Videokanál poslanca

.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mal som pripravený príspevok za klub na 30 minút, ale myslím, že radšej ho trochu skrátim, aby podľa možnosti ešte dnes sme sa vedeli prihlásiť aj do ústnej rozpravy a uvítam faktické pripomienky, nie nevyhnutne cez dnešný systém elektronicky prihlásené, ale kľudne aj zajtra pomedzi, pomedzi rokovanie.
Pán Huliak, pán Lučanský, kolegovia predkladatelia tohoto zákona, neviete, čo robíte. Myslím, hovorím vám to úprimne po prečítaní toho zákona, neviete, čo robíte. Nerozumiete mimovládnemu sektoru na Slovensku, a to vám hovorím ako človek, ktorý pracoval v mimovládnom sektore 29 rokov plus ďalšie roky za totalitného komunistického režimu, keď táto práca nebola možná a bolo to v rámci podzemnej cirkvi.
Váš návrh zákona prinesie v prípade, že bol, že by bol schválený, neprimerané zásahy do fungovania občianskej spoločnosti, obrovský nárast administratívy a byrokracie a tiež nevykonateľnosť. Podľa dôvodovej správy cieľom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií. Spôsobom v tomto návrhu zákona uvedeným sa transparentnosť ani dôveryhodnosť nezvýši. Naopak, vytvorí nové bariéry a nedôveru k mimovládnym organizáciám v našej spoločnosti. Ďalšie ciele podľa dôvodovej správy sú lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti. Nič z toho sa nedosiahne, o tom som presvedčený a môžme sa o tom baviť aj pomimo túto diskusiu.
Prvé čítanie zákona je o tom, či by Národná rada Slovenskej republiky mala o zákone ďalej rokovať. Ja som presvedčený, že nie. Za najproblematickejšie považujem označenie zapisovanej osoby ako organizácie so zahraničnou podporou. Podľa vášho návrhu sa za takúto organizáciu so zahraničnou podporou považuje zapisovaná osoba podľa § 2 ods. 2 zákona, ktorá dostáva finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo od domáceho subjektu, ktorý už má označenie organizácie so zahraničnou podporou a ktorých príspevky jednotlivo alebo v úhrnne za kalendárny rok presiahnu päťtisíc eur. Do výšky týchto príjmov sa nerátajú príjmy, ktoré získava osoba ako zdroj z Európskej únie, ale všetky ostatné áno. Zapisovaná osoba je povinná toto písomne oznámiť registrovanému úradu, že spĺňa takéto podmienky, registrový úrad oznámenie pripojí k údajom o zapisovanej osobe v registri a zapíše k názvu zapisovanej osoby dodatok „organizácia so zahraničnou podporou". Zapisovaná osoba, ktorá je príjemcom finančných prostriedkov zo zahraničia, je povinná po oznámení podľa ods. 3 bezodkladne začať uvádzať svoj názov spolu s dodatkom „organizácia so zahraničnou podporou". Takéto označenie musí byť čitateľné a zapisovaná osoba je povinná ho uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti.
Pýtam sa: Čo sú všetky úkony v rámci svojej činnosti? Vo výročnej správe? Na webovom sídle? Povedzme, to si viem predstaviť. Vo všetkých statusoch na sociálnych sieťach? Tu už prichádzame k tomu, aký nezmysel je tu navrhnutý. Pri diskusiách? V médiách? Budete mať povinnosť, keď bude tam zástupca mimovládok v televíznej diskusii, mať titulku okrem mena aj organizáciu, aj tento dodatok „organizácia so zahraničnou podporou" na letákoch, na plagátoch, na akciách v teréne? Predstavte si, mali sme tu pred niekoľkými dňami aktivistov Ligy proti rakovine v rámci Dňa narcisov, rozdávali nám letáky, na každom letáku by bolo tiež, predpokladám, že aj Liga proti rakovine má finančné prostriedky zo zahraničia, ako seriózna organizácia viac ako päťtisíc eur za rok, tak všade si bude musieť uvádzať aj toto označenie.
