Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

20.2.2024 o 10:16 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 22.2.2024 10:00 - 10:03 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, takže opäť ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, teší ma, že postupne sa nás tu zbiera viac a viac, a zasa v úvodnom slove veľmi rýchlo a potom v rozprave trošku bližšie. Takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predložený návrh zákona si kladie za cieľ zrušiť odpisovú skupinu číslo 6, v rámci ktorej sa odpisuje majetok 40 rokov, a položky z doterajšej 6. odpisovej skupiny presunúť do odpisovej skupiny 5, na ktorú sa vzťahuje 25-ročná doba odpisovania. Ide teda o skrátenie doby odpisovania pre majetok z doterajšej 6. odpisovej skupiny zo 40 rokov na 20 rokov.
Ďalšou zmenou, ktorú prináša tento zákon, je zvýšenie hranice, nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje na účely zákona za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov, a to z doterajších 1 700 eur, resp. 2 400 eur na spoločnú sumu 3 000 eur; suma 1700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu, a teda ešte aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne v porovnaní s východiskovým stavom 50-tisíc eur ešte v roku 2004, keď nadobudol tento zákon účinnosť. Ide teda o reakciu na inflačné posuny za toto obdobie.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, takisto potvrdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Krátkodobo bude mať negatívny vplyv na verejné financie, ale len krátkodobo, pretože tam ide len o časové odlíšenie, štát tie peniaze dostane všetky, len ich dostane neskôr a nebude mať, nebude mať negatívny sociálny vplyv, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. A, samozrejme, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a všetkými ďalšími záväznými právnymi predpismi, takisto aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako, samozrejme, aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod a viac a bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 9:58 - 9:59 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak už poslednýkrát k tomuto návrhu.
Takto, pán Richter, veď myslím si, že v podstate sa zhodneme na veľa veciach, len, ešte raz, že ak je nejaká malá skupina zamestnancov povedzme z vylúčených komunít, alebo teda týchto rôznym spôsobom znevýhodnených, veď v poriadku. Veď ešte raz, to je dobré dať ako možnosť. Nikto nezakazuje zamestnávateľovi v špecifických podmienkach sa dohodnúť nielen na poskytnutí stravného dopredu, ale hovorím ešte raz, aj na, na poskytnutí zálohy za, za výplatu, proste to všetko vie fungovať. Toto sa nič nestane, tam, kde je to potrebné, ale tú povinnosť proste, ktorá sa týka fakt malilinkého percenta zamestnancov, prenášame na všetkých ostatných. To je, to je úplne že zbytočné a tie negatíva, ktoré to spôsobuje pre všetkých ostatných, kde to nemá absolútne žiadny význam okrem toho, že je to veľká byrokracia, vysoko prevažujú niektoré prípady, kde teda môže byť, samozrejme, takáto nejaká potreba.
Toľko k tomu. Myslím, že asi už sme povedali takmer všetko.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.2.2024 9:50 - 9:57 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Už budem, samozrejme, reagovať len na faktické, ale keďže sa aj prihlásil pán poslanec Richter, a som veľmi rád, že sa prihlásil, takže skúsim trošku vo väčšom časovom rozsahu, aby som mu vedel lepšie odargumentovať, než, než v tých pár sekundách.
Ale začnem najprv kolegom, kolegom Vladimírom Ledeckým, ktorý, verím, že ma počúva už na káve niekde v bufete. (Povedané so smiechom.) Jednoznačne a som rád, že to úplne takto na rovinu povedal. Ten dnešný, aktuálny stav je, je tak byrokratický, a tak je to škrabanie sa s ľavou rukou za pravým uchom, že veľká väčšina firiem dnes ten zákon jednoducho nedodržiava a robí to fakt že pozadu, robí to tak, ako to robí so mzdou, tak ako to dáva zmysel a tak ako to vo finále chráni aj tú firmu pri tých špecifických prípadoch, pred, pred proste nejakými stratami. Takže dnes, dnešný stav je taký, že núti firmy robiť veci byrokraticky alebo ich núti proste do nejakej miery nedodržiavať zákon, a ak to zmeníme, tak vo finále, pre skutočne že veľa, veľa firiem sa nič nezmení, ani pre zamestnancov sa nič nezmení, ale budú jednoducho v súlade so zákonom a budeme ich menej nútiť zákon nedodržiavať. Kolegyni Turčanovej ďakujem, úplne súhlasím, proste jednoznačne malá zmena, a už sa teda, ale, ale teda potrebná a zmysluplná.
Ale už sa posuniem k pánovi poslancovi Richterovi. No, pán kolega, samozrejme, veď ja som to povedal, táto zmena z nás neurobí ani to Rakúsko a už vôbec nie do zajtra a už vôbec nie ani to Švajčiarsko. Samozrejme, je to jedna drobná, malá zmena z tisícich, z tisíc zmien, ktorých Slovensko, samozrejme, potrebuje, ktoré potrebuje naša ekonomika, naše hospodárstvo, aby sme fungovali lepšie. To, to je samozrejmé a ani ja si nemyslím, že teda toto je úplne že najzásadnejšia zmena. Nie je.
Ale podľa mňa práve vaše slová tieto, hovoria, že treba ju urobiť, veď, veď ako ja som to povedal, veľa malých krokov vie pomôcť. Alebo ono je to opačne, proste jednoducho jedna mucha vola proste nezlikviduje, ale keď proste ho bude štípať tisíce a tisíce tých malých múch, tých nezmysluplných povinností byrokratických, tak jednoducho to udolá aj toho vola. A proste veľa tej byrokracie spoločne udolá a udoláva, bohužiaľ, tie naše firmy, a potom, potom proste to Slovensko stráda, takže po tejto stránke, a práve za to, že je to malá zmena, by mohla byť, mohla byť podporená aj koaličnou väčšinou, veď, veď je to zmena správnym smerom, to v podstate viac-menej potvrdil aj pán Richter.
