Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milé kolegyne, milí kolegovia, novela, ktorú nám tu predložil pán minister spravodlivosti Boris Susko, je súčasťou dlhodobých snáh Roberta Fica o zvrátenie reformných procesov v súdnictve. Ich cieľom, cieľom týchto reformných procesov bolo aj zabezpečenie vyššej efektivity súdnictva práve v prospech ľudí, ktorí často čelia napríklad dlhým prieťahom v konaniach, a tiež zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva. Súdom podľa posledného prieskumu Centra sociálnych výskumov, realizované bolo koncom januára, dôveruje 33,1 % ľudí. V porovnaní s tým napríklad Európskej únii dôveruje 49,5 % ľudí. Čiže vidíme tu značný rozdiel aj oproti napríklad dôvere voči Európskej únii.
Súčasťou tejto novely sú zmeny, ktoré sa týkajú aj Súdnej rady. A súčasťou teda takpovediac spätného chodu Borisa Suska, ktorý súdnictvo smeruje do stavu, ako ho poznáme z čias Harabina, sú aj zmeny v Súdnej rade, ktorých sme boli svedkami za posledné mesiace.
Hneď medzi prvými krokmi, ku ktorým pristúpila súčasná koalícia, boli personálne zmeny v Súdnej rade. Keď odstavili nepohodlných ľudí, ktorí – neprekvapivo – zastávali odlišné názory ako súčasná predsedníčka Súdnej rady. Veľmi ma teda zaujala poznámka pani spravodajkyne, že súčasná koalícia nominuje naozaj na základe schopností. No tak to mi prišli naozaj vtipné, keď ja neviem, či viete, koho ste odvolali z tej Súdnej rady, napríklad Luciu Berdisovú, ktorá je ústavná právnička, expertka naozaj aj na etiku a najpovolanejšia osoba na to, aby práve takúto funkciu zastávala. Tak ja neviem, naozaj že či vy viete, kto sú tí ľudia, ktorí tam boli a ktorých ste odtiaľ dali preč len preto, že mali nepohodlné názory.
Personálne zmeny však nestačili, Boris Susko, pán minister, chce Súdnej rade pridať aj právomoci, ktoré ju posilnia a dajú jej moc nad sudcami a sudkyňami. Je to celý diapazón vecí. Súdna rada má v dôsledku tejto novely získať kontrolu nad zložením disciplinárnych senátov a tiež získať väčšiu kontrolu nad hodnotením sudcov, keďže jej pribudne právomoc metodicky riadiť a usmerňovať hodnotiace komisie a dokonca vykonávať dohľad nad činnosťou hodnotiacich komisií. Návrhová a disciplinárna právomoc sa má presunúť z predsedu Súdnej rady na celú Súdnu radu. Súdna rada tak bude mať pod kontrolou hodnotenie sudcov, návrhy na disciplinárne konanie aj zloženie disciplinárnych senátov, ktoré teda o tých disciplinárnych podnetoch rozhodujú. Čiže je tu úplná kumulácia toho, tej moci nad jednotlivými sudcami a sudkyňami. A vieme si teda asi v praxi predstaviť, kam to bude smerovať, keď už aj bez tejto novely vidíme doslova hon na niektorých sudcov a sudkyne.
Ako sa uvádzalo už v samotnej dôvodovej správe ešte v MPK, celá táto novela vychádza z vôle Súdnej rady, ktorá v jej súčasnom zložení našla teda v pánovi ministrovi užitočného ministra, ktorý ochotne pomôže v snahách o autokratické ovládnutie súdnictva z čias, ako ich poznáme z minulosti. Dokonca tam boli odôvodnenia naozaj len copy – paste, jedna k jednej, zo stanovísk Súdnej rady, čiže ministerstvo si nedalo ani tú námahu, aby pripravilo vlastné odôvodnenie.
