Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mal som pripravený príspevok za klub na 30 minút, ale myslím, že radšej ho trochu skrátim, aby podľa možnosti ešte dnes sme sa vedeli prihlásiť aj do ústnej rozpravy a uvítam faktické pripomienky, nie nevyhnutne cez dnešný systém elektronicky prihlásené, ale kľudne aj zajtra pomedzi, pomedzi rokovanie.
Pán Huliak, pán Lučanský, kolegovia predkladatelia tohoto zákona, neviete, čo robíte. Myslím,...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mal som pripravený príspevok za klub na 30 minút, ale myslím, že radšej ho trochu skrátim, aby podľa možnosti ešte dnes sme sa vedeli prihlásiť aj do ústnej rozpravy a uvítam faktické pripomienky, nie nevyhnutne cez dnešný systém elektronicky prihlásené, ale kľudne aj zajtra pomedzi, pomedzi rokovanie.
Pán Huliak, pán Lučanský, kolegovia predkladatelia tohoto zákona, neviete, čo robíte. Myslím, hovorím vám to úprimne po prečítaní toho zákona, neviete, čo robíte. Nerozumiete mimovládnemu sektoru na Slovensku, a to vám hovorím ako človek, ktorý pracoval v mimovládnom sektore 29 rokov plus ďalšie roky za totalitného komunistického režimu, keď táto práca nebola možná a bolo to v rámci podzemnej cirkvi.
Váš návrh zákona prinesie v prípade, že bol, že by bol schválený, neprimerané zásahy do fungovania občianskej spoločnosti, obrovský nárast administratívy a byrokracie a tiež nevykonateľnosť. Podľa dôvodovej správy cieľom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií. Spôsobom v tomto návrhu zákona uvedeným sa transparentnosť ani dôveryhodnosť nezvýši. Naopak, vytvorí nové bariéry a nedôveru k mimovládnym organizáciám v našej spoločnosti. Ďalšie ciele podľa dôvodovej správy sú lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti. Nič z toho sa nedosiahne, o tom som presvedčený a môžme sa o tom baviť aj pomimo túto diskusiu.
Prvé čítanie zákona je o tom, či by Národná rada Slovenskej republiky mala o zákone ďalej rokovať. Ja som presvedčený, že nie. Za najproblematickejšie považujem označenie zapisovanej osoby ako organizácie so zahraničnou podporou. Podľa vášho návrhu sa za takúto organizáciu so zahraničnou podporou považuje zapisovaná osoba podľa § 2 ods. 2 zákona, ktorá dostáva finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo od domáceho subjektu, ktorý už má označenie organizácie so zahraničnou podporou a ktorých príspevky jednotlivo alebo v úhrnne za kalendárny rok presiahnu päťtisíc eur. Do výšky týchto príjmov sa nerátajú príjmy, ktoré získava osoba ako zdroj z Európskej únie, ale všetky ostatné áno. Zapisovaná osoba je povinná toto písomne oznámiť registrovanému úradu, že spĺňa takéto podmienky, registrový úrad oznámenie pripojí k údajom o zapisovanej osobe v registri a zapíše k názvu zapisovanej osoby dodatok „organizácia so zahraničnou podporou". Zapisovaná osoba, ktorá je príjemcom finančných prostriedkov zo zahraničia, je povinná po oznámení podľa ods. 3 bezodkladne začať uvádzať svoj názov spolu s dodatkom „organizácia so zahraničnou podporou". Takéto označenie musí byť čitateľné a zapisovaná osoba je povinná ho uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti.
Pýtam sa: Čo sú všetky úkony v rámci svojej činnosti? Vo výročnej správe? Na webovom sídle? Povedzme, to si viem predstaviť. Vo všetkých statusoch na sociálnych sieťach? Tu už prichádzame k tomu, aký nezmysel je tu navrhnutý. Pri diskusiách? V médiách? Budete mať povinnosť, keď bude tam zástupca mimovládok v televíznej diskusii, mať titulku okrem mena aj organizáciu, aj tento dodatok „organizácia so zahraničnou podporou" na letákoch, na plagátoch, na akciách v teréne? Predstavte si, mali sme tu pred niekoľkými dňami aktivistov Ligy proti rakovine v rámci Dňa narcisov, rozdávali nám letáky, na každom letáku by bolo tiež, predpokladám, že aj Liga proti rakovine má finančné prostriedky zo zahraničia, ako seriózna organizácia viac ako päťtisíc eur za rok, tak všade si bude musieť uvádzať aj toto označenie.
