Ďakujem za slovo. Samozrejme, vyjadrím sa k všetkým veciam, ktoré boli.
Veľmi intenzívne som sledoval túto rozpravu a skúsim zosumarizovať to, čo bolo povedané a odznené. V zásade sa dá konštatovať, že plus-mínus sa dalo konštatovať, že je nejaký problém. Išlo o to, ako tento problém riešiť. Opozícia hovorí, že sa mohlo elegantnejšie. My sme zatiaľ nenašli iný, lepší spôsob, ako to urobiť, a ono to v konečnom dôsledku, si myslím, že môže fungovať a som o tom presvedčený.
Ako som spomínal, pôvodná idea moja bola urobiť odvolací orgán a tento by mal posudzovať takpovediac donebavolajúce absurdity a nielen na oblasti literatúry, ale aj na oblasti iných kultúrnych aktivít. Chodili aj podnety, a preto som aj to nechal, aby mesiac a pol bol čas na to, aby som zbieral tieto veci a ilustroval ich. Aj teraz cez víkend mi prišla ďalšia veľmi pochybná nejaká queer kultúrna aktivita, ktorá naozaj bola až obscénna. A ak doteraz tvrdíte, že komisie fondu sú naozaj nestranné a objektívne, ktoré majú jediný jeden parameter, kvalita kultúrnych podujatí, ktoré sú podporené, tak ja si to dovolím veľmi zásadným spôsobom spochybniť.
Poďme k tým ďalším veciam. Druhá, démonizácia tých ľudí, ktorí tam budú nominovaní. Boli tu také vyjadrenia, návrat do normalizácie. Tak ja neviem, či za ministra Válka, samozrejme, boli nejaké občianske združenia, ktoré boli združené v Národnom fronte. Vtedy som bol na strednej škole a základnej, a teda neviem, ako fungovala neriadená, nezriadená kultúra, že či mala nejakú grantovú schému, a pochybujem o tom. Vtedy bol každý nejakým spôsobom zriaďovateľom a žiadna asi taká normalizačná grantová schéma nebola.
Tie veci, že mečiarizmus a neviem čo, to sú už také ako naozaj floskuly nonstop. Viete, ale mne je ľúto, že vy na jednej strane použijete tieto argumenty, na druhej strane, keď vám poviem, že tí nominanti ministerstva sú vlastne ľudia, ktorí dlhodobo pracujú v kultúrnej oblasti, 20 rokov sú niektorí ministerskí úradníci, ale s hlbokým vhľadom do kultúrnej problematiky, poznajú sa s tvorcami, poznajú ich problémy, pracujú na legislatíve v tamtom rezorte, tak povedať, že to sú nejakí, ja neviem, nejaké figúrky, ktoré budú nejak stranícky nominované, sa mi zdá hlboko dehonestujúce. Nie sú to len ľudia z ministerstva, sú to aj ľudia ako všeobecne rešpektovaní kultúrni tvorcovia, napríklad za výtvarné umenie to je človek, ktorý nikdy nebol na ministerstve, ale je rešpektovaný maliar, ktorý má plnú autoritu. A ja verím, že sa do, a teda budem motivovať, budem robiť, dávať návrhy a budem motivovať ministerku, aby naozaj takéto, takýchto nominantov dala do tohto fondu, aby to boli ľudia požívajúci všeobecný rešpekt a ktorí sú autoritami v danom konkrétnom kultúrnom prostredí alebo v danej časti kultúry. Takže démonizácia a apriórne spochybňovanie kvalifikovanosti alebo osobnej integrity týchto ľudí je naozaj fail. Keby som mal potom akože jemne zredukovať celú tú debatu a diskusiu, tak skúsim to povedať takto, že komisie alebo rada fondu, ktorá je dneska kreovaná, a áno, ktorá kreuje tieto komisie a ja budem ich ešte ilustrovať, že ktoré naozaj nie vždycky rozhodnú úplne dokonale, tak pokiaľ sú tam občianske združenia, tak vtedy je to dokonalé, vtedy je to dobré, vtedy je to objektívne, vtedy je to nestranné, a pokiaľ už sú to nominanti ministerstva, tak, samozrejme, to je úplne že peklo, koniec, ovládnutie, armagedon. No, takéto čierno-biele videnie sveta je naozaj mimo.
