Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Znova padla veľmi dôležitá otázka, prečo chceme vôbec zmeniť zákon o Audiovizuálnom fonde, a je na celej tejto situácii podľa mňa až absurdné, že my sa tu bijeme za zákon a za jeho podobu, ktorú vlastne priniesol v roku 2008, 2008 tuším to bolo roku, SMER. Bol to Marek Maďarič, ktorý prišiel s týmto návrhom, dal dokopy tieto fondy a je to dodnes vysoko pozitívne hodnotené umeleckou obcou, že s tým prišiel, a ja to takisto vysoko pozitívne hodnotím, odviedol dobrú prácu a my opozícia teraz hájime niečo, čo vlastne vybudoval toho času SMER, toho času Maďarič, a vy sa ho neviete a jeho práce ani len zastať.
A dokonca jeden z poslancov SMER-u pán Jarjabek je teraz spoluautorom novely, ktorá podľa mňa do veľkej miery to, čo sa podarilo Maďaričovi pretlačiť toho času, likviduje, pretože robí z nezávislého, nezávislého fondu, ktorý naozaj doviedol celú tú tvorbu do nejakej medzinárodne dobrej reputácie, teraz ideme spolitizovať a vlastne dať do rúk jednej strane, pretože tu sa ani nedá hovoriť, že by tu bol nejaký záujem koalície, podľa mňa je to záujem konkrétnej strany, konkrétnych ľudí, ktorí chcú mocensky ovládnuť všetko, každú omrvinku, ktorú dostali po týchto voľbách do rúk a ktorú dostali k moci, a ja sa bojím, že to čo začne tento fond produkovať, keď som sa pozrela na mená, ktoré teraz rozdávajú karty v rámci SNS, tak sa bojím, že to budú filmy o pánovi Kuffovi a podobné, podobné diela, ktoré, ktoré bude Slovensko musieť pod svojou značkou budovať.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vďaka, Ondrej, za tvoje vystúpenie a podľa mňa si vypichol jednu veľmi dôležitú vec, a to, že nám chýba zdôvodnenie. A to nielen tu, ale aj pri ďalších hlasovaniach, dokonca pri návrhoch. My nevieme, prečo sa má zmeniť to zloženie rady, čo je za tým, prečo sa má meniť postavenie odborných komisií. Tu naozaj sa neunúvajú kolegovia z koalície k tomu, aby nám dali dôvod na tieto ich zmeny, a ja sa obávam, že rovnako tak netušíme napríklad aj pri uznesení, ktoré sa týka tých ukrajinských detí, prečo ôsmi poslanci hlasovali proti, lebo nikto z nich sa nepostavil do tej diskusie a nevysvetlil to. Neurobili to tak ani na ľudskoprávnom výbore. Čiže táto diskusia nám tu chýba a ja som presvedčená, že táto diskusia o dôvodoch návrhov, ktoré predkladáte, zmien, ktoré robíte, je elementárna pre to, aby sme si tu uchovali aspoň nejakú základnú politickú kultúru. A ja som tu bola aj v minulom volebnom období a vedela som, ako veľmi niektorých politikov z vtedajšej opozície hnevalo, keď sa diali veci, ktoré sa im nepáčili, a robil ich napríklad vtedy pán Matovič, a my sme im dali za pravdu. Veď preto sme boli aj kritikmi, preto sme v konečnom dôsledku aj odišli z tej vlády, lebo sa nám nepáčili veci, ktoré išli proti politickej kultúre, ktoré išli proti demokracii.
A ja, ja som naozaj naivne čakala, že ešte akú-takú tú starú politickú eleganciu v sebe majú aspoň, aspoň tí starší v SMER-e a tí, čo boli predtým v HLAS-e a budú chcieť zachovať toto kvórum, budú chcieť zachovať aspoň nejaké mantinely toho politického správania.
