Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne predrečníčke, že to zhrnula a celú tú problematiku zasadila aj do kontextu. Mne sa ten návrh páči. Ale je dôležité pomenovať aj reálie, v ktorých tu v parlamente fungujeme, a ja si to dovolím obsiahnuť aj s ohľadom na minulé funkčné obdobie, kedy sme sa dostali do situácie, že štát prechádzal alebo prevádzal vlastne kompetencie na samosprávy vo veciach, kde nedokázal robiť poriadnu prácu on samotný. Vlastne decentralizoval vtedy, keď bol ten štát v zúfalstve, keď potreboval napríklad očkovania riešiť a, alebo počas pandémie zabezpečiť iné úlohy, tam sa spoliehal na ten fungujúci prvok, ktorý máme, na ktorý spoľah v tejto krajine stále je, a to sú samosprávy. Naozaj je to jeden z tých pilierov, ktorý si myslím, že ešte ako tak funguje.
A ja chápem aj teraz, keď som sa kriticky zamýšľala nad tým, že kto by mal byť tým bodom prvého kontaktu a určite ste vy oveľa dlhšie nad tým uvažovali a oveľa komplexnejšie, ale tiež som si tú otázku kládla, že kto by to mal byť, kto je najbližšie tej rodine, kde je to dieťa so zdravotným znevýhodnením, tak tiež som došla k záveru, že asi, asi by to mala byť tá obec. Napadlo mi od pediatričky cez nejaké vysunuté pracovisko ministerstva a tak ďalej, ale to všetko je vzdialenejšie tomu pacientovi alebo tomu, tomu človeku, ktorý potrebuje tieto informácie, než obec.
No na druhej strane, keď budeme prichádzať s takýmito zmenami, ktoré sú podľa mňa užitočné a správne, musíme to nejako tým obciam kompenzovať a naozaj sa pozrieť na ten celý balík povinností, ktoré dnes majú, že či ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne kolegom. Ja by som zareagovala najprv na to, čo povedal pán Spišiak, že pre ich stranu je vlastne nezávislosť a sloboda súdnej moci súčasťou ich programového vyhlásenia, súčasťou ich programu a hodnôt, ktoré v strane zastávajú. My to máme tak rovnako v strane SaS, ale podľa mňa je veľmi dôležité povedať, že to nemali byť nejaké programové vyhlásenia a tézy. To by nemalo byť niečo, čo strany navzájom nejak rozlišuje, pretože ochranu súdnej moci, jej nezávislosť a snahu o to, aby rozhodovala naozaj odborne, by sme nemali rozdeľovať na niečo, čo je progresívne, liberálne, konzervatívne, pravicové, ľavicové. To by nás ako politikov malo spájať ako červenú niť, ktorá, ktorá je záväzkom našej práce pre občanov. Ale očividne to tak nie je. Obštrukcie, ktoré sme tu videli, obštrukcie, ktoré tu zažívame v súvislosti s Ústavným súdom, sú toho jasným dôkazom, že je tu snaha nejakým spôsobom ovplyvniť súdnu moc, jej jednu z najvyšších inštancií, že je tu nejaká snaha o to, aby to miesto nebolo obsadené hneď, ale aby sa počkalo na toho správneho kandidáta. A sú tu dôvodné obavy, že tým správnym kandidátom pre túto koalíciu môže byť dokonca samotný premiér, ktorý už túto ambíciu v minulosti mal. Keďže som pracovala v poradnom tíme prezidenta Andreja Kisku, viem, ako veľmi mu na tomto pôsobení v súdnej, na Ústavnom súde záležalo a Roberta Fica všetci poznáme, vieme, že keď si niečo zaumieni, len tak ľahko to nevyprchá, ja to mám pocit, že toto bude rok, kedy si túto svoju nesplnenú ambíciu bude chcieť splniť za pomoci tejto koalície, za pomoci poslancov a vrelo mu v tom pomáhal aj teraz už zvolený prezident.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, Ústavný súd je orgán, ktorý má strážiť tak nás v parlamente, ako tých vo vláde. Tých, ktorí sa momentálne v koalícii snažia tento orgán, tak ako iné, podrobiť svojej moci. Ja som si myslela, že pán Fico, ktorý o sám sebe povedal, že je uznávaný právnik, docent práva, tie základné poučky, ktoré v práve sú a v delení štátnej moci, ovláda a že si ich ctí ako právnik. No, bohužiaľ, toto nie je realita, pretože pri delení moci platí, že súdna moc má ostať nezávislou. To, čoho sme svedkom my tu na Slovensku, je, že od politikov vládnej moci počúvame vyhrážky či šéfovi Ústavného súdu, alebo jednotlivým sudcom na najvyšších súdnych inštanciách. Pozeráme sa práve na politizáciu Súdnej rady a vidíme tu aj snahy o to, politizovať Ústavný súd.
