Videokanál poslanca

No, ďakujem veľmi pekne, pán minister. No, ja som nevidela žiadny spis. Ja som sa jasne opýtala, týka sa to pána Maka, spolupracujúceho obvineného v kauze Tibora Gašpara? Ak sa ho to týka, tak samozrejme, že je to na prospech obžalovaného z korupcie a organizovaného zločinu Tibora Gašpara. Pretože, ak vy vkladáte nové podmienky pre spolupracujúceho obvineného podľa tejto právnej úpravy, no tak samozrejme, že je to na prospech trestne stíhaných osôb. Samozrejme, že je tých, čo sa to týka, osobitne tých, čo sú pred súdom. Že vy vkladáte nové podmienky pre tých, čo už vypovedali a sú spolupracujúcimi obvinenými. Takže, ak máte dobré úmysly, zlé úmysly, tak to predsa dáte na všetky kauzy, ktoré začnú bez akýchkoľvek ďalších výnimiek a podmienok. Takže vy nám síce zase prečítate nejakú podmienku, ale z ktorej sú výnimky, pretože kauza pána Maka podľa verejných informácií sa netýka § 215 ods. 3 a § 218. Vy ste nám nepovedali, že existujú aj nejaké iné benefity. No a tie podľa zverejnených informácií, tak ako ich ja chápem, sa týkajú pána Maka a teda pán Mako nám nespadne do právnej úpravy, ktorá je stará, ale do právnej úpravy, ktorú ste nám doniesli. A teda spadá pod ods. 3 tých prechodných ustanovení a bude musieť splniť tie podmienky, ktoré sú tam pre lehotu a pre podmienky, ktoré súvisia vlastne s tou lehotou, čo má spraviť. Takže ešte raz, ja som povedala, pán minister, že mne to tak vychádza, že sa týkajú pána Maka, spolupracujúceho obvineného v kauze Tibora Gašpara, v kauze Očistec. Ak to tak je, je to na jeho prospech. A nech sa páči, povedzte, že sa to netýka pána Maka, tak nám to povedzte. Ja si to vypočujem. Ja nemám žiadne ďalšie informácie ako tie, ktoré sú verejné, ale vychádza mi to z toho, čo je v zákone, že sa ho to týka. Takže, ak nechcete, aby sa to týkalo živých káuz, tak povedzte, že pre všetky nové. Takto nie.

Ďakujem pekne za všetky príspevky a myslím, že vystúpenia poslancov, ktorí rozumejú, o čom je boj proti korupcii, sú v súlade s mojím vystúpením a potom tu máme vystúpenie pána podpredsedu parlamentu obžalovaného z korupcie a organizovaného zločinu, ktorého príspevok tiež sme mohli predpokladať, že je len plný urážok a naozaj by bolo dobré, keby sa sústredil na svoju obhajobnú reč. A namiesto toho, aby ju prednášal tu. A dovolím si preto vám, pán podpredseda parlamentu, povedať: ja si myslím, že ste dosť znalí na to, aby ste vedeli, že keď je niekto obžalovaný osobitne z korupcie a organizovaného zločinu, znamená to, že došiel k záveru vyšetrovateľ, prokurátor, sudcovia, vo vašom prípade už viacerí, lebo ste skúšali všetky možné prostriedky využiť k tomu, aby ste oddialili konanie súdu o vašej obžalobe, ktorí sa zhodli na tom, že tu je naozaj dôvodné argumentárium zo strany prokuratúry na to, aby sa o vašej obžalobe riadne konalo súdne pojednávanie. Takže hoci ma síce budete urážať, aj to očakávam po všetkých možných reláciách, kde ešte budeme spolu vystupovať, ja to všetko znesiem a vôbec sa toho nebojím. A samozrejme, že v momente, keď budem mať za to, že už to prekročilo nejaké hranice a treba sa obrátiť aj na súd pre nejakú ochranu, tak to urobím. Ale mňa takýmto spôsobom nezastrašíte a naozaj nie je v poriadku, aby minister spravodlivosti sa pred zrakmi verejnosti a pred zrakmi našimi, ale aj bez našich zrakov rozprával s obžalovaným z korupcie a organizovaného zločinu a prispôsoboval trestnú politiku práve takým, ako ste vy.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vidím, že sa nám to zúžilo. Zložili poslanci z vládnej koalície na posledných troch. Ale máme tu pána podpredsedu Gašpara, takže ten to vynahradí, samozrejme. V mnohom, keďže sa ho to priamo týka. Pán minister, som rada, že môžeme spoločne diskutovať, i keď v skrátenom čase, ale ste si všimli, že my sme už schopní naozaj reagovať aj vo veľmi krátkych časoch. Uvidíme, čo nám prinesie ďalšia novela rokovacieho poriadku, ale zatiaľ sme sa s tým vždy popasovali. A nebudete nám to vyčítať. Ja si myslím, z tej diskusie pri žiadnych návrhoch, ktoré považujeme za problematické, a takým je aj tento návrh. Tento návrh, ako ste predniesli sám, tak ste sa ním inšpirovali z iných právnych úprav. To je šľachetné. Len problém je, že keď my si z tých úprav vždy povyberáme to, čo sa nám najviac hodí a nesplníme ten cieľ. A osobitne vy, pán minister, ako minister spravodlivosti, od ktorého by sme očakávali, že vy by ste sa o neho starali. A ja si myslím, že v tomto prípade tým cieľom by malo byť zamedziť zločinnosti. Vy, keď sa aj ja musím pripomenúť, bohužiaľ, lebo to s tým súvisí, že vy ste prvýkrát vlastne otvárali spoluprácu tých obvinených a potom ste v tom pokračovali ďalej a teraz toto máme asi tretí pokus. Neviem, ak inak, tak ma prosím opravte. Ale prvý pokus bol predsa pri tej hanebnej novele trestných kódexov, kedy ste 6. decembra na Mikuláša doniesli darček nám všetkým v podobe zrušenia Špeciálnej prokuratúry, zníženia trestov za korupciu, otvorenia brány väzníc k domácim väzeniam v miere, ktorá nespĺňa absolútne žiadne európske štandardy, s tým, že dodnes viete, že nie je dosť ľudí, ktorí by vykonávali dohľad nad takýmito osobami, aj ste nám to povedali sám pri predchádzajúcom zákone, ktorý sa práve týka týchto ľudí, ktorí pracujú už pre štát a dohliadajú nad odsúdenými, ktorí nevykonávajú tresty slobody a majú teda iné alternatívne tresty, takže vlastne vy doteraz sem chodíte a plačete, že ich nemáte dosť, takýchto ľudí, ale zato vám to nebránilo v tom, aby ste sem prišli s tou hanebnou novelou a otvorili ste brány väzníc. A takto sa trestná politika nedá robiť. Nedá sa robiť. A ešte popritom klamať, že restoratívna justícia, alternatívne tresty, a vy ste ten prvý, ktorý nemá krvavé oči. Nikto z nás tu nemá krvavé oči. Nikto z nás tu nemá krvavé oči. My len chceme, aby trestná politika naozaj slúžila tomu, čomu má. Ak sa bavíme o boji proti korupcii, aby bola nastavená tak, že tresty by mali byť odstrašujúce a že štát je schopný a spôsobilý v primeranom čase postaviť tých, ktorých má za to, že sú páchateľmi trestnej činnosti, pred súd. No ale vy robíte naozaj všetko preto, aby sme ich nevedeli ani postaviť pred súd a mne sa začína javiť tak, aby sme nevedeli ani ich začať stíhať. Lebo ja by som naozaj chcela vedieť, a to by som bola rada, keby ste počas tejto rozpravy zozbierali k tomu dáta. Koľko máme nových spolupracujúcich obvinených od pretlačenia prvej hanebnej novely trestných kódexov? Ja by som fakt chcela vedieť, koľko ich máme. Koľko ľudí nadobudlo odvahu prispievať k rozkladaniu takejto závažnejšej trestnej činnosti, k čomu slúžia spolupracujúci obvinení. Vy ste tu predniesli svoju reč, ako treba, samozrejme, hanlivo hľadieť na spoluprácu s tými obvinenými, to sú predsa páchatelia trestnej činnosti a treba byť k nim prísny. To je v poriadku. Ale my chceme rozkladať mafiu a chceme rozkladať korupciu. To znamená, keď vieme, že len tí, ktorí sú v tom zapojení, nám v spoločnosti môžu k tomu pomôcť, aby sme tú mafiu rozkladali, no tak sa to dá naozaj jedine tak, že im niečo ponúkneme, čo je pre nich zaujímavé. Ešte stále to považujeme za spravodlivé a primerané. To znamená, my potom nepovažujeme a neoslavujeme ich ako hrdinov, ale prispeli k rozkladu organizovaného zločinu alebo korupcie a je na mieste im za to ponúknuť nejaký benefit, ktorý by za to mohli mať, ak by k takej spolupráci nedošlo. Lebo ponúkli niečo tej spoločnosti, čo je dôležité. Ponúkli jej to, že predsa len tých páchateľov trestnej činnosti, ktorí to organizujú, ktorí to objednávajú, vieme postaviť pred súd. A pán minister, v tejto súvislosti ja vám neviem odpustiť naozaj to, že vy si tu hrkútate s obžalovaným z korupcie a organizovaného zločinu. A osobitne teraz, že my tu rozoberáme teraz otázku, ako má byť dobre nastavená právna úprava spolupráce obvinených a ja by som chcela, aby ste mi odpovedali, že či táto zmena neovplyvní priamo kauzu, v ktorej je zapojený pán podpredseda parlamentu, ktorý je tu prítomný, kauzu Očistec. A či náhodou táto nová právna úprava sa nedotkne aj jedného zo spolupracujúcich obvinených, a to pána Makóa. A či vlastne táto právna úprava nie je na prospech toho, s kým ste si tu práve pred chvíľou pri predchádzajúcom zákone hore hrkútali ako s vedúcim, ktorý vedie rokovanie parlamentu. A toto je nepredstaviteľné. Že vy sem donesiete nejakú právnu úpravu, ktorá sa týka spolupracujúcich obvinených. Hovoríte nám, ako ste sa čím inšpirovali, a predtým sa tu rozprávate priamo s obžalovaným z korupcie a organizovaného zločinu, ktorého sa táto právna úprava týka. Treba sa na neho pozerať ako na osobu, ktorá potenciálne môže byť odsúdená, môže byť páchateľom trestnej činnosti a že to doznačí súd. A že to znamená, že vlastne vy ste sa tu predtým rozprávali pred nami všetkými ako s osobou, ktorá sa mala spreneveriť svojmu poslaniu, že mala nás chrániť pred zločinnosťou, ale ona nás vydala zločinnosti. O tom je obžaloba. A či sa vám to páči alebo nepáči, pán podpredseda parlamentu, ja to musím povedať, lebo to je dôležité. Že vlastne aký je cieľ pána ministra, či jeho cieľom je pomáhať vám, alebo jeho cieľom je pomáhať všetkým ľuďom na Slovensku a chrániť ich pred zločinnosťou. Lebo ja navždy, že pán Gašpar bol zvolený za poslanca. Druhá vec je, že si ho vládna koalícia určila za podpredsedu parlamentu a tretia je, že vy tu pred nami proste naozaj neskrývate, že máte spolu dobrý vzťah a že si spolu všetko vyrozprávate. No to asi nie je v poriadku. Veď asi by ste mali mať nejaký odstup od obžalovaných z korupcie a organizovaného zločinu. Nech si o tom myslíte čokoľvek, že ten človek je nevinný, ale ako majú ľudia veriť spravodlivosti? Ako majú ľudia veriť spravodlivosti, že vy nám tu teraz predkladáte nejakú právnu úpravu, ktorá sa týka spolupráce tých obvinených. Týka sa podľa všetkého tak, ako som to ja porozumela, zasiahne aj do kauzy pána Makóa. A teraz ja tu nerobím z pána Makóa hrdinu, ale je spolupracujúcim obvineným. Rozhodol sa, že bude spolupracovať so štátom a rozkrývať korupciu, organizovaný zločin a tak, ako to popísal, aj jedna z jeho výpovedí smeruje aj k obžalobe podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Aby sme vedeli, ako to je vážne, lebo podľa mňa to je vážne. A pán Gašpar sa rozhodol sám s tým, že ostáva v tej roli podpredsedu parlamentu. Zapája sa tu do všetkých diskusií, ktoré súvisia aj s bojom proti korupcii, aby sme povedali, aká osoba na pôde parlamentu tu vstupuje do debát, čo je a nie je dôležité v boji proti korupcii. A tak aj pre vás to poviem, pán minister, aby ste vedeli, prečo aj mne osobne to naozaj veľmi vadí. Dajbože, keby to bol nejaký iný trestný čin, ale naozaj tým, že je to trestný čin, že malo sa jednať o to, a na tom spočíva obžaloba, a kľudne nech ma aj poopraví pán podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý je tu prítomný. Však nech to upresní. To je v poriadku, však ja sa snažím byť presná, aby to bolo zrozumiteľné. Ale tá obžaloba podľa tých verejne známych informácií má spočívať v tom, že ako prezident Policajného zboru sa mal organizovane podieľať na tom a rozhodovať s ďalšími osobami, aj šéfom Špeciálnej prokuratúry v tom čase Dušanom Kováčikom, ďalšími osobami ako Norbert Bödör a podobne, to znamená aj mimo prostredia štátu, a vytvárať celú sieť a aktivity smerujúce k tomu, že niekto sa má stíhať, niekto sa nemá stíhať, k niekomu treba zozbierať informácie. To naozaj vyzerá tak, že ten, kto nás mal chrániť pred zločinnosťou, naopak tej zločinnosti dával plnú priechodnosť. Tak, kľudne ma opravte, pán podpredseda Gašpar, ak treba, ale takto ja to vnímam a preto to považujem za veľmi vážne. Ako som už povedala viackrát, ja mám pokoru k tomu, že ste boli zvolení za poslanca. Neodpustím vládnej koalícii, že si vás zvolila za podpredsedu parlamentu. Pretože vy ste obžalovaný a keď sa očistíte, nech sa páči, ale nemôžete ako obžalovaný predsa viesť parlament. A ešte naviac je neprípustné, prepáčte, pán minister, aby vy s ním pred nami tu ste nám ukazovali, ako to považujete za v poriadku. Lebo to nie je v poriadku a hneď následne, vlastne pár minút na to, nám sem donesiete návrh zákona, aby sme o ňom rokovali, ktorý sa priamo podpredsedu parlamentu týka, s ktorým ste sa tu predtým rozprávali. No, darmo krútite hlavou, lebo vy ste sa rozhodli na základe vašej slobodnej vôle byť ministrom spravodlivosti. Vy ste slobodne doniesli tú hanebnú novelu trestných kódexov. A nie je to o tom, že by štát bol silnejší v boji proti korupcii. Je to... A tým rozprávali. No, darmo krútite hlavou, lebo vy ste sa rozhodli byť na základe vašej slobodnej vôle ministrom spravodlivosti. Vy ste slobodne doniesli tú hanebnú novelu trestných kódexov. A nie je to o tom, že by štát bol silnejší v boji proti korupcii. Je to naopak. A nie to, že my sa tu o tom rozprávame, ale veď nám kvôli tomu skoro pozastavili eurofondy. Že ste to tak nastavili ešte osobitne voči peniazom z Európskej únie. Takže asi to nie je len, že my vidíme ten problém. Poukazuje na to aj Európska prokuratúra, že nemáme tak nastavený ten systém trestnej politiky, že by sme vedeli dôsledne páchateľov trestnej činnosti stíhať. Osobitne podvodníkov z daňových podvodov nemáme tak nastavené. Osobitne, čo sa týka aj zaplatenia škôd. Proste, čo ukradnú. Že by bolo zrejmé, že to musia vrátiť a že to súvisí s trestom vlastne za tú trestnú činnosť. Tak my toto tu neriešime, ale nie. Vy sem prídete s riešením spolupráce obvinených a ja sa preto pýtam. Akých spolupracujúcich obvinených vy riešite? Riešite naozaj pána Makóa? Lebo takto vidím, že sa ho to priamo týka. Že síce tá právna úprava je na viacerých stranách, ale asi sú dôležité prechodné ustanovenia, pretože je iná debata baviť sa, ako to bude do budúcna. A iná debata baviť sa o tom, ako sa to bude týkať živých káuz. No a z tých prechodných ustanovení ja to čítam tak, že sa to týka pána Makóa. Áno, spolupracujúceho obvineného, ktorý vypovedal v kauze Očistec proti podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, s ktorým ste sa tu pred chvíľkou rozprávali. Predtým, ako ste nám tu predniesli túto právnu úpravu, ktorou idete ovplyvniť postavenie pána Makóa. Tak to čítam a to nepovažujem za v poriadku. Takže, okrem toho, že priamo vstupujete do živých káuz, zjavne kto sa rozhodol spolupracovať, tak mu dať najavo, že nech si to nabudúce dobre rozmyslí. A priamo ovplyvniť už kauzu, ktorá je živá a je pred súdom. Ak je to inak, budem rada, keď mi to vysvetlíte, ale ja tomu rozumiem tak, že podľa toho § 50567b odsek a, a budem sa snažiť byť presná teraz. Odsek tri? Pán Makó do 30. apríla 2027, to je tá nová lehota, ktorá mu vychádza. Tak na neho spadajú vlastne tieto všetky nové povinnosti do 30. apríla 2027. Tak a ja nehovorím teraz, že nie je legitímne baviť sa o 180-dňovej lehote, aby sme si rozumeli. Ja vôbec nemám problém s tým, čo ste povedali na úvod. A to je presne ako pri tom predchádzajúcom zákone, že vy nám poviete to, čo nie je problém, ale to, čo je problém, my si vieme prečítať, vieme si dať do súvislosti, takže samozrejme vás s tým budeme konfrontovať. Ale tu nie je problém stanoviť nejakú lehotu pre spolupracujúcich obvinených, v ktorej by mali povedať všetky podstatné skutočnosti o trestnej činnosti, o ktorej nám vypovedajú. A o svojej vlastnej trestnej činnosti, aby bolo zrejmé, ako je závažné to, ohľadom čoho chcú spolupracovať, ohľadom toho, čo napáchali a aby ten benefit, ktorý im sľúbi štát, bol k tomu všetkému primeraný a spravodlivý. Aby sa niekomu neoplatilo páchať trestnú činnosť a potom sa tváriť, že je spolupracujúci. To všetko je v poriadku a ja si myslím, že tu v sále všetci, čo tu sme, na to máme absolútnu zhodu. Ale nie je v poriadku, aby ste to urobili tak, že už nikto spolupracujúcim obvineným nebude. Lebo, keď