Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, ďakujem ti, Bea, za tvoje vystúpenie. Ja sa dotknem toho, čo ty si spomínala, že vlastne tí ľudia už ani nechcú vidieť, aby minister životného prostredia Taraba, prišiel na to miesto. Oni od neho už nič nechcú počuť, oni proste povedali, že to nechcú. No a ja sa dotknem akoby inej stránky tejto celej záležitosti, ktorú tu dnes riešime, že my tie strategické investície potrebujeme. My potrebujeme vedieť priorizovať a my potrebujeme na Slovensku akcieschopnosť, keď sa pre niečo rozhodneme, aby sme to vedeli konečne zrealizovať. No lenže ak ten proces bude vyzerať takto, tak to presne tak aj vždy dopadne, že ľudia povedia, že to nechcú a ľudia budú protestovať a budú protestovať aj v prípade tých investícií, tých projektov a zámerov, ktoré Slovensko skutočne potrebuje. Ja hovorím, že toto tá nálada, ktorá sa aj vytvára takýmito, takýmito konaniami, je proste začiatok konca, pretože Slovensko všetci vidíme, že stagnuje, že sa potrebuje rozvíjať, že sa potrebujeme hýbať dopredu, ale na to treba dôveru ľudí, že tie projekty, že tie investície sa robia aj v ich prospech a na to, aby tá dôvera existovala, tak potrebujeme mať dobre nastavené procesy, vrátane toho ako fungujú strategické investície, aby ľudia mohli dôverovať bez ohľadu na to, ktorá vláda tam bude sedieť, kto o tom bude rozhodovať, tak tie procesy to majú podržať. Čiže my tento návrh, a tú opravu predkladáme toho zákona aj preto, pretože strategické investície Slovensko jednoznačne potrebuje. Toto nie je iniciatíva proti, toto je iniciatíva za, toto je preto, aby ľudia mohli dôverovať, že raz za čas ten štát hádam niekedy bude chcieť urobiť niečo aj v ich prospech.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pánovi poslancovi Galkovi za jeho vystúpenie. To bol skvelý príklad, ktorý ste uviedli s tou pitnou vodou. Ja som vlastne aj v rámci svojho vystúpenia včera spomínala nejaké klamstvá, ktoré v rámci tejto kauzy porozprával pán minister životného prostredia Taraba a spomínala som, že jednou z tých klamstiev bolo aj to, že by sa teda mala zachovať tá funkcia zdroja pitnej vody, ktorú dnes plní spodná nádrž už existujúca Málinec. No my sme na to upozorňovali rovnako od začiatku, pretože takáto záležitosť, že by sa kombinovala prečerpávacia vodná elektráreň ako nejaké energetické zariadenie a zdroj pitnej vody to jednoducho na svete nikde neexistuje a tam sa vraciame k tej mágii pána Tarabu, ktorú spomínal aj môj kolega Sabo, že on to teda na Slovensku prvýkrát magicky zvládne, dokonca vo svojich klamstvách zašiel tak ďaleko, že dokonca tvrdil, že keď sa budovala tá spodná nádrž, tak už vtedy sa myslelo na to, že raz to bude tou prečerpávacou vodnou elektrárňou, čo je samozrejme úplný nonsens, keďže sa to budovalo ako zdroj pitnej vody a tieto dva účely nie sú zlučiteľné. Tak pán minister si asi myslí, že ľudia sú hlúpi, no nie sú. Aj miestni obyvatelia, aj všetci ľudia na Slovensku myslím si, že toto veľmi ľahko pochopili a pochopia a ja ho teda aj kvôli tomuto veľmi dôležitému dôvodu v čase klimatickej zmeny s pitnou vodou sa naozaj nepoďme zahrávať, tak ho vyzývam, nech sa vráti z tej kratšej cesty a tento projekt stopne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem teda pokračovať po včerajšku, len pripomeniem, že sa teda rozprávame o novele zákona o