Ale teda poďme, lebo gro jeho príspevku bolo o inom, bolo teda o tých zamestnancoch. Čiže ešte raz, v prvom rade, každý jeden zamestnaný človek, a teraz máme teda tú zamestnanosť relatívne hodne vysokú, resp. nezamestnanosť nízku, nepocíti absolútne žiadnu zmenu. Ešte raz, bežný zamestnanec ani netuší, že mu to tá účtovníčka robí na dvakrát, hej, netuší. Čiže tam nepríde k ničomu. Vy keď ste zamestnaný, dnes je vám úplne jedno, či to máte popredu, alebo pozadu. Pre vás je ten stav úplne rovnaký, v nejakom momente dostanete či už finančnú náhradu, alebo stravný lístok a proste môžte si za to ísť kúpiť jedenie.
No a teraz, áno, bavíme sa o tom a to som inak tiež v tej mojej rozprave povedal, že tá určitá zmena nastane len pri tom nástupe do zamestnania, hej. A teraz sa bavme, že zasa, samozrejme, však určité množstvo ľudí v každom momente prechádza zo zamestnania do zamestnania, ale zasa, veď ten, kto z toho zamestnania nejakého, prechádza a ide ďalej, tak zas asi, pán Richter, nie sú ľudia takí, že teraz nemajú vlastne ani len na tú stravu, veď v nejakom tom zamestnávaní v podstate teda pracovali, ex post mu príde výplata, takže vlastne nejaké financie takisto ešte má, a teda tam je ten dosah takisto v postate minimálny, a dobre, môžme sa baviť teraz o študentovi, ktorý teda ide prvýkrát do zamestnania, ale tak predpokladá sa, že keď doštudoval, musel aj niečo jesť, tak asi tiež nejaké financie na to jedenie mal a nemám za to, že teraz zrovna ten mesiac, ako skončil školu a začal študovať, umrie od hladu, keď to teda takto poviem, takže ani tam nie je problém, a potom, samozrejme je určite skupina zamestnancov, kde záleží na každom eure, kde ten problém môže byť, ale veď dobre, ak to bude, veď nikto nezakázal dať firme takejto, ktorá chce zamestnávať presne takýchto ľudí, že to urobí nejakou zálohou. Dokonca môže byť aj záloha na mzdu, hej, nielen na stravu. A keď to budú mať dobrovoľné, veď urobme im z toho výhodu. Možno tá firma nejaká betonárska, ktorá fakt pracuje teda s jednoduchými zamestnancami aj s problémom, že teda prídu do práce a po týždni zistia, že teda fú, to je ťažké a málo platené, že dajme im to ako možnosť, nie ako povinnosť, takže tu nie je povedané, že teraz, keď takýto zamestnanec je, že sa nemôže dohodnúť so zamestnávateľom. Takže v tomto, proste, to je úplne okej. Ale tá najlepšia odpoveď na obavu alebo otázku pána kolegu Richtera je, že veď, ešte raz, všetky ďalšie mzdové náležitosti sú ex post. Vy idete do práce, aj do tej manuálnej, nikto vám nedá výplatu dopredu. Veď musíte ten mesiac odrobiť a potom dostanete výplatu. To isté pri akýchkoľvek ďalších náležitostiach. Nič z toho nemáte dopredu. Vždy sa má za to, že proste musíte to nejaké obdobie odpracovať a následne je do nejakého termínu, samozrejme, zákonom určeného, povinnosťou zamestnávateľa vám tú mzdu a všetky ďalšie náležitosti vyplatiť, až na jednu jedinú výnimku, ktorým je stravné.
Ale to je zasa, aby to bolo jasné, to je len časť stravného pri bežnej, bežnej pracovnej dobe osem hodín denne sa bavíme, neviem teraz je to koľko, osem euro alebo koľko. To nie je niečo, čo zabezpečí tomu človeku, že teraz sa stravovanie vlastne na celý mesiac, hej. To je len počas tej práce, takže zase neabsolutizujme to, že teraz, že všetky účtovníčky pre milióny zamestnancov na Slovensku musia robiť dvojitú prácu, pretože nejaké malé množstvo zamestnancov práve teda ide do prvého alebo nejakého zamestnania po nejakej dlhej dobe nezamestnanosti a teraz by mohli, mohli umrieť akoby od hladu.
Tieto veci dajme ako možnosť a všetkým ostatným, ich zbavme nezmysluplných a proste zbytočne drahých povinností.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.2.2024 9:29 - 9:45 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže skúsim bližšie vysvetliť, o čo ide v tomto návrhu zákona, ktorý predkladám spoločne s mojimi kolegami. Najprv úplne všeobecne.
Ideme sa baviť o či už gastrolístkoch, alebo ich finančnej náhrade ako teda formy, ktorou slovenský Zákonník práce určuje povinnosť zabezpečiť zamestnancovi či už stravovanie, alebo teda jeho náhradu. Tak. Toto je, toto je to, o čom sa budeme baviť.
