Videokanál poslanca

Pardon, ďakujem pekne za faktickú. A ďakujem pekne kolega Martin že si to pripomenul. Áno, to je ďalšia vec a aj o tomto bola debata na finančnom výbore. Skutočne o predčasných dôchodcoch a tam sme to uzavreli. A ja to tu takto poviem, áno, je to politická otázka jedna z možností konsolidácie takého, že by sme nikomu nič nebrali, ale pomohli ak krajine a koniec-koncov aj tým samotným ľuďom. Ja sa uchádzam o to, aby koalícia, ktoré má tu možnosť, napríklad umožnila pracovať tým existujúcim predčasný dôchodcom. Je to náročné urobiť, chápem, rozumiem. Hovorím, mali sme tam tú debatu, ale chyba sa už stala, jednoducho Slovensko nemá na to, aby bol ten systém taký aký bol v minulosti, čo sa týka možného odchodu do predčasného dôchodku. To bola veľká chyba, áno. Ale takto by sa to dalo akoby nahradiť, alebo respektíve aspoň trochu tú chybu zmierniť ak by tí ľudia mohli pracovať. Áno, poberali by predčasný dôchodok, ale zároveň by mohli pracovať, platili by zdravotné odvody, sociálne odvody a ten problém by sa aspoň takto znižovalo. A navyše samozrejme ešte to, že tí ľudia chýbajú proste hospodárstvu. To boli rušňovodiči, strojári, proste ľudia, ktorí fakt akože boli ešte schopní robiť a v podstate boli pripravení robiť. Len teda tie podmienky boli tak výhodné, že sa rozhodli ísť do predčasného dôchodku. A dnes si možno oddýchli a vedeli by ešte pomôcť, a vedeli by ten problém aj svojimi vlastnými odvodmi zmenšiť.

Dobre, ja v podstate len pár myšlienok. Vážený pán predseda, vážený pán, vy ste tiež predseda, že. (Reakcia z pléna.) Generálny riaditeľ, pardon, jasné. Kolegyne, kolegovia, no máme tu jedného z najväčších firiem, hej, na Slovensku. Skutočne ten rozpočet, rozpočet Sociálnej poisťovne je obrovský a ja chcem len jednu vec povedať, že ono to tak dobre znie ten rozpočet je vlastne vyrovnaný až prebytkový napohľad, hej. Len treba, prvé to treba vždy opakovať, pán generálny riaditeľ to povedal, hej, 2,3 necelé 2,3 mld. je zo štátneho rozpočtu transfer, hej, čiže ten dobre vyzerajúci rozpočet Sociálnej poisťovne dobre vyzerá preto, lebo jednoducho sa na to všetci skladáme a treba teda dodatočných cca 2,3 mld. aby sme boli schopní zaplatiť všetky dôchodky ktoré teda sa vyplácajú. To je to prvé čo chcem aby tu zaznelo. Je fakt veľa hodín, už aj ja tie čísla ledva vnímam. To je jedna vec.
Druhá vec je tá, že veľmi často to zaznieva, hej, keď aj toto poviem, no jasné, keby nebol II. pilier však vlastne je to celé v pohode. Nie je, hej, II. pilier je veľmi dôležitý a jeho budúcnosť bude ešte dôležitejšia. Áno, dnes je ten transfer 1,1 mld. cca do druhého piliera (Reakcia z pléna.) 1,2 dobre, okej, čiže áno, 1,2 mld. sa vlastne posúvajú peniaze, to sú tie, to sú tie osobné dôchodkové úspory sporiteľov, hej, tie tam idú. A niekto povie, no jasné, keby sme zrušili II. pilier, tak to bude v prvom a už to bude dobre. Nebude, hej, ešte stále by chýbala miliarda, ale, a to je b) a to poprosím pána riaditeľa, lebo si fakt nepamätám presne to číslo, dnes už ale aj II. pilier vypláca dôchodky, čiže už to nie je že čistá 1,2 mld. ktoré tam odchádzajú, ale ten II. pilier koľko vyplatí. (Reakcia z pléna.) Tak presne toto si pamätám aj aj, áno, okolo 250 mil. je vlastne čo už II. pilier vypláca dôchodky. A toto číslo bude samozrejme s každým rokom rásť. A toto číslo bude samozrejme s každým rokom rásť. Takže to je tá druhá vec, ktorá chcem aby tu zaznela. To riešenie nie je II. pilier decimovať, likvidovať, znižovať čokoľvek. Ten II. pilier treba chrániť, ideálne jeho veľkosť posilnovať a toto je to, to si odkladáme peniaze do budúcna. Všetko čo dnes odíde do II. piliera sme si áno odložili dnešnú spotrebu a o to ľahšie sa bude dýchať nám a našim deťom, a našim vnukom. Takže toto som chcel tiež aby zaznelo.
A ešte jedna vec poviem, tak možno na úsmev, pán generálny riaditeľ nebol na výbore, bol na služobne. Však áno, lebo celé sa to deje tak rýchlo, že to proste nejak nevyšlo, ale nevadí. Ja to chcem pochváliť, že aj nabudúce pošleme pána generálneho riaditeľa na služobku. Mal tam troch kolegov, myslím že pána ekonomického riaditeľ, alebo finančného riaditeľa, aby som bol presný, a ďalších dvoch kolegov. Skutočne bola výborná debata na finančnom výbore. Padlo kopu informácií, páni mali skutočne všetky informácie. Bavili ste sa aj o tých PN-kách kde som som presvedčený že sa robí dobrá robota, zasa aby som aj pochválil tam kde je čo. A skutočne tá diskusia bola fakt dobrá, bavili sme sa zodpovedajúco a som rád, že to tak bolo tak nadnesene, hej, že teda, že tam vlastne mali ste tam dobrých zástupcov, to som chcel povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja skutočne mám tú istú tému. Ja som už tento procedurák raz dával a takto, že nejde o nás. My to nejak zvládneme. Vidíme, že sme dorazili všetko, len sú tu zamestnanci. Ten princíp a tak to aj myslel pán kolega Saloň, že chcelo sa prerokovať rozpočet. To sa stalo. Je tu, je tu skutočne kopu zamestnancov, ktorí sú tu od rána, budú tu do polnoci, ráno od deviatej budeme chcieť, aby tu boli znova. Kašlať na nás, ale myslime na tých ľudí, ktorí zabezpečujú toto naše rokovanie. O to ťa chcem, pán predseda, poprosiť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, opäť kolegyne, kolegovia, kolegyňa, kolegovia, no, v podstate tému máme veľmi podobnú ako sme mali pred chvíľou. Jedna vec teda boli tie qr kódy, čo bola teda nejaká možnosť preplatenie teda tých malých vecí, a teda tu sa bavíme o e-faktúre, o povinnej e-faktúre, elektronickej faktúre. No, tu budem jasne kritický a už to, že to Európska únia chce zavádzať teda od roku 2030, považujem za, za zlý nápad, hej, že povinne. A to, že sa do toho chce pustiť Slovensko akože od 1. 1. 2027, akože na, teda smerom k Európe na dobrovoľnej báze, ale na Slovensku v povinnej, v celej tej šírke, považujem za veľmi, veľmi zlý, veľmi nebezpečný, veľmi komplikovaný nápad. Ja budem, tu som našťastie pripravený, na túto tému som bol pripravený a poviem aj konkrétne, ale jednoducho toto je skutočne veľký problém. Veľký problém, a tu veľmi, veľmi odporúčam, aby počúvala vláda, ministerstvo financií, aby počúvala ten podnikateľský sektor, hej. Aj tých veľkých, aj tých malých. Skutočne popri tom všetkom, čomu čelia, popritom všetkom množstve komplikácií vo finále, vôbec ťažkého podnikateľského prostredia, ale aj nových, tých morových rán, ktoré vláda dala, či už daňových, alebo odvodových, tak toto vie byť akože skutočne veľký problém a teraz to rozmením napr. na tých malých, že áno, zasa ja poviem, zasa rozumiem, že dane platiť treba a elektronický formát akože je, je niečo, hej viacej. Áno, určite je to nejaký abgrat kontrolného výkazu, hej. Ale viete, je kopu malých živnostníkov, ktorí dnes, dobre, vypísal tú faktúru, proste ručne, urobil ju, spravil ju. Mal 70 rokov, proste vedel, kachličkoval, vie kachličkovať, vie byť inštalatér, vie byť čokoľvek v tom, v tom stavebnom sektore, ale určite nevie a nechce byť proste vystavovateľ elektronických faktúr.
