Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Som rád, že teda vystúpim a mám dosť veľa času, aby som v plnej celistvosti vysvetlil, o čo sa tu hrá, aká je to falošná hra. Konečne dám na pravú mieru tie neskutočne prostoduché úškľapky o nejakej prostoduchosti, prostorekosti a podobne. Viete, vysvetlím svoje osobné motivácie a zásadné argumenty, ktoré mám, prečo som schopný a ochotný nielen podporovať tento zákon, ale aj vysvetľovať, že ukazuje na niektoré zásadné pochybenia, nerovnomerné problémy, ktoré sú v celom všeobecnom volebnom systéme. Takže najprv chcem povedať základnú motiváciu. Možno to u vás v opozičných poslaneckých kluboch funguje tak, že sa príde s nejakou legendou a boss politicky povie: „Budeme presadzovať toto a ja vám hovorím, že toto používajte ako argument.“ A všetci zrazia opätky, zasalutujú a do bezvedomia verklikujú nejakú naučenú frázu. Tak ako naučenú frázu, tisíckrát som počul, že som prostoreký, že som najpravdohovornejší poslanec a neviem čo a že vlastne som nevedel, čo robím a že som to povedal preto, lebo som nevedel, čo činím. Nie. Vedel som presne, čo činím a viackrát v parlamente, ak som s niečím nesúhlasil a povedal som si, že toto neviem obhájiť pred svojimi voličmi, tak som aj sám proti celej koalícii hlasoval. Viackrát som povedal, že argumenty pre ten alebo iný zákon, ktoré sa predkladajú, ja neakceptujem, ale ak to podporím, tak preto, že mám iné argumenty a toto je presne ten prípad. A ten prípad alebo ten dôvod je v tom, že vítam jednu vec. Otvorila sa debata, voľne nič, áno, o reprezentatívnosti voľby. O tom, či existuje legitimita, to znamená, či je priama úmera medzi podporou voličov a získavaním mandátov. Toto tu pre ľudí troška vzdelanejších, gerrymandering znamená násilné ovplyvňovanie alebo legálne, ale neférové ovplyvňovanie volieb v prospech jednej strany. Legálne, ale neférové. Samozrejme, teraz poviete presne naopak, že to vlastne my chceme robiť. Ale ja poviem x prípadov, že to tak nie je a poviem prečo. Takže dnes je situácia taká, a poviem to kľudne takto, aby bolo jasné. Pre mňa, pre mňa nikdy neboli argumenty, že tajná voľba nie je dostatočne tajná, lebo áno, je to pravda. Napríklad aj pri voľbe, keď chodia so schránkou za nejakými invalidmi alebo do domovov sociálnych služieb, mám príbeh aj z rodiny, že som bol v čase volieb pozrieť sa v DSS-ke a môj príbuzný, prišla tam nejaká sestrička v cirkevnom zariadení s urnou a spýtala sa: „Ste kresťan?“ „Hej.“ Vytiahla KDH, chcela to hodiť do schránky. Samozrejme, zavrátili ju, a teda aj preto, že tam bol svedok, čo som prekvapený. Takže aj takto sa robí a sú všeobecne zdokumentované, v ZDF o 10:00, prípady, kedy v niektorých DSS-kách bola extrémna nadreprezentatívna úspešnosť pri niektorých stranách. To nebolo celkom fér, teda, ako podľa vás možno bolo, ale podľa mňa to teda nebolo. A teraz poďme k tej šialenej hysterii, ktorá tu vznikla a že o čo sa vlastne hrá. Tak, že zažiadali o voľby zo zahraničia 70 000 ľudí. 58 000 využilo právo, ktoré deklarovalo, že chce si využiť. 12 000 tých, ktorí chceli akože voliť, tak to nevyužili. Dobre. Vznikla tam taká zaujímavá vec, až anomália, že strana, ktorá nemala ani 20 %, získala 62, v poriadku. A potom jedna ešte strana mala 12 %, ktorá mala inak 6. Všetky ostatné boli hlboko podreprezentované. Dobre. Zloženie voličov v zahraničí je také, aké je. O tom, že sa robili predtým nejaké vlaky na prezidentské voľby a kdečo a z bohviakých prostriedkov, v poriadku, mobilizácia. Ale čo chcem povedať? Keď máme republikové číslo okolo, ja neviem, 15, 17, 18 000, vždycky je to iné