V súčasnosti platí, že o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú, rozhodujú päťčlenné senáty Najvyššieho správneho súdu, kde väčšinu majú aj jeho sudcovia, tri k dvom. Minister spravodlivosti to chce zmeniť tak, že po novom majú byť konania dvojstupňové, o tom tu už bola debata krátko, kde v prvom stupni budú rozhodovať trojčlenné senáty a kde len teda predseda alebo predsedníčka bude sudcom alebo sudkyňou Najvyššieho správneho súdu, ostatní dvaja budú z prostredia mimo Najvyššieho správneho súdu. V odvolacom konaní majú rozhodovať päťčlenné senáty, kde jeden sudca alebo sudkyňa bude opäť predsedať z Najvyššieho správneho súdu, jeden ešte ďalší sudca by mal byť z Najvyššieho správneho súdu a ďalší zvyšní, čiže väčšina má byť mimo prostredia Najvyššieho správneho súdu. Väčšinu v týchto senátoch teda získajú ľudia, ktorí nie sú sudcami alebo sudkyňami Najvyššieho správneho súdu.
Zároveň sa má zaviesť podmienka desaťročnej praxe pre ľudí, ktorí majú byť súčasťou týchto senátov. To znamená, že sa posilní skutočnosť, že rozhodovať budú ľudia, ktorí majú dlhoročné väzby vo vzťahu k ľuďom, o ktorých budú rozhodovať, čo je teda z môjho pohľadu pri tých disciplinárnych konaniach práve ten opak, ktorý chceme dosiahnuť. A mne sa v tomto celom naozaj zdá, že pán minister je taký nejaký nájomný minister. Najprv nám tu na objednávku korupčníkov predložil novelu trestných kódexov a teraz nám tu na objednávku Súdnej rady predložil novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá má posilniť právomoci Súdnej rady. A, samozrejme, nezabúdajme aj na objednávku, na objednávku realizované prepustenie na slobodu Dušana Kováčika, čo je už len taká čerešnička na torte rozvratu právneho štátu a nespravodlivosti, ktorú nám tu pán minister servíruje už rok a pol.
Zaujímavé je tiež, že v čase konsolidácie pán minister prináša novelu aj s dopadmi ekonomickými, finančnými, negatívnymi na štátny rozpočet, kde teda namiesto sudcov a sudkýň Najvyššieho správneho súdu majú vykonávať činnosť, ktorí by vykonávali túto svoju činnosť v rámci štandardnej odmeny, tak budú túto činnosť vykonávať iní ľudia za príplatok. Tiež sa má zavádzať osobitné odmeňovanie, paušálne náhrady, to všetko má negatívne finančné dopady na rozpočet. A teda sme opäť v čase konsolidácie, kde, ktorá zásadným spôsobom dolieha na rodinné rozpočty ľudí, kde naozaj máme veľké množstvo ľudí na hranici chudoby, aj za tou hranicou, a my tu opäť nejakým spôsobom zasahujeme do výdavkovej stránky štátneho rozpočtu, čo je teda ten opačný prístup, aký by sme mali mať, ale tak v tom celom, kde vidíme, že naozaj začalo sa tým, že si ministri a ministerky prilepšili a pridali si na vlastných platoch, rozhadzujú sa tu peniaze na úplne nezmyselné veci, tak v tom celom, do toho celého to vlastne len zapadá.
Pri pohľade na túto novelu mi teda, s prepáčením, pán minister, prídete ako poslíček Súdnej rady a navyše teda poslíček škodlivého obsahu.
A ja by som vás chcela aj v mene nášho celého klubu požiadať o stiahnutie tejto novely, aby ste si spravili naozaj poctivú prácu, a ak je potrebné nejaké zmeny, čo sa týka napríklad hodnotiaceho procesu alebo akokoľvek, ktoré, ktoré treba priniesť, tak aby ste v prvom rade spravili tú poctivú analytickú prácu, nekopírovali len to, čo vám Súdna rada položila na stôl, a priniesli nový návrh, ktorý bude dôveryhodnosti súdnictva prispievať, a nie ju ničiť.
