Vážené a drahé kolegyne, kolegovia, my tu už vyše týždňa rokujeme o tom, prečo chce vlastne štvrtá vláda Roberta Fica prijať novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. A už vyše týždňa sa tu z tejto strany tejto snemovne naliehavo pýtame, že prečo vlastne, a teda stále nedostávame tie odpovede. A ja si počas celého toho týždňa stále naliehavejšie, ale vlastne naozaj úprimne kladiem otázku, prečo vlastne táto vláda potrebuje až takto nedôstojný spôsob predkladania zákonov a konkrétne takejto masívnej zmeny Trestného zákona.
Ja som teda podobne ako mnohí moji kolegovia prvýkrát poslankyňa, ale do tejto budovy chodím už dlhé roky ako expertka, ako zástupkyňa profesných organizácií, ako konzultantka legislatívy, alebo aj ako obyčajná verejnosť a zažila som tu rôzne garnitúry, rôzne konflikty a konfrontácie, rôzne nádeje a sklamania, a práve preto som si asi myslela, že ako poslankyňu ma môže máločo prekvapiť, ale teda ako sa vraví v oravskej krčme a v klube Pickwickovcov, nikdy nehovor nikdy. A je to už pár týždňov, čo sem chodím v tejto novej role poslankyne a vnímam to, čo sa tu deje naozaj troška z iného uhla pohľadu, pretože už sa zrazu na toto dianie nepozerám iba cez taký selektívne odborný pohľad ani sa takou tou neznesiteľnou ľahkosťou, alebo možno skôr ťažobou bežného občana, ktorý si môže akurát zanadávať a vypnúť televízor, lebo to, čo sa tu deje, sa ma zrazu týka vlastne veľmi osobným spôsobom to, ako tu pracujeme a akým spôsobom prijímame zákony.
Určite by ma nemiatlo, ak by tu prebiehala hoci aj ostrá konfrontácia medzi koalíciou a opozíciou, ktorá to teda, bohužiaľ, neprebieha, hoci je to podstata parlamentarizmu, a väčšinu času ma vlastne ani neprekvapuje dianie v pléne, keďže ho sledujem už dlho, a viem, že táto miestnosť už zažila všelijaké drámy, a keďže som vlastne celkom pozorne počúvala predstaviteľov terajšej vládnej koalície pred voľbami, nezaskočilo ma ani to, že vláda sa pokúša presadiť zákony, ktorými chce chrániť svojich ľudí, svoju beztrestnosť, svoje privilégium stáť nad zákonmi.
Čo ma však naozaj prekvapilo a v podstate zaskočilo, je, ako veľmi je táto darebácka misia nepripravená a akým vlastne amatérskym a nedôstojným spôsobom sa vládna koalícia pokúša tieto pomerne nehorázne zákony presadiť. Premiér Fico kdesi o svojej súčasnej vláde povedal, že keď do pekla, tak na bielom koni. Mne dodnes celkom nie je jasné, čo tým presne myslel, ale keď sa pozerám na povahu a pripravenosť tých legislatívnych a iných návrhov vládnej koalície, tak si vravím, že to peklo na konci vidím celkom jasne, ale kde je, preboha, ten biely kôň?
Keď nedávno poslanci vládnej koalície predložili na výbore pre európske záležitosti takú rezolúciu, ktorou sa snažili odsúdiť konanie slovenských europoslancov, dnes sa k tomu teda vyjadril aj pán premiér v podobnom duchu, pretože poškodzujú národnoštátne záujmy Slovenskej republiky tým, že nemlčia o právnych a legislatívnych prešľapoch súčasnej koalície, ktoré teda, samozrejme, ohrozujú demokraciu, ja som vtedy upozorňovala kolegov vo výbore, že Národná rada by naozaj nemala prijímať rezolúcie, ktoré vypovedajú o tom, že dokonca samotní členovia európskeho výboru nerozumejú pravidlám európskej zastupiteľskej demokracie a role europoslancov v rámci európskeho práva, pretože v tomto prípade už nejde o to, či... že teda koalícia a opozícia má, samozrejme, odlišné postoje, ale skôr o elementárnu úroveň tejto najvyššej zákonodarnej inštitúcie. A mne osobne ako poslankyni tohto parlamentu naozaj záleží na tom, aby zákony a iné výstupy tohto orgánu spĺňali aspoň elementárne náležitosti, mali primeranú právnu úroveň a prijímali sa zákonnými spôsobmi, pretože som presvedčená o tom, že zachovanie istej úrovne parlamentnej práce, kvality a kultúry je dôležité pre nás všetkých bez ohľadu na to, či sme z koalície alebo z opozície.
