Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, pani kolegyňa. Dovoľte mi k tejto veci pár poznámok. Najprv sa vráťme na sekundu do minulosti. Keď som bol malý chlapec, tak som počul strýka s otcom sa rozprávať, že nebudzem doma bo idzem na manebre a ja som nerozumel tej vete dlho, že idzem na manebre, čo to znamená, potom až neskôr som prišiel na to, že idem na manévre po slovensky a manévre to znamenalo nejaké vojenské cvičenie tých, čo boli záložáci, čo boli vojaci v zálohe. Potom som sa dozvedel, že strýko je dokonca kapitán. A prečo o tom hovorím, dneska ste mi pripomenuli pani ministerka môjho strýka, taká milá spomienka, keďže na hospodársky výbor dneska ráno došiel pán Kaliňák a ku zákonu o energopomoci teda prilepil niečo, čo má riešiť naše aktívne zálohy, teda niečo, čo v minulosti sme poznali ako nejakých vojakov v zálohe alebo záložákov. A je pomerne absurdné, že o tom dnes hovoríme pri úplne inom zákone, ale to tu už bolo spomenuté. A teraz ako sa ten zákon volá. Ten zákon sa volá, že zákon o adresnej energopomoci. Tak mi dovoľte najprv povedať, že čo to znamená adresnej. Slovo adresnej znamená, že ak bývate na jednej zo 190 tis. adries, alebo na jednej zo 190 tis. adries, kde sa kúri drevom, uhlím, drevenými peletkami alebo briketami, tak vás sa tá energopomoc netýka. A potom je klamstvo, že tá energopomoc sa bude týkať možno až 95 % domácností, nebude, lebo asi 8 % slovenských domácností kúri tuhým palivom. Čiže prvá vec čo je adresné na tomto zákone je, že ak bývate na adrese, kde sa kúri s tuhým palivom, tak vás sa tá energopomoc netýka. No a druhá vec je, že energopomoc, ja už som spomínal, že keď pomoc, niekto kričí o pomoc, tak je vo vážnom prúsere, alebo vo vážnom srabe alebo vo vážnom ohrození skúsme tak mäkšie. No ale keď to chcete dať takmer všetkým, tak to nie je pomoc. My to voláme v KDH pracovne, že energodotácia alebo energoúplatok, lebo nejakým kľúčom slovenské domácnosti dostanú peniaze akože na energie od dobrej sociálnej vlády. Nedostanú to tí, paradoxne tí, ktorí to najviac potrebujú, lebo veľmi často tí, ktorí kúria uhlím majú hlbšie do vrecka. Tí to nedostanú, tí nedostanú nič. Ale dostanú to predovšetkým voliči vládnych strán.
=====

Pán kolega Galko, myslím, že už pán predkladateľ Vašečka už to spomenul, nechcem sa veľmi opakovať, ale poviem, že nedá sa dať všetkým všetko a v prípade vašej mamky, ktorá ovdovela, tak štát má veľmi dobrý inštitút na to, lebo existuje vdovský dôchodok. Dneska už aj vdovský aj vdovecký a potom sirotské dôchodky pre deti. Čiže do tej miery, aká je tam potreba tej rodiny, aspoň tej ekonomickej, teda nie sociálnej, ďalšej, ale v tomto prípade to štát adresuje. Čiže to, čo vravel Richard Vašečka, je akási pozitívna diskriminácia rodiny, rodičovstva a manželstva, keďže to máme zakotvené aj v ústave a prišiel s návrhom, ako to nejakým spôsobom konkrétne zviditeľniť, dať na stôl. Takže skôr z tohto pohľadu by som to bral a ako vravím, vdovy, vdovci a siroty, o tie sa štát, myslím, že postaral celkom spravodlivo.
Ďakujem.