Ďalšie veľmi nebezpečné ustanovenie je, že ministerstvo združenie rozpustí, ak teda organizácia toto neuvádza, bude na to upozornená, uloží jej pokutu a ak organizácia v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty to nesplní, nesplnilo si povinnosť, tak ministerstvo ho môže zrušiť. Takáto silná sankcia nebola ani v maďarskom zákone a doteraz mimovládne organizácie má možnosť rozpustiť súd, alebo nariadiť rozpustenie súd, nie ministerstvo vnútra. Toto je veľmi nebezpečná vec.
Ďalšia vec, pre ktorú si myslím, že tento zákon nebude vykonateľný, je, že ide proti právu Európskej únie. Je to v podstate kópia maďarského zákona. K podstate označovania akýchkoľvek organizácií ako organizácií so zahraničnou podporou sa už jasne vyjadril Súdny dvor Európskej únie, ktorý posudzoval súlad maďarského zákona o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci s právom Európskej únie a s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá rovnako ako naša ústava upravuje slobodu združovania. Naša nálepka, hej, je trochu lepšia, neobsahuje to, že zahraničný agent, ale príjemca zahraničnej pomoci, ale tá podstata je, podstata je tá istá.
V čom je tento návrh zákona rovnaký ako maďarský zákon proti mimovládkam, ktorý Súdny dvor Európskej únie zrušil? Tieto dve právne úpravy sú až na výnimky skoro totožné alebo veľmi podobné, dokonca návrh predložený v Národnej rade Slovenskej republiky je ešte prísnejší, ako bol maďarský zákon proti mimovládkam, pretože dáva silnejšie kompetencie ministerstvu vnútra vo vzťahu k občianskym združeniam, čo je mimochodom najpoužívanejšia právna forma občianskych organizácií, a organizáciám s medzinárodným prvkom, môže ich rovno zrušiť, ak neodstránia tie nezrovnalosti, čo som spomínal. Prísnejší je aj vo vykazovaní darcov a prispievateľov vo výročnej správe, dokonca aj pokiaľ ide o rozsah údajov, napríklad štátna príslušnosť pri fyzických osobách, ktoré môžu významne zasiahnuť do práva na súkromie týchto osôb.
Ak teda vychádzame z toho, že vo vzťahu k právnej úprave v Maďarsku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že táto je v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, potom návrh zákona predložený do Národnej rady bude rovnako tak posudzovaný ako zákon v rozpore s právom Európskej únie. Konkrétne s voľným pohybom kapitálu zakotveným priamo v zakladajúcich zmluvách a slobodou združovania garantovanou tak Chartou základných práv EÚ.
V časti označovania organizácií, ako aj možnosti rozpustiť občianske združenie či organizáciu s medzinárodným prvkom pre obsah výročnej správy ide aj o zásah do slobody združovania zakotvenej v našej ústave. Ak sa pozrieme na dôvody, pre ktorý to Súdny dvor Európskej únie konštatoval, tak vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu tento je základnou hodnotou EÚ, pre ktoré bola zriadená, v čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Toto je zakladajúci právny akt EÚ, ktorý má prednosť pred zákonmi členských štátov EÚ. Súdny dvor Európskej únie už v minulosti povedal, že dedenie a dary sú kapitál a spadajú pod pojem pohyb kapitálu. Súdny dvor Európskej únie ďalej konštatuje, že maďarský zákon kombináciou opatrení, povinnosť zaregistrovať to, že organizácie dostávajú peniaze zo zahraničia, povinnosť zasielať osobitný zoznam podporovateľov zo zahraničia, povinnosť používať označenie organizácií s príjmami zo zahraničia, povinnosťou pre registrové súdy zverejňovať zoznam podporovateľov zo zahraničia, a to všetko pod hrozbou pokuty alebo až po návrh na rozpustenie organizácie, týmto bránil voľnému pohybu kapitálu, ktorého sa môžu domáhať tak organizácie so sídlom v Maďarsku, ako aj ich prispievatelia so sídlom mimo Maďarska, ktorí sú pôvodcom tohto kapitálu. Nie je dôvod myslieť si, že by v slovenskom prípade nerozhodol ináč.
