Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja som pomerne obšírne v niekoľkých hodinách hovorila o tomto návrhu pred pol rokom, takže teraz nepôjdem takto obšírne do detailov, pretože naozaj táto diskusia tu už prebehla, a mne dodnes nie je úplne zrejmé, prečo sa koalícia rozhodla nepodporiť takúto zmenu, hoci niektorí jej poslanci zahlasovali za, no nestačilo to, v opozícii som vďačná za to, že rozumejú potrebe prijať takúto zmenu, ktorá nás nič nestojí, ale hlavne je veľmi dôležitou zmenou v prospech toho detského pacienta, ktorý dnes čelí právnej neistote a fakticky aj reálnej neistote v našom zdravotnom systéme, či v prípade hospitalizácie, alebo aj ambulantného vyšetrenia bude môcť byť sprevádzaný vlastne blízkou osobou, čelia tomu rodičia, ktorí sú z toho vystresovaní, keďže na stránkach rôznych nemocníc sú úplne rôzne prístupy k napĺňaniu tohto práva, v jednej veľkej nemocnici máte explicitne napísané, že ak má dieťa viac ako štyri roky, tak nemáte garantované, že môžte byť s ním v prípade hospitalizácie, čiže neviete si nijako toto právo vymáhať alebo s ním predpokladať, hoci ja ako matka štvorročnej dcéry viem, že ak by malo moje dieťa ostať niekoľko dní hospitalizované bez prítomnosti mňa ako rodiča, tak by to nielen tomu zdravotnému stavu aj psychickému stavu veľmi nepomohlo, naopak, bola by to obrovská trauma pre takéto dieťa, čiže nebavme sa o tom, že toto nie je vypuklý problém, je a v skutočnosti to dokazuje aj záujem o petíciu, ktorú som pred rokom pustila do obehu, ktorá mala ukázať vlastne politickým špičkám, ktoré sa snažili bagatelizovať túto tému, že táto téma nie je minoritná a že o jej riešenie je veľký záujem, pretože v priebehu troch dní túto petíciu podpísalo viac ako 54-tisíc ľudí, tá petícia jednoznačne zahŕňala právnu formuláciu, s ktorou znovu prichádzam do parlamentu, ktorú predkladám v rámci tejto novely a ktorá má za cieľ naozaj garantovať každému dieťaťu, aby malo pri sebe v nemocnici blízku osobu, a výnimku dovoľuje v prípadoch, kedy naozaj ide o situáciu, kde je ten zdravotný úkon nezlučiteľný s prítomnosťou rodiča, a takáto situácia, aby ste si to vedeli predstaviť v praxi, môže byť napríklad niekoľkohodinová operácia mozgu, kde naozaj nie je žiaduce, aby proste tam ten rodič stál nad tým operačným tímom, ale aj v prípade takejto situácie jasne hovoríme v dôvodovej správe, že je veľmi dôležité, aby tam ten rodič bol nablízku, trebárs sedel na chodbe alebo na nemocničnej izbe, dostával informácie o priebehu takejto operácie, aby ho nikto nevykazoval z tej nemocnice, z miesta, kde vlastne má to dieťa, kde to dieťa je na tom operačnom stole, ale aby sme zabezpečili aj nejakú humánnosť voči právnym zástupcom toho dieťaťa v rámci celého tohto procesu. Ja nehovorím, že sa to dnes nedeje na Slovensku, áno, sú tu nemocničné zariadenia, zdravotnícke zariadenia, sú tu lekári, sú tu sestry, ktoré ma v podstate aj vyzvali k tomu, aby som túto snahu nepoľavila a aby som v nej pokračovala, pretože to vnímajú ako veľmi kľúčové aj pre plnohodnotné napĺňanie ich práce, ale potom sú tu aj jednotlivci a sú tu aj zdravotnícke zariadenia, ktoré sa k napĺňaniu tohto práva stávajú laxne a aj v niektorých prípadoch mu až bránia, čo ma veľmi mrzí a... Uplatňovanie detských práv by naozaj malo byť naprieč Slovenskom homogénne a nemalo by naozaj sa stávať, že v rámci jednej nemocnici na každom oddelení máme iný právny stav napĺňania práv detského pacienta, je to v skutočnosti tak rozdielne, že na treťom poschodí máte úplne idylickú situáciu, kde sú pomaly obaja rodičia nonstop s tým dieťaťom, dovolia tam prísť aj súrodencovi, keď je tam dlhodobo hospitalizované, a o poschodie vyššie vám pred sklenenými dverami povedia, že nemôžete ísť ďalej za svojim dieťaťom, a keď tam prídete počas návštevných hodín, tak, tak to dieťa je vo veľmi zlom psychickom stave, a kladiete si otázku, prečo by ste tam nemohli dlhšie, veď rodič nie je návšteva.