Za prvé, nerobí s počítačom, za druhé, jednoducho všetky veci, ktoré mal, mu robila účtovníčka, či už raz mesačne, alebo raz ročne, podľa veľkosti akokoľvek, ale proste aby robil takýto malý podnikateľ elektronickú faktúru na povinnej báze, tak má dve možnosti. Ak má 70 rokov povie si, že odíde do zaslúženého dôchodku, alebo si povie, že bude robiť veci, ale, že fakt na čierno, že zruší tú svoju živnosť a jednoducho sa na to vykašle. To je, to je ten segment skutočne tých malých, hej. Tam to fakt môže mať, že úplne, že kontraproduktívny. Ja samozrejme vnímam, že sú tam daňové úniky a čím je ten daňový systém horší a vyšší, tým sú vyššie, ale jednoducho môže sa stať, že to tam bude, že ešte väčšie a že úplne čierne. Zo šedej ekonomiky bude čierna. Čiže to je jeden, jeden veľký problém. No a potom na druhej strane aj veľké firmy. Ono kopu tých veľkých firiem má tie svoje elektronické formy faktúr, všetko importuje sa to, to funguje akože roky, čiže to nie je, že by sa tomu bránili, len jedna vec je, keď majú k tomu prístup v rámci, či už korporátu, alebo v rámci partnerov obchodných, kde je dôvera , kde tieto veci fungujú, ale tuto sa štát, a tam potom cez ten prapor, systém a takéto, tam sa to vie dostať kade kto, tu hrozí, že tie najcennejšie, najcitlivejšie údaje firiem o ich nákladoch, o ich všetkých týchto veciach, čo čo stojí, odkiaľ nakupujú, v podstate to veľmi cenné know- how, sa dostane mimo ich firemného prostredia, dostane sa to kompletne do rúk, ešte kebyže štátu a fungujúceho štátu ako tak, ale vieme ako sa na Slovensku obchoduje s informáciami, ako sa zneužívajú veci, ako proste to jednoducho vie byť formou nekalého konkurenčného boja, čiže toto je ďalšia obrovská forma problémov, ktoré pri tejto situácii vzniknú. Toto takisto treba mať na pamäti.
Ďalšia vec je, pán minister to načrtol, že áno, teda chce to robiť akoby na tom podklade toho, čo bude európske, ale určite to tak bude? Nebude niečo, čo má začať 1. 1. 2027, odloží sa to na 1. 1. 2028, poťažne 29, bude to inak. Kopu vecí sa zaplatí a od 1. 1. 2030 sa zistí, že to vlastne tá Európa robí nejak inak a treba to prerábať na novo a proste na novo, a to neni, že len na strane štátu, to je samozrejme vždy aj na strane, na strane tých firiem. Takže toto je, toto je ďalšia rovina, rovina problémov. No, môžme si, môžme si prejsť akože také skutočne, také tie už konkrétne veci, ktoré by som bol rád, aby tu zazneli, ktoré sú výhrady a výhrady od rôznych, či už hovorím, zamestnávateľov, alebo ľudí, ktorí sa tomuto už venujú. No, prvá vec je, že a to hovorím jasne, nerealistický čas na prípravu, hej. Máme koniec roka 2025 a od 1. 1. 2027 to už má byť čisto povinné. To skutočne považujem za príliš krátky, príliš šibeničný čas na to, aby sa to celý ten systém proste aplikoval. Fakt to neni úplná sranda, to je zložité. Nehovorím to len ja, túto výhradu som zachytil od Republikovej únie zamestnávateľov, od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a od Združenia podnikateľov Slovenska. Všetci kritizujú tento termín ako nerealistický.
Tu považujem za správny termín jeden jediný, a to je jednoducho 1. 1. 2030. Sú proste tak ako by to malo byť povinné v Únii. A zasa aj tu platí tá výhrada, veď keď to je, sakra, tak strašne dobré, tak strašne pomáhajúce, dokonca aj tým firmám, prečo sa to dáva povinne a ešte skôr než v Európskej únii. Jednoducho ja si viem predstaviť, že zasa namiesto tlaku vyrobiť ťah, okej, v segmente biznisu government, nech to je povinné. Nech štát vyrobí ten softvér, urobí to všetko tak, aby to tip, top fungovalo a nech dá do podmienok pri verejných súťažiach, áno firma, ak chceš obchodovať so štátom, no tak to pôjde len cez e-faktúru. Hej? Tam to beriem okej, proste firma chce zarobiť, štát chce nakúpiť. V tomto segmente by som si teoreticky vedel predstaviť, že by to bolo akoby povinné. Zasa sa to dá spraviť pozitívne. Nech to je pár pozitívnych bodov v súťaži, hej. Firma, ktorá to vie spraviť cez elektronickú faktúru, prečo nie, takto by sa to dalo. A zasa, ak by to vláda na dobrovoľnej báze vyrobila tak, že to skutočne bude perfektné, skutočne to bude jednoduché, fungujúce, tak potom prečo by firmy nemali byť radi, aby na to skočili zasa dobrovoľne, hej. Ešte raz to poviem, všetko čo sa ako strašne dobré, pozitívne riešenie ponúka povinne, tak mi svietia všetky kontrolky, že úplne zas až takto to nebude.
No, zasa vysoké náklady, hej. to dokonca hovorí samotný útvar hodnoty za peniaze, samozrejme to hovoria aj podnikatelia. Nemusíme sa pozerať na nadnárodnú veľkú firmu, tu sa skutočne treba pozerať na tú, na tie malé dedinské potraviny v obci so 400 ľuďmi, ktoré teda ešte to nejak celé držia a akože dneska skutočne kopu svojich dodávateľov zaplatia v hotovosti. No ale už to nebude možné, budú musieť povinne mať e-faktúru, hej. To môže byť skutočne nie, že príliš drahé aj na zavedenie. To skutočne môže byť to, že to zavrú a zasa ja sa teraz pýtam, čo tým štát získa? Hej, takže fakt treba dávať veľký pozor aj na to, že to sú aj vysoké náklady, že je fakt relevantná, relevantná pripomienka, nielen do režimu, že zasa bude nejaký tovar služby o niečo drahší, lebo e-faktúra, ale aj preto, že to môže znamenať, že jednoducho zasa nejaké potraviny skončia, a teraz sa už opakujem a že za chvíľu bude musieť prísť nejaký, nejaká politická strana, alebo teda štát, že bude dotovať, dotovať potraviny v obciach, aby si mohli ľudia vo vlastnej obci nakúpiť, lebo nie každý môže ísť do najbližšieho supermarketu.
Podľa mňa, relevantná pripomienka. Vždy treba pozerať, ja sa venujem verejným financiám, vždy sa treba pozerať aj na možné predraženie projektu. Toto nie je jednoduchý projekt ani na strane štátu, proste to bude vyžadovať softvéry, úložiská, bezpečnosť, hej, zabezpečiť tie dáta, už som to spomínal. Skutočne, že tie náklady môžu byť mnohonásobne vyššie, než sú teraz odhady a zároveň teda , tým pádom sa môže tá efektivita toho projektu stratiť. Ja rozumiem, že tým cieľom je znížiť daňové úniky, vybrať viacej peňazí do štátnej kasy, len ono to všetko prináša aj náklady a aby tie mínusy neprevážili plusy, hej. Na toto treba dávať veľký, veľký pozor.
Technická, systémová pripravenosť, v podstate ja skutočne mám obavu, či systémy štátu, či systémy finančnej správy majú jednoducho potrebné kapacity, hej. Či softvéry budú proste kompatibilné, či teda bude testovacie prostredie v poriadku, či nastane kolaps pri spustení, či pri tom všetkom nebude korupcia, hej, ako to vidíme pri IT tendroch, napr. na ministerstve vnútra. Jednoducho toto môže byť problém, ale jako pominúť teraz korupciu, teraz si predstavte ten moment, kedy 1. 1. 2027 sa svet zastaví, lebo všetky faktúry zrazu budú musieť byť proste e-faktúry, že všetky lebo to bude povinné a samozrejme, čo je povinné, tam je aj sankcia, hej, že takýto nábeh, že z nuly na sto, ja by som sa možno spýtal pána ministra, či máme niekde v histórii príklad, že takéto niečo akoby dokonale fungovalo, z nuly na sto okamžite, hej, že dávam tu fakt na zvážanie, úprimne na zváženie, celé toto vystúpenie sa snažím mať vecné, či fakt nejsť systémom segmentov, hej? Ozaj dajme úplne prví a ja by som išiel aj tam, poďme dobrovoľne biznis to government, keď chce firma obchodovať so štátom, dobre, nech od 1. 1., ale fakt aspoň 28 začne takéto niečo štát vyžadovať. Možno najprv dobrovoľne, možno potom kľudne aj povinne. Tam si to viem predstaviť, a potom postupne zasa dať možnosť firmám sa na to pripojiť na dobrovoľnej báze. Niekto sa pripojí, niekto sa pripojí neskôr, niekto sa nepripojí, zasa to len zníži zaťaženie, a taký ten momentový, momentovú silu, ktorú proste tie systémy nemusia, nemusia zvládnuť.