Poďme k ďalším argumentom. Tie argumenty boli, že nedá sa to zúradovať, lebo vraj teda to, čo robia tie komisie, tak to budú robiť členovia rady. No nebudú. Každý člen rady pôsobil alebo sa orientoval na istý čas, istý druh umenia a je v tom doma. Pozná tvorcov, pozná výtvory, pozná ich históriu, pozná ocenenia daných autorov a jednoducho pozrie si rozhodnutia komisií a len keď tam niečo naozaj zasvieti, tak si vyžiada informácie, prečo takto rozhodla, či naozaj boli objektívne kritériá na to, aby takto rozhodla, a môže, ak si uvedomí, že nepodporenie niečoho zásadného by bola veľká kultúrna ... (nezrozumiteľne vyslovené) to zvrátiť. Je to komisia od komisie. Niektoré budú úplne bez akýchkoľvek ingerencií, niektoré možnože budú viacej. A to je aj taká spätná väzba. Viete, ja naozaj neverím v neomylnosť komisie a ilustroval som to množstvom argumentov a dnes a denne dostávam ďalšie a ďalšie. Volali mi dneska, viete, vy hovoríte, že rôzne petičné akcie sú a kultúrna verejnosť – časť kultúrnej verejnosti. Druhá časť kultúrnej verejnosti mi drží palce. Posiela mi podporné esemesky, posiela mi maily a narieka na to, ako to nefungovalo. Takže viete, nikto nie je zástupca, generálny zástupca všetkých umelcov. A nevydávajte sa za niečo také, lebo to tak naozaj nie je. Ja som okrem obrovskej miery až hystérie a kritiky zažil aj množstvo podporných stanovísk, takže ja som rovnakým predstaviteľom alebo zástupcom kultúrnej obce ako aj vy. Ako to bolo predtým a ako to asi bude, keď bol štátny fond kultúry, tak, samozrejme, boli poradným orgánom tie komisie. Minister 93, 95 % automaticky podpísal. Podpisoval ich všetky. Samozrejme, že všetky nepreštudoval. Samozrejme, že neprešiel a nesuploval prácu komisie, ale keďže to bol človek z kultúry, tak niečo mu zasvietilo a v prípade, že niečo bolo nepochopiteľné, tak si to zrejme vyhľadal, dal sa informovať a mohol to zvrátiť. Presne to bude robiť táto komisia.
Ďalšia výhrada, kolaps, armagedon, neviem čo všetko, nič také nestane. Samozrejme, že bude stretnutie pri kreovaní, ak bude účinný tento zákon, zástupci, zástupcovia rady fondu s ministerstvom, pripraví sa nejaký vykonávací predpis, ako sa to dá urobiť. Ja viem, že je tisíc argumentov, ako sa to nedá. Keď sa chce, tak sa, samozrejme, nájde všelijaké výhrady. A keď sa nechce a keď sa chce naopak, aby to šlo, tak sa, samozrejme, nájde spôsob, ako to urobiť. Podľa mňa to, že štatutár teraz nebude riaditeľ fondu, ale rada fondu, to je otázka krátkeho softvérového, nejakej úpravy pri tých projektoch. Takisto sa tam urobia nejaké veci. Rada fondu nastaví si celý proces, stretne sa, dá nejaké zadania pre úradníkov a môže to ísť. Samozrejme, budete mi tú dôvodiť, že ako sa to nedá, keď to bude. Nie, je to všetko, keď, keď je dobrá vôľa, tak je aj cesta a ja verím, že sa to bude dať. Dá sa možno nejaký, nejaké prechodné obdobie, ak naozaj niektoré veci sa nebudú dať hneď zo dňa na deň urobiť, ale určite to nebude tak, alebo teda som presvedčený o tom, že to nebude tak, že pol roka nikto nič nedostane. Mimochodom, aj teraz niektoré rozhodnutia komisie, ktoré išli minulý piatok, boli pre mňa nepochopiteľné a teda viem, o čom hovorím, lebo naozaj tomu rozumiem.