strategických investíciách, ktorú predkladáme ako odpoveď na kauzu prečerpávacej Vodnej elektrárne Malinec, čo bol taký prvý praktický príklad, na ktorom sme vlastne videli tie dôsledky, tie efekty v praxi, ktoré táto novela má. O tej, o tom projekte prečerpávacej vodnej elektrárne sme sa vlastne dozvedeli úplne znenazdajky až v tom čase, keď sa rovno malo vo veľmi krátkom, päťdňovom pripomienkovom konaní schvaľovať tento projekt za strategickú investíciu a malo sa tak diať bez debaty, bez akýchkoľvek analýz, bez riadnych podkladov, rovno teda sa malo schváliť, že za 2,5 miliardy vybudujeme tento projekt, ktorý by zásadným spôsobom zasiahol do života miestnych obyvateľov. Ja som včera skončila vlastne pri tom, že je úplne prirodzené, že obyvatelia tejto lokality Podpoľania sa zľakli, aj preto, že to naozaj prišlo veľmi znenazdajky, ale aj preto, pretože akonáhle by sa ten projekt schválil ako strategická investícia, tak by sa uvoľnili všetky brzdy a protiváhy a prišli by o svoje práva a v podstate ten osud by už bol spečatený a mnoho tých procesov by prebehlo len proforma.
My sme na tieto nedostatky v Progresívnom Slovensku upozorňovali už v čase, keď sa táto legislatíva prijímala. Aj tu môj kolega a najmä môj kolega Ivan Štefunko, ktorý o tom určite povie viac. A my teda po tejto kauze, ktorá stále prebieha a je stále aktuálna, sme sa rozhodli ako riešenie aj pre miestnych obyvateľov, ale pre všetkých ľudí na Slovensku priniesť túto novelu, ktorá reaguje práve na tie nedostatky, ktoré sa ukázali aj pri Malinci.
V novele sme sa teda zamerali na tie ustanovenia, ktoré na jednej strane teda umožňujú inštitút strategických investícií zneužívať, ako jednu oblasť, idú proti základným právam ľudí, vedú k nehospodárnosti a sú netransparentné. Teraz ich postupne predstavím. Čiže my považujeme za veľmi dôležité, aby sa ten inštitút strategických investícií nezneužíval, nevyužíval neprimerane, aby sa nemohol využívať na príliš široké spektrum projektov, pretože, ako sme si povedali, ak tie strategické investície majú fungovať, tak naozaj ten režim po ich schválení musí vyzerať inak, ak si ako krajina povieme, že nejaký projekt, že nejaká výstavba je prioritou, tak naozaj potom sa treba tomu prispôsobiť, samozrejme treba dodržať nejaké základné pravidlá, ktoré si povieme, ale ten proces naozaj má už ísť potom rýchlo a hladko.
My navrhujeme, aby sa zúžila a upravila definícia strategických investícií, pretože dnes naozaj tak, ako sú stanovené tie podmienky, tak je to možné tento štatút prideliť, priznať naozaj širokému okruhu projektov. My preto zvyšujeme, navrhujeme zvýšiť minimálnu hodnotu investície na 100 miliónov a zároveň aj sprísňujeme pravidlá, aby sa investorom v prípade takejto investície, ktorá sa má stať strategickou, aby investorom mohol byť skutočne len verejný subjekt a bola tam stopercentná účasť štátu, aby sme zabránili zneužívaniu.
Ďalšia veľká oblasť, ktorú reflektujeme v našej novele, sú, je ochrana práv dotknutých ľudí. Zavádzame možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení, lebo to naozaj nie je nejaká sranda. Tie možnosti, ktoré strategické investície ponúkajú, sú, sú to naozaj vážne zásahy a je veľmi potrebné ľuďom priznávať a chrániť tie základné práva, ktoré majú. Jedným z nich je dnes chýbajúca možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení.