Vďaka, pán kolega Horecký, že si uviedol problematiku, aj keď nebola celkom pochopená zo strany jednej z kolegýň. Inštitút spočívajúceho mandátu už existuje, ako si povedal, existuje pre tých poslancov, ktorí sa stanú členmi vlády, a v prípade, že sa niečo pokazí, tak majú možnosť vrátiť sa do parlamentu. Ak sa niektorý poslanec vzdá, odíde z parlamentu, už sa nemôže vrátiť. A preto, preto my ponúkame takú možnosť, že ak sa matka rozhodne, nie že musí ísť na tri mesiace alebo na päť mesiacov preč, práve naopak, zväčšuje ten, ten návrh zákona tú možnosť pre, napríklad pre mamičky. Chcem povedať, že takáto úprava, zákonná úprava existuje v mnohých moderných európskych krajinách a momentálne prebieha v Európskom parlamente veľmi živá diskusia, volajú po tomto inštitúte v Európskej únii a bude to predmetom, predmetom aj ich zmeny legislatívy, tak aby aj europoslanci, europoslankyne mohli v prípade potreby dostať ako možnosť, ako možnosť, nie ako príkaz, možnosť mať spočívajúci mandát v prípade niektorých okolností, ako je napríklad, a my toto teraz navrhujeme, že nielen pre členov vlády, ale aj pre mamičky, ktoré porodili a rozhodnú sa samy, že na pár týždňov alebo pár mesiacov odídu z parlamentu, tak aby boli ich politické strany plnohodnotne v parlamente zastúpené, tak môže na ten čas nastúpiť náhradník. To je, to je vysoko, vysoko liberálna a vysoko slobodná možnosť, tak práve preto si myslím, že táto právna úprava, ktorá platí v mnohých európskych krajinách, by bola na prospech našim mamičkám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, krátko. Vďaka, pani kolegyňa Nash, za faktickú. Práve my chceme otvoriť zákon tak, aby tie tabuľky začínali od minimálnej mzdy. To znamená, že do budúcna toto automatizujeme tým naším návrhom, že neposúvame to na nejaké číslo, s ktorým prišla vláda teraz, ale chceme to urobiť automaticky, že presne, presne systémové riešenie.
A potom kolega, pán kolega Vašečka, no nejde tu celkom o to, že ponúkame istoty a sľubujeme nesplniteľné. Ako som už spomenul, tento náš návrh je z finančného hľadiska neutrálny, pretože tie subjekty verejnej správy a štátnej správy už aj tak musia doplácať, len to nevolajú mzda, ale volajú to osobné ohodnotenie. Čiže ten človek už dostane dneska hranicu minimálnej mzdy, lenže v ich prípade je to dvojzložková vec a tá jedná zložka sa volá že osobné ohodnotenie. A to nie je pre nich fér, lebo to je právne neisté. Čiže my čistíme systém, čistíme zákon, zatiaľ nepridávame, tak ako naznačil pán Škripek, že určite si zaslúžia za tú ťažkú prácu, ktorú robia, oveľa viacej. A mne teraz v takomto zariadení zomrela mamka, kde sa o ňu starali ošetrovatelia, opatrovatelia, zdravotné sestry a tí práve boli pod tou minimálnou mzdou a veľa sa tam natrápili, veľa makali, dali tam kus svojho života, kus svojho srdca, veľkú časť energie a za tú potrebujú primeranú mzdu. My nesľubujeme zatiaľ istoty, ale aspoň tú právnu istotu im dajme, aby to nemali v dvoch zložkách, ale aby aspoň dostali tú minimálnu mzdu zo zákona.
A ešte raz pripomínam, v rozpore sú tu zákony a ja vyzývam vládnu koalíciu, aby tie zákony dali do súladu.
To je všetko. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda výboru pre sociálne veci, pán Richter, kolegyne, kolegovia, ja som veľmi rád, že pán Richter tu je dnes medzi nami, možno že niečo z toho sa ho aj dotkne. Spolu s pánom kolegom Horeckým a s kolegyňou Turčanovou chceme otvoriť zákon 553/2003, to je zákon, ktorý hovorí o odmeňovaní niektorých zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Tam sú tie tabuľky, o ktorých sa tu dneska rozpráva. A ja som rád, že ste tu, kolegovia poslanci, aj z vládnej strany, lebo vaíim mottom alebo často opakovaným heslom je sociálny systém, sociálna spravodlivosť, sociálna úroveň, neznižovanie sociálnej úrovne. Dokonca dve politické strany vládnej koalície sa pasujú, že sociálna. Tak mi dovoľte, dovoľte mi ten inštitút minimálnej mzdy, ktorý sa tu veľmi často spomína ako jeden z nástrojov, ako udržať životnú úroveň a ako neklesať so životnou úrovňou. Tento parameter, tá minimálna mzda, to porovnávame s okolitými krajinami a snažíme sa preukázať, že to je dôležitý parameter, že ho treba zvyšovať a že toto pomáha pracujúcim, predovšetkým tým, ktorí zarábajú menej. Tak potom je nezmysel začínať tabuľkové platy v niektorých profesiách pod úrovňou minimálnej mzdy. Pán kolega Horecký aj ja sme pracovali ako zamestnávatelia a túto mzdu sme dávali zamestnancom a tiež sme to riešili s právnikmi a tu je ten jednak nesúlad zákonov a potom je tu veľmi vážna právna neistota, pretože ak má niekto určenú mzdu pod úrovňou minimálnej mzdy a zamestnávatelia sú iným právnym predpisom povinní im vyplatiť tú úroveň minimálnej mzdy, tak hľadajú spôsob ako. A to, že ten spôsob je cez osobné ohodnotenie, cez nejakú odmenu za prácu naviac, je nezmysel. Toto je právne spochybniteľné, ak si ten človek urobí síce svoju prácu, ale neurobí nič naviac, podľa tabuliek má dostať povedzme 700 eur, ale minimálne mzda je 900 eur a tých 200 eur mu máme doplatiť a my nevieme povedať prečo. Kolega Horecký už povedal, že my máme vytvorené interné predpisy, ako hodnotíme a ako teda vieme ohodnotiť človeka nad rámec jeho mzdy. Ale tu sa, tu ako keby, a to vás teda chcem požiadať, kolegov poslancov z vládnej koalície, aby sme priznali farbu, že či tá naša minimálna mzda je skutočne reálne minimálna mzda. Lebo ak je, tak potom musíme prerobiť tie tabuľky a ony majú začínať na tej úrovni, kde tá minimálna mzda začína. To asi dáva logiku. Tu sa zhodneme.
