Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja som stále taký optimista, že sa dočkám odpovedí na otázky, ktoré som položila. Pán Puci sa usmieva ako navrhovateľ, tak prosím nesklamte ma v tomto, lebo myslím si, že naozaj sú opodstatnené a mali by sme vedieť ako to myslia navrhovatelia, príp. je tam priestor na precizáciu, veď stále sme v rozprave, takže verím, že sa toho dočkáme. A mňa mrzí, že vypadlo vlastne to striedanie tých strán pri Hodine otázok, pretože mohol to byť vlastne prvý moment, keby aj v tej právnej teórii sme sa niekam posunuli, lebo práve tá úprava, ktorá tam bola navrhnutá pri tom striedaní na Hodine otázok, v podstate prvýkrát v našom právnom poriadku definovala, kto je parlamentná väčšina a kto je parlamentná menšina, pretože dnes to nemáme nikde v právnom poriadku a tam ste do dali, tí, ktorí to písali. Definovali vlastne parlamentnú menšinu za poslancov, ktorí pri poslednom hlasovaní o vyslovení dôvery vláde nehlasovali za vyslovenie dôvery a naopak a mne sa to zdalo aj ako právnej teoretičke za nejaký posun v rámci našej úpravy, tak som tomu celkom fandila. No tak si to ešte môžete rozmyslieť. Ďakujem za reakcie kolegom.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne. Som veľmi rada, že tu mám vlastne všetkých troch navrhovateľov. Pán Lučanský sa stavia zo svojho miesta, tak dúfam, že ostane, lebo ja mám veľmi veľa otázok práve na navrhovateľov týchto zmien a verím, že sa dočkám aj odpovede v rozprave. Tak prejdem rovno k veci. Naozaj budem konštruktívna a verím, že sa dozvieme viac o úmysle navrhovateľov a ako máme niektoré zmeny, ktoré mne neprídu úplne zrejmé, alebo dotiahnuté dokonca, chápať.
Začnem prvou. V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov voči osobe, ktorá sa dopustí porušenia sa postupuje podľa ods. 2 § 32. Tento ods. 2 § 32 hovorí iba o poslancoch a poslankyniach. To znamená, že keď sa napríklad váš asistent nachádza v rokovacej sále na balkóne a bude snímať obrazovku vášho mobilného telefónu, nedá sa ho nijakým spôsobom sankcionovať podľa rokovacieho poriadku, pretože sankcionovať môžete len poslanca alebo poslankyňu. To znamená, že neriešime situácie, ktoré tu bežne zažívame v parlamente, pritom vieme, že iný predpis Národnej rady to upravuje trebárs vo vzťahu k médiám. Ak by vám obrazovku mobilného telefónu snímal nejaký novinár, tak príde o licenciu, ale ostatných neriešia, ani toto nové znenie, ani žiadny iný predpis. Takže tam by som čakala, že dôjde k nejakému dotiahnutiu pravidiel, pretože tu nemáme problém len s poslancami v tejto veci.
Ďalší bod, kde by som rada poprosila o vysvetlenie, každý je povinný rešpektovať vyhradený priestor, tzv. diskrétnu zónu, podľa novej úpravy, okolo rečníckeho pultu a okolo miest určených pre predsedu Národnej rady, Máme tu aj predsedu Národnej rady, tak možno mi to on vysvetlí. Do tohto priestoru diskrétneho a okolo priestoru predsedu Národnej rady môže po novom vstupovať poslanec alebo poslankyňa len s ich súhlasom. Ak si budem pýtať a ja sa pýtam, ako si budem pýtať tento súhlas, keď pôjdem napr. k predsedovi odovzdať procedurálny návrh? Či budem kričať tuto spod schodíkov, či môžem ich zaniesť ten procedurálny návrh. Pretože § 34 nám jasne hovorí, že vyhotovený procedurálny návrh odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení. To znamená, nie bezprostredne potom, čo sa spýta, či môže vkročiť do diskrétnej zóny, ale bezprostredne po jeho prednesení. A teda, táto úprava je nedokonalá, pretože v jednom ustanovení nám hovorí, že máme si vypýtať súhlas, či vôbec k vám môžme pristúpiť a v druhom ustanovení nám hovorí, že my máme bežať za vami a odovzdať vám ten pozmeňujúci návrh, teda procedurálny návrh, aby sme neporušili svoju povinnosť. Treba to naozaj dotiahnuť, aby tam takéto rozpory neboli, pretože to vôbec nedáva zmysel a prakticky je to naozaj akože absurdné.
V § 27 ods. 7 jasne hovorí a vlastne ponechávate úpravu, ktorá tam bola doteraz, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese a môže, iba môže, použiť poznámky. Rokovací poriadok hovorí, že rečník hovorí vo voľnom prednese. To znamená, že nemá mať vyhotovený alebo pripravený písomný prejav, ktorý prečíta. Hovorí vo voľnom prednese, kde si môže pomáhať poznámkami. A ja sa pýtam, keď v § 30 ods. 6 v novej verzii hovoríte, že poslanci, ktorým bolo odňaté slovo alebo poslanci prihlásení do rozpravy, ktorým sa neumožnilo vystúpiť pre uplynutie vyhradeného času, majú právo odovzdať svoj písomný prejav a to časovo do vystúpenia spravodajcu po skončení rozpravy. To znamená, že vy v jednom paragrafe hovoríte, že máme vystupovať vo voľnom prednese a v inom paragrafe, ktorý si tu zavádzate, poviete, že vám máme odovzdať písomný prejav. Veď to nesedí. Nikde inde pred tým nehovoríte, že máme mať pripravený písomný prejav. Tam explicitne rokovací poriadok v paragrafovom znení hovorí, že máme hovoriť vo voľnom prednese. Veď si to upracte. Keď chcete písať novely, keď chcete ešte aj novelizovať svoju novelu, tak sa to naučte písať, však ste právnici, prepánajána. Nedáva to zmysel. A prečo to tam bolo v tom voľnom prednese a prečo tam bolo tých 30 minút. Ja som sa pýtala organizačného odboru a jeho bývalého riaditeľa, ako vznikali zmeny, ktoré tam ešte svojho času presadil Andrej Danko. Nuž malo to aj nejakú logiku, o ktorú sa chceli opierať. Tých 30 minút v písomnej rozprave odvodzovali od takej štandardnej dĺžky, ktorú majú na vedeckých konferenciách prispievatelia do týchto vedeckých konferencií. Keď hľadali tú časovú zhodu, tak si povedali, tak tam je to 30 minút, ktoré majú na nejakú odbornú tému vedeckí pracovníci, aby ju mohli vysvetliť, tak to by v písomnej rozprave pre toho odborníka, ktorý tu sedí v parlamente, malo byť postačujúce, aby vysvetlil aj nejaký svoj postoj k prerokovávanej veci. Teraz sa to ruší. Takže naozaj, snažím sa v tom hľadať nejakú vnútornú logiku, ale nedá sa mi, pretože jedno ustanovenie rozporuje druhé.