Ďalšou takouto, takýmto nástrojom, ktorý dnes chýba a ktoré navrhujeme zaviesť, je právo obrátiť sa na súd v prípade zániku práv tretích osôb v momente, keď sa, totiž ten dnešný stav je taký, že v momente, keď sa nejaký projekt určí za strategickú investíciu, tak zanikajú aj práva tretích osôb, ktoré sú voči dotknutým nehnuteľnostiam. My im tam zavádzame aspoň ten mechanizmus, to právo základ... domôcť sa základnej spravodlivosti a obrátiť sa na súd. Takisto navrhujeme vypustiť inštitút medzitímneho rozhodnutia, ten vlastne, znie to tak veľmi zvláštne, asi si nikto nevie veľmi predstaviť, čo sa skrýva pod týmto pojmom. V skutočnosti to umožňuje vyvlastniť pozemok ešte pred tým, ako sa dohodne náhrada, ako sa dohodne tá náhrada, za ktorú sa ten, tá nehnuteľnosť má vyvlastniť. Je to právo, ktoré je garantované ústavou. Tento inštitút teda my nepovažujeme, že by bol v súlade s ústavou a navrhujeme ho vypustiť.
Potom, samozrejme, sú tam ešte také drobnejšie úpravy, ktoré navrhujeme predĺži... teda jedná sa najmä o predĺženie rôznych lehôt, napríklad predlžujeme lehotu na písomné oznámenie začatia prípravných prác investorom na dotknutých pozemkoch. Jednoducho zase, ak sa schváli strategická investícia, tak v podstate investor tam môže takmer okamžite začať s prípravnými prácami, ktoré sú rôzneho charakteru, možno nejaké terénne, ale sú to aj práce typu vykonávanie nejakých geologických prieskumov, geologických vrtov, to znamená, sú to celkom vážne zásahy do tých nehnuteľností. Predlžujeme preto lehotu na to oznámenie, aby ľudia naozaj včas vedeli, že takéto niečo sa ide diať. A rovnako tak navrhujeme predĺžiť lehotu o pätnásť dní na vypracovanie stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Ten čas, ktorý je momentálne určený v zákone, neumožňuje, neumožňuje vykonať posúdenie, ktoré by bolo kvalitné. Jednoducho nie je to zlučiteľné s realitou. Navrhujeme to preto predĺžiť.
Ďalej taký veľký balík zmien pri, alebo teda taký balík zmien, ktorý prinášame, súvisí s tým, že na strategické investície, keďže ide veľmi často o veľmi hodnotné projekty, ktoré si budú vyžadovať veľa nákladov, tak my si myslíme, že by sme na ne mali mať tie najvyššie nároky, aj čo sa týka hospodárnosti. Dnes existuje v zákone možnosť obchádzať pri hodnotení projektu ministerstvo financií. My s touto úpravou nesúhlasíme a navrhujeme opätovne zaviesť povinnosť, aby sa ku každému projektu, ktorý má byť strategickou investíciou, vyjadroval Útvar hodnoty za peniaze pod ministerstvom financií, pretože práve v tomto inštitúte sú kumulované dlhoročné skúsenosti s hodnotením verejných investícií a my to teda považujeme za veľkú pridanú hodnotu a považujeme to za ten kvalitatívny nárok, ktorý by sme na tak dôležité projekty, ako sú strategické investície, mali jednoznačne mať.
Navyše pokiaľ by sme takúto možnosť umožnili obchádzať, ako je to dnes, tak sa môže stať, že projekt strategickej investície bude posudzovaný na, v rámci nejakého inštitútu na rovnakom ministerstve, to znamená, že tam môže dochádzať ku konfliktu záujmu a chýba akoby aj taká krížová kontrola, že sa na to proste pozrú ďalšie oči, čo zase, hovorím, že to sú projekty v hodnote miliárd eur, takže by sme naozaj mali mať veľmi vysoké nároky, čo sa týka hospodárnosti.
