Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia a kolegyne, prajem príjemné piatkové popoludnie. Uchádzala som sa o slovo, pretože by som chcela povedať päť dôvodov, ktoré ja vnímam ako dôležité, a pre ktoré by pani ministerka Šimkovičová nemala ďalej pokračovať vo svojej funkcii. Tým prvým dôvodom, ktorý je pre mňa dôležitý, je jej necitlivá komunikácia a z pozície moci aj komunikácia, ktorá ostrakizuje slabších. Jeden z jej výrokov, ktorý rada opakuje a ktorý obmieňa v rôznych podobách, avšak stále má ten istý odkaz, znie, čo sa vymyká norme, nepatrí do verejného financovania. To je podľa mňa veľmi nebezpečný výrok a ja nechcem ani len vysloviť, akú dobu našej histórie mi pripomína, pretože to bola tá najkrvavejšia doba, akú sme si aj my doposiaľ v našej histórii zažili. Takýto prístup je diskriminačný. To, že sa niečo pani ministerke nepáči, nemôže byť jediným kritériom, čo bude štát podporovať a čo nie. Prestane tento štát a pani ministerka podporovať zdravotne alebo inak znevýhodnené skupiny obyvateľstva len preto, že podľa jej názoru nie sú v norme? Áno, tak ďaleko takéto úvahy môžu zájsť.
Alebo jej výroky, ktoré dehumanizujú, ostrakizujú a naozaj urážajú ľudí z queer komunity. To sú všetko výroky, ktoré sa dajú veľmi ľahko vyvrátiť a ona aj tak pokračuje v tom, že týmto rozdeľuje spoločnosť a už dnes beztak ohrozenú skupinu, ktorá je terčom rôznych vyhrážok, nenávisti, bola terčom teroristického útoku, ďalej ponecháva tomuto davu, ktorý potrebuje niekoho nenávidieť a ona im podsúva práve tých najzraniteľnejších.
Ja len uvediem taký folklór, ktorý tu počúvame od rôznych ďalších predstaviteľov, že vraj existuje 70 alebo neviem koľko pohlaví, a to je nejakým ohrozením pre našu demokraciu. Tak teraz krátke okienko, keby ste si to hodili do Googlu, čo vám ukáže. Pohlavie predstavuje biologické charakteristiky ako sú genitálie, chromozómy, či hladina hormónov. Na základe pohlavia rozdeľujeme ľudí na ženy a mužov. Niečo úplne iné je rod a rodová identita. To nie je to isté, čo pohlavie. Pohlavie určujeme pri narodení na základe biologických znakov.
Rod je však kultúrna kategória, je to súbor spoločenských pravidiel, ktoré sa spájajú so ženskosťou, s mužskosťou a tak ďalej. Rod predstavuje súhrn viacerých vzájomne sa ovplyvňujúcich faktorov, môžu to byť spoločensko-kultúrne aspekty, geo-kultúrny priestor a sociálne konštrukty typické pre tú, ktorú spoločnosť. To znamená, že spoločnosť ovplyvňuje naše predstavy o tom, ako by sa dievčatá, chlapci mali správať, vyzerať či myslieť. Ale zďaleka nehovoríme o 70 pohlaviach, ako vy veľmi rada spomínate.
Ja len k tomuto bodu dopoviem ešte zopár dát ku queer ľuďom. Pretože 80 % z nich sa cíti na Slovensku ohrozených vo verejných priestranstvách. A vy tomu dopomáhate takýmito nenávistnými výrokmi. 30 % z nich sa cíti ohrozených v škole, v zamestnaní. 37 % z nich zažilo pre svoju orientáciu v škole šikanu, 13 % z nich sa stalo obeťami sexuálneho alebo fyzického násilia. 54 % z nich sa bojí prezentovať svoju transrodovú identitu navonok. 46 % z nich upozorňovalo na akútny nedostatok psychiatrov a psychológov. 40 % z nich sa v živote pokúsilo o samovraždu, alebo malo samovražedné sklony práve pre tú nenávisť, ktorú aj touto rétorikou podnecujete.