Pokračujem. Ak bol poslanec na jednej schôdzi Národnej rady vykázaný opätovne, alebo vyvedení, stačí, že bol raz vyvedený, nebude sa môcť zúčastniť predmetnej schôdze až do jej konca, s výnimkou hlasovaní. To sa mi naozaj javí ako neprimeraný zásah do práv poslanca. A keby som mala ukázať prstom, čo sa mi z celej tejto zmeny zdá ako ústavne najviac problematické, tak to je práve toto. Pretože my tu máme už dnes nálezy Ústavného súdu, ktoré jasne hovoria, že musíte umožniť poslancovi podávať pozmeňujúce návrhy, podávať svoje vlastné návrhy. A teraz si predstavte, že poslanec má podaný nejaký návrh zákona, alebo nejakú novelu a vy ho vykážete do konca schôdze. Akým spôsobom je zabezpečené jeho právo, aby ju mohol odôvodniť tú novelu? Takže naozaj, tu už idete za hranice toho, akým spôsobom ten mandát poslanca už ohraničil vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd. A ja sa pýtam, navrhovateľov, pozerám, áno, pán Puci, vy ste tu, super, vy mi budete určite vedieť povedať. Prečo ste pri hodine otázok vypustili to striedanie otázok z pôvodného návrhu, ktoré bolo takým svetlím bodom tej úpravy, aj my sme to pozitívne vnímali, naozaj, ja by som chcela vedieť, že prečo v tej verzii A, s ktorou ste prišli, to striedanie otázok od opozície a koalície pri hodine otázok bolo a prečo sa v procese stalo, že ste ho vypustili. Čo bolo dôvodom? Nedostali sme na to zatiaľ odpoveď ani od navrhovateľa, ani od nikoho iného.
A ďalšia vec, na ktorú tiež žiadam odpoveď. V § 116a ... Kolegovia, prepáčte, ruší ma to. Choďte, prosím, mimo sály, ďakujem. V § 116a voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu. To je taká chuťovka, čo ste tam zmenili. Zmenili ste pôsobnosť ústavnoprávneho výboru, ktorý už po novom nebude rozhodovať o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu. To isté ste dali aj pre generálneho prokurátora, ale už budú po novom len prijímať stanovisko. A to je podľa mňa zásadná zmena. Ja som sa snažila na ne upozorniť už včera pri faktickej poznámke, nikto sa k tomu nevyjadril, ale toto je zásadné. Toto môže naozaj akože zmeniť politickú hru, pretože môj dojem je, že táto reakcia je reakciou na situáciu, ktorá nastala v roku 2021, keď parlamentný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny viedol Peter Pollák a vtedy, keď sme mali na ľudskoprávnom výbore vlastne kandidátov na funkciu pre komisára pre deti, jedna kandidátka, bola to pani Sabová navrhnutá Robertom Ficom, nespĺňala kritériá, ktoré zákon požaduje na to, aby mohla kandidovať. A výbor vtedy rozhodol, že ju neposunie do voľby, jednoducho nehlasovali sme o nej tu v pléne. Jej kandidatúra bola zastavená na výbore pre ľudské práva, pretože sa na tom zhodol výbor. Mohol prijať takéto rozhodnutie. A tu sa mení úprava a to tak, že pri ústavných sudcoch a pri generálnom prokurátorovi, už ústavný výbor nebude mať posledné slovo. Napríklad bola otázna, keď sa špekulovalo o tom, či Robert Fico, chce alebo nechce byť ústavným sudcom, tak bola otázna jeho 15-ročná právna prax, či by sa tam zahŕňalo aj to, že bol politikom atď. No o tomto by mal doteraz rozhodovať ústavnoprávny výbor, či tých 15 rokov praxe vlastne Robert Fico má, ak by chcel byť ústavným sudcom alebo nie. Ale touto zmenou, ktorú prijímajú, touto novelou, už o tom nebude rozhodovať ústavnoprávny výbor. Už podá len stanovisko. A to stanovisko vás posunie tak, či tak do pléna. To znamená, že o vás budú rokovať. Budú hlasovať o vás. Už vás nikto nezastaví, keď budete chcieť kandidovať napr. na ústavného sudcu a nebude jasné, či ste splnili tých 15 rokov právnej praxe. Dostanete sa sem na voľbu. Pretože to stanovisko, akú má právnu silu? To nie je rozhodnutie, to je len stanovisko. Odporúčací charakter. Takže toto sú podľa mňa akože vážne zmeny pravidiel hry. Napríklad pri voľbe ústavných sudcov, o ktorých by tu mala prebehnúť debata. Čo je za tým? Čo je motiváciou? A prečo skracujete touto novelou dobu, po ktorom budú zverejnené všetky materiály o kandidátoch na ústavných sudcov zo 45 dní na 20 dní. Čo je problém, aby vyše mesiaca boli zavesené materiály na stránke, na webe Národnej rady, aby sme sa na nich všetci mohli pozrieť? Nerozumiem. Akože hľadám v tom logiku a napadá mi len účelovosť týchto zmien.
