Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podľa čl. 6 ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu oznamujem svoj osobný záujem o vec, ktorej sa predmetná novela týka. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa, mám cukrík, lebo ma strašne bolí hrdlo a neviem prehĺtať. Tak, aby som to zvládla všetko vysloviť, čo chcem vysloviť v rámci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Šťastie, že tu nie je iný predsedajúci, lebo by vás mohol...

Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
Nedovolil by mi to. (Povedané s pobavením.) No. Naším návrhom v podstate rozširujeme okruh tých osôb, ktoré sú už dnes od úhrady poplatkov za sprievod oslobodení. Pretože už dnes máme v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, že deti do troch rokov, teda ich sprievodcovia, sprievodcovia onkopacientov a detí, ktoré sú ešte dojčené, nie sú zaťažení poplatkovou povinnosťou. Ale ide nám o to, aby nemocnice nepodmieňovali prítomnosť sprievodcu detí do 12 rokov poplatkami aj v iných prípadoch. Ten poplatok je vo výške 3,30 na deň. A ak sprievodca je vyslovene len pri lôžku dieťaťa, cieľom novely je, aby bol od poplatkov oslobodený. Tu sa nebavíme o poplatkoch za stravu, za lôžko. Tu sa naozaj bavíme iba o poplatku, ktorý, kvôli ktorému vás pustia alebo nepustia vlastne k tomu dieťaťu, čo je absurdné.
Momentálne je poplatok za sprievod, ako som povedala, tých 3,30 na deň. Ono sa to nemusí zdať veľa, ale nás práve na túto úpravu upozornili rodiny, pre ktoré je toto naozaj zaťažkávajúci výdavok. Robí im skoro 100 eur na mesiac, ak ide o dlhodobo choré deti. A v rámci našej právnej úpravy ani nepoznáme možnosť, aby mohli požiadať napríklad zdravotnú poisťovňu o odpustenie toho poplatku, ako to je v Českej republike, kde sa to bežne deje, že tam pri tých starších deťoch, lebo tam majú trošku inú úpravu, že vlastne od 6 rokov vyššie, a tam pri tých starších deťoch bežne žiadajú o odpustenie poplatkov za sprievod, ak sú deti staršie. Na Slovensku túto možnosť nemajú a naozaj pre takých kardiakov, ktorí sú aj niekoľko mesiacov v nemocnici, vlastne im to spraví za hospitalizáciu 300 eur tým rodičom. A ten rodič, samozrejme, nepracuje, keď je tam s tým dieťaťom v nemocnici. Čiže takýto veľký výdavok, to je akože obrovský zásah do rozpočtu pre nich. A pre mňa z neznámych príčin vlastne máme tu citlivosť v tomto zákone nastavenú pri onkopacientoch, čo úplne chápem. Oni sú dlhodobo hospitalizovaní, ale máme tu potom aj ďalšie, ďalšie diagnózy, kde tie decká sú naozaj hospitalizované týždne, mesiace. Sú to rovnako ťažké diagnózy ako onkologickí pacienti a tam tú výnimku nepoznáme. A ja som v podstate proti tomu, aby sme robili výnimky v týchto diagnózach, pretože nech je to akákoľvek diagnóza, keď dieťa je proste týždne, mesiace v nemocnici, nemal by byť ten rodič, ktorý je tam s tým dieťaťom, v žiadnom prípade byť zaťažený takým poplatkom, ktorý je pre tú rodinu vlastne tak veľký, že ho nevedia uniesť a kvôli tomu tam radšej ten rodič ani nie je. Je to, je to absurdné, keďže vieme, že tá prítomnosť rodiča v tej nemocnici má aj vplyv na rekonvalescenciu toho pacienta. Skracuje dobu pobytu v nemocnici, lepší manažment bolesti, o tom som tu už niekoľkokrát v pléne hovorila, aké to má benefity pre toho detského pacienta, ak tam má, ak tam má vlastne blízku osobu.