Čiže toto sú, toto sú všetky tie otázniky, ktoré pri tejto téme vystávajú, ja len zhrniem tie argumenty, prečo je to dôležité, samozrejme, že je to pozitívny vplyv na zdravotný stav toho dieťaťa, pretože my už máme dnes mnohými štúdiami dokázané, že keď tam ten rodič je, alebo blízka osoba, tak ten stresový level je u dieťaťa nižší, zotavovanie je rýchlejšie, je treba menej analgetík a vlastne všetkého, čo tlmí bolesť, pretože ten manažment bolesti je jednoduchší, a zároveň v priemere je dĺžka hospitalizácie kratšia, keď je tam blízka osoba.
A ak je hospitalizácia kratšia, samozrejme, to už má dopady aj na tú finančnú stránku, rovnako keď potrebujete menšiu, menší objem tých látok na to, aby ste tlmili bolesť, aj tam sa to už prejavuje vlastne do nejakej úspory toho nemocničného zariadenia, čiže naozaj tá psychosomatická stránka má v konečnom dôsledku dopad aj na ten finančný manažment vlastne celej hospitalizácie, pretože my vieme dnes už z iných krajín, napríklad Holandsko, Švédsko, Poľsko, Nemecko, kde prebiehali tieto štúdie, že v prípade blízkosti rodiča dokázali reálne ušetriť na týchto nákladoch, takže prvý bol ten zdravotný benefit, ďalší je psychosomatický a, samozrejme, ten psychický benefit, že predchádzame vzniku traumy, pretože až v 34% prípadov, kedy bolo dieťa osamostat... osamotené na nejaký čas, v nemocničnom zariadení došlo k psychickým následkom, to znamená k vzniku tráum, v prípade dlhšej osamotenosti to boli naozaj až problémy so vzťahovanou väzbou s rodičom, ak tam bolo to dieťa umiestené na dlhší čas, takže to už sú veci, ktoré výrazne ovplyvňujú ten život toho dieťaťa aj po, aj po odchode z nemocnice, a nehovoriac o psychických následkoch, ktoré to má na rodičov, ktorí nevedeli, že v akom stave je ich dieťa, alebo im nebolo umožnené byť s ním počas celej doby liečby.
A okrem zdravotného a tohto psychického dopadu, ako som hovorila, má to aj pozitívne dopady vlastne na tú zdravotnícku, či personálnu, alebo finančnú, stránku. Personálnu, my vieme, že máme poddimenzované personálne zdravotníctvo a tu je ten rodič, ktorý chce byť na tom oddelení, chce pomáhať pri liečebnom procese svojho dieťaťa a my mu v niektorých prípadoch bránime tam byť, je to na škodu celého procesu, pretože ten rodič by vedel niektoré základné úkony robiť napríklad namiesto tej zdravotnej sestry, či už hovoríme o kŕmení toho dieťaťa, alebo nabádať ho k lepšej spolupráci s tým zdravotníckym personálnom pri odberoch a tak ďalej.
No a o tej finančnej stránke som už hovorila, že na to už máme aj dnes štúdie, že akým spôsobom dokážeme usporiť finančné prostriedky vlastne z takejto (povedané so smiechom) úplne banálnej veci, aký to môže mať pozitívny dopad aj, aj na ten rozpočet tých zdravotníckych zariadení.