Súdny dvor Európskej únie konštatuje tiež, že cieľom týchto opatrení je stigmatizácia týchto združení a vytvorenie atmosféry nedôvery, o tom hovoril kolega Grendel, nebudem to ďalej, ďalej citovať.
Vo vzťahu k transparentnosti a vysledovateľnosti pohybov kapitálu určené pre organizácie občianskej spoločnosti Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že aj keď sa organizácie financované zo zahraničia zúčastňujú verejného života, tak treba konštatovať, že Európska únia je založená na spoločných hodnotách a podporuje aktívnu účasť svojich občanov na verejnom živote, a to vrátane pokiaľ ide o iný členský štát, než v ktorom sú usadení. Napríklad ak žijete v Rakúsku, môžete kľudne s finančnou podporou konkrétnej organizácie občianskej spoločnosti vystupujúcej verejne sa zapájať do verejného diania v Českej alebo Slovenskej republike. Nemožno teda odôvodniť to, aby vnútroštátna úprava vychádzala zo zásady, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú príjemcami finančnej pomoci pochádzajúce od osôb usadených v iných členských štátoch, sú podozrivé.
Máme ďalšiu právnu analýzu vo vzťahu k porušeniu Charty základných práv Európskej únie, mohol by som ju citovať, nechám si to na inú príležitosť, nebudem nás tým úplne zaťažovať.
Zacitujem ešte z včerajšej tlačovej správy rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, neviem, kolegovia, či ste to všetci zachytili. Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie prijala na včerajšom zasadaní v Bratislave negatívne stanovisko k poslaneckému návrhu zákona z dielne SNS, ktorý by chcel zaviesť označovanie zo zahraničia financovaných mimovládnych subjektov. Rada ako poradný orgán vlády Slovenskej republiky vyzvala kabinet Roberta Fica, aby pri prerokovaní poslaneckého návrhu zákona vyjadril s uvedeným návrhom nesúhlas. Ak naozaj chcete zvýšiť transparentnosť, veľmi rád sa zapojím do toho dialógu, mal som počas svojho fungovania v mimovládnom sektore veľa takýchto aktivít. Bol som napríklad členom komisie pre prípravu zákona o verejných zbierkach, kde sme so zástupcami ministerstva vnútra si dlho lámali hlavu, ako nastaviť zákony, alebo či ho vôbec potrebujeme, zákon o verejných zbierkach, ak áno, ako ho nastaviť tak, aby zbytočne nesťažovali činnosť takým organizáciám, ako je napríklad Liga proti rakovine. Na druhej strane, aby obmedzili organizácie, ktoré sa môžu priživovať na takejto činnosti a ktoré to môžu zneužívať. Samozrejme, aj také mimovládne organizácie existujú, ale sme presvedčení, že máme aj nástroje a orgány, ktoré vedia takúto nekalú činnosť odhaľovať.
Ak naozaj teda chcete zvýšiť transparentnosť, začnime o tom reálnu diskusiu s tými, ktorých sa to týka, s občanmi, s ich združeniami aj s ďalšími mimovládnymi organizáciami. Som presvedčený, že rady sa zapoja do takejto, do takejto diskusie. Ale navrhoval by som vám tiež začať zamyslieť sa rovnako nad transparentnosťou politických strán, teda nielen koalície, aj opozície, ale zamyslieť sa napríklad nad transparentnosťou kampane prezidentskej, ktorú sme nedávno skončili, a v prípade pána Pellegriniho boli o tom dosť veľké pochybnosti.
Toho, čo tento zákon, návrh zákona prináša, je pre ľudí, ktorí pracujú či dobrovoľnícky, alebo aj profesionálne v mimovládnych organizáciách, neslušné a dehonestujúce. Zväčší sa tým rozdelenie spoločnosti, nálepkovanie, vytváranie nepriateľov, je to prejav nedôvery. Viete, čo to reálne znamená? Liga proti rakovine, mládežnícke, sociálne, cirkevné združenia, nadácie, čo tento zákon pre nich znamená? Budem o tom rád diskutovať v ďalšom procese, teda ak bude. Radšej budem, ak ten ďalší proces nebude a neschválime posun zákona do druhého čítania. Viem vám to povedať aj osobne, som stále členom niekoľkých mimovládnych organizácií a nezaslúžime si to od vás.
