Videokanál poslanca

Že vlastne na tie moje otázky teraz nedostanem odpoveď. Na tie moje otázky teraz nedostanem odpoveď, že to bude v tom zákone, ale my sa vieme nejako zapojiť do jeho prípravy, alebo ho uvidíme až, keď bude MPK, alebo teda, že, že, že aký je tam postup, že s kým ho teraz tvoríte. Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie pléna.

Za faktické poznámky a no škoda, hej, že tu nie je viac času aj, že možno koalícia sa viac nezapojila, lebo ja inak si myslím, že takto keby si to začneme detailne všetci prechádzať, tak vyjde najavo, že možno máme viac otázok k mnohým ustanoveniam, ale teda ja budem rada, ak sa dnes ešte minister stihne vyjadriť možno k tomuto či dnes už nie. Až zajtra, hej?

6 minút má pán minister. Nevidno to v systéme, vieme to tu my, ale ďakujeme za tento tip na zlepšenie. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči, vystúpte. Však ja vystupujem, dám sa odpočítavať čas a mám hodosti, takže. Jaj. Aha. Dobre. Pardon. Ale tak však ja tu môžem aj stáť, pokiaľ sa nám vyčerpá čas, tak to už samozrejme nejdem robiť. Vystupujem teda aj s nejakými vecami, ale táto rozprava o tom, koľko má vlastne ešte minister času, je dôležitá, lebo v podstate čokoľvek sa ho teraz spýtam, v podstate alebo možno ešte vo faktických niektorí ľudia v reakcii na mňa alebo kolegyňa Plaváková vo vystúpení po mne už sa možno nedočkáme odpovede až do septembra alebo do augusta, keď budú, dúfajme, tie výbory, nielen ústavnoprávny, uvidíme. Ale teda ja by som sa zamerala na... V jednej časti by som chcela nadviazať na to, čo už hovorili predrečníčky a predrečníci predo mnou, a potom by som sa chcela venovať jednej naozaj partikulárnej otázke. Jednak preto, že som sa tej otázke venovala v minulosti a zaujíma ma. Nevedela som, že sa to takto upravuje. A zároveň je to aj taká otázka, kde asi budeme traja ľudia v tejto miestnosti možno, no aj to budem šťastná, a vedieť, o čom budem hovoriť, a dúfam teda, že jedným z nich bude pán minister a na tom by som chcela aj demonštrovať, aká je tá téma obsiahla a kde sú niekedy tie partikularity naozaj, naozaj veľké a dalo by sa debatovať o každej z tých vecí naozaj aj dlhšie a je tam veľmi potrebné, aby v prvom rade bol schválený ten môj návrh, aby sa aj Občiansky zákonník dostal do viacerých výborov, pretože myslím si, že tí kolegovia a kolegyne, ktorí tu teraz nesedeli, nielen od nás, ale aj od vás, kolegovia z opozície, môžu mať akože reálne aj otázky práve na túto právnu úpravu. V prvom rade ale teda chcem nadviazať na predrečníkov, ktorí poukazovali na to, že nie je úplne šťastná tá rýchlosť, ktorou sa táto zmena deje. Veď nikto tu nespochybňuje, že po A je potrebný nový Občiansky zákonník. Naozaj, ten starý je zo 60. rokov. To už bolo dávno potrebné zmeniť a nikto ani nespochybňuje, že tie práce trvali enormne dlho, takmer toľko, koľko existuje Slovenská republika. A to je všetko v poriadku. My len hovoríme, že primerane k vážnosti tej zmeny a obsiahlosti toho, čo prináša, by mal byť jednak legislatívny proces a jednak aj to prechodné obdobie, tá legislatívna doba, ktorá je potrebná, aby sa na to všetky subjekty, vrátane obyvateľov tejto krajiny aj príslušných úradov, pripravili. A