Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím sa priznať, že ma aj trošku prekvapilo, že nám toto pristálo vlastne v parlamentnej podateľni a ešte s akým odôvodnením, pretože tu naozaj historicky nikdy nebol spor, ktorý by namietal nejaké open data v katastri. Vlastne nemáme tú žalobu, ktorá by riešila to, že máme v katastri sprístupnené údaje, o ktorých hovoríte, že niekomu spôsobujú problémy a že môžu byť zneužité. Žiaden občan nikdy v tejto veci nežaloval štát. Nikdy sa k tomu nevyjadril ani Európsky súd pre ľudské práva. Vlastne nemáme tu ani ten test zákona zákonom, ani test ústavnosti, ani test európskym právom. Vy potrebujete účelovo zmeniť tento zákon a teraz hľadáme, čo by mohli byť tie dôvody, ktoré by obstáli. Je jedno, že v tejto diskusii sme prišli na to, že tieto dôvody neobstoja, pretože, ak by bolo dôvodom napríklad väčšia ochrana týraných žien alebo seniorov, boli tu návrhy zákonov, ktoré prísnejšie postihovali túto kriminalitu, neprešli. Boli tu návrhy zákonov, ktoré zvyšovali ochranu týraných žien, rovnako neprešli, koalícia ich nepodporila. To znamená, že tento argument nesedí a nesedí ani argument toho, že by potom bola nejaká poptávka verejnosti, nejaký dopyt verejnosti, pretože, ako som spomínala, nebola tu taká žaloba, nebol tu taký problém. Čiže naozaj bavíme sa o účelovej novele a treba mať proste stôl čistý a hovoriť veci tak, ako sú. V slovenských podmienkach vnímam túto zmenu ako problém, pretože práve vďaka tomu, že máme pomerne otvorený ten systém dát v tom katastri, mohli rôzne nezávislé médiá alebo aj politickí oponenti priznávať to, že veci, ktoré uvádzajú politici alebo verejne činné osoby vo svojich majetkových priznaniach, nie sú v súlade s tým, čo vykazuje ako ich majetok kataster. A to je problém, pretože, ak má niekto – vy ste teraz pri moci, čiže vláda – prístup k verejným financiám, spravuje ich, tak jednoducho to, čo má v majetkovom priznaní, musí sedieť s tým, čo vlastní. Ak nie, tak tu je verejný záujem na tom, aby to objasnil. A ak sa k tým informáciám nedostaneme a nebudeme vedieť takýmto spôsobom kontrolovať ľudí vo verejných funkciách, tak to považujem za veľký problém. Ak sa chceme pozerať na systémy, ktoré by nám mali ísť napríklad v rámci Európskej únie vzorom, ja by som rada upriamila pozornosť na systém, ktorý majú v Estónsku. Je to naozaj, akože nie je veľká krajina, s ktorou sa môžeme porovnávať, a sú naozaj digitálne na tom perfektne. Keď si v Estónsku chcete pozrieť, čo vlastní napríklad prezident Eštok, tak si do systému kliknete jeho meno a priezvisko a ukáže vám, že vlastní napríklad presne pozemok pri jazere. Kliknete si na to ešte na mapke, vám to zvýrazní, ktorý je jeho. Nie, neuvidíte jeho rodné číslo, neuvidíte jeho dátum narodenia, ale uvidíte normálny zoznam toho, čo vlastní a každý občan si to môže prejsť. Nemusíte poznať katastrálne územie, ako je to na Slovensku, pretože aj to je prekážkou zistenia, kto čo vlastní, že musíte vedieť, v akom katastrálnom území to je. A ja sa pýtam, máme 3500 katastrálnych území alebo vyše 3500 územných území na Slovensku. Ak chcete vykonávať naozaj dôslednú verejnú kontrolu toho, čo vlastnia ľudia pri moci, tak už to je prekážkou. To už je prekážkou transparentnosti aj napriek tomu, že máme vlastne, keď už poznáte to katastrálne územie, keď poznáte