A teraz pozrime sa na to, že prečo to chceme dať. Dnešný stav je, že to treba urobiť dopredu a my to teda chceme posunúť, aby to bolo teda až po tom povedzme odpracovanom mesiaci. No pozrime sa najprv všeobecne. Ako fungujú všetky ostatné platové náležitosti, teda okrem stravného. To znamená samotná hodinová mzda, všetky príplatky, všetky, ja neviem, preplatenie čohokoľvek ďalšieho. Toto všetko funguje tak, že teda zamestnanec to obdobie, mesiac pracuje, následne teda zamestnávateľ účtovníci všetko zrátajú a do termín, do... alebo vo výplatnom termíne je teda zamestnancovi vyplatené všetka jeho mzda a všetky ďalšie jej zložky, nárokovateľné, dobrovoľné, proste všetky. Ono to má jednu jedinú výnimku a je to stravné. To treba robiť nie pozadu ako všetky ostatné platové náležitosti, ale popredu, pred začiatkom mesiaca. Už len, už len z tohto je to vlastne zaujímavé, že prečo to tak je, a teda asi je každému jasné, že to spôsobuje zbytočnú administratívu, pretože tento predkladaný zákon má presne toto za úlohu, aby sme tentokrát pomohli účtovníkom, a teda, samozrejme, prenesene firmám zjednodušiť ich život, aby sa im ušetrila nejaká byrokracia, aby sa im ušetrili nejaké náklady a túto energiu mohli venovať, samozrejme, do niečoho iného zmysluplnejšieho, do skutočnej tvorby hodnôt. Takže tuto ani nič nepridáme zamestnancom, ale ani im nič nezoberieme, akurát teda zabezpečíme to, že ten systém bude fungovať efektívnejšie, zmysluplnejšie, s menším množstvom byrokracie. Čiže o tomto, o tomto to celé je. A ja si myslím, že, zasa, tak ako nás tu sedí možno dvadsať, zasa sa nejdeme baviť o nejakom politickom ideovom zákone, ideme sa baviť o niečom, čo ide pomáhať, pomáhať ekonomike, zlepšovať podnikateľské prostredie a bude sa takisto týkať v podstate každého jedného zamestnaného človeka plus teda, samozrejme, aj, aj, aj samostatne zárobkovo činných osôb, no proste jednoducho všetkých, ktorí fungujú v tomto systéme stravného, takže bavíme sa zasa o miliónoch občanov Slovenska.
No už vôbec samotný systém tých stravných poukážok, alebo teda jeho finančnej náhrady, čo tiež sa podarilo zrovnoprávniť, zhodou okolností tiež som sa venoval v predchádzajúcom období tejto téme, je tak trošku slovenským špecifikom a sú teda priamym finančným benefitom zamestnanca, ktorý sa teda ale nezapočítava, nezapočítava do, do výplaty, a jednoducho ono to do nejakej miery skresľuje skutočný slovenský príjem alebo príjem slovenského zamestnanca pri nejakých medzinárodných platových porovnaniach, a teda prináša to teda ďalšie nejaké negatívne efekty, ako som ich... ako som už o nich spomínal.
Môžme sa ešte baviť o tom ďalej, že čo teda spôsobuje, ak ten zamestnávateľ tie či už poukážky, alebo finančnú náhradu dáva dopredu, a tá debata možno, možno bude fakt o tom a to chcem vykresliť, že ako absolútne jednoduchá vec, jasné, je zhoda v spoločnosti, že teda zamestnanec má nárok na to, aby mu nejakú časť toho stravného zamestnávateľ zaplatil, tak namiesto toho, aby to bolo jednoduché, jasné, zároveň teda s ďalšími platovými náležitosťami, tak proste skutočne systém tohto stravného je extrémne zložitý, rôzne vysvetľovaný, pretože keď sa spýtate účtovníkov, tí vám povedia, že aj dnes súčasné znenie zákona v podstate umožňuje to celé urobiť, urobiť vlastne ex post, to znamená po mesiaci, ale tá realita je, že, samozrejme, je nejaké usmernenie Finančnej správy, ktoré ten zákon vykladá svojim teda usmernením nejak, a teda sa má za to, že to znenie sa, to znenie sa používa za správne. Jednoducho ak by sa nám podarilo zasa nájsť spoločnú vôľu, samozrejme, aj s koaličnými kolegami, tak by sa tento systém výrazne, výrazne zjednodušil a fakt ten, ten život účtovníčok by bol, by bol oveľa jednoduchší.
To, keď sa bavíme o zamestnancovi, ktorý je v práci, a to gro, samozrejme, ľudí je v tomto momente v pracovnom procese, im je ale úplne jedno, že ako tie poukážky alebo, alebo tú finančnú náhradu dostávajú. Oni ani netušia vlastne, že to dostávajú za mesiac dopredu, a teda, lebo aj tak im to vo finále proste je nejak, nejak poslané a potom zúčtované vo výplate. Proste týmto zamestnancom, dnes ktorí sú v práci, to znamená gro ľudí, sa absolútne nezmení nič. Rovnako budú mať či už gastráče, alebo, alebo na účte stravné, len to účtovníčka nebude robiť dvakrát, pretože najprv im to dá ako zálohu za mesiac dopredu, a potom mesiaci, samozrejme, zistí, koľko bol človek v práci, či mal nejaké péenky, či mal nejaké služobné cesty, alebo zahraničné služobné cesty, kde je, samozrejme, preplácanie stravného zasa inak, toto musí zúradovať, porovnať s poskytnutým preddavkom a celé to zúčtovať. Čiže pre tých, ktorí sú v zamestnaní, sa nestane absolútne nič. Môže tu byť, samozrejme, debata o tom, keď ide človek do nového zamestnania, áno, lebo ono sa to hovorí, že okej, dostanete tie gastráče, alebo teda, alebo finančný príspevok pred začiatkom zamestnania, a teda hovorí sa, že aby človek teda povedzme že neumrel od hladu, hej. Ale uvedomme si, že, že za prvé to nie je stravovanie celé, on ten gastráč asi človeku nezabezpečí to stravovanie, zároveň svet vždy fungujeme tak, že sa najprv pracuje, a teda potom, potom je za to výplata. Čiže áno je tu, je tu tá debata, že vlastne ten človek, ktorý ide do práce, tak nebude mať, nebude mať to stravné dopredu. No, v tom momente musí mesiac počkať a ďalej zasa je to už celé v poriadku.