A takým protiargumentom, s ktorým sa najčastejšie stretávam, je, že naše nemocnice na to nie sú pripravené, vlastne zagarantovať každému dieťaťu blízkosť, blízkosť rodiča, tak na to hovorím, že ja si to uvedomujem, že my nie sme schopní dať ku každému detskému lôžku lôžko pre rodiča, ale čo sme schopní, a to je to minimum, čo dokážeme robiť aj po vzore iných krajín, kde takisto nemajú tie podmienky ideálne, je prisunúť k lôžku dieťaťa stoličku, aby tam ten rodič, hoci v diskomforte, ale mohol so svojím dieťaťom byť. A ja si veľmi želám, aby ten konečný stav, ku ktorému sa chceme priblížiť, bol lôžko, bola samostatná izba pre pacienta, bol štandard, ktorý zahŕňa stravu a naozaj dôstojné, humánne podmienky, ale toto nie je to, čo ja touto novelou požadujem. Ja ňou považujem... požadujem ten minimálny štandard, aby tam ten rodič mohol byť.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
S týmto návrhom už predstupujem pred plénum už niekoľkýkrát, konkrétne štvrtýkrát a jeho cieľ je veľmi jednoduchý. Chcem docieliť, aby sa naozaj rovnako pristupovalo k detským právam naprieč Slovenskom, a to konkrétne detským právam týkajúcim sa detských pacientov, aby malo každé dieťa, ktoré je za múrmi nemocnice, garantované, že tam nebude samo, ale že tam bude môcť byť s blízkou osobou, ideálne so svojím rodičom, ale aj z praxe vieme, že to nie je vždy možné, a preto tento náš návrh upravuje aj situácie, kedy ide napríklad o jednorodiča, ktorý nedokáže byť pri svojom dieťati v tej nemocnici, lebo má doma ďalšie deti, napríklad aj dojčené dieťa, a vtedy umožňujeme, aby poveril niekoho z rodiny alebo nejakú blízku osobu, napríklad starého rodiča, aby s tým dieťaťom, detským pacientom v nemocnici ostal, aby tam dieťa nebolo samé, a takisto touto novelou sa snažíme riešiť situáciu, kedy vlastne budúci osvojitelia, ktorí ešte nie sú osvojiteľmi, ale už majú vo svojej starostlivosti dieťa, ktoré im s najväčšou pravdepodobnosťou bude pridelené do opatery, nemajú na základe dnešnej právnej úpravy žiaden právny nárok byť s týmto dieťaťom, ktoré je už v ich domácnosti, ale ešte nemajú tú pečiatku, že, vlastne že sú rodinou, nemajú žiadny právny nárok byť s týmto dieťaťom v nemocnici, ak dôjde k situácii, že to dieťa sa stane pacientom a musí tam pobudnúť nejaký čas, na toto nás upozornilo občianske združenie Návrat, že takýmto situáciám v praxi čelia a je tu právne vákuum, kedy naozaj sa boja tie, tie nemocnice vyjsť v ústrety, pretože tam ešte nie je ten osvojiteľský vzťah potvrdený súdom, ale napriek tomu je to v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, samozrejme, keď je tam samo a nie je tam s človekom už je, žije v jednej domácnosti a na koho si zvyká, takže aj túto situáciu sa snažíme touto novelou riešiť, ako som povedala, už po štvrtýkrát a viac o dôvodoch poviem rada v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď má pán Pročko právo na šialený potlesk, tak aj pán Gašpar má právo na omylnosť. Tak ho opravím, pretože on opakovane SaS-ku neprávom obviňuje z toho, že sa nejakým podielom pričiňovala k tomu šialenému zadlžovaniu.
No naopak, pripomeňme si, že to SaS bola tá strana, ktorá odišla z vlády kvôli tomu, že sa nechcela podieľať na zadlžovaní tejto krajiny, ktoré sa dialo ministrom financií toho času Matovičom. Takže toto chcem, aby zaznelo, pretože opakovane to spomínate, a toto je tak zásadná vec, zodpovednosť a zdravie verejných financií, na ktorom nám záleží, že sme prijali takéto ťažké rozhodnutie aj v spleti všetkého, čo sa dialo. A viem, že ste tu vtedy nesedeli, že ste sedeli inde, ale je dôležité, aby sme si toto pripomínali, tieto fakty.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Po Noci dlhých nožov, kde Robert Fico ako jediný opozičný poslanec kládol odpor Mečiarovým praktikám, ktoré dnes sám činí a vidíme ich tu dnes v priamom prenose, Die Presse, rakúsky denník, toho času napísal, že Mečiar má revanšistický a detinský spôsob politiky. A aj keď sa zdalo toho času, čas Noci dlhých nožov, že Robert Fico si na začiatku svojej kariéry chcel osvojiť inú cestu, ako bola tá krvavá Mečiarova, tak nakoniec niekoľko rokov neskôr ho sledujeme ísť presne po tej istej ceste a on z tej cesty spravil doslova štvorprúdovku. Ide po každom, kto ho chce kritizovať, kto upozorňuje na jeho neprávosti, kto upozorní na korupciu, kto hovorí ľuďom pravdu a odhaľuje tieto zastrené manévre, ako tu ukázal pán podpredseda Šimečka, kde svoju neschopnú politiku chcú zakryť práve takýmito odvolávačkami a takýmto špinením ľudí. A keď pán premiér hovoril a sťažoval sa, že mu chýbajú starí politici, tak ja musím povedať, že nám nemusia chýbať, pretože my naozaj túto Mečiarovu obnovu vidíme v priamom prenose, on ju stvárňuje a dokonca ho ešte predčil.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Žiadam o zaradenie bodu, ktorý by priniesol uznesenie, ktorým by sme odsúdili bombové hrozby, ktoré prebiehajú na našich školách.
