Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som veľmi rada, že pán kolega spomenul aj ten Ústavný súd a naozaj my tu očakávame, že vlastne keď tento zákon príde do účinnosti, tak pán predseda Národnej rady hneď ustanoví nejaké nové vedenie. Ale veď my tu máme takú skúsenosť, že nie sú schopní ani len naplniť povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona, keď majú bezodkladne vyhlásiť voľbu na neobsadené miesto ústavného sudcu na Ústavnom súde. Veď pán predseda Ústavného súdu to minulý týždeň jasne hovoril. A ja si myslím, že od toho októbra 2023, kedy je to miesto neobsadené, sme tu už mali naozaj dosť veľa času na to, aby sa táto zákonná povinnosť splnila a ani jeden z doterajších predsedov parlamentu, či pán Pellegrini, či pán Žiga, či pán Raši neboli schopní tomuto učiniť zadosť.
Mňa veľmi zaujalo aj v tejto súvislosti, keď sa na to pozriem analogicky, ako posledne v rozhovore pre Denník N pán ústavný právnik Radoslav Procházka hovoril o trestnom čine sabotáže v inej súvislosti, ale keď si pozrieme, čo je trestný čin sabotáže, rozumie sa ním marenie alebo sťažovanie činnosti orgánu alebo organizácie či inštitúcie, ktoré spôsobia poruchu alebo inú závažnú škodu. Za tento čin hrozí trest odňatia slobody od štyroch do desiatich rokov. Tak podľa mňa znemožnenie fungovania Ústavného súdu na tak dlhú dobu a naozaj obmedzovanie jeho činnosti, veď jeden senát je neúplný, plénum je neúplné, je niečo, čomu by sme mali venovať patričnú pozornosť aj tu v parlamente a ja, ja nechcem, aby naše politické spory a neplnenie si politických povinností vyúsťovali do nejakých trestných oznámení a trestnej roviny. Ale tu sa naozaj zahrávame s tým, že sabotujete činnosť najvyššieho ústavného orgánu, pričom pri iných orgánoch ste veľkorysí.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Mňa najviac v celej tejto debate zaráža argument, za ktorý sa členovia tejto vládnej koalície skrývajú, keď hovoria o tom, ako im záleží na obetiach trestných činov a vlastne berú túto agendu z ministerstva spravodlivosti a dávajú ju na tento úrad.
Tak ja som predložila v roku 2023 novelu o ochrane obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov, to sú deti, seniori, obete sexuálneho násilia, týrané ženy, naozaj niečo, čo prišlo z praxe, prišlo od vyšetrovateľov a policajtov, nič nejak politicky zafarbené, išlo napríklad o to, aby si osoby, ktoré boli obeťou sexuálneho násilia, mohli vybrať pohlavie osoby, ktorá ich bude vypočúvať, či to bude žena alebo muž, keďže najmä ženy mali problém po takejto traumatizujúcej skúsenosti vypovedať pred mužmi. Alebo tam boli otázky, ktoré ako keby vypadli z toho, ktoré môžu byť kladené napríklad o detailoch intímností pri sexuálnom násilí a tak ďalej. No a tento návrh prešiel, ale ani kolegovia z HLAS-u ani SMER-u ho vtedy nepodporili, hoci od policajtov prichádzala pozitívna spätná väzba, že to je niečo, čo by tieto nezrovnalosti v praxi vyriešilo.
Tak ja hovorím, že kde bol vtedy tento váš záujem pri takejto neškodnej novele, ktorá sa týkala tých najviac zraniteľných obetí trestných činov a ako to, že tento záujem u vás vzrástol až potom, keď sa ľudia, ktorí sú blízki aj vašej politickej reprezentácii, stali samotnými páchateľmi trestných činov a vidia sa skôr v rovine obetí. Naozaj je to pre mňa nepochopiteľný argument a nedá sa mu veriť, keď sa pozrieme na tú politickú minulosť hlasovaní napríklad v tejto agende.

Zuzka, ja som s tebou pred asi dvanástimi rokmi bola v súťaži v rímskom simulovanom spore. Ja už by som teraz do žiadnej súťaže s tebou nešla (povedané so smiechom), lebo úplne to tu rozbíjaš, ale nevadí.