Ďalšie veľmi nebezpečné ustanovenie je, že ministerstvo združenie rozpustí, ak teda organizácia toto neuvádza, bude na to upozornená, uloží jej pokutu a ak organizácia v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty to nesplní, nesplnilo si povinnosť, tak ministerstvo ho môže zrušiť. Takáto silná sankcia nebola ani v maďarskom zákone a doteraz mimovládne organizácie má možnosť rozpustiť súd, alebo nariadiť rozpustenie súd, nie ministerstvo vnútra. Toto je veľmi nebezpečná vec.
Ďalšia vec, pre ktorú si myslím, že tento zákon nebude vykonateľný, je, že ide proti právu Európskej únie. Je to v podstate kópia maďarského zákona. K podstate označovania akýchkoľvek organizácií ako organizácií so zahraničnou podporou sa už jasne vyjadril Súdny dvor Európskej únie, ktorý posudzoval súlad maďarského zákona o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci s právom Európskej únie a s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá rovnako ako naša ústava upravuje slobodu združovania. Naša nálepka, hej, je trochu lepšia, neobsahuje to, že zahraničný agent, ale príjemca zahraničnej pomoci, ale tá podstata je, podstata je tá istá.
V čom je tento návrh zákona rovnaký ako maďarský zákon proti mimovládkam, ktorý Súdny dvor Európskej únie zrušil? Tieto dve právne úpravy sú až na výnimky skoro totožné alebo veľmi podobné, dokonca návrh predložený v Národnej rade Slovenskej republiky je ešte prísnejší, ako bol maďarský zákon proti mimovládkam, pretože dáva silnejšie kompetencie ministerstvu vnútra vo vzťahu k občianskym združeniam, čo je mimochodom najpoužívanejšia právna forma občianskych organizácií, a organizáciám s medzinárodným prvkom, môže ich rovno zrušiť, ak neodstránia tie nezrovnalosti, čo som spomínal. Prísnejší je aj vo vykazovaní darcov a prispievateľov vo výročnej správe, dokonca aj pokiaľ ide o rozsah údajov, napríklad štátna príslušnosť pri fyzických osobách, ktoré môžu významne zasiahnuť do práva na súkromie týchto osôb.
Ak teda vychádzame z toho, že vo vzťahu k právnej úprave v Maďarsku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že táto je v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, potom návrh zákona predložený do Národnej rady bude rovnako tak posudzovaný ako zákon v rozpore s právom Európskej únie. Konkrétne s voľným pohybom kapitálu zakotveným priamo v zakladajúcich zmluvách a slobodou združovania garantovanou tak Chartou základných práv EÚ.
V časti označovania organizácií, ako aj možnosti rozpustiť občianske združenie či organizáciu s medzinárodným prvkom pre obsah výročnej správy ide aj o zásah do slobody združovania zakotvenej v našej ústave. Ak sa pozrieme na dôvody, pre ktorý to Súdny dvor Európskej únie konštatoval, tak vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu tento je základnou hodnotou EÚ, pre ktoré bola zriadená, v čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Toto je zakladajúci právny akt EÚ, ktorý má prednosť pred zákonmi členských štátov EÚ. Súdny dvor Európskej únie už v minulosti povedal, že dedenie a dary sú kapitál a spadajú pod pojem pohyb kapitálu. Súdny dvor Európskej únie ďalej konštatuje, že maďarský zákon kombináciou opatrení, povinnosť zaregistrovať to, že organizácie dostávajú peniaze zo zahraničia, povinnosť zasielať osobitný zoznam podporovateľov zo zahraničia, povinnosť používať označenie organizácií s príjmami zo zahraničia, povinnosťou pre registrové súdy zverejňovať zoznam podporovateľov zo zahraničia, a to všetko pod hrozbou pokuty alebo až po návrh na rozpustenie organizácie, týmto bránil voľnému pohybu kapitálu, ktorého sa môžu domáhať tak organizácie so sídlom v Maďarsku, ako aj ich prispievatelia so sídlom mimo Maďarska, ktorí sú pôvodcom tohto kapitálu. Nie je dôvod myslieť si, že by v slovenskom prípade nerozhodol ináč.
Súdny dvor Európskej únie konštatuje tiež, že cieľom týchto opatrení je stigmatizácia týchto združení a vytvorenie atmosféry nedôvery, o tom hovoril kolega Grendel, nebudem to ďalej, ďalej citovať.
