Videokanál poslanca

Pán kolega Pročko, spomenuli ste príklad aj cirkevných organizácií, keď napríklad možno biskup z Nemecka podporí slovenské cirkevné organizácie alebo podobne.
Áno, toto je tiež jedna veľká oblasť, ktorú, myslím si, že predkladatelia nevideli alebo, alebo neviete si predstaviť, čo všetko to bude znamenať, lebo samotné cirkevné organizácie nespadajú pod tú definíciu zákona, ale ako je napríklad aj Slovenská katolícka charita alebo sú organizácie odvodené od zákona o cirkvách, ale mnohé cirkvi veľké, malé, rôzne, majú svoje mimovládne organizácie, svoje občianske združenia, svoje nadácie, ktoré dostávajú permanentne, a je to úplne v poriadku, dotácie a projekty aj napríklad zo západnej Európy. Podľa mňa je to smutné, že musia fungovať na nich, na takýchto dotáciách ešte aj teraz, 30 rokov po samostatnosti, že nevedia byť funkční pre tie služby, ktoré robia. Áno, aj pre štát, alebo že nahradzujú štát zo svojich vlastných zdrojov, ale takýchto organizácií sú tisíce, bude sa ich to tiež týkať.
Ďalšie organizácie, ktorých sa to týka, sú rôzne mimovládky, ktoré fungujú pod samosprávami. Samosprávy majú svoje lokálne združenia, ale možno nielen zriadené samosprávami. Mnoho združení je na rozdiel od tých 90. rokov, keď boli celoslovenské, sú teraz lokálne a regionálne. Školy majú svoje združenia, nadácie a mimovládky a takisto národnostné menšiny. Som si istý, že všetky alebo veľa škôl a samospráv na juhu Slovenska dostáva podporu z Maďarska. Týchto všetkých by sa ten zákon týkal. Podľa mňa treba najprv spraviť prehľad, čo by to všetko znamenalo, lebo tak, takýmto spôsobom to naozaj nebude dobré.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja budem pokračovať v tom, čo som už spomínal v písomnej, ako písomne prihlásený do rozpravy. Zopakujme si základné prvky návrhu zákona, ktorý sa teraz, čo sa teraz má meniť.
Po prvé, zaviesť označenie organizácie so zahraničnou podporou pre všetky mimovládne neziskové organizácie, ktoré dostanú v kalendárnom roku viac ako 5-tisíc eur od zahraničnej osoby, či už priamo, alebo nepriamo, a budú musieť používať takéto označenie aj mimovládne neziskové organizácie, ktoré dostanú financie od domáceho subjektu, ktorý toto značenie má.
Po druhé, povinnosti pre všetky organizácie uvádzať všetkých prispievateľov vo výročných správach, ak príspevok na činnosť danej organizácie presiahne 5-tisíc eur v kalendárnom roku.
Po tretie, možnosť rozpustiť občianske združenie alebo organizáciu s medzinárodným prvkom priamo rozhodnutím ministerstva vnútra alebo podať návrh na súd na zrušenie neziskovej organizácie, nadácie alebo neinvestičného fondu, ak nezaplatia pokutu, ktorá im bola stanovená pre nesplnenie povinnosti nahlásiť, že spĺňajú podmienky pre označenie organizácia so zahraničnou podporou.
Po štvrté, navyše pre občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom zavádzajú nové povinnosti vo vzťahu k výročným správam a navyše aj oprávnenie pre ministerstvo spravodlivosti vyhodnocovať obsah týchto výročných správ so sankciou rozpustenia týchto organizácií.
Po piate, označenie organizácia so zahraničnou podporou je povinná mimovládnu... mimovládna nezisková organizácia používať pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti čitateľne a pod hrozbou pokuty.
Zopakujem otázku, ktorú som dal už v predchádzajúcej rozprave. Čo to znamená, kde organizácia má začať uvádzať svoj zákon, svoj, teda túto novú formuláciu? Podľa navrhovaného zákona musí začať uvádzať svoj názov spolu s dodatkom „organizácia so zahraničnou podporou“. Toto označenie musí byť čitateľné, zapisovaná osoba je povinná ho uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti.