Ja tu len dám taký, taký príklad z Nemecka, keď Olaf Scholz nastúpil po rokoch Angely Merkelovej, a napriek naozaj výraznej kampani povedal: „Boli to skvelé časy, keď ste tu vládli.“ No, tak toho sa už asi nedožijeme.

Ďakujem za slovo.
Ja si myslím, že ten dôvod, prečo je koaličná strana prázdna a naozaj tam nesedí nikto okrem jedného pána, je ten, že cítia prenesenú hanbu za to, že tu teraz musia drukovať ich koaličnému partnerovi, strane SNS, ktorý politizuje a doslova likviduje ďalšiu doposiaľ nezávislú inštitúciu a doposiaľ ako-tak fungujúci umelecký priemysel, takže toto je tá hanba, ktorej podľa mňa sa chceli vyvrátiť, a dokonca aj pani navrhovateľka má hlavu dole. Ja by som tiež mala hlavu dole, keby som musela obhajovať niečo také, alebo dokonca za tým stáť.
Ale kultúra sa nedá zabiť ani ľuďmi, ako... ako sú tí v SNS, nedá sa udusiť zlomocou, nedá sa naozaj zlikvidovať len preto, že vy chcete. Kultúra prežila ťažké časy na Slovensku, všetky normalizačné procesy, naozaj všetky historické skúšky a prežije aj vás, ale história si vás bude pamätať. Toto všetko, čo teraz robíte, akým spôsobom ohýbate ľudské práva, lebo toto je tiež zásah do ľudských práv, ako to už bolo povedané, do tej prvej kategórie ľudských práv, to je, to je niečo, čo si budete niesť so svojimi. A generácie po vás takisto. Aj ja, ja sa naozaj nečudujem, že tu nikto z vašich nesedí, lebo, lebo som presvedčená, že tú, tú hanbu budú cítiť aj tí po vás.
A ja len dodám, že je mi ľúto, koľkí ľudia uverili tomu, čo ste v minulom volebnom období prezentovali ako záujem o ľudské práva. Záujem o ľudské práva u vás skončil vtedy, keď sa vaši korupčníci a priatelia skorumpovaní dostali z miest, kde ste ich nechceli mať, odvtedy už o ľudské práva nejavíte záujem, aj dnes ste veľmi špinavo prerušili debatu o ľudských právach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja už by som chcela povedať len jednou vetou. Ďakujem kolegom z KDH, aj na výbore bola veľmi aktívna pani predsedníčka pre ľudskoprávny výbor z Progresívneho Slovenska, že nezostali ticho v tejto téme. A mrzí ma, že vlastne ani tu sme nepočuli žiadny hlas z koalície, ktorý by nám vysvetlil, prečo v tejto téme mlčia.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ako som už povedala v úvodnom slove, jeden z najohavnejších zločinov, ktorého sme svedkami od invázie Ruska na Ukrajinu a od začiatku vojny u našich susedov, sú únosy tisíciek ukrajinských detí na ruské územie, ktoré sú tam prenesené násilne, sú deportované, väčšina z nich je zo zariadení, akými sú detské domovy alebo reedukačné centrá, ale časť z nich je unesená aj z rodín, aj od ich opatrovníkov, aj od ich príbuzných a tieto prípady sú pomerne detailne zdokumentované. Dokonca aj časť investigatívnej žurnalistiky na svetovej úrovni, či už Financial Times alebo The New York Times sa tejto problematike venovala a oni sami pomerne jednoducho odhalili v jednom prípade 46 detí, ktoré boli vládnou mocou, to znamená cez vládne weby ponúkané na adopciu ruským rodinám, a v druhom prípade, nespomeniem si na to číslo, ale tiež bolo v desiatkach, sa Financial Times podarilo tiež identifikovať časť týchto detí, ktoré boli rovnako ponúkané na adopciu, rusifikované, boli umiestnené do škôl, kde boli takpovediac učené inej identite, bola popieraná ich ukrajinská národnosť. Všetky tieto deti spája to, že im bolo zmenené meno. Samozrejme, okrem toho, že boli deportované na ruské územie a unesené svojim opatrovníkom, rodičom alebo územia zo zariadení, ktoré, ktoré nad nimi vykonávali starostlivosť, takže boli im zmenené mená. Čiže zmenená totožnosť, bol popretý ich ukrajinský pôvod a ich ukrajinská národnosť a občianstvo. Bolo im pridelené ruské občianstvo a boli vo veľkej väčšine prípadov presunuté do nových adoptívnych ruských rodín.
