohľad ďalších osôb. Tých by bolo dobré, keby sme mali viac, ale tu nie je nikto. Tu nie je nikto. V zime výkon prác, kto bude dohliadať? A osobitne, ak to budú maloletí, ktorí sú z nejakých horších sociálnych skupín. To môže byť naozaj veľmi zložité. Kto bude nad tým dohliadať, že to bude ústavne v poriadku, že to bude primerané, bez šikany a že to bude skutočne výchovné. No ale zjavne zákonodarca si myslí, že tá obec to spraví lepšie ako ten rodič. Tak ja s ohľadom na to, ako o tom vieme málo, si dovolím mať k tomu naozaj takú otvorenú pochybnosť. Toľko na úvod. Uvidíme ešte, čo povedia kolegovia. Možno bude dôvod sa ešte prihlásiť. Ďakujem pekne zatiaľ.

Predseda, vážené dámy, poslankyne, vážení páni poslanci. Vážení pán minister, ja si dovolím, vidím, že času mám dosť, takže môžem si dovoliť aj zopár slov. Najprv tak formálne, že prijali sme nový rokovací poriadok s etickými pravidlami so všetkým možným, ako sa máme obliekať. No ale jedny pravidlá máme naozaj stále rovnaké. Ten, čo je navrhovateľ, má byť na mieste navrhovateľa. Súvisí to aj s tým, že to miesto má svoj zmysel, že je zrejmé, že by mal navrhovateľ počúvať diskusiu, keď zváži, tak sa prihlásiť. Je to proste nejaká kultúra. Ja sa musím priznať, že kultúra tejto vlády priniesla, že tu sa absolútne nerešpektuje vlastne to, že keď je stanovené nejaké miesto v rámci rokovania, tak ho rešpektujú osobitne ministri. Vyskytujú sa kade-tade. To znamená, ak tu niekto vystupuje, tak je normálne aj očný kontakt s navrhovateľom. Vystupujú, to má nejaký zmysel. Ale minister Duchoň sa nenachádza na svojom mieste. A nie, že by to bola náhoda. Ale to je jednoducho prejav absolútneho nerešpektu k poslancom, ktorí tu vystupujú a ja si myslím, že to musia vidieť všetci aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Pretože to miesto pre navrhovateľov je práve preto, aby tu nejaká komunikácia bola, aby bolo zrejmé, že niekto počúva, čo hovorí ten poslanec. A nie, že by to bola náhoda. Ale to je jednoducho prejav absolútneho nerešpektu k poslancom, ktorí tu vystupujú a ja si myslím, že to musia vidieť všetci aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Pretože to miesto pre navrhovateľov je práve preto, aby tu nejaká komunikácia bola, aby bolo zrejmé, že niekto počúva, čo hovorí ten poslanec, ale teda minister vnútra k tomu má absolútny nerešpekt, absolútnu neúctu. Takže ja sa pýtam, odkiaľ si vlastne berú vládne poslankyne, vládni poslanci, ako naozaj odkiaľ si berú, proste majú tú odvahu sem prísť s nejakými etickými pravidlami, keď takéto jasné pravidlá, ktoré sú tu a vždy sa rešpektovali. A počas tejto vlády sa jednoducho nerešpektujú. Nielen to, že sem chodí kadejaký minister, že tu pomaly ani nie je ten minister, ktorý predkladá tú vec, ale ten minister, ktorý tu je, ani nevie byť na tom mieste, ktoré je určené. Ktoré je určené. A to už nehovorím to, že pán minister sa tu premáva po celej sále a pomaly ani nevieme, kde sa nachádza. Jednoducho musíte vedieť aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Nie je to v poriadku. A ešte počujem, ako sa za mnou rozpráva. To znamená, že je zrejmé, že vôbec, ale že vôbec nepočúva, čo tu hovorí poslanec, ktorý sa k nemu prihovára. Toto je nebezpečné, toto je neúcta. Tu rozprávajte o nejakých mikinách, o nejakých tričkách, ale o tom, že minister má byť na svojom mieste, aby počúval poslancov, tomu nedávajte teda že žiadnu úctu, žiadnu. A to sú úplne jednoduché pravidlá. Kto má kde? Tak ja môžem vystupovať teraz asi odtiaľ, hej? Ja si môžem tiež povedať, že tam si zapnem vedľa mikrofón a nebudem tu ani stáť. Ten duch tak nemá byť. To tak jednoducho nemá byť. Tie pravidlá tu na niečo sú. Tak, keď chcete, aby my sme rešpektovali nejaké pravidlá, tak by bolo na mieste, aby ste ich rešpektovali vy a osobitne tí, čo sú pri moci. Lebo vládni poslanci, keď majú návrh, tak sedia na svojom mieste. Áno, to sa považuje za, ja si myslím, že za prirodzené, sa to očakáva, ale minister, ten nemusí sedieť na svojom mieste? Navrhovateľa? Veď ja nemám tam svoje miesto tuto v rokovacej sále, ale neprednášam odtiaľ. Prídem sem k rečníckemu pultu a prednášam odtiaľto. To je moje miesto. A keď prednášam k navrhovateľovi, tak by mal byť tento na svojom mieste ako navrhovateľ. O tomto to je. Ja si nepamätám naozaj ministrov za žiadnej vlády, ktorej som bola súčasťou, že by boli, že mali takúto neúctu. Nepamätám si to. A považovala som za dôležité to uviesť, lebo to považujem za, to je proste prejav toho, aký máme rešpekt k pravidlám. Buď ich nemáme alebo máme. A predsedajúcemu je to zjavne jedno, lebo k tomu nejakým spôsobom neupriamil pána ministra. A je to prejav, ako hovorím, absolútnej neúcty tých, čo sú pri moci, lebo tí, čo sú pri moci, samozrejme, môžu si dovoliť nerešpektovať pravidlá, pretože potom je vládna väčšina, ktorá rozhoduje o tom, že vyvodzuje nejaké sankcie. Lebo a ja to spojím aj teraz, aby sme vedeli, že o čom je tá vládna väčšina. A pripomeniem to, lebo to ukazuje naozaj tú neúctu. Poslanec Huliak mňa nazval vrahyňou. Ja som podala návrh na príslušný výbor a príslušný výbor sa tým nezaoberal mesiace, mesiace, kým sa pán poslanec stal ministrom a potom mi prišlo cez leto uznesenie, že sa zastavilo konanie. Takže ja tu môžem byť nazývaná vrahyňou. Vládna väčšina sa k tomu ani nezíde v rámci toho výboru, ani sa tým nebude zaoberať. Ani sa tým nebude zaoberať, ale bude sa tu zaoberať nejakými pravidlami, kto má v čom chodiť oblečený. A aké výroky sú, nie sú vhodné? Či niekto si dal alebo nedal niečo, nejakú nášivku? Ale keď to naozaj dôjde k porušeniu pravidiel, tak vládna väčšina sa tým ani nezaoberá. To je proste, to je k tým pravidlám, kto ich ako rešpektuje, ako sa k tomu stavia vládna väčšina. Jednoducho vládna väčšina môže hocičo, hocičo a potom si pripravuje pravidlá tak, aby ešte zúžila ten priestor pre opozíciu. Ale predsa len s ohľadom na nový rokovací poriadok veľa nám nedáva. Ale to, čo nám dáva, samozrejme, snažíme sa využiť a aj vyjadriť sa k veciam, ktoré sú dôležité. Máme tu návrh zákona k priestupkom a máme v ňom. Ja sa musím priznať, že som ani neuvažovala, že budem k tomu vystupovať, lebo nás tu čaká obrovský obrovský zákon, 2000 paragrafov Občianskeho zákonníka a pripravujem sa na to. Ale nedalo mi. Nedalo mi a ďakujem za to poslancom z hnutia SLOVENSKO, že vytvorili priestor, aby sme sa aj ostatní mohli k tomu vyjadriť. Lebo nakoniec ten priestor, keď je, tak treba sa k tomu vyjadriť. Jednak k tej neúcte od pána ministra a jednak k tomu, s čím sem vlastne prišiel. Tento návrh priestupkového zákona, áno, prináša nám trojnásobné sankcie. Môžeme sa baviť o tom, že v nejakej miere by to mohlo byť legitímne aj s ohľadom na to, kedy boli tie sankcie prijaté. Nejaká hodnota peňazí sa možno mení, ale treba to brať v nejakom širšom kontexte, že smerom k ľuďom naozaj tie sankcie navyšujeme. Ja som nevidela žiadnu konsolidáciu, ako šetrí táto vláda na sebe. Nevidela som, že môžeme od ľudí pýtať viac. Veď chceme konsolidovať, ale vláda by mala prísť nejakým príkladom, že budeme chcieť aj po vás, ľudia, aby ste trošku šetrili, tak aj my trošku. Ja neviem, naozaj nevidím žiadny rezort. Žiadny rezort som nevidela. Žiadna domáca úloha, ktorú by chcel minister financií, že ide trochu ako ušetriť. A nie to, že tie verejné výdavky nám rastú. Že tu chodia ministri s tým, aby si navyšovali funkcie. Že tu máme toľko štátnych tajomníkov, akých sme ešte nemali, taký počet. A to je štátny tajomník, vedúca kancelárie, auto, asistent. To sú obrovské výdavky. To sú obrovské výdavky. Takže štát na sebe nešetrí. Ale voči ľuďom treba zvýšiť sankcie. Ono by to, preto hovorím, v nejakej miere mohlo byť legitímne, ale nemôže to byť iba jedným smerom. Nemôže to byť. Nemôže to byť. Nemôžu chodiť ministri s ďalšími požiadavkami na navyšovanie rôznych funkcií aj tam, kde doteraz neboli. A to už nehovorím samozrejme o predražených tendroch, ale ja teda tu nevidím žiadnu reformu v žiadnom rezorte. Že by urobili nejakú zmenu, ktorá by zefektívnila tie služby, ktoré robia. Však to nemusí byť o tom, že dostaneme menej kvalitné služby, nie. To môžu byť dokonca kvalitnejšie služby. Ale za menej peňazí, ktoré stoja štát. A my tu naopak, my tu vidíme, že tie verejné výdavky len a len rastú. Takže od ľudí sa pýtajú peniaze a ten štátny dlh rastie. A potom prídem a poviem im, že viete čo, ale naozaj sa nám tu mení hodnota peňazí, musíte ešte platiť vyššie sankcie. Ono to proste takto nemôže ísť. Takto ľudia tomu nemôžu uveriť, že to je úprimné. Nemôže to ísť iba jedným smerom. Veď to musíte aj vy vidieť, vládne poslankyne, vládni poslanci, že takto to proste nemôže fungovať. Že to je jedna, samozrejme, jedna výhrada voči tomuto zákonu. A kľúčová. Kľúčová. Lebo ako to majú ľudia prijať? Ľudia by mali prijímať zákony tak, že sú robené naozaj v dobrej viere. A je to pre blaho tej spoločnosti, ale nemôže to byť tak, že tí, čo sú pri moci, tí hľadia iba na svoje záujmy, na svoje funkcie. Na výdavky, pri ktorých nevidíme, že by sa skvalitňovali služby, ale rastú. Štátny hrad ste, ale potom vieme ľuďom napariť väčšiu pokutu. Je tu osobitná rozprava k novej sankcii a to sú povinné vlastne obecné práce, obecné služby. A k tomu sa dalo naozaj v skratke