Ďalšia vec. Táto novela spája členstvo poslancov vo výboroch s členstvom v politickej strane. Ja som presvedčená, že neuveriteľným spôsobom týmto v našom politickom aj ústavnom systéme v podstate vylepšujeme pozíciu politických strán na úkor pozície poslancov. Prečo by sa malo nezaradenému poslancovi odopierať právo alebo odopierať možnosť na prácu v parlamentných výboroch? Prečo keď nie ste členom poslaneckého klubu, nemohli by ste byť aj členom výborov. A táto dvojitá váha mandátov poslancov, ktorí sú alebo nie sú zaradení v poslaneckom klube. Ja neviem, ja by som sa rada pozrela aj na výklad Ústavného súdu, že čo si o tom myslí. Pretože toto je mne nejasné, či si môžme dovoliť, naozaj, takýmto spôsobom limitovať prácu poslancov na výboroch z ohľadu toho, či sú alebo nie sú príslušníkmi nejakého poslaneckého klubu. A to môžu byť aj príslušníkmi politickej strany a tá politická strana nemusí mať dosť poslancov na to, aby mali poslanecký klub. Veď aj to sa nám tu už stalo. Takže, naozaj, toto sú pre mňa otázniky, ktoré ešte nemáme vysvetlené od navrhovateľov a ja by som bola rada, keby všetky tieto zmätočnosti aj veci, ktoré tu napr. predniesla kolegyňa Števulová, ktorým nerozumela pri tej dĺžke rečníckych časov, aby boli vysvetlené, aby sme poznali, čo je za tým. Veď v konečnom dôsledku, keď dôvodová správa nie je kompletná, keď nám nehovorí o úmysle a o tom, ako to navrhovateľ myslel, tak toto, rečnícky pult, rozprava, je priestor, kde by sme to mali vysvetliť, navrhovatelia najmä, samozrejme, pre prípad, že sa to dostane pred Ústavný súd. Takže ja dúfam, že túto príležitosť využijú, lebo pán Gašpar vo svojom prednese sa naozaj venoval rôznym kauzám, ale týmto detailom sa nevenoval. A ste tu traja navrhovatelia, tak, tak povedzte, ako ste to mysleli.
A ja prejdem k svojim doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom...
===== ... pre prípad, že sa to dostane pred Ústavný súd. Takže ja dúfam, že túto príležitosť využijú, lebo pán Gašpar vo svojom prednese sa naozaj venoval rôznym kauzám, ale týmto detailom sa nevenoval. A ste tu traja navrhovatelia, tak, tak povedzte, ako ste to mysleli. A ja prejdem k svojim doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom, ktoré som si pripravila, pretože už dlhodobo mám problém s tým, že v procese tvorby legislatívy neviem meniť dôvodovú správu, ktorú podám s prvým návrhom vlastne novely alebo zákona, ktorý predkladám. Stalo sa mi to napríklad pri mojej opakovanej snahe v minulosti presadiť, aby mohlo mať každé dieťa pri sebe v nemocnici rodiča, kedy som prišla s návrhom, ktorý mal veľmi rozsiahlu dôvodovú správu, hoci ten samotný návrh zmeny v zákone mal jednu vetu. A napriek tomu, že tá dôvodová správa mala asi osem strán, tak tu boli poslanci strany OĽANO, ktorí hovorili, že im to nestačí, že tam potrebujú viac dovysvetliť a tak ďalej, ale ja už som v tom procese prvého a druhého čítania nemala možnosť do tej dôvodovej správy vstupovať, ja už som to tam nevedela pridať, hoci na texte legislatívneho znenia sme nechceli nič meniť. To znamená, keby áno, keby som menila niečo na legislatívnom texte, tak tam viem dať odôvodnenie, prečo robím pozmeňovák alebo doplňujúci návrh. Ale v dôvodovej správe som nevedela nič meniť. A ja som presvedčená, že tá dôvodová správa má váhu, v tomto nie sme za jedno s kolegom Dostálom, a ja som presvedčená, že by sme ako navrhovatelia mali mať priestor ju v tom procese prvého, druhého čítania naozaj dopĺňať. Takže to bude doplňujúci návrh, ktorý, ktorý prečítam.
V závere ešte poviem k druhému návrhu, ktorý predkladám. Ten rieši situácie, ktoré sme tu mnohí zažili, keď napríklad v piatok tesne pred skončením parlamentnej schôdze vyjde na vás rad ako navrhovateľa, že máte odprezentovať vlastne svoj návrh, ale nemáte tu spravodajcu, nemáte tu ani náhradného spravodajcu, vlastne nemáte tu nikoho, kto by vám toho spravodajcu robil. Ja navrhujem, aby v prvom čítaní, kde je naozaj úloha toho spravodajcu úplne formalistická, aby to mohol navrhovateľ odprezentovať aj bez toho spravodajcu. Takže riešim situáciu, ktorá sa nám bežne stáva a nechcem, aby boli navrhovatelia v tomto nejakým spôsobom sankcionovaný, keď tu nemajú spravodajcu, nad ktorého time managementom akože nemajú nejakú vyššiu moc a musia sa spoliehať na zodpovednosť toho konkrétneho človeka.