No a potom ďalšia vec je ešte tá, veď tuná aj samotná vláda hovorí, že teda nechce goldplating, hej. Nechce robiť európske normy zložitejšie ako ich vyžaduje Európa, ale tu do toho patrí, že aj nerobme tie normy skôr, než ich vyžaduje Európa. Ako fakt, už máme všetko vyriešené, už všetko to nízko visiace ovocie už je poberané? Už len treba spraviť e-faktúru o tri roky skôr ako to vyžaduje Európska únia? To, toto sú podľa mňa tiež veľmi, veľmi relevantné pripomienky. Už to, že o tomto takto rokujeme, dobre je ešte stále len 8 hodín, ale chcem, ako aj podnikatelia, firmy, ľudia, aby sa táto téma dostala do pozornosti, hej. Aby to nebolo, že my si to tu večer bez rozpravy vlastne posunieme do druhého čítania, v podstate možno bez rozpravy aj sa to schváli a zrazu potom sa len všetkým otvoria oči, hej.
Takže aj toto tu skutočne verím, že nás stále ešte niekto počúva, je veľa hodín, nie sú tu médiá, ľudia samozrejme riešia iné veci o ôsmej, než pozerať Národnú radu, ale prosím, podnikatelia malí, veľkí, všetci, pozrite sa! Toto je fakt veľká vec s veľkým dosahom a s potenciálne veľkými problémami na váš biznis. Takže treba skutočne sa tomuto venovať a ešte raz. Nie goldplatingu európskych pravidiel, nie zavádzaniu dopredu. Na čo, na čo? No, to by som sa možno viac chcel spýtať pána ministra, než teda kritizovať úplne dopredu, ja teda nevidím, možno som nezachytil, ale pýtam sa, proste nejasne, nejasne definované ciele a merateľné kritériá, vlastne toho, čo chceme dosiahnuť, hej. Tuto by som skutočne chcel vidieť tú zásadnú analýzu so všetkými rizikami, hej. Čo nám to zoberie? Aké je riziko toho, čo som pomenoval, že podnikatelia 65 plus, služby manuálne, stavebné, dopravné, akékoľvek, mechanici, proste, že či to skutočne nebude znamenať absolútny odchod do ilegality, do čiernej ekonomiky, lebo nebude ten 65-ročný mechanik, ktorý dokáže od vetriesky cez Tatru 148, cez
===
... podnikatelia 65 plus, služby manuálne, stavebné, dopravné, akékoľvek, mechanici proste, že či to skutočne nebude znamenať absolútny odchod do ilegality, do čiernej ekonomiky, lebo nebude ten 65-ročný mechanik, ktorý dokáže od vetriesky cez Tatru 148, cez 815, cez moderné kamióny opraviť, dokáže, ale sakra nebude, nebude s tými zrobenými prstami ťukať elektronickú faktúru, nebude, fakt nebude, kolegovia. Treba fakt aj takéto veci, takéto veci vnímať, že počúvajme to niekedy zdalo. My sme tu na tom kopčeku a častokrát je to fakt, že taká tá sklenená veža. Chcem, aby ľudia zdola kričali a potrebujete ich vážne, vážne počúvať. Fakt, že ešte raz to poviem, 1. 1. 27 sa môže zastaviť svet v momente, keď bude treba každý museť začať s elektronickou faktúrou. Takto sa to nedá zavádzať, nedá. No a samozrejme s týmto všetkým hrozia pokuty a sankcie, hej. Všetko čo samozrejme štát vymáha povinne, má v tom zákone samozrejme stanovenú sankciu, hej. Aj toto, že od prvého momentu celé povinné a od prvého momentu sa vyhrážať sankciami každému tomu podnikateľovi je ešte ďalší level toho, toho nepočúvania podnikateľa. Takže toľko asi.
Bol by som rád, možno keby pán minister, možno aj v rozprave, ale už aspoň v záverečnom slove reagoval. A teda poviem, je to prvé čítanie, prosím, všetci sa tomu venujme, všetci si to uvedomme, všetci sa spýtajme ľudí, ktorí či už keď máte vlastné firmy alebo teda známych, venujme sa tejto téme. Dá sa to, určite sa to samozrejme dá opraviť, dá sa to posunúť, dá sa tam dať namiesto povinne dobrovoľne. Dá sa to nastaviť tak, aby aj teda nejaký vývoj išiel, lebo toho 1. 1. 2030 to teda asi hroziť bude, ale nemuselo by to proste priniesť škody. Dá sa z tohto zákona zmeniť v druhom čítaní, urobiť ho takým, aby tie pozitíva vyvažovali alebo prekonávali negatíva. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, opäť kolegyne, kolegovia, kolegyňa, kolegovia, no, v podstate tému máme veľmi podobnú ako sme mali pred chvíľou. Jedna vec teda boli tie qr kódy, čo bola teda nejaká možnosť preplatenie teda tých malých vecí, a teda tu sa bavíme o e-faktúre, o povinnej e-faktúre, elektronickej faktúre. No, tu budem jasne kritický a už to, že to Európska únia chce zavádzať teda od roku 2030, považujem za, za zlý nápad, hej, že povinne. A to, že sa do toho chce pustiť Slovensko akože od 1. 1. 2027, akože na, teda smerom k Európe na dobrovoľnej báze, ale na Slovensku v povinnej, v celej tej šírke, považujem za veľmi, veľmi zlý, veľmi nebezpečný, veľmi komplikovaný nápad. Ja budem, tu som našťastie pripravený, na túto tému som bol pripravený a poviem aj konkrétne, ale jednoducho toto je skutočne veľký problém. Veľký problém, a tu veľmi, veľmi odporúčam, aby počúvala vláda, ministerstvo financií, aby počúvala ten podnikateľský sektor, hej. Aj tých veľkých, aj tých malých. Skutočne popri tom všetkom, čomu čelia, popritom všetkom množstve komplikácií vo finále, vôbec ťažkého podnikateľského prostredia, ale aj nových, tých morových rán, ktoré vláda dala, či už daňových, alebo odvodových, tak toto vie byť akože skutočne veľký problém a teraz to rozmením napr. na tých malých, že áno, zasa ja poviem, zasa rozumiem, že dane platiť treba a elektronický formát akože je, je niečo, hej viacej. Áno, určite je to nejaký abgrat kontrolného výkazu, hej. Ale viete, je kopu malých živnostníkov, ktorí dnes, dobre, vypísal tú faktúru, proste ručne, urobil ju, spravil ju. Mal 70 rokov, proste vedel, kachličkoval, vie kachličkovať, vie byť inštalatér, vie byť čokoľvek v tom, v tom stavebnom sektore, ale určite nevie a nechce byť proste vystavovateľ elektronických faktúr.
Za prvé, nerobí s počítačom, za druhé, jednoducho všetky veci, ktoré mal, mu robila účtovníčka, či už raz mesačne, alebo raz ročne, podľa veľkosti akokoľvek, ale proste aby robil takýto malý podnikateľ elektronickú faktúru na povinnej báze, tak má dve možnosti. Ak má 70 rokov povie si, že odíde do zaslúženého dôchodku, alebo si povie, že bude robiť veci, ale, že fakt na čierno, že zruší tú svoju živnosť a jednoducho sa na to vykašle. To je, to je ten segment skutočne tých malých, hej. Tam to fakt môže mať, že úplne, že kontraproduktívny. Ja samozrejme vnímam, že sú tam daňové úniky a čím je ten daňový systém horší a vyšší, tým sú vyššie, ale jednoducho môže sa stať, že to tam bude, že ešte väčšie a že úplne čierne. Zo šedej ekonomiky bude čierna. Čiže to je jeden, jeden veľký problém. No a potom na druhej strane aj veľké firmy. Ono kopu tých veľkých firiem má tie svoje elektronické formy faktúr, všetko importuje sa to, to funguje akože roky, čiže to nie je, že by sa tomu bránili, len jedna vec je, keď majú k tomu prístup v rámci, či už korporátu, alebo v rámci partnerov obchodných, kde je dôvera , kde tieto veci fungujú, ale tuto sa štát, a tam potom cez ten prapor, systém a takéto, tam sa to vie dostať kade kto, tu hrozí, že tie najcennejšie, najcitlivejšie údaje firiem o ich nákladoch, o ich všetkých týchto veciach, čo čo stojí, odkiaľ nakupujú, v podstate to veľmi cenné know- how, sa dostane mimo ich firemného prostredia, dostane sa to kompletne do rúk, ešte kebyže štátu a fungujúceho štátu ako tak, ale vieme ako sa na Slovensku obchoduje s informáciami, ako sa zneužívajú veci, ako proste to jednoducho vie byť formou nekalého konkurenčného boja, čiže toto je ďalšia obrovská forma problémov, ktoré pri tejto situácii vzniknú. Toto takisto treba mať na pamäti.