povedať: vyzerá to ako trest, chodí to ako trest, no je to trest. Nie je to príjemné, pretože je to trest. Pozrime si priestor v Ústave a tá jasne hovorí, že sú nútené práce zakázané, len tie, pri ktorých máme výpočet, sú možné. Áno, tam patrí aj trest povinnej práce, nech sa páči, ktorý je ustanovený v zákone, ktorý upravuje tresty. Preto je to ako trest prác. Tak nemôžeme sa tváriť, že priestupok je trest, hej? To je sankcia. Nedáme to do toho trestného rámca. V samotnom zákone je napísané, že toto nie je tá obecná služba, ktorá sa spomína v Ústave. To znamená, tá obecná služba to nie je, takže keď samotný predkladateľ, pán minister, hovorí, že to nie sú tie obecné služby, ktoré sú spomínané v zákone ako výnimka, čo sú teda tie obecné služby v prípade prác, v prípade dávok, ktoré môžu byť takto určené, čo už aj posudzoval Ústavný súd, že toto to určite nie je. Sa zjavne vedel veľmi dobre, prečo to povedal. Aby to nenarazilo na Ústavný súd v tomto bode. Ale zákonodarca nehovorí, podľa akého priestoru. Kde má ten ústavný rámec, že to môže urobiť. To radšej nepovedal vôbec, pretože ho nemá. Naozaj ho nemá. Naozaj ho nemá. Toto je trest. Keď si pozrieme na trest povinnej práce, ktorý existuje, máme ho v Trestnom zákone, máme k tomu osobitný zákon. Osobitný zákon, ktorý presne ustanovuje, čo treba urobiť preto, aby ste vedeli vykonať trest povinnej práce. Tak máme tu teraz stanovené obecné práce a k tomu nič. K tomu nič. Tak ja som sa snažila pochopiť, čo to vlastne je, hej?, aby som rozumela, ako si to ten zákonodarca predstavuje. No naozaj. Okolo trestu povinnej práce máme aj samostatný zákon. Máme k tomu pomerne dosť, niečo si nájdeme aj v Trestnom zákone, ale k tomuto novému, k tejto novej sankcii obecných prác nenájdeme nič. My vlastne vôbec nevieme, ako sa to bude, ako sa to bude naozaj uplatňovať. Ale čo si nájdeme? A nájdeme si to v dôvodovej správe, veľmi jasne ako ten odkaz zákonodarcu. Že osobitne k maloletým, teda tí, čo sú už priestupkovo zodpovední od 15 do 18, platí, že toto bude mať lepší výchovný účinok. Lebo veď predsa tie pokuty platia rodičia za tie deti. No ale tie práce, to teda vykonávajú už tie deti. Tak ja by som naozaj, tu by som zvýšila väčšiu opatrnosť, že je tam iba, ja by som tam videla iba vlastne ako keby jeden pohľad na ochranu maloletých od 15 do 18. A to je jedine ten, že bude to o polovičku menej hodín, ale teda nič viac. Nič viac. Kto bude dohliadať nad tým, že je to v záujme maloletých? Že okrem toho, že majú chodiť do školy, tak ešte máme vlastne takto povinne určený ten voľný čas. Čo je tá vhodná práca pre nich? Lebo máme tu absolútne nevyvážené tie vzájomné... Dám bokom ten ústavný rámec, o tom tu bolo už dosť povedané. To je naozaj vážny problém, že vôbec, ale asi to nie je náhodou, že tá Ústava takto zužuje ten priestor. A ja to len upozorňujem, aby si to vedeli predstaviť, že ako sa to bude vlastne uplatňovať, lebo ten zákon vám toho teda veľa nepovie. Že priestupkový orgán bude hľadať obec, teda príslušnú obec, či vlastne má také práce, nemá práce, či to tam možno vykonať, nemožno vykonať a je to vôbec vhodné pre tých maloletých, kto to bude vyhodnocovať? No v prípade trestu povinnej práce je to súd. Je to súd. Robí sa k tomu aj osobitná dohoda. Do toho vstupuje aj probačný a mediačný úradník, kde je tam vlastne celý kolos, ktorý sa spustí ako mechanizmus a osôb, ktoré sú do toho zapojené, kde sa vlastne naozaj vyhodnocuje, či tá práca je vhodná, urobí sa k tomu dohoda. Je tam aspoň nejaký zodpovednostný rámec, ale tu nie je nič. Tu nie je nič. Vôbec neviem, ako sa to bude vykonávať, ale predkladateľ už vie v dôvodovej správe: bude to veľmi dobré výchovné pre deti. Bude to výborné pre deti, lebo rodičia za ne platia priestupky. Teraz pekne si to tam odmakajú. Tak ja naozaj by som tu zvýšila opatrnosť. A osobitne si dovolím aj v tejto súvislosti na to upozorniť komisára pre deti a verejného ochrancu práv. Osobitne z pohľadu záujmu detí. Ja tu vidím veľký nebezpečný priestor. Takého prázdna, ako sa to bude uplatňovať. Kto bude dohliadať na to, že to bude v poriadku? Bavíme sa tu naozaj o maloletých, od 15 do 18. Veď dobre, môžu niečo vyparatiť, ale asi nie náhodou, že áno, za tie priestupky finančne zodpovedajú tí rodičia. Lebo to nie sú tresty ešte. To nie sú trestné činy. Tak asi tam máme nejaké iné posudzovanie tej závažnosti a potom aj tých primeraných sankcií, ale keď sme v tom trestnom práve, tak tam je oveľa väčší kolos, ktorý naozaj posudzuje tú primeranosť, ale tu nie je nič. Tu nie je nič. To je vidno, že je to šité narýchlo a nie je to urobené dobre, správne a nie je tam ani ústavný rámec. A k tomu by mal naozaj pán minister povedať viac. Mal by k tomu samozrejme povedať viac aj preto, lebo keď sa prijímala tá harabínovská novela trestných kódexov, kde sme osobitne upozorňovali, že spôsobí obrovský problém pre krádeže. Že sa nám tam prepadnú majetkové trestné činy do priestupkov a že na to priestupkové orgány vôbec nie sú pripravené. Že to tu bude armagedon. My sme na to upozorňovali a aj sa to stalo. Ale tu sa nekradlo preto, že sme na to upozorňovali. Ale preto, že táto vláda vydala spoločnosť na pospas zločinnosti, len aby sama unikla pred svojou vlastnou zodpovednosťou za trestné činy. Zjavne to tak je. Lebo prípady, ktoré sledujeme, tak ich vidíme. Zastavilo sa trestné konanie, v ktorom bol obvinený pán podpredseda Žiga. Proste zastavilo sa. V prípade ďalšieho mýtnika ohľadom Brhela staršieho sme sa dozvedeli z trestného rozsudku, že bol posudzovaný aj ďalší trestný čin korupcie, ale skutok je premlčaný. Tu jednoducho vidíme vlastne každý deň, v priamom prenose, že je tu množstvo trestných prípadov, ktoré sa zastavili, týkajú sa nominantov vládnej koalície a kvôli tomu tak narýchlo tu bola pretláčaná novela trestných kódexov. Ktorá spôsobila problém pre daňové podvody. Dane sa tu neplatia. Je to tu šport, už si to všimol aj premiér. No tak je vidno to v kase, ale to urobila táto vláda. A samozrejme spôsobila problém aj s drobnými krádežami, ktoré sa nám prepadli do vzduchoprázdna. A nebol tu nikto, kto by vlastne vedel odstíhať páchateľov. Pretože právna úprava tu nebola a nie je tu dobrá ani teraz. Nie je dobrá ani teraz. Niečo sa spravilo. Naveľa-naveľa prišiel pán minister spravodlivosti a trestnoprávne to ošetril. A tu treba urobiť viac. A nie len chytať to za chvost, ten problém. Takže, máme tu narýchlo právnu úpravu, ktorá nie je domyslená. Tu do brány teraz niečo sa spravilo. Naveľa-naveľa prišiel pán minister spravodlivosti a trestnoprávne to ošetril. A tu treba urobiť viac. A neleniť, ale chytať to za chvost. Ten problém. Takže, máme tu narýchlo právnu úpravu, ktorá nie je domyslená, ktorá je až priam nebezpečná. Ja tam vidím aj veľký priestor pre rôzne druhy šikany, nad ktorými nebude nikto dohliadať. Že to bude to, ostane to len na správnom orgáne, len na príslušnej obci a ja tam mám veľkú obavu, ako sa to môže využívať, ba až zneužívať. A osobitne upriamujem pozornosť, čo sa týka detí, tak vôbec tu nie sú žiadne ustanovenia, okrem toho, že tu má byť polovička tých-tých hodín, z ktorých by bolo zrejmé a jednoznačné, že ten záujem o tých maloletých je prvoradý. A považujem to naozaj za vážny problém, pretože my sme tu doniesli aj s kolegom pánom poslancom Dostálom návrhy, ako riešiť túto problematiku drobných krádeží. Lebo ja to vidím, tie obecné práce tu slúžia len a len na to. Prišli sem, aby poriešili tie drobné krádeže. Pretože vláda veľmi dobre vie, že aj to, čo zaviedla do Trestného zákona, sa nejaví ako dostatočné. Tak chce to ešte takto si podoprieť týmito obecnými prácami, ktoré nemajú ústavný základ. Sú narýchlo robené, nie sú domyslené a pri maloletých ja tam vidím naozaj veľké nebezpečenstvo aj pre šikanu. Takže bolo by dobré, aby k tomu pán minister vystúpil, aby nám vysvetlil ako právnik, o aké ústavnoprávne garancie opiera túto právnu úpravu, je na mieste, aby k tomu naozaj jasne zaujal stanovisko. Osobitne, keď aj príslušný legislatívny odbor na toto poukázal, že to problém je. A ja si dovolím upriamiť pozornosť na to, že my sme tu spolu s pánom poslancom dávali návrh, ako riešiť týchto páchateľov, týchto drobných krádeží, nestačia len práce. Prosím vás, tí, ktorí nemajú peniaze, tak naozaj môžeme sa obávať, že ani ten fúrik už tam neostane. A to jednoducho s týmto naozaj nič neporiešime. Nič neporiešime. A ten, kto nemá peniaze, sankciu nezaplatí. Nebude ani pracovať. Neporiešime to takto. Samotná právna úprava hovorí o tom, že áno, môže sa jednať o situáciu, že nám páchatelia prepadnú do trestného práva. Ale tam, keď sa pozrieme, ako to máme upravené, tak vlastne ten človek zistí, že sa niečo deje, až keď bude vo výkone trestu odňatia slobody. A my sme na to spolu poukazovali, že to treba nejaký úplne iný program zaviesť. S tými ľuďmi treba pracovať. Preto sme aj navrhovali zaviesť výchovný program. Áno, môže to byť kľudne ako súčasť trestu, ako trest. Človek za bránami väzníc niekoľko hodín bude absolvovať, niekoľko dní bude absolvovať program, ktorý mu ukáže, ak treba, by pre neho niečo urobil štát, pomôže mu, ale keď bude pokračovať v takejto činnosti, tak skončí za mrežami. Pre týchto ľudí nestačí, že dostanú podmienečný trest odňatia slobody. Až keď naozaj za tými bránami budú, až vtedy uvidia, čo im naozaj hrozilo. Treba s nimi proste pracovať. Tieto obecné práce, ktoré sa tu zaviedli, tie nie sú o tom, že by sa s tými ľuďmi pracovalo. To nie je o tom, že sa mu dá do ruky lopata alebo fúrik. Ja tu nevidím naozaj to, o čom tu rozpráva minister spravodlivosti, o čom tu rozpráva táto vláda. Nejaká restorativna politika bez ľudí. Ja sa teším, keď príde na rad minister spravodlivosti a bude tu rozprávať o veľkej reforme s probačnými a mediačnými úradníkmi, pričom vie, že ich má málo. Ako to chce spraviť? Proste bez ľudí sa to nedá. Tu sa vyhadzujú peniaze na naozaj na tie predražené tendre, na funkcie, na autá, o tom by tu vedel porozprávať pán minister vnútra, na prelepovanie áut policajných, to je absolútna špička v tom. To už nehovorím o kukurici a o tom, že sa tu nevedia postaviť ani poriadne pilóny pre nemocnicu, ktorá sa tu má postaviť v zrýchlenom režime, tam všade proste nám tečú milióny. Tečú tam milióny. A musím na to upozorniť, pretože to súvisí aj s tým, čo tu teraz riešime. Je možné, že nám utečú na tých pilónoch v nemocnici, nám utečie 200 miliónov €. Tie mala vlastne dostať tá nemocnica z Plánu obnovy a odolnosti. Keď to nestihne, 200 miliónov nebude. 