si to prečíta, nebude ani poriadne rozumieť, čo všetkého vlastne, aký celý ten proces je. A že nebude mať absolútne žiadnu istotu, ako to dopadne. A tak mi to vychádza, že tak to je. Že vy ste to tak napísali, že do budúcna žiadny spolupracujúci nebude. A ten, čo je? No tak tomu to teda poriadne skomplikujme. A ako keby to nestačilo, tak sa to týka priamo živých káuz. A priamo vášho kolegu, pána Tibora Gašpara, s ktorým ste sa tu pred chvíľkou družne rozprávali. A toto naozaj v poriadku nie je. Tak ja budem rada, keď mi poviete a odpoviete mi otázku. Týka sa to aj živých káuz, aj priamo spolupracujúceho pána Makóa, tak ako ste nastavili tú právnu úpravu? A nebude stačiť odpoveď, že o tom nemáte vedomosť, lebo verejne známe informácie jasne hovoria, aký je jeho status a vieme si z toho jasne prečítať, že sa ho to týka. Ja som nevidela žiadny spis. Keby som videla, tak je pravda, že pán podpredseda parlamentu už na viacerých rokovaniach parlamentu nám prečítal mnohé. Ale z toho, čo je verejne známe, mne to tak vychádza, že sa to priamo spolupracujúceho obvineného pána Makóa týka. A asi aj to je dôvod, prečo ste sem s tou právnou úpravou prišli. Takže nie je problém 180-dňová lehota, nie je problém, aby do toho bol zapojený súd. Ale je problém, že sa to týka živých káuz. A že naozaj je tu toľko podmienok, ktoré treba splniť. V tom celom kontexte. A že to nenechávame v konečnom dôsledku na vyhodnotení sudcu, ale že nastavujeme vlastne tie podmienky tak, že ak si niekto na všetko nespomenie poriadne v tej 180-dňovej lehote, tak sa mu to môže zásadne vypomstiť. Aj keď v tom nemusí hneď byť úplne kalý úmysel, sú tu určité testy ako keby primeranosti s ohľadom na to, čo povie neskôr a určitý priestor tu je ešte nejak na neho hľadieť ďalej a nejak použiť jeho výpoveď, ale ten priestor vidím naozaj veľmi malý. A obávam sa, že spoluprácu s orgánmi, keď to uvidí, tak proste do toho nepôjde. Žiadny. Takže mňa by ale zaujímalo, samozrejme, aké majú dôsledky tieto vaše aktivity od momentu, kedy ste sa ujali tohto boja v prospech korupcie. To znamená, ja by som bola taká láskavá, že k 6. decembru 2023, kedy ste prišli vlastne s tým na vládu, koľko máme spolupracujúcich obvinených od tohto momentu. Ak to neviete, určite je ľahké si to zistiť. To by ma naozaj zaujímalo, koľko ich máme a koľko ich máme pred týmto dátumom za jednotlivé roky. Koľko ľudí za jednotlivé roky predtým malo záujem o spoluprácu a koľko ľudí po tomto dátume má záujem o spoluprácu. Pretože, ak je zrejmé, že vlastne vaše aktivity smerujú k tomu, že ľudí odrádzate od akejkoľvek spolupráce, tak je zrejmé, že vlastne ináč táto právna úprava sa bude týkať iba živých káuz, lebo žiadne už nové nebudú. A to asi tiež nie je v poriadku potom, že robíme odradzujúcu právnu úpravu od akejkoľvek spolupráce, lebo ona by mala byť samozrejme odradzujúca od toho, aby niekto páchal trestnú činnosť a neoplatilo sa mu porozprávať hocičo, aby sa vyhol svojej vlastnej trestnej činnosti, a malo by to byť o tom, že máme ambíciu rozkladať organizovaný zločin a rozkladať korupciu. A ja naozaj v tejto právnej úprave, ktorú ste urobili, tak to tak nevidím. Domnievam sa, že je absolútne odrádzajúca od spolupráce. A že ten cieľ splnený nie je. Navyše už aj táto debata aj spôsob a všetko, čo s tým súvisí, tak sa domnievam, že tie následky sú obrovské. A bude naozaj veľmi dlho trvať, kým ktokoľvek pôjde do nejakej spolupráce a bude mať dôveru, že štát je naozaj na strane práva. Chce odhaľovať korupciu, organizovaný zločin. A spolupracujúci obvinený môže vnímať, že sú tam nejaké nastavené transparentné férové podmienky. Lebo v tom celom je naozaj veľmi zaujímavé, že spolupracujúci obvinený začal byť problém až v momente, keď začali byť trestne stíhaní predstavitelia, ktorí sú blízki vládnej koalícii, ktorej ste súčasťou. Ako keby to dovtedy nebol vôbec problém. Ale ja nehovorím, že nie je na mieste veci zlepšovať, takže ešte raz. Ja nemám problém ani so 180-dňovou lehotou, v ktorej by spolupracujúca obvinená osoba mala povedať všetky podstatné skutočnosti k svojej trestnej činnosti a k tej, ktorej chce pomôcť, aby sa rozložila, k tej organizovanej, korupčnej. Ani to, že je do toho zapojený súd. Ale tak, ako ste to prekomplikovane celé napísali a ako je nezrozumiteľné vlastne na konci dňa, za akých okolností ten benefit naozaj môže tej spolupracujúcej obvinenej osobe nastať, domnievam sa, že ste tým odradili kohokoľvek, aby išiel do spolupráce. A ešte naviac, naviac sa to týka živých káuz a priamo mne to vychádza tak, že by to malo pomôcť aj v kauze Tibora Gašpara, toho času podpredsedu parlamentu, obvineného z organizovaného zločinu a korupcie, s ktorým ste si tu iba pred chvíľkou vymieňali nejaké dôležité informácie. A nie je to v poriadku. Toľko na úvod. Ja verím, že to bude dôležitá, naozaj rozsiahla diskusia, pretože my chceme, aby sme rozkladali korupciu a organizovaný zločin. Ale táto právna úprava, ktorú ste priniesli, tomu naozaj neprispeje. Naopak, ešte to odrádza tých, ktorí by do takejto spolupráce so štátom išli. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vidím, že sa nám to zúžilo. Zložili poslanci z vládnej koalície na posledných troch. Ale máme tu pána podpredsedu Gašpara, takže ten to vynahradí, samozrejme. V mnohom, keďže sa ho to priamo týka. Pán minister, som rada, že môžeme spoločne diskutovať, i keď v skrátenom čase, ale ste si všimli, že my sme už schopní naozaj reagovať aj vo veľmi krátkych časoch. Uvidíme, čo nám prinesie ďalšia novela rokovacieho poriadku, ale zatiaľ sme sa s tým vždy popasovali. A nebudete nám to vyčítať. Ja si myslím, z tej diskusie pri žiadnych návrhoch, ktoré považujeme za problematické, a takým je aj tento návrh. Tento návrh, ako ste predniesli sám, tak ste sa ním inšpirovali z iných právnych úprav. To je šľachetné. Len problém je, že keď my si z tých úprav vždy povyberáme to, čo sa nám najviac hodí a nesplníme ten cieľ. A osobitne vy, pán minister, ako minister spravodlivosti, od ktorého by sme očakávali, že vy by ste sa o neho starali. A ja si myslím, že v tomto prípade tým cieľom by malo byť zamedziť zločinnosti. Vy, keď sa aj ja musím pripomenúť, bohužiaľ, lebo to s tým súvisí, že vy ste prvýkrát vlastne otvárali spoluprácu tých obvinených a potom ste v tom pokračovali ďalej a teraz toto máme asi tretí pokus. Neviem, ak inak, tak ma prosím opravte. Ale prvý pokus bol predsa pri tej hanebnej novele trestných kódexov, kedy ste 6. decembra na Mikuláša doniesli darček nám všetkým v podobe zrušenia Špeciálnej prokuratúry, zníženia trestov za korupciu, otvorenia brány väzníc k domácim väzeniam v miere, ktorá nespĺňa absolútne žiadne európske štandardy, s tým, že dodnes viete, že nie je dosť ľudí, ktorí by vykonávali dohľad nad takýmito osobami, aj ste nám to povedali sám pri predchádzajúcom zákone, ktorý sa práve týka týchto ľudí, ktorí pracujú už pre štát a dohliadajú nad odsúdenými, ktorí nevykonávajú tresty slobody a majú teda iné alternatívne tresty, takže vlastne vy doteraz sem chodíte a plačete, že ich nemáte dosť, takýchto ľudí, ale zato vám to nebránilo v tom, aby ste sem prišli s tou hanebnou novelou a otvorili ste brány väzníc. A takto sa trestná politika nedá robiť. Nedá sa robiť. A ešte popritom klamať, že restoratívna justícia, alternatívne tresty, a vy ste ten prvý, ktorý nemá krvavé oči. Nikto z nás tu nemá krvavé oči. Nikto z nás tu nemá krvavé oči. My len chceme, aby trestná politika naozaj slúžila tomu, čomu má. Ak sa bavíme o boji proti korupcii, aby bola nastavená tak, že tresty by mali byť odstrašujúce a že štát je schopný a spôsobilý v primeranom čase postaviť tých, ktorých má za to, že sú páchateľmi trestnej činnosti, pred súd. No ale vy robíte naozaj všetko preto, aby sme ich nevedeli ani postaviť pred súd a mne sa začína javiť tak, aby sme nevedeli ani ich začať stíhať. Lebo ja by som naozaj chcela vedieť, a to by som bola rada, keby ste počas tejto rozpravy zozbierali k tomu dáta. Koľko máme nových spolupracujúcich obvinených od pretlačenia prvej hanebnej novely trestných kódexov? Ja by som fakt chcela vedieť, koľko ich máme. Koľko ľudí nadobudlo odvahu prispievať k rozkladaniu takejto závažnejšej trestnej činnosti, k čomu slúžia spolupracujúci obvinení. Vy ste tu predniesli svoju reč, ako treba, samozrejme, hanlivo hľadieť na spoluprácu s tými obvinenými, to sú predsa páchatelia trestnej činnosti a treba byť k nim prísny. To je v poriadku. Ale my chceme rozkladať mafiu a chceme rozkladať korupciu. To znamená, keď vieme, že len tí, ktorí sú v tom zapojení, nám v spoločnosti môžu k tomu pomôcť, aby sme tú mafiu rozkladali, no tak sa to dá naozaj jedine tak, že im niečo ponúkneme, čo je pre nich zaujímavé. Ešte stále to považujeme za spravodlivé a primerané. To znamená, my potom nepovažujeme a neoslavujeme ich ako hrdinov, ale prispeli k rozkladu organizovaného zločinu alebo korupcie a je na mieste im za to ponúknuť nejaký benefit, ktorý by za to mohli mať, ak by k takej spolupráci nedošlo. Lebo ponúkli niečo tej spoločnosti, čo je dôležité. Ponúkli jej to, že predsa len tých páchateľov trestnej činnosti, ktorí to organizujú, ktorí to objednávajú, vieme postaviť pred súd. A pán minister, v tejto súvislosti ja vám neviem odpustiť naozaj to, že vy si tu hrkútate s obžalovaným z korupcie a organizovaného zločinu. A osobitne teraz, že my tu rozoberáme teraz otázku, ako má byť dobre nastavená právna úprava spolupráce obvinených a ja by som chcela, aby ste mi odpovedali, že či táto zmena neovplyvní priamo kauzu, v ktorej je zapojený pán podpredseda parlamentu, ktorý je tu prítomný, kauzu Očistec. A či náhodou táto nová právna úprava sa nedotkne aj jedného zo spolupracujúcich obvinených, a to pána Makóa. A či vlastne táto právna úprava nie je na prospech toho, s kým ste si tu práve pred chvíľou pri predchádzajúcom zákone hore hrkútali ako s vedúcim, ktorý vedie rokovanie parlamentu. A toto je nepredstaviteľné. Že vy sem donesiete nejakú právnu úpravu, ktorá sa týka spolupracujúcich obvinených. Hovoríte nám, ako ste sa čím inšpirovali, a predtým sa tu rozprávate priamo s obžalovaným z korupcie a organizovaného zločinu, ktorého sa táto právna úprava týka. Treba sa na neho pozerať ako na osobu, ktorá potenciálne môže byť odsúdená, môže byť páchateľom trestnej činnosti a že to doznačí súd. A že to znamená, že vlastne vy ste sa tu predtým rozprávali pred nami všetkými ako s osobou, ktorá sa mala spreneveriť svojmu poslaniu, že mala nás chrániť pred zločinnosťou, ale ona nás vydala zločinnosti. O tom je obžaloba. A či sa vám to páči alebo nepáči, pán podpredseda parlamentu, ja to musím povedať, lebo to je dôležité. Že vlastne aký je cieľ pána ministra, či jeho cieľom je pomáhať vám, alebo jeho cieľom je pomáhať všetkým ľuďom na Slovensku a chrániť ich pred zločinnosťou. Lebo ja navždy, že pán Gašpar bol zvolený za poslanca. Druhá vec je, že si ho vládna koalícia určila za podpredsedu parlamentu a tretia je, že vy tu pred nami proste naozaj neskrývate, že máte spolu dobrý vzťah a že si spolu všetko vyrozprávate. No to asi nie je v poriadku. Veď asi by ste mali mať nejaký odstup od obžalovaných z korupcie a organizovaného zločinu. Nech si o tom myslíte čokoľvek, že ten človek je nevinný, ale ako majú ľudia veriť spravodlivosti? Ako majú ľudia veriť spravodlivosti, že vy nám tu teraz predkladáte nejakú právnu úpravu, ktorá sa týka spolupráce tých obvinených. Týka sa podľa všetkého tak, ako som to ja porozumela, zasiahne aj do kauzy pána Makóa. A teraz ja tu nerobím z pána Makóa hrdinu, ale je spolupracujúcim obvineným. Rozhodol sa, že bude spolupracovať so štátom a rozkrývať korupciu, organizovaný zločin a tak, ako to popísal, aj jedna z jeho výpovedí smeruje aj k obžalobe podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Aby sme vedeli, ako to je vážne, lebo podľa mňa to je vážne. A pán Gašpar sa rozhodol sám s tým, že ostáva v tej roli podpredsedu parlamentu. Zapája sa tu do všetkých diskusií, ktoré súvisia aj s bojom proti korupcii, aby sme povedali, aká osoba na pôde parlamentu tu vstupuje do debát, čo je a nie je dôležité v boji proti korupcii. A tak aj pre vás to poviem, pán minister, aby ste vedeli, prečo aj mne osobne to naozaj veľmi vadí. Dajbože, keby to bol nejaký iný trestný čin, ale naozaj tým, že je to trestný čin, že malo sa jednať o to, a na tom spočíva obžaloba, a kľudne nech ma aj poopraví pán podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý je tu prítomný. Však nech to upresní. To je v poriadku, však ja sa snažím byť presná, aby to bolo zrozumiteľné. Ale tá obžaloba podľa tých verejne známych informácií má spočívať v tom, že ako prezident Policajného zboru sa mal organizovane podieľať na tom a rozhodovať s ďalšími osobami, aj šéfom Špeciálnej prokuratúry v tom čase Dušanom Kováčikom, ďalšími osobami ako Norbert Bödör a podobne, to znamená aj mimo prostredia štátu, a vytvárať celú sieť a aktivity smerujúce k tomu, že niekto sa má stíhať, niekto sa nemá stíhať, k niekomu treba zozbierať informácie. To naozaj vyzerá tak, že ten, kto nás mal chrániť pred zločinnosťou, naopak tej zločinnosti dával plnú priechodnosť. Tak, kľudne ma opravte, pán podpredseda Gašpar, ak treba, ale takto ja to vnímam a preto to považujem za veľmi vážne. Ako som už povedala viackrát, ja mám pokoru k tomu, že ste boli zvolení za poslanca. Neodpustím vládnej koalícii, že si vás zvolila za podpredsedu parlamentu. Pretože vy ste obžalovaný a keď sa očistíte, nech sa páči, ale nemôžete ako obžalovaný predsa viesť parlament. A ešte naviac je neprípustné, prepáčte, pán minister, aby vy s ním pred nami tu ste nám ukazovali, ako to považujete za v poriadku. Lebo to nie je v poriadku a hneď následne, vlastne pár minút na to, nám sem donesiete návrh zákona, aby sme o ňom rokovali, ktorý sa priamo podpredsedu parlamentu týka, s ktorým ste sa tu predtým rozprávali. No, darmo krútite hlavou, lebo vy ste sa rozhodli na základe vašej slobodnej vôle byť ministrom spravodlivosti. Vy ste slobodne doniesli tú hanebnú novelu trestných kódexov. A nie je to o tom, že by štát bol silnejší v boji proti korupcii. Je to... A tým rozprávali. No, darmo krútite hlavou, lebo vy ste sa rozhodli byť na základe vašej slobodnej vôle ministrom spravodlivosti. Vy ste slobodne doniesli tú hanebnú novelu trestných kódexov. A nie je to o tom, že by štát bol silnejší v boji proti korupcii. Je to naopak. A nie to, že my sa tu o tom rozprávame, ale veď nám kvôli tomu skoro pozastavili eurofondy. Že ste to tak nastavili ešte osobitne voči peniazom z Európskej únie. Takže asi to nie je len, že my vidíme ten problém. Poukazuje na to aj Európska prokuratúra, že nemáme tak nastavený ten systém trestnej politiky, že by sme vedeli dôsledne páchateľov trestnej činnosti stíhať. Osobitne podvodníkov z daňových podvodov nemáme tak nastavené. Osobitne, čo sa týka aj zaplatenia škôd. Proste, čo ukradnú. Že by bolo zrejmé, že to musia vrátiť a že to súvisí s trestom vlastne za tú trestnú činnosť. Tak my toto tu neriešime, ale nie. Vy sem prídete s riešením spolupráce obvinených a ja sa preto pýtam. Akých spolupracujúcich obvinených vy riešite? Riešite naozaj pána Makóa? Lebo takto vidím, že sa ho to priamo týka. Že síce tá právna úprava je na viacerých stranách, ale asi sú dôležité prechodné ustanovenia, pretože je iná debata baviť sa, ako to bude do budúcna. A iná debata baviť sa o tom, ako sa to bude týkať živých káuz. No a z tých prechodných ustanovení ja to čítam tak, že sa to týka pána Makóa. Áno, spolupracujúceho obvineného, ktorý vypovedal v kauze Očistec proti podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, s ktorým ste sa tu pred chvíľkou rozprávali. Predtým, ako ste nám tu predniesli túto právnu úpravu, ktorou idete ovplyvniť postavenie pána