Som presvedčená, že my politici by sme mali byť práve vzorom toho, ako dokážeme v spoločnosti tie nálady, hnev, frustráciu nejakým spôsobom tlmiť, moderovať, ukázať, že aj keď sme rozdielni, aj v tejto sále, dokážeme spolu koexistovať, dokážeme aj nesúhlasné názory prezentovať slušne. Ale spôsobom, ktorý si vyberáte vy, že stále namierite na inú skupinu zraniteľných obyvateľov a útočíte do nich a dehumanizujete ich, a robíte z nich občanov druhej kategórie, tým ministerka nikomu nepomáhate, ani tým neukazujete svoju silu. Ukazujete tým svoju, svoju slabosť. Ukazujete tým, že nemáte čo robiť na stoličke, na ktorej sedíte, pretože tá patrí všetkým občanom a tam by ste mali zabudnúť na to, kto vás volí, ale mali by ste naozaj robiť tú svoju prácu pre celé Slovensko.
Toto nie sú výmysly, ja som spomínala vaše výroky.
Teraz prejdem k druhému dôvodu pre ktorý som presvedčená, že by ste nemali ďalej pokračovať vo svojej práci. Podporujete organizácie, ktoré síce majú nejakú históriu, ale v súčasnosti majú výlučne kontroverzné pôsobenie a nekonajú v dobrom záujme Slovenskej republiky, ani, ani nemajú reputáciu ktorá by nám robila dobré meno tu alebo v zahraničí. Spomeniem vami často spomínanú a preferovanú Maticu slovenskú, ktorej ste len pár dní po svojom menovaní do úradu prisľúbili viac peňazí. Matica slovenská udelila vyznamenanie politikovi SNS Jozefovi Rydlovi. Ten si udelil profesorský titul sám. V Berne mal kradnúť vzácne rukopisy z knižnice, ktoré neskôr daroval práve Matici. Pán Rydlo mal fyzicky a psychicky týrať svoju rodinu. Matica Slovenská kritizovala aj vitráž, podotýkam marketingovú vitráž na divadle Pavla Országha Hviezdoslava a robila z toho kauzu. Kdežto išlo o slobodné umelecké vyjadrenie odkazu a podpory divadla. Tlačiareň Matice slovenskej v minulosti tlačila pornočasopisy a časopisy so sexuálnym obsahom. Matica v roku 2008 vydala pamäti ľudáckeho činiteľa Konštantína Čulena, v ktorých padajú urážky nielen na evanjelikov ale aj Židov, či Čechov. O SNP Čulen píše ako o "puči", citujem, "ožratých karieristov."
Kniha pritom vyšla bez kritického poznámkového aparátu. Matica vydala aj pamäti šéfa Hlinkovej gardy Alexandra Macha, či prispela na vydanie nekritickej knihy o ďalšom významnom ľudákovi Karolovi Sidorovi. Ja tu za sebou počúvam, že pani ministerka nesúhlasí s vecami, ktoré hovorím. Toto sú všetko veci, ktoré viete nájsť vo verejných zdrojoch, nedržím sa žiadnych hoaxov, ani pofidérnych zdrojov, to všetko si viete dohľadať.
A ak máte k tomu nejaké pádne argumenty, nech sa páči do rozpravy.
Tretím dôvodom, pre ktorý som presvedčená, že pani ministerka nemá pokračovať vo svojom práci, je obnovenie spolupráce s Ruskom a s Bieloruskom.
V súčasnosti režimami a krajinami, ktoré nedokážu dodržiavať ľudské práva, ktoré konajú proti nim, a v prípade Ruska ide aj o agresora, ktorý zaútočil na našich susedov ničím nepodmieneným útokom. Týždeň po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine vo februári 2022 zastavila vtedajšia ministerka Natália Milanová spoluprácu s ruskými a bieloruskými kultúrnymi inštitúciami, tak ako to spravili skoro všetky krajiny v Európskej únii a v demokratickom svete. Pani ministerka Šimkovičová povedala, že internú smernicu zrušila po tom, že premiér Robert Fico komunikoval s ruských veľvyslancom a ona nechcela porušiť nejaký interný zákon. Taktiež doplnila, citujem: "Vo svete sú desiatky vojnových konfliktov a podľa nášho názoru by naň nemali doplácať umelci a kultúra."