Takže poprosím o zastavenie času, idem čítať konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ďakujem.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Roberta Puciho a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
1 . V čl. I sa za 17. bod vkladá nový 18. bod, ktorý znie:
„18. V § 26 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak príde na rad bod programu schôdze, ktorým je prvé čítanie o návrhu zákona, ktorého navrhovateľom je poslanec alebo viacerí poslanci a v rokovacej sále je prítomný navrhovateľ zákona, ale nie je prítomný spravodajca, bod sa prerokuje bez spravodajcu”.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
V čl. I 18. bode, 26 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak príde na rad bod programu schôdze, ktorým je návrh zákona a v rokovacej sále je prítomný navrhovateľ zákona, ale nie je prítomný spravodajca a nemožno postupovať podľa § 26 ods. 1 druhej vety uvedený bod, ak už bol raz presunutý na koniec schváleného programu schôdze sa do programu nasledujúcej schôdze zvolanej podľa § 17 ods. 1 nezaradí, ale presunie sa na koniec schváleného programu schôdze, a to aj opakovane bez obmedzenia počtu presunov.”
To bol jeden doplňujúci návrh a teraz prichádzam k druhému doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Roberta Puciho a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
V čl. I sa za 58. bod vkladá nový 59. bod, ktorý znie:
„59. V § 68 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Počas rokovania o návrhu zákona až do skončenia rozpravy v druhom čítaní môže navrhovateľ zákona predložiť zmeny a doplnenia dôvodovej správy, ktoré sa prednášajú prečítaním ich znenia a odôvodnením v rozprave. Písomné vyhotovenie zmien a doplnení dôvodovej správy s podpisom navrhovateľa zákona sa odovzdávajú kancelárii, ktorá zabezpečí ich zverejnenie na webovom sídle Národnej rady.”.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6".
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
V nadväznosti na vloženie nového odseku 4 sa vykoná legislatívno-technická úprava v čl. I doterajšom bode 59.
Ďakujem, skončila som s čítaním pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov a už len dodám, keďže mám ešte chvíľu času, môžte ho spustiť... (reakcie z pléna), aha, už nemôžem, dobre, pardon. Ďakujem.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne. Som veľmi rada, že tu mám vlastne všetkých troch navrhovateľov. Pán Lučanský sa stavia zo svojho miesta, tak dúfam, že ostane, lebo ja mám veľmi veľa otázok práve na navrhovateľov týchto zmien a verím, že sa dočkám aj odpovede v rozprave. Tak prejdem rovno k veci. Naozaj budem konštruktívna a verím, že sa dozvieme viac o úmysle navrhovateľov a ako máme niektoré zmeny, ktoré mne neprídu úplne zrejmé, alebo dotiahnuté dokonca, chápať.
Začnem prvou. V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov voči osobe, ktorá sa dopustí porušenia sa postupuje podľa ods. 2 § 32. Tento ods. 2 § 32 hovorí iba o poslancoch a poslankyniach. To znamená, že keď sa napríklad váš asistent nachádza v rokovacej sále na balkóne a bude snímať obrazovku vášho mobilného telefónu, nedá sa ho nijakým spôsobom sankcionovať podľa rokovacieho poriadku, pretože sankcionovať môžete len poslanca alebo poslankyňu. To znamená, že neriešime situácie, ktoré tu bežne zažívame v parlamente, pritom vieme, že iný predpis Národnej rady to upravuje trebárs vo vzťahu k médiám. Ak by vám obrazovku mobilného telefónu snímal nejaký novinár, tak príde o licenciu, ale ostatných neriešia, ani toto nové znenie, ani žiadny iný predpis. Takže tam by som čakala, že dôjde k nejakému dotiahnutiu pravidiel, pretože tu nemáme problém len s poslancami v tejto veci.
Ďalší bod, kde by som rada poprosila o vysvetlenie, každý je povinný rešpektovať vyhradený priestor, tzv. diskrétnu zónu, podľa novej úpravy, okolo rečníckeho pultu a okolo miest určených pre predsedu Národnej rady, Máme tu aj predsedu Národnej rady, tak možno mi to on vysvetlí. Do tohto priestoru diskrétneho a okolo priestoru predsedu Národnej rady môže po novom vstupovať poslanec alebo poslankyňa len s ich súhlasom. Ak si budem pýtať a ja sa pýtam, ako si budem pýtať tento súhlas, keď pôjdem napr. k predsedovi odovzdať procedurálny návrh? Či budem kričať tuto spod schodíkov, či môžem ich zaniesť ten procedurálny návrh. Pretože § 34 nám jasne hovorí, že vyhotovený procedurálny návrh odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení. To znamená, nie bezprostredne potom, čo sa spýta, či môže vkročiť do diskrétnej zóny, ale bezprostredne po jeho prednesení. A teda, táto úprava je nedokonalá, pretože v jednom ustanovení nám hovorí, že máme si vypýtať súhlas, či vôbec k vám môžme pristúpiť a v druhom ustanovení nám hovorí, že my máme bežať za vami a odovzdať vám ten pozmeňujúci návrh, teda procedurálny návrh, aby sme neporušili svoju povinnosť. Treba to naozaj dotiahnuť, aby tam takéto rozpory neboli, pretože to vôbec nedáva zmysel a prakticky je to naozaj akože absurdné.