A navrhujem preto a aj, pani spravodajkyňa, dávam vám na vedomie, aby sme hlasovali o tom, aby bol zákon vrátený na dopracovanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.
Zaujímavé veci tu teraz odzneli, ale k tomu teda asi, až keď prídem do rozpravy. Ja som chcela len krátko k tej znalosti cudzieho jazyka.
Podľa mňa, môže sa to zdať ako nejaká nepodstatná vec, ale ja si myslím, že to presne podčiarkuje celý ten spätný antireformný chod, ktorý nám tu vedie pán minister spravodlivosti. Je to úplne... ako symbolicky to krásne ukazuje, akým smerom sa ministerstvo spravodlivosti vydáva vo vzťahu k súdnictvu, a to je asi všetko, čo k tomu treba povedať.

Ďakujem, Iren, za naozaj komplexné vysvetlenie toho, ako vnímame túto novelu Trestného zákona.
Ja by som to teda zhrnula, že minister spravodlivosti prišiel s transpozíciou smernice, ktorá je spravená nedôsledne a nekoncepčne v kontexte nášho Trestného zákona, a navyše prišiel ešte s pozmeňovákom, ktorý nerieši teda túto transpozíciu, ale inú, pri ktorej nás Európska komisia žiada o zmenu, ale žiada nás o ňu už rok a pol. Čiže priestor na to, aby to išlo riadnym legislatívnym procesom, tu určite bol a je. A ja by som si teda želala, aby aspoň minister spravodlivosti, v ktorého je to kompetencii, mal nejakú úctu k základným pravidlám legislatívneho procesu, čo, žiaľ, v praxi sa ukazuje pravý opak, a to ma veľmi mrzí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj Tomášovi za zhrnutie našich výhrad k tomuto návrhu zákona. Ja sa dotknem dvoch oblastí, ktoré by som možno ocenila, keby sa vedel aj pán minister alebo pán spravodajca vyjadriť. Jedna otázka sa týka vlastne tej zmeny, že už namiesto tých pások majú byť uniformy. Ja som sa teda pýtala pána štátneho tajomníka Melichera na výbore, že prečo táto zmena, a on mi odpovedal, že aby teda keď budú, aby nevznikali nejaké trenice, alebo že sa bojíme nejakých treníc. Tak to by ma zaujímalo, lebo ma to zaujalo, že aké trenice sa očakávajú, a ak sa očakávajú, tak akým spôsobom vôbec ministerstvo plánuje nejakú kampaň vo vzťahu k verejnosti a k informovanosti ohľadom toho, že teda budeme tu mať takýto nový útvar alebo zbor, pretože keď už teraz sa očakávajú trenice, tak asi je dôležité, aby dostatočne bola zabezpečená informačná kampaň. Ale pýtala som sa na to, ale moc som nedostala žiadnu odpoveď, tak možno pán minister vie k tomu viac povedať.
