Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, no ja tiež vychádzam z toho, že tento návrh zákona, jeho hlavným cieľom je vytvoriť rodičom možnosť, aby nieže dávali súhlas s tým, že je sexuálna výchova na škole, ale aby mali možnosť vyňať svoje deti z takej sexuálnej výchovy, s ktorou, s ktorej obsahom nesúhlasia. Toto je pointa toho zákona, takto to ja chápem, aby boli informovaní, a keď nesúhlasia, aby tam tie ich...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, no ja tiež vychádzam z toho, že tento návrh zákona, jeho hlavným cieľom je vytvoriť rodičom možnosť, aby nieže dávali súhlas s tým, že je sexuálna výchova na škole, ale aby mali možnosť vyňať svoje deti z takej sexuálnej výchovy, s ktorou, s ktorej obsahom nesúhlasia. Toto je pointa toho zákona, takto to ja chápem, aby boli informovaní, a keď nesúhlasia, aby tam tie ich deti nemuseli ísť, takže o toto ide a o tom, o tom sa rozprávame a o tom moji predrečníci hovoria a to namietali a to budem namietať aj ja, ale začnem jednou krátkou poznámkou.
Vy ste tu použili ten príklad s tým, že nerodičia by, by nemali hovoriť do toho, čo tak, tak nejak som to teda vnímal, vy ste hovorili o tom, že... (Reakcia navrhovateľa.) No, hej. (Reakcia navrhovateľa.) Áno. (Povedané so smiechom.) A teda sa vám zdalo zvláštne, že rozpráva o tom, čo rodičia môžu, majú a nemajú.
Tak ja si myslím, že máme veľa príkladov takých, kde napríklad ľudia, ktorí nie sú manželia, a zaviazali sa k tomu, že nikdy nevstúpia do manželstva, že budú žiť v celibáte, vedú ľudí, k tomu, ako majú žiť v manželstve, a to mi pripadá tiež zvláštne. Ale budem sa teda venovať svojmu príspevku.
Návrh upravuje právo rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením, a pritom sa odvoláva na Chartu základných práv a slobôd Európskej únie a ďalšie medzinárodné a národné úpravy. Ten článok charty tu už opakovane zaznel, ja len zdôrazním to, čo už aj kolegyňa Kalmárová povedala, že tento článok charty hovorí o tom, že jej vlastne prenecháva tie konkrétne úpravy vnútroštátnym zákonom. Charta teda úpravu podrobných podmienok výkonu tohto práva prenecháva na zákonné úpravy na úrovni členských štátov. Predložením svojho návrhu predkladatelia vyjadrujú názor, že súčasná úprava výkonu tohto práva v právnom poriadku Slovenskej republiky podľa nich nie je dostatočná, a preto ju chcú zmeniť. Vo svojom vystúpení budem argumentovať v prospech zachovania aktuálneho právneho stavu, a teda proti navrhovanej zmene, a poukážem na riziká, ktoré by prípadné schválenie návrhu prinieslo pre našu spoločnosť. Predkladatelia vo svojom návrhu z celého širokého spektra obsahov, ktoré sú súčasťou vzdelávania a výchovy, navrhujú upraviť jednu konkrétnu oblasť, a to oblasť sexuálneho správania, ako to oni definujú. Zvyčajne hovoríme o sexuálnej a vzťahovej výchove. Z toho predpokladám, že v ich... že v iných oblastiach pokladajú právo rodičov na výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením v podmienkach Slovenskej republiky za dostatočne zaručené, keď sa teda hovorí len o tejto jednej oblasti, ostatné nie.
Predkladaným návrhom teda sexuálne správanie predkladatelia vyčleňujú a oddeľujú od ostatných súčastí vzdelávania a pripisujú mu špecifický význam pri uplatňovaní práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Dalo by sa teda povedať, že navrhujú, aby rodičia mohli uplatniť čosi ako výhradu vo svedomí v tejto jednej konkrétnej oblasti vo výchove a vzdelávaní.
Tu chcem ale položiť jednu otázku. Totiž či je v súlade s náboženským presvedčením niektorých rodičov napríklad súčasné vzdelávanie v oblasti prírodovedy, kde sa deti na vyučovaní stretávajú s takými teóriami vzniku vesmíru, ktoré nie sú v súlade s náboženským presvedčením určitých skupín kresťanov trvajúcich na tzv. kreacionizme, teda odmietajú súčasné vedecké poznanie o veku vesmíru a v súlade so svojím presvedčením tvrdia, že vek vesmíru je asi 6-tisíc rokov, čo je súčet chronologických údajov z Biblie.
