Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Začnem citátom premiéra Roberta Fica z minulého týždňa: "Kým opozícia ako zmyslov zbavená zachraňuje Lipšica, my riešime s Ladislavom Kamenickým a Richardom Takáčom skutočný problém Slovenska - drahé potraviny." Koniec citátu. To, že pán premiér s ministrami riešia drahé potraviny, je chvályhodný zámer, je to ich úloha. Zatiaľ veľmi tie riešenia alebo to, že by potraviny v krátkodobom horizonte zlacneli, nevidíme, ale držíme im v tom palce. Chcem povedať, že je to veľmi smutné, keď premiér komunikuje to, že opozícia ako zmyslov zbavená zachraňuje Lipšica. Som opozičný poslanec, sme tu v opozícii, každý si môže pozrieť, akým spôsobom diskutujeme a komunikujeme. Nie je to pravda, že chceme zachrániť Lipšica, on sám povedal, že odstúpi, my tu diskutujeme preto, lebo navrhovaný zákon nepovažujeme za dobrý a najmä to, že nemal byť predložený v skrátenom legislatívnom konaní a o tom chcem hovoriť aj vo svojom príspevku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 300/2005 Z. z. Trestný zákon, bol predložený do parlamentu spolu s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie. Pri predložení tohto návrhu pán minister spravodlivosti uplatnil postup podľa § 27 zákona 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, kde je pravidlo, podľa ktorého v prípade, že nastanú mimoriadne okolnosti, je možné vylúčiť postup podľa § 8 až 10 uvedeného zákona, to znamená, že nebude predbežná informácia o príprave návrhu, zverejnenie návrhu na portály Slov-Lex, pripomienkové konanie a rozporové konania. Keďže však v novele Trestného zákona ide o zmeny, ktoré nie sú evolučné, ale revolučné, je nevyhnutné, aby tento úmysel bol komunikovaný a najmä prekonzultovaný s odbornou verejnosťou. Najmä ak navrhované zmeny sa týkajú 164 bodov novely Trestného zákona, 116 bodov novely Trestného poriadku a desiatky bodov v ďalších dvanástich zákonoch napísaných legislatívnym jazykom. Vládna garnitúra týmto nepripustila vecnú diskusiu expertov štátnych rezortov ani ostatných pripomienkujúcich subjektov. O navrhovaných zásadných systémových zmenách pravidiel fungovania slovenskej spoločnosti v oblasti trestnej spravodlivosti spojených so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry významného štátneho orgánu s možným dopadom na stovky závažných trestných vecí najmä z hľadiska rýchlosti konania. To znamená, že ak účinnosť zákona nebude posunutá o niekoľko mesiacov, nebudú sa príslušné orgány môcť pripraviť a postupne realizovať úkony podľa ich významu a závažnosti najmú z pohľadu závažnosti dopadov na základné ľudské práva a slobody, ako sú väzba, výkon trestu odňatia slobody, odposluchy, použitie agenta, zastavenie trestného stíhania pre zánik trestnosti, postúpenie veci na priestupok, zmena právnej kvalifikácie alebo zmena vecnej príslušnosti. Predložená novela Trestného zákona bez pripomienkového konania, bez vecnej diskusie k predloženému textu návrhu zákona, bez hľadania celospoločenskej dohody v skrátenom legislatívnom konaní predstavuje zásadné zmeny, ergo revolúciu v pravidlách trestnosti a trestania na Slovensku. Uskutočňovať takéto zásadné zmeny pravidiel trestania a trestnosti a takýmto spôsobom nie je podľa mňa zlučiteľné s princípmi občianskej spoločnosti. Štát robí zmeny pravidiel trestnosti a trestania, tak by ich mal nastaviť procesne a časovo tak, aby zabezpečil pre svoje orgány primeraný čas na kvalitnú realizáciu zmien tak, aby nebolo dotknuté vybavovanie dotknutých agiend plynule a bez prieťahov. Absencia odbornej diskusie spôsobila alebo spôsobuje nedostatky v niektorých aspektoch trestného konania. Napríklad zmena vecnej príslušnosti súdu na prejednanie veci. Súčasná právna úprava určuje príslušnosť Špecializovaného trestného súdu, avšak po prijatí tejto novely tým, že prechodné ustanovenia neupravujú rozpojednávané veci, tak v prípade trestných vecí so škodou alebo rozsahom nad 6 650 000 eur, ale nižšou ako 17 500 000 eur, čo je nová hranica v dôsledku zvýšenia malej škody z 266 eur na navrhovaných 700 eur, budú musieť byť z dôvodu zmeny vecnej príslušnosti postúpené okresnému alebo mestskému súdu príslušnému na prejednávanie veci.