Možno sa teraz na to dívate, kolegovia, aj vy z koalície, ktorí, ktorí tu ste, ako povinnú jazdu uplatňovania si moci. Ale nie, neplatí, že kto vyhrá, môže všetko. V demokracii, právnom štáte a Európskej únii, kde sme sa zaviazali k tomu, že právne piliere budeme dodržiavať, toto neplatí. A je to ďalším krokom k tomu, aby sa len potvrdilo, čo Európska únia hovorí a na čo nás upozorňuje, že porušujeme zásady právneho štátu, že sa vzďaľujeme princípom Európskej únie. A za to nám hrozí veľká sankcia. Za to nám hrozí, že prídeme o eurofondy, že prídeme o veľké investície. Ja chápem, že už hľadáte možnosti, ako by sme tieto peniaze získali a mohli pokračovať, ale vy ich hľadáte nekalým spôsobom. Vy chcete siahnuť na peniaze, súkromné peniaze v II. pilieri len preto, lebo sa bojíte, že prídeme o eurofondy a ľudia si to všimnú. Pretože tie peniaze, ktoré, ktoré odídu, o ktoré prídeme, tie peniaze sú peniaze, ktoré by investovali do regiónov, ktoré by ľudia videli hmatateľne v nemocniciach, v obchvatoch, v cestách, v rekonštrukcii škôl a tak ďalej.
Táto lož má krátke nohy, tak ako iné, a ja som presvedčená, že celé toto divadlo, ktoré tu robíte okolo, okolo Ústavného súdu, má len jeden cieľ. Počkať si na to, ako sa rozhodne, alebo možno už sa rozhodol pán predseda SMER-u vo svojom kariérnom pokračovaní. Či obnoví, alebo neobnoví svoju túžbu, ktorú už deklaroval, keď bol prezentom prezident Kiska, ísť si oddýchnuť na Ústavný súd na konci svojej politickej kariéry, dvanásť rokov. To ho láka. Zaujímavá imunita, to ho tiež láka. A preto tu vedieme tieto debaty, preto sme tu svedkami týchto obštrukcií, pretože čakáme na jeho verdikt, na jeho rozhodnutie a treba si to povedať nahlas.
Ja dúfam, že sú v koalícii ešte ľudia, ktorí majú úctu k tomuto orgánu a ktorí sa postarajú aspoň, aspoň v tej svojej družine o to, aby sa niekto vyslovil proti týmto snahám siahnuť na jeho nezávislosť. To považujem za absolútne kľúčové, keď sta sľubovali na ústavu, ktorej prvý až posledný článok má chrániť práve tento orgán.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Už to tu zaznelo, že predkladatelia tohto návrhu sa inšpirovali v Maďarsku. Neviem, či zaznelo, že inšpirácia mohla prísť aj z Ruska, pretože aj tam podobný zákon majú. Pre predstaviteľov týchto krajín je nezávislý občiansky sektor, samozrejme, veľkou prekážkou pri ich nedemokratických krokoch. Tento zákon preto nemožno vnímať inak ako ďalší útok na mimovládny sektor zo strany koalície, ktorý už je niekoľký v poradí. Len pripomínam, že v maďarskom zákone proti mimovládkam ešte v roku 2020 prebehlo aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že je v rozpore s právom Únie. Koalícia tak naďalej pokračuje v krokoch, ktoré nás môžu pripraviť o eurofondy a peniaze z plánu obnovy. Z vlastných zdrojov nemáme šancu tieto prípadné výdavky a investičné príležitosti pokryť.