To sú, samozrejme, prípady, o ktorých vieme. Tisícky detí, ktoré boli deportované, sú nezvestné. To znamená, že sa ich ešte nepodarilo vypátrať, a práve v tejto hrozivej a ťaživej téme prebrala iniciatívu Kanada, ktorá jednak financuje, jednak iniciuje zoskupenie krajín, ktoré spolupracujú a navzájom sa podporujú v tom, aby dopomohli týmto deťom, skontaktovať sa na ne a jednak dostať ich naspäť na Ukrajinu do svojich rodín a dostať ich z Ruska. Podarilo sa to už v, ak sa nemýlim, nejakých 466 prípadoch, ale vyše 19 500 takýchto prípadov detí máme zdokumentovaných. Ukrajina hovorí, že tam, kde nemajú dôkazy, ale je predpoklad, že rovnaký scenár postihol ďalšie deti, je u ďalších 11-tisíc nezvestných detí a nevieme stále o ďalších číslach, kde visí otáznik, či boli deportované, alebo, alebo zahynuli počas vojny. Čiže toto je naozaj tak obrovský a zložitý problém, kde si vyžaduje aj medzinárodné spoločenstvo, nejakú koordináciu a spoluúčasť všetkých krajín, ktoré by vedeli byť nápomocné. A Slovensko identifikujú ako jednu z tých krajín, keďže tu máme početnú ukrajinskú komunitu ľudí, ktorí tu prišli po začatí vojny, a máme tu aj široké množstvo informácií, ktorými disponujeme o týchto rodinách, a práve preto tá spoluúčasť Slovenska na odhaľovaní tohto vojnového zločinu by bola viac než vítaná. To sú informácie, ktoré máme od našich partnerov. Nedávno sa stretli aj v Haagu k tejto veci koordinátori za dané krajiny.
Čiže našou snahou tohto uznesenia je, aby Slovensko prikývlo a bolo súčasťou snahy o prinavrátenie týchto deportovaných detí naspäť na Ukrajinu, lebo toto je naozaj vojnový zločin, medzinárodný zločin a je to vlastne aj dôvod, pre ktorý je na Vladimíra Putina vydaný medzinárodný zatykač. Toto je ten dôvod: deportácie ukrajinských detí, dokázané deportácie ukrajinských detí Rusmi na ich územie. Vlastne toto je tá preukázaná hmatateľná časť vojnových zločinov, ktoré sú mu kladené za vinu a nie je tam sám, ktorý čelí medzinárodnému zatykaču v tejto veci. Je to aj verejná ochrankyňa práv Ruska, ktorá sa podieľa vlastne na adopciách týchto rusifikovaných detí v rámci územia Ruskej federácie. Čiže toto je niečo, kde naozaj medzinárodný trestný tribunál má rozsiahlu, rozsiahlu, rozsiahle zmapovanú situáciu. Máme tam dôkazy o tom, že sa to deje. Vieme to, samozrejme, aj z celosvetovej žurnalistiky, pretože toto je téma dňa v podstate vo všetkých veľkých denníkoch napriek svetom, a Slovensko tu čuší, mlčí a nepridáva sa, hoci sme k tomu vyzývaní. Čiže našou snahou je, aby parlament ako prvý povedal, že áno, chceme aj my pomôcť týmto deťom, a následne k tomu vyzval vládu.
