Vážení kolegovia, veľmi pozorne som počúval všetky vaše výhrady a mal by som k tomu zopár pripomienok. Ja zrejme potom ešte aj po ústnej rozprave sa ako navrhovateľ vyjadrím k tomu, čo odznie, aj keď predpokladám, že viac-menej sa budú opakovať veci, ktoré už boli povedané.
Najprv základný princíp. Teda počuli sme tu obrovské množstvo katastrofických scenárov, ale ja som hlboko presvedčený, že je to oveľa viac strašenie a pri dobrej vôli sa všetko dá urobiť. Vlastne základná idea zákona je nasledovná. Naozaj dneska to bolo nastavené tak, že komisie sú neomylné a vlastne ich problematické rozhodnutia nie je schopný nikto korigovať.
Pre pána Dostála, niekedy, keď bol Štátny fond podpory kultúry, tak všetky projekty išli na podpis ministrovi a minister mohol podporiť, nemohol, robil to výnimočne, ako to povedala kolegyňa. Ale stalo sa to, že nejaké kvalitné nepodporené projekty nakoniec podporené boli. A teraz vlastne urobíme to isté, len nebude to minister, ale bude to rada verejnoprávneho fondu. To je všetko.
Ja som ilustroval a minimálne z tej oblasti umenia, v ktorej sa naozaj vyznám, lebo robil som 21 rokov a viete, to vydavateľstvo má nejaký cveng, dostali sme množstvo cien, takže nie sme ani komerční, nie sme ani, no teda ešte, aby bolo jasné, to nie je moje vydavateľstvo. Ja som tam bol nájomný manažér, čiže ja nelobujem pre seba. Akože ja naozaj som skončil ako konateľ a samozrejmé, že som v kontakte s kolegami, samozrejmé, že mi vyplakávajú, ale to neznamená, že hrám na seba. Nie, je hrám v prospech kvalitnej literatúry. Konkrétne.
A teraz poďme k tomu, že tie výhrady. Ja som si pozeral veľmi dôkladne, aj som citoval výhrady fondu. Ako som povedal, s pánom Špotákom som minimálne trikrát, či už na Združení vydavateľov, kníhkupcov, alebo dokonca sídlime v jednej budove, tak raz, keď čakal, no hovorili sme, no minimálne hodinu som mu hovoril veci, ale výsledok bol taký, že ako keby som hádzal hrach na stenu. Povedal, že, usmial sa, uškrnul sa a všetko bolo po starom. Dopyt alebo výhrady kultúrnej verejnosti, a nebol som sám, na združení vydavateľov skoro všetci vydavatelia, alebo teda všetci, ktorí sa na valnom zhromaždení dostali k diskusii, však neboli všetci, lebo ich bolo sto, ale možnože 15 ľudí, každý jeden dal nejakú výhradu. Oni sa aj častokrát opakovali a výsledok nula. No tak keď dobromyseľná diskusia nie je prijatá, tak sa to musí riešiť systémovo. My sme vedeli, kde je problém, pomenovali sme ten problém a riešili sme to, alebo chceme to riešiť spôsobom, ktorý sa nám nateraz zdá za najlepší alebo to, čo si myslíme, že by ten problém mohol riešiť.
Výber ľudí do fondu, viete, ani teraz, ako keď počúvam tie reči, že vlastne ovládnutie, a teraz ja neviem, akí, akí "oplani" sú tí ministerskí nominanti, tak nateraz to boli ľudia, ktorí fungovali v kultúre tri, štyri, päť volebných období. Áno, častokrát sú to vysokí a plne zorientovaní úradníci ministerstva kultúry, ktorí pracovali s týmito fondami, vedia, ako funguje systém. Bolo dokonca takým nepísaným zvykom, keď vznikol tento fond, že generálna riaditeľka sekcie umenia bola podpredsedníčka rady fondu, tak je to asi osoba, ktorá žije tým a nie je to nejaká tupá úradníčka v zmysle, že jednoducho nezorientovaná, prídeš, stláčaš gombíky a tak. Je to osoba, ktorá sa stretávala, alebo sú to všetko osoby, ktoré sa stretávajú s umelcami, diskutujú, pripravujú legislatívu, pripravujú rôzne záležitosti. A je až dehonestačné, keď o nich hovoríte, ako nejakí tupí politickí nominanti, ktorí tam prídu likvidovať a robiť len zle.