meno a priezvisko, že si vlastne viete vyhľadať, kde čo ten človek má. Čiže netvárme sa, že my sme dneska úplne open data, otvorení a všetko máme verejné, pretože už tam je tá prekážka. Ak by sme, ak by nám stačilo tak ako v Estónsku dať do systému meno a priezvisko a ukázalo by sa pri našom čom menej, kto čo vlastní, bez nejakých ďalších identifikačných údajov, ktoré kľudne chráňme podľa GDPR. Vtedy by som to považovala naozaj za férovú zmenu a na to ani nemusíte meniť zákon. Ak by vám nevadila väčšia transparentnosť, ak by vám nevadilo, že vlastne ľudia si môžu pozrieť, čo vlastníte, ako osobám, ktoré narábame s verejnými prostriedkami, by sme to mali dovoliť, tak na to nepotrebujete ani zmenu zákona, pretože v zákone nemáme dané, ako budú nastavené elektronické služby. Ani kritériá vyhľadávania. To je vlastne na tom samotnom katastri a na jeho vedení a samozrejme podľa mňa aj na nejakej verejnej diskusii a možno aj toho tlaku na transparentnosť zo strany vlády. Aby vlastne do tých kritérií vyhľadávania, aby to tam zjednodušili. Aby ste tam napríklad to katastrálne územie, ktoré podľa mňa je prekážkou v transparentnosti, dávať nemuseli. Čiže toľko, toľko moja námietka. Keď sa chceme pozrieť priamo na paragrafové znenie, tak už v čl. 1 ods. 2 veta: Údaje katastra sa zakazuje použiť na vyhodnocovanie majetkových pomerov osôb a ich ekonomického správania. Ako si mám vysvetliť túto vetu? No, keď raz premiér vlastní, akože teraz nehovorím realitu, ale popisujem, hej? Raz, keď premiér bude mať v zozname svojho majetku 15 nehnuteľností, na ktoré si proste nemohol zarobiť legálne, lebo vieme, že je vyše 15 rokov vo funkcii a vieme, aký je jeho verejný plat, tak to nesedí. Tak to skrátka nesedí. A teraz ja vyslovím, mimo tohto pléna, kde mám poslaneckú imunitu, ja vyslovím, že vlastne jeho majetkové pomery a ekonomické správanie prevyšuje to, aký by mal mať majetok v súlade s jeho platom a mne sa to zakazuje a budete ma za to pokutovať. A koľko mi za to dáte pokutu? Keď si to vytiahnem z toho registra, 10, 20, 30, ja neviem, že akú pokutu mi dáte. A pointa je, že akým spôsobom akože chceme zakázať napríklad médiám alebo mimovládnym organizáciám, ktorých prácou je naozaj kontrolovať verejnú moc, kontrolovať nás pri tom, aby sme jednoducho konali v súlade so zákonom. A vedeli zdokladovať každé euro, s ktorým narábame. Ako takéto niečo v demokratickej krajine môžeme my zákonom zakázať, aby naše majetkové pomery konfrontovali s tým, čo vlastne máme, čo vlastníme. Akože mne táto veta, ja neviem, že o čo ju právne chcete oprieť. Naozaj nerozumiem. A ja by som bola rada, keby toto prešlo napríklad ústavným testom, že akože by sme zistili, či môžete vlastne zakázať nejaké takéto úvahy a vyhodnocovanie majetkových pomerov na základe nejakých dát a informácií z katastra. Ja si myslím, že táto veta je veľmi problematická. A keď tu máme vo vláde toľko právnikov, tak by sa nad tým mohli zamyslieť a nerobiť si hanbu pri tom. A ja viem, že táto veta nebola ani návrhom katastra, lebo my sme sa na ňu pýtali na stretnutí. Oni povedali, no táto veta nevzišla od nás. Takže je to naozaj na zváženie, ktoré veci by sa mali podrobiť zmenám v tom druhom čítaní. A ja len pre ilustráciu toho, prečo si myslím, že je veľmi dôležité, aby bol kataster naďalej akože open data priestorom, zopár