Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja budem veľmi stručná, pretože nechcem túto tému rozpitvávať aj na základe odporúčaní z branno-bezpečnostného výboru.
Ide mi o to v tomto uznesení, aby sme sa naozaj zhodli na tom, že tému bombových hrozieb nebudeme bagatelizovať vo verejnom priestore a dáme jej záleží pozornosť, a to tak parlament, ako aj vláda, zároveň sa snažím týmto uznesením zaviazať vládu, aby ten tok informácií bol aktívny aj smerom k parlamentu, aj smerom k verejnosti, hlavne aktérom, to znamená k rodičom detí, k zamestnancom škôl a vlastne všetkým, všetkým, ktorých sa to bytostne dotýka a zažívajú neistotu, strach a vlastne sťažujú sa na to, že ten deficit informácií považujú za nebezpečný, pretože má to negatívny dopad aj na ich psychické prežívanie okrem iného.
Takže toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
V roku 2023 bola prijatá moja novela, ktorá vlastne v slovenských podmienkach umožnila, aby si zamestnávatelia, ktorí zriaďujú škôlky alebo jasle, mohli dávať výdavky na tieto škôlky alebo jasle do nákladov. Malo to veľmi pozitívny vplyv vlastne na vznik nových takýchto zariadení. A ja sa tomu veľmi teším, že to pozitívne motivovalo zamestnávateľov zamýšľať sa nad tým, ako zjednodušiť vlastne svojim zamestnancom a ich rodinám, deťom, prístup k predprimárnemu vzdelávaniu, k tomu, k tej ranej výchove, a zároveň dokazujú to aj štatistiky, pretože 70 % zamestnancov povedalo, že práve, práve firemné jasle alebo škôlky považujú alebo by považovali za ten najviac motivujúci benefit počas toho, ako mali malé deti. Čiže je to vysoko motivujúce aj pre zotrvanie tých konkrétnych zamestnancov v práci pre toho zamestnávateľa, keď tam takúto možnosť majú, a je to trend, ktorý je všade vo svete prítomný, že vlastne veľkí zamestnávatelia aj strední zamestnávatelia, aj štátni zamestnávatelia, ako napríklad univerzity, parlamenty a podobne, vytvárajú podmienky pre svojich zamestnancov alebo ľudí, ktorí sa tam zdržiavajú, na to, aby tam mohli umiestniť svoje dieťa aj do jaslí alebo do škôlky.
Má to viacero benefitov. Z tých zdravotných benefitov spomeniem, že matky nie sú nútené prestať dojčiť, ak sú tam napríklad jasle v tej istej budove, ako, ako oni pracujú. Rovnako je to oveľa menší stres pre tie deti, keď ten rodič ich môže počas napríklad obedňajšej prestávky prísť pozrieť to dieťa a ten spôsob adaptácie sa na nový kolektív, na zaradenie do tohto procesu je oveľa jednoduchší a zároveň, samozrejme, aj ten zamestnanec sa vráti do práce skôr, keď vie, že má miesto pre to dieťa v škôlke alebo v jasliach, pretože na Slovensku čelíme aj tomu, že mnohí rodičia, či už otcovia, alebo matky, ktorí sa chcú vrátiť do práce, čelia tomu, že nemajú jednoducho miesto pre ich deti v zariadení, či v škôlke, alebo v jasliach, alebo si ho nemôžu dovoliť, ak štátne miesta nie sú, tak tie súkromné jasle a škôlky sú jednoducho často pridrahé, kdežto zamestnanec, zamestnanecké škôlky a jasle sú výbornou alternatívou.
O čo sa snažím týmto návrhom? No snažím sa vyjsť v ústrety všetkým týmto benefitom, aby, aby týchto škôlok a jaslí firemných bolo čo najviac, lebo vieme, že tie kapacity štátu a ani tých súkromných zariadení dnes nepostačujú, a toto je v podstate najjednoduchšia zmena, ktorú vie štát urobiť pre to, aby, aby aj firmy dopomáhali a boli motivované pomáhať vytvárať tieto miesta pre deti v škôlkach a v jasliach. Okrem toho, že by si ako doteraz na základe mojej novely vedeli, vedeli odpisovať tie náklady, ktoré súvisia so zriadením prevádzky takýchto, takýchto jaslí a škôlok, pridávame aj možnosť, aby si mohli odpisovať v prípade, že im túto službu zabezpečuje nejaká tretia strana, stretli sme sa s tým v praxi, reagujeme znova na potreby praxe, kedy napríklad vo veľkých administratívnych budovách, kde sídli xy zamestnávateľov, stačí jedna škôlka alebo stačia jedny jasle, pretože tie firmy nie sú tak veľké, aby dokázali naplniť vlastne sami svojimi, sami vlastne deťmi zamestnancov svoje vlastné jasle a chcú participovať na zriadení a financovaní vlastne takýchto spoločných jaslí pre niekoľko prevádzok.
