Videokanál poslanca

Stále som ja zapnutý.

By som chcel požiadať o to písomné stanovisko, či ho môžem dostať.
To, čo ste prečítali. Alebo mi ho zaslať potom niekde pánom ministrom.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Marcinková veľmi správne zdôraznila, že súdna moc má byť absolútne nezávislá, obzvlášť ak sa jedná o Ústavný súd. Ja počas mojej kariéry policajta som viackrát sledoval voľbu sudcov Ústavného súdu. Vždy sa jednalo o politické dohody, rôzne pojednávania a práve preto to trvalo vždy dlho, vždy existovali rôzne obštrukcie a skoro vždy sa stal ústavným sudcom niekto, kto bol akože dojednaný, protežovaný niektorými alebo niektorou politickou stranou. Obzvlášť sa tento princíp prejavoval pri vládach, kde bol premiérom pán Mečiar a následne pán Fico.
Ja som vstúpil do strany Progresívne Slovensko práve preto, že táto strana chce deklarovať nezávislosť, nestrannosť, službu verejnosti vo všetkých možných uhloch pohľadu. Som veľmi rád, že kolegovia, ktorí sa zúčastňovali vypočúvania kandidátov, dbali na odbornosť, naozaj sa snažili svojimi otázkami prinútiť tých kandidátov, aby siahli až do najhlbších všetkých svojich vedomostí, schopností, praktických zručností. Aby mohli preukázať, akí sú odborníci v oblasti práva, v oblasti názoru na svet a aplikácie práva pri obhajovaní základných ľudských práv a slobôd. Toto bol hlavný cieľ našej politickej strany, nie politikárčenie a zabezpečovanie si nejakého svojho protežanta. Naproti tomu z druhej strany vidieť rôzne ťahy, ktoré sa podobajú na obštrukciu, ktorá je neprípustná pri voľbe sudcov Ústavného súdu.

Ja by som chcel dodať k tomu, že to dokazovanie v oveľa väčšom počte trestných činov je komplikované a nevypustíme ich preto, lebo že sa nedajú dokázať. Jednoducho je to tak, my sa tu musíme uzniesť, poslanci, že či my schválime to, že takéto konanie je trestným činom. A potom to nechajme na tých policajtov, expertov a všetky formy možného dokazovania, či to dokážu, alebo nedokážu.
A dokážu, lebo existujú už teraz rôzne formy, metódy a prostriedky najmodernejšieho vedecko-výskumného rozvoja, že dá sa to dokázať. Ak sa to nebude dať dokázať, tak sa to nedokáže, tak bude oslobodený povedzme ten podozrivý, ale jednoducho my musíme povedať, že táto forma, toto konanie je trestný čin. A polícia, prokuratúry a nakoniec súdy uznajú, či to je dokázané, alebo neni dokázané. A nie my tu polemizovať nad tým, že ako to potom budeme dokazovať, ako to budú dokazovať. To neni naša úloha. Naša úloha je uzniesť sa na tom, že je to tak spoločensky nebezpečné konanie, ktoré bude definované v Trestnom zákone ako trestný čin. A hotovo. Koniec. Lebo takisto je ťažko dokazovať aj to znásilnenie, ktoré teraz je definované. Viem, že to je ťažké. Vo veľa prípadoch sa to ani nedalo dokázať. Tak, tak potom, alebo pred chvíľou som vysvetľoval v bufete kolegovi, že ako dopadol, dopadlo vydieranie, že odsúdili povedzme človeka, nevedelo sa dokázať, jednoducho, tak potom nemôžeme vypustiť aj tie trestné činy, že áno, ako len to budeme dokazovať. Však to my nie na to sme tu, ale na to, aby sme chránili obete takéhoto konania v najmožnejšom, v najmožnejšej škále celého toho konania. Takže takto sa na to pozerajme. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Hlásim sa k tejto téme ako muž. Sme boli vyzvaní, tak chcem povedať toľko, že rečnenie, analyzovanie, rozoberanie násilia, znásilňovania so súhlasom, bez súhlasu, akéhokoľvek je strašný, neľudský, odsúdeniahodný, morbídny čin. Ja by som bol za to, aby premlčanie takéhoto činu neexistovalo, aby nebol premlčaný nikdy, nikdy. Rozprával som sa v mojej policajnej kariére s rôznymi obeťami tejto trestnej činnosti, ktoré boli obeťami pod násilím, bez násilia, so súhlasom, bez súhlasu, aby chránili vlastného manžela, aby chránili svoje deti a niektoré boli predané za bedničku piva nadriadenému bossovi, lebo mal chuť na priateľku podriadeného. Tieto ženy jednoducho trpeli, trpeli. Ja som ich presviedčal, že aby to nahlásili. S niektorými som sa rozprával až s odstupom času, asi zo mňa ide taká empatia, že sa mi priznali s tým všetkým a mi rozprávali, prečo to nehlásili. Prečo im to bolo nepríjemné. Tie, ktoré to aj nahlásili, bolo pre nich nepríjemné, možno až, minimálne na tej úrovni pri tom dokazovaní vysvetľovať presný skutok, ako sa to stalo, či bol súhlas, nebol súhlas, ako sa to začalo, ako to pokračovalo, či dala, nedala. Viete, ten páchateľ môže klamať, on neni postihnuteľný za to, keď klame a zavádza. Treba mu dokázať vinu. Ale tá poškodená svedkyňa skutku, ona nemôže klamať, lebo následne ešte môže byť obvinená za krivé svedectvo. Jednoducho už toto je ten problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť čiste len k tomu, že je nevyhnutné, je veľmi potrebné naozaj prijať takúto novelu, lebo ja počas svojej policajnej praxe ako hliadkový policajt, každú nočnú sme mali výjazd k prípadom domáceho násilia. Bola výnimka, keď sme nemuseli nikde zakročovať. Buď nás volali manželky, vo veľa prípadoch nás volali deti, ktorí uš... ktoré ušli z domu a volali, že mamu otec bije. Prišli sme, riešili sme to, videl som tých agresorov, ktorým v podstate bolo všetko jedno, ale robili to len tak, aby nespôsobili ublíženie na zdravie, kde by bola péenka nad sedem dní, aby to bol trestný čin ublíženia na zdraví. Proste aj v našej prítomnosti ešte sa stále správali k tým svojim obetiam ponižujúco a jednoducho to bolo niečo hrozné. A teraz táto novela alebo tento, tento paragraf umožňuje trestnoprávne stíhať aj takéto spôsoby konania a to je veľmi pozitívne, to je veľmi potrebné, lebo potom ten policajt na tom mieste aj následne sa cíti bezradný, nevie čo má robiť, najradšej by sám použil násilie a chmaty a chvaty v rámci zákona, čo koľkokrát sme aj urobili, keď ten agresor bol už agresívny aj voči nám.
No, ale lepšie je riešiť to na základe skutkovej podstaty trestného činu domáce násilie. Takže žiadam všetkých, aby to podporili.