Ja komunikujem s ministerkou. Niekedy je to, sú to náročné debaty, ale myslím si, že pri nomináciách do niektorých orgánov, a tak, viem presadiť ľudí, ktorí majú dôveru. A všetci dobre vedia, ktorí za mnou skúšali, tí takí všelijakí trafikanti a podobne, že pokiaľ tí ľudia sú nekompetentní, v živote som takého človeka neodporučil a, naopak, veľmi rýchlo leteli odo mňa, pretože ja si hlboko uvedomujem, že neexistuje väčšia katastrofa, ako dať nekompetentného človeka na vysoko odborný úrad. Nehovorím, že všetky nominácie ministerstva kultúry sú práve ideálne, ale môžem jednoznačne povedať, že ja s nimi nemám nič spoločné. A samozrejme ten, kto nominuje nekompetentného človeka, ak sa niečo také stane, tak bude niesť za neho zodpovednosť.
Takže prvá tip-výhrada, že to skolabuje, som presvedčený, že nie. Samozrejme, keď sa bude robiť obrovská rezistencia, keď sa budú hľadať všetky možné argumenty, ako to neurobiť, no tak sa to neurobí. Vlastne výsledok tohto je, možno nie úplne najelegantnejší, možno nie je úplne najšťastnejší, taký, že vlastne ľudia v tých komisiách aj nominanti ministerky budú odborníci, napríklad je tam významný výtvarník Piačka. Teraz nebudem všetkých hovoriť. Ale to je človek, ktorý má, a nie je dokonca ministerský úradník, ale teda rozumie sa tomu umeniu, je autorita v svojej komunite a, samozrejme, pozrie si tie projekty a niečo, niečo mu naozaj bude silne nesedieť, no tak bude môcť povedať, že to naozaj asi nie.
To isté plánujem presadiť, pomôcť, odporučiť človeka v oblasti literatúry, ktorý požíva dôveru odbornej verejnosti. A nebude to žiaden nejaký glotovaný rukáv, ktorý bude, neviem čo, robiť cenzora, alebo neviem, bude nejaké hlúposti podporovať, naozaj o to vôbec nejde. Všetky argumenty, ktoré som dával, si za nimi stojím a dovolím si povedať, že pred odbornou verejnosťou, nezaujatou, by som si ich vedel obhájiť.
A ešte jedna vec. Naozaj ma mrzí, že diskusia takáto otvorená je až teraz, že nemohla byť pred troma dňami, dvoma dňami, týždňom, kedy samozrejme, a ja to priznávam, je toto koordinované aj komunikované s ministerstvom kultúry a keď sme už na bránkovej čiare, tak veľmi ťažko sa niečo robí bez toho, aby sa to dalo technicky zrealizovať, resp. poviem dopredu, je to, bohužiaľ, nemožné už. Už teraz je to nemožné. Čo neznamená, že však na každej schôdzi môže byť aj priama a nepriama novela zákona. Ale ja nevidím ten systémový, že nejaká malá vec pri, viete, ja vidím iný, inú pointu celého tohoto odporu. Ten odpor vychádza z jedinej veci, že dneska to teda bolo tak, že tie kreovania v tých komisiách a všetky zásadné záležitosti, robila, teda väčšina v tej rade fondu, ktoré taký, že rámcový orgán, ktorý tieto veci rieši, mali teda občianske združenia a teraz to tak úplne nebude. A to už je peklo, armagedon, koniec. Všetci nominanti, ktorí budú z teda ministerstva, budú nekompetentní a nezorientovaní a nie, akože absolútna apriórna vec, ktorá je totálne mimo reality. A je to len naozaj také, že politické odsudky a podobne.
Poslednú vec, ktorú poviem, a to ilustruje, že teda je aj diskusia, aj sebareflexia. Ak si pamätáte, tak v prvom čítaní išli štyri zákony. Do druhého čítania pokračujú len zákon o FPU a zákon o galériách a knižniciach, ktorý prišiel extrémne, alebo dobre, extrémne, ústretovým gestom, ktorý vypočul nejaké, nejaké veci. A dneska ešte poviem, ak teda sa dostaneme k tomu, aké prípadné argumenty sme dostali v prospech takejto úpravy. Ale chcem povedať, že ten priestor tu bol, ak by sa naozaj komunikovalo. My sme stiahli tie zákony z tejto schôdze, pretože nechceme robiť veci alebo chceme ich robiť po diskusii s odbornou obcou tak, aby boli čo najefektívnejšie. Áno, asi sa malo začať tak, že sme si mali pomenovať problém a poďme sa dohodnúť na tom, ako to riešiť. Naozaj ma mrzí, že tá diskusia išla pomimo mňa alebo mimo mňa, lebo ja som bol vždy ochotný diskutovať a som prístupný na racionálne argumenty. Ale tak dobre, učíme sa. Možno v budúcnosti sa táto chyba nestane a je mi ľúto, že teraz už je asi naozaj neskoro. A potom ešte, samozrejme, ako navrhovateľ zrejme sa vyjadrím k všetkým tým ďalším veciam.
Ďakujem.