Makóa. Tak to čítam a to nepovažujem za v poriadku. Takže, okrem toho, že priamo vstupujete do živých káuz, zjavne kto sa rozhodol spolupracovať, tak mu dať najavo, že nech si to nabudúce dobre rozmyslí. A priamo ovplyvniť už kauzu, ktorá je živá a je pred súdom. Ak je to inak, budem rada, keď mi to vysvetlíte, ale ja tomu rozumiem tak, že podľa toho § 50567b odsek a, a budem sa snažiť byť presná teraz. Odsek tri? Pán Makó do 30. apríla 2027, to je tá nová lehota, ktorá mu vychádza. Tak na neho spadajú vlastne tieto všetky nové povinnosti do 30. apríla 2027. Tak a ja nehovorím teraz, že nie je legitímne baviť sa o 180-dňovej lehote, aby sme si rozumeli. Ja vôbec nemám problém s tým, čo ste povedali na úvod. A to je presne ako pri tom predchádzajúcom zákone, že vy nám poviete to, čo nie je problém, ale to, čo je problém, my si vieme prečítať, vieme si dať do súvislosti, takže samozrejme vás s tým budeme konfrontovať. Ale tu nie je problém stanoviť nejakú lehotu pre spolupracujúcich obvinených, v ktorej by mali povedať všetky podstatné skutočnosti o trestnej činnosti, o ktorej nám vypovedajú. A o svojej vlastnej trestnej činnosti, aby bolo zrejmé, ako je závažné to, ohľadom čoho chcú spolupracovať, ohľadom toho, čo napáchali a aby ten benefit, ktorý im sľúbi štát, bol k tomu všetkému primeraný a spravodlivý. Aby sa niekomu neoplatilo páchať trestnú činnosť a potom sa tváriť, že je spolupracujúci. To všetko je v poriadku a ja si myslím, že tu v sále všetci, čo tu sme, na to máme absolútnu zhodu. Ale nie je v poriadku, aby ste to urobili tak, že už nikto spolupracujúcim obvineným nebude. Lebo, keď si to prečíta, nebude ani poriadne rozumieť, čo všetkého vlastne, aký celý ten proces je. A že nebude mať absolútne žiadnu istotu, ako to dopadne. A tak mi to vychádza, že tak to je. Že vy ste to tak napísali, že do budúcna žiadny spolupracujúci nebude. A ten, čo je? No tak tomu to teda poriadne skomplikujme. A ako keby to nestačilo, tak sa to týka priamo živých káuz. A priamo vášho kolegu, pána Tibora Gašpara, s ktorým ste sa tu pred chvíľkou družne rozprávali. A toto naozaj v poriadku nie je. Tak ja budem rada, keď mi poviete a odpoviete mi otázku. Týka sa to aj živých káuz, aj priamo spolupracujúceho pána Makóa, tak ako ste nastavili tú právnu úpravu? A nebude stačiť odpoveď, že o tom nemáte vedomosť, lebo verejne známe informácie jasne hovoria, aký je jeho status a vieme si z toho jasne prečítať, že sa ho to týka. Ja som nevidela žiadny spis. Keby som videla, tak je pravda, že pán podpredseda parlamentu už na viacerých rokovaniach parlamentu nám prečítal mnohé. Ale z toho, čo je verejne známe, mne to tak vychádza, že sa to priamo spolupracujúceho obvineného pána Makóa týka. A asi aj to je dôvod, prečo ste sem s tou právnou úpravou prišli. Takže nie je problém 180-dňová lehota, nie je problém, aby do toho bol zapojený súd. Ale je problém, že sa to týka živých káuz. A že naozaj je tu toľko podmienok, ktoré treba splniť. V tom celom kontexte. A že to nenechávame v konečnom dôsledku na vyhodnotení sudcu, ale že nastavujeme vlastne tie podmienky tak, že ak si niekto na všetko nespomenie poriadne v tej 180-dňovej lehote, tak sa mu to môže zásadne vypomstiť. Aj keď v tom nemusí hneď byť úplne kalý úmysel, sú tu určité testy ako keby primeranosti s ohľadom na to, čo povie neskôr a určitý priestor tu je ešte nejak na neho hľadieť ďalej a nejak použiť jeho výpoveď, ale ten priestor vidím naozaj veľmi malý. A obávam sa, že spoluprácu s orgánmi, keď to uvidí, tak proste do toho nepôjde. Žiadny. Takže mňa by ale zaujímalo, samozrejme, aké majú dôsledky tieto vaše aktivity od momentu, kedy ste sa ujali tohto boja v prospech korupcie. To znamená, ja by som bola taká láskavá, že k 6. decembru 2023, kedy ste prišli vlastne s tým na vládu, koľko máme spolupracujúcich obvinených od tohto momentu. Ak to neviete, určite je ľahké si to zistiť. To by ma naozaj zaujímalo, koľko ich máme a koľko ich máme pred týmto dátumom za jednotlivé roky. Koľko ľudí za jednotlivé roky predtým malo záujem o spoluprácu a koľko ľudí po tomto dátume má záujem o spoluprácu. Pretože, ak je zrejmé, že vlastne vaše aktivity smerujú k tomu, že ľudí odrádzate od akejkoľvek spolupráce, tak je zrejmé, že vlastne ináč táto právna úprava sa bude týkať iba živých káuz, lebo žiadne už nové nebudú. A to asi tiež nie je v poriadku potom, že robíme odradzujúcu právnu úpravu od akejkoľvek spolupráce, lebo ona by mala byť samozrejme odradzujúca od toho, aby niekto páchal trestnú činnosť a neoplatilo sa mu porozprávať hocičo, aby sa vyhol svojej vlastnej trestnej činnosti, a malo by to byť o tom, že máme ambíciu rozkladať organizovaný zločin a rozkladať korupciu. A ja naozaj v tejto právnej úprave, ktorú ste urobili, tak to tak nevidím. Domnievam sa, že je absolútne odrádzajúca od spolupráce. A že ten cieľ splnený nie je. Navyše už aj táto debata aj spôsob a všetko, čo s tým súvisí, tak sa domnievam, že tie následky sú obrovské. A bude naozaj veľmi dlho trvať, kým ktokoľvek pôjde do nejakej spolupráce a bude mať dôveru, že štát je naozaj na strane práva. Chce odhaľovať korupciu, organizovaný zločin. A spolupracujúci obvinený môže vnímať, že sú tam nejaké nastavené transparentné férové podmienky. Lebo v tom celom je naozaj veľmi zaujímavé, že spolupracujúci obvinený začal byť problém až v momente, keď začali byť trestne stíhaní predstavitelia, ktorí sú blízki vládnej koalícii, ktorej ste súčasťou. Ako keby to dovtedy nebol vôbec problém. Ale ja nehovorím, že nie je na mieste veci zlepšovať, takže ešte raz. Ja nemám problém ani so 180-dňovou lehotou, v ktorej by spolupracujúca obvinená osoba mala povedať všetky podstatné skutočnosti k svojej trestnej činnosti a k tej, ktorej chce pomôcť, aby sa rozložila, k tej organizovanej, korupčnej. Ani to, že je do toho zapojený súd. Ale tak, ako ste to prekomplikovane celé napísali a ako je nezrozumiteľné vlastne na konci dňa, za akých okolností ten benefit naozaj môže tej spolupracujúcej obvinenej osobe nastať, domnievam sa, že ste tým odradili kohokoľvek, aby išiel do spolupráce. A ešte naviac, naviac sa to týka živých káuz a priamo mne to vychádza tak, že by to malo pomôcť aj v kauze Tibora Gašpara, toho času podpredsedu parlamentu, obvineného z organizovaného zločinu a korupcie, s ktorým ste si tu iba pred chvíľkou vymieňali nejaké dôležité informácie. A nie je to v poriadku. Toľko na úvod. Ja verím, že to bude dôležitá, naozaj rozsiahla diskusia, pretože my chceme, aby sme rozkladali korupciu a organizovaný zločin. Ale táto právna úprava, ktorú ste priniesli, tomu naozaj neprispeje. Naopak, ešte to odrádza tých, ktorí by do takejto spolupráce so štátom išli. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Je to naozaj krátky zákon, ale absolútne principiálny. Lebo je úplne nepochopiteľné, prečo minister spravodlivosti prichádza so zákonom, aby sme nejakým sudcom, nevieme akým, dali priestor, aby prišli na Najvyšší správny súd z Najvyššieho súdu, ktorí mali priestor a možnosť na začiatku toho, keď sa vytvoril Najvyšší správny súd, až k dnešku vo výberových konaniach, ktoré priebežne otváral a otvára Najvyšší správny súd, aby doplnil celý svoj stav 30 sudcov. K dnešku na Najvyššom správnom súde je 25 sudcov. To znamená, ešte päť potenciálne môže byť k nim vypísané výberové konanie. Tu je zákon, ktorý znamená, že my nevieme, akí sudcovia prejavia záujem z Najvyššieho súdu prejsť na Najvyšší správny súd. To, čo vieme, je, prejdú bez sudcovskej spôsobilosti. Ak ich tam bude viac, pôjdu tí, čo sú služobne najstarší. Teda nie. Nie je to kritérium kvality, ktorí sú najlepší v tej oblasti, ktorí to môžu preukázať tým, že ťažko samozrejme nejak overovať, ktorý z nich lepšie, ktorí horšie rozhodovali, ale to by bolo na... o tom je výberové konanie. O tom je predsa výberové konanie, ktoré robí sám Najvyšší súd. Ak tu bola nejaká nedôvera na začiatku Najvyššieho správneho súdu v Súdnu radu, ktorá robila vypočutia, ale ako som už povedal, polovica Súdnej rady bola reprezentovaná predstaviteľmi súdnej moci, ktorí si ju sami vyberali. To znamená, títo predstavitelia mohli kľudne zablokovať celý proces. Nemuseli nikoho vybrať. Neurobili to. Zjavne súdna moc nakoniec celý tento proces podporila, realizovala, aby sa mohol Najvyšší správny súd spustiť. Najvyšší správny súd dnes ukazuje, že je schopný vybaviť viac vecí, ako mu prichádzajú. To znamená, vôbec nie je pravdou to, čo ste rozprávali, pán minister, že by sa ukázalo, že správne súdnictvo vo svojom zložení nie je schopné dosahovať dnes výsledky. Naopak, ukazuje to Najvyšší správny súd, správny súd v Bystrici, správny súd v Košiciach, ktorí ukazujú z dát, bohužiaľ, vy ich nepublikujete, ste zrušili analytické centrum. Nevieme, aký je problém v Bratislave na správnom súde, ale s tým by ste mali prísť vy, pán minister. Povedať, aký je problém na správnom súde v Bratislave. A ak mu treba pomôcť, tak mu treba pomôcť. Tak možno nájsť lietajúcich sudcov, prísť sem s opatreniami a radi ich podporíme, aby sa tu nejaký nános v minulosti vyriešil. Ale nie, vy sem prídete s riešením, že na Najvyšší správny súd majú prísť nejakí sudcovia z Najvyššieho súdu bez toho, aby prešli akokoľvek previerkou, akýmkoľvek výberovým konaním a my nerozumieme prečo. My nerozumieme prečo. Lebo kritérium nie je kvalita, kritérium nie je, že by sme, že by sme zamedzili akémukoľvek druhu pochybností. O čom je test sudcovskej spôsobilosti, ktorý doteraz bol podmienkou na to, aby niekto vstúpil na Najvyšší správny súd? Prečo? Prečo ste prišli s týmto zákonom? Prečo ste s ním prišli? Vy neviete, ktorí sudcovia sa o to prihlásia, ale viete, že to bude bez sudcovskej spôsobilosti. Ak ich bude viac, budú to tí, ktorí tam pôsobili najdlhšie. Je to nepochopiteľné a neviete na to odpovedať. Prečo? Pretože k skvalitneniu rozhodovacej činnosti to nie je. To nie je pravda. A to, že prišiel predseda Najvyššieho súdu s nejakou požiadavkou, tak hádam nie je o tom, že vy akúkoľvek požiadavku budete akceptovať, ale len tú, ktorá pomôže k skvalitneniu justície, ktorá pomôže k tomu, aby Najvyšší správny súd mal najlepších sudcov, ktorí budú vedieť najlepšie rozhodovať. No tak ale potom o tom má byť predsa výber, o tom sú výberové konania. A dnes tých päť voľných miest si vie predsa obsadiť Najvyšší správny súd. Nech sa páči, tých 11 sudcov sa prihlási a Najvyšší správny súd si vyberie. Vyberie si predsa tých najlepších. A áno, musia prejsť testom sudcovskej spôsobilosti. V čom je problém? Ja naozaj neviem, v čom je problém. Veď by si to vybral Najvyšší správny súd. Ale nech sa páči, keď tak veľmi chcete, aby do toho vstúpila Súdna rada, tak ale nech tam je test sudcovskej spôsobilosti. Urobte to kľudne verejným vypočutím, nech vidíme, nech vidíme, na základe čoho si Súdna rada dnes vyberie sudcov od Najvyššieho súdu, nech to všetci vidíme. Nech to všetci vidíme. A nech všetci vidíme, že Súdna rada, na ktorú máte dôveru, keď bude vidieť, čo vyjde z testu sudcovskej spôsobilosti, že ona zoberie za to samozrejme zodpovednosť a urobí rozhodnutie, že títo ľudia patria na Najvyšší správny súd. Nech sa páči, urobte to. Ale prečo bez toho, aby tu bol test sudcovskej spôsobilosti, ktorým musí prejsť každý, kto ide na Najvyšší správny súd, tu zrazu niekto mal mať takúto výhodu? To je nepochopiteľné. A najmä, keď hovoríte sám, že je tu viac adeptov na menej voľných miest. Bez výberového konania. Tak, ak tvrdíte, že je to kvôli skvalitneniu rozhodovacej činnosti, no tak mali by to byť tí, ktorí preukážu, že vedia najlepšie prispieť k skvalitneniu rozhodovacej činnosti. Ale potom naozaj nie je dôvod, aby neprešli testom sudcovskej spôsobilosti. Veď nakoniec by o tom rozhodovala tá Súdna rada, v ktorú máte dôveru. A ešte raz, ak tu niekto spochybňuje verejné vypočutie a rozhodovanie Súdnej rady, keď sa zriaďoval Najvyšší správny súd, tak to zopakujem. Polovica Súdnej rady, tak ako vtedy aj dnes, je zastúpená sudcami, ktorých si vyberajú samotní sudcovia. Takže nijako neobstojí, nijako neobstojí, že by to bola politicky zafarbená Súdna rada, ktorá by vo väčšine rozhodovala o tom, kto pôjde na Najvyšší správny súd. To nie je pravda. To nie je pravda. Justícia to mohla celé zablokovať, neurobila to. Podporila celú túto reformu a výsledkom je dnes kvalitný Najvyšší správny súd, naozaj kvalitný, ktorý môže byť vzorom pre akúkoľvek ďalšiu spoločnosť, ktorá by chcela zriaďovať takúto najvyššiu súdnu inštitúciu v správnom práve. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, aj všetkým, ktorí sa zapájajú do tejto debaty, pretože táto debata je absolútne kľúčová, čo je naším cieľom. Či je naším cieľom ako predstaviteľov zákonodarnej moci a výkonnej moci zabezpečiť ľuďom to, čo ja si myslím, že môžu očakávať od justície. Justícia je nestranná, nezávislá, bez korupcie. A našou úlohou je tak, ako to robí, také kroky, aby sme robili prekážky komukoľvek, komukoľvek, kto by mal nekalé úmysly. Toto je zákon, ktorý prináša hmlu, netransparentnosť, je nezrozumiteľný. Čím má prispieť preliatie nejakých sudcov, nevieme akých, len vieme, že tí, čo sa vypýtajú a sú najdlhšie vo svojej funkcii na správnom kolégiu, by prešli na Najvyšší súd, na Najvyšší správny súd. Takže na Najvyššom správnom súde je päť voľných miest. Prichádza do úvahy asi 11 sudcov, ale tu nie je cieľom, aby prišli najlepší, nad ktorými nie je žiadne rúško pochybností a, ak by bolo, tak to preverme, ale ide o to pod rúškom tmy tam niekoho preliať, kto je tam služobne najdlhšie, ale nie ten najlepší. Tak nejde nám tu predsa o to, aby sme mali najlepších ľudí na Najvyššom správnom súde, ktorí najlepšie vedia vykonávať justíciu, na ktorých nie je žiadna pochybnosť, žiadna pochybnosť a keď tu existuje nejaká možnosť testu, tak to využiť, najmä, keď je to ako podmienka. Takže nie. Pán minister prichádza so zákonom. Ako akékoľvek rúško pochybností odkryť, dať možnosť súdnej rade, aby o tom rozhodla? Nie. My nevieme kto. My

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za tvoj príspevok. A ja si to dovolím aj v tej súvislosti zhrnúť, že čo tu vlastne riešime. V roku 21 všetci sudcovia Najvyššieho súdu zo správneho kolégia, ktorí chceli prejsť na Najvyšší správny súd, sa mohli zúčastniť otvoreného vypočutia na súdnej rade, kde polovicu tvorili sudcovia. Takže neplatí žiadny argument, že by tú väčšinu mali predstavitelia vtedajšej vládnej koalície. Nemali. Nemali. Aj keby napočítala táto vládna koalícia a prezidentka predstaviteľov parlamentu a vlády, ktorí tam dali nominantov, mali len polovicu. To znamená, predstavitelia súdnej moci, ktorí si tam nominovali svojich zástupcov, mohli zablokovať absolútne celé verejné vypočutie. To znamená, neplatí argument, že by justícia bola proti, pretože zjavne justícia bola za, pretože svojimi hlasmi v súdnej rade odobrila celý proces. A schválila jednotlivých predstaviteľov, ktorí išli ako kandidáti na Najvyšší správny súd. Takže justícia tam mala svojich predstaviteľov, svojich zástupcov v súdnej rade, najmenej polovicu mohli prehlasovať a zablokovať celé vypočutie, neurobili to. Zjavne ho podporili, vybrali týchto ľudí, prechádzali sudcovskú spôsobilosť a z 10, myslím, že ktorí sa vtedy hlásili z Najvyššieho súdu zo správneho kolégia, prešli deviati. Asi u toho jedného videli nejaký problém. Môžeme si pozrieť verejné vypočutie. Neobstojí absolútne žiadny argument dnes, že by Najvyšší správny súd bol poddimenzovaný kvalitnými sudcami Najvyššieho súdu. Dáta ukazujú presný opak. Dáta ukazujú, že osobitne sudcovia Najvyššieho správneho súdu, ktorí prišli z iného prostredia ako z Najvyššieho súdu zo správneho kolégia, prispievajú k kvalitatívnej rozhodovacej činnosti, ktorá je zverejňovaná v zbierke zákonov. Pardon, v zbierke rozhodnutí. Takže, ak dnes tu minister presadzuje preliatie sudcov z Najvyššieho súdu bez previerky, je to preto, že

