Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže skúsim bližšie vysvetliť, o čo ide v tomto návrhu zákona, ktorý predkladám spoločne s mojimi kolegami. Najprv úplne všeobecne.
Ideme sa baviť o či už gastrolístkoch, alebo ich finančnej náhrade ako teda formy, ktorou slovenský Zákonník práce určuje povinnosť zabezpečiť zamestnancovi či už stravovanie, alebo teda jeho náhradu. Tak. Toto je, toto je to, o čom sa budeme baviť.
A teraz pozrime sa na to, že prečo to chceme dať. Dnešný stav je, že to treba urobiť dopredu a my to teda chceme posunúť, aby to bolo teda až po tom povedzme odpracovanom mesiaci. No pozrime sa najprv všeobecne. Ako fungujú všetky ostatné platové náležitosti, teda okrem stravného. To znamená samotná hodinová mzda, všetky príplatky, všetky, ja neviem, preplatenie čohokoľvek ďalšieho. Toto všetko funguje tak, že teda zamestnanec to obdobie, mesiac pracuje, následne teda zamestnávateľ účtovníci všetko zrátajú a do termín, do... alebo vo výplatnom termíne je teda zamestnancovi vyplatené všetka jeho mzda a všetky ďalšie jej zložky, nárokovateľné, dobrovoľné, proste všetky. Ono to má jednu jedinú výnimku a je to stravné. To treba robiť nie pozadu ako všetky ostatné platové náležitosti, ale popredu, pred začiatkom mesiaca. Už len, už len z tohto je to vlastne zaujímavé, že prečo to tak je, a teda asi je každému jasné, že to spôsobuje zbytočnú administratívu, pretože tento predkladaný zákon má presne toto za úlohu, aby sme tentokrát pomohli účtovníkom, a teda, samozrejme, prenesene firmám zjednodušiť ich život, aby sa im ušetrila nejaká byrokracia, aby sa im ušetrili nejaké náklady a túto energiu mohli venovať, samozrejme, do niečoho iného zmysluplnejšieho, do skutočnej tvorby hodnôt. Takže tuto ani nič nepridáme zamestnancom, ale ani im nič nezoberieme, akurát teda zabezpečíme to, že ten systém bude fungovať efektívnejšie, zmysluplnejšie, s menším množstvom byrokracie. Čiže o tomto, o tomto to celé je. A ja si myslím, že, zasa, tak ako nás tu sedí možno dvadsať, zasa sa nejdeme baviť o nejakom politickom ideovom zákone, ideme sa baviť o niečom, čo ide pomáhať, pomáhať ekonomike, zlepšovať podnikateľské prostredie a bude sa takisto týkať v podstate každého jedného zamestnaného človeka plus teda, samozrejme, aj, aj, aj samostatne zárobkovo činných osôb, no proste jednoducho všetkých, ktorí fungujú v tomto systéme stravného, takže bavíme sa zasa o miliónoch občanov Slovenska.
No už vôbec samotný systém tých stravných poukážok, alebo teda jeho finančnej náhrady, čo tiež sa podarilo zrovnoprávniť, zhodou okolností tiež som sa venoval v predchádzajúcom období tejto téme, je tak trošku slovenským špecifikom a sú teda priamym finančným benefitom zamestnanca, ktorý sa teda ale nezapočítava, nezapočítava do, do výplaty, a jednoducho ono to do nejakej miery skresľuje skutočný slovenský príjem alebo príjem slovenského zamestnanca pri nejakých medzinárodných platových porovnaniach, a teda prináša to teda ďalšie nejaké negatívne efekty, ako som ich... ako som už o nich spomínal.