Čo sú všetky úkony v rámci svojej činnosti? Vo výročnej správe? Na webovom sídle? V každom jednom statuse na sociálnych sieťach, na Facebooku, Instagrame, na TikToku? Videá budú musieť obsahovať tiež organizáciu a to, že je so zahraničnou podporou? Pri diskusiách v médiách? Na letákoch, plagátoch, novinách, písomnostiach? Na akciách v teréne? Viete si predstaviť, čo toto konkrétne pre tie organizácie bude znamenať? Ja si to trochu predstaviť viem, lebo som stále členom mimovládnej organizácie a pracoval som, viac ako 29 rokov som viedol takúto organizáciu a len tak zbežne som si pozrel, čo teraz komunikujú, napríklad spomeniem príklad teda organizácie, ktorého som členom:
eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, detská organizácia, organizuje Púť detí, tak na plagátoch pozývajúcich na Púť deti bude: Organizuje eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí so zahraničnou podporou? Majú napríklad pozvánku stretnúť skvelých mladých animátorov z celej Európy, pretože eRko spolupracuje v Európe s inými organizáciami a má aj príjmy z rôznych projektov, tak po novom by to malo komunikovať takto: Pozývame animátorov eRka so zahraničnou podporou stretnúť skvelých mladých animátorov z celej Európy na EuroCampe v Belgicku. Prípravu eRkárov zabezpečuje zahraničná komisia eRka so zahraničnou podporou.
Podľa zákona pravdepodobne takto. Každé označenie tej organizácie bude musieť mať aj dodatok – so zahraničnou podporou, je to naozaj veľmi nezmyselné. Nezmyselná záťaž pre tie organizácie, ktorá sa nebude dať ani splniť a nebude sa dať ani dobre odkontrolovať.
Čo keď sa organizácia podľa tohto zákona, návrhu zákona, organizácia, keď sa dostane do toho módu, že dostane počas kalendárneho roka 5-tisíc, bude si to musieť uvádzať, keď to prestane byť pravda, nebude to musieť uvádzať? Tak bude riešiť premenovanie názvu svojej organizácie na sociálnych sieťach raz tak a raz tak? Pravdepodobne to ani nie je celkom technicky možné, budú sa meniť názvy webových domén? Čo napríklad asignáciou dvoch percent z daní? Tam tiež toto budú musieť používať a tam som sa zamyslel tiež, aké je to v podstate nezmyselné, opäť použijem príklad eRka, detskej organizácie, ich výzvu: 2 % pre eRko. Podporte nás. Zamestnanci môžu poslať tlačivo Vyhlásenie spolu s potvrdením od zamestnávateľa o zaplatení dane do 30. apríla na akýkoľvek daňový úrad. Tak teraz sa budú uchádzať o asignáciu 2 % s tým, že sa uchádza eRko so zahraničnou podporou. Prečo by ľudia mali dávať dve percentá niekomu, kto má podporu zo zahraničia? Samozrejme, takto zjednodušene tiež na to budú môcť ľudia, ľudia nahliadať, ide to proti zabehnutému módu fungovania, proti dôvere, proti normálnemu fungovaniu mimovládnych organizácií na Slovensku.
Spomeniem ešte iný príklad. Zamyslel som sa a pozrel som si webovú stránku Inštitútu Krista Veľkňaza, to je organizácia, ktorú založil kňaz Marián Kuffa, ktorý, mimochodom, ak chcete riešiť politické mimovládky, je to kňaz, ktorý sa vyjadruje politicky, vyjadril sa aj pre podporu prezidenta Pellegriniho napríklad, tak mali projekty, ktoré podporili Nadácia Pontis, Nadácia VÚB, Nadačný fond Accenture v Nadácii Pontis, boli podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska, prostredníctvom finančného mechanizmu európskeho a tiež Nórskeho finančného mechanizmu. Podporila ich Nadácia pre deti Slovenska – Hodina deťom, Nadačný fond Slovak Telekom, Nadačný fond PriceWaterhouseCoopers, Nadácia SPP, Nadácia otvorenej spoločnosti, Heifer International Slovakia alebo Charita, ktorá je sieť medzinárodnej siete charít.