podľa výsledku volieb. Tak vlastne boli štyri mandáty, prípad plus mínus pri tých 58 000. Ten pomer bol asi 3 : 1. Tri boli v prospech opozície, jedna v prospech koalície. Ak znížime alebo teda upravíme, lebo viete, ďalší extrémne častý naratív, rušíme voľbu zo zahraničia. Zjavná a ľahko vyvrátiteľná lož, nie? Meníme na parametrické zmeny, čo tu, čo som… Áno, je to parametrická zmena, ale povedzte, že sme zakázali? Je to zjavná a ľahko vyvrátiteľná lož. Voľby zo zahraničia nie sú zrušené. Ak toto hovoríte 1000-krát, tak klamete a nie ste… Toto sa hovorí. Ja to počúvam dnes a denne v titulkoch a tak ďalej. Takže nie, mení sa parametricky táto voľba. Uvidíme, koľko bude. Prvá vec bola, že v prvom kole bolo, že budú ambasády. Kolegovia z HLAS-u povedali, že nie. A neznamená to, že budú len na konzuláte, ambasáda, ale ľudia z ministerstva vnútra povedali, že všade tam, kde budú mať dopyt nad 1000 žiadostí o voľbu, bude volebná miestnosť, aj keď tam nie je diplomatické zastúpenie. Jednoducho prenajme sa nejaká volebná miestnosť, bude informovaná, takým výkričníkom bolo Dánsko. Máme tam veľa študentov, v poriadku. Nebudú musieť chodiť do Hamburgu na generálny konzulát. V Dánsku bude volebná miestnosť. Všade v štátoch, kde sú 1000 plus, áno. Tam, kde niekde v Tanzánii je šesť ľudí, nebude volebná miestnosť. Ale všade, kde… Tým pádom miera účasti bude, uvidíme. Nebude 58 000, bude 48 000 alebo 45 000. Suma sumárum. Zo štyroch mandátov zahraniční voliči budú rozdeľovať 3 a bude to v pomere 2 : 1. Celá táto hystéria, všetky tieto veci, všetky tieto katastrofické sú kvôli jednému mandátu zo 150. Akože, nonsens, ale dobré. Zo štyroch mandátov zahraniční voliči budú rozdeľovať 3 a bude to v pomere 2 : 1. Celá táto hystéria, všetky tieto veci, všetky tieto katastrofické sú kvôli jednému mandátu zo 150. Akože nonsens, ale dobre. Ja neviem, či naozaj si myslíte, že na väčšinu jedného mandátu môžete vládnuť alebo že či taký je to nejaký zlatý, zlatá, akože zlatý mandát, ktorý rozhodne. Bolo to úplne adekvátne, nehovoriac o tom, že je otázka, či vôbec sa bude ešte na tejto schôdzi o tom hlasovať, ale k tomu sa vrátim v inej časti. No a čo pre mňa bolo, nazvime, že intelektuálne podnetné, tak som si pozrel na iné druhy, druhy volieb. A či funguje nejaká proporcionalita, alebo o čom sú vlastne voľby? Voľby by mali byť o tom, že ľudia dávajú mandát niekomu a je pokiaľ možno čo najpriamejšia úmera medzi vôľou ľudí a reprezentáciou, ktorá túto vôľu ľudí v politických orgánoch reprezentuje a napĺňa. No, keď sme si pozreli alebo keď som si ja pozrel rôzne druhy volieb na Slovensku, tak som zistil, že v mnohých druhoch volieb sú strašne krivé veci. Príklad, rok 2001, prvé župné voľby, Trenčiansky kraj. Asi 30 % voličov, 100 % mandátov. Severokórejský parlament, to je v poriadku? Viacmandátový väčšinový systém, jednoducho celá župa, všetci poslanci z jednej strany. 30 %. Nie je to celkom, akože je to v poriadku. Pamätám sa, že vtedy bola ešte dvojkolová župná voľba, z KDH-ka je tu, je tu jeden, dvaja sú tu. Vtedy teda Záborská sa dostala do druhého kola a vtedy Fero Mikloško hovoril, že „chuderka, ona to určite vyhrá, ale bude taká ruža medzi tŕňmi.