Teraz k niektorým aspektom navrhovaných zmien. Prechodné ustanovenia nezohľadňujú optimálne nastavenie pre políciu ani justičné orgány. Riešia len zmeny týkajúce sa spolupracujúcich obvinených a vyšetrovanie vedené vyšetrovateľmi Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru. K zmene vecnej príslušnosti dôjde ihneď ku dňu účinnosti zákona a bez ohľadu na to, v akom štádiu trestného konania sa vec nachádza. Keďže prechodné ustanovenia k Trestnému poriadku neupravujú, že napríklad veci v súdnom konaní rozhodne súd, na ktorý bola podaná obžaloba pred nadobudnutím účinnosti novely zákona. Predkladateľ tejto novely nedôsledne zvážil dopad a dosah pripravovaných zmien s ohľadom na prebiehajúce konania. V roku 2022 bolo stíhaných 10 944 osôb za majetkové trestné činy, 1 300 osôb za hospodárske trestné činy, 168 za korupciu. Preto zhruba 10-tisíc trestných vecí so známym páchateľom bude treba preskúmať z hľadiska dopadov novely na zmenu právnej kvalifikácie. Ďalšie tisíce vecí sú v štádiu preverovania podozrenia z trestného činu alebo vyšetrovania vo veci, kde neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce vznesenie obvinenia. Po všetkých týchto veciach bude treba primerane reagovať na zmenu právnej kvalifikácie a zohľadniť všetky procesné súvislosti. Ak sa z obzvlášť závažného zločinu alebo zločinu stane prečin, prichádza do úvahy prepustenie z väzby z dôvodu kratších lehôt. Ukončenie prebiehajúcich procesných úkonov viazaných na zločin ako napríklad odposluchy agend a podobne.
Ďalej ak nie sú dôsledne zapísané v systémoch orgánov činných v trestnom konaní položky výška škody, bude potrebné dôsledne a individuálne prechádzať tieto spisy, upraviť právnu kvalifikáciu a písomne upovedomiť obvineného a jeho obhajcu. To všetko spôsobí ďalšie úkony v konaniach, ktoré budú musieť byť ku dňu účinnosti novely Trestného zákona a popri riadnom vybavovaní dennej agendy. Ako sa toto dá zvládnuť, ako sa to dá stihnúť. Ako to bolo možné naplánovať, pýtam sa. Potrebné je zdôrazniť, že postavenie polície a prokuratúry v spoločnosti má nezastupiteľné miesto pri ochrane jednotlivých a spoločných záujmov a plynule poskytovať občanom a organizáciám službu zabezpečenia trestnej spravodlivosti. Preto zmeny, ktoré sú navrhované, spôsobia narušenie zabezpečenia trestnej spravodlivosti. Navrhovaná úprava zvyšuje hranice výšky škody alebo rozsahu činu zásadným spôsobom. A to malá škoda z 266 eur na 700, väčšia škoda z 2 660 na 35 000, značná škoda z 26 660 na 350 000 a veľká škoda zo 133 000 na 700 000 eur.