500 miliónov nebude. To zaplatíme potom celé zo štátneho rozpočtu. Ale na to, aby nám tu fungovala dobrá trestná politika, aby sme to neriešili obecnými prácami takto pokútne, takto pokútne, k tomu potrebujeme naozaj ľudí, ktorí tu budú pracovať s takýmito páchateľmi od drobných krádeží, od priestupkov až po trestnú činnosť. Na to musím mať ľudí. Na to musím mať ľudí. Áno, tých treba zaplatiť. To nie je 200 miliónov. 22 milióny by postačili v akej miere ministrovi spravodlivosti, aby vedel robiť už s nejakým, s nejakým naozaj počtom probačných a mediačných úradníkov, ktorí by dávali zmysel. Ale nie na to. Na to vláda nedáva peniaze. A na to proste musíme my tu konštantne upozorňovať, že tu existujú stratégie, tu existujú spôsoby, ako pracovať s páchateľmi trestnej činnosti. Najprv to musíme pomenovať, že to je trestná činnosť. Keď nám to prepadne do priestupkov, tak sa netvárme, že tu vymyslíme nejaké obecné práce a tie nám to poriešia, tie nám to neporiešia. Je to neústavné. A robíte to mimochodom viac ako 2 roky po funuse. Pretože hanebná novela trestného kódexu sa tu predsa riešila na začiatku roku 24. A vtedy sme na to upozorňovali aj ministra vnútra, čo to spôsobí. Tak minister vnútra sem príde v máji 2026 s obecnými prácami, hej, ktoré sú takto navymýšľané, ktoré nemajú žiadnu oporu v ústave a bezbreho nám vystavia maloletých naozaj postupom obecných úradov a správnych orgánov bez akéhokoľvek dohľadu o primeranosti, a to už nehovorím o tom, že keď dôjde k úrazu počas takýchto prác, tak za to neponesie tá obec žiadnu zodpovednosť takisto, ako by niesol zamestnávateľ. To znamená, nech sa páči, tam je odkaz na Občiansky zákonník. To vidím ešte slabšie naozaj, ako pri zodpovednosti pri úraze, ktoré sú pri úraze pri treste povinných prác. Je to trest. Jednoducho vyzerá to ako trest. Netvárme sa, že toto je priestupok. Riešme veci tak, že vieme, že nám to udáva rámec Ústava, že sa to dá. Robme veci dobre. Ale to sa nedá naozaj robiť tak, že minister spravodlivosti sa tu stará v prvom rade o to, aby nám tu niekto unikol pred spravodlivosťou a minister vnútra sa nám tu stará o pomstu v polícii. No tak samozrejme, keď tomu venuje svoj čas a energiu, no tak nám sem potom neprinesie zákon, ktorý je dobrý, lebo je mu to jedno. Jemu je to jedno. Buď rieši svoj čas na pomstu, na vyhrážanie sa sudcom, ktorí sú mu nepohodlní, alebo policajtom, odstavuje ich od práce a potom má za to platiť aj za urážky, má za to platiť nemajetkovú ujmu, ktorej sa vyhýba. A toto budeme mať tiež dnes Civilný sporový poriadok od ministra spravodlivosti, kde si pretlačil právnu úpravu, ktorá teda, že absolútne nedáva zmysel pre kontumačné rozsudky. Takže keby sme tu mali ministra vnútra, ktorý sa naozaj venuje problémom, ktoré má ako minister vnútra, tak by nám sem takýto páškovec s obecnými prácami neprišiel. Neprišiel. Lebo by si vypočul ústavných právnikov svojich, určite mu to povedali na legislatívnom odbore. Ja som presvedčená o tom, že aj na Ministerstve spravodlivosti krútili hlavami. Ale teda samozrejme, keď minister povie, že to treba a treba to napísať, tak to nejak napísali. Tak nejak dali do zákona aj to, že teda tých obecných prác, ktoré súvisia s tými hmotnými dávkami, tých sa to netýka. To sú teda iné nové obecné práce, ale podľa akého ustanovenia Ústavy je to možné, to nám už predkladateľ nepovedal. Tak ja čakám, že vystúpi pán minister vnútra a vysvetlí nám, aby sme uverili, že je to výborne vymyslené, že bude nejaký predpis, ktorý už je pripravovaný, v ktorom sú detaily celého tohto výkonu, že nám vysvetlí, a neviem ako síce, ale je to právnik, tak síce si nevie otvoriť elektronickú schránku, tak to už samozrejme tiež ukazuje na množstvo nedostatkov svojej spôsobilosti, ale možno nám vysvetlí alebo niečo by nám mal povedať k základu ústavnosti tejto právnej úpravy. To by teda mal naozaj vystúpiť a ja očakávam, že toto by nám mal povedať. A očakávam, že tiež vystúpi, že vystúpi a vysvetlí nám, ako sa bude vlastne uplatňovať tento trest, ktorý je sankcia v priestupkoch obecných prác, pretože, ako som povedala, v trestnom práve máme k tomu osobitný zákon, ktorý upravuje takýto trest povinnej práce. Takže, keď sa zavádza aj do priestupkového zákona obecná práca, okrem toho, že by mala mať nejaký základ v Ústave, pretože Ústava v zásade zakazuje nútené práce, tak by mala byť jasná právna úprava, ktorou vieme, ako sa tie obecné práce budú uplatňovať. A to by som povedala, že obzvlášť voči maloletým by sme to mali vedieť. Kto tu bude dohliadať na tú primeranosť? Kto za to bude niesť zodpovednosť? Lebo v tom trestnom práve máme to pomerne jasne povedané a ja si dovolím iba k tomu povedať nadovetok, že ja len mám informácie z aplikačnej praxe, že teda ten trest povinných prác úplne nefunguje, lebo tie obce to teda veľmi nedávajú a nevedia to realizovať, tak ja neviem, či toto je vlastne naozaj iba obecná práca na papieri, alebo to sa myslí vážne. A tak asi takisto ako neviem, čo sa tu vlastne myslí vážne v celom zákone, lebo v doložke vplyvov som si našla nula zvýšených príjmov pre rozpočet. S tým, že nevieme, koľko bude obecných prác, a teda nevieme ani vyhodnotiť, či vlastne to bude nejaké navýšenie príjmu do rozpočtu, čo mne príde, že tu niekto niečo píše a robí a vlastne nevie naozaj, čo robí. Lebo tie obecné práce to vyzerá tak, že oni sa nebudú dať realizovať. Nebudú sa dať realizovať. To by chcelo nejaké vyhodnotenie, aspoň vyhodnotenie, či vôbec na obciach sa realizuje a v ktorých trest povinnej práce, lebo aspoň tie by to teda mali vedieť a mohli by to robiť. Tak to by sme asi, to by som tiež očakávala, že budeme mať nejakú analýzu a budeme z nej vedieť, ako sa vykonáva trest povinných prác na obciach. To by som teda rada videla, počula. Vykonáva sa, nejak sa vyhodnotil, je s tým dobrá skúsenosť. Osobitne voči maloletým sa to vykonáva takto. Toto sú z toho nejaké skúsenosti dobré. My ich použijeme teraz pri obecných prácach. Síce ten ústavný základ je taký pofidérny, ale máme to naozaj premyslené. To by som čakala. Ale veď naozaj 2 roky po funuse sem prísť so zákonom a nemať ani vyriešený ústavný základ, ani nevedieť, ako sa to bude uplatňovať. A to ja predpokladám, že pán minister ani nevie, že pri tom treste povinných prác to tie obce ani veľmi nerobia. Tak ja by som naozaj k tomu niečo počula viac rada. A osobitne k tým maloletým, že ako toto je poriešené, aby tu bola tá ochrana maloletých, lebo sú to maloletí. Áno, majú priestupkovú zodpovednosť, ale sú to maloletí. Majú menej ako 18 rokov. Tak, keď v dôvodovej správe zákonodarca, a ešte musím upozorniť na to, že naozaj ma v tomto z časti pobavila aj časť z doložky vplyvov na rodinu, kde som sa dozvedela, že vlastne má to pozitívny vplyv na rodinu a manželstvo, a to preto, lebo tá výchova toho maloletého, ktorý bude vykonávať tú prácu, to je vlastne to pozitívum. Tak ja na to osobitne naozaj upozorňujem. Nie je vôbec zrejmé, ako sa to bude vykonávať, ale my už vieme, že to bude teda naozaj pozitívnejšie, keď ten maloletý si vykoná tú prácu v tej obci, ako to, čo mu povie doma ten rodič a zaplatí za neho tú pokutu. Že odkiaľ toto tak jasne zobral ten zákonodarca. Lebo v tej trestnoprávnej rovine tam rozumiem. To už sú trestné činy. Je to vážne. Ale máme tam osobitný mechanizmus aj na tú primeranosť, aj dohľad ďalších osôb. Tých by bolo dobré, keby sme mali viac, ale tu nie je nikto. Tu nie je nikto. V zime výkon prác, kto bude dohliadať? A osobitne, ak to budú maloletí, ktorí sú z nejakých horších sociálnych skupín. To môže byť naozaj veľmi zložité. Kto bude nad tým dohliadať, že to bude ústavne v poriadku, že to bude primerané, bez šikany a že to bude skutočne výchovné. No ale zjavne zákonodarca si myslí, že tá obec to spraví lepšie ako ten rodič. Tak ja s ohľadom na to, ako o tom vieme málo, si dovolím mať k tomu naozaj takú otvorenú pochybnosť. Toľko na úvod. Uvidíme ešte, čo povedia kolegovia. Možno bude dôvod sa ešte prihlásiť. Ďakujem pekne zatiaľ.