Dnes tomu bráni tá súčasná úprava, aby to vlastne dokázali odpisovať z daní v tejto podobe. Ak by sme prijali tú novú doplňujúcu úpravu, ktorú navrhujem, tak by to možné bolo. To je len jedna zo situácií, ktorú opisujem, pardon (rečníčka si odkašľala), ktorú by táto novela vyriešila.
Samozrejme, sú tam aj ďalšie dôvody, pre ktoré by to bolo pre zamestnávateľov viac motivujúce. Nie každý chce prevádzkovať takéto jasle sám. Sú tu, sú tu mnohé súkromné jasle, ktoré, ktoré by boli ochotné prevádzkovať takéto zariadenia aj pre, aj pre firmy, aj pre veľkých zamestnancov, zamestnávateľov rovnako, ako to napríklad robia veľkí zamestnávatelia, ako sú Volkswagen a podobne, s inými zamestnaneckými benefitmi typu jedáleň, tak aj tam si vedia vlastne zaviazať tretiu firmu, aby im to prevádzkovala, keďže nemajú na to vlastné kapacity, tak aj pri škôlkach po vzore iných krajín vidíme priestor na to, aby dokázali takto fungovať a aby to bolo vzájomne benefitujúce, a to nehovorím len o zamestnancovi a zamestnávateľovi, ale benefitujúce aj pre štát, lebo tu máme jasné dáta, že tá investícia do predprimárneho vzdelávania je tam najlepšia investícia, ktorú dnes vie spraviť štát a pre vlastne znižovanie dlhu v budúcnosti a zvyšovanie ekonomickej efektivity obyvateľstva a jeho občanov. Ako toto je, toto je ekonomická rovnica, ktorá vlastne dnes je, je známa, a ja som presvedčená, že práve ňou vieme potláčať aj tie rozdiely medzi socio-ekonomickými skupinami, ktoré na Slovensku sú stále priepastné.
Takže toto je cieľom novely, a ak máte akékoľvek otázky, som k dispozícii.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Cieľom nášho návrhu je rozšíriť okruh zamestnávateľov, ktorí by si mohli výdavky na prevádzku firemných škôlok alebo jaslí uznať za daňovo uznateľné výdavky, ľudovo povedané, dať do nákladov, a viac by som o tejto novele rada povedala v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ako som povedala, cieľom predkladanej právnej úpravy je vyriešiť stav, kedy rozvod manželov, ktorí majú do spoločnej starostlivosti zverené dieťa v pestúnskej alebo v náhradnej starostlivosti, necháva toto dieťa v nejakom právnom vákuu, pretože automaticky nerieši aj to, do koho starostlivosti sa toto dieťa dostane. Podľa mňa táto aktuálna právna úprava spôsobuje až absurdné situácie a doplácajú na ne práve deti. Súd, ako som už povedala, nemá povinnosť a ani to nerobí, určiť, ktorý z pestúnov alebo osôb, ktoré majú dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, bude po rozvode pokračovať v starostlivosti o dieťa. Výnimku tvoria situácie, kedy jeden z pestúnov podá na súd návrh o tom, že chce pokračovať v tejto pestúnskej starostlivosti, avšak aj v tomto prípade môže dôjsť k situácii, že súd tento návrh zamietne, a znova dieťa zostáva v nejakom právnom vákuu a nevieme ďalej, kto sa má oň starať.