“ No nebola, samozrejme, že v dvojkolovej voľbe vyhral kandidát HZDS, ale sám aj, keď teda určite mi tá strana bola bližšia, som cítil, že to nie je celkom v poriadku. Pozor, my si staviame toto. 24 % voličov, 100 % zastúpenia. To je v poriadku. Ja viem. Presne ten gerrymandering, že vyčistí všetko. Možno sa mohla iná táto, ale otvorme túto diskusiu, že či naozaj je to v poriadku, aby 20 % ľudí malo absolútnu moc bez akejkoľvek kontroly a opozície. Či je to úplne v poriadku? Ďalší prípad, regionálne voľby. Istá kompaktná menšina má vždy vysoko nadreprezentatívne zastúpenie oproti tomu, čo má, a keď pomaly v populácii. Inak povedané, 10 % istej národnostnej menšiny má 20, 23, 24 % mandátov. Úplne šialené to bolo pri prvých voľbách, kedy v podstate bola obrovská arogancia, kedy celé zastupiteľstvo, alebo nie celé, výraznú väčšinu zastupiteľstva mala strana, ktorá extrémne… Tam bol extrémny prípad extrémnej kohabitácie medzi županom a zastupiteľstvom, obrazne povedané, župan nemohol vyjsť na chodbu, lebo vicežupan už čakal a štartoval a chcel podpisovať nejaké veci, ktoré tam dávali. Dávali tam extrémne šikanózne veci, uznesenia typu, že riaditeľ úradu má každých 15 minút dať výkaz o činnnosti po 15-minútových veciach a podobné záležitosti. Nakoniec vznikla úplne absurdná koalícia proti arogancii tejto menšinovej strany, kde sa bizarne spojilo HZDS a, hádžeš? A vtedy naozaj toto spojenie proti arogancii SMK malo nejaký dopad. To je akože keby sme sa v nejakom župe, že arogancia jednej z menšinových strán bola taká, že sa Smer spojí s PS a s OĽANO. Asi asi taká bizarnosť to bolo, lebo kto pozná troška históriu a pamätá si, tak vie, že to muselo byť šialené zúfalstvo, keď sa HZDS spojilo do koalície volebnej s SDKÚ. Dobre, poďme k ďalšej veci. Máme obce, kde je starosta? V prvej chvíli musí brutálne boľavieť vzťah starosta alebo primátor so zastupiteľstvom. Tieto brutálne kohabitácie extrémne redukujú možnosť naplniť svoj program. V tomto zmysle je oveľa rozumnejší český model, kde zastupiteľstvo volí primátora a starostu a kde je definícia, je jasné, že kto reálne kandiduje s nejakým programom, tak ho vo väčšej miere aj naplní. U nás toto je veľký problém. Takže otvorme tieto veci, lebo naozaj, keď hovoríme o volebných veciach, je veľa veľa deformít, ktoré tu sú, ktoré spôsobujú, že politický systém je nehybný a že niektoré typy volieb sú hlboko nelegitímne, sú legálne, ale sú nelegitímne. A dobre, takže mne osobne sa veľmi páči český model panašovania. Je to v komunálnych voľbách. A tam je to, čo dnes a denne poznám, že mnohí voliči by veľmi radi si vyberali z viacerých kandidátok. Môžu dať toho kandidáta z tej strany, toho z tej. Ono to teoreticky takto funguje aj v našich komunálnych voľbách, ale aj pri pomernom volebnom systéme existuje panašovanie a je tá možnosť, že získajú priamy mandát nejaký výrazný kandidát inej strany, že v zásade do zastupiteľstva som za týchto, ale tohto ešte chcem navrch dať. Toto je možné v českých voľbách. Ja by som bol napríklad veľmi rád, keby, a je to v pomernom volebnom systéme, keby niečo také sa podarilo aj u nás a možno aj v parlamentných voľbách. Toto sú legitímne veci a preto bola táto debata pre mňa zaujímavá. A preto som povedal, dobre, otvorme to. Otvorme túto debatu. Nehovorme veci, ktoré ja… Ja som nikdy nehovoril veci, ktorým neverím. Ja nikdy neobhajujem veci, ktorým neverím. Ale keď vznikne problém, tak sa na neho pozriem a sám poviem, ako to myslím. A je úplne trápne, ako ste do bezvedomia opakovali hlúposť, akože niečo som povedal, pretože som si nedomyslel dosah. Ja som veľmi dobre domýšľal dosah. Od začiatku som to hovoril. Nikdy som to neskorigoval a už prestaňte hovoriť také trápne, že som prostoreký. Nie som prostoreký. Ak niečo otváram, otváram to preto, lebo na to mám jasný názor, ktorý je vyargumentovaný. A myslím si, že nie je veľa poslancov, ktorí vedia si takto stáť za svojimi vecami a vedia toľko argumentov nasekať. Dobre, poďme teraz k ďalším veciam. Preferenčné