Zároveň zasa ten pohľad zamestnávateľa, viete, práve také tie manuálne, manuálne činnosti, alebo teda nižšie kvalifikovaná pracovná sila, často sa stáva, že zamestnanec si musí splniť zákonnú povinnosť, dá dvadsať gastráčov zamestnancovi, no a ten po treťom dni ho už v práci nenájdete a vlastne k tomu, že má zamestnávateľ problém, že musí hľadať ďalšieho zamestnanca, no tak ten predchádzajúci mu odišiel aj so sedemnástimi gastráčmi, na ktoré de iure nemal nárok, ale teda de facto je ich od neho vymôcť veľmi náročné. Čiže aj toto je zasa fakt na druhú stranu vlastne k tomu pri tom zamestnávaní, že aj takéto sa zamestnávateľom stáva, potom, samozrejme, hľadajú cestu, že čo budú mu dávať každý deň jeden, byrokracia, dajú mu na týždeň, čokoľvek alebo riskujú toto, že nebudú dodržiavať ten zákon a dajú mu to aj tak až ex post. Ak sa nám túto zmenu podarí prijať, aj táto zbytočná byrokracia spôsobujúca problémy vlastne zmizne, takže takto, takto, by som povedal, vlastne aj z tohto pohľadu, že nebol by s tým alebo nie je s tým problém.
No, samozrejme, treba vnímať, že Slovensko je zložitý systém, a vôbec celý, celý tento systém stravného komplikuje ešte to, že nie všetci zamestnanci fungujú podľa Zákonníka práce, to znamená, preto v tomto návrhu zákona, aby zasa bola, bolo v tomto vyhovené všetkým, tak, samozrejme, neriešime tú zmenu len v Zákonníku práce, ale, samozrejme, aj v ďalších osobitných právnych predpisov týkajúcich sa napríklad štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, príslušníkov hasičského a záchranného zboru a finančnej správy, ktorých stravné je upravené rôznymi spôsobmi. V niektorých je to, že s to odvoláva na Zákonník práce, niektorí to majú napísané v tom svojom vykonávacom zákone špeciálne, takže všetko toto sme pripravili tak, aby boli zachytené a rovnako spracované aj všetky tieto špeciálne kategórie zamestnancov a aby teda nikto nebol znevýhodnený, resp. fungoval v režime, ktorý nie je nastavený podľa toho nového zmysluplného spôsobu.
Ešte poviem možno pár takých už tých konkrétnych detailov. Súčasťou teda návrhu zákona bude to, že, že navrhujeme úpravu samotného legislatívneho znenia týchto ustanovení Zákonníka práce tak, aby v zákone vlastne vypadla zmienka o účelovej viazanosti finančného príspevku na stravovanie. Vypustenie tejto zmienky o účelovej viazanosti je nevyhnutné z dôvodu, že teda podľa navrhnutej úpravy sa finančný príspevok na stravovanie bude poskytovať spätne za predchádzajúci kalendárny mesiac, teda už kedy bude známe, koľko a aký nárok má ten samotný zamestnanec. Ide o to, že teraz teda je to viazané akože stále že špeciálne a na, na, na stravu, a do toho sa potom viaže, ešte tam sú debaty o tom, že ak to je na stravu a nie je to vyplatené pred pred tou stravou samotnou, tak vlastne potom sa na to už zasa vzťahuje zákonná daňová povinnosť, čiže ono je to fakt neskutočne komplikované a to práve preto, že peniaze, ktoré nemajú mašličky, hej, a vy môžte ktorékoľvek euro z vašej výplaty použiť na stravovanie, tak o nejakom konkrétnom množstve financií sa určuje, že tieto sú účelovo viazané len na stravovanie. Toto je tiež zbytočnosť, ktorá, ktorá celý ten systém komplikuje. Jednoducho ideme to zmeniť tak, že bude naprosto jasné, že zamestnanec má nárok na preplatenie stravovania. Bodka. Zamestnávateľ má povinnosť poslať mu zákonnú sumu, ktorú, samozrejme, určuje zákon, a je jedno, teda kedy to bude, a nebude to účelovo viazané. Nemôžte sa pozrieť na vašu výplatu a povedať, že týchto konkrétnych 50 euro môžte použiť len na stravovanie. To je, to je nezmysel, takže toto tiež odstraňujeme.
Takisto podľa aktuálnej úpravy Zákonníka práce je poskytovanie stravných poukážok podmnožinou spoločného pojmu zabezpečenie stravovania, no ale zabezpečenie stravovania sa teda v súčasnosti deje dvoma spôsobmi. Jedným je teda poskytnutím jedného teplého jedla, konkrétne stravovanie, alebo teda poskytnutím stravovacej poukážky.
Poskytovanie stravovacích poukážok je teda dnes zaobalené do formulácie, že ide o zabezpečenie stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. No, zasa je to komplikované. Túto zaobalenú informáciu nahrádzame priamym slovným spojením, poskytovanie stravnej poukážky, a toto priame pomenovanie už neobsahuje v sebe prvky toho, že stravovacie poukážky sú zabezpečením stravovania, lebo potom toto je tou príčinou výkladu, čo som spomínal, že musia byť poskytované na začiatku mesiaca, resp. pred skonzumovaním stravy v daný deň, a teda aj stravovacia poukážka bude tak iba spätnou paušálnou refundáciou stravy, ktorú si zamestnanec zaplatil sám, a táto teda refundácia buď bude v peniazoch, alebo nebude v peniazoch, ale teda nebude to viazané na nákup ďalšieho jedla v budúcnosti, proste zasa to bude jednoduchšie. A takisto teda, a to už v podstate len zopakujem, teda explicitne zakotvujeme, že či už stravné poukážky, alebo finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú dozadu, nemajú teda zabezpečovací charakter, že štát už nebude hovoriť, že týmito 10 eurami si, iba tieto môžte kúpiť na jedlo, ale teda budú mať refundačný. To znamená zamestnanec, samozrejme, musí sa stravovať, alebo teda potrebuje jesť, veď keďže je človek, a štát mu na základe pravidiel refunduje túto, túto hodnotu. Skutočne, bežne zamestnaný človek to nijako nepocíti, pretože každý mesiac dostane zhruba rovnaký počet či už tých poukážok, alebo, alebo financií, a ešte raz, ja to zopakujem, že neobstojí ten argument, že pri spätnej refundácii si zamestnanci nebudú mať za čo v predchádzajúcom mesiaci či už kúpiť stravu.