No, keď sa pokúsite zistiť, že za čo platia rodičia tých 3,30, tak v žiadnej dôvodovej správe, v žiadnej vyhláške ministerstva zdravotníctva, vlastne v žiadnych interných dokumentoch ministerstva zdravotníctva ani interných dokumentoch nemocníc vy nenájdete presný obsah, ktorý by bol zo štátnej úrovne zadefinovaný, čo je vlastne obsahom toho poplatku, za čo to platia, čo z toho majú ako protihodnotu tí rodičia, pretože väčšinou sa to interpretuje tak, že vás pustia k tomu dieťaťu, a to sa nedeje, samozrejme, vo všetkých prípadoch, ale to je v rozpore aj s ústavou, aj s medzinárodnými dokumentmi, pretože vy nemôžete podmieňovať prítomnosť pri svojom dieťati akýmkoľvek poplatkom. Chápala by som, keby napríklad tento poplatok zahŕňal nejaké stravné alebo nejakú inú výhodu, že nejaké lepšie lôžko alebo separé izbu, ale to sa nedeje, nie je to obsahom poplatkov. A ja sa k tomu dostanem aj v závere, že vlastne ako si rôzne tieto poplatky nemocnice naprieč Slovenskom vykladajú.
Ešte k tým dátam. Podľa NCZI je napríklad priemerný počet dní hospitalizácie pri nádorových ochoreniach porovnateľný s priemerným počtom dní hospitalizácie pri chorobách dýchacej sústavy, chorobách kože, chorobách kožného tkaniva, duševných poruchách, psychických poruchách, kde je taktiež najmä v neskoršej fáze liečená a odporúčaná blízkosť osoby a všade je tam priemerná doba hospitalizácie 21 dní. Čiže naozaj sa bavíme o tom, že tento, toto opatrenie, tento súčasný právny stav je diskriminujúci voči detským pacientom, kedy uprednostňuje jednu skupinu detských pacientov, oprávnene ich zbavuje toho poplatku, ale neoprávnene nezbavuje poplatku ďalších, ktorí sú v ťažkej situácii.
A teraz k tomu, čo som hovorila, ako to vyzerá naprieč nemocnicami. V súčasnosti majú nemocnice na svojich stránkach uvedené rôzne poplatky za sprievod, napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava 3,30 za deň plus stravné. Nemocnica Žilina 3,30 plus 11,60 za deň. Bojnice 3,30 bez možnosti stravy. Nemocnica Košice 3,30 plus poplatok za stravu 9,50. A rovnako nevedia podať odpoveď na otázku, čo je tých 3,30. Je to vlastne zákonný poplatok, nevieme, čo je jeho obsahom. Takže toľko som chcela ilustrovať na tú absurditu, že máme tu nejaký poplatok, ktorý zaťažuje rodiny v ťažkej situácii. A ja už druhýkrát tu pred vami stojím, znova to vyšlo na piatok, znova tu nikto nie je, ale je tu aspoň pán predsedajúci, ktorý je zo strany HLAS, a verím, že toto je vec, na ktorú sa dokážu pozrieť aj na ministerstve, prečo vyberáme taký poplatok, ktorý v podstate nemá nejakú protihodnotu pre toho konkrétneho sprievodcu, ale je zakotvený v zákone a musia ho dodržiavať nemocnice, ale naozaj neposkytuje žiadnu výhodu tomu človeku, pretože v praxi je len prekážkou, aby sme naozaj deti mali v blízkosti svojich rodičov.
Toľko odo mňa, ďakujem.

Ďakujem. Hlavným cieľom predkladanej novely zákona, ktorá je už v tomto pléne po druhý raz predkladaná, je oslobodenie sprievodcov maloletých pacientov, to znamená ich rodičov alebo ich opatrovníkov a podobne, do dvanásteho roku života dieťaťa od úhrady poplatkov za ich pobyt v nemocnici.