Minister Matúš Šutaj Eštok včera v diskusnej relácii povedal k tomuto zákonu, že my sme gestor toho zákona, teda ministerstvo vnútra, a v parlamente je poslanecký návrh SNS, ktorý vylepšíme v druhom čítaní, aby bol normálny, štandardný, európsky, lebo mimovládny sektor je netransparentný. Som presvedčený, že tento zákon, ak pôjde ďalej, sa nedá opraviť dobre, nebude normálny, ani štandardný, ani európsky. Preto chcem vyzvať predkladateľov, aby návrh zákona stiahli. Ak nám naozaj ide o transparentnosť, otvorme tú diskusiu úplne inak a poďme im príkladom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani kolegyňa Jurík, dotkli ste sa aj hlasovania KDH k predmetnému uzneseniu Európskeho parlamentu o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát. Chcem k tomu tri krátke veci povedať.
Naši, naši europoslanci sa zúčastnili aktívne na diskusii k tejto téme v Európskom parlamente, no neskôr, keď malo uznesenie ísť na hlasovanie, sme ako vedenie zaujali stanovisko, že nie sme za to, aby sa prijímalo v čase prijímania novely Trestného zákona a nášho spoločného boja proti nej. Nielen, ale aj preto, aby to nebola voda na mlyn pre Roberta Fica a jeho rétoriku proti opozícii europoslancov pred slovenským publikom.
A náš postoj ku prijímaniu novely Trestného zákona, ktorú sme nazvali hanebnou, náš postoj ku obsahu aj procesu bol, myslím, veľmi jasný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Dostál, máte pravdu, jednoduché riešenie nie je, nie sú ani zložité riešenia dobré, ktoré, ktoré sa dajú spraviť. Izrael má právo brániť sa, hej, zároveň možno to právo, myslím si, že nedáva právo robiť to akýmkoľvek spôsobom, a tá faktická situácia spochybňuje, myslím si, že to právo, tých 29-tisíc obetí je príliš veľká cena ľudského utrpenia, ktoré tam je, ktoré bude ďalej rásť a ktoré zaseje aj možno len ďalšiu nenávisť a sťaží riešenie tohto konfliktu do, do budúcnosti, lebo ako budú k tomu pristupovať tí, ktorí stratili, a mnoho, mnoho z nich stratilo svojho blízkeho, stratili deti, stratili rodičov a podobne. Bojím sa, že Hamas sa takto vykoreniť nedá, že ten Hamas ešte viac nejakým spôsobom prenikne hlbšie do tých vzťahov, pretože jednoducho... sa to jednoducho nedá, nie je jednoduché riešenie, tak ako ste povedali.
Pán poslanec Kéry, to, že to prichádza neskoro, áno, som si vedomý takisto toho, že boli voľby, boli iné veci, ale som presvedčený, že keby sme chceli, tak vieme predradiť tento bod ako aktuálne, aktuálnu reakciu Národnej rady k tomu, čo sa deje vo svete, skôr a mohli sme prerušiť rokovanie o Trestnom zákone, ktoré trvalo päť týždňov v januári, mohli sme to riešiť na začiatku januára alebo niekedy inokedy, som presvedčený, že keď sa veci vo svete dejú, mali by sme byť flexibilní a riešiť neskôr.
A nemyslím si, že som hovoril nesmelo, hovoril som skôr s rešpektom a s úctou k tým obetiam a k tomu všetkému, čo povedal Marek Krajčí na začiatku, lebo áno, toto vyprovokovalo to všetko ostatné. Mám k tomu veľkú úctu, preto som možno hovoril aj pomaly, aj ticho, aj s istou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Téma, o ktorej sa rozprávame, na ktorú ste predložili rezolúciu, je veľmi ťažká a smutná téma, ktorá si nepochybne zaslúži reakciu Národnej rady Slovenskej republiky. Mňa mrzí, že ako Slovenská republika, alebo teda ako Národná rada reagujeme trochu neskoro a aj do istej miery slabo. Súhlasím s tým, čo povedal Marek Krajčí, nemali sme v Národnej rade ani minútu ticha za obete teroristických útokov a prijímame tie riešenia ozaj neskoro.