Predkladateľ tejto novely v dôvodovej správe uviedol, že s ohľadom na aktuálnu spoločensko-ekonomickú situáciu, najmä infláciu a jej porovnanie so stavom v roku 2005, ale aj s prihliadnutím na odhadovaný spoločensko-ekonomický vývoj v najbližšom období sa navrhuje určenie nových hraníc škody. Suma 266 eur má v súčasnosti podstatne nižší význam ako v roku 2006 a znižovaním jej významu fakticky každoročne dochádza k automatickému zvyšovaniu trestnosti. Menej závažné konanie je trestané rovnako prísne. Iba minimálna mzda od roku 2005 narástla o 240 percent. Inflácia sa aktuálne pohybuje okolo 10 percent. Preto sa navrhuje na jednej strane zvýšiť sumu malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur. Následne sa primerane upravujú aj hranice väčšej škody. Suma prevyšujúca 35 000 eur značnej škody, suma prevyšujúca 350 000 eur a škody veľkého rozsahu suma prevyšujúca 700 000 eur tak, aby aj pomocou jednotlivých hraníc škody bola v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov vyjadrená spoločenská nebezpečnosť týchto trestných činov v súčasnej spoločensko-ekonomickej situácii. Nezmyselným zdôvodnením tak zásadných zmien predkladateľ pokračoval a vo všeobecnej časti dôvodovej správy uviedol. Upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšej dobe a to najmä s prihliadnutím na historickú, súčasnú a očakávanú infláciu. Zmeny vo výške hraníc sú neproporčné. Priemerné zvýšenie hranice je 13,1-násobok pri hornej hranici značnej škody a veľkej škody, je to zmena o 5,2-násobok. Aj po zohľadnení inflácie od roku 2006, kedy nadobudol účinnosť Trestný zákon, tak došlo k zmene reálnej hodnoty peňazí tak, že hodnota 266 eur z roku 2006 zodpovedá hodnote 483 eur v roku 2023. To znamená, nárast je 1,8-násobný. Preto ani argument o zvýšení hraníc škody s ohľadom na infláciu nemá reálne opodstatnenie. Najpodstatnejším efektom úpravy, t. j. zvýšenia hraníc, je fakt, že zmena stanovenia právnej kvalifikácie majetkových, hospodárskych a korupčných trestných činov.
Prvým dôsledkom tejto úpravy bude zvýšený počet priestupkov a, samozrejme, konania, ktoré začali v rozsahu malej škody, budú musieť ku dňu účinnosti sa prekvalifikovať na priestupky, správne alebo daňové delikty a postúpiť na prejednanie príslušnému priestupkovému správnemu alebo daňovému orgánu. V prípade prekvalifikácie týchto trestných činov na priestupky bude ďalším aspektom ich zániku zodpovednosti za priestupok. Priestupky nemožno prejednať, ak od spáchania uplynuli viac ako dva roky. Teda pri prekvalifikácii by zanikla trestnosť za spáchanie týchto, po starom trestných činov a je možné, že v niektorých prípadoch by nebolo už možné tieto činy riešiť ani v priestupkovom konaní. To je tiež jeden z dôsledkov novely Trestného zákona. Pri aktuálne živých veciach bude zásadné zvýšenie hraníc škody mať dopad na zásadnú zmenu právnej kvalifikácie a často aj druhu stíhaného trestného činu. Po prvé, zo zločinu na prečin. Po druhé, z obzvlášť závažného zločinu na zločin a často dokonca až z obzvlášť závažného zločinu až na prečin, kde platia podstatne odlišné pravidlá pre vyšetrovanie a vykonávanie úkonov trestného konania. Pri niektorých môže dokonca dôjsť k zastaveniu trestného stíhania, ak bolo obvinenie vznesené po dlhšej dobe, ako je nová premlčacia doba trestného stíhania pre prečiny päť rokov, resp. tri roky.
Navrhovanými zmenami sa teda dosiahne asymetrické zvýšenie zákonom ustanovených hraníc škody v prospechu alebo rozsahu činu, čo má zásadný dopad na trestnosť skutku a právnu kvalifikáciu. Dosiahne sa podstatné zníženie trestných sadzieb pri majetkových trestných činoch, hospodárskych trestných činoch a trestných činoch korupcie. Ďalej vypustenie povinného zohľadnenia pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pri ukladaní trestu súdom, úpravou trestnej sadzby, trestu odňatia slobody príslušného trestného činu. Ďalej odstránenie povinnosti súdu, uložiť trest odňatia slobody za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. Zvýšenie hranice trestu odňatia slobody z troch rokov na štyri roky, pri ktorom zákon umožňuje podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom. Prednosť trestu domáceho väzenia pred trestom odňatia slobody so zvýšením maximálnej výšky trestu domáceho väzenia zo štyroch rokov až na päť rokov, najmenej však vo výmere polovice dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody.