Tu si dovolím pripomenúť, že áno, kým väčšina kresťanských teológov dnes interpretuje správu o stvorení, tú biblickú správu o stvorení sveta ako metaforu a aktuálne teórie o vzniku sveta nevnímajú ako rozpor so svojou náboženskou vierou, vo svete a, žiaľ, aj na Slovensku je stále veľká skupina teológov, ktorí veriacich zaväzujú k doslovnému chápaniu biblických textov, a teda akékoľvek iné vysvetlenia vzniku a vývoja vesmíru nie sú v súlade s ich náboženským presvedčením.
Túto oblasť však navrhovatelia neriešia, a tak je na mieste otázka, či akceptujú väčšinový teologický názor, alebo iba vytvárajú precedens, a v budúcnosti môžeme očakávať, že niekto bude chcieť týmto spôsobom upravovať napríklad aj to, aby rodičia mohli vyňať svoje deti z vyučovania prírodovedy, lebo teória o vzniku sveta nebude v súlade s ich náboženským presvedčením. Vyčlenenie a oddelenie jednej konkrétnej oblasti výchovy a vzdelávania, v tomto prípade sexuálneho správania a požiadavka, aby sa táto oblasť stala predmetom možného uplatnenia výhrad rodičov z náboženských dôvodov, je nebezpečným narušením celého komplexného systému vzdelávacích obsahov a tém. Ten je totiž stále viac určovaný interdisciplinárnym prístupom, kde sa poznatky jedného vedného odboru stávajú predmetom štúdia v ostatných odboroch. Ľudská sexualita je už takmer jedno storočie predmetom vedeckého výskumu. Výsledky tohto výskumu a poznania na ňom založené formujú našu spoločnosť v mnohých oblastiach. Je to integrálnou súčasťou nielen medicínskeho poznania a praxe, rovnako sa toto poznanie premieta do spoločensko-vedných oblastí. A áno, mení aj náboženský svet a jeho prístup k ľudskej sexualite. A hovoríme naozaj o sexualite, o sexuálnom správaní, nie o biológii, ako ste to vy zdôrazňovali, že na čom sa teda asi vieme zhodnúť, že aké sú pohlavné orgány. Tu hovoríme o tom, že sexuálne správanie je predmetom vedeckého výskumu a do veľkej miery je dnes zhoda na tom, čo je štandardom poznania. Áno, prebieha zápas o to, či ako spoločnosť zostaneme v ére určovanej tabuizáciou sexuality, ktorej podobu prenecháme arbitrárnym rozhodnutiam jednotlivých náboženských skupín, alebo sa posunieme k výchove a vzdelávaniu v oblasti sexuálneho správania, ktoré je založené na vedeckom poznaní a na širokej spoločenskej zhode.
Čím do tohto zápasu prispievajú predkladatelia navrhovanej novely školského zákona? Navrhovanou zmenou chcú dosiahnuť, aby rodičia boli vopred informovaní o obsahu vyučovania, ktorý sa týka sexuálneho správania a s ktorým mnohí rodičia môžu mať problém. Okrem toho chcú dosiahnuť aj to, aby v prípade, ak rodičia usúdia, že ponúkaný obsah nie je v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, musí škola zabezpečiť, aby ich deti neprišli do kontaktu s takýmto obsahom, a to tak, že im pripraví náhradný program. Riešením má byť udelenie, resp. neudelenie informovaného súhlasu s takýmto obsahom vyučovania.
Nazdávam sa, že takéto riešenie je nepochopením toho, čo Charta základných práv a slobôd Európskej únie upravuje v spomínanom článku, keď hovorí o práve rodičov na výchovu ich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Nazdávam sa totiž, že uplatňovanie tohto práva sa nemôže zúžiť na akúsi individuálnu výhradu vo svedomí, pri ktorej jednotliví rodičia dostanú možnosť izolovať svoje deti od daného obsahu vyučovania. Tu rovnako ako kolegyňa Kalmárová sa odvolávam na spomínaný rozsudok týkajúci sa prípadu z Dánska, ktorý vlastne hovorí o tom, že tá povinná sexuálna výchova v škole nie je nejako v rozpore s právom rodičov na výchovu detí. Právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením vykonávajú rodičia v podmienkach Slovenskej republiky predovšetkým voľbou školy.