Druhá vec je, že toto opatrenie nevstúpi, alebo negatívne sa neprejaví napríklad na rozpočte. Prečo? Lebo vo verejnej správe už aj dnes toto musíme doplatiť kvôli inému právnemu predpisu. Čiže nikto vo verejnej správe nezarába menej ako minimálne mzdy a potom tie tabuľky v 553 sú nepravdivé. A toto vám ponúkame kolegiálne, nedávno sme tu hovorili o hazarde, ako ničí rodiny a ako ho treba regulovať, a ponúkame riešenia, podobne aj dnes prichádzame s riešením, aby sme odstránili tie právne pochybnosti alebo právnu neistotu práve u tých zamestnancov, ktorí majú, ktorým začína ten tabuľkový plat pod úrovňou minimálnej mzdy. Vidím, že aj pán Richter dvihol hlavu. Je to vec, ktorá dáva zmysel, nájdime spoločné riešenie, kľudne to prevezmite, pripravte takú úpravu, ktorá by dala zmysel, ale dajte právnu istotu tým ľuďom, ktorí na Slovensku vo verejnej správe zarábajú najmenej.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou č. 978. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prejde v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1023 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán kolega Čaučík, veľmi oceňujem tvoj boj voči hazardu. My ju v KDH vnímame ako negatívnu externalitu, ktorá devastuje rodiny. To si spomenul na začiatku. A pripomínam ešte, že my sme už pri druhej konsolidácii navrhovali zvýšiť odvod z hazardu, jednak u prevádzok kamenných a jednak v online priestore tak, aby z tohto segmentu mohla naša krajina a naša vláda ušetriť zhruba 100 mil. eur, nevyužili sme túto príležitosť. Potom sme prišli s tým, aby sa obmedzila reklama, aby sa hazard odtlačil od škôl, aby nebol hazard propagovaný v tom najsledovanejšom čase a aby ho nemohli propagovať verejne známe a populárne osoby. Ani toto neprešlo. A teraz prichádzame, alebo prichádzaš s návrhom výpisu vložených a získaných prostriedkov, ktorý má otvoriť oči. Spomínam tento balík opatrení preto, pretože KDH vníma hazard ako niečo, čo ničí rodiny, ničí spoločnosť, ničí ľudské životy, aj detské, a tento treba regulovať a obmedziť. O tom sme presvedčení a tie návrhy a tie kroky, ktoré sme zatiaľ podnikli, ktoré si ty, Maroš, podnikol, sú veľmi systematické, je to jasný odkaz pre túto krajinu, pre zákonodarcov, že hazard vnímame ako niečo negatívne, čo treba regulovať a treba ochrániť rodiny a deti. A veľmi pekne ti za to ďakujem.

No, pri všetkej úcte, kolegyne, ja si vážim vašu prácu, aj vašu odbornosť. Tina, ja nezjednodušujem, len nemám veľa času a nie je tu priestor na to, aby sme preberali školské systémy, ktoré nikoho nezaujímajú na tomto svete. Ale na druhej strane, ak poviete, že na základe talentu môžeme teda sa špecializovať, tak potom môžete mať od piateho ročníka okrem športových ďalšie typy škôl. A vy z toho celkového objemu vezmete deti talentované na to, na to, na to, na to, na to, potom akože inklúziu a to vzájomné sa ovplyvňovanie pozitívnym spôsobom má už robiť len tých pár netalentovaných detí a detí z rómskych osád? To je problém. Lebo do tých špecializovaných škôl sa práve tie rómske deti málokedy dostávajú, aj na tie konzervatóriá, aj na tie športové školy. Čiže podľa mňa si trošku protirečíte.