Ďalej sa dosiahne úprava podmienok premlčania trestného stíhania v prospech páchateľov skrátením lehôt premlčania a podstatným sťažením prerušenia plynutia premlčacej doby. A tiež podstatná zmena pravidiel účinnej ľútosti v prospech páchateľov daňových trestných činov, napríklad skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného alebo nezaplatenie dane a poistného sa možnosť účinnej ľútosti rozširuje dokonca aj na členov organizovanej skupiny. Vypustenie pravidla o povinnom uložení trestu odňatia slobody pri zločinoch s hornou hranicou nad päť rokov.
Podľa návrhu novely Trestného zákona bod 7 sa má vypustiť pravidlo, ktoré bolo uvedené v druhej vete § 34 ods. 6 Trestného zákona, podľa ktorého súd musel uložiť trest odňatia slobody, hoci aj s podmienečným odkladom pri trestných činoch so sadzbou prevyšujúcich päť rokov.
Vypustené pravidlo znelo: "Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak ten zákon neustanovuje inak. To znamená, že pri sadzbách 1 až 6, 2 až 6, 2 až 8, 3 až 8, 3 až 10, 4 až 10 rokov, ale aj 5 až 12 rokov bude možné iba uloženie trestu domáceho väzenia alebo peňažného trestu."
Premlčanie: "Dôsledkom premlčania trestného stíhania je zánik trestnosti skutku vo vzťahu ku konkrétnej osobe páchateľa, v dôsledku čoho trestné stíhanie tejto osoby musí byť zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku pre neprípustnosť trestného stíhania."
Prečin je v Trestnom zákone definovaný ako trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov, § 10 Trestného zákona.
Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov a obzvlášť závažný zločin je taký zločin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov. Zásadným zásahom do pravidiel trestnej spravodlivosti je, že množstvo trestných vecí, ktorých predmetom sú skutky závažnejšej majetkovej kriminality, hospodárskej kriminality a korupcie spáchanej v minulosti, pri ktorých je výška škody rozsahu alebo prospechu od 35-tisíc do 350-tisíc eur, ktoré sú podľa platnej právnej úpravy stíhané ako zločiny alebo obzvlášť závažné zločiny. Podľa návrhu aktuálnej noviny Trestného zákona, tlač 106, budú spadať už iba do väčšieho rozsahu škody a tieto skutky budú už stíhané len ako prečiny s trestnou sadzbou šesť mesiacov až tri roky. Napríklad krádež, podvod, zatajenie vecí, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania, marenie exekučného konania, poškodzovanie cudzej veci, zneužívanie vlastníctva, prípadne jedna až štyri roky a deväť mesiacov subvenčný podvod alebo jeden až päť rokov napríklad legalizácia výnosov z trestnej činnosti, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, ohrozenie obchodného, bankového tajomstva, zneužívanie informácií v obchodnom styku, skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného, čo bude mať zásadný vplyv na dĺžku premlčacej doby, trestnosť prípravy a mnohé ďalšie dopady.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, môj príspevok je dlhší, ako by som ho vedel uskutočniť teraz v dvadsiatich minútach, preto budem pokračovať pri ústnom prihlásení a potom pri druhom čítaní, ale pri tomto rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, chcem len povedať, všetky tieto dôvody, o ktorých rozprávame, ktoré som aj ja rozobral v tejto časti svojho príspevku, naozaj hovoria o tom, že tento zákon nemal byť predložený do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Keby ste, pán minister, boli vzali tú novelu, ktorú pripravoval predchádzajúci minister Karas, mohlo to byť oveľa, oveľa lepšie a najmä v normálnom čase.
Ďakujem. (Potlesk.)