Ešte raz, ani mzdu človek nedostáva dopredu, proste vždy to funguje tak, že najprv sa pracuje, potom má človek mzdu, aj teraz potom bude mať náhradu stravného a jednoducho proste z toho, z toho si vie potom zabezpečovať to stravné.
A ešte raz teda zopakujem, aby aj to padlo, máme to ošetrené, aby sa to týkalo všetkých ostatných špeciálnych kategórií zamestnancov, či už štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, finančnej správy... A koho som ešte zabudol? No proste všetkých, takže takto, o tomto to je, nikto o nič nepríde, celý systém sa zjednoduší, bude to jednoduchšie pre účtovníkov, pre firmy a z tohto zasa vo finále bude len a len nejaký profit a ten, ten, to, prečo by to mohli podporiť aj koaliční kolegovia, je to, že jednoducho tá firma bude mať zasa o niečo málo viacej času na produktívnu činnosť, na vytváranie hodnôt, ktoré sú, samozrejme, všetky zdanené a vo finále zasa o niečo viacej financií vie prísť do štátneho rozpočtu.
Áno, je to drobnosť, samozrejme, len ten svet nefunguje tak, že aj minister financií povie, tu nie je jedno zázračné riešenie, ktoré spravíte, a zrazu bude zo Slovenska do zajtra Rakúsko a do pozajtra Švajčiarsko. Vždy je to o množstve takýchto rôznych maličkých krokov pozitívnym smerom, ktoré jednoducho, keď sa nasčítajú, tak potom zrazu zistíme, že v nejakom tom prieskume, v ktorom je slovenský podnikateľ, násobne množstvo hodín venuje rôznym byrokratickým povinnostiam oproti podnikateľovi v nejakej inej krajine, že vlastne zrazu budeme bližšie a bližšie k tým vyspelým krajinám, a to bude znamenať silnejšie, efektívnejšie, konkurencieschopnejšie hospodárstvo a viac peňazí do tej spoločnej, verejnej kasy, takže ešte raz, vôbec nie politický návrh zákona, zákon, ktorý teda pomôže, pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže hospodárstvu.
Poprosím všetkých o podporu, ak by to bolo možné.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.2.2024 9:19 - 9:21 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže pokračujem ďalším zákonom. Takisto v úvodnom slove len všeobecne.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Marián Viskupič, Vladimír Ledecký a Vladimíra Ledecká. Cieľom... Pardon, Vladimíra Marcinková. (Povedané so smiechom.) Prepáč, Vlaďka. (Povedané so smiechom.)
Cieľom predloženého návrhu zákona je explicitne zakotviť, že stravné poukážky, tzv. gastrolístky a tiež finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú za mesiac pozadu, a zamedziť tak možnosti v súčasnosti uplatňovaného výkladu, že stravné poukážky sa poskytujú zamestnancovi vopred, spravidla na začiatku mesiaca s odôvodnením, že to vyplýva z ich názvu, z povahy ich určenia a inak sa zamestnanci nebudú mať za čo stravovať.
Dôvodom takejto navrhnutej zmeny je od... navrhnutej zmeny je odstránenie viacerých aplikačných problémov, ktoré, o ktorých budem hovoriť neskôr.
Zamestnanec takouto formou, samozrejme, nič nestratí, stravné poukážky dostane, len teda ich bude mať akoby s posunom v čase. Zamestnávateľom na druhej strane ubudne značná administratívna záťaž spôsobená komplikovanosťou systému a spojená s viacerými aplikačnými nejasnosťami. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľ... no, má pozitívny, pardon, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a takisto je, samozrejme, v súlade s právom Európskej únie. Toľko na úvod, bližšie poviem v rozprave, aby sa teda prípadne dalo reagovať, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 9:19 - 9:21 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Začnem od konca. Kolega Gábor Grendel, no, samozrejme, môj návrh má účinnosť od 1. 6., to znamená, ráta s tým štandardným postupom. Táto schôdza, aprílová schôdza a dostatok času v štandardných termínoch na všetky ďalšie teda kroky, ako napr. zverejnenie v Zbierke zákonov.
Samozrejme, a teda takisto by som apeloval, že doteraz to fungovalo skutočne tak, že v piatok prijímame zákon, najneskôr v pondelok je v Zbierke zákonov, bolo by dobré zachovávať veci, ktoré fungujú a nerobiť z toho politiku. Ozaj toto sú, toto sú štandardné veci fungovania štátu. No, toľko asi.
Čo sa týka kolega, kolegu Janckulíka, v prvom rade poviem ešte jednu vec, návrh zákona, samozrejme, posúdil, posúdilo aj ministerstvo hospodárstva a jasne napísalo, že je to zákon, ktorý má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, čiže len potvrdzujem slová kolegu, ako, ako spomínal, ako veľmi je to dôležité, a áno, tých, tých poplatkov, a keby sme sa zamýšľali, tak ich nájdeme ešte, ešte kopu ďalších, pretože fakt tí motoristi sú, sú tou dojnou kravou, poviem to ešte raz. A na... mrzuté je na tom to, že neslúži to na zlepšovanie vôbec teda tej cestnej infraštruktúry. Tie peniaze sa od motoristov vyzberajú a skončia všade inde, len nie v doprave. Taký pocit má častokrát bežný motorista.