Nuž, pani ministerka, rada by som vám teraz povedala mená tých, ktorí na tento konflikt doplatili, ktorí na ničím nevyprovokovaný útok Ruska na Ukrajinu doplatili, a to životom:
Jurij Karpatenko, dirigent vo filharmónii, 46 rokov, zastrelený ruským vojakom vo svojom byte.
Viktor Onysko, filmový editor, 40 rokov, po invázii vstúpil do armády s tým, že nebolo by fér, aby za slobodu na Ukrajine bojovali iní než my. Keď ruskí vojaci zbadali jeho jednotku, začali s paľbou, ktorú nebolo možné prežiť.
Ľuba Pančenko, umelkyňa a módna dizajnérka, 84 rokov, čelila ruskej agresii v blízkosti Kyjeva. Ruskí vojaci odpojili celú oblasť, v ktorej žila, od sociálnych služieb. Pančenko bola nájdená na dvore svojho domu po tom, čo tam dopadla bomba. Bola vyhladovaná. Zomrela v nemocnici.
Olexandr Šapoval, bývalý sólista ukrajinského národného divadla a baletu, 47 rokov. Ruský projektil dopadol vedľa neho, keď sa snažil evakuovať telá padlých. Zraneniam na mieste podľahol.
Oľha Pavlenko, umelkyňa a vedkyňa zaoberajúca sa ukrajinskou gastronómiou, 38 rokov. Zomrela po tom, čo si išla do nákupného centra vyzdvihnúť zásielku a ruská raketa zasiahla túto budovu práve v tom čase.
Vasil Kukharsky, herec, 50 rokov. Zomrel na ťažké zranenia, ktoré utrpel na fronte.
Aj toto sú obete. Obete, o ktorých vy ste povedali, že podľa nášho názoru, aj keď je vo svete desiatky vojnových konfliktov, by naň nemali doplácať umelci a kultúra. Nuž ja si myslím, že práve, práve z toho titulu, že si vážime umenie, kultúru a ľudí, ktorí ju vykonávajú aj v krajinách, kde sú vojnové konflikty, by sme práve tým agresorom mali dať stopku. Nespolupracovať s nimi a na znak úcty k týmto životom padlých jasne povedať, na koho strane stojíme.
Štvrtým dôvodom, pre ktorý som presvedčená, že by pani ministerka nemala pokračovať, sú jej normalizačné praktiky, o ktorých sa v posledných dňoch povedalo dosť. Ja som nežila za doby socializmu, ani za doby komunizmu, ale celá moja rodina bola v tých dobách perzekvovaná, moji rodičia nemohli študovať na vysokej škole, pretože neboli pohodlní režimu, stále museli odpovedať na otázky, prečo časť rodiny emigrovala do zahraničia, stále žili v strachu, stále boli vypočúvaní pri akejkoľvek zmene a životnom rozhodnutí. A nám sa táto doba vracia v podobe vás, pani ministerka, keď si na predstavení, ktoré si pozriete a kde umelec voľne, možno satirou opisuje situáciu, ktorú my tu žijeme, dovolíte takéto niečo kritizovať. V umení. V slobodnom remesle, otvorenom, spájajúcom, ktoré podnecuje k tvorbe, ktoré nemá hranice, práve umelca si vy vyberiete ako osobu, ktorú si chcete pozvať na koberček a šikanovať za to, že si dovolil kritizovať, alebo povedať niečo, čo nie je v súlade s vašou víziou o sebe alebo s vašou víziou o umení, ktoré, poviem úprimne, má ďaleko od tej vašej vízie, pretože je oveľa širšie, chvalabohu, oveľa slobodnejšie, ako to, čo vidíte vy. A môžeme byť radi, že žijeme v tak slobodnej a liberálnej krajine, pretože ak by to tak nebolo, len ťažko by sa človek, ktorý ani len nežije na Slovensku, ktorý žije za hranicami v Rakúsku, mohol stať ministerkou.