Za organizácie so zahraničnou podporou by museli byť označované aj mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú tým najzraniteľnejším na Slovensku, ako napríklad katolícka charita, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine a mnohé iné, ktoré robia nezastupiteľnú prácu za tento štát, a práve týchto organizácií, ktoré túto prácu robia, sa tieto zmeny dotknú takisto a bojím sa, že najviac. Takže veľmi ťažko sa mi hľadá v spleti vašich argumentov nejaký pádny, ktorý by vysvetlil, prečo chcete poškodiť organizáciám, ktoré suplujú štát v toľkých smeroch.
Ďakujem.

Dobrý deň, dámy a páni, je to veľmi ťažká téma, ale napriek tomu mám pozitívne pocity a to práve preto, že sme dokázali o nej aj naprieč politickým spektrom veľmi konštruktívne diskutovať a nájsť prienik. Sme voči sebe často kritickí, opozícia a koalícia, ale ak sa dajú vyzdvihnúť pozitíva, ktoré dokážeme priniesť občanom spoločne, treba to urobiť.
A tu som rada, že sa našla zhoda a pán minister si osvojil vlastne môj návrh zákona, zlepšil ho, sprecizoval ho a priniesol ho ako vládny a ja verím, že sa zhodneme v tomto pléne a budeme schopní ho prijať, pretože sa týka chorých detí, ktoré ostali bez starostlivosti rodičov, bez akejkoľvek pomoci a ujali sa ich neštátne detské domovy, nazvem to. Poskytujú im vlastne okrem starostlivosti všetku možnú opateru od zdravotnej, psychickej podpory, naozaj im suplujú rodinu a je veľmi dôležité, aby takéto zariadenia, ktoré robia vzácnu prácu a napĺňajú aj naše štátne povinnosti, povinnosti štátu, ktorý sa musí o deti, ktoré zostali bez starostlivosti, nejakým spôsobom postarať, nebudú odkázané na almužnu takpovediac, aleže budú schopní aspoň tie platy ľudí, ktorí tam pracujú v náročných podmienkach, hradiť z tohto príspevku. Stále však majú väčšie náklady, keďže deti, ktoré sú ťažko choré, potrebujú pokryť aj, aj náklady ako sú invalidné vozíky, zdviháky a podobne. To sú viac ako detské domovy, doslova hospice, ktoré tieto deti takpovediac vychovávajú, pretože ten ich život aj skrz diagnózu je obmedzený. A ja som veľmi vďačná, že sú na Slovensku ľudia, ktorí sa na túto prácu našli, podujali a robia ju tak oduševnene, ako sú tieto dve zariadenia, jedno v Spišskej Novej Vsi a druhé v Turzovke. Ak sa pozriete na ich príbeh, bol aj zverejnený, pozrite si Deti môjho srdca, to je to zariadenie v Spišskej Novej Vsi, to je niečo úžasné, čo tam tí zamestnanci dokazujú a ja som rada, že sme im aj z pozície politiky, čo je našou úlohou, dokázali, verím, touto novelou zľahčiť ich prácu, aj keď stále veľká časť fundraisingu a podpory zostane na nich.
A chcela by som k tomu ešte dodať, že je veľmi kľúčové, aby sme naozaj spravili nejaký audit a pozreli sa na to, ako fungujú všetky zariadenia, ktoré sa starajú o deti, o ktoré sa nedokážu postarať ich rodiny aj v takýchto ťažkých podmienkach, a povedali si za jedným okrúhlym stolom bez ohľadu na politické tričká, čo môžeme pre tie deti spraviť, pretože im to ako spoločnosť dlžíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja by som chcela, pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SaS, KDH a PS podať procedurálny návrh, aby sme do programu 9. schôdze zaradili nový bod programu, a to konkrétne návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k smrti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného, tlač 205.