A ako taký štvrtý balík zmien, ktoré navrhujeme, tak tie smerujú k zvyšovaniu transparentnosti celého procesu. Navrhujeme, aby sa všetky žiadosti o osvedčenia o strategických investíciách zverejňovali na webe. Dnes taká povinnosť neexistuje a my si myslíme, že ľudia majú právo vedieť, aké sú plány v tomto smere. Takisto zvyšujeme zapojenie dotknutých samospráv povinnosťou vyžiadať si od nich stanovisko v lehote minimálne 21 dní. Videli sme to aj v prípade Malinca. Pán minister životného prostredia nekomunikoval nieže s miestnymi obyvateľmi, on vôbec nekomunikoval so samosprávami, s obcami, ani s vyšším územným celkom. Videli sme, že sa to pánovi ministrovi aj vypomstilo, že sa aj samotné tie obce vyjadrili, teda neprijali tento zámer s potešením, naopak vyjadrili...
=====

a to nehovorím ani o tom, čo je ešte kapitola osebe sama, že tá spodná nádrž, ten malinec (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), ktorý dnes už existuje, slúži ako zdroj pitnej vody. A tam, síce teda minister sa, sa tvári, a to si ešte povieme, že tento účel by mal byť zachovaný, tak ak by to tak bolo, tak nejaké básnenie o tom, že by to malo pomôcť cestovnému ruchu, je úplne scestné, pretože tam sú tie pravidlá prístupu na tú vodnú plochu a do okolia ešte inak prísne a rovnako by sa to prísne dotýkalo aj miestnych obyvateľov, bolo by to jednoducho oveľa širší perimeter, oveľa viac ľudí, ktorých by tá výstavba vrchnej nádrže zasiahla.
Pán predsedajúci, ja teda iba avizujem, že som ešte neskončila, ale prerušujem až (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) v tom ďalšom bode. (Reakcia predsedajúceho mimo mikrofónu..)

Ďakujem pekne za slovo.
Takže ako som to už v úvode načrtla, tak tento náš zákon, táto novela jednoznačne reflektuje tú kauzu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, ktorá sa nám tu objavila niekedy, to bolo koncom minulého roka znenazdajky do, rovno do pripomienkového konania v dĺžke päť dní, prišiel znenazdajky naozaj ten zámer, že by sa časť územia okolo látok na Podpoľaní mala zatopiť a mala by vzniknúť takáto, mala by tam vzniknúť vodná nádrž, ktorá by spoločne s vodnou nádržou už existujúcou Málinec vytvorila prečerpávaciu vodnú elektráreň. No a problém bol, že prvýkrát, úplne prvýkrát sme o tom počuli vtedy, keď pán minister Taraba to rovno chcel označiť za strategickú investíciu. A pripomeňme si, že ten inštitút strategických investícií nám slúži presne na to, že, alebo teda mal by po správnosti, že si určíme veľmi podľa prísnych kritérií nejaké priority a keď sa to za tú strategickú investíciu schváli, tak potom to už pôjde veľmi rýchlo, lebo sa na tom ako spoločnosť zhodneme, že pre Slovensko je to natoľko dôležité, že to potrebujeme urýchliť. A je to absolútne pravda, my takéto strategické investície ako také, ak sú správne nastavené, potrebujeme, pretože stačí sa proste porozhliadnuť, nemáme tu dostavané diaľnice, máme problém so železnicami, jednoducho my máme problém realizovať takéto veľké infraštruktúrne projekty a to, že tie procesy v prípade takýchto naozaj priorít idú pomaly, je jedným z problémov, prečo ich tu aj na Slovensku nemáme. Samozrejme tých problémov je viacero, o tom by sme sa mohli rozprávať, prečo to tak je a kto za to môže, ale dnes sa tu rozprávame teda o tých procesoch.