Mňa veľmi mrzelo, že keď sme sa o tomto bavili na ľudskoprávnom výbore, na ľudskoprávnom výbore, podotýkam, kde podľa mňa všetci členovia by mali byť vybraní takí, ktorí majú nejakú citlivosť k ľudským právam a to už nehovorím akože k otázke práv detí a detí postihnutých vojnou. A, ale, žiaľ, našli sa tam aj poslanci za vládnu koalíciu, teda jeden, ktorý bol proti, viacerí sa zdržali.
Ja chcem veriť, že tu v pléne túto diskusiu môžeme posunúť ďalej a zhodnúť sa na tom, že toto je téma, kde nie sú pochybnosti, že ide o vypuklý vojnový zločin, keďže sa na tom zhodlo aj medzinárodné spoločenstvo, ktorého sme súčasťou, aj medzinárodný trestný tribunál, ktorého, ktorý je aj pre nás záväzný a na ktorého výsledkoch, k jeho výsledkom sme sa zaviazali aj my. Čiže tu naozaj verím, že dokážeme spojiť sily a pomôcť tým 33 krajinám, ktoré nás k tomu vyzývali, aby sme boli ďalšia, aby sme boli v tomto aktívni. Toto je naša snaha.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem a ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak ako už bolo v názve a pomenovaní tohto uznesenia dané, naším cieľom je, aby sa Slovenská republika prihlásila a pridala k 33 krajinám, demokratickým krajinám naprieč svetom, ktoré už dnes spolupracujú a koordinujú sa v snahe pomôcť Ukrajine získať naspäť na svoje územie a hlavne do rodín a zariadení, kde žili unesené a deportované deti Ruskou federáciou. Takže k tomuto chceme prispieť a chceme, aby bola Slovenská republika v tomto aktívna, pretože zatiaľ nereaguje na tie výzvy zo zahraničia. A viac by som k tejto problematike rada povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, aj pani ministerka, dobrý večer.
Ja by som sa chcela vrátiť k zasadnutiu ľudsko-právneho výboru, ktoré sme mali tento týždeň a boli sme na ňom v početnom zložení aj z koalície, aj z opozície, teším sa tomu, kde sme sa venovali aj Správe o dodržiavaní ľudských práv - tomuto dokumentu. (Rečníčka ukázala knižku do pléna.) A som veľmi rada, že aj my z opozície, aj kolegovia všetci z koalície vlastne vyslovili súhlas, hlasovali za potvrdenie tohto dokumentu, keďže sme ho všetci prítomní do jedného vzali na vedomie jednohlasne. A ja som to prečítala aj tam, takže vedeli, o čom hlasujú a poviem to aj teraz. Chcem pripomenúť kapitolu II, ktorá hovorí o náznakoch mocenského obmedzovanie politických práv v nadväznosti na ústavné a medzinárodné garancie ich ochrany. A konkrétne v tejto správe na str. 50 odporúčania Strediska pre ľudské práva, ktoré sme tak isto v rámci tejto správy schválili, ktorá hovorí:
1. členom a členkám vlády Slovenskej republiky odporúčame, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych či iných iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť slobodu šírenia informácií, ako aj slobodu ich prijímania;
2. poslancom a poslankyniam Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť slobodu šírenia informácií, ako aj slobodu ich prijímania;
3. členom a členkám vlády Slovenskej republiky a poslancom a poslankyniam Národnej rady, aby sa voči novinárom správali v rámci svojich verejných výstupov slušne a neprispievali k vytváraniu negatívneho obrazu o slobodných a demokratických médiách;
4. členom a členkám vlády, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych, či iných iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť činnosť neziskového sektora vrátane mimovládnych organizácií;
5. poslancom a poslankyniam, aby sa tak isto zdržali akýchkoľvek legislatívnych iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť činnosť neziskového sektora;
6. členom a členkám vlády Slovenskej republiky a poslancom a poslankyniam Slovenskej republiky, aby sa voči predstaviteľom neziskového sektora správali v rámci svojich verejných výstupov slušne, neprispievali k vytváraniu negatívneho obrazu o nich a o ich činnosti.