A odôvodnením je, že intenzita týchto bombových vyhrážok na slovenských školách rapídne narástla. Tieto útoky majú vážne negatívne dopady na psychické zdravie detí, na rodičov, učiteľov a narúšajú celý vzdelávací proces a paralyzujú bezpečnostné zložky na Slovensku. Preto chceme, aby sme k tomu otvorili diskusiu tu v pléne Národnej rady, vydali jasný signál občanom, že bezpečnosť detí je naša absolútna priorita a že situáciu vláda nepodceňuje.
Uznesením takisto chceme, aby sme zaviazali vládu, aby transparentne informovala verejnosť o celom vývoji situácie po vzore Českej republiky, kde je tá komunikácia aktívnejšia.
Toľko z mojej strany, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Toto, čo sa tu práve deje, je úplne zrejmé, že sa táto koalícia snaží prekryť svoje babráctvo a vlastne túto schôdzu, mimoriadnu schôdzu, ku ktorej museli pristúpiť, aby sme neprišli o eurofondy, kde už je naozaj pri vašom babráckom počínaní veľmi malá snaha, že ich zachránime aj takýmito počinmi. A vy sa snažíte znova vašou kauzou, vymyslenou kauzou Krivočenko, navodiť v spoločnosti atmosféru, že to opozícia je za niečo vinná a že snažíte sa tu robiť hon na Máriu Kolíkovú, snažíte sa ju naozaj nechutným spôsobom tlačiť, aby, aby nepoukazovala na vaše, na vaše zlyhania, aby nepoukazovala na vaše babráctvo, aby, aby o tom verejne nehovorila. Snažíte sa ju zastrašiť. Je to primitívne, je to naozaj slabošské a môžete sa za to hanbiť.
A na pána Glücka, veľmi, veľmi nerada reagujem, pretože to sú naozaj také hlúposti, ktoré on tam hovorí, ale treba ich vyvracať. Aj toto je práca poslanca. Takže ak hovoríte, že v Čechách idú prijať rovnaký Trestný zákon, no blbosť. Pozrite sa, aké budú sadzby pri sprenevere, to, čo spomínala Mária Kolíková. No budú pri európskych aj českých korunách rovnaké. Pozrite sa na prieťahy v konaniach, kde ste hovorili, že po novele, po veľkej reforme Márie Kolíkovej boli dlhšie. Naopak, práve vtedy sa skrátili, veď to ukazujú štatistiky. A viete, kedy sú historicky najdlhšie prieťahy? Nuž teraz v poslednom období, keď ste priniesli svoju novelu Trestného zákona a sudcovia čakajú, lebo nevedia, ako, ako to dopadne, nevedia ako pokračovať. A súdne konania sú odročené. Takže nehovorte vy o prieťahoch, pretože ten chaos, ktorý ste vy priniesli do justície, do spravodlivosti, má vašu menovku a vy sa ju snažíte týmito hlúposťami prekryť. A prečo hovorím hlúposťami? Lebo ste to vy, ktorí 4. marca, vaša vláda, vaši policajti, vaša NAKA zadržala Krivočenka, 4. marca bol... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja som veľmi rada, že tu kolega aj takto ilustratívne a pomerne humorne vyzdvihol tú dôležitosť tých nepísaných pravidiel v politike a v podstate v každom jednom fachu. Aj slušnosť, morálka, to všetko sú (povedané so smiechom) často nepísané pravidlá, ktoré tú spoločnosť kultivujú a skultúrňujú ju. A malo by to tak byť aj v politike, mali by sme sa snažiť ju robiť kultúrnejšou, a nie naopak. A mňa mrzí, že od začiatku tohto funkčného obdobia tejto vlády pozorujem, že k tým nepísaným pravidlám nemajú nielenže úctu, ale doslova v prvej možnej príležitosti od nich, od nich upúšťajú. A toto sú presne veci, ktoré, ktoré vytýkali v minulosti iným, často sa zastrájali najmä pri pánovi Matovičovi alebo jeho kolegoch, že, že porušujú nepísané pravidlá a že sa im to vypomstí a tak ďalej. Ja teraz sledujem, že oni to robia, to, čo vyčítali druhým v oveľa, v oveľa hrubšej, väčšej miere a vôbec na tie slová nepamätajú a vôbec sa nimi neriadia.
Ja som tak trochu aj sklamaná z toho, akým spôsobom tú politickú eleganciu, o ktorej sa snažili hovoriť v minulosti a ktorú sa snažili hrať, nechali tak a vlastne čokoľvek do parlamentu prinesú, ani sa neunúvajú povedať, prečo tak robia, rovnako ako teraz nepoznáme dôvody, prečo, prečo vlastne menia pravidlá, zaužívané pravidlá, s ktorými dokonca prišiel na začiatku ich vlastný minister Maďarič v roku 2008.
