Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Zuzany Števulovej a Ingrid Kosovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nebezpečnej normalizácii prejavov nenávisti, mizogýnie a dešpektu voči ženám a potrebe prevencie a boja s rodovo-podmieneným násilím, tlač 1086.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1150 z 10. novembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu dňa 24. novembra 2025 na svojej 38. schôdzi nerokoval, keďže v zmysle § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný.
Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci, ozaj len krátko.
Kolegovi Škripekovi by som chcel zareagovať, poďakovať sa za jeho vyjadrenia. Ja si myslím, že asi sa budeme musieť zísť a porozprávať sa niekde pri káve. Verím, že to pozvanie príjme. Ja to vnímam ako veľké nepochopenie toho nástroja, toho uznesenia, ktoré tu predkladáme. Kolega Škripek hovoril o tom, že teda existuje niečo ako modlitebné raňajky, však v plnej slobode sa konajú tie modlitebné raňajky, aj tuná bývajú, ja viem, však dostávam tie pozvania, dokonca na pôde Národnej rady dostávame pozvania aj na omše rímskokatolíckej cirkvi, to nikto to nenapáda, nikomu to nevadí, v plnej slobode je toto všetko možné. Takže tu nejde o tieto veci, hej. A prekvapuje ma, že kolega Škripek sa akoby cíti týmto ohrozený vo svojich vyjadreniach.
Ja by som na záver len poznámku k tomu kontrolnému mechanizmu, kontrolný mechanizmus je úplne samozrejmou súčasťou každého medzinárodného dohovoru, a preto logicky aj tento celý proces hovorí o nejakom mechanizme kontroly toho záväzku medzinárodného, to je predsa logické.
Veľká vďaka za vašu trpezlivosť a ešte raz sa uchádzam o vašu podporu pre toto uznesenie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda.
Ja si myslím, že ako Slovenská republika ako súčasť medzinárodného spoločenstva máme veľmi jasnú zodpovednosť za to, aby nedochádzalo k zneužívaniu náboženstva na rozpútavanie vojnových konfliktov. A ten proces prebieha a je preto dobré, aby Slovenská republika bola súčasťou tejto diskusie, aby sme vedeli, že niečo také sa deje, aby sme sa o to zaujímali. Tento proces prebieha a je, prerokúva sa už návrh tohto uznesenia, alebo tejto zmluvy, tohto medzinárodnoprávneho nástroja sa prerokúva v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Takže tu sa deje niečo, čo, myslím, že by sme mali mať akoby na radare ako Slovenská republika. No a pokiaľ ide o tie obavy, ktoré aj kolega Mikloško vyjadril, ja viem, že to je veľmi citlivá vec, ale ak tu má niekto obavu, že jeho náboženské vyjadrenie na verejnosti bude považované za prejav nenávisti, tak musíme viesť túto diskusiu a tomu sa tento dokument nevenuje. To je diskusia o povahe nenávistných prejavov a ja verím, že sa zhodneme na tom, že nenávisť nikto z nás nechce šíriť, nechce podporovať, nechce chrániť tých, ktorí svojimi prejavmi rozširujú nenávisť. My sa musíme ale zhodnúť na tom, kde je tá hranica, a ja verím, že sa zhodneme na tom, že aj veriaci ľudia môžu šíriť nenávisť.

Ďakujem. Prihlásil som sa týmto spôsobom, aby som mohol zareagovať na vaše vystúpenia, a veľmi pekne ďakujem za odozvu.
V prvom rade chcem povedať, že ide o nástroj medzinárodného práva, o ktorom tu v tomto uznesení hovoríme. Ja by som povedal, že tie obavy, ktoré kolega Škripek vo svojom vystúpení predniesol, sú neopodstatnené. Jedným z podporovateľov tohto procesu a legislatívnym sponzorom, tak tento systém Pure Ban the Political Abuse of Religion nazýva ľudí, ktorí podporujú tento proces, je aj rakúsky poslanec, europoslanec Lukas Mandl, ktorý je poslancom za Európsku ľudovú stranu. Takže myslím, že to by mohla byť istá autorita aj pre kolegu Škripeka, že tento proces nie je smerovaný na to, aby mi obmedzoval náboženskú slobodu. Rovnako medzi podporovateľov tohto procesu patrí aj bývalý anglikánsky arcibiskup Rowan Williams, veľká autorita v náboženskom a humanistickom hnutí. Ďalším z podporovateľov je kardinál Luis Rafael I. Sako, ktorý je z tých orientálnych katolíckych cirkví. Takže tento proces má naozaj veľmi širokú podporu. My sme o tomto procese hovorili aj na okrúhlom stole, na ktorom sa aj niekoľkí kolegovia tu z parlamentu zúčastnili. Bol tam aj jeden z hýbateľov celého tohto procesu, Salam Sarhan.