Ja som z dediny Spišský Hrhov. Keby som tam kandidovala za starostku a žila by som pritom v Klčove, čo je vedľajšia dedina, nemala by som šancu sa tou starostkou stať. Proste nie. Nežijete tu, nemôžete nám hovoriť, ako tu máme žiť lepšie, čo tu máme robiť. Vám sa to podarilo. To je sloboda. To je liberálna spoločnosť, za to by ste mali byť vďačná.
Okrem tých normalizačných praktík, ktoré som spomenula pri vodení alebo pozývaní hercov na koberček, k tomu sa dajú pripísať aj mnohé inštitúcie, ktoré ste vyčistili od ľudí, ktorí boli odborníci, prežili tam niekoľko vlád, niekoľko ministrov kultúry, ministeriek kultúry, ale vy ste si povedali, že celé to obsadenie zmeníte, pretože máte plno priateľov alebo priateliek, ktoré by tam asi pasovali na tie stoličky podľa vás lepšie a odborná stránka je druhotná. Nuž toto nie je normálne fungovanie v normálnom európskom štáte. Toto je nová vaša predstava o realite, ktorá je účelová, ktorá je škodlivá pre Slovensko a ktorá nemá nič spoločné s demokraciou.
A posledným dôvodom, o ktorom tu budeme rozprávať ešte budúci týždeň a pre ktorý nám hrozí, že prídeme nielen o zahraničnú reputáciu, ktorú sa ako-tak snažíme zachrániť aj, aj pri ľuďoch ako vy na ministerských stoličkách, ale dokonca aj o eurofondy a európsku pomoc, to sú zmeny v RTVS. Ja som rada, že tam vzišiel aj nejaký vnútorný tlak v rámci koalície a tie zmeny sa zjemnili, zmenšili atď., uvidíme, aká bude tá jej konečná podoba, čo všetko sa dozvieme v pléne.
Ale je pre mňa dôležité, aby ste si uvedomili, že RTVS vám nepatrí. Ani kultúra vám nepatrí. To nie je tak, že teraz si na to môžte dať štempeľ SNS alebo štempeľ SMER-u. To sú inštitúcie, ktoré patria občanom, ktoré patria tejto krajine, majú byť slobodné, ktoré majú prežiť nás aj naše deti a majú tu slúžiť verejnému blahu, informáciám a naozaj nejakému ukotveniu Slovenska v európskej modernej spoločnosti. A nemajú byť vôbec vašou hlasnou trúbou, ani propagandistickou trúbou, ani ničím podobným. Majú byť výlučne na osoh ľuďom, občanom. A pre mňa, keďže sa tejto téme venujem, aj deťom, aj tá detská tvorba tam má mať svoje zastúpenie a má mať slobodné zastúpenie. Nie také, ako si predstavujete vy, čo sme videli napríklad pri Bibiane, ale také, aké si predstavujú umelci, tvorcovia, režiséri a tí, ktorí svoj celý život zasvätili práve týmto cieľom a dokážu to robiť oveľa lepšie, ako je vaša skostnatelá predstava o kultúre.
Toto je tých päť dôvodov, pre ktoré si myslím, že toto odvolávanie je dôležité a aj keď vás koalícia podrží a možno nebude úspešné, som presvedčená, že aj v tejto koalícii je nemálo ľudí, ktorí sa hanbia, že vás v tom budú musieť podržať (povedané so pobavením) a nemôže zahlasovať slobodne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pretože sami nám v rôznych priestoroch tohto parlamentu hovoria o zdieľanej hanbe, ktorú za niektoré vaše výroky a výroky vašich spolupracovníkov pociťujú. A ja som počula, ako tu za mnou hovoríte, "ó, bože, ó, bože", no ja si to hovorím presne tak isto, keď vás vidím v televízii, ó, bože.
Ďakujem. (Potlesk.)