A druhá otázka sa týka toho, že teda ja mám trochu obavy, že či nám tento nový zbor neprinesie ďalšiu vrstvu problémov týkajúcu sa napríklad policajnej brutality, lebo máme tu aj teraz na rokovaní tejto schôdze mimoriadnu správu verejného ochrancu práv, ktorá sa práve týka policajnej brutality. Pýtala som sa na to s tým, že odpoveďou bolo, že má byť zabezpečené vzdelávanie v spolupráci s Policajným zborom, až na to teda, že práve v tom Policajnom zbore tento problém máme, čiže akým spôsobom sa má reálne zabezpečiť to, aby nedochádzalo k takýmto situáciám, akých sme tu boli svedkami a aby dostatočne boli napríklad aj scitlivení títo ľudia, ktorí tam budú pôsobiť, na prácu napríklad s rôznymi zraniteľnými skupinami, lebo neviem, do akej miery sa na to pamätá. Čiže to je moja ďalšia otázka.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za reakcie, a teda v prvom rade mňa tiež mrzí, že sme tu v takomto počte, kde tu jeden, myslím, že driemajúci poslanec SMER-u a potom ostatní tu tiež tak nezúčastnene sedia. A teda stále sa vraciam k tomu, že pán predkladateľ Adam Lučanský sa tu proste nezjavil, aby vôbec aspoň jednu vetu povedal, ale mali sme tu, naopak, pána podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, ktorý sa teda aktívne zapájal, ale k inej téme, ako bol predkladateľ, pretože on zase tu predkladal uznesenie, ku ktorému bola spojená zlúčená rozprava, ale k tomu uzneseniu sme vlastne nepočuli že absolútne nič v celej rozprave, čo je tiež veľmi vtipné. Hlavne, že je teda už schválené. Super, gratulujem! No a ja som sa naozaj snažila vypichnúť tie, tých pár ústavnoprávnych okruhov, lebo už mi to začína celé pripomínať ten proces, ako sme tu mali pri novele infozákona, kde sme opakovane upozorňovali na tie ústavnoprávne problémy, ktoré ten návrh priniesol. A teda aktuálne je pozastavená jeho účinnosť a pevne verím, že to rovnako dopadne aj s týmto návrhom zákona. A my sa o to budeme, samozrejme, maximálne snažiť. Ďakujem.

... je zakotvené teda právo na súkromie v čl. 19 ústavy a zároveň v čl. 8 dohovoru. A ide teda o to zverejňovanie súkromných darov od darcov, darkýň, ktoré teda naozaj má úplne iný rozmer, ako keď máte verejné financie, ktoré sa využívajú na akékoľvek činnosti. A tam, samozrejme, z pohľadu štátu je logické, že dochádza k nejakej kontrole, ale keď sa niekto rozhodne, že chce prispieť na, neviem, choré zvieratká alebo na akúkoľvek, napríklad mimoškolskú aktivitu nejakých detí, alebo čokoľvek, na čo si zmyslíte, tak neviem, prečo by mal týchto ľudí štát dávať do nejakých zoznamov. Lebo totižto čl. 8 dohovoru hovorí, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva, teda práva na súkromie, zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. No tak ja sa naozaj pýtam, že na čo z týchto legitímnych cieľov môže štát povedať, že teda to je ten dôvod, prečo môže žiadať tieto zoznamy ľudí, ktorí dávajú svoje vlastné peniaze na akúkoľvek činnosť mimovládnych organizácií. Aj verejný ochranca práv vás upozorňoval na to, že práve ten návrh môže byť, môže obsahovať aj zásah do práva na súkromie.
Ďalej tu máme združovacie právo, to je zakotvené v čl. 11 dohovoru a v čl. 29 ústavy. A podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva akýkoľvek zásah do práva na združovanie musí byť ustanovený zákonom jasným a predvídateľným spôsobom a musí sledovať legitímny cieľ, o tom som už tu hovorila, a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. A tieto ciele musí napĺňať navyše primeraným spôsobom. No a viaceré teda ustanovenia už aj toho pozmeňujúcimi návrhmi meneného pozmeňováku a pozmeňujúceho pozmeňujúceho vlastne sú stále dostatočne neurčité, vo svojej podstate vágne, v čoho dôsledku vytvárajú priestor aj pre svojvôľu orgánov, ktoré majú nejaké kompetencie vo vzťahu k tým jednotlivým ustanoveniam. To znamená, že nenapĺňa to ani tieto podmienky, ktoré vychádzajú z dohovoru alebo z ústavy.
No a potom tu máme ešte zákaz diskriminácie, to je čl. 12 ods. 2 ústavy alebo čl. 14 dohovoru. A jednak to boli tí lobisti, ktorí teda už nám tu vypadli týmto pozmeňujúcim návrhom, kde išlo o ten princíp, že vo vzťahu k rovnakej činnosti sa postihuje len časť spoločnosti, časť subjektov, čo, samozrejme, z povahy veci napĺňa princíp diskriminácie. No a obdobne to je aj v prípade toho infozákona, pretože tie povinnosti, keď mimovládne organizácie majú spadnúť pod povinné subjekty podľa infozákona, tak my tu máme aj rôzne iné subjekty, ktoré majú napríklad aj verejné zdroje a tie takýmto spôsobom tam spadať nemajú. To znamená, že opäť tu máme v rovnakej situácii rozdielny prístup k subjektom, ktoré nejakým spôsobom pôsobia v spoločnosti, čo teda podľa môjho názoru porušuje práve aj tento zákaz diskriminácie.