A možno je tam dobrý príklad, zasa sú ešte aj tie poistky, čo boli spomínané, či už havarijné, alebo, alebo teda PZP-čka. Tam takisto aktuálna koalícia v minulosti vyrobila 8 % dodatočnú daň, ktorá zase len spôsobuje ďalšie a ďalšie škody, pretože odchádzajú poisťovne zo Slovenska, idú, sú akože za... pobočka zahraničnej poisťovne, tým pádom ani štát tie peniaze nedostane, navyše to celé proste má vplyv na konkurenciu, zasa tie ceny stúpajú, čiže to bolo zasa jedno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.2.2024 9:05 - 9:17 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo ešte raz.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poviem teda bližšie k tomuto návrhu zákona. No v prvom rade, teda čo sa stalo.
Lex konsolidácia, koalícia schválila zvýšene približne tisíc rôznych poplatkov v rôznych oblastiach. Čo sa týka toho celého zvýšenia, ja som tu ten, kto veľmi často hovorí, že, samozrejme, treba rešpektovať infláciu. Hovorím to aj na jednej strane, aj na strane druhej, preto veľa z tých poplatkov, ktoré boli zvýšené, tam treba súhlasiť, pretože boli, neboli zvyšované dlhé roky a teda inflácia, samozrejme, postupuje, takže tam sa dá pri iných druhoch poplatkov súhlasiť, že okej, pokiaľ boli zvýšené v súlade s infláciou, dá sa s tým žiť.
Zároveň ale boli zvýšené aj poplatky v oblasti dopravy a to sú tie poplatky, ktorým sa venuje môj návrh zákona, ktorý práve predkladám, a tam je ten zámer, alebo teda ak cieľ zákona to, že poplatky v oblasti dopravy, ktoré tiež boli v tom jednom veľkom balíku s ostatnými poplatkami zvýšené, vraciam na pôvodnú úroveň pred zvýšením.
Reálne, aby sme tomu úplne rozumeli, lex konsolidácia tieto poplatky v oblasti dopravy zvyšuje od 1. 4. 2024, to znamená, ešte zvýšené neboli. Môj návrh ich vracia naspäť od 1. 6. 2024, čiže, bohužiaľ, ak teda by získal návrh zákona dostatočnú podporu, tak bude tam dvojmesačné obdobie, kedy budú zvýšené, proste nedá sa to legislatívne urobiť tak, aby sa to stihlo, aby zvýšené neboli. No.
A teraz prečo teda práve dopravné poplatky? Prvá vec je tá, že na rozdiel od iných poplatkov práve tieto dopravné poplatky boli priebežne viackrát zvyšované, a teda to odôvodnenie, že veď máme infláciu, tak ich treba zvyšovať, tuto neplatí, preto ich vraciam naspäť. To je teda jeden pohľad.
Ďalší pohľad, samozrejme, je, že jednoducho doprava zohráva významnú úlohu v každodennom či už v súkromnom, alebo v pracovnom živote občanov, takisto aj firiem, a treba si jasne uvedomiť, že motoristi sú významnou skupinou prispievateľov do štátneho rozpočtu cez celú škálu rôznych daní, poplatkov a ďalších, ďalších platieb. Motoristi platia dépeháčku pri nákupe pohonných hmôt, mazív, všetkých servisných služieb, samozrejme, aj pri samotnom vozidle. Motoristi platia – a nie malé – spotrebné dane, zasa či už palív, mazív, motoristi platia... a zoberme si, STK-čku, emisnú kontrolu. Firmy platia dokonca ešte aj cestnú daň, čo sú teda ďalšie, ďalšie platby, ďalšie dane. Platí sa diaľničná nálepka. Takisto bola ešte zvýšená, len pre zaujímavosť, naša diaľničná nálepka je drahšia ako napríklad švajčiarska. Neporovnávajme rozsah diaľničnej siete. Platia – a stále viac – za parkovanie. Jednoducho motoristi... A ešte aby som nezabudol, samozrejme, platia rôzne ďalšie poplatky či už spojených s dovozom vozidla, kúpou vozidla, ďalším predajom vozidla, s vydaním vodičského preukazu, s akoukoľvek zmenou v technickom preukaze, jednoducho motoristi sú dojnou kravou pre štát.
Proste tak ako nás tu sedí úplne málo, tak presne opačne, to, o čom sa teraz bavíme, sa týka vyše 3,3 mil. občanov. To je množstvo motoristov, množstvo ľudí, ktorí vlastnia vodičské preukazy, majú, majú vozidlo alebo vozidlá. Čiže skutočne, myslím si, že tá hranica tej bolesti dávno bola dosiahnutá, preto by bolo veľmi fajn, ak by sme práve motoristov nezaťažovali už viacej, aby sme im nezvyšovali všetky tieto ďalšie poplatky.
Ja som presvedčený, že štát už dostatočne profituje a profitoval vlastne na či už teda inflácii a vôbec na, na motoristoch. Platíme drahšie, stúpli, stúpli ceny palív, samozrejme, z toho je aj väčšia porcia DPH, takže štát má aj, aj vyšší príjem z DPH, takisto z rôznych ďalších, veď rastú, rastú ceny servisných služieb, rastú ceny samotných vozidiel, všetci si pamätáme, že keby ste sa pozreli na cenníky vozidiel pred piatimi rokmi, sú výrazne nižšie. Z toho všetkého má, má štát proste vyššie a vyššie príjmy, takže tuto by sme skutočne mali tým motoristom spraviť akoby ústretový krok. Hovorím ale ústretový krok, že nezvyšovať im, hej, takže ten rozsah tých platieb štátu, ktorý mal, by sa v podstate neznížil, len, hovorím, aby sa už ďalej nezvyšoval.