V § 27 ods. 7 jasne hovorí a vlastne ponechávate úpravu, ktorá tam bola doteraz, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese a môže, iba môže, použiť poznámky. Rokovací poriadok hovorí, že rečník hovorí vo voľnom prednese. To znamená, že nemá mať vyhotovený alebo pripravený písomný prejav, ktorý prečíta. Hovorí vo voľnom prednese, kde si môže pomáhať poznámkami. A ja sa pýtam, keď v § 30 ods. 6 v novej verzii hovoríte, že poslanci, ktorým bolo odňaté slovo alebo poslanci prihlásení do rozpravy, ktorým sa neumožnilo vystúpiť pre uplynutie vyhradeného času, majú právo odovzdať svoj písomný prejav a to časovo do vystúpenia spravodajcu po skončení rozpravy. To znamená, že vy v jednom paragrafe hovoríte, že máme vystupovať vo voľnom prednese a v inom paragrafe, ktorý si tu zavádzate, poviete, že vám máme odovzdať písomný prejav. Veď to nesedí. Nikde inde pred tým nehovoríte, že máme mať pripravený písomný prejav. Tam explicitne rokovací poriadok v paragrafovom znení hovorí, že máme hovoriť vo voľnom prednese. Veď si to upracte. Keď chcete písať novely, keď chcete ešte aj novelizovať svoju novelu, tak sa to naučte písať, však ste právnici, prepánajána. Nedáva to zmysel. A prečo to tam bolo v tom voľnom prednese a prečo tam bolo tých 30 minút. Ja som sa pýtala organizačného odboru a jeho bývalého riaditeľa, ako vznikali zmeny, ktoré tam ešte svojho času presadil Andrej Danko. Nuž malo to aj nejakú logiku, o ktorú sa chceli opierať. Tých 30 minút v písomnej rozprave odvodzovali od takej štandardnej dĺžky, ktorú majú na vedeckých konferenciách prispievatelia do týchto vedeckých konferencií. Keď hľadali tú časovú zhodu, tak si povedali, tak tam je to 30 minút, ktoré majú na nejakú odbornú tému vedeckí pracovníci, aby ju mohli vysvetliť, tak to by v písomnej rozprave pre toho odborníka, ktorý tu sedí v parlamente, malo byť postačujúce, aby vysvetlil aj nejaký svoj postoj k prerokovávanej veci. Teraz sa to ruší. Takže naozaj, snažím sa v tom hľadať nejakú vnútornú logiku, ale nedá sa mi, pretože jedno ustanovenie rozporuje druhé.
Pokračujem. Ak bol poslanec na jednej schôdzi Národnej rady vykázaný opätovne, alebo vyvedení, stačí, že bol raz vyvedený, nebude sa môcť zúčastniť predmetnej schôdze až do jej konca, s výnimkou hlasovaní. To sa mi naozaj javí ako neprimeraný zásah do práv poslanca. A keby som mala ukázať prstom, čo sa mi z celej tejto zmeny zdá ako ústavne najviac problematické, tak to je práve toto. Pretože my tu máme už dnes nálezy Ústavného súdu, ktoré jasne hovoria, že musíte umožniť poslancovi podávať pozmeňujúce návrhy, podávať svoje vlastné návrhy. A teraz si predstavte, že poslanec má podaný nejaký návrh zákona, alebo nejakú novelu a vy ho vykážete do konca schôdze. Akým spôsobom je zabezpečené jeho právo, aby ju mohol odôvodniť tú novelu? Takže naozaj, tu už idete za hranice toho, akým spôsobom ten mandát poslanca už ohraničil vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd. A ja sa pýtam, navrhovateľov, pozerám, áno, pán Puci, vy ste tu, super, vy mi budete určite vedieť povedať. Prečo ste pri hodine otázok vypustili to striedanie otázok z pôvodného návrhu, ktoré bolo takým svetlím bodom tej úpravy, aj my sme to pozitívne vnímali, naozaj, ja by som chcela vedieť, že prečo v tej verzii A, s ktorou ste prišli, to striedanie otázok od opozície a koalície pri hodine otázok bolo a prečo sa v procese stalo, že ste ho vypustili. Čo bolo dôvodom? Nedostali sme na to zatiaľ odpoveď ani od navrhovateľa, ani od nikoho iného.
A ďalšia vec, na ktorú tiež žiadam odpoveď. V § 116a ... Kolegovia, prepáčte, ruší ma to. Choďte, prosím, mimo sály, ďakujem. V § 116a voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu. To je taká chuťovka, čo ste tam zmenili. Zmenili ste pôsobnosť ústavnoprávneho výboru, ktorý už po novom nebude rozhodovať o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu. To isté ste dali aj pre generálneho prokurátora, ale už budú po novom len prijímať stanovisko. A to je podľa mňa zásadná zmena. Ja som sa snažila na ne upozorniť už včera pri faktickej poznámke, nikto sa k tomu nevyjadril, ale toto je zásadné. Toto môže naozaj akože zmeniť politickú hru, pretože môj dojem je, že táto reakcia je reakciou na situáciu, ktorá nastala v roku 2021, keď parlamentný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny viedol Peter Pollák a vtedy, keď sme mali na ľudskoprávnom výbore vlastne kandidátov na funkciu pre komisára pre deti, jedna kandidátka, bola to pani Sabová navrhnutá Robertom Ficom, nespĺňala kritériá, ktoré zákon požaduje na to, aby mohla kandidovať. A výbor vtedy rozhodol, že ju neposunie do voľby, jednoducho nehlasovali sme o nej tu v pléne. Jej kandidatúra bola zastavená na výbore pre ľudské práva, pretože sa na tom zhodol výbor. Mohol prijať takéto rozhodnutie. A tu sa mení úprava a to tak, že pri ústavných sudcoch a pri generálnom prokurátorovi, už ústavný výbor nebude mať posledné slovo. Napríklad bola otázna, keď sa špekulovalo o tom, či Robert Fico, chce alebo nechce byť ústavným sudcom, tak bola otázna jeho 15-ročná právna prax, či by sa tam zahŕňalo aj to, že bol politikom atď. No o tomto by mal doteraz rozhodovať ústavnoprávny výbor, či tých 15 rokov praxe vlastne Robert Fico má, ak by chcel byť ústavným sudcom alebo nie. Ale touto zmenou, ktorú prijímajú, touto novelou, už o tom nebude rozhodovať ústavnoprávny výbor. Už podá len stanovisko. A to stanovisko vás posunie tak, či tak do pléna. To znamená, že o vás budú rokovať. Budú hlasovať o vás. Už vás nikto nezastaví, keď budete chcieť kandidovať napr. na ústavného sudcu a nebude jasné, či ste splnili tých 15 rokov právnej praxe. Dostanete sa sem na voľbu. Pretože to stanovisko, akú má právnu silu? To nie je rozhodnutie, to je len stanovisko. Odporúčací charakter. Takže toto sú podľa mňa akože vážne zmeny pravidiel hry. Napríklad pri voľbe ústavných sudcov, o ktorých by tu mala prebehnúť debata. Čo je za tým? Čo je motiváciou? A prečo skracujete touto novelou dobu, po ktorom budú zverejnené všetky materiály o kandidátoch na ústavných sudcov zo 45 dní na 20 dní. Čo je problém, aby vyše mesiaca boli zavesené materiály na stránke, na webe Národnej rady, aby sme sa na nich všetci mohli pozrieť? Nerozumiem. Akože hľadám v tom logiku a napadá mi len účelovosť týchto zmien.