hlasy, budem načítavať aj poznámky navrch, ktoré možno spôsobia, že priechodnosť tohto zákona bude problematická. Ale som pravdivý, nie? Však v poriadku. Ale však včera ste mi dávali nevyžiadanú radu. Ja som vám včera tiež dal a dneska ju dám znova, takže dobre. Ale poviem nejakú vec, ktorú… Nie je tu adresát, ale však samozrejme sa to k nemu dostane. A to som si aj celkom chcel vychutnať, ale však nevadí. OK. Takže ideme na 8 %. Ja som vždycky bol za to, aby voliči mali väčšie právo rozhodovať o zložení kandidátok. Dokonca som bol za to, aby bola absolútna váha preferenčných hlasov, aby strana navrhla voličom svoje poradie, ale definitívne poradie by určili voliči tejto strany. Toto som si myslel. A doteraz, kým som neprišiel do parlamentu. A našiel som tu istú obskúrnu figúrku, ktorá presne definuje to, čo sa hovorí, že kvapka jedu dokáže otráviť studňu. To je úplne, že presné. Predstava, že by jedno je tu… Dobre. Neviem, nie je tu. To indivíduum, o ktorom hovorím, nie je tu, ale však dostane sa to k nemu. Toto, táto osoba dokáže… Viete si predstaviť, aká by sa zvýšila úroveň? Pozri, ja nehovorím nikoho. Keď niekto sám na seba nájde, to nájde, je to jeho problém. V poriadku. No však nebojte sa, poviem. Dám viac parametrov. Dám vám nejaké indície. Nebojte sa. Takže viete si predstaviť, bez vrešťania, natáčania, provokácií, výkrikov, kadencie hlasu blízko 90, nonstop, nonstop vystupovania absolútne vždy od veci, tak naozaj úroveň politickej kultúry by bola neporovnateľná. Jemu sa dokonca podarilo niečo, čo je nepredstaviteľné. Igor Matovič je človek, ktorý je esenciou agresivity, arogancie, populizmu, nenávisti a podobne, ale tento človek dokázal niečo nemožné. Za neho sa hanbí už aj Igor Matovič. To sa nedá. To je jednoducho niečo, čo som si nemyslel, že niekedy sa môže stať, to, že oxymoron, že za hulvátstvo sa môže akože hanbiť niekto, teda Matovič sa môže za hulvátstvo niekoho iného. Nie. Toto sa podarilo. Takže preto sa napríklad stalo, a pre mňa je to dosť problematické, až nepochopiteľné. Neviem, či v dejinách slovenského parlamentarizmu sa našlo také niečo, že človek, ktorý prišiel so 75 000 preferenčnými hlasmi, za štyri roky klesol na 11 000. 64 000 jeho voličov si trhalo vlasy a búchalo si do čela, ako sme niečo také mohli voliť. My sa hlboko za to hanbíme. 64 000 ľudí za štyri roky odpad, teda odišlo od neho. Keby išlo ďalej, tak je mínus 50 000, čo sa už ani nedá. Takže áno, a práve kvôli tomuto, že takíto ľudia sa dokážu dostať do parlamentu, tak kvôli tomuto aspoň na jedno volebné obdobie si myslím, že tých 8 % je veľmi dôležitých. Samozrejme, sú aj iné veci, viete. Mne sa tiež nepáči to, že napríklad mali sme tú stranu, kde poslankyňa v strane, ktorá mala 900 000 hlasov, mala 230 preferenčných hlasov. A od roku 2002 do roku 2020 bola poslankyňa kontinuálne. To tiež nie je v poriadku, ale tento filter by mal byť vyšší. U nás v ôsmich z desiatich dali 8 %. Len na ilustráciu, v roku 1990 sa zavádzalo preferenčné hlasovanie. A 50 % bolo kvórum v roku 90. Vtedy tuším iba Rudolf Hrušínský do federálu sa prekrúžkoval. V roku 92 sa išlo na 10 % a potom ešte aj v 98, keď sa zo štyroch krajov išlo na jeden, bolo 10 %. Teraz išlo na osem. Je to nejaký filter? Filter, ktorý by poslanca, ktorý išiel zo 75 na 11 a ktorý mal ledva 4,01, nepustil medzi nás. A myslím, že bolo by to veľmi dobré, keby ho to nepustilo. No. Ešte takto, ja veľmi veľmi oceňujem dramaturgov diskusných relácií a moderátorov, že nikomu ani v najhoršom sne nenapadlo niekedy toto pozvať do diskusnej relácie, lebo dosť, čo robí zlo v pléne. A predstava, že