Chcem povedať, že áno, tak ako kolega Škripek správne poznamenal, ide predovšetkým o zneužívanie náboženstva pri rozpútavaní vojnových konfliktov. O toto ide aj v tomto uznesení, tak ako je formulované, o to ide tomuto medzinárodnému procesu. A ja verím, že na tom sa asi všetci zhodneme, že náboženstvo nemôže byť zneužívané na to, aby vznikali vojnové konflikty. Ja som v tom odôvodnení hovoril aj o zneužití, to sa totiž netýka len islamu, ako hovoril kolega Škripek, ale veľmi smutným príkladom zneužitia náboženstva je aj ten, ktorý som uviedol, v bývalej Juhoslávii. Tam bolo pravoslávne, kresťanské náboženstvo, zneužité veľmi nepekným spôsobom na podnecovanie v etnickej nenávisti medzi jednotlivými skupinami v krajine. Takže ja by som bol opatrný a nehovoril by som, že kresťanstvo sa niečoho takého nemôže, nemôže dopustiť.
Toto uznesenie teda má za cieľ podieľať sa a vyjadriť istú medzinárodnú zodpovednosť Slovenskej republiky v kontexte tohoto celosvetového procesu, ktorý chce zastaviť zneužívanie náboženstva na politické ciele.

Ďakujem, pán predseda.
Ako som už uviedol, ide o uznesenie k zneužívaniu náboženstva na politické ciele. Zneužívanie náboženstva v dejinách, ale aj v súčasnosti spôsobuje veľmi vážne ozbrojené konflikty. To vedie k tomu, že tieto konflikty majú množstvo obetí na životoch a, samozrejme, spôsobujú aj vážne porušovanie ľudských práv. Napriek tomu medzinárodno-právny rámec zostáva bez akéhokoľvek nástroja, ktorý by zneužívanie náboženstva na politické ciele zamedzil. Chcem povedať niečo o tom, čo vlastne znamená zneužívanie náboženstva na politické ciele a potom poviem pár poznámok k tomu, ako sa formuje tento medzinárodno-právny nástroj, ku ktorému by sme prostredníctvom tohto uznesenia chceli, aby sa prihlásila aj Národná rada Slovenskej republiky.
Náboženstvá svojim prepojením na prežívanie najhlbšieho zmyslu ľudskej existencie sa dotýkajú individuálneho prežívania, ako aj zdieľaných spoločenských hodnôt, ktoré majú univerzálny význam. Skúsenosti z dávnej, ale aj blízkej minulosti však ukazujú, že práve preto, že náboženstvo má tak blízko k vnútornému prežívaniu človeka, sú to zločinné režimy, zločinní politici, ktorí vedia umne náboženstvo zneužívať na dosahovanie svojich cieľov. Preto je veľmi dôležité, aby moderné demokratické štáty veľmi prísne zachovávali princíp náboženskej neutrality. Náboženská neutralita štátu, ku ktorej sa hlási aj základný zákon nášho štátu, Ústava Slovenskej republiky, v článku číslo 1 deklaruje, že sa neviaže na žiadne náboženstvo či ideológiu, a to znamená okrem iného aj to, že ak sú zákony štátu motivované a prispôsobované náboženským normám, je to v rozpore s týmto ústavným princípom prameniacim z našich historických skúseností. Zároveň nám toto ustanovenie kladie ako suverénnemu subjektu medzinárodného práva aj povinnosť túto hodnotu podporovať v širšom než len domácom kontexte.