Teraz keď si predstavíte len toto, na ich webovej stránke správne uvádzajú, kto im podporil projekty, pravdepodobne každá z tých organizácií, nadácie, ktoré majú nadačné fondy, budú musieť tiež so zahraničnou podporou, oni budú so zahraničnou podporou, toto sa neskutočne celé skomplikuje a urobí problematickým.
To, prečo to riešite, ako je to komunikované a ako som dostal aj ja spätnú väzbu na sociálnej sieti, je, že veď týmto chcú riešiť len politické mimovládky, nie všetky. Dávam otázku, čo sú politické mimovládky. Ja takýto legislatívny termín nepoznám, na Slovensku máme: nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, organizácie s medzinárodným prvkom.
Vy takto neupravíte – v úvodzovkách – politické mimovládky, tie sa ani legislatívne nedajú definovať ani odlíšiť. Ale postihnete všetky, všetky organizácie. Viete, koľkých ľudí sa takáto úprava dotkne? Neviete. Nikto to nevie a nevie predpokladať, ale keď som sa nad tým zamyslel, budú to státisíce ľudí združených v desaťtisícoch mimovládnych organizácií. Prečo chceme demotivovať občanov a brať im zvyšky dôvery v tento štát?
Možno pre vás slovo mimovládna organizácia je trochu niečo ako nadávka alebo minimálne podozrivá organizácia, ale členmi mimovládnych organizácií sú ľudia, ktorí tu žijú, ktorí robia dobro pre svoje, pre, pre Slovensko a taktiež pre seba samých, sú vzájomne prospešné iniciatívy, sú to ľudia, ktorí majú ešte posledné zvyšky dôvery, a preto neberte im ju, prosím.
Zakončím tým, čo som začal v rozprave, neviete, čo robíte, koľkých sa to dotkne a dotkne sa to nedobrým spôsobom. Prosím, nerobte to. Stiahnite ten zákon, ktorý spôsobí veľa zla a zlej krvi. A nepomôže transparentnosti. Ak toto naozaj chceme, ak chceme zlepšiť transparentnosť a informovanosť, začnime túto debatu. Budeme pripravení sa do nej zapojiť, ale treba ju začať úplne ináč. Od začiatku s tými, ktorých sa to týka, a normálnym legislatívnym procesom, tento zákon nepomôže, tento návrh zákona sa nedá opraviť v druhom čítaní, lebo jeho základné nastavenie a základný zmysel je zlý.
Prosím, nerobme to takto. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, kolegovia, kolegyne za vaše faktické poznámky.
Nespomenul som, áno, tú definíciu šeliem, ktorá bola aj v tom našom základnom návrhu. Tá definícia je zo zákona o poľovníctve a máme za to, že lepšie mať už definíciu, ktorá u nás v legislatíve už definovaná je, ako monotematicky definovať veci na, na iba medveďa, a treba sa zamyslieť, ak v budúcnosti bude naplnený základný, základná časť toho zákona, o ktorom je, lebo myslím si, že pán kolega Hlina nepochopil celkom úmysel toho zákona.
Úmysel zákona nie je strieľať medvede, nie je strieľať vlky a už vôbec nie rysy alebo šakaly, tak ako to možno aj pán Kiča neférovo povedal, že KDH s Tarabom chce strieľať rysov. Myslím, že rys nikdy v živote v takejto situácii nebude.
Tu ide naozaj o to, ak nastane ohrozenie života, zdravia alebo majetku, a toho majetku veľmi pravdepodobne, si myslím, v súbehu s tým ohrozením zdravia a života, tak môže byť vyhlásená mimoriadna situácia, ktorá je, ako to slovo hovorí, naozaj mimoriadna, mala by nastať v mimoriadnych prípadoch. A vtedy systémovým spôsobom sa bude môcť pristúpiť aj k tomu, čo už máme čiastočne definované teraz, ako povedal pán Pročko, aby to nebolo na ľubovôli jednotlivých ľudí, ale na krízovom štábe, ktorý koniec koncov stále musí požadovať výnimku od ministerstva životného prostredia, takže asi takto to vnímame.