Kvalita legislatívnej práce a vlastne tá diera, na ktorú si ty upozornila v legislatíve, ktorú priniesli, ktorú tu komentujeme, to je tak úsmevné. Ja neviem, mne pripadá tá legislatívna práca, s ktorou tu prichádza pán minister za stranu HLAS, pán Matúš Šutaj Eštok, akože priamo úmerná vedeckým kapacitám, ktoré financujú napríklad bývalý asistent pána Barteka. Už som postrehla, že pán Bartek často hovorí, že to je jeho bývalý asistent.
Tak mi to pripadá, že aj právnikov, aj vedcov treba v tejto sfére vymeniť. No a vlastne len toľko. Nechám si ďalšie myšlienky pre ďalších rečníkov, lebo naozaj tvoj príspevok ma zaskočil (smiech).

Pán Bartek sa vyjadril, či by to nechcela byť pani Števulová, ja alebo pani Mesterová. Ja hovorím, áno, to by bolo ideálne. Tak ďalší návrh do debaty.
Ja musím povedať, okrem tej reakcie, ktorú mám na pani Števulovú predrečníčku, že počas celej tejto diskusie je pre mňa naozaj nedôstojné, že tam nesedí ani spravodajca, ani navrhovateľ na miestach, ktoré sú pre nich určené. Naozaj k tomu by sme mohli mať úctu. Predsa len máme tu rokovací poriadok, vážme si ho.
A ďalšia vec, ktorú chcem povedať, to meno, na ktoré narážala a k vysloveniu ktorého alebo nejakého náznaku vás, pán predseda, vyzývala kolegyňa Števulová, to zaujíma nás všetkých, kto to bude, pretože naozaj sa môže stať, že už budúci týždeň budete musieť niekoho dočasne poveriť. A keď som sa pýtala tu v pléne tak rečnícky, ale dostala som aj odpoveď z pléna od vašich kolegov z HLAS-u, keď som sa to pýtala, že čo to je to dočasne podľa nejakého vášho výkladu asi vnútrostraníckeho, keďže to vnímam, že toto je vaša taká stranícka aktivita smerom k tomuto úradu, tak tam zaznelo, že to môže byť aj rok, dva. Tak mňa by strašne zaujímalo, aká elastická je tá doba, to dočasne, že či naozaj tam plánujeme to dočasne vykladať v rovine rokov alebo to bude naozaj dočasne a čo sa dá stihnúť v rámci toho krátkeho obdobia dočasne, či tam plánujete udeliť nejaké špeciálne ochrany prokurátorom a podobne, teda tie návrhy. Toto sú moje otázky a ja budem veľmi rada, keď sa táto diskusia zmení na monológ opozície a pribudne aj nejaká reakcia z koalície a dozvieme sa viac o tom, čo nás čaká, aký bude osud tohto úradu a jeho vedenie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja som chcela zareagovať na kolegyňu v tom, čo hovorila, čo sa týkalo pána predsedu a pána ministra Šutaja Eštoka, pretože tiež považujem za mimoriadne znepokojivé, keď kvôli takýmto osobným sporom ideme robiť také zásadné rozhodnutia, ako je zmena, rušenie nejakého orgánu a zastrájať sa niečím, ako je menenie agendy alebo presúvanie agendy ochrany obetí trestných činov. To je naozaj na škodu obetí trestných činov a nie na ich pomoc.
Zároveň ak by ste chceli naozaj tento úrad posilniť a posilniť by ste ho chceli úprimne a nie takýmto smiešnym fabulovaním dôvodov, tak by ste zvýšili jeho kompetenciu udeľovať pokuty. Veď v zahraničí presne toto financuje tieto úrady, že tie pokuty, ktoré môžu dávať za napríklad protispoločenskú činnosť alebo za konanie proti týmto oznamovateľom, sú šialene vysoké. Ale na Slovensku sa toto nedeje. Vidíme to na Úrade na ochranu osobných údajov, kde tento úrad môže dávať pokuty v miliónoch a najvyššia pokuta, ktorú zatiaľ udelil, je nejakých 50-tisíc eur. To znamená, že ak tieto úrady chceme posilňovať, tak ich motivujme k tomu, aby naozaj protispoločenskú činnosť alebo šikanovanie zamestnancov, alebo nedodržiavanie napríklad legislatívy, ktorá súvisí s ochranou osobných údajov, naozaj prísne sankcionovali a tým by si vedeli na seba tieto úrady aj zarobiť. Ale toto sa nedeje, preto tam nie je úplne úprimný zámer a mechanizmus, ako tento úrad posilniť, ako ho zlepšiť, ale ide tam čisto o politický kalkul.