No a ako som teda spomínala, táto kauza Málinca nám teda ukázala tú aroganciu ministra Tarabu preto, pretože my sme vôbec prvýkrát sa dopočuli o tom, že by nejaká prečerpávacia vodná elektráreň mala existovať vtedy, keď si to rovno pán minister chcel nechať odklepnúť, že to bude strategická investícia. To znamená, že tu neprebiehala vôbec žiadna debata, tí obyvatelia o tom absolútne netušili a jednoducho dozvedeli sme sa o tom my všetci, aj tí ľudia, ktorých sa to bytostne dotýka, ktorým by zaplavilo pozemky, ktorým, ktorí by zrazu v susedstve mali takúto chránenú plochu, tak sa to dozvedeli až v tom čase, keď sa to rovno išlo schvaľovať za strategickú investíciu.
Čiže jednak sa to dozvedeli absolútne znenazdajky, ale nešlo len o ten moment prekvapenia, ale aj o to, že pán minister to predkladal bez, do toho pripomienkového konania bez akejkoľvek analýzy, bez akýchkoľvek podkladov, naozaj kto videl to pripomienkové konanie a ten podklad, tak to malo snáď dve A4-ky a chýbalo tam akékoľvek posúdenie dopadov, ktoré to bude mať, a aj to, že či tento projekt, tento mega projekt za 2,5 mld. jednoducho je tým najlepším spôsobom, ako dokážeme takúto obrovskú sumu peňazí investovať. Lebo teda tých 2,5 mld. eur to nie je vreckové pána Tarabu a je potrebné to náležite zdôvodniť.
Ja sa ináč nečudujem, že pán minister využil teda príležitosť, keď sa mu naskytla, lebo my predsa vidíme v jeho konaní, že on dlhodobo hľadá tú príležitosť realizovať si na Slovensku svoj veľký budovateľský sen od začiatku alebo od nástupu, od jeho nástupu na ministerstve sme najprv počuli o plazmových elektrárňach alebo plazmových spaľovniach, ktoré chcel na Slovensku budovať, hoci je to technológia, ktorá vo svete nie je rozšírená, je to jednoducho nejaká fikcia, ktorú on si povedal, že práve na Slovensku ju sem on prinesie, samozrejme po možno zopár týždňoch ostalo úplne ticho. Veľmi podobne to bolo v prípade jeho zámeru budovať na Slovensku technológie zachytávania uhlíka, čo bol jeho nápad, akým presmerovať peniaze, ktoré boli určené na dekarbonizáciu U. S. Steel Košice, o ktorom sa dlhodobo vedelo, že teda sa to tam, tie peniaze z plánu obnovy nebudú môcť využiť. Pán minister teda najprv mesiace to nechával vyhniť, potom prišiel s megalomanským nápadom, že tak my tu na Slovensku zase budeme v niečom prví a budeme zachytávať uhlík, samozrejme táto idea tak ako všetky jeho ostatné zakapala, zapadla, nič také sa nerealizovalo, no a dodnes počúvame vlastne o jeho sne na Slovensku vybudovať tri-štyri spaľovne a pripomínam len, že ten sen je tak silný, že on o nich hovorí, či sa rozprávame o komunálnom odpade, či sa rozprávame o environmentálnych záťažiach alebo či sa rozprávame o slintačke a krívačke a potrebuje zneškodňovať tie mŕtve telá dobytka, pričom to sú všetko absolútne iné zariadenia, ktoré nefungujú rovnako, environmentálne záťaže nemôžete zneškodňovať v bežných spaľovniach odpadu na komunálny odpad a spaľovne odpadu tiež nie sú kafilérie, je tam rozdiel.