Ďalšia vec je, pán minister to načrtol, že áno, teda chce to robiť akoby na tom podklade toho, čo bude európske, ale určite to tak bude? Nebude niečo, čo má začať 1. 1. 2027, odloží sa to na 1. 1. 2028, poťažne 29, bude to inak. Kopu vecí sa zaplatí a od 1. 1. 2030 sa zistí, že to vlastne tá Európa robí nejak inak a treba to prerábať na novo a proste na novo, a to neni, že len na strane štátu, to je samozrejme vždy aj na strane, na strane tých firiem. Takže toto je, toto je ďalšia rovina, rovina problémov. No, môžme si, môžme si prejsť akože také skutočne, také tie už konkrétne veci, ktoré by som bol rád, aby tu zazneli, ktoré sú výhrady a výhrady od rôznych, či už hovorím, zamestnávateľov, alebo ľudí, ktorí sa tomuto už venujú. No, prvá vec je, že a to hovorím jasne, nerealistický čas na prípravu, hej. Máme koniec roka 2025 a od 1. 1. 2027 to už má byť čisto povinné. To skutočne považujem za príliš krátky, príliš šibeničný čas na to, aby sa to celý ten systém proste aplikoval. Fakt to neni úplná sranda, to je zložité. Nehovorím to len ja, túto výhradu som zachytil od Republikovej únie zamestnávateľov, od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a od Združenia podnikateľov Slovenska. Všetci kritizujú tento termín ako nerealistický.
Tu považujem za správny termín jeden jediný, a to je jednoducho 1. 1. 2030. Sú proste tak ako by to malo byť povinné v Únii. A zasa aj tu platí tá výhrada, veď keď to je, sakra, tak strašne dobré, tak strašne pomáhajúce, dokonca aj tým firmám, prečo sa to dáva povinne a ešte skôr než v Európskej únii. Jednoducho ja si viem predstaviť, že zasa namiesto tlaku vyrobiť ťah, okej, v segmente biznisu government, nech to je povinné. Nech štát vyrobí ten softvér, urobí to všetko tak, aby to tip, top fungovalo a nech dá do podmienok pri verejných súťažiach, áno firma, ak chceš obchodovať so štátom, no tak to pôjde len cez e-faktúru. Hej? Tam to beriem okej, proste firma chce zarobiť, štát chce nakúpiť. V tomto segmente by som si teoreticky vedel predstaviť, že by to bolo akoby povinné. Zasa sa to dá spraviť pozitívne. Nech to je pár pozitívnych bodov v súťaži, hej. Firma, ktorá to vie spraviť cez elektronickú faktúru, prečo nie, takto by sa to dalo. A zasa, ak by to vláda na dobrovoľnej báze vyrobila tak, že to skutočne bude perfektné, skutočne to bude jednoduché, fungujúce, tak potom prečo by firmy nemali byť radi, aby na to skočili zasa dobrovoľne, hej. Ešte raz to poviem, všetko čo sa ako strašne dobré, pozitívne riešenie ponúka povinne, tak mi svietia všetky kontrolky, že úplne zas až takto to nebude.
No, zasa vysoké náklady, hej. to dokonca hovorí samotný útvar hodnoty za peniaze, samozrejme to hovoria aj podnikatelia. Nemusíme sa pozerať na nadnárodnú veľkú firmu, tu sa skutočne treba pozerať na tú, na tie malé dedinské potraviny v obci so 400 ľuďmi, ktoré teda ešte to nejak celé držia a akože dneska skutočne kopu svojich dodávateľov zaplatia v hotovosti. No ale už to nebude možné, budú musieť povinne mať e-faktúru, hej. To môže byť skutočne nie, že príliš drahé aj na zavedenie. To skutočne môže byť to, že to zavrú a zasa ja sa teraz pýtam, čo tým štát získa? Hej, takže fakt treba dávať veľký pozor aj na to, že to sú aj vysoké náklady, že je fakt relevantná, relevantná pripomienka, nielen do režimu, že zasa bude nejaký tovar služby o niečo drahší, lebo e-faktúra, ale aj preto, že to môže znamenať, že jednoducho zasa nejaké potraviny skončia, a teraz sa už opakujem a že za chvíľu bude musieť prísť nejaký, nejaká politická strana, alebo teda štát, že bude dotovať, dotovať potraviny v obciach, aby si mohli ľudia vo vlastnej obci nakúpiť, lebo nie každý môže ísť do najbližšieho supermarketu.
Podľa mňa, relevantná pripomienka. Vždy treba pozerať, ja sa venujem verejným financiám, vždy sa treba pozerať aj na možné predraženie projektu. Toto nie je jednoduchý projekt ani na strane štátu, proste to bude vyžadovať softvéry, úložiská, bezpečnosť, hej, zabezpečiť tie dáta, už som to spomínal. Skutočne, že tie náklady môžu byť mnohonásobne vyššie, než sú teraz odhady a zároveň teda , tým pádom sa môže tá efektivita toho projektu stratiť. Ja rozumiem, že tým cieľom je znížiť daňové úniky, vybrať viacej peňazí do štátnej kasy, len ono to všetko prináša aj náklady a aby tie mínusy neprevážili plusy, hej. Na toto treba dávať veľký, veľký pozor.
Technická, systémová pripravenosť, v podstate ja skutočne mám obavu, či systémy štátu, či systémy finančnej správy majú jednoducho potrebné kapacity, hej. Či softvéry budú proste kompatibilné, či teda bude testovacie prostredie v poriadku, či nastane kolaps pri spustení, či pri tom všetkom nebude korupcia, hej, ako to vidíme pri IT tendroch, napr. na ministerstve vnútra. Jednoducho toto môže byť problém, ale jako pominúť teraz korupciu, teraz si predstavte ten moment, kedy 1. 1. 2027 sa svet zastaví, lebo všetky faktúry zrazu budú musieť byť proste e-faktúry, že všetky lebo to bude povinné a samozrejme, čo je povinné, tam je aj sankcia, hej, že takýto nábeh, že z nuly na sto, ja by som sa možno spýtal pána ministra, či máme niekde v histórii príklad, že takéto niečo akoby dokonale fungovalo, z nuly na sto okamžite, hej, že dávam tu fakt na zvážanie, úprimne na zváženie, celé toto vystúpenie sa snažím mať vecné, či fakt nejsť systémom segmentov, hej? Ozaj dajme úplne prví a ja by som išiel aj tam, poďme dobrovoľne biznis to government, keď chce firma obchodovať so štátom, dobre, nech od 1. 1., ale fakt aspoň 28 začne takéto niečo štát vyžadovať. Možno najprv dobrovoľne, možno potom kľudne aj povinne. Tam si to viem predstaviť, a potom postupne zasa dať možnosť firmám sa na to pripojiť na dobrovoľnej báze. Niekto sa pripojí, niekto sa pripojí neskôr, niekto sa nepripojí, zasa to len zníži zaťaženie, a taký ten momentový, momentovú silu, ktorú proste tie systémy nemusia, nemusia zvládnuť.
No a potom ďalšia vec je ešte tá, veď tuná aj samotná vláda hovorí, že teda nechce goldplating, hej. Nechce robiť európske normy zložitejšie ako ich vyžaduje Európa, ale tu do toho patrí, že aj nerobme tie normy skôr, než ich vyžaduje Európa. Ako fakt, už máme všetko vyriešené, už všetko to nízko visiace ovocie už je poberané? Už len treba spraviť e-faktúru o tri roky skôr ako to vyžaduje Európska únia? To, toto sú podľa mňa tiež veľmi, veľmi relevantné pripomienky. Už to, že o tomto takto rokujeme, dobre je ešte stále len 8 hodín, ale chcem, ako aj podnikatelia, firmy, ľudia, aby sa táto téma dostala do pozornosti, hej. Aby to nebolo, že my si to tu večer bez rozpravy vlastne posunieme do druhého čítania, v podstate možno bez rozpravy aj sa to schváli a zrazu potom sa len všetkým otvoria oči, hej.
Takže aj toto tu skutočne verím, že nás stále ešte niekto počúva, je veľa hodín, nie sú tu médiá, ľudia samozrejme riešia iné veci o ôsmej, než pozerať Národnú radu, ale prosím, podnikatelia malí, veľkí, všetci, pozrite sa! Toto je fakt veľká vec s veľkým dosahom a s potenciálne veľkými problémami na váš biznis. Takže treba skutočne sa tomuto venovať a ešte raz. Nie goldplatingu európskych pravidiel, nie zavádzaniu dopredu. Na čo, na čo? No, to by som sa možno viac chcel spýtať pána ministra, než teda kritizovať úplne dopredu, ja teda nevidím, možno som nezachytil, ale pýtam sa, proste nejasne, nejasne definované ciele a merateľné kritériá, vlastne toho, čo chceme dosiahnuť, hej. Tuto by som skutočne chcel vidieť tú zásadnú analýzu so všetkými rizikami, hej. Čo nám to zoberie? Aké je riziko toho, čo som pomenoval, že podnikatelia 65 plus, služby manuálne, stavebné, dopravné, akékoľvek, mechanici, proste, že či to skutočne nebude znamenať absolútny odchod do ilegality, do čiernej ekonomiky, lebo nebude ten 65-ročný mechanik, ktorý dokáže od vetriesky cez Tatru 148, cez
===
... podnikatelia 65 plus, služby manuálne, stavebné, dopravné, akékoľvek, mechanici proste, že či to skutočne nebude znamenať absolútny odchod do ilegality, do čiernej ekonomiky, lebo nebude ten 65-ročný mechanik, ktorý dokáže od vetriesky cez Tatru 148, cez 815, cez moderné kamióny opraviť, dokáže, ale sakra nebude, nebude s tými zrobenými prstami ťukať elektronickú faktúru, nebude, fakt nebude, kolegovia. Treba fakt aj takéto veci, takéto veci vnímať, že počúvajme to niekedy zdalo. My sme tu na tom kopčeku a častokrát je to fakt, že taká tá sklenená veža. Chcem, aby ľudia zdola kričali a potrebujete ich vážne, vážne počúvať. Fakt, že ešte raz to poviem, 1. 1. 27 sa môže zastaviť svet v momente, keď bude treba každý museť začať s elektronickou faktúrou. Takto sa to nedá zavádzať, nedá. No a samozrejme s týmto všetkým hrozia pokuty a sankcie, hej. Všetko čo samozrejme štát vymáha povinne, má v tom zákone samozrejme stanovenú sankciu, hej. Aj toto, že od prvého momentu celé povinné a od prvého momentu sa vyhrážať sankciami každému tomu podnikateľovi je ešte ďalší level toho, toho nepočúvania podnikateľa. Takže toľko asi.