My nevieme, prečo tieto pravidlá menia, len môžeme tušiť, že je to vôľa SNS a ostatní prikyvujú, lebo to pre nich, umenie nie je tak dôležité, aby za to zabojovali, a to je mi ľúto. To je smutná vizitka tejto vlády.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Znova padla veľmi dôležitá otázka, prečo chceme vôbec zmeniť zákon o Audiovizuálnom fonde, a je na celej tejto situácii podľa mňa až absurdné, že my sa tu bijeme za zákon a za jeho podobu, ktorú vlastne priniesol v roku 2008, 2008 tuším to bolo roku, SMER. Bol to Marek Maďarič, ktorý prišiel s týmto návrhom, dal dokopy tieto fondy a je to dodnes vysoko pozitívne hodnotené umeleckou obcou, že s tým prišiel, a ja to takisto vysoko pozitívne hodnotím, odviedol dobrú prácu a my opozícia teraz hájime niečo, čo vlastne vybudoval toho času SMER, toho času Maďarič, a vy sa ho neviete a jeho práce ani len zastať.
A dokonca jeden z poslancov SMER-u pán Jarjabek je teraz spoluautorom novely, ktorá podľa mňa do veľkej miery to, čo sa podarilo Maďaričovi pretlačiť toho času, likviduje, pretože robí z nezávislého, nezávislého fondu, ktorý naozaj doviedol celú tú tvorbu do nejakej medzinárodne dobrej reputácie, teraz ideme spolitizovať a vlastne dať do rúk jednej strane, pretože tu sa ani nedá hovoriť, že by tu bol nejaký záujem koalície, podľa mňa je to záujem konkrétnej strany, konkrétnych ľudí, ktorí chcú mocensky ovládnuť všetko, každú omrvinku, ktorú dostali po týchto voľbách do rúk a ktorú dostali k moci, a ja sa bojím, že to čo začne tento fond produkovať, keď som sa pozrela na mená, ktoré teraz rozdávajú karty v rámci SNS, tak sa bojím, že to budú filmy o pánovi Kuffovi a podobné, podobné diela, ktoré, ktoré bude Slovensko musieť pod svojou značkou budovať.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vďaka, Ondrej, za tvoje vystúpenie a podľa mňa si vypichol jednu veľmi dôležitú vec, a to, že nám chýba zdôvodnenie. A to nielen tu, ale aj pri ďalších hlasovaniach, dokonca pri návrhoch. My nevieme, prečo sa má zmeniť to zloženie rady, čo je za tým, prečo sa má meniť postavenie odborných komisií. Tu naozaj sa neunúvajú kolegovia z koalície k tomu, aby nám dali dôvod na tieto ich zmeny, a ja sa obávam, že rovnako tak netušíme napríklad aj pri uznesení, ktoré sa týka tých ukrajinských detí, prečo ôsmi poslanci hlasovali proti, lebo nikto z nich sa nepostavil do tej diskusie a nevysvetlil to. Neurobili to tak ani na ľudskoprávnom výbore. Čiže táto diskusia nám tu chýba a ja som presvedčená, že táto diskusia o dôvodoch návrhov, ktoré predkladáte, zmien, ktoré robíte, je elementárna pre to, aby sme si tu uchovali aspoň nejakú základnú politickú kultúru. A ja som tu bola aj v minulom volebnom období a vedela som, ako veľmi niektorých politikov z vtedajšej opozície hnevalo, keď sa diali veci, ktoré sa im nepáčili, a robil ich napríklad vtedy pán Matovič, a my sme im dali za pravdu. Veď preto sme boli aj kritikmi, preto sme v konečnom dôsledku aj odišli z tej vlády, lebo sa nám nepáčili veci, ktoré išli proti politickej kultúre, ktoré išli proti demokracii.
A ja, ja som naozaj naivne čakala, že ešte akú-takú tú starú politickú eleganciu v sebe majú aspoň, aspoň tí starší v SMER-e a tí, čo boli predtým v HLAS-e a budú chcieť zachovať toto kvórum, budú chcieť zachovať aspoň nejaké mantinely toho politického správania.
Ja tu len dám taký, taký príklad z Nemecka, keď Olaf Scholz nastúpil po rokoch Angely Merkelovej, a napriek naozaj výraznej kampani povedal: „Boli to skvelé časy, keď ste tu vládli.“ No, tak toho sa už asi nedožijeme.