Výbor, ako ste povedali, prijal návrh tejto deklarácie 7. 12., čo bolo dva mesiace od teroristického útoku, ktorý sa v Izraeli udial, dnes, alebo teda budeme možno hlasovať o tejto rezolúcii budúci utorok, čo už je dva a pol mesiaca neskôr od, od toho výboru, a toto konanie, ktoré sa stalo, bezprecedentný teroristický útok, ktorí všetci odsudzujeme, si vyvolalo ďalšiu veľkú vlnu násilia, ktorá stále rastie. Je, tak ako ste mali uvedené v rezolúcii, 12-tisíc civilných obetí v Gaze, toto číslo stúplo na možno 29-tisíc civilných, civilných obetí. A stále vojna nie je zastavená, vojenský konflikt pokračuje, pokračuje utrpenie týchto civilných ľudí, Palestínčanov v Gaze.
Ja som bol osobne prítomný pred niekoľkými rokmi na týždňovej humanitárnej misii na Západnom brehu aj v Gaze, ktorá bola zameraná na spoznanie tej situácie, a viem preto mať pochopenie, veľké osobné pochopenie a sympatiu tak k s izraelskými obeťami tohto konfliktu, ale takisto aj s obeťami na palestínskej strane. Bez toho, čo sa stalo 7. októbra, a bol to bezprecedentný čin, ktorý mení všetko v tomto regióne, a v niečom rozumiem reakciám Izraela, ktoré chce zničiť Hamas, ktoré je preňho úplne nepriateľské hnutie, ale bez toho, keby sa to aj nebolo stalo, to spolužitie aj Izraelčanov, aj Palestínčanov bolo veľmi ťažké. A bolo veľmi ťažké nájsť dobré riešenie, o čom sme sa presvedčili aj pri tomto našom, pri tejto našej misii.
Rozprávali sme sa napríklad so študentami na Hebrew University v Jeruzaleme, pýtali sme sa na ich perspektívu, aká je ich perspektíva vyriešenia tohto konfliktu, odpoveďou bolo ticho, nevedeli ako. Tak aj bez toho to bolo veľmi ťažké, s tým, čo sa stalo, je to ešte oveľa, oveľa ťažšie.
Môj osobný názor je, že bombardovanie a pozemná invázia v Gaze nemali nastať napriek tomu všetkému, čo sa stalo, lebo priniesli obrovské utrpenie civilistov, obmedzili humanitárnu pomoc, vyradili nemocnice a zdravotnú starostlivosť, priniesli hlad a vyhnali ľudí z domovov. Áno, je pravda, že Izrael bol napadnutý teroristami a má právo brániť sa. Otázka je, ako, akými prostriedkami a čo je primerané. To, čo sa deje od novembra v Gaze, osobne považujem za prisilnú a nie primeranú reakciu. Ale ako som povedal, viem z vlastnej skúsenosti, že tam, riešenie tam ľahké, jednoduché ani dobré nie je, všetky riešenia sú veľmi náročné a prinášajú, prinášajú obete.
Ale to, čo vnímame a vidíme aj zo spravodajstva v Gaze, čo sa tam deje, je ľudská a tiež ľudskoprávna katastrofa. Z pohľadu Národnej rady sa mi vidí, že je dobré, ak prijmeme rezolúciu, aj keď, ako som povedal, neskoro, vnímam text rezolúcie ako dosť vyvážený, ale hovorím to v tejto chvíli za seba, nie za celý klub KDH, budeme o tomto ešte rokovať a radi sa porozprávame aj s tými, ktorí majú v tejto problematike blízko. Možno do istej miery mi tam chýba aj výzva na prímerie, okamžité prímerie a ukončenie bojov, je tam výzva pre medzinárodné spoločenstvo, aby vynaložilo maximálne úsilie na zastavenie bojov a špirály násilia, a s tým súhlasím, lebo bude potrebné veľmi silné nasadenie medzinárodného spoločenstva na akékoľvek pozitívne riešenie tejto situácie, aj na zastavenie bojov, ale aj na ďalší vývoj a na ďalšie, na ďalšie riešenia.