Slovenská republika garantuje právo zriaďovať školy a školské zariadenia rôznym subjektom. Toto právo majú aj cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj občianske združenia, či dokonca fyzické osoby. Pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho programu majú zriaďovatelia možnosť určovať špecifický charakter ich zariadenia zohľadňujúci ich náboženské alebo filozofické presvedčenie. Takýto špecifický charakter pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho programu je pritom výsledkom diskusie a zhody pedagógov, zástupcov zriaďovateľa a rodičov. Tým sa garantuje potrebná kvalita takéhoto špecifického odborného alebo hodnotového zamerania školy. Okrem toho Slovenská republika garantuje rodičom aj právo zapísať ich dieťa na náboženskú výchovu podľa ich náboženského vyznania alebo na etickú výchovu, kde tiež môžu deti získať taký rozmer sexuálnej a vzťahovej výchovy, aký je v súlade s ich náboženským presvedčením. Nazdávam sa, že tieto dve možnosti dostatočným spôsobom garantujú rodičom zabezpečovať výchovu a vzdelávanie svojich detí v súlade s vlastným náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením.
Nie je preto potrebné také riešenie, ktoré by dávalo jednotlivým rodičom silnú právomoc zasahovať do obsahu vzdelávania bez toho, aby rodičia museli zohľadňovať zhodu odborníkov na výchove v oblasti sexuálneho správania. Navrhované riešenie doslova vnáša anarchiu do oblasti sexuálnej výchovy. Obsah a forma sexuálnej výchovy je dnes výsledkom zhody odborníkov z rôznych oblastí. Existujú, samozrejme, aj vyprofilované smery, ktoré sa môžu odlišovať vo svojich filozofických východiskách. Vždy však ide o odbornú oblasť. Arbitrárne zasahovanie rodičov do takéhoto obsahu je nebezpečné. Ohrozuje výchovu a vzdelávanie samotných detí, nehovoriac o obrovských administratívnych a logistických komplikáciách, ktoré také riešenie prinesie samotným školám.
Trendom v odbornej verejnosti pri formovaní prístupov k sexuálnej a vzťahovej výchove je dialóg jednotlivých prístupov k sexuálnej výchove. Ide o to, aby obsah sexuálnej výchovy na jednej strane rešpektoval rôzne prístupy, bol akceptovateľný pre ľudí s rôznym náboženským a filozofickým presvedčením a zároveň spĺňal aktuálne odborné poznatky a predovšetkým spĺňal základné ciele sexuálnej výchovy a to je príprava mladých ľudí na zdravý, plnohodnotný, bezpečný sexuálny život v rešpektujúcich vzťahoch. Takýto prístup sleduje aj Svetová zdravotnícka organizácia. Jej regionálna kancelária pre Európu už v roku 2011 vydala štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe. Štandardy vychádzajú zo všeobecnej zhody na poznaní, že mladí ľudia začínajú sexuálne žiť oveľa skôr, než sú mnohí rodičia ochotní pripustiť, že rodičia nie sú schopní alebo ochotní so svojimi deťmi včas a otvorene hovoriť o sexualite a že tradične chápaná príprava na manželstvo už nezodpovedá stavu spoločnosti v 21. storočí. Konštatuje, že kým zavádzanie sexuálnej výchovy ako povinného predmetu prebehlo rýchle, bez väčších problémov v 70. a 80. rokoch minulého storočia v krajinách západnej Európy, v krajinách strednej a východnej Európy – a toto je veľmi zaujímavé zistenie tej správy – po roku 1989 zavádzanie sexuálnej výchovy do škôl výrazne spomalilo nástup politicky, kultúrne a nábožensky motivovaného fundamentalizmu. A to je, žiaľ, to, čo ja čítam aj za týmto návrhom.