Ďakujem veľmi pekne.
Nie je to škoda, je to porušením rokovacieho poriadku a mne to je ľúto kvôli tomu, že naozaj pred takýmito významnými zmenami, ktoré sa dejú, veď aj tu to zaznelo od vášho ministra, aby sme mali mať priestor sa k tomu vyjadriť.
Ide naozaj o prorodinné opatrenie, ktoré so zaťatými zubami podporíme, ale je to naozaj taká pasca na budúce vlády, pretože kým vy na tom ušetríte niekoľko desiatok miliónov, tak o štyri, päť rokov po vás to bude ďalšie vlády stáť v priemere medzi osemdesiat až stovkou miliónov viac. Čiže naozaj, keď sa chceme správať rozpočtovo zodpovedne, mali by sme myslieť aj do budúcna a nielen na to, čo teraz dokážeme prejesť. Takže toto mi je naozaj ľúto, lebo nejde o poctivé riešenie, hoci zámer pomôže matkám a ženám, ktoré strávili nejaký čas svojej aktívnej časti života, kedy mohli byť ekonomicky aktívne, materstvom. No spôsob, akým sa to robí, je naozaj neúctivý aj k politickej menšine, aj k budúcim vládam a budúcim generáciám.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja si hovorím, že čo je to za zbabelosť, keď vlastne aj tu v pléne bol návrh, aby sme tu zavolali a dali slovo vedeniu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a takýto návrh nebol prijatý. Ja si myslím, že by to malo zaujímať aj členov koalície, čo k tomu má povedať súčasné vedenie, pretože dostávať informácie len od jedného zdroja, to mi pripomína bývalý režim, nie demokraciu, ale keď vám to stačí, kolegovia. A takisto podieľať sa na sabotovaní jej vystúpení na ústavnoprávnom výbore alebo na ľudskoprávnom výbore, spytujte si svedomie sami, ale tak ako sa snažila kolegyňa Plaváková apelovať na nejaký morálny princíp vo vás, ja už do toho ani nejdem, lebo už som na takéto veci rezignovala. Už toľkokrát ste mohli ukázať, že stojíte na správnej strane histórie, a stále ste si vybrali túto bandu a kolaboráciu s ňou. Takže asi je to zbytočné, vidíte, kolegyňa je veľkorysá, stále tam vidí priestor. (Povedané s pobavením.)
A čo mňa osobne mrzí je presne to, že sa nezapájate do diskusie a že nepomenujete váš pohľad na vec, pretože keď sa už zapojí pán minister, tak nám ani nedá príležitosť naňho reagovať a ostatní k tomu ako keby nemáte svoj vlastný názor a ak aj máte, tak ho neprezentujete, čo je škoda, lebo otázky, ktoré kládla pani poslankyňa Plaváková, napríklad ktoré práva, ľudské práva boli porušené, že o tom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní alebo ako súvisí s touto zmenou argument konsolidácie, keď celkový rozpočet tohto úradu je nižší než to, čo vynakladá ministerstvo spravodlivosti na ochranu obetí trestných činov, to sú tak absurdné veci, za ktoré sa skrývate, ktoré vôbec nedávajú zmysel a to len svedčí, o čo vám ide.