Prečo je to dôležité? Poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Na základe aktuálnej platnej právnej úpravy je regulácia reklamy zdravotných výkonov minimálna. Môžme povedať, že takmer žiadna. Môžme sa v tejto oblasti opierať o zákon č. 108/2024 o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 147/2001 o reklame. Tieto zákony však neposkytujú alebo poskytujú len všeobecný rámec práv spotrebiteľa a povinných náležitostí reklamy a konkrétne sa reklame zdravotných výkonov vôbec nevenujú. Ako predkladateľka predmetného návrhu zákona mám za to, že takáto právna úprava je nedostatočná a je potrebná zmena, pretože zdravotné výkony, samozrejme, majú obrovský dopad a ich inzercia potom na to samotné rozhodnutie toho spotrebiteľa a informovanosť o tom zdravotnom výkone. Čiže možno vychádzať napríklad z regulácie reklamy liekov, ktorá je v zákone o reklame § č. 8 explicitne upravená a sú stanovené naozaj prísne podmienky, za ktorých môžu byť lieky na Slovensku propagované.
Neviem, možno kolega Szalay bude vedieť na to zareagovať, že prečo to je tak, že pri liekoch sme takí prísni, ale pri zdravotných výkonoch sme proste neurobili nič, aby sme nejak toho spotrebiteľa, v tomto prípade často pacienta, ochránili. V tomto kontexte, samozrejme, vnímam špecifické postavenie liekov na trhu ako osobitnej komodity, avšak rovnaký, resp. podobný prístup by mal byť uplatňovaný aj pri reklame zdravotných výkonov, pardon. (Rečníčka si odkašľala.) Nakoľko podobne ako lieky, tak aj zdravotné výkony môžu mať vplyv na zdravie pacienta a aj negatívny vplyv na zdravie pacienta, v prípade tých výkonov, ktoré som ja spomenula, aj na integritu. A môžu zneužívať aj veľmi zraniteľnú situáciu, v ktorej sa pacient nachádza, ak ide o ženu pri pôrode, ktorá sa vlastne má rozhodnúť, či nechá, alebo nenechá zobrať tú pupočníkovu krv svojmu dieťaťu. Takže, takže to sú, to sú tie dôvody, prečo si myslíme, že takúto úpravu by sme mali mať.
A veľmi rada by som išla do detailov, ale priznám sa, že mi to hrdlo nedovoľuje, tak len v krátkosti. V prvom rade chceme do zákona uviesť povinnosť uvádzať pri reklamách zdravotných výkonov informáciu, že ide o reklamu. Pretože to, že ide o inzerciu, nemáte nikde napísané. Napríklad pri zdravotných výkonoch, ktoré som spomínala, keď je odber pupočníkovej krvi na knižkách tehotenských, keď vám začne tehotenstvo, všade máte inzerované vlastne, aké to je prospešné pre vás dať si odobrať pupočníkovu krv, ale nikde nie je explicitne napísané, že ide o reklamu. A zároveň je veľmi dôležité povedať, že pri propagácii takýchto služieb chceme explicitne do zákona dostať, že musia mať vedecky podložené a vecne správne výsledky takýchto výkonov. Nemôžme hovoriť, že to zachráni život dieťaťu, keď to na Slovensku ešte nikdy nezachránilo dieťaťu žiaden život. Napriek tomu 160-tisíc ľudí sa rozhodlo pre tú službu, to je akože veľká masa v päťmiliónovej krajine. A predpokladám, že boli uvedení do omylu, keďže, keďže sa táto inzercia neopierala o realitu.
A ako predkladateľka návrhu zákona som tiež presvedčená, že reklama zdravotných výkonov, pardon (rečníčka si odkašľala), musí spĺňať a musí dodržiavať aj ďalšie komplexné práva, ktoré, ktoré pri takýchto spotrebiteľských službách musíme, musíme zachovávať. A je pre mňa dôležité, aby tie zdravotné výkony, ktoré inzerujeme, boli schválené EMOU alebo slovenskými orgánmi, pretože dnes sa bežne deje, že sú inzerované zákroky, ktoré, ktoré nie sú schválené, ktoré môžu mať negatívne dopady, kde nie je proste podložený výsledok nejakým výskumom alebo klinickou štúdiou, a my na Slovensku jednoducho bez nejakej právnej limitácie ich inzerujeme.