Môžme sa ešte baviť o tom ďalej, že čo teda spôsobuje, ak ten zamestnávateľ tie či už poukážky, alebo finančnú náhradu dáva dopredu, a tá debata možno, možno bude fakt o tom a to chcem vykresliť, že ako absolútne jednoduchá vec, jasné, je zhoda v spoločnosti, že teda zamestnanec má nárok na to, aby mu nejakú časť toho stravného zamestnávateľ zaplatil, tak namiesto toho, aby to bolo jednoduché, jasné, zároveň teda s ďalšími platovými náležitosťami, tak proste skutočne systém tohto stravného je extrémne zložitý, rôzne vysvetľovaný, pretože keď sa spýtate účtovníkov, tí vám povedia, že aj dnes súčasné znenie zákona v podstate umožňuje to celé urobiť, urobiť vlastne ex post, to znamená po mesiaci, ale tá realita je, že, samozrejme, je nejaké usmernenie Finančnej správy, ktoré ten zákon vykladá svojim teda usmernením nejak, a teda sa má za to, že to znenie sa, to znenie sa používa za správne. Jednoducho ak by sa nám podarilo zasa nájsť spoločnú vôľu, samozrejme, aj s koaličnými kolegami, tak by sa tento systém výrazne, výrazne zjednodušil a fakt ten, ten život účtovníčok by bol, by bol oveľa jednoduchší.
To, keď sa bavíme o zamestnancovi, ktorý je v práci, a to gro, samozrejme, ľudí je v tomto momente v pracovnom procese, im je ale úplne jedno, že ako tie poukážky alebo, alebo tú finančnú náhradu dostávajú. Oni ani netušia vlastne, že to dostávajú za mesiac dopredu, a teda, lebo aj tak im to vo finále proste je nejak, nejak poslané a potom zúčtované vo výplate. Proste týmto zamestnancom, dnes ktorí sú v práci, to znamená gro ľudí, sa absolútne nezmení nič. Rovnako budú mať či už gastráče, alebo, alebo na účte stravné, len to účtovníčka nebude robiť dvakrát, pretože najprv im to dá ako zálohu za mesiac dopredu, a potom mesiaci, samozrejme, zistí, koľko bol človek v práci, či mal nejaké péenky, či mal nejaké služobné cesty, alebo zahraničné služobné cesty, kde je, samozrejme, preplácanie stravného zasa inak, toto musí zúradovať, porovnať s poskytnutým preddavkom a celé to zúčtovať. Čiže pre tých, ktorí sú v zamestnaní, sa nestane absolútne nič. Môže tu byť, samozrejme, debata o tom, keď ide človek do nového zamestnania, áno, lebo ono sa to hovorí, že okej, dostanete tie gastráče, alebo teda, alebo finančný príspevok pred začiatkom zamestnania, a teda hovorí sa, že aby človek teda povedzme že neumrel od hladu, hej. Ale uvedomme si, že, že za prvé to nie je stravovanie celé, on ten gastráč asi človeku nezabezpečí to stravovanie, zároveň svet vždy fungujeme tak, že sa najprv pracuje, a teda potom, potom je za to výplata. Čiže áno je tu, je tu tá debata, že vlastne ten človek, ktorý ide do práce, tak nebude mať, nebude mať to stravné dopredu. No, v tom momente musí mesiac počkať a ďalej zasa je to už celé v poriadku.
Zároveň zasa ten pohľad zamestnávateľa, viete, práve také tie manuálne, manuálne činnosti, alebo teda nižšie kvalifikovaná pracovná sila, často sa stáva, že zamestnanec si musí splniť zákonnú povinnosť, dá dvadsať gastráčov zamestnancovi, no a ten po treťom dni ho už v práci nenájdete a vlastne k tomu, že má zamestnávateľ problém, že musí hľadať ďalšieho zamestnanca, no tak ten predchádzajúci mu odišiel aj so sedemnástimi gastráčmi, na ktoré de iure nemal nárok, ale teda de facto je ich od neho vymôcť veľmi náročné. Čiže aj toto je zasa fakt na druhú stranu vlastne k tomu pri tom zamestnávaní, že aj takéto sa zamestnávateľom stáva, potom, samozrejme, hľadajú cestu, že čo budú mu dávať každý deň jeden, byrokracia, dajú mu na týždeň, čokoľvek alebo riskujú toto, že nebudú dodržiavať ten zákon a dajú mu to aj tak až ex post. Ak sa nám túto zmenu podarí prijať, aj táto zbytočná byrokracia spôsobujúca problémy vlastne zmizne, takže takto, takto, by som povedal, vlastne aj z tohto pohľadu, že nebol by s tým alebo nie je s tým problém.