Kolegovia, prosím, utíšite sa, lebo ťažko bolo počuť aj tie faktické poznámky. Aj opozícia aj koalícia, prosím vás o to. Tá otázka, ktorú položil pán kolega Ondrej Dostál na začiatku, že prečo má táto vláda a vládna koalícia ambíciu zlikvidovať sociálne podnikanie je otázka, ktorú si kladiem aj ja. Prečo je toto cieľom týchto zmien? Prečo vôbec vláda, ktorá sedem rokov tu dokázala, teda pred siedmimi rokmi dokázala nejakým spôsobom nastaviť tento systém, ktorý ako tak fungoval, prečo má teraz ambíciu tento systém zlikvidovať? A tiež by som bola rada, keby to niekto z vašej koalície vysvetlil. Prečo sa neprihlásite do debaty? Prečo nám to nevysvetlíte? Prečo chcete zarezať sociálne podnikanie? Keď to bola vaša vlajková loď po minulé roky. Ja by som si to rada vypočula aj od vašich bývalých reprezentantov ministerstva práce a rada by som si to vypočula aj od pána ministra Erika Tomáša. Prečo to tu teraz riešime s pánom ministrom Kamenickým? Prečo to nepočúvame od pána Erika Tomáša, aby nám to, aby nám to vysvetlil prečo takýmto spôsobom ide naozaj pristúpiť k dramatickým zmenám v sociálnom podnikaní, ktoré ako vieme z praxe, ako vieme od sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú desiatky, stovky zdravotne znevýhodnených ľudí, ktoré, ktorým hrozí zánik od 1.1., prečo toto nikoho vo vašej vláde, ktorá si naozaj hovorí sociálna, nezaujíma? Ja, ja si myslím, že tu hovoríme úplne vecne a snažíme sa o konštruktívnu debatu, ale nedostávame od vás odpovede. To sa naozaj nenájde nikto, kto by vedel vysvetliť zámery týchto zmien? Ďakujem.

...vďaka tým nástrojom, ktoré ponúkal zákon na podporu vlastne sociálneho podnikania a takisto dokázala si vlastne na tých pár stovák eur vyrobiť tým, čo ušila a čo sme predali. Tam bol nulový zisk, teda naozaj všetko, čo sa, čo sa predalo, tak išlo do výplat tým ženám a oni boli za to mimoriadne vďačné a mňa strašne mrzí, keď teraz počujem, že ste prijali zmenu, ktorá veľkým spôsobom zasiahne práve sociálne podniky, ktoré zamestnávajú tých 4-tisíc zdravotne znevýhodnených ľudí na Slovensku a to sú presne také typy, ktoré som vám popísala, ktoré si nenájdu len tak inde nejaké zástupné zamestnanie, ktoré majú problém na tom našom pracovnom trhu, naozaj nájsť priestor, kde by si vedeli privyrobiť popri tej svojej diagnóze alebo zlej životnej situácii. Doteraz sme to mali tak, že vlastne podnik preplácal tých desať dní PN-ky. Teraz, keď to zmeníme, teda už ste zmenili na tých 14 dní, ktoré musí preplácať, napríklad pri podnikoch, kde je 100% zamestnancov zdravotne znevýhodnených, ako jeden podnik v Michalovciach, s ktorým sme sa bavili, sociálny podnik. Pre nich to je konečná. Jednoducho toto je opatrenie, s ktorým si nevedia rady, lebo samozrejme, že keď je niekto zdravotne znevýhodnený, že tá absencia je častá. Veď aj ja som to zažila, pri covide napríklad nemohli vôbec prísť do práce, pretože sa báli, že sa nakazia. Pre nich by to bola proste smrteľná rana. Takže toto sú veci, na ktoré by sociálny štát, ktorý reprezentujete, mal myslieť, ale nemyslel a dobre, keď ste spravili chybu v tom 2024 roku, keď ste zmenili tú DPH-čku na 5%, aj keď mnohí to chvália a tak ďalej, ale vieme, že tam došlo ku podvodom, k nejakým okrádačkám, tak zmeňte tých 5%, ale ostatné veci prispôsobte tak, aby mohli tie sociálne podniky naďalej fungovať a aby nezanikli. Ja nechápem, že odkiaľ beriete vlastne tú takú drzosť, že tu 3. decembra, dnes je 3. decembra? Nemýlim sa? Tretieho, že 3. decembra vlastne rokujeme o zmene, ktorá má platiť 1.1. Viete, toto je na tom najväčšia drzosť, že tí ľudia s niečím rátajú, nejakým spôsobom si plánujú to svoje podnikanie, ktoré naozaj ich z biedy proste