Možno ešte reakcia na pani kolegyňu Stohlovú, vydávanie výnimiek sa zneužívalo a je obava, že sa bude zneužívať ešte viac. Áno, beriem, že takéto obavy môžu byť, ale zákon má nastaviť rámcové podmienky. To, aby sa nezneužíval, a to, ak niekto bude robiť veci zle, tak ho treba trestať. Treba ho dať niekde inde, nie v zákone.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Strety s ľuďmi... ľudí s medveďmi sú problém. Považujeme ich za problém, ktorý rastie. Ako rastúci problém. KDH to rieši dlhodobo. Aj ako mimoparlamentná strana sme sa venovali tejto téme, máme úzke vzťahy s ľuďmi v regiónoch, vieme o tých prípadoch. Aj stretov s ľuďmi, ktoré neskončili zle. Aj také, ktoré skončili zranením, aj o mnohých škodách na majetku ľudí, ktorý, ktorý v regiónoch je a ktorý nie je dostatočne riešený.
Myslím si, že táto problematika je veľmi komplexná, ale treba najmä riešiť tie strety a dať riešenie na strety, ktoré ohrozujú život a zdravie ľudí. Ministerstvo životného prostredia roky neriešilo problém premnožených medveďov a ich výskytu v obciach, v bezprostrednej blízkosti obcí, škody na majetku sú tiež riešené len veľmi slabo. Pôvodný problém, ktorý medzičasom prerástol do súčasných rozmerov, tak vážne oslabil aj dôveru ľudí v schopnosti štátu chrániť ich životy a zdravie. My chceme chrániť prírodu aj medvede v ich prirodzenom prostredí, ale zároveň potrebujeme riešiť problémové medvede v prostredí, v ktorom žijú ľudia.
Ústavný zákon, ktorý vláda schválila a posunula do parlamentu, nepovažujeme za dobré riešenie, preto KDH ponúklo ministrovi životného prostredia podľa nás systémové riešenie a prístup k riešeniu problému cez zákon o civilnej ochrane, ktorý rieši práve ochranu životov, zdravia a majetku. Minister a vláda si toto riešenie osvojila. Nálepke konštruktívnej opozície pre toto sa nebránime. Neznamená to pre nás nič viac a nič menej ako to, že chceme hľadať dobré riešenie na reálne problémy. Nikto nám za to nič nesľúbil, robíme to preto, lebo vnímame potrebu urýchleného riešenia. V tomto roku je už počet stretov ľudí s medveďmi so zraneniami človeka na tej úrovni ako po celý minulý rok.
Koľko problémových medveďov evidujeme na našom území? Toto je ťažká otázka, na ktorú nie je odpoveď. Ale odborníci odhadujú, že z celkového počtu medveďov, ktoré žijú na našom území, má asi 30 % ich populácie tendenciu približovať sa k ľuďom a prenikať do intravilánov miest a obcí. Informáciu o počte problémových jedincov majú v najlepšom priblížení zásahové tímy štátnej ochrany prírody. My v KDH však pozorujeme nárast konfliktov a obavy ľudí, ktorí žijú v oblastiach, kde sa medveď vyskytuje.
Zo štatistík vieme tiež, že stúpa počet útokov medveďa na človeka, tak ako stúpa aj počet medveďov zrazených na našich cestách. A rastúci počet je aj iných konfliktných situácií stretu človeka a medveďa. V roku 2000 a 2008 nebol zaznamenaný ani jeden útok medveďa na človeka. Roky 2003, 2006 a 2011, tiež 2016 a 2017 boli roky, kedy sa na Slovensku udial len jeden útok na človeka. V roku 2020 sme na Slovensku mali už šesť útokov, v roku 2021 sedem útokov, 2022 ich bolo deväť a minulý rok 12. Tento rok 2024, dva mesiace po zobudení sa medveďa zo zimného spánku, sme už mali viac ako 10 útokov medveďa, ktoré sa skončili zranením človeka. Je teda aj zo štatistík jasné, že počet útokov stúpa a ľudia sa oprávnene obávajú medveďov.