A vítam aj tú zmienku, ktorá tam je, že Slovenská republika dlhodobo podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, toto možno bude jediná pozitívna vec, ktorá z tohto veľmi ťažkého konfliktu vzíde, ktorá môže nejakým spôsobom ustabilizovať situáciu, ak, ak sa to podarí.
Toľko môj príspevok k tejto veľmi ťažkej téme, ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán kolega Lackovič, že ste otvorili túto otázku. Ja si tiež myslím, že je veľmi dôležité hľadať koncepciu fungovania Slovenského pozemkového fondu. Je to veľmi zle fungujúca inštitúcia, jedna z najhoršie fungujúcich inštitúcií, bohužiaľ, na Slovensku, na ktorú sa sťažujú zo svojich skúseností ako farmári, tak starostovia, primátori, občania, aktivisti. Počuli sme to nedávno v interpelácii pána Dostála pri ochrane kultúrnych pamiatok, hradov a podobne. To znamená, veľmi by sme ocenili, keby možno aj tejto voľbe predchádzalo systematické stretnutie a hľadanie koncepcie fungovania Slovenského pozemkového fondu. Ak to viete, milí kolegovia z vládnej koalície a pán minister, predradiť, urobme to takto. Ak to neviete, ak tá voľba dopadne takto, chcem tiež požiadať o to, aby sme, aby ste vy iniciovali proces, ktorý bude analyzovať tie najväčšie problémy nefunkčnosti Slovenského pozemkového fondu, spisovej zápchy, ktorá tam je, nekomunikácie alebo nie dobrej komunikácie s tými, ktorým by mala slúžiť ako klientom, a nové nastavenie toho systému, do ktorého sa veľmi radi zapojíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Áno, cieľom tejto novely je vytvorenie informačného systému registra kandidátov a kandidátnych listín vo voľbách do Národnej rady, do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta, ale aj vo voľbách orgánov samosprávnych krajov a voľbách orgánov samosprávy obcí. A toto, súhlasím s vami, čo ste povedali, že veľmi uľahčí voličom vyhľadávanie údajov o kandidátoch, vytvorí sa takto aj priestor pre rôzne sociologické výskumy a vyhľadávanie v zoznamoch zaregistrovaných kandidátov, čo sprehľadní informácie najmä vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, kde nebolo možné nájsť tých všetkých kandidátov na jednom mieste. Oceňujeme, že tieto údaje budú verejne dostupné, a súhlasíme s tým, že to zjednoduší administratívu, ale najmä prispeje k dobrej informovanosti voličov. Takže tento návrh vnímame pozitívne a sme pripravení za klub KDH podporiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán minister, povedali ste ako prvú vetu, že ste počuli, že tu bolo divoko. Ja som tu bol a bola tu normálna diskusia.
V druhej vete ste povedali, nevykrikoval som nezmysly, ako ste vykrikovali vy. Nuž v rozprave boli príspevky, ktoré mali zmysel. Pán Sulík, Hajko, Štefunko, Hlina a ja, nezmysly neboli. My sme sa nebránili tomu, aby sa tu diskutovalo o vašom návrhu. Mali ste to v rukách, mohli ste ten návrh predradiť v januári, rovnako ako ste mali dnes v rukách rozhodnutie, že v druhom čítaní začneme rokovať dnes o 14.00 hod. Predpokladám, že vy ste dnes okolo 11.00 hod. už vedeli, že budete mať rokovanie poobede na úrade vlády. Pán Pellegrini rozhodol, navrhol, že budeme rokovať o tomto zákone v druhom čítaní o 14.00 hod., a vaši koaliční kolegovia to takto odhlasovali. Mne je ľúto, že ste tu neboli a nepočuli ste naše príspevky, je to škoda.