Ďalšia vec. Táto novela spája členstvo poslancov vo výboroch s členstvom v politickej strane. Ja som presvedčená, že neuveriteľným spôsobom týmto v našom politickom aj ústavnom systéme v podstate vylepšujeme pozíciu politických strán na úkor pozície poslancov. Prečo by sa malo nezaradenému poslancovi odopierať právo alebo odopierať možnosť na prácu v parlamentných výboroch? Prečo keď nie ste členom poslaneckého klubu, nemohli by ste byť aj členom výborov. A táto dvojitá váha mandátov poslancov, ktorí sú alebo nie sú zaradení v poslaneckom klube. Ja neviem, ja by som sa rada pozrela aj na výklad Ústavného súdu, že čo si o tom myslí. Pretože toto je mne nejasné, či si môžme dovoliť, naozaj, takýmto spôsobom limitovať prácu poslancov na výboroch z ohľadu toho, či sú alebo nie sú príslušníkmi nejakého poslaneckého klubu. A to môžu byť aj príslušníkmi politickej strany a tá politická strana nemusí mať dosť poslancov na to, aby mali poslanecký klub. Veď aj to sa nám tu už stalo. Takže, naozaj, toto sú pre mňa otázniky, ktoré ešte nemáme vysvetlené od navrhovateľov a ja by som bola rada, keby všetky tieto zmätočnosti aj veci, ktoré tu napr. predniesla kolegyňa Števulová, ktorým nerozumela pri tej dĺžke rečníckych časov, aby boli vysvetlené, aby sme poznali, čo je za tým. Veď v konečnom dôsledku, keď dôvodová správa nie je kompletná, keď nám nehovorí o úmysle a o tom, ako to navrhovateľ myslel, tak toto, rečnícky pult, rozprava, je priestor, kde by sme to mali vysvetliť, navrhovatelia najmä, samozrejme, pre prípad, že sa to dostane pred Ústavný súd. Takže ja dúfam, že túto príležitosť využijú, lebo pán Gašpar vo svojom prednese sa naozaj venoval rôznym kauzám, ale týmto detailom sa nevenoval. A ste tu traja navrhovatelia, tak, tak povedzte, ako ste to mysleli.
A ja prejdem k svojim doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom...
===== ... pre prípad, že sa to dostane pred Ústavný súd. Takže ja dúfam, že túto príležitosť využijú, lebo pán Gašpar vo svojom prednese sa naozaj venoval rôznym kauzám, ale týmto detailom sa nevenoval. A ste tu traja navrhovatelia, tak, tak povedzte, ako ste to mysleli. A ja prejdem k svojim doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom, ktoré som si pripravila, pretože už dlhodobo mám problém s tým, že v procese tvorby legislatívy neviem meniť dôvodovú správu, ktorú podám s prvým návrhom vlastne novely alebo zákona, ktorý predkladám. Stalo sa mi to napríklad pri mojej opakovanej snahe v minulosti presadiť, aby mohlo mať každé dieťa pri sebe v nemocnici rodiča, kedy som prišla s návrhom, ktorý mal veľmi rozsiahlu dôvodovú správu, hoci ten samotný návrh zmeny v zákone mal jednu vetu. A napriek tomu, že tá dôvodová správa mala asi osem strán, tak tu boli poslanci strany OĽANO, ktorí hovorili, že im to nestačí, že tam potrebujú viac dovysvetliť a tak ďalej, ale ja už som v tom procese prvého a druhého čítania nemala možnosť do tej dôvodovej správy vstupovať, ja už som to tam nevedela pridať, hoci na texte legislatívneho znenia sme nechceli nič meniť. To znamená, keby áno, keby som menila niečo na legislatívnom texte, tak tam viem dať odôvodnenie, prečo robím pozmeňovák alebo doplňujúci návrh. Ale v dôvodovej správe som nevedela nič meniť. A ja som presvedčená, že tá dôvodová správa má váhu, v tomto nie sme za jedno s kolegom Dostálom, a ja som presvedčená, že by sme ako navrhovatelia mali mať priestor ju v tom procese prvého, druhého čítania naozaj dopĺňať. Takže to bude doplňujúci návrh, ktorý, ktorý prečítam.
V závere ešte poviem k druhému návrhu, ktorý predkladám. Ten rieši situácie, ktoré sme tu mnohí zažili, keď napríklad v piatok tesne pred skončením parlamentnej schôdze vyjde na vás rad ako navrhovateľa, že máte odprezentovať vlastne svoj návrh, ale nemáte tu spravodajcu, nemáte tu ani náhradného spravodajcu, vlastne nemáte tu nikoho, kto by vám toho spravodajcu robil. Ja navrhujem, aby v prvom čítaní, kde je naozaj úloha toho spravodajcu úplne formalistická, aby to mohol navrhovateľ odprezentovať aj bez toho spravodajcu. Takže riešim situáciu, ktorá sa nám bežne stáva a nechcem, aby boli navrhovatelia v tomto nejakým spôsobom sankcionovaný, keď tu nemajú spravodajcu, nad ktorého time managementom akože nemajú nejakú vyššiu moc a musia sa spoliehať na zodpovednosť toho konkrétneho človeka.