Toľko odo mňa, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
K tomuto návrhu má, paradoxne, inšpirovala moja investigatívna činnosť posledných mesiacov, kedy som sa venovala vlastne obchodovaniu s pupočníkovou krvou a okrem tých zistení, ktoré som priniesla v blogu, ma zarazil aj fakt, aká široká je reklama na zdravotné služby, napríklad odberov pupočníkovej krvi, ktoré aj na základe vyjadrení Slovenskej hematologickej spoločnosti pri autológnom odbere, to znamená, že pre to dieťa, ktoré to má akože v budúcnosti využiť, sú tie spôsoby medicínskeho využitia mizivé. Hej, že tam sa bavíme proste o 0,04 %, kedy by to mohlo byť využité, a napriek tomu to tie spoločnosti, ktoré s tým obchodujú, vlastne inzerujú ako niečo život zachraňujúce, niečo čo proste vlastne keď dáte odobrať dieťaťu tú pupočníkovú krv, tak máte náhradný diel, v prípade akéhokoľvek ochorenia ho to postaví na nohy a pomôže mu to, čo je, samozrejme, nepravda, pretože toto, toto dáta nehovoria. A napriek tomu sa takýmito veľmi nafúknutými a často aj z môjho pohľadu zavádzajúcimi informáciami inzeruje takáto zdravotná služba, ktorá v konečnom dôsledku má aj negatívny dopad na toho novorodenca, pretože ak sa matka rozhodne pre ten odber, tak treba povedať, že tomu dieťaťu nedotepe ten pupočník do konca. To znamená, že nemôže benefitovať naplno ten jeho neonatálny systém z tej dotepanej krvi, a tým pádom sa rozhodli pre to biznisové riešenie, kde veria, že mu to prinesie väčší zdravotný benefit, keď to nechajú odobrať, zmraziť a v prípade nejakých komplikácií zdravotných to v budúcnosti využijú. Čiže tu máme naozaj nelimitovaný priestor na reklamu takýchto zdravotných služieb, ktoré operujú s dátami, ktoré nie sú pravdivé, a nemáme to v našom právnom poriadku nijako chránené, nijako ošetrené.
Máme zákonom ošetrené reklamy o liekoch. Pomerne dobre ich máme ošetrené, ale zabudli sme ošetriť zdravotné výkony a práve takéto zdravotné výkony, ktoré môžu mať naozaj negatívne dopady v nejakých smeroch. Takže o toto sa snažím v tomto návrhu, aby sme priniesli poriadok aj do reklamy o takýchto službách. A má tento návrh zákona dva hlavné ciele.
Prvým cieľom je zákaz reklamy zdravotných výkonov, ktoré nie sú vedecky potvrdené klinickými štúdiami, biomedicínskym výskumom a nie sú uvedené v zozname zdravotných výkonov, ktoré schvaľuje príslušný orgán Slovenskej republiky alebo Európskou liekovou agentúrou. A taktiež sa prostredníctvom tejto novely snažím sprísniť podmienky reklamy pre všetky zdravotné výkony tak, aby v reklame nemohli byť používané manipulatívne a zavádzajúce informácie, ktoré neposkytujú pacientom ako pravdivý obraz o tej zdravotnej službe a o tom zdravotnom výkone a jeho dôsledkoch.
Viac v rozprave, kam sa hlásim.

Ďakujem veľmi pekne.