Zasa, toto nie je politická vec, motoristi nie sú že saskári alebo péeskári, alebo smeráci, alebo hlasáci, motoristi sú občania, všetci, takže v tomto by sme im ozaj mohli pomôcť. To už nehovorím o ďalších veciach, že už teda keď sa platí tá diaľničná nálepka, tie financie, a teraz sa už nebavme ani, aká veľká časť ide na mýto, vôbec na tú správu a prevádzku, a kde tie financie končia, to je ešte iný príbeh, ale ani ten zvyšok nejde do skvalitnenia alebo do rekonštrukcií, alebo do teda budovania nových dopravných infraštruktúr, proste jednoducho, a zopakujem to ešte raz, motoristi sú čistou dojnou kravou a ja som presvedčený, že stačilo. No a zoberme si súčasťou alebo v podstate hlavnou súčasťou týchto poplatkov sú, sú práve poplatky za vydanie evidenčného čísla vozidla.
No, a to je zasa ďalší dôvod, prečo práve v tejto oblasti by sa nemali zvyšovať, pretože, ešte za teda predchádzajúcej vlády sa podarilo vyriešiť vydávanie alebo tú samotne, teda výrobu evidenčných čísiel vozidla tak, že náklady na ne klesli. Jednoducho ukončila sa zmluva s predchádzajúcim dodávateľom, štát normálne že nakúpil vybavenie, nakúpil stroje, nakúpil materiál a dneska štát vo svojej réžii vydáva, ale hlavne aj vyrába tieto, tieto tabuľky evidenčných čísel vozidla.
To znamená, že realita je, že náklady štátu súvisiace s touto oblasťou dokonca klesli oproti minulosti. Čiže ešte raz, nie je tu tá, ten materiálny dôvod, aby sme práve tieto poplatky zvyšovali.
Zároveň by som, by som teda na tomto chcel poukázať, že ako to zvýšenie vyzerá. Zoberme si základný set značiek, dnes sa platí teda 33 euro za, za značky, potom, samozrejme, aj za, za samotné prihlásenie. To zvýšenie je na 50, hej? Takisto, takisto je to, myslím, 42 %, ak si to dobre pamätám. Takisto napríklad tie individuálne značky, kde si teda môžete napísať svoju kombináciu slov, písmen, čísel, čohokoľvek, tam to bolo za dve značky 331 euro, zvyšuje sa to na 500 euro. Potom ďalší poplatok, za, keď stratíte značku alebo za, za znovuvydanie evidenčného čísla vozidla, to bolo doteraz 66 euro, zvyšuje sa to na 100. Avšak starý dizajn sa už urobiť nedá, takže vlastne keď stratíte jednu značku, potrebujete v podstate dve nové, takže to je vlastne z pôvodných 66 euro na 200, hej, to sa už bavíme o navýšeniach asi 100-150 % cca. Takže toto všetko sú dôvody, prečo nemá zmysel, a je to jednoducho fakt zdieranie motoristov, toto zvyšovať.
No a ďalšia vec je, a to by som chcel ukázať, že ako je dobré vlastne fungovať, a teda ako by sa fungovať nemalo. Možno si pamätáme, bola o tom dosť veľká debata, v predchádza... predchádzajúcom volebnom období sa mi podarilo vlastne urobiť, no nazvime to, že revolučnú zmenu v týchto evidenčných číslach vozidiel, a to je teda to, že je ponechateľné, prenositeľné, a teda tieto veci a, samozrejme, proste potom sa urobil ešte dizajn tých, tých individuálnych značiek tak, že zrušili sme vlastne tie okresné, okresné označenia, tým pádom teda celých sedem znakov vie byť individuálnych. Čiže toto všetko sa zmenilo a čo to spôsobilo. Spôsobilo to to, a takto nejak by mal štát fungovať. Tá základná služba má byť relatívne za rozumnú cenu, hej, považujem, že tých 33 euro, ktorých štát chce za vydanie bežných značiek bez špeciálnej logiky, to považujem za férové. Je to výrazne nad náklady štátu, čiže je to okej.
No a teraz, tým, že sa urobila vlastne tá logika tých individuálnych značiek až na sedem znakov, tak sa to stalo ďaleko zaujímavejšie pre... firmy si tak označujú svoje vozidlá alebo aj ľudia si ich označujú, pretože si tú značku môžu ponechať, hej. Keď mali dať 331 euro za značku, ktorú za tri roku ju musia zošrotovať, nebolo to dobré. Teraz si ju môžu ponechať dlhšie, koľko chcú. Čiže štát urobil to, že urobil to zaujímavejšie, aby si ľudia viacej kupovali napríklad tieto značky s tou individuálnou logikou, ak teda na do toho chcú investovať. To sa podarilo. Teraz aktuálne čísla sú, že množstvo týchto špeciálnych značiek vydaných je štvornásobné. Stúplo fakt o 400 %, následne samozrejme stúpli aj príjmy štátu. Čiže toto je fajn, že štát má mať ponuku, a ak má o ňu motorista záujem, nech si ju kúpi.
Ale všetko má mať nejakú tú zdravú cenu. Zvyšovať to z tých 331 pri nákladoch štátu, ktoré sú na úrovni možno 20 euro, hej, pri tejto špeciálnej, je už extrém. A, a keď už to bude tých 500 euro, tak ja som presvedčený, zas už si niekto povie, a ne, ne, ne, to už je moc drahé. Čiže jednoducho netreba zvyšovať vlastne tú cenu takto. Treba zvyšovať ponuku štátu, to je to, čo sa podarilo, a proste zaujímavosť ponuky štátu pre občana, ktorý si to kúpi, to sa teda podarilo mne v predchádzajúcom volebnom období, a to považujem za správny postup, ale teraz už tú ponuku ju zasa robiť menej zaujímavú, lebo bude drahšia, a výrazne drahšia, už považujem za krok zlým smerom, takže preto je tu tento návrh, ktorý popri tých asi 80 rôznych poplatkoch vlastne vracia na pôvodnú úroveň aj tieto poplatky za vydanie evidenčných čísel vozidla, ako som spomínal.