No, samozrejme, treba vnímať, že Slovensko je zložitý systém, a vôbec celý, celý tento systém stravného komplikuje ešte to, že nie všetci zamestnanci fungujú podľa Zákonníka práce, to znamená, preto v tomto návrhu zákona, aby zasa bola, bolo v tomto vyhovené všetkým, tak, samozrejme, neriešime tú zmenu len v Zákonníku práce, ale, samozrejme, aj v ďalších osobitných právnych predpisov týkajúcich sa napríklad štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, príslušníkov hasičského a záchranného zboru a finančnej správy, ktorých stravné je upravené rôznymi spôsobmi. V niektorých je to, že s to odvoláva na Zákonník práce, niektorí to majú napísané v tom svojom vykonávacom zákone špeciálne, takže všetko toto sme pripravili tak, aby boli zachytené a rovnako spracované aj všetky tieto špeciálne kategórie zamestnancov a aby teda nikto nebol znevýhodnený, resp. fungoval v režime, ktorý nie je nastavený podľa toho nového zmysluplného spôsobu.
Ešte poviem možno pár takých už tých konkrétnych detailov. Súčasťou teda návrhu zákona bude to, že, že navrhujeme úpravu samotného legislatívneho znenia týchto ustanovení Zákonníka práce tak, aby v zákone vlastne vypadla zmienka o účelovej viazanosti finančného príspevku na stravovanie. Vypustenie tejto zmienky o účelovej viazanosti je nevyhnutné z dôvodu, že teda podľa navrhnutej úpravy sa finančný príspevok na stravovanie bude poskytovať spätne za predchádzajúci kalendárny mesiac, teda už kedy bude známe, koľko a aký nárok má ten samotný zamestnanec. Ide o to, že teraz teda je to viazané akože stále že špeciálne a na, na, na stravu, a do toho sa potom viaže, ešte tam sú debaty o tom, že ak to je na stravu a nie je to vyplatené pred pred tou stravou samotnou, tak vlastne potom sa na to už zasa vzťahuje zákonná daňová povinnosť, čiže ono je to fakt neskutočne komplikované a to práve preto, že peniaze, ktoré nemajú mašličky, hej, a vy môžte ktorékoľvek euro z vašej výplaty použiť na stravovanie, tak o nejakom konkrétnom množstve financií sa určuje, že tieto sú účelovo viazané len na stravovanie. Toto je tiež zbytočnosť, ktorá, ktorá celý ten systém komplikuje. Jednoducho ideme to zmeniť tak, že bude naprosto jasné, že zamestnanec má nárok na preplatenie stravovania. Bodka. Zamestnávateľ má povinnosť poslať mu zákonnú sumu, ktorú, samozrejme, určuje zákon, a je jedno, teda kedy to bude, a nebude to účelovo viazané. Nemôžte sa pozrieť na vašu výplatu a povedať, že týchto konkrétnych 50 euro môžte použiť len na stravovanie. To je, to je nezmysel, takže toto tiež odstraňujeme.
Takisto podľa aktuálnej úpravy Zákonníka práce je poskytovanie stravných poukážok podmnožinou spoločného pojmu zabezpečenie stravovania, no ale zabezpečenie stravovania sa teda v súčasnosti deje dvoma spôsobmi. Jedným je teda poskytnutím jedného teplého jedla, konkrétne stravovanie, alebo teda poskytnutím stravovacej poukážky.