No a ja si teda myslím, že keď neviem odkiaľ teda prišiel pán minister s týmto nápadom, ale jednoducho povedal si, že no toto by už mohlo, mohlo vyjsť a že už by sa ten jeho budovateľský sen mohol splniť a namiesto toho, aby otvoril debatu, lebo debata je legitímna, môžeme mať debatu o tom a poďme mať debatu o tom, či Slovensko potrebuje prečerpávaciu vodnú elektráreň, či je to ideálne, či to zapadá do toho energetického mixu, či je to niečo, čo Slovensko potrebuje, či práve túto formu a kde sa to možno môže vybudovať a aké sú tie alternatívy. Jednoznačne poďme mať debatu. No len to je tá odvaha pána ministra Tarabu, ktorá ale tam sa vyskytuje veľmi podobne naprieč tým rezortom, že namiesto tej debaty rovno chcel potichučky, zákerne si to rovno nechať odklepnúť ako strategickú investíciu, čo by vlastne znamenalo, že celý ten systém nejakých bŕzd a protiváh procesov, do ktorých sú zainteresovaní miestni obyvatelia, samosprávy, jednoducho všetky možné subjekty, ktorých sa to môže týkať, bez nejakej odbornej diskusie, to všetko by bolo potlačené, však načo mať debatu, keď si to rovno môže nechať schváliť.
No a tak teda ľudia, miestni, samosprávy, všetci dostali päť dní, celých päť dní na to, aby sa zorientovali, takto, v prvom rade aby si všimli, že sa vôbec niečo deje, pretože ten zámer sa vlastne objavil len na portály, ktorý bežne ľudia ani nevedia, že existuje, takže sa v prvom rade si museli všimnúť, že sa niečo vôbec deje v ich okolí, museli sa zorientovať, o čo ide, čo je to tá prečerpávacia vodná elektráreň, museli si naštudovať teda nie veľa podkladov, ktoré dal k dispozícii pán minister, skôr to, čo všetko nepovedal, si museli ľudia naštudovať a museli si, sa zorientovať v tých procesoch a aj predložiť svoje námietky za celých päť dní. Ja len pripomínam, že vládna koalícia tu bola schopná mesiace riešiť svoje vlastné konflikty, mesiace, vyše tri mesiace tu nezasadal parlament, ale miestni ľudia, ktorých sa bytostne týka takýto zámer zatopenia časti ich susedstva, dostali päť dní.
No, je teda úplne pochopiteľné, že ľudia sa zľakli, no zľakli sa preto, pretože to prišlo znenazdajky, bez diskusie, preto, že minister s nimi nediskutoval ani predtým, ani potom, ako celá tá debata vypukla, nevycestoval tam napriek tomu, že sa tam konali verejné diskusie, verejné stretnutia, na ktorých som sa ja aj moja kolegyňa Bea Jurík zúčastnili, minister si tú námahu nedal, za celý ten čas s nimi vlastne komunikoval len prostredníctvom tlačových konferencií, na ktorých neprejavil žiadnu empatiu, nič nevysvetlil, situáciu neupokojil, naopak, vysmieval sa, vyhrážal a klamal. Ja pripomeniem niektoré tie klamstvá, ktoré on v tom kontexte spomínal, lebo tie jednoznačne treba pripomínať, lebo to hovorí veľa o charaktere pána Tarabu.
Čiže hovoril o tom, že tá plánovaná vodná nádrž by ovplyvnila vraj päť chatiek alebo v inom kontexte alebo teda pri inej situácii to nazval päť chalúpok a jedno družstvo, hoci v skutočnosti by sa týkala viac ako päťdesiatich nehnuteľností a stoviek ľudí. Klamal tiež o tom, lebo tu on si vymyslel taký príbeh, ako tí miestni obyvatelia budú vďaka tejto perfektnej príležitosti a výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne technického diela, ako budú profitovať z cestovného ruchu. To je, to je asi moje najobľúbenejšie, čo minister Taraba v tomto povedal. Každý, kto napríklad bol sa pozrieť niekedy pri prečerpávačke na Čiernom Váhu, tak veľmi dobre vie, že takáto technická stavba neslúži ako atrakcia, do priestoru nielenže tej vodnej plochy, ale aj do okolia je prísny zákaz vstupu a to nehovorím ani o tom, čo je ešte kapitola osebe sama, že tá spodná nádrž, ten Málinec, ktorý dnes už existuje, slúži ako zdroj pitnej vody a tam, síce teda minister sa tvári, a to si ešte povieme, že tento účel by mal byť zachovaný, tak ak by...