Zároveň je tu stať venovaná tomu, aké dôležité je zachovávať slobodu nielen združovania, ale aj slobodu prístupu k informáciám, verejnoprávne médiá. Aké veľmi dôležité je, aby sme zachovávali a chránili slobodu tlače.
Hovorím to preto, lebo na tomto zasadnutí boli z koalície prítomní pán Hazucha, pán Garaj za SNS, pán Lešo, pani Mačicová, pán Vlček, pán Sokol, pani Nováková. A všetci počuli, lebo toto, čo som prečítala teraz, som prečítala aj tam, čo je obsahom tejto správy a ja som rada, že s tým vyslovili súhlas, pretože s tým sa nedá nijak inak, len súhlasiť. Ale bola by som rada, keby sme tu mali aj konzistentnosť v tom, o čom hlasujeme v utorok a v tom, o čom budeme hlasovať vo štvrtok. Pretože kým v utorok alebo v stredu, neviem, kedy sme sedeli, sme, sme mali jednotu v tom, že tieto princípy, rovnako ako verejnoprávnosť, slobodu médií a žiadne zásahy do práce nezávislej žurnalistiky, sme vedeli podporiť jednohlasne, tak v štvrtok tú zvádzame diskusiu, kde máme pred sebou návrh zákona, ktorý má zrušiť vlastne inštitúciu, jej existenciu a spolitizovať ju len preto, lebo chcete namiesto riaditeľa dosadiť svojho človeka. A ja sa pýtam, že keď sú poslanci, ktorí tu sedia a ktorí majú hlasovať podľa svojho svedomia, vedomia, bez nátlaku, schopní hlasovať za veci, s ktorými evidentne nesúhlasia, pretože dva dni predtým hlasujú o niečom, čo je v absolútnom rozpore so všetkým tu, čo podporujú, s čím pritakávajú a za čo v konečnom dôsledku podľa mňa aj zahlasujú. Kto bude tým človekom, ktorého si vy dosadíte do vrcholného manažmentu inštitúcie, ktorú teraz chcete likvidovať len preto, aby ste si tam mohli dosadiť svoje vedenie, ktoré vám bude pritakávať a ktoré síce bude mať možno úplne iný názor, ako títo páni na výbore a jedna dáma, pardon, ale v konečnom dôsledku prikývne na vaše príkazy, na vaše želania.
A práve preto hovoríme o politizácii, pretože tu nejde len o ovládnutie, zmenu riadenia, zmenu manažmentu.
Tu ide o to, že si tam dosadíte človeka, ktorý vám bude politicky poslušný, ktorý bude plniť to, čo vy si predstavujete a preto tak sebavedomo pán Michelko hovorí, kto bude a kto nebude na obrazovkách RTVS, už nie, takže STVR v septembri, lebo vy im do toho budete hovoriť. Preto tu všetci búchame do stola a snažíme sa upozorniť počas tých 12 hodín, ktoré ste nám skresali na túto diskusiu, že je to problém. A je to problém nielen ako hovorila pani poslankyňa Jurík, lebo je to v rozpore s európskym právom, ale je to problém aj pre Slovensko, ktoré týmto dávate dole na medzinárodnú úroveň hanby Bieloruska a podobných krajín reálne kvôli týmto praktikám.
A ja som presvedčená, že mnoho z koaličných poslancov sa hanbí, že za tieto veci musí hlasovať. Hanbilo sa aj pri zmene Trestného zákona, hanbí sa aj teraz a ja ich naozaj vyzývam, aby sa tej hanby zbavili, aby povedali, čo si naozaj myslia, aby hlasovali tak, ako ľuďom sľúbili tu na ústavu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Pretože ak sa tak nebude diať, tak naozaj nemajú právo na tento mandát.
Ďakujem. (Potlesk.)