Znenie uznesenia je, samozrejme, zverejnené, ale reagujem v ňom na správu NKÚ, ktorá hovorí o tom, že Slovenská republika si neplní svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo záväzkov voči Európskej únii, neupdatuje informácie, ktoré... (Reakcia z pléna.) Pardon? Už len dva zákony. O chvíľočku. Som sa teraz, vypadla mi myšlienka, pardon.
Takže reagujeme tam na správu NKÚ, ktorá hovorí o tom, že si neplníme povinnosti voči Európskej únii. A pre mňa bola šokujúca, keď som si tú správu NKÚ všimla, tá pokuta, ktorá nám hrozí z pôdy Európskej únie v prípade, ak budeme pokračovať v neplnení týchto povinností. A tu vyzývame v tomto uznesení na to, aby sme zmenili náš prístup k informovaniu o hluku aj riešeniu hluku. A verím, že toto je niečo, čo by nás mohlo spájať a nemuselo politicky rozdeľovať, pretože naozaj ide o niečo, čo nám vyplýva z medzinárodných záväzkov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo opäť. V tomto návrhu sa snažíme reagovať na vlastne dotazy, ktoré nám prichádzajú z praxe a sú to naozaj veľmi absurdné situácie, na ktoré nás upozorňujú občania. A viem, že na tieto situácie neupozorňujú len nás ako poslancov, ale upozorňujú aj verejného ochrancu práv, ktorý to zahrnul, práve volanie po tejto zmene, ktorú navrhujeme, aj do svojej výročnej správy verejného ochrancu práv za rok 2023.
Tie situácie, aby som vám veľmi prakticky vysvetlila, aké sú a na ktoré reagujeme, napríklad keď maloleté dieťa bicyklom pri jazde na bicykli narazí do auta, vznikne nejaká škoda a v momente, kedy je podozrivé to maloleté dieťa zo spáchania priestupku, tak prídavky na dieťa už ďalej nedostáva rodič, ale osobitný príjemca, čo je napríklad obec. A už pri podozrení, že je maloleté dieťa vlastne podozrivé zo spáchania priestupku väčšinou tým, že nemá vlastne priestupkovú zodpovednosť, tak dochádza k odloženiu takéhoto prípadu a aj počas toho času odloženia na základe zákona o prídavkoch je pozastavený ten normálny tok prídavkov na dieťa a prídavky na dieťa sú dané osobitnému príjemcovi. Čiže naozaj v týchto absurdných situáciách vlastne komplikujeme ľuďom život.
A je to problém, pretože práve otec dieťaťa, ktoré spôsobilo tú škodu na tom aute, čo som spomínala v úvode ako príklad, práve on popisoval, že ako jednorodič vlastne prišiel o tých 60 eur, čo je preňho príjem, ktorý potrebuje, a pritom v tej veci sa ďalej nič nedialo, pretože dieťa, keď má štyri-päť rokov, tak čo tam skonštatuje polícia vlastne. Tá vec je odložená, je podozrivé zo spáchania nejakého priestupku a správny orgán prípad odkladá na neurčito a vlastne dôsledkom toho je, že ten rodič nedostáva prídavky na dieťa pri takejto absurdnej situácii, ale dostáva ich osobitný poberateľ.
Takže preto sa snažíme tú úpravu zmeniť a to nasledovne, tak aby sa k odovzdávaniu prídavkov osobitnému príjemcovi, aby k tomu dochádzalo až v prípade, že dieťa spácha v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov opätovne priestupok. To znamená, že tam je nejaká recidíva, že to nie je len nejaká náhoda, keď bicyklom vrazí do auta alebo podobné absurdity. Čiže snažíme sa naozaj vyčistiť tú situáciu, aby sme rodičom pri takýchto nešťastných náhodách nespôsobovali, nespôsobovali ujmu a najmä rodičom, ktorí sú v zlej finančnej situácii, pretože pre nich je toto veľký problém, keď vlastne o ten príjem prichádzajú tak, že im ho niekto vydeľuje pri tom osobitnom príjemcovi a nemôžu s ním disponovať sami, a preto to riešime.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.