Ďakujem za slovo.
O tom, že treba obmedziť právomoci generálneho prokurátora, by som tu mohol rozprávať celé dni konkrétne prípady, v ktorých ten generálny prokurátor zmaril, znemožnil efektívne postupovať. Namiesto toho poviem aspoň jeden taký najvypuklejší, dúfam, že to stihnem.
Identifikovali sme osobu, ktorá si ale hľadá vraha nájomného na vykonanie päť vrážd. Podsadili sme mu policajného agenta, súdom určeného. Objednal si vraždu, vyplatil vraždu, objednal si druhú vraždu, vyplatil vraždu, povedal, že mám pre teba ešte prácu, len teraz musíš chvíľu počkať. Potom sme ho zadržali, súd ho umiestnil do väzby. On cez advokátov vyčlenil 30 miliónov na to, aby sa to nejako vyriešilo. Ja som si myslel, že neexistuje to vyriešiť, lebo je nahrávka objednávky, jednej, druhej, zaistené peniaze, ktoré vyplatil v jednej, druhej veci, policajný agent ako svedok, nie kajúcnik, policajný agent, policajt. Čuduj sa svete, generál to vyu... vlastne generálny prokurátor využil svoje kompetencie tak, že tá osoba je doteraz nevinná. Toto dokáže generálny prokurátor! Toto by som vedel rozprávať tu celé dni. Generálneho prokurátora treba obmedziť právne a nepridávať mu ešte kompetencie, lebo to je veľmi zlý trestnoprávny systém a nie demokratický.
Tak stihol som to skôr, jak som si myslel. (Potlesk.)