Takže poprosím o zastavenie času, idem čítať konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ďakujem.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Roberta Puciho a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
1 . V čl. I sa za 17. bod vkladá nový 18. bod, ktorý znie:
„18. V § 26 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak príde na rad bod programu schôdze, ktorým je prvé čítanie o návrhu zákona, ktorého navrhovateľom je poslanec alebo viacerí poslanci a v rokovacej sále je prítomný navrhovateľ zákona, ale nie je prítomný spravodajca, bod sa prerokuje bez spravodajcu”.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
V čl. I 18. bode, 26 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak príde na rad bod programu schôdze, ktorým je návrh zákona a v rokovacej sále je prítomný navrhovateľ zákona, ale nie je prítomný spravodajca a nemožno postupovať podľa § 26 ods. 1 druhej vety uvedený bod, ak už bol raz presunutý na koniec schváleného programu schôdze sa do programu nasledujúcej schôdze zvolanej podľa § 17 ods. 1 nezaradí, ale presunie sa na koniec schváleného programu schôdze, a to aj opakovane bez obmedzenia počtu presunov.”
To bol jeden doplňujúci návrh a teraz prichádzam k druhému doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Roberta Puciho a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
V čl. I sa za 58. bod vkladá nový 59. bod, ktorý znie:
„59. V § 68 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Počas rokovania o návrhu zákona až do skončenia rozpravy v druhom čítaní môže navrhovateľ zákona predložiť zmeny a doplnenia dôvodovej správy, ktoré sa prednášajú prečítaním ich znenia a odôvodnením v rozprave. Písomné vyhotovenie zmien a doplnení dôvodovej správy s podpisom navrhovateľa zákona sa odovzdávajú kancelárii, ktorá zabezpečí ich zverejnenie na webovom sídle Národnej rady.”.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6".
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
V nadväznosti na vloženie nového odseku 4 sa vykoná legislatívno-technická úprava v čl. I doterajšom bode 59.
Ďakujem, skončila som s čítaním pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov a už len dodám, keďže mám ešte chvíľu času, môžte ho spustiť... (reakcie z pléna), aha, už nemôžem, dobre, pardon. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja som naozaj čakal, že v januári na prvej schôdzi, kedy sa stretne Národná rada, najvyšší orgán ústavný v tejto krajiny, sa budem venovať súčasným problémom. Máme 60 percentné zadlženie štvor- percentnú infláciu. Znižuje sa zamestnanosť. To znemená, že zamestnávatelia zo Slovenska húfne odchádzajú. Investori si nevyberajú Slovensko pre svoje investície. Na Slovensku sa narodilo najmenej detí za x rokov. Naozaj nebude mať kto robiť na dôchodky, a my tu namiesto toho znova riešime len vás, pretože vy ste schopní riešiť len sami seba ako to bolo na decembrovej schôdzi, kde sme sa venovali zrušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov proti spoločenskej činnosti, pretože dali pokutu ministrovi Eštokovi, a jeho ego to nezvládlo. Potom sme sa venovali zmenám v Trestnom zákone, pretože pomsta kajúcnikom, ktorí ukázali na korupciu v minulých vládach Roberta Fica.
Potom októbrová schôdza, znova ste sa venovali len sami sebe. Novela zákona O hazarde. No komu o toto išlo, len vášmu ministrovi Huliakovi. Septembrová schôdza znova vy novela Ústavy aby ste rozoštvali spoločnosť aby ste prehĺbili tú polarizáciu, aby ste rozbili opozíciu. Znova len vaše politické záujmy.
A sme na januárovej schôdzi a čím začíname, znova vašou pomstou opozičným poslancom, ktorý si roba skvelú prácu, a za ňu ich chcete trestať. Zase si riešite len svoje problémy etickým kódexom, novým rokovacím poriadkom. Chcete cenzurovať poslancov, keď na proteste alebo v televíznej diskusii niekto z nás povie, že ste babráci. Alebo že ste mafiáni. Vy nám za to budete brať platy, budete nás cenzurovať. Budete nám zakazovať hovoriť. O toto vám ide Toto je prvý bod programu v januári roku 2026. Nie problémy Slovákov a Sloveniek, ale vaše problémy. Váš strach z opozície. Z našej práce a z toho, že hovoríme ľuďom pravdu.
Môžete sa hanbiť.

Ďakujem veľmi pekne.
Málo diskutované zmeny, ktoré si podľa mňa zaslúžia pozornosť aj v tejto diskusii, sú zmeny, ktoré návrh novely ešte tej pôvodnej prináša pri zverejňovaní dokumentácie na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu, to je zo 45 dní na 20 dní, a tiež oslabenie vplyvu výboru pri rozhodovaní o splnení podmienok vyžadovaných pre výkon funkcie tak sudcu Ústavného súdu, ako aj generálneho prokurátora. Už výbor nebude mať právomoc prijať rozhodnutie, či podmienky pre výkon tejto funkcie kandidát spĺňa a tým ho vylúčiť z voľby. Ak ich nespĺňa, čo sa stalo v minulosti pri ľudsko-právnom výbore v roku 2021, keď výbor konštatoval, že ďalej neposúva Katarínu Szabovú, teda nemohol o nej rokovať parlament. Bola to kandidátka za stranu SMER vtedy nominovaná Robertom Ficom za komisára pre deti, komisárku pre deti, čiže už by po novom, keď bude schválený tento rokovací poriadok, výbor nemohol takéto rozhodnutie urobiť, ale môže prijať len stanovisko, o ktorom nevieme, či ho bude výbor prijímať hlasovaním, alebo ho bude takéto stanovisko v správe konštatovať predseda. Jednoducho nevieme, ako to bude prebiehať, pretože sa môžeme len dovtípiť. A rovnako nie je zrejmé, či kandidát, ktorý podľa stanoviska podmienky spĺňať nebude, bude pripustený k voľbe a kto o tom rozhodne.