napríklad ja som sa pozrela, ako sú upravené tie doložky k tomuto návrhu zákona, predovšetkým pokiaľ ide o doložky, ktoré sa týkajú sociálnych aspektov a prístupu najmä teda tých vylúčených ľudí alebo ľudí marginalizovaných alebo teda zraniteľnejších osôb k spravodlivosti. A vlastne napríklad v tej analýze sociálnych vplyvov je medzi negatívnymi aspektmi popísané aj to, že teda tá zásadná úprava, ktorá sa týka nájmov, kde teda sa zruší pri nájme na neurčitý čas tá povinnosť hľadať tú bytovú náhradu. Však všetci vieme, že momentálne každý, kto prenajíma byt, prenajíma na zmluvu o krátkodobom nájme, aj keď je to tam v podstate časovo obmedzené, ale obchádza sa tým Občiansky zákon, pretože ľudia nechcú hľadať bytové náhrady svojim nájomníkom. To sa teraz vlastne ruší, ale teda ministerstvo tam správne identifikuje, že zrušenie bytových náhrad môže negatívne ovplyvniť osoby, ktoré sú v existenčne zraniteľnej situácii. Napríklad osamelé matky, dôchodcovia. Potom vlastne identifikujú ďalší negatívny vplyv: komplexnosť, prepracovanosť a precíznosť právnej úpravy záväzkového práva môže byť pre bežných občanov a malé subjekty náročná na oboznámenie sa s ňou a prípadné pochopenie, čo potenciálne môže zvýšiť potrebu právneho poradenstva. Adaptácia na nové pravidlá, bežní občania, vrátane spotrebiteľov a podnikatelia, budú musieť venovať čas a prípadne zdroje adaptácii na zmeny, aj keď mnohé je prevzaté z existujúcej právnej úpravy. Čiže reálne ten Občiansky zákonník a teda ten návrh nám prináša aj negatívne vplyvy. Nemôžeme sa tváriť, že to bude mať len pozitívny vplyv. Niektoré teda zákonodarca aj v doložke sociálnych vplyvov identifikoval. Akurát, že ich po prvé nevie ani v doložke sociálnych vplyvov, ani pri sociálnej inklúzii kvantifikovať. Tvrdí, že na to neexistujú žiadne dáta, podľa ktorých by mohol matériu takéhoto rozsahu kvantifikovať dopady negatívne. No o tom by sa dalo polemizovať. Podľa mňa, keby znova tu bol väčší časový priestor, tak možno by sa to dalo kvantifikovať, ale to už nechajme bokom. Neskôr ide o to, aké plány má vlastne ministerstvo na zmiernenie tých negatívnych dopadov. Lebo to tu napríklad nie je uvedené, na koho pleciach bude konkrétne napríklad tá zvýšená potreba právneho poradenstva. Pretože to sa tu nehovorí. Vlastne je jasné, že väčšiny ľudí na Slovensku sa napríklad teda táto právna úprava dotkne. Ja som špeciálne spomenula teda ten nájom, ale je to vlastne tisíc iných drobných, bežných vzťahov medzi občanmi a bude tam naozaj vznikať tá väčšia potreba právneho poradenstva. A teraz sa pýtam, či ministerstvo spravodlivosti má pripravenú stratégiu, ako sa s touto zvýšenou potrebou právneho poradenstva a s negatívnymi dopadmi, ktoré ste identifikovali v analýze sociálnych vplyvov, ale ktoré sa môžu vyskytnúť aj tak, že neboli identifikované, ale sa prosto objavia, vysporiadať. Však tiež sme nevedeli, že budú tu fungovať podvodníci, ktorí úspešne vylákajú od seniorov vyhadzovanie tisícov eur igelitkami z balkónov, hej? No to je proste vec, o ktorej sme nepredpokladali, že bude, a musia sa tomu aj orgány činné v trestnom konaní prispôsobovať, alebo že online hrozby a podobne. Čiže môže prísť aj niečo také, pán minister, asi