Bol by som rád, možno keby pán minister, možno aj v rozprave, ale už aspoň v záverečnom slove reagoval. A teda poviem, je to prvé čítanie, prosím, všetci sa tomu venujme, všetci si to uvedomme, všetci sa spýtajme ľudí, ktorí či už keď máte vlastné firmy alebo teda známych, venujme sa tejto téme. Dá sa to, určite sa to samozrejme dá opraviť, dá sa to posunúť, dá sa tam dať namiesto povinne dobrovoľne. Dá sa to nastaviť tak, aby aj teda nejaký vývoj išiel, lebo toho 1. 1. 2030 to teda asi hroziť bude, ale nemuselo by to proste priniesť škody. Dá sa z tohto zákona zmeniť v druhom čítaní, urobiť ho takým, aby tie pozitíva vyvažovali alebo prekonávali negatíva. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za reakciu kolegovi Janckulíkovi. Áno, presne takto je, tá realita skutočne bola, že všetky tieto zmeny väčšinou, samozrejme nič na svete nie je zadarmo, nie sú ani tie zmeny, a fakt to častokrát nie je pár eur, ale je to veľa. A ono to nie je len QR kód. Zasa to bude vyžadovať nejaké silnejšie internetové pripojenie, čo ja viem, čo všetko. A ja to napojím napríklad na tú vec, že potravinové púšte, tu hovoríme, jak podnikatelia všetko zvládajú, jak si veľa zarobia, čo viem, čo. Fakt to tak nie je. Na Slovensku je stále viacej malých, menších obcí, kde sa neudržia potravinové obchody, kde si tie babičky, dedkovia nevedia kúpiť a ten už to má normálne, že pojem, volá sa to potravinová púšť, že v takej osade, malej obci, fakt nie je potravinový obchod. A ono to jednoducho takto, proste všetko so všetkým súvisí a všetky tieto tie moderné riešenia, ktoré sú ale povinne ponúkané každému jednému, sú pre tých najmenších jednoducho nad možnosti, ktoré zvládajú. Čiže vždy by mala byť možno aj úvaha nejaká ako takéto malé veci, lebo nie sme ďaleko od toho, že štát bude robiť dotácie, že bude platiť, aby v týchto potravinových púšťach bol nejaký štátom dotovaný obchod. Niekedy by možno bolo dobre mať tie pravidlá jednoduchšie, lacnejšie a potom by sa vlastne tam ten podnikateľ dokázal udržať a nemusel by byť dotovaný štátom.
Takže takto. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia. No skutočne aj mne by sa hodilo, keby to bolo vlastne zajtra, človek by bol trošku viac pripravený, možno by to vystúpenie bolo také upratanejšie, takže vopred sa ospravedlňujem, skôr to budú také myšlienky ako ucelené vystúpenie, ale no budiš. Takto jednoznačne dane treba platiť, to budem ja hovoriť hneď ako prvý. Proste jednoducho skutočne tak ako to kolega Alojz Hlina povedal, dane sú daňou za civilizáciu a jednoducho za to, že proste štát si môže plniť svoje funkcie. O tomto nie je žiadnych pochýb. Hej. To úplne na začiatok. Samozrejme nie je jedno, aké dane sa platia. Tam sú potom samozrejme ďalšie parametre, lebo každý aj ten podnikateľ potrebuje, aby bola cesta k jeho prevádzke, a aby bol pred ňou chodník. Proste toto je do nejakej mieri aj každý podnikateľ samozrejme vníma potrebu platenia daní. No potom je tam debata, že aká je ich výška, pretože samozrejme čím vyššie dane, tým je väčšia motivácia na daňové úniky a samozrejme je úlohou aj Finančnej správy, aj ministerstva financií riešiť vlastne, aby teda daňové úniky neboli. Ale všetko je to vždy ľahšie, ak je primeraná výška daní a potom samozrejme ten ďalší parameter je ich zložitosť a zmysluplnosť. Hej. Tak sme už pri tom gastre a teda pri keď človek sa naje vo vnútri reštaurácie, tak je tam 5 % DPH, ak si to dá doviesť domov alebo zoberie zo sebou domov, tak to bude mať s 19-percentnou dépeháčkou, ak mu to dovezie donášková služba domov, tak to bude s 23-percentnou dépeháčkou. Všetky takéto veci nabúravajú tú dôveru a chcenie podnikateľov platiť dane a zároveň opačne motivujú, vlastne uľahčujú daňové úniky. Takže s tými daňami je to také, že nestačí len si povedať, že ich treba platiť, a že to je to potrebné, ale tá úloha štátu je nastavovať daňový systém, aby bol dostatočne jednoduchý, dostatočne zmysluplný, a aby tie dane mali správnu výšku. To som chcel tiež povedať na začiatok. Potom je samozrejme ďalší fakt a to je ten, že ak je samozrejme nejaká elektronická evidencia tržieb, o čom tento zákon hovorí, ak sú nejaké bezhotovostné platby, samozrejme to sú ďalšie parametre, ktoré vlastne uľahčujú to vymáhanie daní, respektíve proste znižujú mieru daňových podvodov. Aj toto je samozrejme úplne, úplne jasné, úplne zrejmé. No dokonca takisto ja poviem, že áno čas plynie, proste už tu máme nejaký čas túto eKasu a medzitým už proste tá základná eKasa tá už skutočne sa nepoužíva. Medzitým teda vznikol nejaký nový spôsob a to treba, to treba to vlastne abgrejdnuť, čiže toto je celé úplne okej. Ďalšia taká moja pripomienka, čo tam je. No pamätáme si, čo sprevádzalo zavádzanie eKasy. Jedna vec je proste tie problémy, odsúvanie, čo ja viem čo. Dobre bolo to niečo nové, to tiež zoberiem, avšak boli tam malé problémy aj z korupcie. Proste jednoducho či už firma Alexis, či už pán Suchoba, či už pán Imrecze, proste tie podozrenia tam boli veľké a výrazné a je otázka vlastne a ja sa trošku bojím, aby teraz, keď sa znovu do toho, ako pán minister povedal, púšťa nejaký ten súkromný sektor, ďalšie firmy a čo ja viem čo, chcem tu povedať, aby sa veľmi, veľmi strážilo práve toto, hej, aby, aby to skutočne slúžilo tomu, čomu to má slúžiť, to znamená, aby fakt sa efektívnejšie registrovali tržby, aby bolo menej daňových únikov, okej, ale aby sa tam nestali tie veci, ktoré tam boli v minulosti, a ktoré jednoducho robili, robili problémy. No teraz teda je otázka, že či by tomuto všetkému, lebo ešte raz rozumiem, že je treba a je dobré, keď je takáto elektronická, elektronická možnosť alebo teda eKasa jednoducho, či by nemalo tu nasledovať ešte to, že už som to doobeda hovoril, daňový únik do 20 000 euro nie je trestným činom. Hej, že či by k tomu to úplne prvé vlastne opatrenie, ktoré bude zamerané proti daňovým únikom alebo na ich zabránenie, by nemala byť skutočne zmena Trestného zákona, respektíve Trestného poriadku, aby, aby tam bol ten Damoklov meč, aby jednoducho toto bolo dôležité, aby bolo naprosto jasné, že jednoducho neplatiť dane je trestné pre všetkých. Hej. Bez ohľadu na to, ku komu majú blízko. Takže to je možno tá moja prvá otázka, že toto by sa tam patrilo a pomáhalo by to práve ministrovi financií a práve všetkým týmto ďalším veciam, pretože potom by to celé bolo jednoduchšie. Možno si niekto myslel pri zavádzaní eKasy, že v momente, keď hotovosť nahradí bezhotovostné platenie alebo teda eKasový bloček, ako keby bol aj hotovostne zaplatený, že vlastne tým sa už všetky úniky skončia. No neskončia. Proste pamätáme si, že boli rôzne tie softvérové úpravy a boli a som presvedčený, že stále sú rôzne veci, ktoré aj toto vedia obchádzať, čiže aj tu si treba povedať, že to nie je úplne automatické a aj tu treba jasný a férový prístup proste či už ministerstva financií alebo Finančnej správy, aby, aby odhaľoval aj takéto, takéto formy, formy podvodov. No a potom je tu ešte ďalšia rovina, ktorá ide ale presne oproti všetkému čo aj pán minister akože správne prezentoval aj v tom úvodnom slove a to je tá daň z finančných transakcií. Fakt sa tu všetci zhodneme, povedal to aj kolega Alojz Hlina, povedal to aj minister, že keď je hotovosť tá to chcenie alebo tie