nedostane, ledva prežívajú a takýmto spôsobom, keď prijmeme v decembri zmenu, ktorá má byť od 1.1., tak im automaticky hovoríme, že zatvorte dvere, nesnažte sa v tejto krajine nič robiť a tí ľudia prídu o prácu. Keď sme sa bavili vlastne s jednou pani, ktorá vedie sociálny podnik, myslím, že 120 ľudí so zdravotným znevýhodnením v Michalovciach zamestnáva a robia nejaké káblové zväzky alebo niečo také podobné. Pozerám, či tu nevidím aj bývalého pána primátora z Michaloviec, možno vie aj o koho ide. Naozaj, táto pani povedala, že po prijatí týchto zmien oni nebudú schopní fungovať ďalej a 120 ľudí zdravotne znevýhodnených v takom regióne, ako je Zemplín zamestnať, to je frajerina. To vôbec nie je ľahké a my jej takýmto spôsobom ideme povedať, že štát si neváži takúto pomoc v tom sociálnom systéme, lebo tých ľudí potom bude musieť živiť štát a v konečnom dôsledku, keď budú odkázaní na pomoc štátu a nebudú schopní si vyrobiť nejakú tú korunu sami na seba, tak nás to bude stáť ešte viac. Nechápem, prečo máme takéto klapky na očiach a takýmto spôsobom sa skratkovito pozeráme na tento problém. Práve to, čo tu zaznelo, že sociálne podnikanie je takým pilierom zdravých vyvíjajúcich sa ekonomík na západe, to je to o čo by sme sa mali snažiť tiež a vám to išlo. Veď sme tu aj pochválili verejne pána bývalého ministra Richtera, ktorý priniesol zmeny v zákone o sociálnom podnikaní, ktorej, ktoré sedem rokov, vlastne v tom spektre ľudí, ktorí v tom pracovali, boli vysoko hodnotené, bol to funkčný model a ja nechápem, že tí istí ľudia, ktorí to funkčne nastavili, to teraz idú vlastne lusknutím prsta zmeniť do podoby, ktorá to sociálne podnikanie úplne zadusí. Prečo? To mi vôbec nedáva zmysel, že fakt, že tí istí ľudia, ktorí to dobre nastavili, pýtali sa v praxi ako to riešiť, to teraz idú proste celé zahatiť. Prečo? Lebo pán Erik Tomáš proste nerozumie tomu, aké dôležité je sociálne podnikanie pre našu ekonomiku, kde máme naozaj veľké percento zdravotne znevýhodnených, kde máme veľké percento ťažko zamestnateľných ľudí, ktorí žijú vo vylúčených komunitách a tak ďalej. Tu akože sa snažíme o konštruktívnu debatu a ja by som bola veľmi rada, keby sa do nej zapojil aj pán Richter, ktorého teraz ho tu nevidím, ale o tejto téme vie veľa, je v nej veľmi hlboko a my sme kontinuálne počas posledných rokov vysoko hodnotili to, ako prispel k tomu, aby sa sociálne podnikanie na Slovensku dostalo z tej krízy, v ktorej bolo za pani Tomanovej. Takže už asi len taká posledná vec, ktorú z praxe spomeniem, lebo vidím, že mám ešte nejaký čas. Tie úrady práce, s ktorými tie sociálne podniky musia vlastne podpísať zmluvu, aby, aby dokázali mať tie lepšie podmienky pre svojich zamestnancov, ani tie nevychádzajú v ústrety a snažia sa naozaj testovať a skúšať odolnosť tých sociálnych podnikov. Tak predstavte si, že namiesto toho, aby tie úrady práce podpísali zmluvy na budúci rok niekedy v decembri, aby to naozaj mali tie sociálne podniky, napríklad pri stovke a viac zamestnancov kryté od januára, tak bežne sa stáva, čo vieme z praxe, že tie úrady práce to podpíšu tie zmluvy až niekedy v marci. To znamená, že január, február, marec musia tie podniky nejakým spôsobom to sanovať zo svojich zdrojov, čo pri týchto sociálnych podnikoch je naozaj ťažké, lebo nebudete veriť, ale naozaj veľká časť z nich funguje tak, že to, čo získa, ide priamo vlastne tým zamestnancom, pretože tam nemáte veľké zisky, tam sa nemôžeme baviť o nejakých peniazoch, ktoré tie sociálne podniky vyrobia. Veď to, to je proste len taký kolobeh, kde sa to prerozdeľuje to, čo sa na tých zopár zákazkách získa. No a štát im takýmto spôsobom kládol doteraz kolená pod nohy, že vlastne nebol