Z vášho príspevku sme sa nedozvedeli odpovede na naše otázky, ktoré sme postavili. Nepočuli sme naozaj analýzu, ako odpustenie odvodov zníži ceny potravín, ako to urobilo doteraz za šesť mesiacov predtým, preto aj za tento návrh nemôže zahlasovať. Ja som na konci svojho príspevku navrhol podľa § 83 ods. 1 vrátiť zákon predkladateľovi na dopracovanie, na doplnenie reálnych analýz a dopadov na zníženie cien potravín, lebo tento zákon predkladá síce pán minister Tomáš, lebo je zákon o odpustení sociálnych odvodov, ale ten obsah, prečo to robí, je z vášho rezortu. Rád by som k tomu rokoval aj na agrovýbore. To znamená, ak toto prijmete, tak budeme mať možnosť sa o tom ešte porozprávať.
A P. S., povedali ste teraz vo svojom príspevku, že neviete, ako sa vyrieši február pri odvodoch, lebo o tom sa rokuje neskoro, nuž pán minister Tomáš to už v úvode povedal, február nebude, celkové náklady na päť mesiacov budú 31 mil. eur.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme v druhom čítaní o návrhu zákona, ktorého obsahom sú sociálne odvody pre poľnohospodárov a potravinárov.
V dôvodovej správe vo všeobecnej časti sme sa dočítali, že tento vládny návrh zákona o sociálnom poistení sa predkladá z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve, v potravinárstve, keďže situácia na agropotravinárskom trhu je v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine a nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít neistá a vyžaduje si adekvátnu pozornosť zo strany štátu a finančnú podporu.
Už aj v dôvodovej správe zákona, aj v doterajšej rozprave mi chýba toto vyčíslenie, objasnenie tých značných hospodárskych škôd, prečo sa vlastne tento zákon predkladá. Dozvedeli sme sa, že sa týka cca 1 500 žiadateľov, cca 61-tisíc pracovných miest a celkový náklad má byť okolo 31 mil. eur, pretože február sa tam už nebude rátať.
Problémom, ktorý vnímam, je, že návrh odpustenia sociálnych odvodov je rámcovaný ako opatrenie na zníženie cien potravín. A na toto zatiaľ nemáme dôkaz ani indície. Za pol roka fungovania tohto zákona, lebo nie je nový, funguje už doteraz, že naozaj ceny potravín sa znížili. Sú namieste otázky, pomáhame skutočne tým, ktorí to potrebujú? Prečo práve tieto kategórie sa vybrali? Kde, aké je skutočné odôvodnenie návrhu zákona? Čiastočne to odôvodnenie je, prídem k tomu za chvíľu.
Chýba mi tam aj vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektami z diskusie a dialógu s týmito podnikateľskými subjektami, lebo poľnohospodári aj potravinári majú svoje združenia, ale keďže vládny návrh zákona je predmetom skráteného legislatívneho konania, tak mu nepredchádzali takéto konzultácie s rôznymi subjektami.
V osobitnej časti dôvodovej správy sa hovorí, že cieľom je podporiť sektory vinohradníctva, zeleninárstva a ovocinárstva, teda špeciálnu rastlinnú výrobu, ktorej v ostatnom období stúpli mzdové náklady, čo negatívne vplýva na proces ekonomickej stabilizácie uvedených sektorov. Zároveň v uvedených sektoroch je evidovaný významný nedostatok pracovnej sily potrebnej na ručné práce v záujme zachovania kvality finálneho produktu, ako aj nedostatok pracovnej sily v rámci technologického spracovania produktov. Približne 60 % celkových nákladov v sektore ovocinárstva je vynakladaných práve na mzdy pre zamestnancov. V zeleninárstve predstavujú náklady na mzdy približne 20 % a vo vinohradníctve okolo 30 %. A píše sa, že podporením uvedených sektorov je možné zvýšiť ich konkurencieschopnosť a mieru sebestačnosti, ktorá napríklad v rámci produkcie ovocia mierneho pásma klesla na Slovensku v roku 2022 na úroveň 30,5 %.