Zároveň sa snažíme, aby vlastne pestúni takýto samostatný návrh na súd súčasne s rozvodom ani nemuseli podávať, pretože chceme naozaj vytvoriť tú právnu istotu pre dieťa, aby, aby o tom musel súd automaticky rozhodnúť. V súčasnosti ak teda súd pestúnov alebo osoby, ktoré majú dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, rozvedie, to znamená, že pestúnska starostlivosť v tom momente zanikne, rovnako aj náhradná osobná starostlivosť a my touto novelou reagujeme na prípade z praxe, na ktoré sme boli upozornené mailovou komunikáciou od osôb, ktoré mali v pestúnskej starostlivosti deti, a boli vlastne v šoku z toho, že tie deti sa ocitli v takomto naozaj bezpráví doslova, preto sme sa na to pozreli bližšie a zistili sme, že v minulosti tu už bol podaný poslanecký návrh, ktorý presne reagoval na podobné prípady z praxe. To znamená, že tu už máme niekoľko rokov trvajúci problém, kedy sa deti dostávajú do takéhoto právneho stavu, a bola tu snaha to vyriešiť. Konkrétne to bola snaha aj môjho kolegu Ondreja Dostála, ktorý vtedy s kolegyňou poslankyňou, myslím, že to bola pani Blahová... Správne hovorím? ... takýto, takýto návrh predkladali, my sme sa k nemu vrátili, keď sme prišli na to, že táto situácia naďalej trvá a snažíme sa to dostať do právnej úpravy, aby boli vlastne deti chránené. Čiže nehovoríme o žiadnych vymyslených situáciách, ale o reálnych prípadoch, ktoré sa stávajú v praxi, a potrebujeme ako zákonodarcovia podľa mňa tieto diery v našej legislatíve čo najskôr vyriešiť.
Ďalšia vec, ktorá ma v rámci tejto problematiky až vydesila, je, že ak už sa snažili osoby, ktoré majú v pestúnskej starostlivosti alebo inej starostlivosti, vlastne požiadať súd o rozhodnutie, aby, aby sme vedeli, kto bude mať v starostlivosti to dieťa, tak priemerná dĺžka trvania tam dosahovala tri až štyri mesiace, čiže to je naozaj podľa mňa dosť dlhý čas na to, aby bolo dieťa v právnom vákuu, a je dobré, aby sme takýmto situáciám predchádzali.
V novele zákona myslíme aj na situácie, keď ani jeden z pestúnov nemá záujem vo výchove dieťaťa naďalej pokračovať, v takomto prípade sa pestúnska alebo náhradná osobná starostlivosť zruší obom z nich.
A zmena tejto právnej úpravy je žiaduca aj preto, že miera rozvodovosti na Slovensku je približne 30 %, medzi týmito pármi sú aj ľudia, ktorí majú dieťa v pestúnskej alebo v náhradnej osobnej starostlivosti, a naozaj len z našej praxe, to znamená ja a môjho tímu, evidujeme sedem prípadov za posledných 24 mesiacov, kedy sme boli informovaní o takomto, o takomto počínaní a vlastne o takejto situácii, ktorá je na úkor toho maloletého.
Budem rada, ak tomu spoločne predídeme ako plénum tým, že prijmeme túto navrhovanú zmenu, pretože nič nestojí, nemá žiadny vplyv na rozpočet a práve naopak, môže pozitívne vplývať na zachovávanie a ochranu práv dieťaťa.
Tá zodpovednosť, keď vieme, že takéto situácie v praxi nastávajú a neriešime ich ako zákonodarcovia, tak ležia aj na našich pleciach, lebo toto je práve miesto, kde by sme, ako som povedala, tie diery v zákonoch, ktoré dopadajú v tomto prípade na tých najkrehkejších, na deti, mali a vieme ich tu vlastne vyriešiť.
Takže vyzývam k tomu plénum aj kolegov, aby to podporili, a ten zámer je jediný, aby bolo v týchto situáciách chránené dieťa a jeho záujem.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Cieľom predkladanej právnej úpravy je, aby rozvod manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, nespôsoboval automaticky zánik tejto starostlivosti alebo týchto starostlivostí, ustanovuje sa, aby príslušný súd pri rozvode manželov aj bez návrhu jedného z nich rozhodol a určil, ktorý z bývalých manželov bude po rozvode dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti uskutočňovať a ktorému bude vlastne z tohto rozhodnutia vyplývať, pretože dnes sa to takto automaticky nedeje.