by ešte takýmto spôsobom toxickým zamuroval mediálny priestor, tak to už bolo naozaj mimo. Teda ako dobrý pamätník si pamätám raz, že išiel tuším k včelám do TA3 a vtedy akože tuším Bielik sa pýtal, že preboha, to OĽANO už musí byť na tom zúfalo, keď vás posielajú. Asi bolo vtedy zúfalo. Mimochodom nebol ani toto, to bolo jedno, ešte možno jedno vystúpenie za, koľko, sedem rokov. Takže áno, aj tie médiá, ktoré majú denne päť diskusných relácií, majú takú psychohygienu a taký filter, že toto tu nie. Toto tu nie. No. Čo ešte dáme? Aha, jasné. Budem už pomaly končiť. Včera bola taká diskusia, že si tu nadávame a podobne a že kto koho ako urazí a kto používa aké príkro slová, hej? No. A ja som zopárkrát možno aj v afekte, lebo naozaj ja znášam všeličo. Všetko, tvrdú diskusiu, argumenty, všetko. Ale tak koncentrovaný primitivizmus a také osobné obsesie istého človeka už niekedy mám problém. Každý má svoje nervy. A veď je, dávajú, že ja na niekoho nadávam. A ja hovorím, že nenadávam. Viete, ak niekto má diabetes a poviete mu, že je diabetik, tak je to v poriadku. To nie je nadávka. To je konštatovanie skutočnosti. A keď je niekto silná kognitívna subnorma, tak subnorma má viacero etáží, viacero úrovní a tá najnižšia z nich, najnižší stupeň oligofrénie, je debilita a podobne. A ja som absolútne presvedčený, že teda úplne, že silná subnorma, toto je isté a… Tak subnorma má viacero etáží, viacero úrovní a tá najnižšia z nich, najnižší stupeň oligofrénie je debilita a podobne. A ja som absolútne presvedčený, že teda úplne, že silná subnorma, to je isté a podľa mňa môže to byť už aj naozaj na tejto úrovni. Čiže, keď ja na niekoho poviem, že trpí nejakou úrovňou oligofrénie. Ja mu nenadávam. Ja to len konštatujem. A bolo by celkom fajn, hej? Teraz ho verejne vyzývam, nech na nejakom certifikovanom pracovisku urobí IQ testy, nech teda to zverejní, ale samozrejme, aby to bolo regulérne. A potom tak ako dnes a denne oznamujete a dávate takú tituláturu, že trestne stíhaný podpredseda parlamentu, tak by bolo dobré dať tituláturu. No len chudák, veľa vaša kolegyňa to normálne raz, keďže 30 minút som bol v debate a nespomínal, že to, čo sa stalo, normálne, že absťák, zabudla, čo sa stalo. Normálne. Tak môžeme potom dať takú novú tituláturu, že kognitívne slabý poslanec. Áno, byť kognitívne slabý nie je diskvalifikácia minimálne pre istý klub. Takže musíme to trpieť, ale môžeme takú tituláturu dať a nie je to nič urážlivé. Je to konštatovanie skutočnosti. Dobre, priatelia, toľko k tomu. Verím, že adresát sa spoznal. Načítam teda pozmeňujúci návrh, ktorý možno spôsobí, že v budúcom volebnom období kvalita a úroveň politickej kultúry bude na úplne inej výške. Takže pán predsedajúci, zastavte čas, načítam pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Michalko bude čítať pozmeňujúci návrh. Áno, takže. Bod 1, v čl. 1 sa za bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie: Bod 45, v § 68 ods. 5 sa slová 3 % nahrádzajú slovami 8 %. Nasledujúce body sa primerane preznačia. Bod 2, v čl. 1 sa za bod 45 vkladá nový bod 46, ktorý znie: Bod 46, v § 71 ods. 1 sa za slová z kandidátov, ktorí získali aspoň 3 % prednostných hlasov, ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov, nahrádzajú slovami kandidát, ktorý získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 68 ods. 5. Nasledujúce body sa primerane preznačia. Bod 3, v čl. 1 sa za bod 46 vkladá nový bod 47, ktorý znie: Bod 47, v § 97 ods. 5 sa slová 3 % nahrádzajú slovami 8 %. Nasledujúce body sa primerane preznačia. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.