Poskytovanie stravovacích poukážok je teda dnes zaobalené do formulácie, že ide o zabezpečenie stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. No, zasa je to komplikované. Túto zaobalenú informáciu nahrádzame priamym slovným spojením, poskytovanie stravnej poukážky, a toto priame pomenovanie už neobsahuje v sebe prvky toho, že stravovacie poukážky sú zabezpečením stravovania, lebo potom toto je tou príčinou výkladu, čo som spomínal, že musia byť poskytované na začiatku mesiaca, resp. pred skonzumovaním stravy v daný deň, a teda aj stravovacia poukážka bude tak iba spätnou paušálnou refundáciou stravy, ktorú si zamestnanec zaplatil sám, a táto teda refundácia buď bude v peniazoch, alebo nebude v peniazoch, ale teda nebude to viazané na nákup ďalšieho jedla v budúcnosti, proste zasa to bude jednoduchšie. A takisto teda, a to už v podstate len zopakujem, teda explicitne zakotvujeme, že či už stravné poukážky, alebo finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú dozadu, nemajú teda zabezpečovací charakter, že štát už nebude hovoriť, že týmito 10 eurami si, iba tieto môžte kúpiť na jedlo, ale teda budú mať refundačný. To znamená zamestnanec, samozrejme, musí sa stravovať, alebo teda potrebuje jesť, veď keďže je človek, a štát mu na základe pravidiel refunduje túto, túto hodnotu. Skutočne, bežne zamestnaný človek to nijako nepocíti, pretože každý mesiac dostane zhruba rovnaký počet či už tých poukážok, alebo, alebo financií, a ešte raz, ja to zopakujem, že neobstojí ten argument, že pri spätnej refundácii si zamestnanci nebudú mať za čo v predchádzajúcom mesiaci či už kúpiť stravu.
Ešte raz, ani mzdu človek nedostáva dopredu, proste vždy to funguje tak, že najprv sa pracuje, potom má človek mzdu, aj teraz potom bude mať náhradu stravného a jednoducho proste z toho, z toho si vie potom zabezpečovať to stravné.
A ešte raz teda zopakujem, aby aj to padlo, máme to ošetrené, aby sa to týkalo všetkých ostatných špeciálnych kategórií zamestnancov, či už štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, finančnej správy... A koho som ešte zabudol? No proste všetkých, takže takto, o tomto to je, nikto o nič nepríde, celý systém sa zjednoduší, bude to jednoduchšie pre účtovníkov, pre firmy a z tohto zasa vo finále bude len a len nejaký profit a ten, ten, to, prečo by to mohli podporiť aj koaliční kolegovia, je to, že jednoducho tá firma bude mať zasa o niečo málo viacej času na produktívnu činnosť, na vytváranie hodnôt, ktoré sú, samozrejme, všetky zdanené a vo finále zasa o niečo viacej financií vie prísť do štátneho rozpočtu.
Áno, je to drobnosť, samozrejme, len ten svet nefunguje tak, že aj minister financií povie, tu nie je jedno zázračné riešenie, ktoré spravíte, a zrazu bude zo Slovenska do zajtra Rakúsko a do pozajtra Švajčiarsko. Vždy je to o množstve takýchto rôznych maličkých krokov pozitívnym smerom, ktoré jednoducho, keď sa nasčítajú, tak potom zrazu zistíme, že v nejakom tom prieskume, v ktorom je slovenský podnikateľ, násobne množstvo hodín venuje rôznym byrokratickým povinnostiam oproti podnikateľovi v nejakej inej krajine, že vlastne zrazu budeme bližšie a bližšie k tým vyspelým krajinám, a to bude znamenať silnejšie, efektívnejšie, konkurencieschopnejšie hospodárstvo a viac peňazí do tej spoločnej, verejnej kasy, takže ešte raz, vôbec nie politický návrh zákona, zákon, ktorý teda pomôže, pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže hospodárstvu.
Poprosím všetkých o podporu, ak by to bolo možné.
Ďakujem pekne za pozornosť.