Dôvodová správa v tejto súvislosti spomína podľa mňa tiež veľmi vágne, nedáva mi to odpovede. Nejdem to čítať pre nedostatok času, pretože chcem povedať ešte niečo iné. Ale toto ma zaujalo v rámci toho pozmeňujúceho návrhu a podľa mňa si to zaslúži aj nejaké vysvetlenie od navrhovateľa, že kam tým mieri.
A ešte chcem jednu vec podotknúť. V roku 1996 a ´97, keď rokovací poriadok vznikal, vtedy prišli naozaj rozsiahle pozmeňujúce návrhy k tomu pôvodnému návrhu, kedy sa poslanci rozhodli, že aby to bolo prehľadné pre ostatných, čo vlastne vzniká, ako bude vyzerať ten rokovací poriadok, vzali ten pôvodný návrh späť a predniesli už so zapracovanými zmenami vlastne nový návrh. Ja si myslím, že... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Chcela som len podotknúť v tom kontexte, že dnes si pripomíname aj obete holokaustu, tak aby aj v tejto sále zaznelo, že je dôležité si pripomínať hrôzy 20. storočia, aby sa už nezopakovali. Ďakujem.

Ďakujem.
Kolegyne a kolegovia, vláda si neplní svoju ústavnú povinnosť, ktorá jej vzniká na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na základe tohto ústavného zákona musí vláda pri vysokom verejnom dlhu bezodkladne požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery. Úroveň verejného dlhu je aktuálne viac než 60 % HDP, teda sa nachádzame v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Vláde povinnosť požiadať parlament o dôveru vznikla už 22. novembra minulého roku a do dnešného dňa tak neurobila. V predloženom uznesení ju preto k tomu vyzývame. Toto uznesenie, ktoré je pod tlačou 1121, žiadam preto zaradiť ako prvý bod programu tejto schôdze.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Chcem prečítať jeden článok ústavného zákona oznámenie osobného záujmu: „Verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovanie orgánu vo veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť tomuto orgánu svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi, alebo pred hlasovaním o tejto veci." Mám za to, že včera pán poslanec Gašpar neoznámil túto vec, svoj verejný záujem, a teda porušil svoju ústavnú povinnosť ako poslanec Národnej rady.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za toto vystúpenie. Znova raz musím zareagovať a znova raz sa musím oprieť o slová nášho charakterného pána prezidenta Pellegriniho v jeho rozhodnutí, o ktorom sa tu rozprávame, o ktorom tu rokujeme. A znova budem nášho prezidenta citovať. Ako prezident Slovenskej republiky sa pri výkone svojich ústavných právomocí riadim aj princípom ústavného rešpektu k ostatným ústavným orgánom. No, to je strašne zaujímavé, že tento vnútorný pocit riadiť sa princípom ústavného rešpektu nemal, keď bol predsedom parlamentu a mal bezodkladne podľa rokovacieho poriadku zabezpečiť, aby ústavný orgán, najvyšší ochranca ústavnosti Ústavný súd mohol v plnej svojej obsadenosti fungovať ďalej. On ako predseda parlamentu mal bezodkladne vyhlásiť voľbu na kandidátov na ústavných sudcov. Urobil to? Necítil vtedy ten princíp ústavného rešpektu, ktorý pocítil aj v stoličke prezidenta. Ako, mňa by to zaujímalo, že kedy sa to v človeku prebudí ten ústavný rešpekt. Či to naozaj ľudia na stoličke predsedu parlamentu takto necítia, lebo ani on to necítil ako predseda parlamentu. Potom ani pán Žiga to necítil, ani vy to tak necítite, pán Raši, lebo ešte stále ste túto voľbu nevyhlásili. Tak možno raz, keď budete prezidenti vy alebo pán Žiga, to pocítite rovnako ako to pocítil pán Pellegrini. Veľmi vám to prajem.

Ďakujem veľmi pekne.
Mne sa páčilo, Mária, že si sa venovala priamo tomu, čo pán prezident spomenul vo svojom rozhodnutí. Ja by som tiež chcela citovať z rozhodnutia pána prezidenta. Ja som strašne rada, že takého charakterného človeka máme na čele štátu, niekoho, komu tak na srdci leží legislatívny proces. No idem ho už citovať: "Jedným z predpokladov demokratického a právneho štátu je totiž transparentný, predvídateľný a participatívny legislatívny proces, ktorý je založený na účasti najmä odbornej verejnosti na tomto procese." A o tom, či tento cieľ tvorby právnych predpisov bol naplnený pri vašom rušení úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, má pán prezident zásadné pochybnosti. No ja som veľmi rada, že konečne sa uňho prebudil tento morálny kompas, že má takéto zásadné pochybnosti o tejto veci, lebo ja neviem, ja som ho tu fyzicky videla, ja by som prisahala, že to bol on, ktorý sedel na stoličke, kde sedí teraz pán Raši, keď sa tu tento legislatívny proces naozaj ohýbal krížom-krážom, keď sa prijímala trestná novela, on riadil tento parlament (povedané so smiechom), keď sa tu skracovala rozprava, keď sa tu rozprava, keď sa tu presne tento systém, ktorý teraz kritizuje, zrodil. Takže som veľmi rada, že sa prebudilo v ňom niečo, čo mu teraz hovorí, že to nebolo správne. No my sme im to hovorili pred dvoma rokmi presne o tomto čase pred Vianocami, že to nie je správne. A ja veľmi dúfam, že pán prezident si zachová tento morálny kompas a že sa vráti k tomuto hodnoteniu a k tomu, ako veľmi mu záleží na kvalite legislatívneho procesu, keď bude musieť podpísať tú novelu, ktorá mu dnes príde do, do jeho prezidentského paláca, ktorá dnes ráno bola pozmeňujúcim návrhom Glücka a pani Plevíkovej na zákazku Gašpara zhyzdená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)