Veľmi pekne, pán minister. No, neodpovedali ste mi, že prečo nemôžu prejsť pre sudcovské spôsobilosti a naozaj na to ste mi nijako neodpovedali, že v čom je problém, lebo, keď nie je problém, tak prečo nemôžu prejsť cez sudcovskú spôsobilosť? Rovnako teraz vlastne máme nastavené aj kritériá, keď chce niekto prejsť na správny súd, musí prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti. A keď ide z krajského súdu na správny, musí prejsť sudcovskou spôsobilosťou. A áno, je to o tom, že buď máte záujem na tom, aby ste riešili problémy v justícii, alebo ich chcete konzervovať. Ak ich chcete konzervovať, no tak nerobte nič. Ak ich nechcete konzervovať a chcete, aby bolo zrejmé, že musia tu platiť určité pravidlá. A nemôže sa tu podporovať žiadna nekalá činnosť a teda určite nikto neprejde z jedného súdu na druhý a nebude žiadny kariérny rast. Ak sú tu nejaké podozrenia, no tak môžete to urobiť cez previerku sudcovskej spôsobilosti a o tom to je. Sa tu, prepáčte, tvárite, pán minister, ako keby sme tu nemali žiadne kauzy o podozreniach z korupcie v justícii. A ja jasne hovorím, že ja som presvedčená, že väčšina sudcov v justícii sú čestní, svedomití ľudia. A potom, bohužiaľ, sú aj čierne ovce, ktoré kazia vlastne tento dobrý obraz justície. A musíme robiť všetko preto, aby sme predsa nedali priestor tým, ktorí si za cieľ dali korupciu a nečestný výkon justície, aby sme jednoducho ich sa snažili vždy odhaľovať. A previerka sudcovskej spôsobilosti samozrejme aj k tomu slúži, takže v tomto momente kto chce ísť na Najvyšší správny súd, musel prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti. Prečo vy chcete teraz spraviť to, že tam niekto prejde bez nej, ste mi nevysvetlili, lebo povedať „lebo je na najvyššom súde“ naozaj nestačí. Naozaj nestačí, ako keby žiadne kauzy korupcie sa netýkali aj Najvyššieho súdu. Ja neviem, že ja som žila v nejakej inej dobe.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Ja si dovolím na úvod takú paralelu, že naozaj aj ja tu mám 55 minút dokopy s faktickými poznámkami. K zákonu, ktorý má tri odseky. Text je napísaný. Naozaj, ak by niekto pozeral. Toto je celý text zákona. Máme k tomu 55 minút v skrátenej rozprave. Predtým sme rokovali o zákone, ktorý mal 2000 paragrafov a mali sme rovnaký čas aj ja ako bývalá ministerka spravodlivosti. Preto sa stalo to, že aj počas rozpravy som chcela viackrát vystúpiť a už som nemohla, lebo som sa nemohla vyjadriť k prerokovanému Občianskemu zákonníku k 2000 paragrafom. Teraz máme zákon, ktorý by sa možno javil, že je to veľmi jednoduchá záležitosť, ja k tomu poviem viac. Dúfam, že mi tých 55 minút bude stačiť a to samozrejme musím myslieť aj na svojich kolegov, aj na to, že, ak sa čas vyčerpá, tak nie je možnosť žiadnych faktických poznámok. To znamená, nie je možné zasiahnuť nejakým spôsobom žiadnym príspevkom do debaty ani faktickou poznámkou. Je to naozaj absurdné, čoho sme tu boli účastníkom v predchádzajúcej rozprave a myslím si, že je dôležité na to poukazovať. A vraciam sa, ale teraz už samozrejme k predmetnému prerokovanému návrhu zákona v prvom čítaní. To znamená k tomu, aká je jeho filozofia. A aký to má zmysel? A rovnako navrhujem hneď v úvodnej časti vrátiť to späť na prepracovanie. A to preto, lebo nevidím zmysel, účel takejto právnej úpravy. A určite sa dá veľa vecí zlepšiť. Pre sudcov aj pre Najvyšší správny súd, ale tento zákon nás vracia späť a nič dobré neprináša. A ja si dovolím v tej súvislosti, lebo pán minister to aj uviedol. A musím povedať, že bohužiaľ podobne to uviedol aj na konferencii správneho súdnictva, kde bol samozrejme pozvaný, mal úvodné slovo, mne sa toho nedoprialo. Asi som toho veľa pre správne súdnictvo neurobila. Len som presadila zriadenie Najvyššieho správneho súdu a zriadenie správnych súdov, ale pán minister mal tu priestor, ale som rada, že samozrejme tu mali priestor aj ďalší. Predseda Najvyššieho správneho súdu, predseda Ústavného súdu, predseda, ktorý zakladal Najvyšší správny súd v Českej republike, súčasný predseda Najvyššieho správneho súdu v Českej republike. Takže naozaj tá konferencia bola vynikajúca, bola na úrovni a ja som naozaj vďačná, že som mohla byť toho súčasťou. A myslím si, že je veľmi dôležité o tom hovoriť aj to, čo povedal predseda Ústavného súdu. Justičná reforma, ktorá sa presadila v 20., v 21., bola najväčšia reforma, ktorou prešla justícia od vzniku Slovenskej republiky a nech sú akíkoľvek kritici, správne súdnictvo je naozaj dôležitá reforma, ktorá sa udiala. A prospešná pre justíciu. Bohužiaľ, od pána ministra sme si nič také nevypočuli. Vypočula som si iba samú kritiku aj smerom k sudcom Najvyššieho správneho súdu, ktorí tam priamo boli, ako keby oni niečo vykonali alebo vyparátili. Prišlo mi to skutočne nenáležité. A v tom mi chýba aj trošku slušnosť, nejakej kultúry medzi nami. Pretože žiadna konferencia k správnemu súdnictvu by nebola, a to si dovolím v tomto sa k tomu prihlásiť, ak by som ako ministerka spravodlivosti nepresadila zriadenie Najvyššieho správneho súdu a potom aj zriadenie správnych súdov v Bratislave, v Banskej Bystrici a Košiciach. Jednoznačne súhlasím s pánom predsedom Ústavného súdu, že je to významná reforma, ktorou prešla justícia, absolútne kľúčová preto, aby sme tu mali právny štát. Aby predstavitelia štátu vedeli, že v primeranom čase sa môže stať, že, ak vydávajú zlé rozhodnutia v rozpore so zákonom, v rozpore s ústavou, tak tu máme súdne inštitúcie, ktoré tomu urobia v dohľadnom čase nápravu a je to kľúčové, je to dôležité. Je to dôležité pre demokraciu, pre právny štát v Slovenskej republike. A tak je to vnímané, bohužiaľ, veľmi málo som si k tomu vypočula od pána ministra a možno preto aj prichádza tento zákon, že si myslím, že je tu zásadné nepochopenie o dôležitosti správneho súdnictva a o dôležitosti reformy, ktorá sa udiala súčasne samozrejme aj s ústavnou reformou. A ktorej súčasťou, absolútne kľúčovou súčasťou, bolo zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Myslím si, že trošku nekorektne pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, čo sa vlastne naozaj udialo, ako bol zriadený Najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd bol vytvorený ako najvyššia súdna inštitúcia pre tzv. správne súdnictvo. To znamená, keď to tak zjednoduším, pre spory občana so štátom. To, čo sa ukazovalo od najnižších úrovní súdnictva, je, že neboli tu sudcovia, ktorí by sa špecializovali na túto oblasť práva, ktorá nie je naozaj jednoduchá, pretože to je od rozhodnutí daňových úradov, rozhodnutí stavebných úradov, rozhodnutí v oblasti životného prostredia, naozaj vlastne v celej sfére toho verejného života, kde vstupujú inštitúcie štátu do našich životov, vydávajú rozhodnutia, regulujú veci v štáte, no tak tam je potom rola toho správneho súdnictva, že, keď je človek presvedčený, že ten štát konal v rozpore so zákonom, tak sa obráti na súd a žiada nejakú nápravu, zrušiť rozhodnutie, prípadne chcieť nejaké predbežné rozhodnutie, ktorým by sa zastavili účinky toho rozhodnutia, a tam je veľmi dôležité, aby ten súd včas zohral svoju rolu. A, ak nemáme sudcov, ktorí sa venujú len tejto oblasti práva, tak je veľmi zložité, aby sme včas také rozhodnutie mali. Takže v tom spočívala jedna časť reformy, okrem toho, že prebehla reforma v oblasti rodinného práva a vôbec naprieč vlastne všetkými oblasťami, v ktorých sudcovia rozhodujú, aby boli špecialistami. Keď si chceme operovať oči, chceme ísť k očnému chirurgovi, keď si chceme operovať srdce, chceme ísť ku kardiochirurgovi, asi to nechceme naopak. To zabezpečovala veľká reforma v 20. rokoch, ktorú som si dovolila vtedy viesť ako ministerka spravodlivosti a vďaka naozaj všetkým koaličným partnerom, nech akokoľvek to bolo zložité, miestami to bolo veľmi zložité, že sa nám podarilo presadiť veľkú ústavnú reformu a potom aj veľkú reformu na zákonnej úrovni. A naozaj sa nám podarilo, že sudca, keď rozhoduje v rodinných veciach, v trestných veciach, v občianskych veciach, v obchodných veciach, mal by to byť sudca, ktorý naozaj iba v týchto veciach koná a rozhoduje a rovnako by tomu malo byť osobitne vo veciach, kedy sa borí so štátom. A tam k tomu boli zriadené správne súdy a Najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd dostal do vienka ešte jednu významnú, obrovskú vec, a to je vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči predstaviteľom právnických profesií. Či sú to notári, či sú to exekútori, či sú to advokáti, či sú to sudcovia. Osobitne sa pristavím pri sudcoch, kde sa ukazovalo, že ten model, ktorý tu bol predtým na vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti, bol model, ktorý sa ukázal ako nástroj šikany. Kedy osobitne minister spravodlivosti mal vlastne pomerne silné postavenie v tomto, pretože je to zložka výkonnej moci. A naozaj, ak ten systém nie je nastavený dobre, už len podaním samotného disciplinárneho návrhu sa začne šikana, pretože, ak neskončí v primeranom čase disciplinárne konanie, no tak už samozrejme už len to, že je obvinený, že niečo neurobil, čo mal urobiť, už to je samozrejme nejaká miera utrpenia a nejaká miera tlaku, aby možno rozhodoval inak, správal sa inak, ako si predstavuje výkonná zložka. Je správne, že minister spravodlivosti má možnosť podávať disciplinárne návrhy, ale o to viac je dôležité, aby potom ten disciplinárny súd rozhodol v primeranom čase, aby sme mohli mať dôveru, že sú tam ľudia, do ktorých rozhodovania naozaj nikto nijakým spôsobom nezasahuje. To, čo priniesol Najvyšší správny súd, priniesol absolútnu revolúciu v disciplinárnom súdnictve. Zrazu veci, ktoré trvali roky. Naozaj roky, pomaly 10 rokov trvali niektoré disciplinárne konania, sa začali rozhodovať do pol roka. A to je absolútne kľúčové pre každého, kto je stíhaný. Aj v trestnom konaní si človek zaslúži, ak je voči nemu začaté trestné stíhanie, aby v primeranom čase skončilo. Preto treba aj tam urobiť množstvo zmien. Ale v disciplinárnom konaní, samozrejme, to platí rovnako. Ak stíhame sudcu, no tak je dôležité, aby v primeranom čase vlastne to rozhodnutie padlo. A toto bola absolútne kľúčová zmena, ktorú priniesla justičná reforma zriadením Najvyššieho správneho súdu, vytvorením profesionálnych sudcov, ktorí budú rozhodovať takéto veci. A stanovili sa samozrejme aj odporúčacie lehoty, aby také rozhodnutia padli do pol roka a naozaj vlastne tieto disciplinárne konania, aj to bolo súčasťou tejto konferencie, bolo to prednesené, zásadne, zásadne, revolučne vlastne začali končiť v primeranom čase. Dá sa povedať, že do pol roka vlastne všetky veci pomaly, ktoré boli aj staré, vo veľkej miere, veľkú väčšinu z nich Najvyšší správny súd dokázal veľmi rýchlo v nich konať a rozhodovať. A vlastne tento čas polročný platil aj pre všetky ďalšie veci, ktoré na Najvyšší správny súd prichádzali. Pretože to robili profesionáli, robili to sudcovia Najvyššieho správneho súdu, mali to ako vymedzenú časť z výkonu svojej sudcovskej pravomoci a naozaj, či to boli sudcovia alebo advokáti, exekútori, notári, keď tá vec prišla na Najvyšší správny súd, naozaj v dohľadnom čase tie veci sa skončili. V odbornej verejnosti k týmto rozhodnutiam, ak k nim boli nejaké výhrady, tak skôr boli výhrady, či nemal byť ešte prísnejší ten Najvyšší správny súd. Ale nezachytila som ani jednu výhradu, že by to rozhodnutie bolo príliš prísne. Bolo to samozrejme, súviselo to aj s tým, že rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu v týchto disciplinárnych veciach, a budem sa venovať osobitne voči sudcom, platilo, že voči nim je možné odvolanie iba v tých ťažších veciach s tými ťažšími následkami, v zásade, keď malo ísť o stratu danej funkcie. Pán minister nastúpil a rozhodol sa, že urobí zásadné zmeny v rámci správneho súdnictva, s tým súvisí tento zákon, čo nám prináša. Ja budem hovoriť aj o sudcoch a v akej miere to má pomôcť. Alebo naopak, ja si myslím, že poškodiť. Ale už zasiahol do tohto disciplinárneho konania. Zasiahol do celého spôsobu tvorby samotných sudcov. Už to nemajú byť len tí profesionáli, ktorí sú v zásade tí, ktorí tvoria tú zásadnú zložku disciplinárnych senátov, pretože samozrejme vždy sú tam aj predstavitelia, ak sa jedná o advokátov, z advokátskej obce, z notárov, z notárskej obce, z exekútorov alebo akademici, ale pre sudcov kľúčovo platilo, že tú väčšinu tvorí tento profesionálny tím Najvyššieho správneho súdu. Ja som zvedavá veľmi, ako zmeny, ktoré priniesol pán minister už v inom zákone a zasiahol vlastne do celej tvorby disciplinárnych súdov, čo nám to prinesie v budúcnosti. Viem, že bol podaný návrh aj na Ústavný súd, či vôbec sedí vlastne tá zmena. Ale o tom sme tu mali iný zákon. Čím len chcem povedať, že bez toho, aby pán minister robil akékoľvek analýzy ohľadom správneho súdnictva, vyvodzovania disciplinárnej právomoci, pričom ukázalo sa v dátach, že naopak celá reforma priniesla pozitívne výsledky ohľadom vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti, že skutočne v primeranom čase sú tu rozhodnutia. Nedalo sa povedať o žiadnom rozhodnutí, dokonca ani ohľadom návrhu, ktorý ja som podávala na Najvyšší správny súd, že by Najvyšší správny súd rozhodoval v môj prospech ako bývalej ministerky spravodlivosti, skôr naopak. To znamená, neboli tu absolútne žiadne objektívne výhrady k tomu, že by Najvyšší správny súd nebol nestranný, nezávislý, že by nekonal absolútne profesionálne, zdatne, či už sa jedná o oblasť správneho súdnictva alebo o oblasť vyvodzovania disciplinárnej právomoci. Boli tu výmysly, na základe ktorých už došlo k jednému zásahu do tvorby disciplinárnych súdov. Z justície počujeme, že je tu obava zo zasahovania do spôsobu rozhodovania tým, ako je dnes zložená Súdna rada. Tá dostala osobitný priestor na to, aby si vytvárala vlastné Boli tu výmysly, na základe ktorých už došlo k jednému zásahu do tvorby disciplinárnych súdov. Z justície počujeme, že je tu obava zo zasahovania do spôsobu rozhodovania tým, ako je dnes zložená Súdna rada. Tá dostala osobitný priestor na to, aby si vytvárala vlastne a nanovo tieto disciplinárne senáty. Uvidíme, čo nám to prinesie. Ja som veľmi zvedavá. Som veľmi zvedavá. V akých lehotách budú tieto nové senáty rozhodovať? Pretože s tým, čím prišiel pán minister, je, že priniesol nám aj nové pravidlá, že vlastne ani všetci sudcovia Najvyššieho správneho súdu už nemôžu byť súčasťou takýchto disciplinárnych senátov. Ale o tomto všetkom sme už diskutovali. S tým už pán minister prišiel. Ale neprišiel na základe dát. Nie. Prišiel na základe nejakých svojich dojmov urobiť zmeny v niečom, čo fungovalo a ukázalo sa, že je to dobre nastavené. Teraz prichádza s ďalšou zmenou, ktorá má vlastne zmeniť zloženie Najvyššieho správneho súdu a tvrdí, že tu bolo nejaké netransparentné výberové konanie, na základe ktorého sa ľudia stali sudcami Najvyššieho správneho súdu pomaly. Ja som si vypočula, pán minister, že ste povedali, že, ktorí sa nestretli pomaly s právom. To ste povedali. Možno ste sa asi pomýlili, ale aj takéto ste mali. To ste zabudli dopovedať: v praxi. Ale ako keby sa s tým právom ani nestretli. No tak, keď sme si zobrali ako vzor Najvyšší správny súd v Čechách, tak by sme videli, že je veľmi dôležité a ukázalo sa, ako je to dobré, že sú tam ľudia z akademického prostredia, aj z iných prostredí, aj z praxe, ktorí predtým neboli sudcami, vytvorili vlastne ten Najvyšší správny súd v Českej republike a brali sme to ako náš vzor. Veď nakoniec aj zakladateľ tohto Najvyššieho správneho súdu, ako prvý predseda, pán Baxa, bol pozvaný na túto konferenciu. Keby ste sa s ním rozprávali, pán minister, tak by ste zistili, ako to bolo dôležité, že osobitne ten začiatočný tím bol takýto pestrý. Pre rozbeh celého