Vo vzťahu k transparentnosti a vysledovateľnosti pohybov kapitálu určené pre organizácie občianskej spoločnosti Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že aj keď sa organizácie financované zo zahraničia zúčastňujú verejného života, tak treba konštatovať, že Európska únia je založená na spoločných hodnotách a podporuje aktívnu účasť svojich občanov na verejnom živote, a to vrátane pokiaľ ide o iný členský štát, než v ktorom sú usadení. Napríklad ak žijete v Rakúsku, môžete kľudne s finančnou podporou konkrétnej organizácie občianskej spoločnosti vystupujúcej verejne sa zapájať do verejného diania v Českej alebo Slovenskej republike. Nemožno teda odôvodniť to, aby vnútroštátna úprava vychádzala zo zásady, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú príjemcami finančnej pomoci pochádzajúce od osôb usadených v iných členských štátoch, sú podozrivé.
Máme ďalšiu právnu analýzu vo vzťahu k porušeniu Charty základných práv Európskej únie, mohol by som ju citovať, nechám si to na inú príležitosť, nebudem nás tým úplne zaťažovať.
Zacitujem ešte z včerajšej tlačovej správy rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, neviem, kolegovia, či ste to všetci zachytili. Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie prijala na včerajšom zasadaní v Bratislave negatívne stanovisko k poslaneckému návrhu zákona z dielne SNS, ktorý by chcel zaviesť označovanie zo zahraničia financovaných mimovládnych subjektov. Rada ako poradný orgán vlády Slovenskej republiky vyzvala kabinet Roberta Fica, aby pri prerokovaní poslaneckého návrhu zákona vyjadril s uvedeným návrhom nesúhlas. Ak naozaj chcete zvýšiť transparentnosť, veľmi rád sa zapojím do toho dialógu, mal som počas svojho fungovania v mimovládnom sektore veľa takýchto aktivít. Bol som napríklad členom komisie pre prípravu zákona o verejných zbierkach, kde sme so zástupcami ministerstva vnútra si dlho lámali hlavu, ako nastaviť zákony, alebo či ho vôbec potrebujeme, zákon o verejných zbierkach, ak áno, ako ho nastaviť tak, aby zbytočne nesťažovali činnosť takým organizáciám, ako je napríklad Liga proti rakovine. Na druhej strane, aby obmedzili organizácie, ktoré sa môžu priživovať na takejto činnosti a ktoré to môžu zneužívať. Samozrejme, aj také mimovládne organizácie existujú, ale sme presvedčení, že máme aj nástroje a orgány, ktoré vedia takúto nekalú činnosť odhaľovať.
Ak naozaj teda chcete zvýšiť transparentnosť, začnime o tom reálnu diskusiu s tými, ktorých sa to týka, s občanmi, s ich združeniami aj s ďalšími mimovládnymi organizáciami. Som presvedčený, že rady sa zapoja do takejto, do takejto diskusie. Ale navrhoval by som vám tiež začať zamyslieť sa rovnako nad transparentnosťou politických strán, teda nielen koalície, aj opozície, ale zamyslieť sa napríklad nad transparentnosťou kampane prezidentskej, ktorú sme nedávno skončili, a v prípade pána Pellegriniho boli o tom dosť veľké pochybnosti.
Toho, čo tento zákon, návrh zákona prináša, je pre ľudí, ktorí pracujú či dobrovoľnícky, alebo aj profesionálne v mimovládnych organizáciách, neslušné a dehonestujúce. Zväčší sa tým rozdelenie spoločnosti, nálepkovanie, vytváranie nepriateľov, je to prejav nedôvery. Viete, čo to reálne znamená? Liga proti rakovine, mládežnícke, sociálne, cirkevné združenia, nadácie, čo tento zákon pre nich znamená? Budem o tom rád diskutovať v ďalšom procese, teda ak bude. Radšej budem, ak ten ďalší proces nebude a neschválime posun zákona do druhého čítania. Viem vám to povedať aj osobne, som stále členom niekoľkých mimovládnych organizácií a nezaslúžime si to od vás.
Minister Matúš Šutaj Eštok včera v diskusnej relácii povedal k tomuto zákonu, že my sme gestor toho zákona, teda ministerstvo vnútra, a v parlamente je poslanecký návrh SNS, ktorý vylepšíme v druhom čítaní, aby bol normálny, štandardný, európsky, lebo mimovládny sektor je netransparentný. Som presvedčený, že tento zákon, ak pôjde ďalej, sa nedá opraviť dobre, nebude normálny, ani štandardný, ani európsky. Preto chcem vyzvať predkladateľov, aby návrh zákona stiahli. Ak nám naozaj ide o transparentnosť, otvorme tú diskusiu úplne inak a poďme im príkladom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