káuz, ktoré sa podarilo odhaliť práve vďaka tomu, ako máme nastavený kataster, a napriek tomu, že si myslím, že nie je dostatočne transparentný. Napríklad byt pána premiéra na Sokolskej ulici. Podľa kataster portálu, čiže online registra informácií, sa zistilo, že byt pána Fica pod Slavínom kúpil pod cenu, ale stále za viac ako pol milióna € od poslanca pána Muňka a že nie je zaťažený hypotékou. Je podľa mňa úplne regulérne, že sa potom novinári pýtajú, z čoho zaplatil a vlastne ako to, že nie je zaťažený hypotékou, lebo, keď si zrátate jeho verejné príjmy, tak to jednoducho nevychádza. Ďalšie. Dom pána poslanca Náhlika, ktorý využíva pán prezident Pellegrini. Médiá priniesli v roku 2024 informáciu, že pán poslanec za HLAS pán Náhlik za rok 2022 v majetkovom priznaní neuviedol dom v bratislavskej mestskej časti Vrakňa. Podľa katastra ho pritom kúpil ešte v predošlom roku 2021. Dom používa aj súčasný pán prezident pán Pellegrini. Ten mal už viackrát problém s vysvetlením pôvodu majetku, ktorý využíval. Ďalšia kauza. Rozsiahle majetky a pozemky bývalého riaditeľa vojenského spravodajstva, pána Jána Balciara. Novinárom sa podarilo práve vďaka katastru zistiť, že Ján Balciar vlastní takmer 20 nehnuteľností. Byty v Bratislave, byty v Rimavskej Sobote, rodinný dom, 15 apartmánov v Táloch, chatu v Jarabej, nehnuteľnosť v Bystrej, rodinný dom vo Valaskej a potom aj vďaka open data katastru v Chorvátsku aj apartmán v Chorvátsku. Objavili sa pochybnosti, či si mohol takéto majetky za svoj plat dovoliť a v nadväznosti na to bol napríklad predvolaný a vypočúvaný tu v Národnej rade pred výborom. Takže znova, vďaka tomu, že máme prístup do katastra, sme mohli konfrontovať takého vysoko postaveného človeka, požívajúceho výhody z verejných financií, a vlastne urobiť si obraz toho, ako asi prišiel k týmto nehnuteľnostiam. Potom napríklad majetky bývalého generálneho prokurátora, pána Čižnára. Rodina pána Čižnára vlastní 18 bytov za niekoľko miliónov €. Znova. Prišlo sa na to vďaka katastru. Presné rozlohy niektorých bytov a tým pádom aj orientačná suma neboli známe. Možné ich však bolo odhadnúť vďaka katastrálnemu zápisu pomocou prepočtu údajov, ktoré sú tam zverejnené. Môžem pokračovať napríklad o pochybných prevodoch luxusných bytov Ladislava Bašternáka v centre Bratislavy alebo luxusnými bytmi bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej alebo vilou pána Kaliňáka v Chorvátsku a tak ďalej, ale všetci vieme, že toto je problém. Všetci vieme, že ak má verejnosť mať dostatočnú dôveru k politikom a ak si politici naozaj majú robiť svoju prácu a neprekračovať svoje právomoci a to, ako narábajú s verejnými financiami, tak potrebujeme v tejto krajine maximálnu transparentnosť. A vy, z ktorých radov sú často práve tieto zistenia a tieto kauzy, idete urobiť presný opak? Čo verejnosti podľa mňa ponúka veľmi jasné vysvetlenie toho, čo vás motivuje. A asi si to aj schválite, asi vám to aj prejde a mne je to veľmi ľúto, pretože tým znižujeme latku toho, ako napríklad ja chcem, aby vyzerala politika. A ako si myslím, že chcú aj ostatní kolegovia a možno nielen v opozícii, ale možno aj v koalícii sú takí, ktorí by si želali, aby to vyzeralo lepšie. Tí tiež by mali odvahu pri tomto hlasovaní to ukázať aj prostredníctvom svojho hlasovacieho zariadenia, ak bude fungovať. Ďakujem.