možnosti robiť daňové úniky, daňové podvody je vyššie. No ale vláda práve prišla s transakčnou daňou, s daňou z finančných transakcií, s daňou z finančného dýchania, ktorá práve toto spôsobuje, že tí podnikatelia majú tendenciu ísť ku hotovosti hej. Pretože, ak si vygenerujú hotovosť od svojich zákazníkov, no tak potom môžu zaplatiť hotovosťou svojmu dodávateľovi a ušetria na transakčnej dani. Toto je plne v súlade so zákonom. Hej. No ale tie prsty pália, hotovosť páli absolútny súhlas a už tam proste sa zasa zvyšuje riziko. Hej. Čiže tu je ďalšie na to zváženie, že či by to hneď druhým bodom vlastne programu boja proti daňovým únikom nemalo byť zrušenie transakčnej dane, ktoré vybralo nejaké peniaze síce podstatne menej ako čakal pán minister, ale teda áno vybralo, len otázka znie, že či je nejaká štatistika, či je nejaká schopnosť zistiť, koľko to akoby zobralo inde. Hej. Koľko bolo neregistrovanej tržby, koľko bolo čo ja viem čoho všetkého ďalšieho. Čiže tieto, tieto vplyvy sú tam. Čiže zasa aj k tomuto zákonu by malo predchádzať vlastne, ako hovorím, že hneď druhý krok boja proti daňovým únikom a to je proste zrušenie transakčnej dane. No a teraz poďme ku, ku tomu QR platbám. Svet sa vyvíja. Áno, myslím si, že od začiatku tohto mesiaca alebo minulého mesiaca, nepamätám si presne, už sú povinné takzvané instantné platby. Asi sme si to všetci všimli, že keď posielame vnútrozemský a ono to funguje veľakrát už aj teda akože medzinárodný platobný prevod, tak je to okamžite. Zadáte platbu a vlastne ten príjemcovi proste prídu tie peniaze v rádoch sekúnd. Hej. Desatín sekundy až sekúnd. Toto samozrejme umožňuje aj túto takzvanú QR platbu, že teda vy to vlastne zaplatíte elektronicky priamo na účet toho predajcu. Všetko sa javí úplne, že dobre len, len ja mám, vždy mi zasvietia všetky kontrolky, keď niečo, čo sa prezentuje ako veľmi dobrá vec, čo sa prezentuje ako, ako super pomoc vlastne všetkým, sa dáva ako povinnosť. Hej. Myslím, že tuto je to, že jednoducho zavádza sa povinnosť každému teda podnikateľovi, dať možnosť alebo musí dať možnosť bezhotovostného prevodu. Nemusí to byť nutne ten QR kód, hej, môžu to byť proste klasický proste platobný terminál, ale zavádza sa povinnosť proste prijímania alebo poskytnutia bezhotovostného spôsobu platenia. Ja som presvedčený, že, že toto, toto nemalo to byť takto. Nájdeme kopu dôvodov, kde to neni dobré a kde proste prečo by nemohol mať ten podnikateľ to rozhodnutie, hej, že to nebude mať ako povinnosť. Malo to byť a mohlo to byť na začiatok skutočne zavádzané ako, ako možnosť. Hej. Vždy je lepšie aj pri tých daniach, že, že skôr ťahom nie tlakom. Hej. Takže tuto si myslím, že toto určite nemalo byť zavádzané ako povinnosť. Fakt to považujem, že to môže spôsobiť proste niekde problém a na druhej strane ale ja som sám presvedčený, že veď podnikateľ chce predávať, veď chce mať tržbu. Ak neposkytuje bezhotovostnú možnosť platenia či už s terminálom alebo teda bude využívať QR kódy, tak oberá sám seba o možných zákazníkov. Hej. Ale o to skôr to jednoducho nemuselo a nemalo byť dávané ako povinnosť. No, no nakoniec zasa ešte, aby som aj dal niečo pozitívne. Myslím si, že tieto QR platby sú dobré aj v tom, že vedia ušetriť podnikateľom nejaké peniaze, lebo vieme, že kartové spoločnosti si v skutočne za túto svoju službu nechajú zaplatiť, tie QR kódy by mali byť lacnejšie. Odmietam hovoriť, že sú zadarmo, nič na svete nie je zadarmo a častokrát tie zadarmo veci sú najdrahšie, takže aj tu treba dávať ...
===== sú dobré aj v tom, že vedia ušetriť podnikateľom nejaké peniaze, lebo vieme, že kartové spoločnosti si skutočne za túto svoju službu nechajú zaplatiť. Tie QR kódy by mali byť lacnejšie. Odmietam hovoriť, že sú zadarmo. Nič na svete nie je zadarmo. A častokrát tie zadarmo veci sú najdrahšie. Takže aj tu treba dávať veľký pozor. Hovorím, nie som pripravený hovoriť detailne, ale aj tu treba dávať pozor, aby celé tie QR kódy, to čo bolo akoby dobré, nebolo zasa postihnuté proste nejakou korupciou a nejakými takýmito vecami proste zasa tmavými, tieňovými. Presne takými, proti akým chce... Nič? Dobre. Proste pro to, čo chce aspoň teda tvrdý pán minister bojovať. Takže toľko, toľko ešte k tým QR kódom. A, aha, ešte jedna vec. Je to už otázka na pána ministra. Ono sa tuto všetko javí, že super, pomoc, paráda, podnikatelia budú radi. Pýtam sa, či skutočne sa pozerá aj na tú stranu podnikateľa. Lebo ono, to všetko niečo stojí, aj keď sa zmenili sadzby DPH, samozrejme, do tej jeho pokladnice treba nahrať nový softvér, nové pravidlá, to samozrejme nikto nerobí zadarmo. Aj proste všetky tieto zariadenia, toto tiež nebude zadarmo. A fakt, treba vnímať aj túto stranu, že každá takáto aj najlepšie mienená vec pridáva nejaké množstvo nákladov a bohužiaľ v tej súvislosti vlastne, čo všetko sa teda tým podnikateľom jednoducho nakladá a nakladá a nakladá, tak som presvedčený, že o to skôr by sa im malo akoby aj niečo uľahčiť. Že skutočne s takýmto nejakým setom pravidiel by mala napríklad, by malo ministerstvo financií skutočne zrušiť tú transakčnú daň. Ďaleko lepšie by to vnímali podnikatelia, že dobre, je tu niečo, zavediem to, bude ma to niečo stáť, zasa si len musím dať či už kúpiť tú novú formu tej e-kasy alebo upraviť si tú existujúcu, ale zasa mi ten štát niekde uľahčil, hej? Zároveň by to celé pomohlo, pretože vy tuto chcete, aby bolo viacej bezhotovostných platieb. No a zrušením transakčnej dane by ste presne toto podporili. Takže tuto dávam fakt na zváženie, a toto aj tento zákon je ešte ďalším v klbku x iných dôvodov, prečo je transakčná daň zlá. Tak tu sa to úplne pýta, aby sa to takto celé spojilo a nebolo to len teda jednostranné, ale proste bolo by to obojstranné. Niečo by vláda aj uľahčila tým tvorcom hodnôt, podnikateľom, malým, veľkým, všetkým. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia. No skutočne aj mne by sa hodilo, keby to bolo vlastne zajtra, človek by bol trošku viac pripravený, možno by to vystúpenie bolo také upratanejšie, takže vopred sa ospravedlňujem, skôr to budú také myšlienky ako ucelené vystúpenie, ale no budiš. Takto jednoznačne dane treba platiť, to budem ja hovoriť hneď ako prvý. Proste jednoducho skutočne tak ako to kolega Alojz Hlina povedal, dane sú daňou za civilizáciu a jednoducho za to, že proste štát si môže plniť svoje funkcie. O tomto nie je žiadnych pochýb. Hej. To úplne na začiatok. Samozrejme nie je jedno, aké dane sa platia. Tam sú potom samozrejme ďalšie parametre, lebo každý aj ten podnikateľ potrebuje, aby bola cesta k jeho prevádzke, a aby bol pred ňou chodník. Proste toto je do nejakej mieri aj každý podnikateľ samozrejme vníma potrebu platenia daní. No potom je tam debata, že aká je ich výška, pretože samozrejme čím vyššie dane, tým je väčšia motivácia na daňové úniky a samozrejme je úlohou aj Finančnej správy, aj ministerstva financií riešiť vlastne, aby teda daňové úniky neboli. Ale všetko je to vždy ľahšie, ak je primeraná výška daní a potom samozrejme ten ďalší parameter je ich zložitosť a zmysluplnosť. Hej. Tak sme už pri tom gastre a teda pri keď človek sa naje vo vnútri reštaurácie, tak je tam 5 % DPH, ak si to dá doviesť domov alebo zoberie zo sebou domov, tak to bude mať s 19-percentnou