Predseda, vážené dámy, poslankyne, vážení páni poslanci. Vážení pán minister, ja si dovolím, vidím, že času mám dosť, takže môžem si dovoliť aj zopár slov. Najprv tak formálne, že prijali sme nový rokovací poriadok s etickými pravidlami so všetkým možným, ako sa máme obliekať. No ale jedny pravidlá máme naozaj stále rovnaké. Ten, čo je navrhovateľ, má byť na mieste navrhovateľa. Súvisí to aj s tým, že to miesto má svoj zmysel, že je zrejmé, že by mal navrhovateľ počúvať diskusiu, keď zváži, tak sa prihlásiť. Je to proste nejaká kultúra. Ja sa musím priznať, že kultúra tejto vlády priniesla, že tu sa absolútne nerešpektuje vlastne to, že keď je stanovené nejaké miesto v rámci rokovania, tak ho rešpektujú osobitne ministri. Vyskytujú sa kade-tade. To znamená, ak tu niekto vystupuje, tak je normálne aj očný kontakt s navrhovateľom. Vystupujú, to má nejaký zmysel. Ale minister Duchoň sa nenachádza na svojom mieste. A nie, že by to bola náhoda. Ale to je jednoducho prejav absolútneho nerešpektu k poslancom, ktorí tu vystupujú a ja si myslím, že to musia vidieť všetci aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Pretože to miesto pre navrhovateľov je práve preto, aby tu nejaká komunikácia bola, aby bolo zrejmé, že niekto počúva, čo hovorí ten poslanec. A nie, že by to bola náhoda. Ale to je jednoducho prejav absolútneho nerešpektu k poslancom, ktorí tu vystupujú a ja si myslím, že to musia vidieť všetci aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Pretože to miesto pre navrhovateľov je práve preto, aby tu nejaká komunikácia bola, aby bolo zrejmé, že niekto počúva, čo hovorí ten poslanec, ale teda minister vnútra k tomu má absolútny nerešpekt, absolútnu neúctu. Takže ja sa pýtam, odkiaľ si vlastne berú vládne poslankyne, vládni poslanci, ako naozaj odkiaľ si berú, proste majú tú odvahu sem prísť s nejakými etickými pravidlami, keď takéto jasné pravidlá, ktoré sú tu a vždy sa rešpektovali. A počas tejto vlády sa jednoducho nerešpektujú. Nielen to, že sem chodí kadejaký minister, že tu pomaly ani nie je ten minister, ktorý predkladá tú vec, ale ten minister, ktorý tu je, ani nevie byť na tom mieste, ktoré je určené. Ktoré je určené. A to už nehovorím to, že pán minister sa tu premáva po celej sále a pomaly ani nevieme, kde sa nachádza. Jednoducho musíte vedieť aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Nie je to v poriadku. A ešte počujem, ako sa za mnou rozpráva. To znamená, že je zrejmé, že vôbec, ale že vôbec nepočúva, čo tu hovorí poslanec, ktorý sa k nemu prihovára. Toto je nebezpečné, toto je neúcta. Tu rozprávajte o nejakých mikinách, o nejakých tričkách, ale o tom, že minister má byť na svojom mieste, aby počúval poslancov, tomu nedávajte teda že žiadnu úctu, žiadnu. A to sú úplne jednoduché pravidlá. Kto má kde? Tak ja môžem vystupovať teraz asi odtiaľ, hej? Ja si môžem tiež povedať, že tam si zapnem vedľa mikrofón a nebudem tu ani stáť. Ten duch tak nemá byť. To tak jednoducho nemá byť. Tie pravidlá tu na niečo sú. Tak, keď chcete, aby my sme rešpektovali nejaké pravidlá, tak by bolo na mieste, aby ste ich rešpektovali vy a osobitne tí, čo sú pri moci. Lebo vládni poslanci, keď majú návrh, tak sedia na svojom mieste. Áno, to sa považuje za, ja si myslím, že za prirodzené, sa to očakáva, ale minister, ten nemusí sedieť na svojom mieste? Navrhovateľa? Veď ja nemám tam svoje miesto tuto v rokovacej sále, ale neprednášam odtiaľ. Prídem sem k rečníckemu pultu a prednášam odtiaľto. To je moje miesto. A keď prednášam k navrhovateľovi, tak by mal byť tento na svojom mieste ako navrhovateľ. O tomto to je. Ja si nepamätám naozaj ministrov za žiadnej vlády, ktorej som bola súčasťou, že by boli, že mali takúto neúctu. Nepamätám si to. A považovala som za dôležité to uviesť, lebo to považujem za, to je proste prejav toho, aký máme rešpekt k pravidlám. Buď ich nemáme alebo máme. A predsedajúcemu je to zjavne jedno, lebo k tomu nejakým spôsobom neupriamil pána ministra. A je to prejav, ako hovorím, absolútnej neúcty tých, čo sú pri moci, lebo tí, čo sú pri moci, samozrejme, môžu si dovoliť nerešpektovať pravidlá, pretože potom je vládna väčšina, ktorá rozhoduje o tom, že vyvodzuje nejaké sankcie. Lebo a ja to spojím aj teraz, aby sme vedeli, že o čom je tá vládna väčšina. A pripomeniem to, lebo to ukazuje naozaj tú neúctu. Poslanec Huliak mňa nazval vrahyňou. Ja som podala návrh na príslušný výbor a príslušný výbor sa tým nezaoberal mesiace, mesiace, kým sa pán poslanec stal ministrom a potom mi prišlo cez leto uznesenie, že sa zastavilo konanie. Takže ja tu môžem byť nazývaná vrahyňou. Vládna väčšina sa k tomu ani nezíde v rámci toho výboru, ani sa tým nebude zaoberať. Ani sa tým nebude zaoberať, ale bude sa tu zaoberať nejakými pravidlami, kto má v čom chodiť oblečený. A aké výroky sú, nie sú vhodné? Či niekto si dal alebo nedal niečo, nejakú nášivku? Ale keď to naozaj dôjde k porušeniu pravidiel, tak vládna väčšina sa tým ani nezaoberá. To je proste, to je k tým pravidlám, kto ich ako rešpektuje, ako sa k tomu stavia vládna väčšina. Jednoducho vládna väčšina môže hocičo, hocičo a potom si pripravuje pravidlá tak, aby ešte zúžila ten priestor pre opozíciu. Ale predsa len s ohľadom na nový rokovací poriadok veľa nám nedáva. Ale to, čo nám dáva, samozrejme, snažíme sa využiť a aj vyjadriť sa k veciam, ktoré sú dôležité. Máme tu návrh zákona k priestupkom a máme v ňom. Ja sa musím priznať, že som ani neuvažovala, že budem k tomu vystupovať, lebo nás tu čaká obrovský obrovský zákon, 2000 paragrafov Občianskeho zákonníka a pripravujem sa na to. Ale nedalo mi. Nedalo mi a ďakujem za to poslancom z hnutia SLOVENSKO, že vytvorili priestor, aby sme sa aj ostatní mohli k tomu vyjadriť. Lebo nakoniec ten priestor, keď je, tak treba sa k tomu vyjadriť. Jednak k tej neúcte od pána ministra a jednak k tomu, s čím sem vlastne prišiel. Tento návrh priestupkového zákona, áno, prináša nám trojnásobné sankcie. Môžeme sa baviť o tom, že v nejakej miere by to mohlo byť legitímne aj s ohľadom na to, kedy boli tie sankcie prijaté. Nejaká hodnota peňazí sa možno mení, ale treba to brať v nejakom širšom kontexte, že smerom k ľuďom naozaj tie sankcie navyšujeme. Ja som nevidela žiadnu konsolidáciu, ako šetrí táto vláda na sebe. Nevidela som, že môžeme od ľudí pýtať viac. Veď chceme konsolidovať, ale vláda by mala prísť nejakým príkladom, že budeme chcieť aj po vás, ľudia, aby ste trošku šetrili, tak aj my trošku. Ja neviem, naozaj nevidím žiadny rezort. Žiadny rezort som nevidela. Žiadna domáca úloha, ktorú by chcel minister financií, že ide trochu ako ušetriť. A nie to, že tie verejné výdavky nám rastú. Že tu chodia ministri s tým, aby si navyšovali funkcie. Že tu máme toľko štátnych tajomníkov, akých sme ešte nemali, taký počet. A to je štátny tajomník, vedúca kancelárie, auto, asistent. To sú obrovské výdavky. To sú obrovské výdavky. Takže štát na sebe nešetrí. Ale voči ľuďom treba zvýšiť sankcie. Ono by to, preto hovorím, v nejakej miere mohlo byť legitímne, ale nemôže to byť iba jedným smerom. Nemôže to byť. Nemôže to byť. Nemôžu chodiť ministri s ďalšími požiadavkami na navyšovanie rôznych funkcií aj tam, kde doteraz neboli. A to už nehovorím samozrejme o predražených tendroch, ale ja teda tu nevidím žiadnu reformu v žiadnom rezorte. Že by urobili nejakú zmenu, ktorá by zefektívnila tie služby, ktoré robia. Však to nemusí byť o tom, že dostaneme menej kvalitné služby, nie. To môžu byť dokonca kvalitnejšie služby. Ale za menej peňazí, ktoré stoja štát. A my tu naopak, my tu vidíme, že tie verejné výdavky len a len rastú. Takže od ľudí sa pýtajú peniaze a ten štátny dlh rastie. A potom prídem a poviem im, že viete čo, ale naozaj sa nám tu mení hodnota peňazí, musíte ešte platiť vyššie sankcie. Ono to proste takto nemôže ísť. Takto ľudia tomu nemôžu uveriť, že to je úprimné. Nemôže to ísť iba jedným smerom. Veď to musíte aj vy vidieť, vládne poslankyne, vládni poslanci, že takto to proste nemôže fungovať. Že to je jedna, samozrejme, jedna výhrada voči tomuto zákonu. A kľúčová. Kľúčová. Lebo ako to majú ľudia prijať? Ľudia by mali prijímať zákony tak, že sú robené naozaj v dobrej viere. A je to pre blaho tej spoločnosti, ale nemôže to byť tak, že tí, čo sú pri moci, tí hľadia iba na svoje záujmy, na svoje funkcie. Na výdavky, pri ktorých nevidíme, že by sa skvalitňovali služby, ale rastú. Štátny hrad ste, ale potom vieme ľuďom napariť väčšiu pokutu. Je tu osobitná rozprava k novej sankcii a to sú povinné vlastne obecné práce, obecné služby. A k tomu sa dalo naozaj v skratke povedať: vyzerá to ako trest, chodí to ako trest, no je to trest. Nie je to príjemné, pretože je to trest. Pozrime si priestor v Ústave a tá jasne hovorí, že sú nútené práce zakázané, len tie, pri ktorých máme výpočet, sú možné. Áno, tam patrí aj trest povinnej práce, nech sa páči, ktorý je ustanovený v zákone, ktorý upravuje tresty. Preto je to ako trest prác. Tak nemôžeme sa tváriť, že priestupok je trest, hej? To je sankcia. Nedáme to do