Pri prekonávaní tohto problému navrhuje táto správa vytváranie partnerstiev a vedenie dialógu jednotlivých skupín spoločnosti a medzi nimi explicitne menuje aj náboženské organizácie. Odporúčam, aby ste si tú správu preštudovali. Takýto prístup dialógu jednotlivých filozofických východísk k sexuálnej výchove volí aj v dôvodovej správe navrhovateľmi ako negatívny príklad spomínaná publikácia Bendíková, Mikšík, Mačorová: Vzťahová sexuálna výchova. Učebnica je výsledkom dlhšie trvajúceho projektu, ktorý skúmal rôzne prístupy k sexuálnej a vzťahovej výchove. Do projektu boli zapojení aj zástupcovia rôznych náboženských tradícií. Jedným z výstupov tohto projektu je aj publikácia Ja v tvojom veku, ktorá sa zameriava na pomoc rodičom pri vedení rozhovorov s ich deťmi o sexualite a reflektuje aj rôzne náboženské prístupy. Toto je podľa mňa moderná cesta ku sexuálnej a vzťahovej výchove.
Na záver dovoľte citát z publikácie, ktorá sa špeciálne venuje úlohe náboženstva v sexuálnej výchove mladých. Je z roku 2010 a zostavila je Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo pod názvom Hlasy nádeje, sprievodca pre inšpiráciu dialógu o náboženstve, viere, sexualite a mladých ľuďoch. Citujem: „Náboženstvo má, samozrejme, veľa výhod pre život mladých ľudí. Viera im môže poskytnúť duchovnú podporu, vedenie a jasný súbor hodnôt pri premýšľaní o vzťahoch. Náboženskí vodcovia môžu byť dôveryhodnými členmi komunity a veľmi často je v náboženskom prostredí pre mladých ľudí dostupná širšia sieť podpory napríklad prostredníctvom organizovaných mládežníckych skupín. Z výskumov uskutočnených v rôznych častiach sveta však vieme aj to, že pre dospelých je naozaj ťažké rozprávať sa o sexe a sexualite s dospievajúcimi, najmä s nezadanými mladými ľuďmi a že náboženstvo to môže ešte viac sťažiť.“ Prečo? Pokračujem v citáte: „Väčšina náboženstiev za jedinú možnosť pre začatie sexuálneho života považuje manželstvo medzi mužom a ženou ako nástroj plodenia a netoleruje mladých ľudí, ktorí majú sex pred manželstvom. Ten považuje za hriech. Vieme však, že mnoho mladých ľudí má sexuálne vzťahy pred manželstvom z rôznych dôvodov. Hoci mladí ľudia môžu pravidelne navštevovať bohoslužby a pochádzajú zo silne nábožensky založených rodín, výskumy ukazujú, že to neznamená, že s väčšou pravdepodobnosťou čakajú so sexom do manželstva. Je to oveľa komplikovanejšie. Svoju úlohu zohrávajú rôzne faktory, ako napríklad prostredie, v ktorom žijete, či ste schopný otvorene sa rozprávať s rodičmi o sexualite, či ste chlapec, alebo dievča a podobne.“
Toto je realita, v ktorej žijú naše dnešné deti a mladí ľudia. Ak touto novelou dáte rodičom do rúk nástroj na to, aby sa pred sebou a svojimi deťmi tvárili, že žijú podľa ideálov svojho náboženstva, nikomu tým nepomôžete. Nepomôžete rodičom, lebo im ďalej umožníte, aby pred svojimi deťmi mlčali o dôležitých veciach ľudskej sexuality a aby sa s vlastnými deťmi nerozprávali a svoje náboženské presvedčenie nekonfrontovali napríklad aj s tým, čo sa ich deti dozvedia na sexuálnej a vzťahovej výchove v škole. Podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby rodičia, ktorí nesúhlasia s obsahom sexuálnej a vzťahovej výchove v škole, ich odtiaľ nebrali, ale sa s vlastnými deťmi rozprávali a argumentovali im, prečo ten obsah nie je v poriadku. Nepomôžeme deťom, lebo ich v tejto jedinej špecifickej oblasti sexuálneho správania prenechávame vo výlučnej sfére pôsobenia rodičov, ktorí ich chcú izolovať od spoločenskej reality. Napokon nepomôžeme ani spoločnosti, ktorá aj pre nízku gramotnosť v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy stále zápasí s neschopnosťou vysporiadať sa so sexuálnym násilím vo vzťahoch a sexuálnym násilím na deťoch a mladistvých, ako aj s obrovskou mierou predsudkov voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, preto tento návrh nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