Diskutujeme teda už ix dní o novele Trestného zákona, resp. ani nie o nej samotnej, ale zatiaľ stále o tom, prečo by sa táto zvláštna novela mala prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Predo mnou tu vystúpili mnohí kolegovia právnici, ktorí v zásade potrebovali iba pár minút na to, aby úplne rozbili argumentáciu v dôvodovej správe na márne kúsky, a vyzerá to tak, že človek ani nemusí byť právnik, aby čo i len pri zbežnom čítaní pochopil, že ten predložený návrh na skrátené legislatívne konanie nedáva vôbec žiaden zmysel, a mne je v podstate aj úprimne ľúto ministra spravodlivosti, že si musel odtrpieť celú túto kritiku, ale, bohužiaľ, ani v dôvodovej správe, ktorú nám predložil, ani vo svojich vystúpeniach neposkytol ani jeden relevantný argument k tomu, prečo by sa mala takto narýchlo zlátaná novela Trestného zákona prijímať v skrátenom konaní.
Do toho legislatívneho pekla, ktoré je obsiahnuté v samotnej novele, sa vláda zjavne rozhodla pricestovať nie na bielom koni, ale skôr na nejakom polámanom drevenom trojnohom koníku, ktorý tu v budo... ktorý sa tu v bude kdesi povaľoval ešte od čias Vladimíra Mečiara. Tak totiž vyzerá tá argumentácia, ktorú vláda do dôvodovej správy napísala. Myslím si, že v tej dlhej rozprave už strašne veľa bolo povedané a... a bola rozobraná tá dôvodová správa zo všetkých strán, takže sa sústredím iba na zopár argumentov, s ktorými vláda toto skrátené legislatívne konanie obhajuje.
Viacerí kolegovia spomenuli argumentáciu konaniami o porušení práva EÚ, čiže tzv. infringementmi za nesprávne alebo neúplne transpozície európskych smerníc. Takáto argumentácia je ale na prvý pohľad chybná aj logicky, aj procesne. Proti Slovensku momentálne vedie Európska komisia presne 59 takýchto konaní aktívnych, teda niektoré sú už pomerne dlho aktívne, pričom tieto sa týkajú najrozličnejších typov politík a oblastí politík, ale ja som nejak nezaznamenala, že by sme tu mali na stole iné zákony a iné skrátené legislatívne konania v týchto iných oblastiach politík, a len tak pre... na ukážku tie aktívne konania, ktoré sa vedú proti Slovensku, sa týkajú napríklad protipovodňového manažmentu, napríklad leteckej prevádzky, napríklad ochrany spotrebiteľa, napríklad – čuduj sa svete – korupcie, čo je niečo, čo by celkom mohlo súvisieť s Trestným zákonom, týkajú sa jednotného európskeho trhu, medzištátnej mobility, znečistenia ovzdušia, tam by som si vedela predstaviť skrátené legislatívne konanie, týkajú sa digitálneho obsahu, podpory obnoviteľných zdrojov energie, prania špinavých peňazí a týkajú sa napríklad diskriminácie rómskych detí, čo je jeden z veľmi závažných konaní voči slovenským vzdelávacím zariadeniam.
Máme my tu niekde predložené skrátené legislatívne konania v akejkoľvek z týchto oblastí? V týchto oblastiach nehrozia tie nedozierne škody, pokuty a iné hrozby, na ktoré sa dôvodová správa odvoláva? No zdá sa, že nie. Navyše každý, kto vie, ako funguje celý ten proces infringementov, a teda, predpokladám, že pán Susko a aj pán Fico to vedia, si musia byť vedomí toho, že, samozrejme, Európska komisia nevyžaduje, aby sme prijímali tie zmeny požadované v infringementoch v skrátenom legislatívnom konaní, naopak, Komisia sama nás upozorňuje, aby sme sa neuchyľovali k zrýchlenému legislatívnemu procesu, a štandardný postup je taký, že krajina začne legislatívny proces, ktorý vedie k zosúladeniu tých vnútroštátnych zákonov s európskym právom, a pokiaľ tak urobí, tak Komisia môže pozastaviť alebo úplne zrušiť ten infringement, a často to robí oveľa skôr ako legislatíve vojde definitívne do platnosti. Čiže, zjednodušene povedané, ak by Slovensko začalo úplne štandardný legislatívny proces bez skráteného legislatívneho konania, na ktoré neexistuje zákonný dôvod, je to pre Európsku komisiu dostatočný dôvod, aby konanie proti Slovensku pozastavila alebo zrušila.
Vláda sa vám teda vyhráža Európskou komisiou a jej infringementmi, ale samotná Európska komisia nás vyzýva, aby sme to vlastne nerobili. Čiže ako vravím, tento argumentačný koník je troška chromý. Viackrát tu bolo už spomenuté, že tie infringementy, ktoré dôvodová správa uvádza, tvoria iba zlomok tých navrhovaných zmien v Trestnom zákone. Kolegyňa Mesterová, myslím, vypočítala, že je to asi tri percentá všetkých tých zmien, ktoré tam sú, sú tie, ktoré spadajú pod tie infringementy. A, samozrejme, rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a tie zásadné zmeny, ktoré sú problematické, nemajú s týmito konaniami vôbec nič spoločné.