Celosvetovo dochádza k štatisticky významnému nárastu počtu útokov medveďa na človeka a platí to aj pre Slovensko. Vyšší počet útokov súvisí najmä s lokálnou hustotou populácie a hlavnou príčinou útokov je obranný reflex medveďa, ktorý je vyrušený človekom na krátku únikovú vzdialenosť.
Okrem medveďa spôsobuje škody na hospodárskych zvieratách, a to najmä na ovciach a kozách, v podstatne menšom rozsahu na hovädzom dobytku a iných domestikovaných zvieratách aj vlk. V roku 2023 vlky usmrtili 968 oviec a kôz, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo sumu 392 722 eur. Straty na hovädzom dobytku boli 43 jedincov, čo vo finančnom vyjadrení bolo 28 643 eur. Celková škoda od vlka na hospodárskych zvieratách v roku 2023 bola 421 364 eur. Najväčšie škody od vlka sú v oblastiach, kde sa chovajú ovce, teda na strednom Slovensku.
Nemeckí odborníci nedávno opísali fakt, že vlky, ktoré prekonali toxoplazmózu, stratili plachosť a zmenilo sa ich správanie. V talianskom Rimini sa vlci prechádzajú bez strachu pred človekom popri pláži. Podobne kritická situácia je aj inde v západnej Európe.
My sme ako KDH mali v pondelok rokovanie ako vedenia a poslancov KDH s ministrami a poslancami za KDU-ČSL v Brne. Mali sme bilaterálne stretnutie s českým ministrom životného prostredia Petrom Hladíkom, ktorý nás tiež informoval, že v Čechách majú momentálne dosť veľký problém s vlkmi v dvoch českých regiónoch.
Medveď aj vlk sú chránené zvieratá. Je potrebné hľadať opatrenia na to, aby mohli žiť vo svojom prirodzenom prostredí a aby sa toto prostredie, aby toto prostredie aktivity človeka nadmerne nenarušili. Toto vnímam ako komplexný problém, na ktorý musíme hľadať riešenia najmä v prevencii stretov, a sme otvorení širokej diskusii a ďalším prípadným legislatívnym návrhom v budúcnosti. V súčasnosti však vnímame potrebu urýchleného riešenia stretov medveďov s ľuďmi najmä pri obydliach, obciach a v ich bezprostrednej blízkosti.
V tomto roku, ako som spomenul, je už počet stretov ľudí s medveďmi so zraneniami človeka na tej úrovni ako po celý minulý rok. A najmä o tomto je aj tento vládny návrh, ktorý rokujeme, preto podporíme za KDH prerokovanie zákona v skrátenom legislatívnom konaní a ďalšie argumenty si nechám do rozpravy pri prvom a druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Štefunko, povedali ste, že testujeme nový nástroj, ako sa bude vyvíjať. Áno, presne to som povedal aj ja včera na poľnohospodárskom výbore, že sme za to, aby tento nový nástroj vošiel do platnosti aj v tejto situácii krízovej pre farmárov, pre nedostatočné vyplácanie priamych podpôr, ale aj do budúcnosti. Je to nástroj, ktorý sa systémovo nastaví ako nový nástroj podpory našich farmárov, takže by sme tiež uvítali vyhodnotenie, ako to zafungovalo aj teraz v tomto prípade, a chcem požiadať pána ministra, aby našiel formu, ktorou nás bude o tom informovať. Ako toto zafungovalo, tento konkrétny nástroj, aby sme ho mohli mať na stole minimálne na pôdohospodárskom výbore a vedeli posúdiť aj efektivitu a... áno, efektivitu tohto nástroja.
Ďakujem.

Ďakujem.