Najvyššieho správneho súdu a pre tvorbu rozhodovacej činnosti. Takže je dobré, že je pestrý a povedal by vám to každý sudca Najvyššieho správneho súdu. Keby ste sa s nimi rozprávali, len vy ste mali príhovor na začiatok a potom ste odtiaľ odišli. Takže vy ste si, bohužiaľ, ani nevypočuli všetky príspevky, ktoré tu zazneli. A jeden z tých príspevkov osobitne bol k tomu, o čom vy tu rozprávate v dôvodovej správe. Vy tu tvrdíte, že Najvyšší správny súd je vlastne teraz ochudobnený a trpí asi nejakou chabou rozhodovacou činnosťou a judikatúrou, lebo tam neprešli všetci sudcovia oniekdajšieho správneho senátu Najvyššieho súdu, ktorých bolo v tom čase okolo 20, tak tu píšete, a prešli len deviati. A že teda tí ostatní, ktorí prišli, či už z prokuratúry, či už z advokácie, či už z akademického prostredia, tak tí sa nekvalifikujú na to, aby vedeli vlastne prinášať pre ten Najvyšší správny súd nejakú podobnú kvalitu. Tak dovolím si vám povedať, že keby ste počkali na tej konferencii, tak by ste zistili presný opak. Pretože pán podpredseda Najvyššieho správneho súdu, pán podpredseda, ktorý vlastne prišiel z Najvyššieho súdu, z toho správneho kolégia, o ktorom hovoríte, že to je to, ktoré sa malo celé vlastne ako keby preliať na Najvyšší správny súd, mal osobitný príspevok, v ktorom hovoril o rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu a o tom, ktoré rozhodnutia a v akých počtoch sa zverejňujú v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu, kde sa, samozrejme, nezverejňujú všetky, ale iba tie, ktoré prispievajú vlastne k tej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu, ktorú je hodné si prečítať, pretože nás posúva niekde ďalej. A presne urobil vlastne k tomu aj pekný taký rebríček, aj dáta a ukázal, ktoré senáty najčastejšie sú tými senátmi, ktoré prispievajú do tejto zbierky svojimi rozhodnutiami, a bolo z nich zrejmé, že tie, ktoré najviac takýchto rozhodnutí vydali a prispeli k tejto zverejnenej rozhodovacej činnosti, sú práve tí, ktorí neprišli z Najvyššieho súdu zo správneho kolégia, ale sú to buď kolegovia, ktorí prišli z nižších súdov, ktorí sa zúčastnili výberového konania v tom 21. roku, alebo prišli napríklad z advokácie. To znamená, že to, čo vy tu tvrdíte, dáta Najvyššieho správneho súdu ukazujú inak. To znamená, ako ste presne tu uviedli. Prešli sem. Deviati sudcovia z Najvyššieho súdu zo správneho kolégia prišli na Najvyšší správny súd. Dnes je okolo 25 sudcov na Najvyššom správnom súde. To znamená, áno, tí ostatní neprišli z Najvyššieho súdu, prišli z iných súdov. Alebo prišli z advokácie, alebo prišli z prokuratúry, alebo prišli z akademického prostredia. Ale zjavne títo iní ľudia, teda z iných prostredí, prispievajú najväčším počtom do tejto zbierky. To znamená, ak vy tu hovoríte o tom, o kvalitnej rozhodovacej činnosti, no tak to nie je pravda. Tak to nie je pravda. Neviem, na základe čoho ste k tomu prišli, že vy tu ešte haníte tých sudcov Najvyššieho správneho súdu, ktorí si dovolili predtým nebyť súčasťou správneho kolégia, že tí nie sú spôsobilí a schopní prispievať k rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu v takej miere, že by ich rozhodnutia boli zverejňované, aby to prispievalo vlastne k právnej istote, k predvídateľnosti práva. Vedeli to vopred advokáti a všetci, ktorí vlastne chcú vedieť, ktorým smerom sa uberá správne súdnictvo. Toto a táto dôvodová správa, prosím pekne, pán minister, je v tejto súvislosti paškvil. Ja by som chcela vidieť dáta, ako ste prišli k tomu, že sudcovia, ktorí ostali na správnom kolégiu Najvyššieho súdu a nezúčastnili sa výberového konania, nám chýbajú na Najvyššom správnom súde. A ja sa pýtam naozaj a neviem, že možno tí kolegovia nechceli už robiť správne právo. Lebo keby ich chceli, tak predsa mohli sa zúčastniť výberového konania na Súdnej rade, takisto ako ostatných deväť kolegov, a boli by súčasťou Najvyššieho správneho súdu už päť rokov. Mohli prispieť k rozhodovacej činnosti. Čo im bránilo v tom, aby sa zúčastnili výberového konania na Súdnej rade? Veď jednalo sa len o verejné vypočutie a treba pripomenúť, a plus áno, previerka sudcovskej spôsobilosti, a to je možno ten pes zakopaný, lebo to ste nespomenuli vo vašom príspevku. Ja si myslím, že veľmi dôležitú okolnosť, pán minister. A musím povedať, že vidím tu nejaké preklepy aj v texte zákona a v dôvodovej správe, lebo možno to nie je preklep, ale tak to má byť, ale v dôvodovej správe som si to nevedela prečítať potom. Takže to budem rada, keď ma opravíte a ja upriamujem na to pozornosť, lebo pán minister na to neupriamil pozornosť. A to si myslím, že to je to najdôležitejšie a tam je pes zakopaný. Pretože tie tri vlastne ustanovenia, z tých troch ustanovení iba jedno je dôležité, ja sa domnievam, a to je ods. 1 v tom § 151i zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré hovorí, že sudca Najvyššieho súdu, ktorý teda k 31. júlu 2021 bol členom správneho kolégia, tak, ak požiadal do 30. 11. 2026 o preloženie, Súdna rada môže rozhodnúť o jeho preložení, a prosím teraz počúvajte, bez vykonania dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcu Šipoš. Aha. Aha, asi o toto ide. Asi o toto tu ide, takže nie o to, že by tu bol problém s výberovým konaním, ale asi bol problém v tej sudcovskej spôsobilosti. A teraz, o čom je sudcovská spôsobilosť? No sudcovská spôsobilosť je o tom, že, ak sú tu nejaké podozrenia, ktoré môžu byť a nemusia byť už vo fáze trestného stíhania, ale môžu tu byť nejaké podozrenia, ktoré má Slovenská informačná služba alebo iné orgány. A môžu byť závažné ohľadom osôb, ktoré sú v justícii, lebo aj to sa nám udeje, bohužiaľ, v každej profesii sa to deje. Aj to viete aj vy, pán minister, aj vám podľa mňa chodia rôzne správy aj zo Slovenskej informačnej služby ohľadom niektorých sudcov a niektorých súdov, že sú podozrenia z nekalej korupčnej činnosti, aj ja som ich dostávala ako ministerka spravodlivosti. No a potom vlastne pri takejto sudcovskej spôsobilosti, pri previerke, dostanú ich členovia Súdnej rady a s ohľadom na všetky informácie, ktoré si zozbierajú o danej osobe, tak vyhodnotia, či súhlasia napríklad s tým, aby tá osoba kariérne rástla, aby bola preložená. To znamená, nemusí to byť dosť dôvodov na to, aby došlo k začatiu trestného stíhania, ale môže to byť dosť dôvodov na to, aby Súdna rada nedala takúto previerku sudcovskej spôsobilosti a nesúhlasila s tým, aby vlastne tá osoba kariérne rástla. Asi toto je problém. A ja sa pýtam, a v čom je problém? Však Súdnu radu máte, dôveru v jej zloženie. Aký je problém, aby ten, kto chce ísť na Najvyšší správny súd, prešiel previerkou sudcovskej spôsobilosti? Osobitne sú na to citliví zvyčajne predstavitelia hnutia Slovensko, tak ich na to upozorňujem. Kľúčová vec tejto novely je, aby ten, kto chce ísť na Najvyšší správny súd z bývalých členov správneho kolégia, nemusel prejsť cez previerku sudcovskej spôsobilosti. A ja sa pýtam prečo? Pretože aj dnes, ak sudca chce kariérne rásť, musí prejsť takouto previerkou. Ak je preložený z jedného súdu všeobecného na správny súd, musí prejsť takouto previerkou. Takže asi tu nejde o to, že sa cítili dotknutí výberovým konaním a verejným vypočutím, ale asi je problém v tom, že nechceli prejsť cez previerku sudcovskej spôsobilosti. A to podľa mňa je problém, ktorý by sme mali nechať na tých sudcov a neriešiť to, pán minister, tým, že to necháme na zvážení Súdnej rady. A ešte musím povedať, že mi to príde naozaj veľmi pokrytecké, ako je to urobené. Ako je urobené toto ústavné, lebo v tom ústave nie je povedané, že Súdna rada vlastne preloží týchto sudcov na Najvyšší správny súd bez vykonania dohľadu nad spĺňaním sudcovskej spôsobilosti, ale povie: „Súdna rada môže rozhodnúť.“ Tak mňa by zaujímalo naozaj, na základe akých podmienok? O jednom rozhodne, že prejde tou previerkou, o inom rozhodne, že neprejde. Takže jedni sú, ja neviem, viac zaujímaví pre Súdnu radu a iní menej, alebo akým vlastne prehodnotením dôjde, že Súdna rada má vlastne, čo je tá voľná úvaha toho „môže rozhodnúť“. To teda ja si myslím, že je absolútne neprimerané, aby sme v Súdnej rade dávali priestor, že ona sa bude rozhodovať, že o jednom sudcovi, ktorý by sa teda chcel preložiť na Najvyšší správny súd, rozhodne o previerke a o druhom nerozhodne, lebo tu nemáme vôbec žiadne kritériá, na základe ktorých vlastne tá Súdna rada by mala takéto posúdenie spraviť. A to teda ja považujem za veľmi vážne. Aby jedného sme dali cez test sudcovskej spôsobilosti, druhého nedali. Podľa čoho to bude, pán minister, podľa čoho to bude? Áno, čítate si to aj vy. Vidím, že vás to prekvapilo asi. No tak vidíte, takéto prekvapenia si tu prinášame. No a teraz vidím, že ste prekvapení, lebo aj ja som sa, musím priznať, potom, že som si myslela, že v dôvodovej správe sa dozviem niečo viac. A tak som si začala čítať vlastne dôvodovú správu a zistila som, že tam chýba sloveso. Že chcela som na to vlastne prísť a ja to musím nájsť teraz, že vlastne som zistila, že v tej dôvodovej správe, ktorá s týmto súvisí, mi chýbalo to sloveso, lebo som chcela vlastne prísť na to, čo budú tie kritériá. No, keď mi ostane nejaký čas, ja si to v kľude potom pozriem, vás na to upozorním ešte vo faktickej poznámke. Aha, áno. Áno, prepáčte. Osobitnú časť, prosím, pán minister, keby ste si mohli pozrieť. Takže chcela som sa dozvedieť viac v osobitnej časti dôvodovej správy, ako to teda bude s tým prekladaním a teda o kom sa rozhodne, že áno, o kom sa rozhodne, že nie. Ale musím sa priznať, že mala som z toho dojem, že prišlo vám hlúpe povedať, že tí sudcovia nemusia prejsť previerkou. No tak dať tam „môže“ znamená, že no ale on ňou môže prejsť. No ale myslím si, že aj teraz to asi vnímate a cítite, že to asi nie je v poriadku dať Súdnej rade priestor: jeden áno, druhý nie a vôbec nevadí, že nikto nevie prečo. Jedného teda, toho si tu teda podáme. Ja by som naozaj rada videla ten zoznam, že koho si podáme a koho si nepodáme. A budem, samozrejme, nad tým rozmýšľať, ako ste na to prišli. Alebo možno je to len preto, že v texte zákona vyzerá lepšie, že každý ňou môže prejsť, ale vlastne nikoho si nepodáme a nikto nemusí ňou prejsť, čo tiež nie je v poriadku. Na tom sa asi zhodneme, že takto by tie texty nemali vyzerať. No ale v ods. 1 už som to našla v dobrej časti, no iba to sloveso, pretože tam, kde sa to chceme dozvedieť, tak tam sa to môžete pozrieť. Je to vlastne v druhom odseku osobitnej časti, čítam si: V ods. 1 sa ustanovuje, že, ak takýto sudca podá žiadosť o preloženie od 30. novembra 2026, čiarka, Súdna rada Slovenskej republiky – a nevieme, čo – o jeho preložení bez vykonania dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. No a ja mám dojem, ako keby niekto čakal, čo mu bude povedané, že bude tam „rozhodne“ alebo „môže rozhodnúť“. Lebo to tak vyzerá, že vlastne sa to doplnilo do textu zákona a v tej dôvodovej správe to voľné okienko ostalo, však možno si aj nikto nečíta dôvodovú správu a ja som si ju prečítala. Tak ja sa teraz snažím si čítať veľa vecí, aby som dobre rozumela vašim krokom. Nenašla som si tu žiadne dáta, na základe čoho ste prišli k tomu, čo ste povedali na úvod, že na Najvyššom súde nám ostali sudcovia, ktorí by nám mali prispieť k rozhodovacej činnosti, lebo teda… A ja som si prečítala. Tak ja sa teraz snažím si čítať veľa vecí, aby som dobre rozumela vašim krokom. Nenašla som si tu žiadne dáta, na základe čoho ste prišli k tomu, čo ste povedali na úvod, že na Najvyššom súde nám ostali sudcovia, ktorí by nám mali prispieť k rozhodovacej činnosti, lebo teda nedá sa povedať dnes na Najvyššom správnom súde, že by to bolo tak, ako tvrdíte, že ľudia, ktorí prišli z ulice, tak to, bohužiaľ, hovorí Súdna rada a je to teda veľmi dehonestujúce. Je to ako tak dehonestujúce, pán minister, že to musíte cítiť aj vy. Ako, čo si to dovoľuje? To znamená, že právnici, ktorí sú v akademickom prostredí, advokáti, sú z ulice? Tam prokurátor tvrdí, že sú uličky? To je strašné. To je strašné. To je strašné, áno. Toto odznieva na Súdnej rade. A ja som od vás nikdy nepočul, že by ste to odsúdili. Lebo to je, veď sudcom sa stane človek, ktorý prišiel z ulice z tohto pohľadu. Veď, keď sú otvorené výberové konania na krajskom súde, tak sú otvorené pre všetkých. Veď to je správne a dobré, že aby ten systém nebol uzatvorený, aby prišli ľudia aj z akademického prostredia, aj prokurátori osobitne, ak sa chcú stať sudcom, robili v trestnom práve, nech idú. Advokáti rovnako, veď to prispieva, jednoducho prispieva to k dobrej diskusii o vyváženosti. To by sa mohlo páčiť podľa mňa aj... Už tu nie. Aha, som myslela, pán predseda Gašpar. A tak aj vy máte určitú skúsenosť s trestným stíhaním, pán podpredseda, tak tiež môžete byť citliví na tieto veci, ale že je dobré, jednoducho, keď v tom systéme sa nám tí ľudia trošku prelievajú. Nemyslím si, že, ako povedal pán Lintner, že je dobré si zažiť byť trestne stíhaným, aby som pochopil ako sudca, čo to všetko obnáša, to ja si nemyslím až úplne takto, že by som sa na to takto pozerala. Ale že prejsť tými profesiami, advokát, sudca, prokurátor a mať tam určitý priestor priesaku, je podľa mňa absolútne v poriadku. A preto musím odmietnuť naozaj, že radikálne odmietnuť akékoľvek prívlastky k právnikom, ktorí sa rozhodli ísť na Najvyšší správny súd a neboli predtým sudcami, považujem to za zdravé, za dobré a zjavne sa ukazuje, že napomáhajúce tomu, aby ten Najvyšší správny súd dobre fungoval. A keď sa rozprávate určite, ja si myslím, že s odbornou verejnosťou, ktorej záleží na správnom súdnictve, tak musíte dostávať od nich veľmi silné dobré spätné väzby, že ten Najvyšší správny súd sa vybral dobrou cestou, že to jasne ukazuje v rozhodovacej činnosti, koľko vecí je schopný rozhodnúť, v akej kvalite je schopný ich rozhodnúť. Takže to, čo vy tu píšete v tej dôvodovej správe, jednoducho je nepravé. Sú to klamstvá. A neopierate ich o nič. Lebo keby ste ostali na tej konferencii k tomu správnemu súdu, tak by ste videli, kto vlastne k tej kvalitnej rozhodovacej činnosti na Najvyššom správnom súde dnes prispieva. Sú to aj sudcovia, ktorí prišli zo správneho kolégia, to by som krivdila, sú to aj sudcovia, ale nie je pravda, že by to lídovali. To nie je pravda. Takže v tejto súvislosti neobstojí ani to, čo tu tvrdíte, že za to, že niekto bol sudcom v inej oblasti práva... Lebo sa mohol venovať tomu správnemu súdnictvu a nemal príležitosť, aby bol sudcom. Veď vy to viete veľmi dobre. Keď sa chce niekto stať sudcom, tak si nemôže vybrať, keď ide na prvostupňový súd: ja chcem robiť rodinnú agendu, ja chcem robiť trestnú agendu, ja chcem robiť občiansku agendu. Nie je to pravda. Musí byť dobrý vo všetkom, aby sa stal sudcom na okresnom súde. A potom sa stane sudcom v tej oblasti, kde vlastne ho v tom súdnictve potrebujeme. Takže možno on chcel byť celý život sudcom na správnom súde, ale nemal napríklad vek, nedosiahol, aby mohol ísť. Napríklad, hej? Nemal príležitosť sa toľko venovať tomu správnemu právu. Možno mal príležitosť iba na akademickej pôde, tak sa venoval na akademickej pôde. A môže byť jednoducho oveľa, ale že oveľa lepší odborník, ako ten, ktorý zhodou okolností na krajskom súde pôsobil aj v správnom senáte. Ale že vôbec sa tomu správnemu právu poriadne nevenoval, lebo len dopĺňal počty. A až teraz môžeme hovoriť po tej veľkej reforme, ktorej neviete prísť na meno, že jednoducho naozaj máme v správnom súdnictve ľudí, ktorí sa venujú len správnemu súdnictvu. A je to dobré a na tom by sme sa podľa mňa mohli spoločne zhodnúť. Takže by som skutočne nijako nehanila akademikov, ktorí sa venovali správnemu právu, že prišli na Najvyšší správny súd. A pomohli tomu celému rozbehu Najvyššieho správneho súdu a prispievajú ku kvalitnej rozhodovacej činnosti. Rovnako ani prokurátorov, veď prokurátorov