No a poďme ešte k tej poslednej veci. Ja som si uvedomoval, že do istej miery riskujem, keď som dal nejaké citáty, ale chcem niektoré veci uviesť na pravú mieru. Pokladám za dosť nechutné a ja som od začiatku jednoznačne hovoril, že keď niečo ilustrujem, tak ako exemplum, robil som všetko pre to, čo bolo v mojich silách, aby sa nejaký autor nestal obeťou šikany, aby sa nedali nejaké akože otázniky na tom, aby zase niekto aj nepropagoval možno dielo, ktoré nie je kvalitné. A výhradu, ktorú ja teraz mám a ktorú pán Dostál a kdekto povedal, by úplne platila, ak by takéto niečo vydalo súkromné vydavateľstvo, kde jeho riaditeľ je plným pánom nad edičným plánom, kedy svoje hodnotové a estetické kritériá môže nejakým spôsobom naplniť. Ale ja teda predovšetkým nepotvrdzujem ani meno autora, ani názov diela, ani vydavateľa, ale hovorme v teoretickej, v teoretickej úrovni, ako sa niečo také môže stať. No môže sa tak stať, že sú nejaké občianske združenia, ktoré združujú nejakých umelcov, a tí umelci, alebo to občianske združenie má nejaký, nejaké vydavateľstvo, alebo má nejaký, nejaký, dobre, vydavateľstvo, ktorého cieľom je dať kompletný vydavateľský servis pre svojich členov. Tí členovia sú tam, je to výberová komisia, majú lepšie a horšie dni, lepšie a horšie knihy, lepšie a horšie texty. A, samozrejme, je povinnosťou vydavateľa dať kompletný vydavateľský servis, ak autor má finančné zabezpečenie cez sponzorov, alebo ak na jeho dielo je dodaný grant, podpora. Jeho... nie, on nie je vlastníkom, on je nájomným manažérom. A cieľom jeho je podporiť, alebo teda zabezpečiť v prípade, ak odborná komisia podporí dielo, tak aby teda bolo vydané.
Chcem zdôrazniť, že komisie, keď bol fond na podporu, teda ešte predchádzajúci fond, tak bolo fakultatívnym, nie fakultatívnym, bolo povinnou prílohou posudky od nejakých literárnych vedcov a podobne. A teraz je to fakultatívne. Takmer všetci to dávajú, takmer všetci majú odobrenia, pokiaľ možno od nespochybniteľných profesných autorít, od literárnych kritikov alebo významných etablovaných autorov, ale nemusí to tak byť. A vlastne, keď dáte žiadosť bez posudku, tak vám ju automaticky nevylúčia, len som si hlúpo a naivne myslel, že takáto žiadosť nemá šancu na podporu, že príde tam nejaký rukopis, je tam nejaký úryvok, a teda odborná komisia si ani neprečíta, nikto relevantný to nepodporil, ale dobre. To znamená, vysoko kvalifikovaná komisia dostane nejaký rukopis bez posudkov, lebo nikto súdny sa nebol schopný a ochotný podpísať, a napriek hlbokým neočakávaniam takýto projekt podporí. Čo má potom robiť vydavateľ? Ako vysvetlí autorovi, že vieš čo, kvalifikovaná komisia ti podporila projekt a ja ti ho nevydám? No predovšetkým ty nie si vlastník, to nie je na tebe, ty si súčasťou niečoho a je to tak. A viete, ja som jasne povedal a ikskrát som zdôraznil, mne nejde o toho autora. Ten autor naozaj nemusí mať súdnosť. Mne nejde o ani vydavateľa, lebo on je v ťažkej pozícii, ako vysvetlí, že odborná a špičkovo kvalifikovaná komisia to podporila bez posudku? Ale frustrujúce je, že vidíte kvantá oveľa kvalitnejších, sofistikovaných, umelecky hodnotných projektov, ktoré podporu nedostanú. A keď sa off record, alebo keď sa spýtate autora, vieš čo, ja neviem, či to má vôbec zmysel dávať ten projekt, však to nemá šancu. Nie, len daj, mňa si tam vážia. Aj sa stalo. Čiže takýto neidentifikovaný, povedzme iba ad exemplum autor, keďže to má v komisiách dohodnuté, je nepodstatné, čo napíše, má absolútnu istotu, že vždycky a za každých okolností ten grant dostane. Potom je, samozrejme, aj vydavateľ niekedy v ťažkej dileme, čo s tým. No nedá sa s tým už urobiť nič. To sa naozaj nedá, že odborná komisia, kvalifikovaná, podporila niečo také a teraz čo s tým? Áno, jediná chyba vydavateľa bola v tom, že hlúpo a naivne si veril, že súdnosť komisie, že ona takéto veci zastaví. To hádam nie je možné, aby to prešlo, to jednoducho nie je možné. No, je to možné.