To sú také základné okruhy, ktoré teda verím, že možno aj pán prezident zváži pri svojom vete, ale my určite ich budeme zvažovať pri našom podnete na Ústavný súd, pretože nám záleží na tom, aby sme chránili práva všetkých ľudí na Slovensku, a takýmto spôsobom k tomu pristúpime. Ale stále je tu ešte priestor tento škodlivý ruský zákon neschváliť, takže opätovne apelujem na to, aby sa našlo pár hlasov, ktorí ho nepodporia, pretože naozaj máme za to, že okrem toho, že je mimoriadne škodlivý, tak je aj protiústavný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj za toto intro.
Kolegovia, kolegyne, tak sme tu teda v treťom čítaní, v ktorom môžeme diskutovať o schválenom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ale v podstate kompletne mení pôvodný návrh zákona, ktorý sme tu mali na stole, ale že úplne. To znamená, že my by sme prakticky mali byť opätovne v prvom čítaní, ani nieže v druhom, ale v prvom. A proces, ktorým sme sa sem dostali, je naozaj jedna obrovská legislatívna tragédia a ako vždy, keď sa niečoho chytí SNS alebo teda smerácki vlci, či ako sa nazývajú. A najprv sme tu mali teda pôvodný návrh zákona, ktorý mal nejakých jedenásť strán, potom predložil pozmeňujúci návrh poslanec, predkladateľ Lučanský, a to ešte na ústavnoprávnom výbore, pozmeňujúci návrh, ktorý sme dostali len na poslednú chvíľu, ten mal 31 strán, inak, mimochodom, pán poslanec Lučanský teda stále tu nepreriekol ani teda včera v tom druhom čítaní, ani dnes v tomto treťom. Ani tu nie je, samozrejme.
Druhý pozmeňujúci návrh potom predložil pán poslanec Čellár priamo v pléne parlamentu a taktiež úplne na poslednú chvíľu, hoci teda na ústavnoprávnom výbore sme počúvali ubezpečenia, že dostaneme tento návrh dostatočne včas. Nestalo sa tak, takže 20-stranový pozmeňujúci návrh bol predložený a vlastne uverejnený na stránke NR SR už v podstate po začiatku rozpravy. A teraz tu máme ešte ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý opravuje pozmeňujúci návrh, ktorý kompletne zmenil pozmeňujúci návrh, ktorý menil pôvodný návrh zákona. Ja neviem, ja už len keď to vyslovím, tak mi to príde ako dosť trápna hanba a babráctvo. A myslím si, že by ste to mali naozaj skutočne čím skôr zabaliť a poslať hlavne tento návrh zákona tam, kam patrí, teda úplne do zabudnutia.
A myslím si, že už len tento prehľad toho legislatívneho procesu dokonale podčiarkuje vaše zlé úmysly. Dookola opakujete, že si vážite prácu tých dobrých mimovládnych organizácií, ktoré robia sociálnu či charitatívnu činnosť, a vadia vám len tie zlé, bu-bu-bu, politické mimovládky. No a teda kľudne môžete, pani Kramplová, reagovať a vysvetliť nám, ako sa to nedotkne tých mimovládnych organizácií, ktoré vy teda považujete za dobré, keď už ich takto kádrujete.