Ďalšia časť argumentácie vlády v prospech skráteného legislatívneho konania sa teda týka toho údajného porušovania ľudských práv. O tom, ako selektívne k tejto téme vláda pristupuje, o tom, ako zavádza či o tých údajných desiatach rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré sme dodnes nevideli, tu už veľmi podrobne a vyčerpávajúco pojednali moji kolegovia, chcela by som preto spomenúť ten celkom zaujímavý argument, v ktorom sa vláda odvoláva na Chartu základných práv EÚ a spomína prípad z Bulharska, ktorý už spomínala a trocha rozoberala kolegyňa Remišová, kde existuje rozsudok Súdneho dvora EÚ o neprimeranosti trestu. A zhodou okolností ide o prípad, ktorým som sa zaoberala, lebo sa týka témy práv duševného vlastníctva, ktorým sa dlhodobo venujem. O čo tam išlo vlastne?
No v akomsi obchode v Nesebare sa pri kontrole našlo oblečenie a módne doplnky falšovaných značiek približne vo výške 40-tisíc eur a tento prípad sa dostal teda na súd, pričom bulharské trestné právo určuje za takýto trestný čin porušenia práva duševného vlastníctva ochranných známok minimálny trest odňatia slobody vo výške päť rokov a toto bolo vznesené na Súdny dvor Európskej únie, či je to v súlade s Chartou práv EÚ. Súdny dvor Európskej únie v tomto konkrétnom prípade považoval tú dolnú hranicu sadzby za neprimeranú a v rozpore s Chartou základných práv EÚ, pretože ak je tá sadzba takto stanovená pre všetky porušenia ochranných známok, neumožňuje sudcovi prispôsobiť trest spoločenskej nebezpečnosti, to znamená, že porušenie ochrannej známky, je, je aj v podstate to, keď si pozriete nelegálne film alebo čokoľvek. To znamená, že, že tá dolná sadzba trestu bola považovaná Európskym súdnym dvorom za neprimeranú. Naozaj počujete dobre.
Tento prípad uvádza vláda ako generálny argument na zmeny maximálnych hraníc trestných sadzieb na komplexnú zmenu filozofie trestných sadzieb a na skrátené legislatívne konanie. Konkrétny prípad, ktorý sa týkal, s odpustením, fejkových kabeliek v butiku v Nesebare, pri ktorom sa Súdny dvor EÚ vyslovene vyjadril iba k problematickosti dolnej hranice sadzby pri konkrétnom trestnom čine, nám tu vláda predostiera ako generálny argument pre znižovanie maximálnych sadzieb.
Povedzte mi, kolegovia z koalície, ktorí tu nie sú, ale ja si ich tu predstavujem, lebo viem, že všetci to pozorne počúvajú, ten prenos tejto Národnej rady, povedzte mi, že či je toto dôstojná a odborná debata, či je toto dôstojná argumentácia, lebo ja som sem naozaj prišla viesť dôstojnú a odbornú debatu, napr. o právach duševného vlastníctva, ktoré je na Slovensku, mimochodom, zatiaľ veľmi výrazne zanedbávané a aj v súvislosti s Trestným zákonom. Prišla táto vláda s nejako... s nejakými novými zákonmi v oblasti duševného vlastníctva a ochranných známok? Prišla napríklad s novelou autorského zákona? Debatujeme my v tomto parlamente, v tomto zákonodarnom orgáne o práve duševného vlastníctva a ochranných známok, ktoré prináša napríklad rozvoj umelej inteligencie? Lebo tam je obrovský súvis s Trestným zákonníkom, vzniká celá séria nového typu trestných činov. No, samozrejme, že nie. Už vôbec nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Táto vláda potrebuje rýchlo ochrániť konkrétnych ľudí a sú jej na to dobré akékoľvek argumenty. Myslím si, že toto nie je dôstojná debata, kolegovia, ktorí tu nie sú, a myslím si, že takto sa to nerobí... a viete, ako tá veta pokračuje.
Chcela by som preto naozaj úprimne poprosiť kolegov z koalície, je jasné, že budeme mať na väčšinu vecí, väčšinu času odlišné názory. Ale zachovajme, si, prosím, základnú dôstojnosť, česť a úroveň debaty. Predložte tento zákon v riadnom legislatívnom konaní a môžeme aspoň diskutovať o tom, či to peklo, kam nás chcete priviesť, je niečo, čo občania Slovenska naozaj chcú. Ale nerobme, prosím vás, z tohto pléna zasadanie zastupiteľstva vo Fekišovciach a neurážajme sa navzájom takýmito dôvodovými správami a argumentami.
Ja by som bola naozaj veľmi rada, aby sme z tohto parlamentu spravili dôstojné a dôstojnejšie miesto, akým je dnes, aby sme rešpektovali legislatívny proces, aby sme si aspoň trocha dali záležať na argumentoch, ktorými podkladáme legislatívu. Myslím si, že dokonca aj voliči koalície by sa za to tejto Národnej rade poďakovali.
Ďakujem. (Potlesk.)