Môžem hovoriť, aj keď som nedostal slovo? Nemôžem? Chcem, len ste mi, nedali ste mi slovo. Mikrofón je zapnutý. Jaj, hej? No to asi stihnem.
Takže, vážená koalícia, boli ste tu nazvaní amatérmi, to ste vypískali či vyhúkali. Teda ja teraz sa skúsim povedať, že možno ste teda profesionáli. Profesionáli, lebo krok za krokom idete za tým svojím úmyslom, ktorým je vychýliť trestné právo v prospech, jednoznačne v prospech obvinených, obžalovaných, jednoznačne povedané obhajoby. Ja som na to upozornil hneď v prvom čítaní aj v následnej rozprave som to spomenul, no a tými pozmeňujúcimi návrhmi akože ste vyšli v ústrety, v trestnom práve hmotnom ste urobili nejaké ústupky kvôli Európskej únii, kvôli našim pripomienkam, ale v tom trestnom práve procesnom, tam ste nenápadne vždy pripli nejaký pozmeňovák malý, menší, väčší, ktorý vždy viac a viac pridáva práva obhajobe, obvineným, až nakoniec tá hneď na prvý pohľad zdajúca sa nerovnováha bola čím ďalej, tým výraznejšia, až nakoniec teraz pri tom konečnom schvaľovaní je už tak výrazná, že jednoducho pomaly tie druhé strany trestného konania ani nemajú žiadne práva, len obvinení a ich obhajcovia, ktorí vlastne celú túto novelu aj všetky pozmeňovacie návrhy aj pripravili a podpísali, aj s tými všetkými chybami. Čiže možno úmysel bol aj ten, čím väčší bordel, tým viac sa na toto možno nepríde. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Bolo tu povedané, že my z opozície tu ako keby prejudikujeme, že koalícia sú páchatelia, budúci páchatelia trestnej činnosti. No my sme to ani raz nepovedali, že títo, alebo poslanci koaliční sú páchatelia trestnej činnosti. My sme argumentovali tým, že ak sa prijme táto novela v tom znení, v jakom je predkladaná, tak tí páchatelia trestnej činnosti, ktorí aj teraz páchajú trestnú činnosť posmelení tým, že zanikne ich trestnosť, zanikne výška ich potencionálnych trestov, zníži sa úroveň sadzieb, tak tí budú posmelení páchať trestnú činnosť o to viac, preto lebo ju páchali aj teraz, keď boli tie tresty drakonické, ako vy hovoríte, čiže. A ešte je tu skupina ľudí v Slovenskej republike, ktorých tieto vysoké tresty alebo spôsob trestania odrádzali. Tak po prijatí tejto novely aj táto skupina ľudí možno nebude už odradená, možno bude skôr motivovaná, to je jedna vec.
A druhá vec, počuli ste tu také výrazy, že účelová väzba, právo obvineného, jediný dôkazný prostriedok je kajúcnik, subjektívna argumentácia porušovania práv, toto sú všetko vyjadrenia, ktoré používa obhajoba pri obhajobe svojich klientov a táto obhajoba vždy všetko vidí prvotne ako nezákonné porušenie práv a tak ďalej. Čiže tu sme počuli len jednostranné vyčíslenie obhajoby, že všetko bolo protizákonné, ale my sa musíme opierať len o to, lebo nepoznáme tie spisy, my nevieme, či bol len jeden kajúcnik, na základe ktorého sa tu porušovali ľudské práva. My sa musíme rozhodovať na základe výsledkov súdnych konaní, kde súdy ani v jednom prípade nekonštatovali niečo obdobné v tých súdnych konaniach, ktoré už prebehli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán minister, vy ste uviedol, že mentálne nastavenie opozície je zneužívať trestné právo, ísť na hranu. Zneužívať trestné právo tým, že ideme na hranu zákonnosti, to neni zneužívanie, to je využívanie všetkých možností právnych, ktoré sú k dispozícii, ktoré možno sa bežne nepoužívajú, možno sa málo používajú, ale len na hranu zákonnosti. Na tom pulte, kde ste toto povedali, ja osobne som povedal, ak sa ide za hranu, tak to treba vyriešiť, treba to kompetentnými orgánmi posúdiť a vyhodnotiť, lebo zo strany obhajoby všetko vždy sa zdá, že je za hranou zákonnosti. Toto som ja povedal tiež, že na hranu neznamená za hranu, mestá... že mentálne nastavenie opozície je zneužívať zákon, skôr využívať všetky právne možnosti zákonné, zákonom garantované, to je som si myslel na hranu. A za hranu má určiť kompetentný orgán, vyšetrovanie, súd, že to bolo za hranou, až vtedy to bude za hranou. A mentálne nastavenie je teda mnou osobné a aj opozície všetko robiť zákonne, ale až do všetkých možností, ktoré zákon umožňuje. A to je.. toto ste vynechal vo svojej reči, to som tu vyslovene povedal vzápätí, keď som rozprával o tej hrane. Takže keď ma tu citujete alebo vysvetľujete niečo, argumentujete mojimi vyjadreniami, tak buďte taký dobrý, povedzte celú vetu, celé súvetie, celý text a až potom to bude objektívne a korektné.