Cieľom je taktiež podporiť akvakultúru, v ktorej Slovenská republika dlhodobo nedosahuje uspokojivú sebestačnosť napriek prírodným danostiam a bohatej histórii produkcie sladkovodných rýb na území Slovenska. Podpora umožní udržanie akvakultúry, produkcie ovocia, zeleniny, viniča, ktoré sú už v súčasnosti na nízkej úrovni, pričom táto produkcia má pozitívne environmentálne, ekonomické a sociálne benefity. Ja sa pýtam aké. A príde mi to aj toto odôvodnenie, že je trochu také strieľanie od pása.
Pán minister Takáč ma v nedávnej televíznej diskusii obvinil, že klamem, že strieľam od pása argumentami, ale myslím si, že toto je príklad toho, ako vláda strieľa od pása, pretože nepriniesla nejakú jasnú analýzu, ktorá tomu pomôže, teda ktorá by to odôvodnila, tento návrh, návrh zákona. Týka sa odvetví napríklad, spomeniem len príkladmo: pestovania zeleniny a melónov, koreňovej, hľuzovej zeleniny, pestovania hrozna, pestovania jadrového a kôstkového ovocia alebo pestovanie ostatného stromového a kríkového ovocia a orechov. A tu sa pýtam, prečo v týchto odvetviach ideme pomáhať len zamestnancom, prečo nie aj živnostníkom. V týchto odvetviach – pestovaní hrozna, melónov, zeleniny, ovocia – určite pracujú aj živnostníci a týmto pomôcť nejdeme. Chýbajú mi z tejto celej diskusie aj stanoviská ministerstva financií, keď hovoríme o cenách, o cenách potravín, malo by sa k tomu vyjadriť aj ministerstvo financií, protimonopolný úrad, ale taktiež štatistický úrad. Ak ten zákon platil šesť mesiacov, určité štatistiky o vývoji cien a ich korelácii s týmto opatrením by už mohli existovať. Nevidíme ich.
Keď počúvame farmárov a ich reakcie na tento návrh zákona, tak počúvam aj to, že pomôže sa najmä zamestnancom veľkých firiem a veľkých zahraničných firiem, napríklad dánskych, ktoré tu na Slovensku sú, a nemyslí sa dostatočne na vlastných slovenských farmárov a podnikateľov. Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov a tiež Asociácia mladých farmárov Slovenska idú do farmárskeho protestu na budúci týždeň. Jedna z ich požiadaviek je, aby odpustenie odvodov išlo všetkým poľnohospodárom, teda aj samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorí sú živnostníci.
Ak chceme podporiť poľnohospodárov všeobecne, fajn, priznajme to, vyčíslime to, odkonzultujme to v riadnom legislatívnom procese a potom s tým príďme do Národnej rady. Toto opatrenie, ktoré je navrhnuté, nevieme, či naozaj pomôže, je selektívne a som tiež presvedčený, že by k tomu mal vystúpiť aj minister pôdohospodárstva. Keď Národná rada rozhodovala o pridelení tohto zákona výborom podľa § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku, tak ho pridelila ústavnoprávnemu výboru, čo je v poriadku, každý zákon ide aj do ústavnoprávneho výboru, bola pridelené sociálnemu výboru, lebo ide o sociálne odvody, ale prečo rokujeme o sociálnych odvodoch a obsahová otázka je niekde inde. Som presvedčený, že mali sme o tomto zákone, návrhu zákona rokovať aj na pôdohospodárskom výbore a možno aj na hospodárskom a finančnom.
Ako, zaujímalo by ma, ako ste k tomu pristúpili vo vláde, či vo vláde to bolo predmetom väčšej diskusie, alebo sa k tomu pristúpilo tak veľmi ľahko, ako to máme predložené, predložené aj tu. A povedali sme v prvom čítaní, že v tomto druhom čítaní budeme počúvať a budeme sa pýtať, aby ste nás presvedčili, že to naozaj má zmysel.
Pán minister, povedali ste, že príde pán minister Takáč, vystúpi a dá analýzy, neprišiel, takže tie analýzy nemáme, a preto si myslím, že takýmto spôsobom by sme tento zákon nemali, nemali prijímať, preto na záver podľa § 83 ods. 1 navrhujem vrátiť zákon predkladateľovi na dopracovanie, na doplnenie reálnych analýz a dopadov na zníženie cien potravín.
Ďakujem.