Pravdou však je, že vám vadia ľudia, ktorí si len uplatňujú svoje politické práva, ktoré majú ústavou garantované. A tento váš ruský zákon postihuje všetkých a vy ste dokonca dostali niekoľko listov práve od mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú tej oblasti sociálnej činnosti a charitatívnej práci, a ja som z nich aj niektoré tu čítala a títo ľudia, o ktorých vy hovoríte sami, že ich považujete za tých dobrých, tak vás žiadajú o to, aby ste ten zákon stiahli a aby ste ho neschvaľovali. Takže ja stále by som rada počula vysvetlenie, ako sa ich to teda nedotkne, keď oni sami vás žiadajú o to, aby ste ho neprijali. Tak môžte nám to tu vysvetliť, pani Kramplová, kľudne sa prihláste do faktickej poznámky a radi si to vypočujeme.
V rozprave som sa tiež aj ja a ďalší kolegovia a kolegyne pýtali, ktorá mimovládna organizácia teda s týmto vaším návrhom súhlasí, a teda mali sme tu nejakú, myslím, že deväťhodinovú rozpravu včera a nepočuli sme ani jednu mimovládnu organizáciu, ktorá by to teda nejakým spôsobom schvaľovala, takže opäť je tu priestor sa prihlásiť a menovať nejaké mimovládne organizácie, ktoré s tým súhlasia. Ale zdá sa, že v tomto prázdnom pléne, kde teda z koalície nie je prakticky žiadne zastúpenie, sa nič nejaké normálne nedozvieme.
A teraz by som ešte v skratke k nejakým ústavnoprávnym rozmerom tohto návrhu zákona, možno aj taká inšpirácia do Prezidentského paláca, keď by mohli teda tento návrh zákona vetovať, k čomu pána prezidenta aj vyzývame. V prvom rade teda zásah do práva na súkromie, o tom tu už bola do nejakej miery debata, je zakotvené teda právo na súkromie v čl. 19 ústavy a zároveň v čl. 8 dohovoru. A ide teda o to zverejňovanie súkromných darov od darcov, darkýň, ktoré teda naozaj má úplne iný rozmer, ako keď máte verejné financie, ktoré sa využívajú na akékoľvek činnosti. A tam, samozrejme, z pohľadu štátu je logické, že dochádza k nejakej kontrole, ale keď sa niekto rozhodne, že chce prispieť na, neviem, choré zvieratká alebo na akúkoľvek, napríklad mimoškolskú aktivitu nejakých detí, alebo čokoľvek, na čo si zmyslíte, tak neviem, prečo by mal týchto ľudí štát dávať do nejakých zoznamov. Lebo totižto čl. 8 dohovoru hovorí, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva, teda práva na súkromie, zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. No tak ja sa naozaj pýtam, že na čo z týchto legitímnych cieľov môže štát povedať, že teda to je ten dôvod, prečo môže žiadať tieto zoznamy ľudí, ktorí dávajú svoje vlastné peniaze na akúkoľvek činnosť mimovládnych organizácií. Aj verejný ochranca práv vás upozorňoval na to, že práve ten návrh môže byť, môže obsahovať aj zásah do práva na súkromie.
Ďalej tu máme združovacie právo, to je zakotvené v čl. 11 dohovoru a v čl. 29 ústavy. A podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva akýkoľvek zásah do práva na združovanie musí byť ustanovený zákonom jasným a predvídateľným spôsobom a musí sledovať legitímny cieľ, o tom som už tu hovorila, a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. A tieto ciele musí napĺňať navyše primeraným spôsobom. No a viaceré teda ustanovenia už aj toho pozmeňujúcimi návrhmi meneného pozmeňováku a pozmeňujúceho pozmeňujúceho vlastne sú stále dostatočne neurčité, vo svojej podstate vágne, v čoho dôsledku vytvárajú priestor aj pre svojvôľu orgánov, ktoré majú nejaké kompetencie vo vzťahu k tým jednotlivým ustanoveniam. To znamená, že nenapĺňa to ani tieto podmienky, ktoré vychádzajú z dohovoru alebo z ústavy.