máme tak, ako máme dnes na strane prokuratúry. Jedni sú v trestnej oblasti a iní sú v netrestnej, že sa vlastne venujú tej oblasti správneho práva. Tak keď prešli z Generálnej prokuratúry na Najvyšší správny súd, akí z ulice? Ako to, že im neviete dať kredit ako sudcom zo správneho kolégia? V čom je rozdiel? V čom je rozdiel? Máte pravdu, že je rozdiel v tom, že nevydávali rozhodnutia. Áno. No, ale rovnako si čítali tie rozhodnutia, rovnako sledovali tú judikatúru, len nevydávali rozhodnutia, ale to je zručnosť, ktorá sa dá naučiť určite behom roka a určite po piatich rokoch. Po piatich rokoch, čo sú tam takíto ľudia, takíto kvalifikovaní právnici, si myslím, že nemôžete o nich hovoriť, že by dnes nedosahovali skutočne úroveň, že by vedeli prispievať ku kvalitnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu za päť rokov. To mi chcete povedať, pán minister, že ak niekto sa venoval správnemu právu na akademickej pôde, ba aj v súdnictve, ale nemal taký priestor, lebo nebola taká špecializácia, že by sa za päť rokov nevedel naučiť súdiť? Keby sa to naozaj za päť rokov nenaučil? Že by pán Becík z Generálnej prokuratúry sa za päť rokov nenaučil, ako vydávať rozhodnutia na Najvyššom správnom súde? To mi chcete povedať? Ono to jednoducho nesedí. Takže máme tu sudcov Najvyššieho súdu, ktorí sa rozhodli v roku 2021 neísť do otvoreného transparentného výberového konania, ktoré spočíva len v tom, že sú vypočutí a len v tom, že prejdú previerkou sudcovskej spôsobilosti. Takže teraz nemajú prejsť ničím, ani tou previerkou sudcovskej spôsobilosti. Veľmi pravdepodobne, lebo zjavne tak chápem z mimiky pána ministra, že asi to malo byť jasne povedané, že žiadnou previerkou neprejdú, ale potom ten zásadný rozdiel je, že oni nechceli žiadnu previerku. A to nie… A to nesedí. A to by som chcela, aby pán minister veľmi dobre vysvetlil a nerozprával tu o tom, že ideme skvalitniť rozhodovaciu činnosť, lebo to nie je pravda. To jednoducho nijako nesedí, lebo títo sudcovia, keď chceli, mohli ísť už vtedy. Nech sa páči. A súčasne platí, že je tam päť voľných miest. Môžu ísť do výberového konania. Nech sa páči. Aj tak tam viacerí neprejdú. To znamená, mňa by teraz zaujímalo, že neviem, koľko ich je, koľko vôbec chce ísť z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd? Aký je problém, že sa prihlásia do výberového konania na Najvyšší správny súd? Aký je problém? No problém je v tom, že majú ísť cez previerku sudcovskej spôsobilosti. A áno, problém môže byť aj v tom, že tam môže byť niekto lepší z akademického prostredia, niekto lepší aj z advokácie, niekto lepší možno z nižšieho súdu, už z nových správnych súdov, že tam bude jednoducho niekto lepší. To je jediné riziko. Iný, naozaj dôvod nevidím, lebo oni mohli v tom 21. tam prejsť všetci. Len stačilo prejsť vypočutím na Súdnej rade a previerkou sudcovskej spôsobilosti, išli len deviati, tak ako ste povedali. Máte pravdu, mohlo sa stať. Mohlo sa stať s ohľadom na vypočutie, vzhľadom na sudcovskú spôsobilosť, že niekto by z nich neprešiel. To máte pravdu. To máte... To máte pravdu. To sedí, hej? No. Tak asi bol na to nejaký dôvod, pán minister. Asi bol na to nejaký dôvod. Tak ale prečo nemôže prejsť cez sudcovskú spôsobilosť? Ak áno? To znamená, že niekomu to dáme, niekomu to nedáme a za päť rokov sa mohlo udiať všeličo. To znamená, že my nechceme vedieť vlastne o tom človeku aktuálne nič. Lebo bola tu šanca, ak niekto, ak chcete umožniť niekomu, kto neprešiel, a boli to nejaké dôvody, z verejného vypočutia si môžeme vypočuť asi aké, že niekto neprešiel v tom 21. cez verejné vypočutie na Súdnej rade. A robili sa tam potom aj tie predpoklady sudcovskej spôsobilosti a hlasovalo sa. Tak prečo nedať možnosť Súdnej rade, aby tými predpokladmi sudcovskej spôsobilosti prešla, tomu naozaj nerozumiem. Lebo za päť rokov sa mohlo všeličo stať a je na mieste, aby takéto informácie Súdna rada určite mala. Takže áno, budem rada, keď mi dáte aj bližšie informácie. Keďže je voľných päť miest na Najvyššom správnom súde, vlastne ako si to predstavujete, ten celý mechanizmus? Koľko sudcov naozaj z Najvyššieho súdu o to má záujem? Lebo to asi viete, že ste nerobili zákon len tak, keď o to nikto záujem nemá. Tak, ak viete, že osobitne táto osoba, ktorá neprešla tým výberovým konaním, o tú presne ide, tak nám to rovno povedzte a rovno nám povedzte, prečo nemôže dnes prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti. To by bolo férové, aby ste nám to teda naozaj riadne vysvetlili. Prečo tou previerkou sudcovskej spôsobilosti táto osoba už nemá prejsť, pričom zloženie Súdnej rady je predsa to, v ktoré máte dôveru. Tak to by som naozaj rada rozumela a potom by som dobre rozumela, čo poviete iným kandidátom, ktorí musia prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti, ak chcú ísť na správne súdy, ak chcú ísť na Najvyšší správny súd, prečo potom tieto osoby takouto previerkou prejsť nemajú. To by som rada bola, keby ste nám to povedali. Takže povedať nám, koľkí sudcovia z toho Najvyššieho súdu o to naozaj záujem majú. Ak majú väčší záujem ako tých päť voľných miest, ako si predstavujete, že sa to vyrieši, lebo potom asi nejakým riadnym výberovým konaním si to neviem predstaviť. Asi by mali tí najlepší potom prejsť. Či ako si to vyberie Súdna rada, aby sa nestalo, že nikto nerozumie, ako sa niekto stal sudcom najvyššej súdnej inštitúcie v správnom súdnictve? A ešte môže rozhodovať o iných sudcoch v disciplinárnych previneniach. Tak to ja si myslím, že asi toto nechceme. Tak osobitne, keď vlastne majú tieto osoby fakticky potom rozhodovať o disciplinárnej právomoci, lebo tak to je. Takže vy hovoríte vlastne, že som porozumela vlastne z tejto neverbálnej komunikácie, že asi nám ide o to, že osobitne o sudkyňu alebo sudcu, ktorý neprešiel výberovým konaním, aby nám prešiel bez previerok sudcovskej spôsobilosti, prípadne sú tu nejakí ďalší adepti. Tých miest je momentálne päť na Najvyššom správnom súde, ale väčší počet prichádza do úvahy, ktorí by prešli z Najvyššieho súdu, takže bude sa robiť nejaký výber. Teda koľkí majú záujem, ak ten záujem je väčší, ako sa ten výber bude robiť. A ako to je s tou previerkou sudcovskej spôsobilosti? Bude sa robiť? Keď sa nebude robiť, tak prečo? A ako si vysvetľujete tú voľnú úvahu Súdnej rady? Tak tých otázok je dosť. Myslím si, že k tomu, aby ste presvedčili nás o tom, že majú prispieť k skvalitneniu rozhodovacej činnosti, k tomu už som povedala dosť. To si neviem predstaviť, že aké argumenty vyberiete, lebo žiadne ste z tých zatiaľ nepredstavili. A v dôvodovej správe som si ich nenašla. Naopak, tie, čo sú verejne prístupné, tak ukazujú presný opak toho, čo tvrdíte v dôvodovej správe. Tak ja vás budem veľmi dôsledne počúvať. Ostalo nám ešte 14 minút. Aj kolega môže prípadne vystúpiť alebo mať faktické poznámky, čo som rada. Takže ja si dovolím týmto skončiť moje vystúpenie. Otázok je dosť, pán minister. Času máte, myslím si, že primerane dosť a teším sa na rozpravu, ktorá je dôležitá k tomuto zákonu, lebo je vlastne o tom, či chceme mať v justícii sudcov, o ktorých vieme, keď chcú kariérne rásť, lebo toto je nejaký kariérny rast, teraz prísť na ten Najvyšší správny súd. A či ich chceme prekladať z jedného súdu na druhý, že vieme, že tam nie je žiadny problém, pre ktorý by sme mali zamedziť akýmkoľvek takýmto zmenám, kým sa nevyriešia, a o tom je sudcovská spôsobilosť. Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Kolíková, to, že vy mne tu hovoríte, že sa či niekto môže s nejakým posmeškom prejsť alebo nemôže, že o tom bude rozhodovať Súdna rada. No to ste urobili vy v tom 21., že ste si tam dosadili ľudí na základe nejakých subjektívnych pohovorov na Súdnej rade, vašej Súdnej rade. Úplne iných, neštandardných od štandardných výberových konaní a podmienok výberového konania na jednotlivé všeobecné súdy. Najvyšší správny súd je súčasťou všeobecnej sústavy súdov. Z akého dôvodu ste vy iným spôsobom vyberali sudcov na Najvyšší správny súd, ako sa vyberajú sudcovia na ktorýkoľvek iný súd? A ešte o to viac, že to je najvyššia inštancia súdna alebo teda na jednej úrovni s Najvyšším súdom. Prečo sudcovia na Najvyšší súd musia prejsť štandardným výberovým konaním? Vy dobre viete, že každý sudca okrem justičnej skúšky musel prejsť buď hromadným výberovým konaním alebo individuálnym výberovým konaním, kde sú jasne stanovené podmienky, aké testy musí napísať, čo musí splniť, aké podmienky musí splniť a tu zrazu na najvyššiu súdnu inštanciu sa robili výberové nejaké pohovory na Súdnej rade a dovolím si povedať, že politické pohovory, kto sa dostane na Najvyšší správny súd a kto sa nedostane na Najvyšší správny súd. A to, že sa niekde hovorí, že sa niekto dostal z ulice, to nie je urážka. To je o tom, že sa tam dostali ľudia na najvyššiu súdnu inštanciu, niektorí tesne po škole, ktorí nemali žiadnu skúsenosť v praxi.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Ja si dovolím na úvod takú paralelu, že naozaj aj ja tu mám 55 minút dokopy s faktickými poznámkami. K zákonu, ktorý má tri odseky. Text je napísaný. Naozaj, ak by niekto pozeral. Toto je celý text zákona. Máme k tomu 55 minút v skrátenej rozprave. Predtým sme rokovali o zákone, ktorý mal 2000 paragrafov a mali sme rovnaký čas aj ja ako bývalá ministerka spravodlivosti. Preto sa stalo to, že aj počas rozpravy som chcela viackrát vystúpiť a už som nemohla, lebo som sa nemohla vyjadriť k prerokovanému Občianskemu zákonníku k 2000 paragrafom. Teraz máme zákon, ktorý by sa možno javil, že je to veľmi jednoduchá záležitosť, ja k tomu poviem viac. Dúfam, že mi tých 55 minút bude stačiť a to samozrejme musím myslieť aj na svojich kolegov, aj na to, že, ak sa čas vyčerpá, tak nie je možnosť žiadnych faktických poznámok. To znamená, nie je možné zasiahnuť nejakým spôsobom žiadnym príspevkom do debaty ani faktickou poznámkou. Je to naozaj absurdné, čoho sme tu boli účastníkom v predchádzajúcej rozprave a myslím si, že je dôležité na to poukazovať. A vraciam sa, ale teraz už samozrejme k predmetnému prerokovanému návrhu zákona v prvom čítaní. To znamená k tomu, aká je jeho filozofia. A aký to má zmysel? A rovnako navrhujem hneď v úvodnej časti vrátiť to späť na prepracovanie. A to preto, lebo nevidím zmysel, účel takejto právnej úpravy. A určite sa dá veľa vecí zlepšiť. Pre sudcov aj pre Najvyšší správny súd, ale tento zákon nás vracia späť a nič dobré neprináša. A ja si dovolím v tej súvislosti, lebo pán minister to aj uviedol. A musím povedať, že bohužiaľ podobne to uviedol aj na konferencii správneho súdnictva, kde bol samozrejme pozvaný, mal úvodné slovo, mne sa toho nedoprialo. Asi som toho veľa pre správne súdnictvo neurobila. Len som presadila zriadenie Najvyššieho správneho súdu a zriadenie správnych súdov, ale pán minister mal tu priestor, ale som rada, že samozrejme tu mali priestor aj ďalší. Predseda Najvyššieho správneho súdu, predseda Ústavného súdu, predseda, ktorý zakladal Najvyšší správny súd v Českej republike, súčasný predseda Najvyššieho správneho súdu v Českej republike. Takže naozaj tá konferencia bola vynikajúca, bola na úrovni a ja som naozaj vďačná, že som mohla byť toho súčasťou. A myslím si, že je veľmi dôležité o tom hovoriť aj to, čo povedal predseda Ústavného súdu. Justičná reforma, ktorá sa presadila v 20., v 21., bola najväčšia reforma, ktorou prešla justícia od vzniku Slovenskej republiky a nech sú akíkoľvek kritici, správne súdnictvo je naozaj dôležitá reforma, ktorá sa udiala. A prospešná pre justíciu. Bohužiaľ, od pána ministra sme si nič také nevypočuli. Vypočula som si iba samú kritiku aj smerom k sudcom Najvyššieho správneho súdu, ktorí tam priamo boli, ako keby oni niečo vykonali alebo vyparátili. Prišlo mi to skutočne nenáležité. A v tom mi chýba aj trošku slušnosť, nejakej kultúry medzi nami. Pretože žiadna konferencia k správnemu súdnictvu by nebola, a to si dovolím v tomto sa k tomu prihlásiť, ak by som ako ministerka spravodlivosti nepresadila zriadenie Najvyššieho správneho súdu a potom aj zriadenie správnych súdov v Bratislave, v Banskej Bystrici a Košiciach. Jednoznačne súhlasím s pánom predsedom Ústavného súdu, že je to významná reforma, ktorou prešla justícia, absolútne kľúčová preto, aby sme tu mali právny štát. Aby predstavitelia štátu vedeli, že v primeranom čase sa môže stať, že, ak vydávajú zlé rozhodnutia v rozpore so zákonom, v rozpore s ústavou, tak tu máme súdne inštitúcie, ktoré tomu urobia v dohľadnom čase nápravu a je to kľúčové, je to dôležité. Je to dôležité pre demokraciu, pre právny štát v Slovenskej republike. A tak je to vnímané, bohužiaľ, veľmi málo som si k tomu vypočula od pána ministra a možno preto aj prichádza tento zákon, že si myslím, že je tu zásadné nepochopenie o dôležitosti správneho súdnictva a o dôležitosti reformy, ktorá sa udiala súčasne samozrejme aj s ústavnou reformou. A ktorej súčasťou, absolútne kľúčovou súčasťou, bolo zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Myslím si, že trošku nekorektne pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, čo sa vlastne naozaj udialo, ako bol zriadený Najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd bol vytvorený ako najvyššia súdna inštitúcia pre tzv. správne súdnictvo. To znamená, keď to tak zjednoduším, pre spory občana so štátom. To, čo sa ukazovalo od najnižších úrovní súdnictva, je, že neboli tu sudcovia, ktorí by sa špecializovali na túto oblasť práva, ktorá nie je naozaj jednoduchá, pretože to je od rozhodnutí daňových úradov, rozhodnutí stavebných úradov, rozhodnutí v oblasti životného prostredia, naozaj vlastne v celej sfére toho verejného života, kde vstupujú inštitúcie štátu do našich životov, vydávajú rozhodnutia, regulujú veci v štáte, no tak tam je potom rola toho správneho súdnictva, že, keď je človek presvedčený, že ten štát konal v rozpore so zákonom, tak sa obráti na súd a žiada nejakú nápravu, zrušiť rozhodnutie, prípadne chcieť nejaké predbežné rozhodnutie, ktorým by sa zastavili účinky toho rozhodnutia, a tam je veľmi dôležité, aby ten súd včas zohral svoju rolu. A, ak nemáme sudcov, ktorí sa venujú len tejto oblasti práva, tak je veľmi zložité, aby sme včas také rozhodnutie mali. Takže v tom spočívala jedna časť reformy, okrem toho, že prebehla reforma v oblasti rodinného práva a vôbec naprieč vlastne všetkými oblasťami, v ktorých sudcovia rozhodujú, aby boli špecialistami. Keď si chceme operovať oči, chceme ísť k očnému chirurgovi, keď si chceme operovať srdce, chceme ísť ku kardiochirurgovi, asi to nechceme naopak. To zabezpečovala veľká reforma v 20. rokoch, ktorú som si dovolila vtedy viesť ako ministerka spravodlivosti a vďaka naozaj všetkým koaličným partnerom, nech akokoľvek to bolo zložité, miestami to bolo veľmi zložité, že sa nám podarilo presadiť veľkú ústavnú reformu a potom aj veľkú reformu na zákonnej úrovni. A naozaj sa nám podarilo, že sudca, keď rozhoduje v rodinných veciach, v trestných veciach, v občianskych veciach, v obchodných veciach, mal by to byť sudca, ktorý naozaj iba v týchto veciach koná a rozhoduje a rovnako by tomu malo byť osobitne vo veciach, kedy sa borí so štátom. A tam k tomu boli zriadené správne súdy a Najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd dostal do vienka ešte jednu významnú, obrovskú vec, a to je vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči predstaviteľom právnických profesií. Či sú to notári, či sú to exekútori, či sú to advokáti, či sú to sudcovia. Osobitne sa pristavím pri sudcoch, kde sa ukazovalo, že ten model, ktorý tu bol predtým na vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti, bol model, ktorý sa ukázal ako nástroj šikany. Kedy osobitne minister spravodlivosti mal vlastne pomerne silné postavenie v tomto, pretože je to zložka výkonnej