Takže nehovorme o mene, nehovorme o tohto, ja som to chcel dávať ako príklad. Od začiatku som jasne povedal, že nevyčítam nič autorovi, nevyčítam nič vydavateľovi, ale veľký a veľký otáznik je nad kvalifikovanosťou komisie. To je, to je to podstatné. A myslím, že možno je aj dobré, že, ja to teda nepotvrdzujem, ale že sa tu vytiahlo nejaký, meno, nejaký, nejaké dielo. No tak viete, pýtajte sa členov tej komisie, na základe akých hodnotových, estetických a neviem akých kritérií podporili takéto dielo. Takže toľko k tomu.
No a poďme teda k pointe. Keď prejde zákon a bude účinný, nastane to, čo bolo možno predtým a ono to fungovalo. A hovorím vám, že množstvo ľudí bolo celkom spokojných s tým predchádzajúcim systémom, kedy naozaj mali komisie len pozíciu poradného orgánu a nie definitívneho a jediného arbitra elegancie, arbitra kvality.
Nebudú tam nekvalifikovaní ľudia, ja budem robiť všetko pre to, aby tam boli čo najkvalifikovanejší. Budú ako posledná záchranná brzda pred tým, aby sa nejakým spôsobom dobré a kvalitné diela podporili a nekvalitné nepodporili. Kde je vôľa, tam je cesta. Verím, že nájdeme spôsob, aby to fungovalo a bez nejakých prestojov. Verím a dúfam, že títo kvalifikovaní ľudia, viete, ja som aj povedal, že ja nemám krvavé oči, ja nemám až taký problém, že priemerné a podpriemerné diela sa podporujú. Nech, ja to nevyčítam autorom. Dokonca ani tým komisiám až tak by som to nevyčítal, ak by podporili oveľa kvalitnejšie diela. A to je ten problém, že priemer a podpriemer a vo všetkých druhoch umenia sa podporuje a veľmi zaujímavé projekty podporené nie sú. To je tá pointa. Je málo prostriedkov. Samozrejme, treba robiť všetko pre to, aby ich bolo viac, ale už aj z tých malých prostriedkov sa dávajú podporu na projekty, ktoré sú viac než otázne. A keď toto nevidíte, tak potom naozaj máte asi beľmo na očiach.
Dobre, ešte raz, vrátim sa k pointe. Ak by občianske združenia mali väčšinu, všetko by bolo dokonalé, perfektné, fajn, ak tam má tá zlá vláda, respektíve ministerstvo, tak je to armagedon. No ale takto čierno-biele to naozaj nie je. Cieľom tohto zákona je jednoznačná vec, dať opravný mechanizmus na komisie, dať posledný odvolací orgán nepriamy, nebude to priama odvolačka, bude to len na súdnosti kvalifikovaných členov rady. Aj tí kvalifikovaní členovia rady budú musieť nejakým spôsobom kolegom zdôvodniť, prečo dávajú nejaký návrh na korekciu, a verím, že ich argumentačne presvedčia. Ak sa tak stane, tak minimálne niektoré kvalitné veci, ktoré boli nepodporené, podporené budú. To je všetko a všetko ostatné je demagógia a nejaký mediálny šum. Takže žiadam predovšetkým koaličných poslancov o podporu tohto projektu, respektíve tohto zákona. Predkladal som ho s plným vedomím toho, že pomôžem kultúre, samozrejme, realizačná prax ukáže, či a do akej miery to naplnilo očakávania. Samozrejme, že ak sa vyskytnú nejaké veci a ja to ne-vy-lu-ču-jem, ale nevidím na prvú, že by tam niečo také malo byť, tak vieme to skorigovať nejakou následnou novelou, ale môžem jednoznačne povedať, keby ste vystúpili z bublín, v ktorých žijete, tak minimálne taká časť kultúrnej obce, ktorá má problém s tým, že stratí monopol nad kreovaním komisií a ich estetických parametrov a neviem čo, tak minimálne taká istá časť je rada, že sa niečo v tomto zmysle robí a že niekto bude schopný korigovať niektoré veľmi-veľmi problematické rozhodnutie fondu.
Ďakujem za pozornosť a verím, že aj za podporu.