Odôvodnenie: Prijatím uznesenia vydáme jasné signál, že dodržiavanie ľudských práv si ako Slovenská republika ctíme a odcudzujeme akékoľvek nezákonné represie nedemokratickým a autoritatívnych režimov voči svojim občanom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo a chcela by som sa vyjadriť k novele, ktorá je pod tlačou 40. Za náš klub chcem zdôrazniť, že sme opakovane predložili novelu, aby tak ako v okolitých krajinách malo každé dieťa istotu, že keď sa ocitne v nemocnici, bude tam s ním blízka osoba a neostane tam samé. Je mimoriadne dôležité, a to nehovorím ja, ale štúdie a evidence-based medicine, aby bol rodič súčasťou liečebného procesu. Rodič nie je návšteva, rodič pri detskom pacientovi je nevyhnutná súčasť ozdravovania. Jednak sú hospitalizácie za prítomnosti rodiča kratšie, dieťa sa v emočnej pohode rýchlejšie zotavuje a čo je veľmi dôležité, minimalizuje sa tým vznik tráum a psychických následkov v už bez tak ťažkej skúsenosti, keď je dieťa v nemocnici. Okrem toho novela nerieši len prítomnosť rodiča pri lôžku detského pacienta, ale tiež rieši situácie, ktoré sa dnes bežne v našich nemocniciach stávajú a nemáme ich ošetrené. Trebárs deti, ktoré sú uprostred adopčného procesu, kde budúci osvojitelia nemajú právny nárok byť s týmto dieťaťom, ak sa ocitne v nemocnici. Alebo rodičia, rodič, ktorý je na výchovu detí sám, rodiny jedného rodiča, kde sa stáva, že tento rodič nie je schopný zostať pri chorom dieťati v nemocnici, ale dnes nemá právny nárok poveriť inú osobu, napríklad starú mamu alebo starého otca, aby tam s hospitalizovaným dieťaťom bol, kým sa on stará on o svoje ďalšie deti. Aj túto situáciu touto novelou riešime a považujem za dôležité, aby mali všetky deti na Slovensku právnu istotu, že sa v takýchto ťažkých situáciách neocitnú v nemocnici samé len preto, že máme diery v zákonoch a nevieme túto úpravu skopírovať po našich okolitých susedoch, kde je aktívna, účinná a deti túto ochranu majú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobrý večer, kolegovia. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Navrhované uznesenie má jediný cieľ. A to ten, aby sme sa pripojili aj my Slovenská republika k 48 štátom, s väčšinou z tých štátov sme v nejakých partnerských spojeniach či v rámci Európskej únie, alebo s NATO, a aby sme sa pripojili preto, aby sme odsúdili raketové útoky Ruska severokórejskými raketami voči Ukrajine.
Rétorika strany SMER bola, že v momente, keď budú dôkazy, tak sa k tomuto pripojíme. Dôkazy už dávno sú a stále sme sa k týmto 48 krajinám ako Slovensko nepripojili, preto týmto uznesením chceme dať príležitosť tejto vláde, ale aj nám poslancom, aby sme tento krok k skupine štátov, ku ktorým, verím, chceme patriť, urobili.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Áno, chcela som sa poďakovať kolegyni Petrík, že v rámci tejto témy otvorila ďalšiu veľmi boľavú tému pre mnohé matky, ktoré majú reťazové pôrody. A je to presne tak, ako hovoríš. Ja, ja som tu zažila vlastne troch ministrov práce a niežeby nebola vôľa, oni všetci tento problém dobre poznajú a vedia, že je vypuklý, ale ako keby nebola priorita na to vyčleniť značnú časť prostriedkov, ktorá, ktorú by toto stálo. A je to škoda, pretože to mnohé ženy demotivuje od toho mať druhé, tretie dieťa a vlastne má to potom, má to potom vplyv aj na tie možnosti reprodukcie v neskoršom veku. A som rada, že bude v parlamente priestor aj o tomto hovoriť.
Ďakujem.