A ja ešte spomeniem aj jednu vec, ktorú ide urobiť pán Drucker. Napríklad v Bardejove to funguje tak, na základných školách, že jedna sa venuje primárne hokeju, jedna sa venuje futbalu, jedna sa venuje plávaniu a tak ďalej, ale teraz tým, že tak prísne nakreslí obvody a povie, že musíte chodiť do obvodovej školy, tak vlastne toto ide pán Drucker pokaziť, ale nič to nemení na tom, že pozor, lebo na inklúziu potrebujete celú vzorku ľudí, aj talentovaných, celú vzorku detí. To je to, čo robí Fínsko, že neselektuje, že nemá špeciálne školy pre športovcov, špeciálne pre hudobníkov, špeciálne pre ľudí, ktorí sa venujú technickým zručnostiam, aleže tie školy do 18 rokov majú všeobecný charakter. To je fínsky model a to je inklúzia. Ale to, čo vy tu dneska predkladáte, je hybrit a potom ako keby ste si veľmi protirečili. To ja vidím.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dnes sa vám tu prihovorím ako pedagóg aj ako športovec, ja som telocvikár, angličtinár pôvodne a veľa som aj trénoval, strávil som vlastne polovicu života na štadiónoch, robil som atletiku, desaťboj a tak, ale aj iné športy potom ako učiteľ telesnej výchovy, tak aj, aj plavecké výcviku a tak ďalej. Čiže k tej téme čosi poviem. A okrem toho som posledné roky sa veľmi venoval školským systémom. Tie školské systémy v zásade na svete môžeme rozdeliť na dve skupiny. Jedny sú inkluzívne a druhé sú selektívne. Ten selektívny, ako príklad uvediem napríklad Nemecko, kde desať-, jedenásťročné deti si vyberú jednu z piatich ciest a tou cestou idú ďalej a vlastne celý systém je nastavený takto selektívne, že je problém potom ešte viete preskočiť z jednej školy do druhej chvíľku, ale v zásade už v desiatich, jedenástich rokoch určite svoju trajektóriu a takýmto študijným smerom sa vyberiete. To je selektívny systém, ktorý od tých desiatich, jedenástich rokoch funguje v Nemecku a Nemecko môžeme považovať teda spolu všetci za úspešnú krajinu, ktorá po druhej svetovej vojne sa veľmi prakticky a dobre vybudovala, dneska je to motor Európy.
Druhý systém, druhý spôsob vzdelávania je inkluzívny a je to systém, ktorý čo najdlhšie sa snaží všetky deti udržať spolu, aby navzájom sa ovplyvňovali, aby sa navzájom ťahali. O inklúzii veľa hovorí napríklad pani kolegyňa Kosová. Náš systém, náš školský systém je zmiešaný, v našom školskom systéme, ako kolegyňa už uviedla, sa snažíme tváriť, že ideme inkluzívne aspoň do tých 15 rokov, ale tým, že existujú osemročné gymnáziá, tým, že existujú konzervatória s programom osemročným, tak vlastne vyberáme časť zo systému, nie všetkým deťom je to umožnené, a to je taký kombinovaný inkluzívno-neinkluzívny systém a výsledky nášho školstva sú momentálne úplne najhoršie v OECD, v Európe, proste pri všetkých možných meraniach sa ocitáme prví, druhí, tretí od konca. Čiže tento zmiešaný systém nefunguje.
A pani kolegyňa spomenula že pozor, že tie osemročné gymnáziá to je tá exklúzia alebo to vyberanie, alebo selekcia na základe intelektu, toto nie, aleže na základe talentu, to už môže byť. Čiže môžeme mať športové školy alebo, alebo konzervatóriá. No dobre, ale potom môže byť ďalšie kritérium, keď má niekto napríklad talent na prácu s drevom, alebo keď má niekto talent na technického charakteru. Tak ja tomu nerozumiem, lebo keď zo systému vyberiete jedenásťročné deti na osemročné gymnáziá, potom vyberiete jedenásťročné deti na šport, jedenásťročné deti na umenie, tak potom kto tam zostane na tú inklúziu, mi povedzte? Kto tam ostane na tú inklúziu? A ja od vás veľmi často počúvam, že inklúzia to je svätý grál a to je to najdôležitejšie, čo musíme zaviezť do školy, a teraz paradoxne prichádzate so zákonom, ktorý je selektívny, s návrhom zákona. A pozerám tu aj na pána Tittela a možno že viacerí ste tu športovci, športovcom sa človek nestáva v jedenástich. Tie hviezdy, ktoré nás reprezentujú, tí proste oveľa skôr začali. A budovať takýto polovičatý systém, že inkluzívny, ale v tomto a v tomto prípade selektívny, neviem, či je správne, tak aj keď sme kolegovia, neviem, že či ten návrh zákona prinesie požadovaný efekt. Ak chcete budovať inklúziu, tak poriadne, ak chcete selektívne ísť zo systému, tak priznajte farbu a nemávajte tu príliš vlajkou inklúzie.
Toľko z moje strany, ďakujem pekne. Snáď som sa vás nedotkol príliš.

Pozdravujem všetkých. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený ako spravodajca k tlači 930 a tak predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 nášho rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.