moci. A naozaj, ak ten systém nie je nastavený dobre, už len podaním samotného disciplinárneho návrhu sa začne šikana, pretože, ak neskončí v primeranom čase disciplinárne konanie, no tak už samozrejme už len to, že je obvinený, že niečo neurobil, čo mal urobiť, už to je samozrejme nejaká miera utrpenia a nejaká miera tlaku, aby možno rozhodoval inak, správal sa inak, ako si predstavuje výkonná zložka. Je správne, že minister spravodlivosti má možnosť podávať disciplinárne návrhy, ale o to viac je dôležité, aby potom ten disciplinárny súd rozhodol v primeranom čase, aby sme mohli mať dôveru, že sú tam ľudia, do ktorých rozhodovania naozaj nikto nijakým spôsobom nezasahuje. To, čo priniesol Najvyšší správny súd, priniesol absolútnu revolúciu v disciplinárnom súdnictve. Zrazu veci, ktoré trvali roky. Naozaj roky, pomaly 10 rokov trvali niektoré disciplinárne konania, sa začali rozhodovať do pol roka. A to je absolútne kľúčové pre každého, kto je stíhaný. Aj v trestnom konaní si človek zaslúži, ak je voči nemu začaté trestné stíhanie, aby v primeranom čase skončilo. Preto treba aj tam urobiť množstvo zmien. Ale v disciplinárnom konaní, samozrejme, to platí rovnako. Ak stíhame sudcu, no tak je dôležité, aby v primeranom čase vlastne to rozhodnutie padlo. A toto bola absolútne kľúčová zmena, ktorú priniesla justičná reforma zriadením Najvyššieho správneho súdu, vytvorením profesionálnych sudcov, ktorí budú rozhodovať takéto veci. A stanovili sa samozrejme aj odporúčacie lehoty, aby také rozhodnutia padli do pol roka a naozaj vlastne tieto disciplinárne konania, aj to bolo súčasťou tejto konferencie, bolo to prednesené, zásadne, zásadne, revolučne vlastne začali končiť v primeranom čase. Dá sa povedať, že do pol roka vlastne všetky veci pomaly, ktoré boli aj staré, vo veľkej miere, veľkú väčšinu z nich Najvyšší správny súd dokázal veľmi rýchlo v nich konať a rozhodovať. A vlastne tento čas polročný platil aj pre všetky ďalšie veci, ktoré na Najvyšší správny súd prichádzali. Pretože to robili profesionáli, robili to sudcovia Najvyššieho správneho súdu, mali to ako vymedzenú časť z výkonu svojej sudcovskej pravomoci a naozaj, či to boli sudcovia alebo advokáti, exekútori, notári, keď tá vec prišla na Najvyšší správny súd, naozaj v dohľadnom čase tie veci sa skončili. V odbornej verejnosti k týmto rozhodnutiam, ak k nim boli nejaké výhrady, tak skôr boli výhrady, či nemal byť ešte prísnejší ten Najvyšší správny súd. Ale nezachytila som ani jednu výhradu, že by to rozhodnutie bolo príliš prísne. Bolo to samozrejme, súviselo to aj s tým, že rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu v týchto disciplinárnych veciach, a budem sa venovať osobitne voči sudcom, platilo, že voči nim je možné odvolanie iba v tých ťažších veciach s tými ťažšími následkami, v zásade, keď malo ísť o stratu danej funkcie. Pán minister nastúpil a rozhodol sa, že urobí zásadné zmeny v rámci správneho súdnictva, s tým súvisí tento zákon, čo nám prináša. Ja budem hovoriť aj o sudcoch a v akej miere to má pomôcť. Alebo naopak, ja si myslím, že poškodiť. Ale už zasiahol do tohto disciplinárneho konania. Zasiahol do celého spôsobu tvorby samotných sudcov. Už to nemajú byť len tí profesionáli, ktorí sú v zásade tí, ktorí tvoria tú zásadnú zložku disciplinárnych senátov, pretože samozrejme vždy sú tam aj predstavitelia, ak sa jedná o advokátov, z advokátskej obce, z notárov, z notárskej obce, z exekútorov alebo akademici, ale pre sudcov kľúčovo platilo, že tú väčšinu tvorí tento profesionálny tím Najvyššieho správneho súdu. Ja som zvedavá veľmi, ako zmeny, ktoré priniesol pán minister už v inom zákone a zasiahol vlastne do celej tvorby disciplinárnych súdov, čo nám to prinesie v budúcnosti. Viem, že bol podaný návrh aj na Ústavný súd, či vôbec sedí vlastne tá zmena. Ale o tom sme tu mali iný zákon. Čím len chcem povedať, že bez toho, aby pán minister robil akékoľvek analýzy ohľadom správneho súdnictva, vyvodzovania disciplinárnej právomoci, pričom ukázalo sa v dátach, že naopak celá reforma priniesla pozitívne výsledky ohľadom vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti, že skutočne v primeranom čase sú tu rozhodnutia. Nedalo sa povedať o žiadnom rozhodnutí, dokonca ani ohľadom návrhu, ktorý ja som podávala na Najvyšší správny súd, že by Najvyšší správny súd rozhodoval v môj prospech ako bývalej ministerky spravodlivosti, skôr naopak. To znamená, neboli tu absolútne žiadne objektívne výhrady k tomu, že by Najvyšší správny súd nebol nestranný, nezávislý, že by nekonal absolútne profesionálne, zdatne, či už sa jedná o oblasť správneho súdnictva alebo o oblasť vyvodzovania disciplinárnej právomoci. Boli tu výmysly, na základe ktorých už došlo k jednému zásahu do tvorby disciplinárnych súdov. Z justície počujeme, že je tu obava zo zasahovania do spôsobu rozhodovania tým, ako je dnes zložená Súdna rada. Tá dostala osobitný priestor na to, aby si vytvárala vlastné Boli tu výmysly, na základe ktorých už došlo k jednému zásahu do tvorby disciplinárnych súdov. Z justície počujeme, že je tu obava zo zasahovania do spôsobu rozhodovania tým, ako je dnes zložená Súdna rada. Tá dostala osobitný priestor na to, aby si vytvárala vlastne a nanovo tieto disciplinárne senáty. Uvidíme, čo nám to prinesie. Ja som veľmi zvedavá. Som veľmi zvedavá. V akých lehotách budú tieto nové senáty rozhodovať? Pretože s tým, čím prišiel pán minister, je, že priniesol nám aj nové pravidlá, že vlastne ani všetci sudcovia Najvyššieho správneho súdu už nemôžu byť súčasťou takýchto disciplinárnych senátov. Ale o tomto všetkom sme už diskutovali. S tým už pán minister prišiel. Ale neprišiel na základe dát. Nie. Prišiel na základe nejakých svojich dojmov urobiť zmeny v niečom, čo fungovalo a ukázalo sa, že je to dobre nastavené. Teraz prichádza s ďalšou zmenou, ktorá má vlastne zmeniť zloženie Najvyššieho správneho súdu a tvrdí, že tu bolo nejaké netransparentné výberové konanie, na základe ktorého sa ľudia stali sudcami Najvyššieho správneho súdu pomaly. Ja som si vypočula, pán minister, že ste povedali, že, ktorí sa nestretli pomaly s právom. To ste povedali. Možno ste sa asi pomýlili, ale aj takéto ste mali. To ste zabudli dopovedať: v praxi. Ale ako keby sa s tým právom ani nestretli. No tak, keď sme si zobrali ako vzor Najvyšší správny súd v Čechách, tak by sme videli, že je veľmi dôležité a ukázalo sa, ako je to dobré, že sú tam ľudia z akademického prostredia, aj z iných prostredí, aj z praxe, ktorí predtým neboli sudcami, vytvorili vlastne ten Najvyšší správny súd v Českej republike a brali sme to ako náš vzor. Veď nakoniec aj zakladateľ tohto Najvyššieho správneho súdu, ako prvý predseda, pán Baxa, bol pozvaný na túto konferenciu. Keby ste sa s ním rozprávali, pán minister, tak by ste zistili, ako to bolo dôležité, že osobitne ten začiatočný tím bol takýto pestrý. Pre rozbeh celého Najvyššieho správneho súdu a pre tvorbu rozhodovacej činnosti. Takže je dobré, že je pestrý a povedal by vám to každý sudca Najvyššieho správneho súdu. Keby ste sa s nimi rozprávali, len vy ste mali príhovor na začiatok a potom ste odtiaľ odišli. Takže vy ste si, bohužiaľ, ani nevypočuli všetky príspevky, ktoré tu zazneli. A jeden z tých príspevkov osobitne bol k tomu, o čom vy tu rozprávate v dôvodovej správe. Vy tu tvrdíte, že Najvyšší správny súd je vlastne teraz ochudobnený a trpí asi nejakou chabou rozhodovacou činnosťou a judikatúrou, lebo tam neprešli všetci sudcovia oniekdajšieho správneho senátu Najvyššieho súdu, ktorých bolo v tom čase okolo 20, tak tu píšete, a prešli len deviati. A že teda tí ostatní, ktorí prišli, či už z prokuratúry, či už z advokácie, či už z akademického prostredia, tak tí sa nekvalifikujú na to, aby vedeli vlastne prinášať pre ten Najvyšší správny súd nejakú podobnú kvalitu. Tak dovolím si vám povedať, že keby ste počkali na tej konferencii, tak by ste zistili presný opak. Pretože pán podpredseda Najvyššieho správneho súdu, pán podpredseda, ktorý vlastne prišiel z Najvyššieho súdu, z toho správneho kolégia, o ktorom hovoríte, že to je to, ktoré sa malo celé vlastne ako keby preliať na Najvyšší správny súd, mal osobitný príspevok, v ktorom hovoril o rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu a o tom, ktoré rozhodnutia a v akých počtoch sa zverejňujú v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu, kde sa, samozrejme, nezverejňujú všetky, ale iba tie, ktoré prispievajú vlastne k tej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu, ktorú je hodné si prečítať, pretože nás posúva niekde ďalej. A presne urobil vlastne k tomu aj pekný taký rebríček, aj dáta a ukázal, ktoré senáty najčastejšie sú tými senátmi, ktoré prispievajú do tejto zbierky svojimi rozhodnutiami, a bolo z nich zrejmé, že tie, ktoré najviac takýchto rozhodnutí vydali a prispeli k tejto zverejnenej rozhodovacej činnosti, sú práve tí, ktorí neprišli z Najvyššieho súdu zo správneho kolégia, ale sú to buď kolegovia, ktorí prišli z nižších súdov, ktorí sa zúčastnili výberového konania v tom 21. roku, alebo prišli napríklad z advokácie. To znamená, že to, čo vy tu tvrdíte, dáta Najvyššieho správneho súdu ukazujú inak. To znamená, ako ste presne tu uviedli. Prešli sem. Deviati sudcovia z Najvyššieho súdu zo správneho kolégia prišli na Najvyšší správny súd. Dnes je okolo 25 sudcov na Najvyššom správnom súde. To znamená, áno, tí ostatní neprišli z Najvyššieho súdu, prišli z iných súdov. Alebo prišli z advokácie, alebo prišli z prokuratúry, alebo prišli z akademického prostredia. Ale zjavne títo iní ľudia, teda z iných prostredí, prispievajú najväčším počtom do tejto zbierky. To znamená, ak vy tu hovoríte o tom, o kvalitnej rozhodovacej činnosti, no tak to nie je pravda. Tak to nie je pravda. Neviem, na základe čoho ste k tomu prišli, že vy tu ešte haníte tých sudcov Najvyššieho správneho súdu, ktorí si dovolili predtým nebyť súčasťou správneho kolégia, že tí nie sú spôsobilí a schopní prispievať k rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu v takej miere, že by ich rozhodnutia boli zverejňované, aby to prispievalo vlastne k právnej istote, k predvídateľnosti práva. Vedeli to vopred advokáti a všetci, ktorí vlastne chcú vedieť, ktorým smerom sa uberá správne súdnictvo. Toto a táto dôvodová správa, prosím pekne, pán minister, je v tejto súvislosti paškvil. Ja by som chcela vidieť dáta, ako ste prišli k tomu, že sudcovia, ktorí ostali na správnom kolégiu Najvyššieho súdu a nezúčastnili sa výberového konania, nám chýbajú na Najvyššom správnom súde. A ja sa pýtam naozaj a neviem, že možno tí kolegovia nechceli už robiť správne právo. Lebo keby ich chceli, tak predsa mohli sa zúčastniť výberového konania na Súdnej rade, takisto ako ostatných deväť kolegov, a boli by súčasťou Najvyššieho správneho súdu už päť rokov. Mohli prispieť k rozhodovacej činnosti. Čo im bránilo v tom, aby sa zúčastnili výberového konania na Súdnej rade? Veď jednalo sa len o verejné vypočutie a treba pripomenúť, a plus áno, previerka sudcovskej spôsobilosti, a to je možno ten pes zakopaný, lebo to ste nespomenuli vo vašom príspevku. Ja si myslím, že veľmi dôležitú okolnosť, pán minister. A musím povedať, že vidím tu nejaké preklepy aj v texte zákona a v dôvodovej správe, lebo možno to nie je preklep, ale tak to má byť, ale v dôvodovej správe som si to nevedela prečítať potom. Takže to budem rada, keď ma opravíte a ja upriamujem na to pozornosť, lebo pán minister na to neupriamil pozornosť. A to si myslím, že to je to najdôležitejšie a tam je pes zakopaný. Pretože tie tri vlastne ustanovenia, z tých troch ustanovení iba jedno je dôležité, ja sa domnievam, a to je ods. 1 v tom § 151i zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré hovorí, že sudca Najvyššieho súdu, ktorý teda k 31. júlu 2021 bol členom správneho kolégia, tak, ak požiadal do 30. 11. 2026 o preloženie, Súdna rada môže rozhodnúť o jeho preložení, a prosím teraz počúvajte, bez vykonania dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcu Šipoš. Aha. Aha, asi o toto ide. Asi o toto tu ide, takže nie o to, že by tu bol problém s výberovým konaním, ale asi bol problém v tej sudcovskej spôsobilosti. A teraz, o čom je sudcovská spôsobilosť? No sudcovská spôsobilosť je o tom, že, ak sú tu nejaké podozrenia, ktoré môžu byť a nemusia byť už vo fáze trestného stíhania, ale môžu tu byť nejaké podozrenia, ktoré má Slovenská informačná služba alebo iné orgány. A môžu byť závažné ohľadom osôb, ktoré sú v justícii, lebo aj to sa nám udeje, bohužiaľ, v každej profesii sa to deje. Aj to viete aj vy, pán minister, aj vám podľa mňa chodia rôzne správy aj zo Slovenskej informačnej služby ohľadom niektorých sudcov a niektorých súdov, že sú podozrenia z nekalej korupčnej činnosti, aj ja som ich dostávala ako ministerka spravodlivosti. No a potom vlastne pri takejto sudcovskej spôsobilosti, pri previerke, dostanú ich členovia Súdnej rady a s ohľadom na všetky informácie, ktoré si zozbierajú o danej osobe, tak vyhodnotia, či súhlasia napríklad s tým, aby tá osoba kariérne rástla, aby bola preložená. To znamená, nemusí to byť dosť dôvodov na to, aby došlo k začatiu trestného stíhania, ale môže to byť dosť dôvodov na to, aby Súdna rada nedala takúto previerku sudcovskej spôsobilosti a nesúhlasila s tým, aby vlastne tá osoba kariérne rástla. Asi toto je problém. A ja sa pýtam, a v čom je problém? Však Súdnu radu máte, dôveru v jej zloženie. Aký je problém, aby ten, kto chce ísť na Najvyšší správny súd, prešiel previerkou sudcovskej spôsobilosti? Osobitne sú na to citliví zvyčajne predstavitelia hnutia Slovensko, tak ich na to upozorňujem. Kľúčová vec tejto novely je, aby ten, kto chce ísť na Najvyšší správny súd z bývalých členov správneho kolégia, nemusel prejsť cez previerku sudcovskej spôsobilosti. A ja sa pýtam prečo? Pretože aj dnes, ak sudca chce kariérne rásť, musí prejsť takouto previerkou. Ak je preložený z jedného súdu všeobecného na správny súd, musí prejsť takouto previerkou. Takže asi tu nejde o to, že sa cítili dotknutí výberovým konaním a verejným vypočutím, ale asi je problém v tom, že nechceli prejsť cez previerku sudcovskej spôsobilosti. A to podľa mňa je problém, ktorý by sme mali nechať na tých sudcov a neriešiť to, pán minister, tým, že to necháme na zvážení Súdnej rady. A ešte musím povedať, že mi to príde naozaj veľmi pokrytecké, ako je to urobené. Ako je urobené toto ústavné, lebo v tom ústave nie je povedané, že Súdna rada vlastne preloží týchto sudcov na Najvyšší správny súd bez vykonania dohľadu nad spĺňaním sudcovskej spôsobilosti, ale povie: „Súdna rada môže rozhodnúť.