dépeháčkou, ak mu to dovezie donášková služba domov, tak to bude s 23-percentnou dépeháčkou. Všetky takéto veci nabúravajú tú dôveru a chcenie podnikateľov platiť dane a zároveň opačne motivujú, vlastne uľahčujú daňové úniky. Takže s tými daňami je to také, že nestačí len si povedať, že ich treba platiť, a že to je to potrebné, ale tá úloha štátu je nastavovať daňový systém, aby bol dostatočne jednoduchý, dostatočne zmysluplný, a aby tie dane mali správnu výšku. To som chcel tiež povedať na začiatok. Potom je samozrejme ďalší fakt a to je ten, že ak je samozrejme nejaká elektronická evidencia tržieb, o čom tento zákon hovorí, ak sú nejaké bezhotovostné platby, samozrejme to sú ďalšie parametre, ktoré vlastne uľahčujú to vymáhanie daní, respektíve proste znižujú mieru daňových podvodov. Aj toto je samozrejme úplne, úplne jasné, úplne zrejmé. No dokonca takisto ja poviem, že áno čas plynie, proste už tu máme nejaký čas túto eKasu a medzitým už proste tá základná eKasa tá už skutočne sa nepoužíva. Medzitým teda vznikol nejaký nový spôsob a to treba, to treba to vlastne abgrejdnuť, čiže toto je celé úplne okej. Ďalšia taká moja pripomienka, čo tam je. No pamätáme si, čo sprevádzalo zavádzanie eKasy. Jedna vec je proste tie problémy, odsúvanie, čo ja viem čo. Dobre bolo to niečo nové, to tiež zoberiem, avšak boli tam malé problémy aj z korupcie. Proste jednoducho či už firma Alexis, či už pán Suchoba, či už pán Imrecze, proste tie podozrenia tam boli veľké a výrazné a je otázka vlastne a ja sa trošku bojím, aby teraz, keď sa znovu do toho, ako pán minister povedal, púšťa nejaký ten súkromný sektor, ďalšie firmy a čo ja viem čo, chcem tu povedať, aby sa veľmi, veľmi strážilo práve toto, hej, aby, aby to skutočne slúžilo tomu, čomu to má slúžiť, to znamená, aby fakt sa efektívnejšie registrovali tržby, aby bolo menej daňových únikov, okej, ale aby sa tam nestali tie veci, ktoré tam boli v minulosti, a ktoré jednoducho robili, robili problémy. No teraz teda je otázka, že či by tomuto všetkému, lebo ešte raz rozumiem, že je treba a je dobré, keď je takáto elektronická, elektronická možnosť alebo teda eKasa jednoducho, či by nemalo tu nasledovať ešte to, že už som to doobeda hovoril, daňový únik do 20 000 euro nie je trestným činom. Hej, že či by k tomu to úplne prvé vlastne opatrenie, ktoré bude zamerané proti daňovým únikom alebo na ich zabránenie, by nemala byť skutočne zmena Trestného zákona, respektíve Trestného poriadku, aby, aby tam bol ten Damoklov meč, aby jednoducho toto bolo dôležité, aby bolo naprosto jasné, že jednoducho neplatiť dane je trestné pre všetkých. Hej. Bez ohľadu na to, ku komu majú blízko. Takže to je možno tá moja prvá otázka, že toto by sa tam patrilo a pomáhalo by to práve ministrovi financií a práve všetkým týmto ďalším veciam, pretože potom by to celé bolo jednoduchšie. Možno si niekto myslel pri zavádzaní eKasy, že v momente, keď hotovosť nahradí bezhotovostné platenie alebo teda eKasový bloček, ako keby bol aj hotovostne zaplatený, že vlastne tým sa už všetky úniky skončia. No neskončia. Proste pamätáme si, že boli rôzne tie softvérové úpravy a boli a som presvedčený, že stále sú rôzne veci, ktoré aj toto vedia obchádzať, čiže aj tu si treba povedať, že to nie je úplne automatické a aj tu treba jasný a férový prístup proste či už ministerstva financií alebo Finančnej správy, aby, aby odhaľoval aj takéto, takéto formy, formy podvodov. No a potom je tu ešte ďalšia rovina, ktorá ide ale presne oproti všetkému čo aj pán minister akože správne prezentoval aj v tom úvodnom slove a to je tá daň z finančných transakcií. Fakt sa tu všetci zhodneme, povedal to aj kolega Alojz Hlina, povedal to aj minister, že keď je hotovosť tá to chcenie alebo tie možnosti robiť daňové úniky, daňové podvody je vyššie. No ale vláda práve prišla s transakčnou daňou, s daňou z finančných transakcií, s daňou z finančného dýchania, ktorá práve toto spôsobuje, že tí podnikatelia majú tendenciu ísť ku hotovosti hej. Pretože, ak si vygenerujú hotovosť od svojich zákazníkov, no tak potom môžu zaplatiť hotovosťou svojmu dodávateľovi a ušetria na transakčnej dani. Toto je plne v súlade so zákonom. Hej. No ale tie prsty pália, hotovosť páli absolútny súhlas a už tam proste sa zasa zvyšuje riziko. Hej. Čiže tu je ďalšie na to zváženie, že či by to hneď druhým bodom vlastne programu boja proti daňovým únikom nemalo byť zrušenie transakčnej dane, ktoré vybralo nejaké peniaze síce podstatne menej ako čakal pán minister, ale teda áno vybralo, len otázka znie, že či je nejaká štatistika, či je nejaká schopnosť zistiť, koľko to akoby zobralo inde. Hej. Koľko bolo neregistrovanej tržby, koľko bolo čo ja viem čoho všetkého ďalšieho. Čiže tieto, tieto vplyvy sú tam. Čiže zasa aj k tomuto zákonu by malo predchádzať vlastne, ako hovorím, že hneď druhý krok boja proti daňovým únikom a to je proste zrušenie transakčnej dane. No a teraz poďme ku, ku tomu QR platbám. Svet sa vyvíja. Áno, myslím si, že od začiatku tohto mesiaca alebo minulého mesiaca, nepamätám si presne, už sú povinné takzvané instantné platby. Asi sme si to všetci všimli, že keď posielame vnútrozemský a ono to funguje veľakrát už aj teda akože medzinárodný platobný prevod, tak je to okamžite. Zadáte platbu a vlastne ten príjemcovi proste prídu tie peniaze v rádoch sekúnd. Hej. Desatín sekundy až sekúnd. Toto samozrejme umožňuje aj túto takzvanú QR platbu, že teda vy to vlastne zaplatíte elektronicky priamo na účet toho predajcu. Všetko sa javí úplne, že dobre len, len ja mám, vždy mi zasvietia všetky kontrolky, keď niečo, čo sa prezentuje ako veľmi dobrá vec, čo sa prezentuje ako, ako super pomoc vlastne všetkým, sa dáva ako povinnosť. Hej. Myslím, že tuto je to, že jednoducho zavádza sa povinnosť každému teda podnikateľovi, dať možnosť alebo musí dať možnosť bezhotovostného prevodu. Nemusí to byť nutne ten QR kód, hej, môžu to byť proste klasický proste platobný terminál, ale zavádza sa povinnosť proste prijímania alebo poskytnutia bezhotovostného spôsobu platenia. Ja som presvedčený, že, že toto, toto nemalo to byť takto. Nájdeme kopu dôvodov, kde to neni dobré a kde proste prečo by nemohol mať ten podnikateľ to rozhodnutie, hej, že to nebude mať ako povinnosť. Malo to byť a mohlo to byť na začiatok skutočne zavádzané ako, ako možnosť. Hej. Vždy je lepšie aj pri tých daniach, že, že skôr ťahom nie tlakom. Hej. Takže tuto si myslím, že toto určite nemalo byť zavádzané ako povinnosť. Fakt to považujem, že to môže spôsobiť proste niekde problém a na druhej strane ale ja som sám presvedčený, že veď podnikateľ chce predávať, veď chce mať tržbu. Ak neposkytuje bezhotovostnú možnosť platenia či už s terminálom alebo teda bude využívať QR kódy, tak oberá sám seba o možných zákazníkov. Hej. Ale o to skôr to jednoducho nemuselo a nemalo byť dávané ako povinnosť. No, no nakoniec zasa ešte, aby som aj dal niečo pozitívne. Myslím si, že tieto QR platby sú dobré aj v tom, že vedia ušetriť podnikateľom nejaké peniaze, lebo vieme, že kartové spoločnosti si v skutočne za túto svoju službu nechajú zaplatiť, tie QR kódy by mali byť lacnejšie. Odmietam hovoriť, že sú zadarmo, nič na svete nie je zadarmo a častokrát tie zadarmo veci sú najdrahšie, takže aj tu treba dávať ...