Toľko, toľko asi odo mňa k tomuto.
Ešte raz by som možno chcel poprosiť všetkých kolegov, opozičných, koaličných, všetkých, toto si myslím, že nie je politika. Toto je o tom, že môžeme všetci spoločne urobiť život motoristov o niečo jednoduchším. Hovorím, motoristi volia, takto jak tu sedíme krížom, všetkých a nie je dôvod, aby sme im tuná fakt alebo aby im koalícia proste takto zvyšovala. Skúsme nájsť tú vôľu a skúsme nájsť tú cestu, a ja som presvedčený, že to motoristi ocenia a štát bude naďalej profitovať z toho, že tie príjmy budú vyššie preto, pretože je zaujímavé pre motoristov mať tam tú svoju značku so svojím menom alebo s názvom firmy a číslom vozidla, aby tá ponuka bola stále zaujímavá.
Ešte raz poviem, tie, ktoré si kupuje motorista za 331 euro oproti minulosti po tej zmene, teda ktorú sme urobili v minulom volebnom období, štvornásobne viacej sa takých značiek kupuje alebo predáva, pohľad štátu, alebo teda občana, a z toho štát profituje. Čiže takto nejak to môže byť, takto je to v pohode.
Prosím, nekazme to, čo funguje. Niekedy je fakt najlepšie, keď sa nechajú veci, ktoré fungujú, ktoré dávajú zmysel, bezo zmeny. Ocenia to motoristi, ľudia, všetci vaši voliči, naši voliči a myslím si, že tuto by sme mohli nájsť skutočne tú spoločnú vôľu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.2.2024 9:01 - 9:02 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi najprv v úvodnom slove krátko.
Predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.
Cieľom návrhu zákona je vrátiť výšku správnych poplatkov na úseku dopravy na úroveň pred účinnosťou novely publikovanej pod č. 530/2023 Z. z. Išlo o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tzv. lex konsolidácia.
Tento návrh zákona predkladá alebo predpokladá mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Tie pohľady sú dva. Ku dnešnému stavu to nemá vplyv na, na verejné financie, ale ku tomu schválenému stavu v lex konsolidácia platnému, ktorý bude platný od 1. 4., voči tomu to má teda mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Každopádne tento návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, má aj pozitívne sociálne vplyvy a takisto má pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na verej... na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Toľko, toľko na úvod a hlásim sa takisto do rozpravy ako prvý, kde teda poviem bližšie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

20.2.2024 10:16 - 10:22 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
No ja trošku tú koaličnú zhodu mierne, mierne akoby naruším. Tuto sa mi to nezdá ako úplne ideálny návrh, aj keď, samozrejme, kopu z toho, čo, čo ste povedali, pani kolegyňa, sedí. Len všetko takéto strojnásobenie vlastne tej lehoty je nie úplne, úplne dobré, keď sa pozriem aj ten Trestný zákon, tam tiež sú veľké zmeny. Tuto je to isté, že 15 rokov namiesto piatich je, je veľká zmena.
Viem si, alebo teda inak, že neviem si predstaviť, že motiváciou na veľké a zásadné investovanie má byť právo to, že budem si môcť odpisovať stratu 15 rokov, to je také, také pofidérne a hlavne potom ono to, ono to láka aj rôznych špekulantov. Proste 15 rokov odpisovania straty je veľa.
No ale aby som len nekritizoval, čo by tu bolo určite lepšie, pretože ten problém existuje, súhlasím, proste tak ako ste ho pomenovali. Len to riešenie by bolo lepšie práve skôr možno vo voľnosti odpisov, že na tejto strane vlastne dať firmám väčšiu možnosť, aby teda dokázali flexibilnejšie odpisovať podľa teda ich, ich finančnej situácie, takže možno tu by som sa pozeral na to, na to týmto, týmto pohľadom.
Samozrejme, a to tiež takisto poviem, že určite to nastavenie dnešné, tak ako je nastavené, päť rokov, a tam sú, samozrejme, ešte ďalšie, jemnejšie podmienky, nie je ideálne, takže ten problém ako taký existuje. Určite by sa možno dalo baviť o tom, že či z piatich nemá byť sedem, či sa teda rôzne množstvo tej straty ročne dá odpísať, čiže nejaké také jemné ladenie tento systém určite potrebuje. Ale taký ten zásah, že z päť na pätnásť sa mi nezdá ako úplne ideálne riešenie. No ale možno by to bolo debata do druhého čítania napríklad, ak by sa teda koalícia rozhodla podporiť tento zákon.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.2.2024 10:16 - 10:22 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja by som sa touto cestou len chcela poďakovať kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska za tieto návrhy zákonov, aj ktorý, teda posledný, z toho balíka predložila kolegyňa, pretože podľa mňa je veľmi dôležité, naozaj aby sme pomáhali podnikateľskému prostrediu na Slovensku, zamestnancom. A rovnako tiež ešte, ak si niekto naozaj ide v 21. storočí niečo vybavovať, aby sme už opakovane nemuseli dokladovať niečo na úradoch, alebo teda aj v bankách, keď si to môžu vyhľadať v systémoch ktoré fungujú. A ja dúfam, že tieto zákony, tieto návrhy zákonov podporia aj kolegovia a kolegyne z koalície, nakoľko ide naozaj o jednoduché zmeny, ale ktoré výrazne pomôžu.
A verím, teda že chceme pomáhať ľuďom na Slovensku, a ešte raz teda ďakujem za tieto návrhy.
Skryt prepis