toho trestného rámca. V samotnom zákone je napísané, že toto nie je tá obecná služba, ktorá sa spomína v Ústave. To znamená, tá obecná služba to nie je, takže keď samotný predkladateľ, pán minister, hovorí, že to nie sú tie obecné služby, ktoré sú spomínané v zákone ako výnimka, čo sú teda tie obecné služby v prípade prác, v prípade dávok, ktoré môžu byť takto určené, čo už aj posudzoval Ústavný súd, že toto to určite nie je. Sa zjavne vedel veľmi dobre, prečo to povedal. Aby to nenarazilo na Ústavný súd v tomto bode. Ale zákonodarca nehovorí, podľa akého priestoru. Kde má ten ústavný rámec, že to môže urobiť. To radšej nepovedal vôbec, pretože ho nemá. Naozaj ho nemá. Naozaj ho nemá. Toto je trest. Keď si pozrieme na trest povinnej práce, ktorý existuje, máme ho v Trestnom zákone, máme k tomu osobitný zákon. Osobitný zákon, ktorý presne ustanovuje, čo treba urobiť preto, aby ste vedeli vykonať trest povinnej práce. Tak máme tu teraz stanovené obecné práce a k tomu nič. K tomu nič. Tak ja som sa snažila pochopiť, čo to vlastne je, hej?, aby som rozumela, ako si to ten zákonodarca predstavuje. No naozaj. Okolo trestu povinnej práce máme aj samostatný zákon. Máme k tomu pomerne dosť, niečo si nájdeme aj v Trestnom zákone, ale k tomuto novému, k tejto novej sankcii obecných prác nenájdeme nič. My vlastne vôbec nevieme, ako sa to bude, ako sa to bude naozaj uplatňovať. Ale čo si nájdeme? A nájdeme si to v dôvodovej správe, veľmi jasne ako ten odkaz zákonodarcu. Že osobitne k maloletým, teda tí, čo sú už priestupkovo zodpovední od 15 do 18, platí, že toto bude mať lepší výchovný účinok. Lebo veď predsa tie pokuty platia rodičia za tie deti. No ale tie práce, to teda vykonávajú už tie deti. Tak ja by som naozaj, tu by som zvýšila väčšiu opatrnosť, že je tam iba, ja by som tam videla iba vlastne ako keby jeden pohľad na ochranu maloletých od 15 do 18. A to je jedine ten, že bude to o polovičku menej hodín, ale teda nič viac. Nič viac. Kto bude dohliadať nad tým, že je to v záujme maloletých? Že okrem toho, že majú chodiť do školy, tak ešte máme vlastne takto povinne určený ten voľný čas. Čo je tá vhodná práca pre nich? Lebo máme tu absolútne nevyvážené tie vzájomné... Dám bokom ten ústavný rámec, o tom tu bolo už dosť povedané. To je naozaj vážny problém, že vôbec, ale asi to nie je náhodou, že tá Ústava takto zužuje ten priestor. A ja to len upozorňujem, aby si to vedeli predstaviť, že ako sa to bude vlastne uplatňovať, lebo ten zákon vám toho teda veľa nepovie. Že priestupkový orgán bude hľadať obec, teda príslušnú obec, či vlastne má také práce, nemá práce, či to tam možno vykonať, nemožno vykonať a je to vôbec vhodné pre tých maloletých, kto to bude vyhodnocovať? No v prípade trestu povinnej práce je to súd. Je to súd. Robí sa k tomu aj osobitná dohoda. Do toho vstupuje aj probačný a mediačný úradník, kde je tam vlastne celý kolos, ktorý sa spustí ako mechanizmus a osôb, ktoré sú do toho zapojené, kde sa vlastne naozaj vyhodnocuje, či tá práca je vhodná, urobí sa k tomu dohoda. Je tam aspoň nejaký zodpovednostný rámec, ale tu nie je nič. Tu nie je nič. Vôbec neviem, ako sa to bude vykonávať, ale predkladateľ už vie v dôvodovej správe: bude to veľmi dobré výchovné pre deti. Bude to výborné pre deti, lebo rodičia za ne platia priestupky. Teraz pekne si to tam odmakajú. Tak ja naozaj by som tu zvýšila opatrnosť. A osobitne si dovolím aj v tejto súvislosti na to upozorniť komisára pre deti a verejného ochrancu práv. Osobitne z pohľadu záujmu detí. Ja tu vidím veľký nebezpečný priestor. Takého prázdna, ako sa to bude uplatňovať. Kto bude dohliadať na to, že to bude v poriadku? Bavíme sa tu naozaj o maloletých, od 15 do 18. Veď dobre, môžu niečo vyparatiť, ale asi nie náhodou, že áno, za tie priestupky finančne zodpovedajú tí rodičia. Lebo to nie sú tresty ešte. To nie sú trestné činy. Tak asi tam máme nejaké iné posudzovanie tej závažnosti a potom aj tých primeraných sankcií, ale keď sme v tom trestnom práve, tak tam je oveľa väčší kolos, ktorý naozaj posudzuje tú primeranosť, ale tu nie je nič. Tu nie je nič. To je vidno, že je to šité narýchlo a nie je to urobené dobre, správne a nie je tam ani ústavný rámec. A k tomu by mal naozaj pán minister povedať viac. Mal by k tomu samozrejme povedať viac aj preto, lebo keď sa prijímala tá harabínovská novela trestných kódexov, kde sme osobitne upozorňovali, že spôsobí obrovský problém pre krádeže. Že sa nám tam prepadnú majetkové trestné činy do priestupkov a že na to priestupkové orgány vôbec nie sú pripravené. Že to tu bude armagedon. My sme na to upozorňovali a aj sa to stalo. Ale tu sa nekradlo preto, že sme na to upozorňovali. Ale preto, že táto vláda vydala spoločnosť na pospas zločinnosti, len aby sama unikla pred svojou vlastnou zodpovednosťou za trestné činy. Zjavne to tak je. Lebo prípady, ktoré sledujeme, tak ich vidíme. Zastavilo sa trestné konanie, v ktorom bol obvinený pán podpredseda Žiga. Proste zastavilo sa. V prípade ďalšieho mýtnika ohľadom Brhela staršieho sme sa dozvedeli z trestného rozsudku, že bol posudzovaný aj ďalší trestný čin korupcie, ale skutok je premlčaný. Tu jednoducho vidíme vlastne každý deň, v priamom prenose, že je tu množstvo trestných prípadov, ktoré sa zastavili, týkajú sa nominantov vládnej koalície a kvôli tomu tak narýchlo tu bola pretláčaná novela trestných kódexov. Ktorá spôsobila problém pre daňové podvody. Dane sa tu neplatia. Je to tu šport, už si to všimol aj premiér. No tak je vidno to v kase, ale to urobila táto vláda. A samozrejme spôsobila problém aj s drobnými krádežami, ktoré sa nám prepadli do vzduchoprázdna. A nebol tu nikto, kto by vlastne vedel odstíhať páchateľov. Pretože právna úprava tu nebola a nie je tu dobrá ani teraz. Nie je dobrá ani teraz. Niečo sa spravilo. Naveľa-naveľa prišiel pán minister spravodlivosti a trestnoprávne to ošetril. A tu treba urobiť viac. A nie len chytať to za chvost, ten problém. Takže, máme tu narýchlo právnu úpravu, ktorá nie je domyslená. Tu do brány teraz niečo sa spravilo. Naveľa-naveľa prišiel pán minister spravodlivosti a trestnoprávne to ošetril. A tu treba urobiť viac. A neleniť, ale chytať to za chvost. Ten problém. Takže, máme tu narýchlo právnu úpravu, ktorá nie je domyslená, ktorá je až priam nebezpečná. Ja tam vidím aj veľký priestor pre rôzne druhy šikany, nad ktorými nebude nikto dohliadať. Že to bude to, ostane to len na správnom orgáne, len na príslušnej obci a ja tam mám veľkú obavu, ako sa to môže využívať, ba až zneužívať. A osobitne upriamujem pozornosť, čo sa týka detí, tak vôbec tu nie sú žiadne ustanovenia, okrem toho, že tu má byť polovička tých-tých hodín, z ktorých by bolo zrejmé a jednoznačné, že ten záujem o tých maloletých je prvoradý. A považujem to naozaj za vážny problém, pretože my sme tu doniesli aj s kolegom pánom poslancom Dostálom návrhy, ako riešiť túto problematiku drobných krádeží. Lebo ja to vidím, tie obecné práce tu slúžia len a len na to. Prišli sem, aby poriešili tie drobné krádeže. Pretože vláda veľmi dobre vie, že aj to, čo zaviedla do Trestného zákona, sa nejaví ako dostatočné. Tak chce to ešte takto si podoprieť týmito obecnými prácami, ktoré nemajú ústavný základ. Sú narýchlo robené, nie sú domyslené a pri maloletých ja tam vidím naozaj veľké nebezpečenstvo aj pre šikanu. Takže bolo by dobré, aby k tomu pán minister vystúpil, aby nám vysvetlil ako právnik, o aké ústavnoprávne garancie opiera túto právnu úpravu, je na mieste, aby k tomu naozaj jasne zaujal stanovisko. Osobitne, keď aj príslušný legislatívny odbor na toto poukázal, že to problém je. A ja si dovolím upriamiť pozornosť na to, že my sme tu spolu s pánom poslancom dávali návrh, ako riešiť týchto páchateľov, týchto drobných krádeží, nestačia len práce. Prosím vás, tí, ktorí nemajú peniaze, tak naozaj môžeme sa obávať, že ani ten fúrik už tam neostane. A to jednoducho s týmto naozaj nič neporiešime. Nič neporiešime. A ten, kto nemá peniaze, sankciu nezaplatí. Nebude ani pracovať. Neporiešime to takto. Samotná právna úprava hovorí o tom, že áno, môže sa jednať o situáciu, že nám páchatelia prepadnú do trestného práva. Ale tam, keď sa pozrieme, ako to máme upravené, tak vlastne ten človek zistí, že sa niečo deje, až keď bude vo výkone trestu odňatia slobody. A my sme na to spolu poukazovali, že to treba nejaký úplne iný program zaviesť. S tými ľuďmi treba pracovať. Preto sme aj navrhovali zaviesť výchovný program. Áno, môže to byť kľudne ako súčasť trestu, ako trest. Človek za bránami väzníc niekoľko hodín bude absolvovať, niekoľko dní bude absolvovať program, ktorý mu ukáže, ak treba, by pre neho niečo urobil štát, pomôže mu, ale keď bude pokračovať v takejto činnosti, tak skončí za mrežami. Pre týchto ľudí nestačí, že dostanú podmienečný trest odňatia slobody. Až keď naozaj za tými bránami budú, až vtedy uvidia, čo im naozaj hrozilo. Treba s nimi proste pracovať. Tieto obecné práce, ktoré sa tu zaviedli, tie nie sú o tom, že by sa s tými ľuďmi pracovalo. To nie je o tom, že sa mu dá do ruky lopata alebo fúrik. Ja tu nevidím naozaj to, o čom tu rozpráva minister spravodlivosti, o čom tu rozpráva táto vláda. Nejaká restorativna politika bez ľudí. Ja sa teším, keď príde na rad minister spravodlivosti a bude tu rozprávať o veľkej reforme s probačnými a mediačnými úradníkmi, pričom vie, že ich má málo. Ako to chce spraviť? Proste bez ľudí sa to nedá. Tu sa vyhadzujú peniaze na naozaj na tie predražené tendre, na funkcie, na autá, o tom by tu vedel porozprávať pán minister vnútra, na prelepovanie áut policajných, to je absolútna špička v tom. To už nehovorím o kukurici a o tom, že sa tu nevedia postaviť ani poriadne pilóny pre nemocnicu, ktorá sa tu má postaviť v zrýchlenom režime, tam všade proste nám tečú milióny. Tečú tam milióny. A musím na to upozorniť, pretože to súvisí aj s tým, čo tu teraz riešime. Je možné, že nám utečú na tých pilónoch v nemocnici, nám utečie 200 miliónov €. Tie mala vlastne dostať tá nemocnica z Plánu obnovy a odolnosti. Keď to nestihne, 200 miliónov nebude. 