===== sú dobré aj v tom, že vedia ušetriť podnikateľom nejaké peniaze, lebo vieme, že kartové spoločnosti si skutočne za túto svoju službu nechajú zaplatiť. Tie QR kódy by mali byť lacnejšie. Odmietam hovoriť, že sú zadarmo. Nič na svete nie je zadarmo. A častokrát tie zadarmo veci sú najdrahšie. Takže aj tu treba dávať veľký pozor. Hovorím, nie som pripravený hovoriť detailne, ale aj tu treba dávať pozor, aby celé tie QR kódy, to čo bolo akoby dobré, nebolo zasa postihnuté proste nejakou korupciou a nejakými takýmito vecami proste zasa tmavými, tieňovými. Presne takými, proti akým chce... Nič? Dobre. Proste pro to, čo chce aspoň teda tvrdý pán minister bojovať. Takže toľko, toľko ešte k tým QR kódom. A, aha, ešte jedna vec. Je to už otázka na pána ministra. Ono sa tuto všetko javí, že super, pomoc, paráda, podnikatelia budú radi. Pýtam sa, či skutočne sa pozerá aj na tú stranu podnikateľa. Lebo ono, to všetko niečo stojí, aj keď sa zmenili sadzby DPH, samozrejme, do tej jeho pokladnice treba nahrať nový softvér, nové pravidlá, to samozrejme nikto nerobí zadarmo. Aj proste všetky tieto zariadenia, toto tiež nebude zadarmo. A fakt, treba vnímať aj túto stranu, že každá takáto aj najlepšie mienená vec pridáva nejaké množstvo nákladov a bohužiaľ v tej súvislosti vlastne, čo všetko sa teda tým podnikateľom jednoducho nakladá a nakladá a nakladá, tak som presvedčený, že o to skôr by sa im malo akoby aj niečo uľahčiť. Že skutočne s takýmto nejakým setom pravidiel by mala napríklad, by malo ministerstvo financií skutočne zrušiť tú transakčnú daň. Ďaleko lepšie by to vnímali podnikatelia, že dobre, je tu niečo, zavediem to, bude ma to niečo stáť, zasa si len musím dať či už kúpiť tú novú formu tej e-kasy alebo upraviť si tú existujúcu, ale zasa mi ten štát niekde uľahčil, hej? Zároveň by to celé pomohlo, pretože vy tuto chcete, aby bolo viacej bezhotovostných platieb. No a zrušením transakčnej dane by ste presne toto podporili. Takže tuto dávam fakt na zváženie, a toto aj tento zákon je ešte ďalším v klbku x iných dôvodov, prečo je transakčná daň zlá. Tak tu sa to úplne pýta, aby sa to takto celé spojilo a nebolo to len teda jednostranné, ale proste bolo by to obojstranné. Niečo by vláda aj uľahčila tým tvorcom hodnôt, podnikateľom, malým, veľkým, všetkým. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No navrhujem, navrhujem ukončenie dnešného rokovania, teda prerušenie schôdze o 20.00 h a teda poprosil by som všeobecným súhlasom, iná možnosť nie je.
Odôvodnenie: ja si myslím, že celé to rokovanie do polnoci bolo, jeho zmyslom bolo vlastne prerokovať štátny rozpočet. Myslím si, že tento účel sa naplnil a myslím si, že po tom dlhom dni asi, a dúfam a mám vieru vo všeobecný súhlas. Takže toľko môj procedurálny návrh. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no dneska nás asi čaká dlhá noc, tak treba sa asi aj trochu vyjadrovať, aby sme neskončili schôdzu do polnoci, hej, lebo tak to je tak nejak zvláštne schválené, ale dobre. (Reakcie z pléna.) No nie som úplne presvedčený, ja, samozrejme, rovnako ako vy by som rád o ôsmej skončil, ale obávam sa, že ten procedurák bol taký, že to je vlastne do polnoci, a uvidíme. My máme možnosť všeobecným súhlasom to, samozrejme, ukončiť o ôsmej, čo ja by som bol rád, ale dobre. Takto. Nestojím tu, samozrejme, v rozprave kvôli tomuto. Stojím tu, aj pán minister hovorí, že a stále len kritizujeme, aj ja som, v tomto sa snažím byť férový a ja keď vidím zákon, kde vidím niečo dobré, tak jednoducho chcem vystúpiť a poviem, že v ňom vidím niečo dobré, hej? Proste chcem byť vždy férový a jednoducho je to tak a chcem vystúpiť, aj keď je to fakt takto všetko narýchlo, nikto z nás nečakal, že už budeme riešiť teraz tieto zákony. Zaslúži si to. Normálne si to ten zákon zaslúži, aby tu aspoň pár slov k nemu zaznelo.
Áno, ja veľmi často hovorím, že treba veci zefektívňovať, zjednodušovať, že treba verejných zamestnancov skôr prepúšťať, veď máme dobu, ktorá prináša nejaké zlepšenia, malo by to znamenať minimálne aj menej zamestnancov, čiže z tohto pohľadu ja som normálne povinný vystúpiť a povedať, že skutočne toto je zákon, ktorý má za ambíciu zjednodušiť v tomto prípade teda kontrolné mechanizmy, zefektívniť tú kontrolu, zjednodušiť ju, áno, aj zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť ho priamo pod ministerstvo financií. Jednoducho skutočne sú to veci, ktoré verím, že budú dobré. Samozrejme všetko na svete vie byť myslené, že je dobré a môže to skončiť tak ako vždy, ale tu normálne že mám aj ja tú ambíciu veriť, že to skutočne bude, bude dobré. Takže preto to, pre toto tomu chcem venovať aspoň pár minút, aby sme si povedali, že takéto veci by bolo treba riešiť akoby aj častejšie, hej, aby sa, aby sa veci zjednodušovali. Skutočne nie je cesta vyrábať každú chvíľku nový inštitút, nové oddelenie, nový odbor, nový, nový útvar, čokoľvek, ale skutočne dávať zmysel veci akoby zjednodušovať a dávať proste tak akoby viac sebe.
Sú tu aj určité riziká, a to je ten druhý dôvod, prečo chcem vystúpiť, že všetko je vo finále o ľuďoch a bude treba skutočne dávať pozor a aj ja sa budem zaujímať vlastne, aby to skutočne bolo to vylepšenie, hej, aby sa to nestalo formou, lebo aj to sa stáva, nijak nehovorím, že to hrozí tuná, ale proste sem-tam to hrozí, že áno, organizačná zmena sa namiesto pokroku vie stať vlastne formou vysporiadania sa s nepohodlnými ľuďmi, možno s ľuďmi, ktorí nejdú v línii, ako si vládna moc akákoľvek predstavuje, takže tieto riziká sú tu, samozrejme, takisto, ale ja mám vždy a chcem mať vieru v inštitúcie. Mám vieru v tom, že inštitúcie sa chcú aj reformovať, chcú sa aj zjednodušovať, že nie vždy to je o tom, že sa chce vyrobiť viacej stoličiek. Teraz podľa dôvodovej správy, podľa, podľa tabuliek vplyvov jednoducho vyzerá, že bude skutočne menej, menej ľudí. Malo by to byť v tom, že práve tých riadiacich, tých neproduktívnych akoby z tohto pohľadu kontrolných procesov, že tých by malo byť menej tým, že sa to vlastne všetko vkladá pod ministerstvo financií. Takže mohlo by to byť dobré.
Možno jedna otázka, keď pozerám teda vplyvy, že teda má to aj pozitívny, aj negatívny vplyv na štátny rozpočet, dobre, tomu rozumiem. Je tam ale písané, že to nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Po jednej stránke tomu rozumiem, hej, že, ale po druhej stránke práve ja dúfam, že to bude mať pozitívny, lebo ak tá kontrola bude mať namiesto šesť stupňov tri stupne, bude efektívnejšia, tým pádom mám ambíciu, že efektívnejšia by malo znamenať aj rýchlejšia. Samozrejme vždy na tej druhej strane štátu je potom aj ten podnikateľský sektor a teda ja sa nádejám, že teda tento zákon pri jeho právnej aplikácii by mal mať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Takže toto som chcel povedať, chcel som vystúpiť, aby to nebolo, že len vystupujem vtedy, keď mám čo ministrovi financií skritizovať. Tuto chcem poďakovať všetkým, ktorí tento zákon pripravovali a pripravili, a hovorím, ja mu osobne skutočne želám, aby bol úspešný, aby, aby priniesol zefektívnenie a budeme všetci, minimálne ja sledovať, či to tak je a asi toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)