Viac chcem povedať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja len v krátkosti. Aj mňa veľmi mrzí, že vlastne v tomto pléne okrem pána Gašpara, ktorý predsedá, nesedel počas rozpravy nikto z koaličných poslancov. Naposledy keď som otvorila tému detských pacientov, tu boli traja poslanci za koalíciu, teraz to je jeden. Mňa naozaj mrzí, že vlastne deti sú na chvoste záujmu tohto parlamentu a niektorí ma na chodbe zastavujú a pýtajú sa ma, či sa mi chce ešte predkladať naďalej túto novelu, a ja hovorím, že áno, pretože kým sme tu aspoň my, ktorí tu teraz sedíme a ktorí sa bavíme a ktorým nám leží na detských právach, tak je dôležité, aby nás bolo počuť, a to nielen pre rodičov, ale aj pre tie deti, ktoré tu nemôžu sedieť, nemajú volebné právo a musia sa spoliehať na to, že sa nájde v parlamente niekto, kto sa ich zastane, tak ja som vďačná tým zopár, ktorí tu sedia a zvádzajú diskusiu o detských právach, je to mimoriadne dôležité.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja som pomerne obšírne v niekoľkých hodinách hovorila o tomto návrhu pred pol rokom, takže teraz nepôjdem takto obšírne do detailov, pretože naozaj táto diskusia tu už prebehla, a mne dodnes nie je úplne zrejmé, prečo sa koalícia rozhodla nepodporiť takúto zmenu, hoci niektorí jej poslanci zahlasovali za, no nestačilo to, v opozícii som vďačná za to, že rozumejú potrebe prijať takúto zmenu, ktorá nás nič nestojí, ale hlavne je veľmi dôležitou zmenou v prospech toho detského pacienta, ktorý dnes čelí právnej neistote a fakticky aj reálnej neistote v našom zdravotnom systéme, či v prípade hospitalizácie, alebo aj ambulantného vyšetrenia bude môcť byť sprevádzaný vlastne blízkou osobou, čelia tomu rodičia, ktorí sú z toho vystresovaní, keďže na stránkach rôznych nemocníc sú úplne rôzne prístupy k napĺňaniu tohto práva, v jednej veľkej nemocnici máte explicitne napísané, že ak má dieťa viac ako štyri roky, tak nemáte garantované, že môžte byť s ním v prípade hospitalizácie, čiže neviete si nijako toto právo vymáhať alebo s ním predpokladať, hoci ja ako matka štvorročnej dcéry viem, že ak by malo moje dieťa ostať niekoľko dní hospitalizované bez prítomnosti mňa ako rodiča, tak by to nielen tomu zdravotnému stavu aj psychickému stavu veľmi nepomohlo, naopak, bola by to obrovská trauma pre takéto dieťa, čiže nebavme sa o tom, že toto nie je vypuklý problém, je a v skutočnosti to dokazuje aj záujem o petíciu, ktorú som pred rokom pustila do obehu, ktorá mala ukázať vlastne politickým špičkám, ktoré sa snažili bagatelizovať túto tému, že táto téma nie je minoritná a že o jej riešenie je veľký záujem, pretože v priebehu troch dní túto petíciu podpísalo viac ako 54-tisíc ľudí, tá petícia jednoznačne zahŕňala právnu formuláciu, s ktorou znovu prichádzam do parlamentu, ktorú predkladám v rámci tejto novely a ktorá má za cieľ naozaj garantovať každému dieťaťu, aby malo pri sebe v nemocnici blízku osobu, a výnimku dovoľuje v prípadoch, kedy naozaj ide o situáciu, kde je ten zdravotný úkon nezlučiteľný s prítomnosťou rodiča, a takáto situácia, aby ste si to vedeli predstaviť v praxi, môže byť napríklad niekoľkohodinová operácia mozgu, kde naozaj nie je žiaduce, aby proste tam ten rodič stál nad tým operačným tímom, ale aj v prípade takejto situácie jasne hovoríme v dôvodovej správe, že je veľmi dôležité, aby tam ten rodič bol nablízku, trebárs sedel na chodbe alebo na nemocničnej izbe, dostával informácie o priebehu takejto operácie, aby ho nikto nevykazoval z tej nemocnice, z miesta, kde vlastne má to dieťa, kde to dieťa je na tom operačnom stole, ale aby sme zabezpečili aj nejakú humánnosť voči právnym zástupcom toho dieťaťa v rámci celého tohto procesu. Ja nehovorím, že sa to dnes nedeje na Slovensku, áno, sú tu nemocničné zariadenia, zdravotnícke zariadenia, sú tu lekári, sú tu sestry, ktoré ma v podstate aj vyzvali k tomu, aby som túto snahu nepoľavila a aby som v nej pokračovala, pretože to vnímajú ako veľmi kľúčové aj pre plnohodnotné napĺňanie ich práce, ale potom sú tu aj jednotlivci a sú tu aj zdravotnícke zariadenia, ktoré sa k napĺňaniu tohto práva stávajú laxne a aj v niektorých prípadoch mu až bránia, čo ma veľmi mrzí a... Uplatňovanie detských práv by naozaj malo byť naprieč Slovenskom homogénne a nemalo by naozaj sa stávať, že v rámci jednej nemocnici na každom oddelení máme iný právny stav napĺňania práv detského pacienta, je to v skutočnosti tak rozdielne, že na treťom poschodí máte úplne idylickú situáciu, kde sú pomaly obaja rodičia nonstop s tým dieťaťom, dovolia tam prísť aj súrodencovi, keď je tam dlhodobo hospitalizované, a o poschodie vyššie vám pred sklenenými dverami povedia, že nemôžete ísť ďalej za svojim dieťaťom, a keď tam prídete počas návštevných hodín, tak, tak to dieťa je vo veľmi zlom psychickom stave, a kladiete si otázku, prečo by ste tam nemohli dlhšie, veď rodič nie je návšteva.