Je dobré mať ďalší nástroj na podporu farmárov, ale nedostal som celkom odpoveď, pán minister, prečo neprišiel skôr. Hej, sme v novom roku spoločnej poľnohospodárskej politiky a povedali ste, že na PPA sa nepripravili dobre, aby nastavili ten IT systém na všetky schémy, že to nebolo vôbec nachystané. Áno, toto považujem za obrovský problém. Ale nedalo sa tomu predísť? Nevedeli ste toto aj ako opozičný poslanec v poľnohospodárskom výbore, že takýto problém asi môže nastať, a potom ako minister, že toto bude obrovský problém? Okrem toho, keď vás počúvam, tak uvažujem, že za to by asi mal niekto prevziať zodpovednosť, a to nielen politickú, hej, môže byť, časť politickej zodpovednosti je aj na minulej vláde a menili sa ministri, ale to je aj odborná asi zodpovednosť. Ako je možné, že pol roka sa nič nedialo v nastavení tej PPA-čky na ten nový systém, ako ste povedali?
Povedali ste, že minister nemôže dať pokyn na vyplatenie priamych platieb zajtra, jasné, ale mohli ste dať väčšie zálohové platby, mohli ste ísť do 70%. Išli ste do 50 %. Zaujímalo by ma aj, čo k tomu problému, ako nastal, vám povedali predchádzajúci generálni riaditelia, ktorí sa zmenili štyria, a ako to sledovali príslušní riaditelia a generálni riaditelia na ministerstve, na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Veľa otázok, možno tie odpovede nie je priestor úplne tu, ale veľmi by som uvítal na poľnohospodárskom výbore, aby sme si niekedy dali debatu, lebo potrebujeme vedieť pravdu, ako to naozaj bolo.
A posledná vec, to, čo ste spomenuli, že keď je farmár u nás v siedmich schémach a má v jednej problém, nedostane zo žiadnej peniaze, v Čechách iba v tej, kde je problém, no toto je zle nastavený systém, tak ho treba naozaj čím skôr zmeniť, lebo je to nespravodlivé a šikanózne, a boli aj iné príklady ako tie zmluvy pre mladých farmárov, ktoré sme spolu riešili.

Ďakujem pekne kolegovi Jozefovi Hajkovi za jeho príspevok o ekonomickej dimenzii tohto problému.
Ja som sa zamyslel ešte nad jednou vecou. V dôvodovej správe v časti Vybrané vplyvy materiálu je uvedené, vplyvy na rozpočet verejnej správy – žiadne, vplyv na limit verejných výdavkov – žiadne, vplyvy na podnikateľské prostredie – žiadne.
Nie som si istý, či to takto je a či by v tej dôvodovej správe naozaj nemal byť ten vplyv nejako naznačený. No z môjho pohľadu ten vplyv na podnikateľské prostredie v agrosektore by mal byť skôr pozitívny ako, ako žiadny a tiež tu isto bude nejaký vplyv na rozpočet verejnej správy. Chápem, že ten materiál sa pripravuje veľmi rýchlo, narýchlo. Bolo to schválené vládou v stredu. Dnes je štvrtok. Ale možno predsa tieto veci by sme v budúcnosti uvítali rozviesť a špecifikovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja možno len na záver poviem, že dávame otázky, či na výbore, alebo aj tu v pléne pri prerokovávaní, a veľmi radi by sme ako poslanci počuli odpovede. Neviem, či pán minister registroval tie otázky a či bude chcieť vystúpiť. Možno nie. Verím, že pán spravodajca ich mohol zaznamenať a potom možno v nejakom ďalšom vystúpení pána ministra ku druhému čítaniu by sme odpovede na tieto otázky mohli a mali dostať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Diskutujeme dnes o vytvorení štátnej, ďalšieho nástroja štátnej pomoci pre poľnohospodárov a lesníkov, je to návratná finančná pôžička bezúročná, a ako nám to pán minister dnes vysvetlil na výbore, nie je to len nástroj ad hoc, ale má to byť nový nástroj, ktorý bude v systéme, podporí poľnohospodárov aj do budúcnosti. Takýto nástroj v zásade vítame.
Prečo to ide teraz? Kvôli nevyplateným priamym platbám. A to vnímame, že je obrovský problém. Farmári krvácajú. A v tomto ja neberiem hádzanie viny na minulú vládu, ako to pán minister opakovane často robí. Fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry je veľkým problémom a tento problém sa s touto inštitúciou nesie z predchádzajúcich vlád Roberta Fica.