500 miliónov nebude. To zaplatíme potom celé zo štátneho rozpočtu. Ale na to, aby nám tu fungovala dobrá trestná politika, aby sme to neriešili obecnými prácami takto pokútne, takto pokútne, k tomu potrebujeme naozaj ľudí, ktorí tu budú pracovať s takýmito páchateľmi od drobných krádeží, od priestupkov až po trestnú činnosť. Na to musím mať ľudí. Na to musím mať ľudí. Áno, tých treba zaplatiť. To nie je 200 miliónov. 22 milióny by postačili v akej miere ministrovi spravodlivosti, aby vedel robiť už s nejakým, s nejakým naozaj počtom probačných a mediačných úradníkov, ktorí by dávali zmysel. Ale nie na to. Na to vláda nedáva peniaze. A na to proste musíme my tu konštantne upozorňovať, že tu existujú stratégie, tu existujú spôsoby, ako pracovať s páchateľmi trestnej činnosti. Najprv to musíme pomenovať, že to je trestná činnosť. Keď nám to prepadne do priestupkov, tak sa netvárme, že tu vymyslíme nejaké obecné práce a tie nám to poriešia, tie nám to neporiešia. Je to neústavné. A robíte to mimochodom viac ako 2 roky po funuse. Pretože hanebná novela trestného kódexu sa tu predsa riešila na začiatku roku 24. A vtedy sme na to upozorňovali aj ministra vnútra, čo to spôsobí. Tak minister vnútra sem príde v máji 2026 s obecnými prácami, hej, ktoré sú takto navymýšľané, ktoré nemajú žiadnu oporu v ústave a bezbreho nám vystavia maloletých naozaj postupom obecných úradov a správnych orgánov bez akéhokoľvek dohľadu o primeranosti, a to už nehovorím o tom, že keď dôjde k úrazu počas takýchto prác, tak za to neponesie tá obec žiadnu zodpovednosť takisto, ako by niesol zamestnávateľ. To znamená, nech sa páči, tam je odkaz na Občiansky zákonník. To vidím ešte slabšie naozaj, ako pri zodpovednosti pri úraze, ktoré sú pri úraze pri treste povinných prác. Je to trest. Jednoducho vyzerá to ako trest. Netvárme sa, že toto je priestupok. Riešme veci tak, že vieme, že nám to udáva rámec Ústava, že sa to dá. Robme veci dobre. Ale to sa nedá naozaj robiť tak, že minister spravodlivosti sa tu stará v prvom rade o to, aby nám tu niekto unikol pred spravodlivosťou a minister vnútra sa nám tu stará o pomstu v polícii. No tak samozrejme, keď tomu venuje svoj čas a energiu, no tak nám sem potom neprinesie zákon, ktorý je dobrý, lebo je mu to jedno. Jemu je to jedno. Buď rieši svoj čas na pomstu, na vyhrážanie sa sudcom, ktorí sú mu nepohodlní, alebo policajtom, odstavuje ich od práce a potom má za to platiť aj za urážky, má za to platiť nemajetkovú ujmu, ktorej sa vyhýba. A toto budeme mať tiež dnes Civilný sporový poriadok od ministra spravodlivosti, kde si pretlačil právnu úpravu, ktorá teda, že absolútne nedáva zmysel pre kontumačné rozsudky. Takže keby sme tu mali ministra vnútra, ktorý sa naozaj venuje problémom, ktoré má ako minister vnútra, tak by nám sem takýto páškovec s obecnými prácami neprišiel. Neprišiel. Lebo by si vypočul ústavných právnikov svojich, určite mu to povedali na legislatívnom odbore. Ja som presvedčená o tom, že aj na Ministerstve spravodlivosti krútili hlavami. Ale teda samozrejme, keď minister povie, že to treba a treba to napísať, tak to nejak napísali. Tak nejak dali do zákona aj to, že teda tých obecných prác, ktoré súvisia s tými hmotnými dávkami, tých sa to netýka. To sú teda iné nové obecné práce, ale podľa akého ustanovenia Ústavy je to možné, to nám už predkladateľ nepovedal. Tak ja čakám, že vystúpi pán minister vnútra a vysvetlí nám, aby sme uverili, že je to výborne vymyslené, že bude nejaký predpis, ktorý už je pripravovaný, v ktorom sú detaily celého tohto výkonu, že nám vysvetlí, a neviem ako síce, ale je to právnik, tak síce si nevie otvoriť elektronickú schránku, tak to už samozrejme tiež ukazuje na množstvo nedostatkov svojej spôsobilosti, ale možno nám vysvetlí alebo niečo by nám mal povedať k základu ústavnosti tejto právnej úpravy. To by teda mal naozaj vystúpiť a ja očakávam, že toto by nám mal povedať. A očakávam, že tiež vystúpi, že vystúpi a vysvetlí nám, ako sa bude vlastne uplatňovať tento trest, ktorý je sankcia v priestupkoch obecných prác, pretože, ako som povedala, v trestnom práve máme k tomu osobitný zákon, ktorý upravuje takýto trest povinnej práce. Takže, keď sa zavádza aj do priestupkového zákona obecná práca, okrem toho, že by mala mať nejaký základ v Ústave, pretože Ústava v zásade zakazuje nútené práce, tak by mala byť jasná právna úprava, ktorou vieme, ako sa tie obecné práce budú uplatňovať. A to by som povedala, že obzvlášť voči maloletým by sme to mali vedieť. Kto tu bude dohliadať na tú primeranosť? Kto za to bude niesť zodpovednosť? Lebo v tom trestnom práve máme to pomerne jasne povedané a ja si dovolím iba k tomu povedať nadovetok, že ja len mám informácie z aplikačnej praxe, že teda ten trest povinných prác úplne nefunguje, lebo tie obce to teda veľmi nedávajú a nevedia to realizovať, tak ja neviem, či toto je vlastne naozaj iba obecná práca na papieri, alebo to sa myslí vážne. A tak asi takisto ako neviem, čo sa tu vlastne myslí vážne v celom zákone, lebo v doložke vplyvov som si našla nula zvýšených príjmov pre rozpočet. S tým, že nevieme, koľko bude obecných prác, a teda nevieme ani vyhodnotiť, či vlastne to bude nejaké navýšenie príjmu do rozpočtu, čo mne príde, že tu niekto niečo píše a robí a vlastne nevie naozaj, čo robí. Lebo tie obecné práce to vyzerá tak, že oni sa nebudú dať realizovať. Nebudú sa dať realizovať. To by chcelo nejaké vyhodnotenie, aspoň vyhodnotenie, či vôbec na obciach sa realizuje a v ktorých trest povinnej práce, lebo aspoň tie by to teda mali vedieť a mohli by to robiť. Tak to by sme asi, to by som tiež očakávala, že budeme mať nejakú analýzu a budeme z nej vedieť, ako sa vykonáva trest povinných prác na obciach. To by som teda rada videla, počula. Vykonáva sa, nejak sa vyhodnotil, je s tým dobrá skúsenosť. Osobitne voči maloletým sa to vykonáva takto. Toto sú z toho nejaké skúsenosti dobré. My ich použijeme teraz pri obecných prácach. Síce ten ústavný základ je taký pofidérny, ale máme to naozaj premyslené. To by som čakala. Ale veď naozaj 2 roky po funuse sem prísť so zákonom a nemať ani vyriešený ústavný základ, ani nevedieť, ako sa to bude uplatňovať. A to ja predpokladám, že pán minister ani nevie, že pri tom treste povinných prác to tie obce ani veľmi nerobia. Tak ja by som naozaj k tomu niečo počula viac rada. A osobitne k tým maloletým, že ako toto je poriešené, aby tu bola tá ochrana maloletých, lebo sú to maloletí. Áno, majú priestupkovú zodpovednosť, ale sú to maloletí. Majú menej ako 18 rokov. Tak, keď v dôvodovej správe zákonodarca, a ešte musím upozorniť na to, že naozaj ma v tomto z časti pobavila aj časť z doložky vplyvov na rodinu, kde som sa dozvedela, že vlastne má to pozitívny vplyv na rodinu a manželstvo, a to preto, lebo tá výchova toho maloletého, ktorý bude vykonávať tú prácu, to je vlastne to pozitívum. Tak ja na to osobitne naozaj upozorňujem. Nie je vôbec zrejmé, ako sa to bude vykonávať, ale my už vieme, že to bude teda naozaj pozitívnejšie, keď ten maloletý si vykoná tú prácu v tej obci, ako to, čo mu povie doma ten rodič a zaplatí za neho tú pokutu. Že odkiaľ toto tak jasne zobral ten zákonodarca. Lebo v tej trestnoprávnej rovine tam rozumiem. To už sú trestné činy. Je to vážne. Ale máme tam osobitný mechanizmus aj na tú primeranosť, aj dohľad ďalších osôb. Tých by bolo dobré, keby sme mali viac, ale tu nie je nikto. Tu nie je nikto. V zime výkon prác, kto bude dohliadať? A osobitne, ak to budú maloletí, ktorí sú z nejakých horších sociálnych skupín. To môže byť naozaj veľmi zložité. Kto bude nad tým dohliadať, že to bude ústavne v poriadku, že to bude primerané, bez šikany a že to bude skutočne výchovné. No ale zjavne zákonodarca si myslí, že tá obec to spraví lepšie ako ten rodič. Tak ja s ohľadom na to, ako o tom vieme málo, si dovolím mať k tomu naozaj takú otvorenú pochybnosť. Toľko na úvod. Uvidíme ešte, čo povedia kolegovia. Možno bude dôvod sa ešte prihlásiť. Ďakujem pekne zatiaľ.