Čiže toto sú, toto sú všetky tie otázniky, ktoré pri tejto téme vystávajú, ja len zhrniem tie argumenty, prečo je to dôležité, samozrejme, že je to pozitívny vplyv na zdravotný stav toho dieťaťa, pretože my už máme dnes mnohými štúdiami dokázané, že keď tam ten rodič je, alebo blízka osoba, tak ten stresový level je u dieťaťa nižší, zotavovanie je rýchlejšie, je treba menej analgetík a vlastne všetkého, čo tlmí bolesť, pretože ten manažment bolesti je jednoduchší, a zároveň v priemere je dĺžka hospitalizácie kratšia, keď je tam blízka osoba.
A ak je hospitalizácia kratšia, samozrejme, to už má dopady aj na tú finančnú stránku, rovnako keď potrebujete menšiu, menší objem tých látok na to, aby ste tlmili bolesť, aj tam sa to už prejavuje vlastne do nejakej úspory toho nemocničného zariadenia, čiže naozaj tá psychosomatická stránka má v konečnom dôsledku dopad aj na ten finančný manažment vlastne celej hospitalizácie, pretože my vieme dnes už z iných krajín, napríklad Holandsko, Švédsko, Poľsko, Nemecko, kde prebiehali tieto štúdie, že v prípade blízkosti rodiča dokázali reálne ušetriť na týchto nákladoch, takže prvý bol ten zdravotný benefit, ďalší je psychosomatický a, samozrejme, ten psychický benefit, že predchádzame vzniku traumy, pretože až v 34% prípadov, kedy bolo dieťa osamostat... osamotené na nejaký čas, v nemocničnom zariadení došlo k psychickým následkom, to znamená k vzniku tráum, v prípade dlhšej osamotenosti to boli naozaj až problémy so vzťahovanou väzbou s rodičom, ak tam bolo to dieťa umiestené na dlhší čas, takže to už sú veci, ktoré výrazne ovplyvňujú ten život toho dieťaťa aj po, aj po odchode z nemocnice, a nehovoriac o psychických následkoch, ktoré to má na rodičov, ktorí nevedeli, že v akom stave je ich dieťa, alebo im nebolo umožnené byť s ním počas celej doby liečby.
A okrem zdravotného a tohto psychického dopadu, ako som hovorila, má to aj pozitívne dopady vlastne na tú zdravotnícku, či personálnu, alebo finančnú, stránku. Personálnu, my vieme, že máme poddimenzované personálne zdravotníctvo a tu je ten rodič, ktorý chce byť na tom oddelení, chce pomáhať pri liečebnom procese svojho dieťaťa a my mu v niektorých prípadoch bránime tam byť, je to na škodu celého procesu, pretože ten rodič by vedel niektoré základné úkony robiť napríklad namiesto tej zdravotnej sestry, či už hovoríme o kŕmení toho dieťaťa, alebo nabádať ho k lepšej spolupráci s tým zdravotníckym personálnom pri odberoch a tak ďalej.
No a o tej finančnej stránke som už hovorila, že na to už máme aj dnes štúdie, že akým spôsobom dokážeme usporiť finančné prostriedky vlastne z takejto (povedané so smiechom) úplne banálnej veci, aký to môže mať pozitívny dopad aj, aj na ten rozpočet tých zdravotníckych zariadení.