No a potom tu máme ešte zákaz diskriminácie, to je čl. 12 ods. 2 ústavy alebo čl. 14 dohovoru. A jednak to boli tí lobisti, ktorí teda už nám tu vypadli týmto pozmeňujúcim návrhom, kde išlo o ten princíp, že vo vzťahu k rovnakej činnosti sa postihuje len časť spoločnosti, časť subjektov, čo, samozrejme, z povahy veci napĺňa princíp diskriminácie. No a obdobne to je aj v prípade toho infozákona, pretože tie povinnosti, keď mimovládne organizácie majú spadnúť pod povinné subjekty podľa infozákona, tak my tu máme aj rôzne iné subjekty, ktoré majú napríklad aj verejné zdroje a tie takýmto spôsobom tam spadať nemajú. To znamená, že opäť tu máme v rovnakej situácii rozdielny prístup k subjektom, ktoré nejakým spôsobom pôsobia v spoločnosti, čo teda podľa môjho názoru porušuje práve aj tento zákaz diskriminácie.
To sú také základné okruhy, ktoré teda verím, že možno aj pán prezident zváži pri svojom vete, ale my určite ich budeme zvažovať pri našom podnete na Ústavný súd, pretože nám záleží na tom, aby sme chránili práva všetkých ľudí na Slovensku, a takýmto spôsobom k tomu pristúpime. Ale stále je tu ešte priestor tento škodlivý ruský zákon neschváliť, takže opätovne apelujem na to, aby sa našlo pár hlasov, ktorí ho nepodporia, pretože naozaj máme za to, že okrem toho, že je mimoriadne škodlivý, tak je aj protiústavný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Martin, som rada, že si teda spomenul aj transparentne mlčiaceho predkladateľa Lučanského. Ja už som ho tu tiež spomínala v tejto dnešnej niekoľkohodinovej krásnej rozprave a dostala som k tomu teda takú správu od poslucháčky tohto nášho dnešného dňa: „Dobrý večer, pán Lučanský bol v parlamente, dokonca ho v správach ukázala aj Markíza. To len vy zase musíte klamať." No tak neklam, on tu bol, proste v Markíze ho ukázali. No len sme ho teda v tom pléne nevideli a neprehovoril tu ani jedno slovo, čo je teda naozaj len taký bonbónik na celej tejto dnešnej rozprave, že tu máme predkladateľa, ktorý vlastne tu ani nie je, ani nič nepovie a my tu koľko už hodín diskutujeme o jeho návrhu a on sa tu ani neukáže, ja neviem, či vám toto príde úplne normálne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Zuzi, ja by som na úvod premostila na to tvoje priznanie, ako si to nazvala, ohľadom tvojej minulosti v mimovládnom sektore a ako si bola riaditeľkou ligy, že teda my sme sa ešte vtedy nepoznali, ale ja som sledovala tvoju prácu a veľmi som ťa obdivovala a nebola som teda jediná, pretože za túto prácu si ako prvá Slovenka získala aj prestížne ocenenie International Women of Courage Award, takže si túto tvoju prácu vážili naozaj aj v tom medzinárodnom prostredí a myslím si, že kiežby sme tu mali viacej takých ľudí v tomto parlamente, ktorí sa môžu takýmto niečím pochváliť. A úplne s tebou súhlasím, že v týchto svojich snahách koalícia nemá šancu uspieť, pretože tých ľudí, ktorí v mimovládnom sektore pracujú, jednoducho naozaj nezlomíte. Tí ľudia majú zápal preto, že veria nejakým cieľom, ktorými chcú prispieť k lepšiemu životu pre ľudí na Slovensku, k lepšej budúcnosti našej krajiny, a to je silnejšie ako čokoľvek, čo vy tu robíte. Je to oveľa silnejšie, takže naozaj ich nezlomíte. A ja im chcem aj touto cestou opätovne tiež poďakovať za to všetko, čo robia, a naozaj všetci by sme im mali byť za to vďační, pretože v mnohom jednak suplujú štát a jednak sa snažia o lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie. A za to im patrí vďaka.