=====

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k veci.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s poslancom Ivanom Štefunkom a poslancom Ľubomírom Galkom. V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho zákona.
Náš zákon, návrh zákona reaguje na zámer vybudovať prečerpávaciu vodnú elektráreň Málinec, možno si na túto kauzu pamätáte, mali by ste si, pretože to nie je uzatvorené nejakým spôsobom. Prvýkrát sme o tom počuli práve v tom čase, keď si to chcel pán minister Taraba nechať rovno schváliť ako strategickú investíciu, ktorá sa teda riadi pravidlami, ktoré určuje tento zákon, ktorý navrhujem novelizovať. No a teda okrem toho, že ten zámer nám ukázal naplno aroganciu pána ministra, tak ukázal nám aj závažné nedostatky tej legislatívy strategických investícií, na ktoré sme upozorňovali vlastne v priebehu toho, ako sa ten zákon schvaľoval aj v tomto pléne, ale ten, práve ten príklad Málinca bol taký prvý veľmi praktický, na ktorom sme to mali možnosť vidieť. Konkrétne sú to protiústavné zásahy do práv ľudí, netransparentnosť, zneužívanie inštitútu, samotného inštitútu strategických investícií a možná nehospodárnosť. No a práve na tieto nedostatky naša novela plánuje, alebo teda reflektuje a plánuje ich odstrániť.
Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, asi musím častejšie vystupovať alebo teda ja už neviem, veď naučíme sa. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pred pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu v návrhu uvedeného zákona, tlač 750, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní, pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Budem to brať tak, že to pán Raši tu robil takú disrupciu zase s mojím menom, Stohlová, ale žiaden problém. Dobre.
Informácia o výsledku prerokovania... Teda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 662 z 11. decembra 2024 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Michala Saba na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody, tlač 640, s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia dňa 4. februára 2025. Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán Garaj, za vašu faktickú poznámku, ja sa teším na reflexiu tých výčitiek, ktoré tu odzneli, ako ju sľubujete.
Ja sa vyjadrím k tomu, čo ste spomínali s tým, že je normálne, že spolupracujú poslanci s ministerstvom, jasné, to je absolútne normálne, ale pripomeňme si, že tie zásadné, naozaj rozsiahle, so zásadnými zmenami novely, ktoré sme tu mali, boli všetky poslanecké návrhy. Ja považujem za normálne, ak príde nejaký pozmeňujúci návrh podávaný poslancami k vládnemu návrhu, ak treba niečo opravovať, to sa dá, samozrejme, robiť nejak slušne, transparentne v nejakom časovom normálnom, v nejakej škále, ale toto nie je vládna novela, tak ako ani tá predtým veľká rozsiahla novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola vládnou, nie je vládna.
A viete, ten ten proces, ktorý tam prebieha v prípade, že je to vládna novela, to znamená, že tam prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, to má svoju hodnotu, to nie je prekážka. To nie je niečo, čo vám robí niekto napriek, to má hodnotu a je to prínosné, pretože to znamená, že sa majú šancu vyjadriť všetky, všetci možní stakeholderi, organizácie, naozaj široké spektrum od samospráv cez odborné organizácie až po Národnú banku Slovenska, ktoré majú prínos, majú svoju odbornosť a prinášajú dôležité vhľady, vďaka tomu sa aj vychytávajú chyby v tých zákonoch a ja by som si naozaj želala, aby aj vy vo vládnej koalícii ste to začali vnímať ako prínos, pretože on to naozaj je, to nie je nejaká pasca alebo prekážka, ktorú sa vám tu snaží ktokoľvek nastražiť, to je prínos, aby to, čo prinášame spoločnosti, tie zákony, boli naozaj pre ňu prospešné, pre ľudí na Slovensku.