A takým protiargumentom, s ktorým sa najčastejšie stretávam, je, že naše nemocnice na to nie sú pripravené, vlastne zagarantovať každému dieťaťu blízkosť, blízkosť rodiča, tak na to hovorím, že ja si to uvedomujem, že my nie sme schopní dať ku každému detskému lôžku lôžko pre rodiča, ale čo sme schopní, a to je to minimum, čo dokážeme robiť aj po vzore iných krajín, kde takisto nemajú tie podmienky ideálne, je prisunúť k lôžku dieťaťa stoličku, aby tam ten rodič, hoci v diskomforte, ale mohol so svojím dieťaťom byť. A ja si veľmi želám, aby ten konečný stav, ku ktorému sa chceme priblížiť, bol lôžko, bola samostatná izba pre pacienta, bol štandard, ktorý zahŕňa stravu a naozaj dôstojné, humánne podmienky, ale toto nie je to, čo ja touto novelou požadujem. Ja ňou považujem... požadujem ten minimálny štandard, aby tam ten rodič mohol byť.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
S týmto návrhom už predstupujem pred plénum už niekoľkýkrát, konkrétne štvrtýkrát a jeho cieľ je veľmi jednoduchý. Chcem docieliť, aby sa naozaj rovnako pristupovalo k detským právam naprieč Slovenskom, a to konkrétne detským právam týkajúcim sa detských pacientov, aby malo každé dieťa, ktoré je za múrmi nemocnice, garantované, že tam nebude samo, ale že tam bude môcť byť s blízkou osobou, ideálne so svojím rodičom, ale aj z praxe vieme, že to nie je vždy možné, a preto tento náš návrh upravuje aj situácie, kedy ide napríklad o jednorodiča, ktorý nedokáže byť pri svojom dieťati v tej nemocnici, lebo má doma ďalšie deti, napríklad aj dojčené dieťa, a vtedy umožňujeme, aby poveril niekoho z rodiny alebo nejakú blízku osobu, napríklad starého rodiča, aby s tým dieťaťom, detským pacientom v nemocnici ostal, aby tam dieťa nebolo samé, a takisto touto novelou sa snažíme riešiť situáciu, kedy vlastne budúci osvojitelia, ktorí ešte nie sú osvojiteľmi, ale už majú vo svojej starostlivosti dieťa, ktoré im s najväčšou pravdepodobnosťou bude pridelené do opatery, nemajú na základe dnešnej právnej úpravy žiaden právny nárok byť s týmto dieťaťom, ktoré je už v ich domácnosti, ale ešte nemajú tú pečiatku, že, vlastne že sú rodinou, nemajú žiadny právny nárok byť s týmto dieťaťom v nemocnici, ak dôjde k situácii, že to dieťa sa stane pacientom a musí tam pobudnúť nejaký čas, na toto nás upozornilo občianske združenie Návrat, že takýmto situáciám v praxi čelia a je tu právne vákuum, kedy naozaj sa boja tie, tie nemocnice vyjsť v ústrety, pretože tam ešte nie je ten osvojiteľský vzťah potvrdený súdom, ale napriek tomu je to v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, samozrejme, keď je tam samo a nie je tam s človekom už je, žije v jednej domácnosti a na koho si zvyká, takže aj túto situáciu sa snažíme touto novelou riešiť, ako som povedala, už po štvrtýkrát a viac o dôvodoch poviem rada v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď má pán Pročko právo na šialený potlesk, tak aj pán Gašpar má právo na omylnosť. Tak ho opravím, pretože on opakovane SaS-ku neprávom obviňuje z toho, že sa nejakým podielom pričiňovala k tomu šialenému zadlžovaniu.
No naopak, pripomeňme si, že to SaS bola tá strana, ktorá odišla z vlády kvôli tomu, že sa nechcela podieľať na zadlžovaní tejto krajiny, ktoré sa dialo ministrom financií toho času Matovičom. Takže toto chcem, aby zaznelo, pretože opakovane to spomínate, a toto je tak zásadná vec, zodpovednosť a zdravie verejných financií, na ktorom nám záleží, že sme prijali takéto ťažké rozhodnutie aj v spleti všetkého, čo sa dialo. A viem, že ste tu vtedy nesedeli, že ste sedeli inde, ale je dôležité, aby sme si toto pripomínali, tieto fakty.
Ďakujem.