“ Tak mňa by zaujímalo naozaj, na základe akých podmienok? O jednom rozhodne, že prejde tou previerkou, o inom rozhodne, že neprejde. Takže jedni sú, ja neviem, viac zaujímaví pre Súdnu radu a iní menej, alebo akým vlastne prehodnotením dôjde, že Súdna rada má vlastne, čo je tá voľná úvaha toho „môže rozhodnúť“. To teda ja si myslím, že je absolútne neprimerané, aby sme v Súdnej rade dávali priestor, že ona sa bude rozhodovať, že o jednom sudcovi, ktorý by sa teda chcel preložiť na Najvyšší správny súd, rozhodne o previerke a o druhom nerozhodne, lebo tu nemáme vôbec žiadne kritériá, na základe ktorých vlastne tá Súdna rada by mala takéto posúdenie spraviť. A to teda ja považujem za veľmi vážne. Aby jedného sme dali cez test sudcovskej spôsobilosti, druhého nedali. Podľa čoho to bude, pán minister, podľa čoho to bude? Áno, čítate si to aj vy. Vidím, že vás to prekvapilo asi. No tak vidíte, takéto prekvapenia si tu prinášame. No a teraz vidím, že ste prekvapení, lebo aj ja som sa, musím priznať, potom, že som si myslela, že v dôvodovej správe sa dozviem niečo viac. A tak som si začala čítať vlastne dôvodovú správu a zistila som, že tam chýba sloveso. Že chcela som na to vlastne prísť a ja to musím nájsť teraz, že vlastne som zistila, že v tej dôvodovej správe, ktorá s týmto súvisí, mi chýbalo to sloveso, lebo som chcela vlastne prísť na to, čo budú tie kritériá. No, keď mi ostane nejaký čas, ja si to v kľude potom pozriem, vás na to upozorním ešte vo faktickej poznámke. Aha, áno. Áno, prepáčte. Osobitnú časť, prosím, pán minister, keby ste si mohli pozrieť. Takže chcela som sa dozvedieť viac v osobitnej časti dôvodovej správy, ako to teda bude s tým prekladaním a teda o kom sa rozhodne, že áno, o kom sa rozhodne, že nie. Ale musím sa priznať, že mala som z toho dojem, že prišlo vám hlúpe povedať, že tí sudcovia nemusia prejsť previerkou. No tak dať tam „môže“ znamená, že no ale on ňou môže prejsť. No ale myslím si, že aj teraz to asi vnímate a cítite, že to asi nie je v poriadku dať Súdnej rade priestor: jeden áno, druhý nie a vôbec nevadí, že nikto nevie prečo. Jedného teda, toho si tu teda podáme. Ja by som naozaj rada videla ten zoznam, že koho si podáme a koho si nepodáme. A budem, samozrejme, nad tým rozmýšľať, ako ste na to prišli. Alebo možno je to len preto, že v texte zákona vyzerá lepšie, že každý ňou môže prejsť, ale vlastne nikoho si nepodáme a nikto nemusí ňou prejsť, čo tiež nie je v poriadku. Na tom sa asi zhodneme, že takto by tie texty nemali vyzerať. No ale v ods. 1 už som to našla v dobrej časti, no iba to sloveso, pretože tam, kde sa to chceme dozvedieť, tak tam sa to môžete pozrieť. Je to vlastne v druhom odseku osobitnej časti, čítam si: V ods. 1 sa ustanovuje, že, ak takýto sudca podá žiadosť o preloženie od 30. novembra 2026, čiarka, Súdna rada Slovenskej republiky – a nevieme, čo – o jeho preložení bez vykonania dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. No a ja mám dojem, ako keby niekto čakal, čo mu bude povedané, že bude tam „rozhodne“ alebo „môže rozhodnúť“. Lebo to tak vyzerá, že vlastne sa to doplnilo do textu zákona a v tej dôvodovej správe to voľné okienko ostalo, však možno si aj nikto nečíta dôvodovú správu a ja som si ju prečítala. Tak ja sa teraz snažím si čítať veľa vecí, aby som dobre rozumela vašim krokom. Nenašla som si tu žiadne dáta, na základe čoho ste prišli k tomu, čo ste povedali na úvod, že na Najvyššom súde nám ostali sudcovia, ktorí by nám mali prispieť k rozhodovacej činnosti, lebo teda… A ja som si prečítala. Tak ja sa teraz snažím si čítať veľa vecí, aby som dobre rozumela vašim krokom. Nenašla som si tu žiadne dáta, na základe čoho ste prišli k tomu, čo ste povedali na úvod, že na Najvyššom súde nám ostali sudcovia, ktorí by nám mali prispieť k rozhodovacej činnosti, lebo teda nedá sa povedať dnes na Najvyššom správnom súde, že by to bolo tak, ako tvrdíte, že ľudia, ktorí prišli z ulice, tak to, bohužiaľ, hovorí Súdna rada a je to teda veľmi dehonestujúce. Je to ako tak dehonestujúce, pán minister, že to musíte cítiť aj vy. Ako, čo si to dovoľuje? To znamená, že právnici, ktorí sú v akademickom prostredí, advokáti, sú z ulice? Tam prokurátor tvrdí, že sú uličky? To je strašné. To je strašné. To je strašné, áno. Toto odznieva na Súdnej rade. A ja som od vás nikdy nepočul, že by ste to odsúdili. Lebo to je, veď sudcom sa stane človek, ktorý prišiel z ulice z tohto pohľadu. Veď, keď sú otvorené výberové konania na krajskom súde, tak sú otvorené pre všetkých. Veď to je správne a dobré, že aby ten systém nebol uzatvorený, aby prišli ľudia aj z akademického prostredia, aj prokurátori osobitne, ak sa chcú stať sudcom, robili v trestnom práve, nech idú. Advokáti rovnako, veď to prispieva, jednoducho prispieva to k dobrej diskusii o vyváženosti. To by sa mohlo páčiť podľa mňa aj... Už tu nie. Aha, som myslela, pán predseda Gašpar. A tak aj vy máte určitú skúsenosť s trestným stíhaním, pán podpredseda, tak tiež môžete byť citliví na tieto veci, ale že je dobré, jednoducho, keď v tom systéme sa nám tí ľudia trošku prelievajú. Nemyslím si, že, ako povedal pán Lintner, že je dobré si zažiť byť trestne stíhaným, aby som pochopil ako sudca, čo to všetko obnáša, to ja si nemyslím až úplne takto, že by som sa na to takto pozerala. Ale že prejsť tými profesiami, advokát, sudca, prokurátor a mať tam určitý priestor priesaku, je podľa mňa absolútne v poriadku. A preto musím odmietnuť naozaj, že radikálne odmietnuť akékoľvek prívlastky k právnikom, ktorí sa rozhodli ísť na Najvyšší správny súd a neboli predtým sudcami, považujem to za zdravé, za dobré a zjavne sa ukazuje, že napomáhajúce tomu, aby ten Najvyšší správny súd dobre fungoval. A keď sa rozprávate určite, ja si myslím, že s odbornou verejnosťou, ktorej záleží na správnom súdnictve, tak musíte dostávať od nich veľmi silné dobré spätné väzby, že ten Najvyšší správny súd sa vybral dobrou cestou, že to jasne ukazuje v rozhodovacej činnosti, koľko vecí je schopný rozhodnúť, v akej kvalite je schopný ich rozhodnúť. Takže to, čo vy tu píšete v tej dôvodovej správe, jednoducho je nepravé. Sú to klamstvá. A neopierate ich o nič. Lebo keby ste ostali na tej konferencii k tomu správnemu súdu, tak by ste videli, kto vlastne k tej kvalitnej rozhodovacej činnosti na Najvyššom správnom súde dnes prispieva. Sú to aj sudcovia, ktorí prišli zo správneho kolégia, to by som krivdila, sú to aj sudcovia, ale nie je pravda, že by to lídovali. To nie je pravda. Takže v tejto súvislosti neobstojí ani to, čo tu tvrdíte, že za to, že niekto bol sudcom v inej oblasti práva... Lebo sa mohol venovať tomu správnemu súdnictvu a nemal príležitosť, aby bol sudcom. Veď vy to viete veľmi dobre. Keď sa chce niekto stať sudcom, tak si nemôže vybrať, keď ide na prvostupňový súd: ja chcem robiť rodinnú agendu, ja chcem robiť trestnú agendu, ja chcem robiť občiansku agendu. Nie je to pravda. Musí byť dobrý vo všetkom, aby sa stal sudcom na okresnom súde. A potom sa stane sudcom v tej oblasti, kde vlastne ho v tom súdnictve potrebujeme. Takže možno on chcel byť celý život sudcom na správnom súde, ale nemal napríklad vek, nedosiahol, aby mohol ísť. Napríklad, hej? Nemal príležitosť sa toľko venovať tomu správnemu právu. Možno mal príležitosť iba na akademickej pôde, tak sa venoval na akademickej pôde. A môže byť jednoducho oveľa, ale že oveľa lepší odborník, ako ten, ktorý zhodou okolností na krajskom súde pôsobil aj v správnom senáte. Ale že vôbec sa tomu správnemu právu poriadne nevenoval, lebo len dopĺňal počty. A až teraz môžeme hovoriť po tej veľkej reforme, ktorej neviete prísť na meno, že jednoducho naozaj máme v správnom súdnictve ľudí, ktorí sa venujú len správnemu súdnictvu. A je to dobré a na tom by sme sa podľa mňa mohli spoločne zhodnúť. Takže by som skutočne nijako nehanila akademikov, ktorí sa venovali správnemu právu, že prišli na Najvyšší správny súd. A pomohli tomu celému rozbehu Najvyššieho správneho súdu a prispievajú ku kvalitnej rozhodovacej činnosti. Rovnako ani prokurátorov, veď prokurátorov máme tak, ako máme dnes na strane prokuratúry. Jedni sú v trestnej oblasti a iní sú v netrestnej, že sa vlastne venujú tej oblasti správneho práva. Tak keď prešli z Generálnej prokuratúry na Najvyšší správny súd, akí z ulice? Ako to, že im neviete dať kredit ako sudcom zo správneho kolégia? V čom je rozdiel? V čom je rozdiel? Máte pravdu, že je rozdiel v tom, že nevydávali rozhodnutia. Áno. No, ale rovnako si čítali tie rozhodnutia, rovnako sledovali tú judikatúru, len nevydávali rozhodnutia, ale to je zručnosť, ktorá sa dá naučiť určite behom roka a určite po piatich rokoch. Po piatich rokoch, čo sú tam takíto ľudia, takíto kvalifikovaní právnici, si myslím, že nemôžete o nich hovoriť, že by dnes nedosahovali skutočne úroveň, že by vedeli prispievať ku kvalitnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu za päť rokov. To mi chcete povedať, pán minister, že ak niekto sa venoval správnemu právu na akademickej pôde, ba aj v súdnictve, ale nemal taký priestor, lebo nebola taká špecializácia, že by sa za päť rokov nevedel naučiť súdiť? Keby sa to naozaj za päť rokov nenaučil? Že by pán Becík z Generálnej prokuratúry sa za päť rokov nenaučil, ako vydávať rozhodnutia na Najvyššom správnom súde? To mi chcete povedať? Ono to jednoducho nesedí. Takže máme tu sudcov Najvyššieho súdu, ktorí sa rozhodli v roku 2021 neísť do otvoreného transparentného výberového konania, ktoré spočíva len v tom, že sú vypočutí a len v tom, že prejdú previerkou sudcovskej spôsobilosti. Takže teraz nemajú prejsť ničím, ani tou previerkou sudcovskej spôsobilosti. Veľmi pravdepodobne, lebo zjavne tak chápem z mimiky pána ministra, že asi to malo byť jasne povedané, že žiadnou previerkou neprejdú, ale potom ten zásadný rozdiel je, že oni nechceli žiadnu previerku. A to nie… A to nesedí. A to by som chcela, aby pán minister veľmi dobre vysvetlil a nerozprával tu o tom, že ideme skvalitniť rozhodovaciu činnosť, lebo to nie je pravda. To jednoducho nijako nesedí, lebo títo sudcovia, keď chceli, mohli ísť už vtedy. Nech sa páči. A súčasne platí, že je tam päť voľných miest. Môžu ísť do výberového konania. Nech sa páči. Aj tak tam viacerí neprejdú. To znamená, mňa by teraz zaujímalo, že neviem, koľko ich je, koľko vôbec chce ísť z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd? Aký je problém, že sa prihlásia do výberového konania na Najvyšší správny súd? Aký je problém? No problém je v tom, že majú ísť cez previerku sudcovskej spôsobilosti. A áno, problém môže byť aj v tom, že tam môže byť niekto lepší z akademického prostredia, niekto lepší aj z advokácie, niekto lepší možno z nižšieho súdu, už z nových správnych súdov, že tam bude jednoducho niekto lepší. To je jediné riziko. Iný, naozaj dôvod nevidím, lebo oni mohli v tom 21. tam prejsť všetci. Len stačilo prejsť vypočutím na Súdnej rade a previerkou sudcovskej spôsobilosti, išli len deviati, tak ako ste povedali. Máte pravdu, mohlo sa stať. Mohlo sa stať s ohľadom na vypočutie, vzhľadom na sudcovskú spôsobilosť, že niekto by z nich neprešiel. To máte pravdu. To máte... To máte pravdu. To sedí, hej? No. Tak asi bol na to nejaký dôvod, pán minister. Asi bol na to nejaký dôvod. Tak ale prečo nemôže prejsť cez sudcovskú spôsobilosť? Ak áno? To znamená, že niekomu to dáme, niekomu to nedáme a za päť rokov sa mohlo udiať všeličo. To znamená, že my nechceme vedieť vlastne o tom človeku aktuálne nič. Lebo bola tu šanca, ak niekto, ak chcete umožniť niekomu, kto neprešiel, a boli to nejaké dôvody, z verejného vypočutia si môžeme vypočuť asi aké, že niekto neprešiel v tom 21. cez verejné vypočutie na Súdnej rade. A robili sa tam potom aj tie predpoklady sudcovskej spôsobilosti a hlasovalo sa. Tak prečo nedať možnosť Súdnej rade, aby tými predpokladmi sudcovskej spôsobilosti prešla, tomu naozaj nerozumiem. Lebo za päť rokov sa mohlo všeličo stať a je na mieste, aby takéto informácie Súdna rada určite mala. Takže áno, budem rada, keď mi dáte aj bližšie informácie. Keďže je voľných päť miest na Najvyššom správnom súde, vlastne ako si to predstavujete, ten celý mechanizmus? Koľko sudcov naozaj z Najvyššieho súdu o to má záujem? Lebo to asi viete, že ste nerobili zákon len tak, keď o to nikto záujem nemá. Tak, ak viete, že osobitne táto osoba, ktorá neprešla tým výberovým konaním, o tú presne ide, tak nám to rovno povedzte a rovno nám povedzte, prečo nemôže dnes prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti. To by bolo férové, aby ste nám to teda naozaj riadne vysvetlili. Prečo tou previerkou sudcovskej spôsobilosti táto osoba už nemá prejsť, pričom zloženie Súdnej rady je predsa to, v ktoré máte dôveru. Tak to by som naozaj rada rozumela a potom by som dobre rozumela, čo poviete iným kandidátom, ktorí musia prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti, ak chcú ísť na správne súdy, ak chcú ísť na Najvyšší správny súd, prečo potom tieto osoby takouto previerkou prejsť nemajú. To by som rada bola, keby ste nám to povedali. Takže povedať nám, koľkí sudcovia z toho Najvyššieho súdu o to naozaj záujem majú. Ak majú väčší záujem ako tých päť voľných miest, ako si predstavujete, že sa to vyrieši, lebo potom asi nejakým riadnym výberovým konaním si to neviem predstaviť. Asi by mali tí najlepší potom prejsť. Či ako si to vyberie Súdna rada, aby sa nestalo, že nikto nerozumie, ako sa niekto stal sudcom najvyššej súdnej inštitúcie v správnom súdnictve? A ešte môže rozhodovať o iných sudcoch v disciplinárnych previneniach. Tak to ja si myslím, že asi toto nechceme. Tak osobitne, keď vlastne majú tieto osoby fakticky potom rozhodovať o disciplinárnej právomoci, lebo tak to je. Takže vy hovoríte vlastne, že som porozumela vlastne z tejto neverbálnej komunikácie, že asi nám ide o to, že osobitne o sudkyňu alebo sudcu, ktorý neprešiel výberovým konaním, aby nám prešiel bez previerok sudcovskej spôsobilosti, prípadne sú tu nejakí ďalší adepti. Tých miest je momentálne päť na Najvyššom správnom súde, ale väčší počet prichádza do úvahy, ktorí by prešli z Najvyššieho súdu, takže bude sa robiť nejaký výber. Teda koľkí majú záujem, ak ten záujem je väčší, ako sa ten výber bude robiť. A ako to je s tou previerkou sudcovskej spôsobilosti? Bude sa robiť? Keď sa nebude robiť, tak prečo? A ako si vysvetľujete tú voľnú úvahu Súdnej rady? Tak tých otázok je dosť. Myslím si, že k tomu, aby ste presvedčili nás o tom, že majú prispieť k skvalitneniu rozhodovacej činnosti, k tomu už som povedala dosť. To si neviem predstaviť, že aké argumenty vyberiete, lebo žiadne ste z tých zatiaľ nepredstavili. A v dôvodovej správe som si ich nenašla. Naopak, tie, čo sú verejne prístupné, tak ukazujú presný opak toho, čo tvrdíte v dôvodovej správe. Tak ja vás budem veľmi dôsledne počúvať. Ostalo nám ešte 14 minút. Aj kolega môže prípadne vystúpiť alebo mať faktické poznámky, čo som rada. Takže ja si dovolím týmto skončiť moje vystúpenie. Otázok je dosť, pán minister. Času máte, myslím si, že primerane dosť a teším sa na rozpravu, ktorá je dôležitá k tomuto zákonu, lebo je vlastne o tom, či chceme mať v justícii sudcov, o ktorých vieme, keď chcú kariérne rásť, lebo toto je nejaký kariérny rast, teraz prísť na ten Najvyšší správny súd. A či ich chceme prekladať z jedného súdu na druhý, že vieme, že tam nie je žiadny problém, pre ktorý by sme mali zamedziť akýmkoľvek takýmto zmenám, kým sa nevyriešia, a o tom je sudcovská spôsobilosť. Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Kolíková, to, že vy mne tu hovoríte, že sa či niekto môže s nejakým posmeškom prejsť alebo nemôže, že o tom bude rozhodovať Súdna rada. No to ste urobili vy v tom 21., že ste si tam dosadili ľudí na základe nejakých subjektívnych pohovorov na Súdnej rade, vašej Súdnej rade. Úplne iných, neštandardných od štandardných výberových konaní a podmienok výberového konania na jednotlivé všeobecné súdy. Najvyšší správny súd je súčasťou všeobecnej sústavy súdov. Z akého dôvodu ste vy iným spôsobom vyberali sudcov na Najvyšší správny súd, ako sa vyberajú sudcovia na ktorýkoľvek iný súd? A ešte o to viac, že to je najvyššia inštancia súdna alebo teda na jednej úrovni s Najvyšším súdom. Prečo sudcovia na Najvyšší súd musia prejsť štandardným výberovým konaním? Vy dobre viete, že každý sudca okrem justičnej skúšky musel prejsť buď hromadným výberovým konaním alebo individuálnym výberovým konaním, kde sú jasne stanovené podmienky, aké testy musí napísať, čo musí splniť, aké podmienky musí splniť a tu zrazu na najvyššiu súdnu inštanciu sa robili výberové nejaké pohovory na Súdnej rade a dovolím si povedať, že politické pohovory, kto sa dostane na Najvyšší správny súd a kto sa nedostane na Najvyšší správny súd. A to, že sa niekde hovorí, že sa niekto dostal z ulice, to nie je urážka. To je o tom, že sa tam dostali ľudia na najvyššiu súdnu inštanciu, niektorí tesne po škole, ktorí nemali žiadnu skúsenosť v praxi.