Význam náboženstva v medzinárodných vzťahoch kontinuálne rastie v posledných desaťročiach, o tom hovorí výskumník Scott Blakemore. Hovorí, že význam náboženstva v medzinárodných vzťahoch rastie a súvisí to podľa neho s obavami národných a etnických spoločenstiev, že nimi dlhodobo udržiavané hodnoty sú ohrozené ekonomickou globalizáciou a neistotami vyplývajúcimi z rýchlych technologických zmien. Táto predstava o vplyve náboženstva sa objavuje aj v iných štúdiách z oblasti medzinárodných vzťahov. Známa Huntingtonova téza o zrážke civilizácií naznačuje, že náboženstvá, ktoré ovplyvňujú kultúru a civilizáciu, budú v medzinárodnom systéme čoraz väčším motivátorom, čo môže viesť až k násilným konfliktom. Vzostup náboženstva je považovaný za kritickú otázku medzinárodných vzťahov, pokiaľ ide o jeho vplyv na globálnu bezpečnosť. Potvrdzujú to empirické štúdie, ktoré konštatujú, že počet ľudí vyznávajúcich náboženstvo demograficky rastie, a to najmä v rozvojových krajinách. Výskumníčka Kathryn Echele vo svojej výskumnej práci venovanej porovnaniu politického zneužívania náboženstva v konfliktoch v bývalej Juhoslávii a v Sýrii preukázala, a to je vlastne to jadro politického zneužívania náboženstva, že politici vedia umne využívať náboženstvo ako prostriedok na posilnenie svojej politickej moci a legitimity. Vzhľadom na silné historické prepojenie náboženstva s etnickou a sociálnou identitou po celom svete, ale najmä v balkánskych štátoch a v Sýrii, politickí lídri úspešne využili náboženstvo na zmobilizovanie svojich podporovateľov a zároveň na rozdelenie a oslabenie opozície. Tým si získavali podporu pre svoje politické programy a posilnili vlastný status lídra. Kathryn Echele potom veľmi podrobne rozoberá, ako náboženské cítenie ľudí zneužíval Slobodan Milošević v Srbsku alebo Bashar Al-Assad v Sýrii. Vzťah medzi náboženstvom a politikou a úloha náboženstva v konfliktoch prináša nové obavy a otázky týkajúce sa budúcnosti vojen a riešenia konfliktov. Od konca druhej svetovej vojny a najmä v posledných 30 rokoch sme vstúpili do novej éry konfliktov a násilia. Ony sa čoraz častejšie vedú vnútri štátov a nie medzi štátmi. Dominantné príčiny konfliktov, ako sú kolaps právneho štátu a zlyhávanie demokratických inštitúcií, sú stále častejšie sprevádzané zneužívaním náboženských symbolov a náboženskej rétoriky. Aktuálnym potvrdením tejto tézy je aj to, ako lídri Spojených štátov amerických a Iránu rámcujú prebiehajúci konflikt ako náboženský konflikt. Teokratický režim Iránu označuje Spojené štáty za Satana a naopak prezident Trump hovorí o svätej vojne v tom aktuálnom útoku.
Tieto a ďalšie dôvody viedli skupinu ľudí v roku 2019, aby iniciovali prípravu medzinárodného dohovoru, ktorý znemožní zneužívanie náboženstva na politické ciele. Takýto dohovor si kladie za cieľ chrániť nielen zraniteľné komunity, ale aj posilniť ľudskú dôstojnosť, podporiť rovnosť a odstrániť základné príčiny náboženských konfliktov. Predkladané uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky vyjadruje podporu procesu, ktorý reprezentuje medzinárodná iniciatíva Ban the Political Abuse of Religion a hlási sa k základným tézam, na ktorých stojí návrh medzinárodného dohovoru zakazujúceho zneužívanie náboženstva na politické ciele.
Zároveň je toto uznesenie príležitosťou uvedomiť si, aké krehké je spolužitie ľudí rôznych svetonázorov a presvedčenia. Moderné dejiny slovenskej spoločnosti ukazujú, ako sa nábožensky motivované politické hnutia môžu stať nástrojom šírenia etnickej a náboženskej nenávisti s tragickými dôsledkami. V neposlednom rade uznesenie otvára diskusiu o zneužívaní náboženstva na upevňovanie politickej moci, čo preukázateľne viedlo a môže v budúcnosti viesť k prehĺbeniu násilia a krvavých konfliktov.
Uchádzam sa týmto o vašu podporu pre toto uznesenie.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňami poslankyňami Luciou Plavákovou a Zorou Jaurovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia Národnej rady k zneužívaniu náboženstva na politické ciele. Naším cieľom v tomto uznesení je jednak prihlásiť sa k medzinárodnému procesu, ktorý smeruje k vytvoreniu medzinárodno-právneho nástroja na zamedzenie zneužívania náboženstva na politické ciele, a tiež odsúdiť akékoľvek zneužívanie náboženstva na politické ciele.
Viac k obsahu uznesenia uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Beáty Jurík a Zory Jaurovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej situácii v Gruzínsku, tlač 963.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1008 z 9. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu dňa 8. septembra 2025 na svojom zasadnutí rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 Zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti o návrhu dňa 11. septembra 2025 na svojej 41. schôdzi nerokoval z dôvodu, že výbor neschválil program schôdze, na ktorej sa mala daná tlač prerokovať.
Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Štefan, veľmi pekne ďakujem za tvoj príspevok. Po prednesení tvojho príspevku mi tiež napadajú rôzne prirovnania a už sa tu vyeskalovala nálada, tak ja v tom prirovnaní dúfam, že budem zrozumiteľný a pritom slušný a mierny. Ja si po tom tvojom príspevku predstavujem kasu verejných financií na Slovensku ako totálne deravú, cez ktorú všetkými možnými otvormi utekajú peniaze občanov a občianok Slovenskej republiky, ty si to veľmi dobre jasnými argumentami pomenoval, a všetci na to doplácame.
Je tu ešte jeden ďalší moment, ktorý zhoršuje celé hospodárenie s verejnými financiami, a to je nedávno zverejnená správa - globálny rebríček vnímania korupcie - a Slovensko sa za dobu vlády Roberta Fica, táto aktuálna vláda, prepadlo o žalostných 14 priečok v tomto rebríčku. To, čo mňa zarazilo, je, že obžalovaný podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar tento rebríček zľahčuje ako nejaký prieskum prieskumov. Pritom ide o seriózny medzinárodný mechanizmus, robustný mechanizmus, ktorý vychádza z veľmi dôveryhodných dát inštitúcií celosvetových, a preto by sme ho mali naozaj brať vážne. Korupcia je jedným z veľmi vážnych nebezpečenstiev pre celú našu spoločnosť.

Ďakujem.
Michal, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie, za to, ako si sa tejto celej veci, tomuto útoku na tvoju rodinu postavil. Myslím, že je to prejav veľmi dobrej, hlbokej politickej kultúry. Ukazuješ to, že takýmto spôsobom je potrebné bojovať s nekalými obvineniami, ktoré tu prichádzajú. Povedal si veľmi jasne, že teda tvoja mama sa postaví tomuto preverovaniu a bude obhajovať a bude čeliť týmto následkom. Ale hovoril si aj o tom, aké má morálne kvality tvoja mama, a to ma veľmi oslovilo. Ja by som chcel povedať možno jeden krátky príbeh. Ty si spomínal, ako tvoja mama chodí pomáhať, chodí učiť do Plaveckého Štvrtku a tieto jej morálne kvality inšpirujú mnohých, mnohých mladých ľudí. Chcem povedať, že v istom zmysle vlastne inšpirovala aj moju dcéru, ktorá tiež cez organizáciu Človek v ohrození jedno leto takýmto spôsobom chodila pomáhať do Plaveckého Štvrtku. A myslím si, že to je ten dôležitý odkaz, ktorý tvoja mama zanechá pre mnohých ľudí v tejto spoločnosti a aj o tom je potrebné hovoriť. Tvoja mama napokon nie je účtovníčka svojho občianskeho združenia, samozrejme ako štatutárka nesie za to zodpovednosť, ale to ten jej morálny odkaz ďaleko prevyšuje tie veci, o ktorých tu teraz hovoríme.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Michal, ďakujem za tvoje vystúpenie a zvlášť ti ďakujem za to, že si sa ešte raz vrátil k tomu nechutnému vystúpeniu poslanca Barteka. Nepoužijem to slovo, ktoré bolo označené ako sporné, ale poviem, že tón, v ktorom predniesol toto vystúpenie, mi pripomína tón tých najkovanejších propagandistov z 30. rokov minulého storočia. A nie je čudo, že, niet sa čomu diviť, že vlastne začal sa vidieť v Mečiarovi a v totalitných manieroch. A veľmi hrubým spôsobom sa dotkol môjho kolegu a priateľa Františka Mikloška. Máme rôzne názory na niektoré veci, niektoré aj teraz v týchto dňoch rezonujú, ale, ale vieme sa rozprávať. A to je to, čo potrebujeme ako spoločnosť v týchto časoch.
Ale teraz k vystúpeniu, k tej téme tvojho vystúpenia, ďalšej teda, hovoril si o ministrovi Tarabovi, je to príznačné, že minister Taraba vlastne je minister neživotného prostredia, tak by som to nazval, a že zo Slovenska chce urobiť nejaké smetisko pre okolité štáty. Ty si veľmi dobre poukázal na to, ako sa máme vedieť porátať s odpadom, ktorý sami vyprodukujeme, a nie ešte otvárať našu krásnu krajinu pre odpad z okolitých štátov. Už len za toto, za to totálne prevrátenie poslania ministra životného prostredia by mal tento minister odstúpiť.