Pán poslanec, netykajte mi, ako vám mám to opakovať, koľkokrát. Ja vás oslovujem slušne, pán poslanec Pročko, oslovujte aj vy mňa slušne, to je celé. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte čas, udeľujem vám slovo. Ja som, ja ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a verím, že to, že sa nemá týkať ľudí, ktorí si to neprajú, tak osobne vy ukazujete vo vašom vlastnom živote aj voči našim poslancom, lebo ja mám skúsenosť inú. Tak bude dobré, keď naozaj tu bude platiť rovnaký meter, a ak si to máme byť k sebe slušní, tak budeme. Chcela som to riešiť s pánom predsedom Strany Slovenskej národnej strany, pánom Dankom, ale poviem to teraz a tu. Lebo opätovne sú tu zneužívané tragické úmrtia, ktoré sa stali. Áno, aj keď som bola ministerka spravodlivosti. Ale aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú samovraždy vo väzniciach. Sú, sú, pán poslanec. Tie tragické úmrtia boli zneužívané, sú stále. Opýtajte sa ministra spravodlivosti. Aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú pokusy o samovraždy v desiatkach. Niektoré z nich sú úspešné. Môžeme sa baviť, v akej miere ich je tam viac ako v bežnom živote. Ale áno, sú tam. Sú. A je mi to veľmi ľúto. Je množstvo opatrení, ktoré som prijala ja, aby sa urobili ďalšie a ďalšie opatrenia, aby sme tomuto predchádzali, ale nedá sa tomu úplne vyhnúť. Pre vašu informáciu aj pri porovnaní štatistík Slovenskej republiky s inými krajinami vlastne Slovenská republika si vedie ešte celkom dobre, čo neznamená, ale čo neznamená, že sa nedá urobiť ešte viac a ešte viac. Lebo každé umretie človeka je tragédiou. Osobitne, ak je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody. Ale ja len, že kam sme sa dostali. Ja teraz, ako som sem prichádzala vlastne do pléna, tak som sa stretla s pánom Lučanským na schodoch. Skoro ma zhodil zo schodov. Aj s mojím asistentom. Ja som sa s ním ešte nestretla. Bolo to veľmi nepríjemné. Bola som na pravej strane schodišťa, vyhla som sa mu, pozdravila som ho. Toto je výsledok toho napätia, ktoré sa tu deje. Tu sa šíria klamstvá ohľadom mňa ako ministerky, že mám byť vrahyňa, že som mala mučiť odsúdených, väznených a tu máme pána poslanca, ktorý si to naozaj zjavne myslí. Ktorý si, áno, zjavne naozaj myslí, že ja som ublížila jeho otcovi. To je strašné. To je naozaj strašné. Aj vy, pán poslanec, vaším príspevkom tomu prispievate. Tu za mnou prišiel pán Radačovský včera. Ospravedlňoval sa mi za to, čo má vedomosť, že sa deje na sociálnych sieťach. Že on s tým teda naozaj nemá nič spoločné, zase je s tým spájaný. Prišiel sa mi ospravedlniť. To, čo ste urobili z úmrtí za môjho vládnutia, je otrasné. Ja, otrasná. Veď spolupoliticky bojujeme, nech sa páči. Ale ak tu má byť nejaký meter slušnosti, tak ho robme. Ale naozaj nie je v poriadku, aby ste klamali ľudí. Aby ste klamali ľudí, že minister spravodlivosti tu ovládal všetko. A pomaly tu vraždil a mučil ľudí. Veď to je klamstvo. Veď to musíte sami vedieť, že to je klamstvo. Čo to je klamanie? Ale naozaj to dospelo k tomu, že keď sedím na ústavnoprávnom výbore a chcem si sadnúť vedľa pána poslanca, tak si to nepraje. A ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto. Aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ani to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela. Ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ja im to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela povedať, ale vy ste to vytiahli a ja vám len hovorím, toto, čo robíte, je nebezpečné. Toto, čo robíte, je naozaj nebezpečné. Ja to môžem deň na deň. Ale dnes naozaj ten fyzický atak ma prekvapil. A ja naozaj za to ani nechcem nejak viniť pána poslanca, lebo viem si predstaviť, že má obrovskú bolesť a skutočne zjavne verí tomu, že ja som jeho otcovi ublížila. Zjavne tomu uveril. Lebo ja to vidím v tom správaní sa voči mne, ale to ste spôsobili vy. To ste spôsobili vy, naozaj. A znovu, rozprávame sa o Slovenskej informačnej službe a vy tu spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Prosím vás, prečo? Ako to súvisí, prosím vás, s tým, kto nám vedie Slovenskú informačnú službu? A ja si dovolím aj na pána Šulca, ktorý, ktorý tu reagoval, že na kontrolnom výbore sa dozvedáme o zahraničných cestách. Veď my sa dozvedáme o zahraničných cestách. Ale súčasne sa dozvedáme, že česká spravodajská služba požiadala nášho riaditeľa, aby Arťo Marševský, ktorý bude vyhostený z Českej republiky, u nás nedostal ochranu a ju dostal. To znamená, že, že áno, tá komunikácia prebieha, ale s ohľadom na to, aká je naša reakcia a že sú zvesené vlajky napríklad aj, alebo sú tu vyhrážky ohľadom bombových útokov a my nepovieme na rovinu to, čo proste funguje v rámci toho európskeho priestoru a komunikujeme to inak a smerom do Ruska. No tak ako môže byť k nám dôvera a prečo by nám boli poskytované citlivé informácie? Veď to môže byť priamo obava, že my ich posunieme proste tomu Rusku. Ale to nie je v záujme našej bezpečnosti. Ja apelujem naozaj. Apelujem na vás, aby sme tu teda mali rovnaký meter k slušnosti a naozaj ho mali. Lebo naozaj to potrebujeme všetci. Aby sa Magde Vašerovej vyhrážali jej vnúčatám naozaj na sociálnych sieťach, že sem sme sa dostali, hej? Ja to teraz hovorím a pripomínam to preto, lebo vy ste to spomenuli, pán poslanec. Pri Slovenskej informačnej službe spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Nechutné. Nechutné. Čo si to dovoľujete? Potom, čo naviac niekoľkokrát bolo potvrdené, že jednoducho sa jednalo o úmrtie bez cudzieho zavinenia. Niekoľkokrát potvrdené. A vy to tu vytiahnete, že čo, ja som spôsobila úmrtie pána Lučanského. To ste mi chceli povedať, hej? A teda ja tu nemám vystupovať, mám sa niekde skryť a mám vydržať proste akékoľvek útoky, akékoľvek vlastne zjavne. Pán Lučanský uveril tomu, že som ublížila jeho otcovi a to ste spôsobili vy. A nie je to pravda, viete to. Viete to veľmi dobre. A je to nechutné. Dôveryhodnosť Slovenskej informačnej služby sa týka nás všetkých. A preto to uznesenie, ktoré sme podali v septembri, má zmysel. A po tejto rozprave niekoľkonásobne viac. Prosím o podporu, aby aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby opätovne prešiel previerkou, ak teda Pavol Gašpar má pokračovať ďalej. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa

Pán poslanec, netykajte mi, ako vám mám to opakovať, koľkokrát. Ja vás oslovujem slušne, pán poslanec Pročko, oslovujte aj vy mňa slušne, to je celé. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte čas, udeľujem vám slovo. Ja som, ja ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a verím, že to, že sa nemá týkať ľudí, ktorí si to neprajú, tak osobne vy ukazujete vo vašom vlastnom živote aj voči našim poslancom, lebo ja mám skúsenosť inú. Tak bude dobré, keď naozaj tu bude platiť rovnaký meter, a ak si to máme byť k sebe slušní, tak budeme. Chcela som to riešiť s pánom predsedom Strany Slovenskej národnej strany, pánom Dankom, ale poviem to teraz a tu. Lebo opätovne sú tu zneužívané tragické úmrtia, ktoré sa stali. Áno, aj keď som bola ministerka spravodlivosti. Ale aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú samovraždy vo väzniciach. Sú, sú, pán poslanec. Tie tragické úmrtia boli zneužívané, sú stále. Opýtajte sa ministra spravodlivosti. Aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú pokusy o samovraždy v desiatkach. Niektoré z nich sú úspešné. Môžeme sa baviť, v akej miere ich je tam viac ako v bežnom živote. Ale áno, sú tam. Sú. A je mi to veľmi ľúto. Je množstvo opatrení, ktoré som prijala ja, aby sa urobili ďalšie a ďalšie opatrenia, aby sme tomuto predchádzali, ale nedá sa tomu úplne vyhnúť. Pre vašu informáciu aj pri porovnaní štatistík Slovenskej republiky s inými krajinami vlastne Slovenská republika si vedie ešte celkom dobre, čo neznamená, ale čo neznamená, že sa nedá urobiť ešte viac a ešte viac. Lebo každé umretie človeka je tragédiou. Osobitne, ak je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody. Ale ja len, že kam sme sa dostali. Ja teraz, ako som sem prichádzala vlastne do pléna, tak som sa stretla s pánom Lučanským na schodoch. Skoro ma zhodil zo schodov. Aj s mojím asistentom. Ja som sa s ním ešte nestretla. Bolo to veľmi nepríjemné. Bola som na pravej strane schodišťa, vyhla som sa mu, pozdravila som ho. Toto je výsledok toho napätia, ktoré sa tu deje. Tu sa šíria klamstvá ohľadom mňa ako ministerky, že mám byť vrahyňa, že som mala mučiť odsúdených, väznených a tu máme pána poslanca, ktorý si to naozaj zjavne myslí. Ktorý si, áno, zjavne naozaj myslí, že ja som ublížila jeho otcovi. To je strašné. To je naozaj strašné. Aj vy, pán poslanec, vaším príspevkom tomu prispievate. Tu za mnou prišiel pán Radačovský včera. Ospravedlňoval sa mi za to, čo má vedomosť, že sa deje na sociálnych sieťach. Že on s tým teda naozaj nemá nič spoločné, zase je s tým spájaný. Prišiel sa mi ospravedlniť. To, čo ste urobili z úmrtí za môjho vládnutia, je otrasné. Ja, otrasná. Veď spolupoliticky bojujeme, nech sa páči. Ale ak tu má byť nejaký meter slušnosti, tak ho robme. Ale naozaj nie je v poriadku, aby ste klamali ľudí. Aby ste klamali ľudí, že minister spravodlivosti tu ovládal všetko. A pomaly tu vraždil a mučil ľudí. Veď to je klamstvo. Veď to musíte sami vedieť, že to je klamstvo. Čo to je klamanie? Ale naozaj to dospelo k tomu, že keď sedím na ústavnoprávnom výbore a chcem si sadnúť vedľa pána poslanca, tak si to nepraje. A ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto. Aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ani to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela. Ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ja im to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela povedať, ale vy ste to vytiahli a ja vám len hovorím, toto, čo robíte, je nebezpečné. Toto, čo robíte, je naozaj nebezpečné. Ja to môžem deň na deň. Ale dnes naozaj ten fyzický atak ma prekvapil. A ja naozaj za to ani nechcem nejak viniť pána poslanca, lebo viem si predstaviť, že má obrovskú bolesť a skutočne zjavne verí tomu, že ja som jeho otcovi ublížila. Zjavne tomu uveril. Lebo ja to vidím v tom správaní sa voči mne, ale to ste spôsobili vy. To ste spôsobili vy, naozaj. A znovu, rozprávame sa o Slovenskej informačnej službe a vy tu spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Prosím vás, prečo? Ako to súvisí, prosím vás, s tým, kto nám vedie Slovenskú informačnú službu? A ja si dovolím aj na pána Šulca, ktorý, ktorý tu reagoval, že na kontrolnom výbore sa dozvedáme o zahraničných cestách. Veď my sa dozvedáme o zahraničných cestách. Ale súčasne sa dozvedáme, že česká spravodajská služba požiadala nášho riaditeľa, aby Arťo Marševský, ktorý bude vyhostený z Českej republiky, u nás nedostal ochranu a ju dostal. To znamená, že, že áno, tá komunikácia prebieha, ale s ohľadom na to, aká je naša reakcia a že sú zvesené vlajky napríklad aj, alebo sú tu vyhrážky ohľadom bombových útokov a my nepovieme na rovinu to, čo proste funguje v rámci toho európskeho priestoru a komunikujeme to inak a smerom do Ruska. No tak ako môže byť k nám dôvera a prečo by nám boli poskytované citlivé informácie? Veď to môže byť priamo obava, že my ich posunieme proste tomu Rusku. Ale to nie je v záujme našej bezpečnosti. Ja apelujem naozaj. Apelujem na vás, aby sme tu teda mali rovnaký meter k slušnosti a naozaj ho mali. Lebo naozaj to potrebujeme všetci. Aby sa Magde Vašerovej vyhrážali jej vnúčatám naozaj na sociálnych sieťach, že sem sme sa dostali, hej? Ja to teraz hovorím a pripomínam to preto, lebo vy ste to spomenuli, pán poslanec. Pri Slovenskej informačnej službe spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Nechutné. Nechutné. Čo si to dovoľujete? Potom, čo naviac niekoľkokrát bolo potvrdené, že jednoducho sa jednalo o úmrtie bez cudzieho zavinenia. Niekoľkokrát potvrdené. A vy to tu vytiahnete, že čo, ja som spôsobila úmrtie pána Lučanského. To ste mi chceli povedať, hej? A teda ja tu nemám vystupovať, mám sa niekde skryť a mám vydržať proste akékoľvek útoky, akékoľvek vlastne zjavne. Pán Lučanský uveril tomu, že som ublížila jeho otcovi a to ste spôsobili vy. A nie je to pravda, viete to. Viete to veľmi dobre. A je to nechutné. Dôveryhodnosť Slovenskej informačnej služby sa týka nás všetkých. A preto to uznesenie, ktoré sme podali v septembri, má zmysel. A po tejto rozprave niekoľkonásobne viac. Prosím o podporu, aby aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby opätovne prešiel previerkou, ak teda Pavol Gašpar má pokračovať ďalej. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Šulc. Ja myslím, že sa osobne neútočilo a keby som osobne útočila, tak a možno si treba pripomenúť. Nespôsobilosť, a to nie sú osobné útoky, ale to sú fakty. Predtým, ako sa Pavol Gašpar stal riaditeľom Slovenskej informačnej služby, už opomeňme ten proces, tak z jeho úst zazneli výroky na chate v Čifároch od tribodky: Bem hlavu Lipšicovi. Ak tu bude niekto znášať výsledky, riadne výsledky trestných konaní. A ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti napísal status bývalej ministerke spravodlivosti adresovaný, že sa mám tešiť na nízke trestné sadzby. Viete, to je absolútne nepochopenie funkcie. A potom tohto človeka ohnutím zákona a ústavy dostanete do čela Slovenskej informačnej služby, kde pokračuje ďalej, by som povedal, v tejto nespôsobilosti viesť takúto funkciu a my to všetci na to doplácame. A to nie je osobné. Pretože je kľúčové pre dôveryhodnosť inštitúcie vnímať, ako sa ten človek samozrejme správa. Keď je o niečo požiadaný tou inštitúciou zahraničnou, či v tom spolupracuje a tá spätná väzba je, že to funguje, alebo naopak pri osobách, ktoré sa považujú za nepriateľské pre Európsku úniu a majú ruský vplyv zjavný a sú pod ruským vplyvom a v tom chcú spoluprácu a tá sa neudeje. Arťom Arčevský alebo ešte naviac aj zvesia vlajky. Že ja neviem, čo chcete ešte viac, že toto je naozaj vážny problém. Toto je vážny problém. A ja tu na to poukazujem, tu je vážny problém nás všetkých. A o tom je toto uznesenie. Urobiť krok k tomu, aby sme vrátili späť dôveryhodnosť Slovenskej informačnej službe. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

Vám pekne, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, moje úvodné slovo bolo pomerne obsiahle, ale, aby bolo možné vlastne reagovať aj na podstatné veci, tak si len dovolím pripomenúť, že toto uznesenie bolo podávané v septembri, 9. septembra, je máj. Už samotná táto procedúra parlamentu nasvedčuje tomu, že nie je tu priestor na to, aby opozícia aspoň v tej miere, ktorá by jej bolo slušná a vhodná, kontrolovala v nejakej miere vládnu moc, tak už tento proces tomu nasvedčuje osobitne aj pri také dôležité inštitúcie, ako je Slovenská informačná služba, a uznesenia, ktoré by sa aj týkali, tak dostanú sa po polroku na prerokovanie parlamentu. A nedá sa povedať, že je to len preto, že prepadol bod, pretože vieme, že tu bolo množstvo schôdzí, kde jednoducho bola uťatá schôdza bez toho, aby sa opozičné návrhy prerokovali. To je prvá vec k procesu. Ďalšia vec, napriek tomu, že je to zo septembra a máme pol roka po, tak tie podozrenia, že či už je to ohľadom vynášania informácií a nedodržania podmienok, ktoré súvisia s ochranou utajených skutočností zo strany riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktoré boli vyslovené v tom septembri, v tomto uznesení naďalej pretrvávajú a tieto pochybnosti neboli odstránené. OK. A rovnako tie vyjadrenia, podozrenia ohľadom nevyjasnených majetkových pomerov ostávajú. A k čomu sa nabaľovali, samozrejme, ďalšie súvislé okolnosti a s ohľadom na všetko je na mieste trvať aj na požiadavke, ktorá je súčasťou tohto uznesenia, aby riaditeľ Slovenskej informačnej služby sa podrobil opätovne bezpečnostnej previerke. A to by vlastne mohlo prispieť aj k tej dôveryhodnosti. Nedá sa úplne napraviť vystupovanie voči zahraničným spravodajským službám, ako som už uviedla. Udiali sa mnohé kroky, ktoré veľmi ťažko sa môžu naprávať a v tom vyjadrenie bývalého príslušníka pána Kulíka vo verejnom priestore, že mu to začína pripomínať odstrihnutie služieb od citlivých informácií po únose syna Michala Kováča mladšieho z 90. rokov, je závažné a o to obzvlášť treba aj tomuto návrhu uznesenia venovať primeranú pozornosť. Ďakujem veľmi pekne. Na

Aha, ja pokračujem ďalej. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za možnosť pokračovať vo vystúpení. Ja by som len uzavrela moje úvodné slovo s tým, že je kľúčové, ako sa prejavuje osoba predtým, ako nastúpi do funkcie, ako sa prejavuje vo funkcii, ako reaguje na signály, na spoluprácu už vtedy, keď už je vo funkcii. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že Pavol Gašpar svojím správaním predtým, ako nastúpil do funkcie, vyvolával vážne pochybnosti, že nie je spôsobilý riadne zastávať túto funkciu a keď sa jej ujal aj spôsobom, ako sa jej ujal, aj ako bola prekrútená ústava a zákony, tak len dosvedčil tomu, že jednoducho na túto funkciu nie je vhodný a spôsobilý a skutočne vyvoláva vážne pochybnosti o dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby dovnútra Slovenska, ako aj navonok voči našim partnerom. Toľko si dovolím v mojom úvodnom slove. A preto napriek tomu, že uznesenie bolo podané 8. septembra roku 2025, stále je aktuálne a na ňom trváme a rovnako sa hlásim potom, aby som vystúpila v rámci riadnej rozpravy, aby bolo možné na mňa aj reagovať. Ďakujem.

Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.