V Česku aj vo všetkých iných európskych krajinách mali ten istý problém, prechod na novú spoločnú poľnohospodársku politiku na prvý rok, ale v Čechách to zvládli a vyplatili priame platby v decembri. Nevidím dôvod, prečo u nás nie. Chceme poznať tie dôvody, preto sme trikrát opakovanie žiadali o poslanecký prieskum, a koaliční poslanci to neumožnili.
Pán minister, vy ste poznali situáciu na PPA-čke aj ako opozičný poslanec. Keď ste sa stali ministrom, myslím si, že ste podcenili za tých šesť mesiacov vašej práce tento problém. Pôdohospodárska platobná agentúra funguje naozaj veľmi zle. Akokoľvek, takýto nový nástroj vítame, aj keď prichádza neskoro. Keby tento nástroj bol schválený skôr, v novembri, decembri alebo v januári, bolo by to namieste. Pýtam sa, prečo vláda prichádza s týmto nástrojom až teraz.
Navyše uviedli ste to aj na výbore, že je to riešenie, ktoré sa osvedčilo pri covide, keď to pomohlo cestovným kanceláriám. Tak vtipne aspoň takto ste dali trochu kredit v minulej vláde, ktorej neviete prísť na, na niečo dobré, tak v niečom ste sa inšpirovali možno aj od minulej vlády, tak takýmto riešením. Ale teda pýtam sa ešte raz, prečo prichádza tento návrh až teraz. Keby bol prišiel v decembri, v januári, bolo by to asi pomohlo a myslím si, že už vtedy ste mohli tento veľký problém predpokladať. Ale v decembri ste hovorili o tom, že priame platby budú vyplatené v januári, potom vo februári a teraz počúvame už o tom, že pravdepodobne nebudú vyplatené ani do 30. júna a že máme možnosti to riešiť aj po tomto termíne. Áno, máme, môžeme to riešiť aj neskôr, ale už na úkor väčších financií zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čo, si myslím, by nemalo byť v záujme vlády pri veľmi problematických verejných financiách.
Moja otázka je, koľkým farmárom to teraz naozaj pomôže, pretože pravdepodobne veľká väčšina z nich si už zobrala komerčné úvery, aby prežili, a je otázne, ako im pomôže nový mechanizmus, ktorý ešte nie je zabehnutý. A ak by sa aj spustil v máji, ako ste v médiách avizovali, tak pri predpoklade, že im platby budú vyplatené do konca júna, je naozaj otázne, koľko z nich to reálne využije.
V opačnom príklade, prípade, ak nemáme takéto dáta, a možno to je moja otázka, či máte zo stretnutí s farmárskymi združeniami nejaké dáta, v akej miere sa farmári majú záujem uchádzať o takýto nový nástroj, o nové bezúročné pôžičky, lebo ak nemáme, tak to môžeme chápať skôr ako PR aktivitu vlády, ako, ako nástroj, ktorý reálne teraz pomôže.
Mal by som aj ďalšie otázky, či tento nástroj bude viazaný v súčasnosti len na problém nevyplácania priamych platieb, alebo sa o pôžičku môžu uchádzať farmári, ktorí majú problémy aj z iných dôvodov. Vieme, že mnohí majú problémy aj z ťažkopádneho prístupu PPA-čky, ktorým ona nevykonala mesiace kontrolu, sú v procese kontroly, a teda nemôžu dostať ani priame platby, ani iné dotácie. To znamená, farmári naši majú problémy okrem priamych platieb z mnohých iných titulov, či sa budú môcť uchádzať o takúto pôžičku aj takíto farmári, pretože v dôvodovej správe sa hovorí len o riešení problému nevyplatených priamych platieb.
A moja posledná otázka. Viete nám povedať, aký objem finančných prostriedkov na priame platby bude nevyplatených po 30. júni, čo predpokladáte a aký objem chcete vyčleniť na tento nový nástroj pôžičiek?
Záverom. Toto nové opatrenie podporíme, ale druhým dychom chcem povedať, že budeme žiadať od ministerstva, od pána ministra informácie, ako toto nové opatrenie naozaj zafungovalo.
Ďakujem za pozornosť.