proaktívny, tie zmluvy uzatváral neskoro. Spätne potom to doplatil, ale naozaj tie podniky mali veľký problém tie prvé mesiace v roku nejako ustať. No ale tento problém už azda ani nebudú musieť riešiť, 1.1 sa im naozaj neoplatí sociálne podnikanie na Slovensku nejakým spôsobom vykonávať. Aj ten malý sociálny podnik, o ktorom som ja hovorila, že sme ho mali s kamarátkou v obci, kde boli naozaj štyri ženy zamestnané, za takýchto podmienok, ktoré teraz schvaľujete, by sme si ho nikdy nemohli dovoliť otvoriť, pretože by sme neboli schopné vlastne tým ženám ani len pomôcť a teraz ženy, ktoré vďaka tomu mohli mať nejakú prácu, nejakú korunu na žive, navyše, tak už za dnešných podmienok nemajú šancu nikde sa zamestnať, lebo tu nemajú šancu sa zamestnať ani len zdravé ženy, ktoré skončia materskú, rodičovskú dovolenku a chcú nejaký flexibilný pracovný pomer. Nie to ženy, ktoré chodia trikrát týždenne na dialýzu alebo musia chodiť ráno na chemoterapiu a potom chcú niekde fungovať, aby naozaj uživili deti, čiže, prosím, ak je tu nejaká vôľa pozrieť sa na to kriticky, tak sa teraz postavte, urobte čosi v rámci tej vašej koalície, aby ste nezlikvidovali od toho 1. januára všetkých ľudí, ktorí tu naozaj aj sanujú štát predtým, aby títo ľudia nepadli do absolútnej diery chudoby a dávajú im aspoň čosi, aby boli samostatní vo svojej ťažkej životnej situácii a mali robotu. Toto je podľa mňa veľmi kľúčové, keď si hovoríte sociálna demokracia. Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, bolo tu veľa kvalifikovaných príspevkov, k tejto téme aj v predchádzajúcej časti rozpravy. Ale chcem sa pridať, lebo mám naozaj osobnú skúsenosť so sociálnym podnikom, ktorý som viedla a ktorý som založila. Bol síce úplne maličký, naozaj tam pracovali štyri ženy, ale ani jedna z tých žien pred tým nebola schopná nájsť si prácu. Popíšem to, akej skupine obyvateľov je schopný sociálny podnik prácu dať. Napr. jedna z našich terajších zamestnankýň bola žena, ktorá chodila trikrát týždenne na dialýzu. Čakala na transplantáciu obličky, bola v zozname darcov, čakala tri roky a vlastne nemohla sa zamestnať. Lebo kto vás zamestná, keď trikrát týždenne na 5 hodín idete na dialýzu a ste schopný pracovať naozaj menšiu časť toho týždňa. Ale to neznamená, že nechcela pracovať. Chcela. Zamestnali sme ju, vedeli sme, že tam bude menej, ale bola taká produktívna, taká vďačná, že dostala aspoň naozaj nejaký malý peniaz, niekde sa mohla realizovať. Mala konečne nejaký zmysel života, pretože mala tri deti, ktoré chceli ísť na vysokú školu a kvôli tomu, že bola takto ťažko chorá, jej manžel sa o ňu musel často aj starať, tak tie decká nemohli ísť na vysokú školu. A začali študovať potom, čo sa zamestnala, že mala aspoň tých pár 100 eur navyše a mohla im čosi dať. Čiže naozaj akože v takýchto regiónoch ako je napr. Spiš, kde sme to realizovali my, tak boli tieto sociálne podniky takou záchrannou sieťou pre ľudí v mimoriadne ťažkých životných situáciách.
Ďalší prípad ženy, ktorú sme mali zamestnanú. Starala sa o svoju ťažko chorú matku. Tiež, bola šičkou, vyhodili ju zo závodu, pretože často meškala atď., potrebovala ráno ísť do iného mesta tu mamu obstarať, atď., prísť do práce, potom utekala, aby znova tú mamu nakŕmila atď. Potom sme ju zobrali my, mala flexibilnú pracovnú dobu, dokázali sme ju aj nejako zafinancovať vďaka tým nástrojom, ktoré ponúkal zákon na podporu vlastne sociálneho podnikania. A takisto dokázala si vlastne na tých pár stovák eur vyrobiť tým, čo ušila a čo sme predali. Tam bol nulový zisk, teda naozaj všetko, čo sa, čo sa predalo, tak išlo do výplat tým ženám a oni boli za to mimoriadne vďačné a mňa strašne mrzí, keď teraz ...
=====