nespochybňujete, že môžu prísť aj negatívne dopady, ktoré vy ste nedokázali identifikovať. Ale teda nejaké máte a vyplýva z toho to, že určite... A musia sa tomu aj orgány činné v trestnom konaní prispôsobovať. Alebo, že online hrozby a podobne. Čiže, čiže môže prísť aj niečo také, pán minister, asi nespochybňujete, že môžu prísť aj negatívne dopady, ktoré vy ste nedokázali identifikovať. Ale teda nejaké máte a vyplýva z toho, že určite vznikne väčšia potreba právneho poradenstva. Teraz ja sa spýtam, keď teda túto zmenu, takúto obsiahlu, robí štát. Dáva na ňu pomerne krátku osemmesačnú legislatívnu dobu. Či teda štát ide zabezpečiť, že občania budú mať prístup aj k tomu, k tej zvýšenej potrebe právneho poradenstva. Či teda menovite sa pýtam na Centrum právnej pomoci napríklad, pretože nebude mi stačiť odpoveď, že veď je tu Centrum právnej pomoci a tí, ktorí sú v núdzi a spĺňajú, spĺňajú tie kritériá, ktoré boli teda zvýšené minulý rok, že teda tí môžu prísť na právne poradenstvo do Centra právnej pomoci. To podľa mňa, keď robíte takúto zásadnú právnu úpravu, by nám nemalo stačiť. Že ja, že ja by som napríklad chcela vidieť riešenie, kde poviete, že trebárs rok alebo neviem, proste nejaký čas počas tej prechodnej doby bude napríklad teda, teda, keď máme trebárs Centrum právnej pomoci, poskytovať poradenstvo právne obyvateľom Slovenska, ktoré sa týka novely Občianskeho zákonníka, trebárs bezplatne, bez toho, aby museli trebárs plniť tie majetkové, teda tú podmienku materiálnej núdze. Alebo teda nejaké iné opatrenie alebo súbor opatrení, ktorými zabezpečíte, že tie osoby, ktoré sú v zraniteľnejšej situácii, to znamená, že asi sa nedá úplne očakávať, že všetci v tejto krajine môžu naozaj spĺňať tú zásadu, že právo praje pripraveným alebo bdelým. A vieme dopredu, že niektoré právne vzťahy špeciálne vo vzťahu k zraniteľným osobám môžu byť jednak ohrozené a jednak si teda vyžiadajú to väčšie právne poradenstvo. Zároveň ste členom vlády, ktorá, ktorá sa prezentuje ako sociálnodemokratické aj strany. Čiže ja si napríklad myslím, že by ste nám mali povedať, akým spôsobom teda ide Ministerstvo spravodlivosti sanovať túto potrebu väčšieho právneho poradenstva a možno zvýšenej ochrany zraniteľných osôb cez poskytovanie toho právneho poradenstva v súvislosti so zásadnou zmenou občianskeho práva, ktorá nás čaká. Takže napríklad chcela by som vedieť, že či máte zabezpečené alebo zvažujete, že trebárs budú posilnené kapacity Centra právnej pomoci, že dočasne možno bude rozšírená jeho právomoc vo vzťahu k poskytovaniu právnej pomoci aj ľuďom nad rámec materiálnej núdze, že keď sa to bude týkať práve teda tejto novely a teda tohto nového zákona, pardon, alebo prípadne či máte niečo iné pripravené, že nejakú informačnú kampaň zásadnú, ktorá tu bude, ako dlho bude trvať. Či aké prostriedky na ňu budú vynaložené, kto to všetko bude robiť. Toto by ma zaujímalo. Myslím si, že to je dôležitá otázka, ktorá znova, teda poukazujem na tú doložku, vyplýva aj z toho, čo ste vy sami ako predkladateľ tohto návrhu zákona identifikovali a teda dúfam naozaj, že niečo také sa pripravovať bude, lebo neviem si predstaviť. Je úplná pravda to, čo povedala predo mnou Irena Bihariová, že v prípade, keď sa robila novela komplexná trestného práva aj zákonníka, aj procesu, tak tam v zásade áno, stačí vám vedieť, čo nesmiete urobiť, lebo naozaj nie je pravdepodobné, že väčšina ľudí na Slovensku vo svojom živote príde do kontaktu s trestným právom. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že väčšina ľudí na Slovensku príde do kontaktu s inštitúciami zmeneného občianskeho práva, kde budú potrebovať poradiť a vysvetliť a naozaj, že máme tú situáciu konsolidácie. Ľudia majú hlboko do vrecka, ekonomika nešľape. Ja si nemyslím, že je správne uvrhnúť ľudí do potreby toho ABC, to právne poradenstvo, ktoré budú potrebovať, platili sami, keď štát vlastne na nich dáva toto bremeno toho, že sa musia oboznámiť s tou právnou úpravou. Niekedy, a to hovorím aj s tým vedomím, že niekedy naozaj to budú veci, kde teda sa dôjde aj k nejakému riadnemu dopadu, teda reálnemu dopadu na nejaký konkrétny zmluvný vzťah, napríklad nájomný alebo, alebo neviem aký. A niekedy prosto bude človek potrebovať sa možno iba poradiť, že či teda je to takto dobré alebo, alebo nie. A myslím si, že štát by mal vytvoriť priestor a tým, že máme teda to Centrum právnej pomoci, keď som sa nad tým zamýšľala, mne napadlo bolo také riešenie. Ale možno vy, keď ste sa nad tým na Ministerstve spravodlivosti zamýšľali, tak možno máte iné riešenie alebo súbor riešení. Bolo by dobré, keby ste nám ho alebo ich predstavili. To si myslím, že bude aj mnoho ľudí zaujímať. Pripomínam, je čas konsolidácie. Čiže to je teda prvá vec, s ktorou som sa chcela na vás obrátiť. A teda stačí za tých 6 minút a plus 10 minút bude čas na odpoveď. No a potom ja teda úplne úprimne priznávam, že nemala som čas ešte to naštudovať v tej celej obsiahlosti. Naozaj, však je to takmer 2000 paragrafov. Máme tu aj iné návrhy zákonov. A ako som povedala, podľa mňa ten správny prístup by bol, že by sme to mali na osobitnej schôdzi. Boli by prvýkrát k tomu výbory, prvé čítanie, potom teda prestávka, tá letná, kde si to môžeme spracovať a potom druhýkrát výbory, druhé čítanie a teda priestor na zapracovanie nejakých pozmeňujúcich návrhov. To vlastne neprišlo. My sme to teda v máji dostali z vlády sem a je jún, čiže sme mali menej ako mesiac alebo mesiac možno, pardon, nerátala som to presne na to, aby sme sa vlastne s tou finálnou verziou oboznámili, čiže ja poviem, že som sa ešte teda nedostala úplne nejak ďaleko, ale napríklad ma zaujala vlastne tá časť, ktorá sa týka spôsobilosti fyzických osôb na právne úkony, to je vlastne § 170, kde sa momentálne upravuje, že fyzická osoba nadobúda plnú spôsobilosť na právne úkony plnoletosťou a to dovŕšením 18. roku života, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade pochybností o veku rozhodne o plnej spôsobilosti na právne úkony súd na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku. A ja, keď som to tam videla, túto právnu úpravu, tak som sa veľmi potešila, že to tam konečne je, myslím tá určovacia statusová žaloba, ktorá bude teda na určenie veku súdom v prípade pochybností na základe lekárskeho vyšetrenia. A poviem aj, o čo ide. Predpokladám, že tu asi nikto nevie, o čo ide, lebo na Slovensku sa tejto téme som sa venovala len ja s mojou bývalou kolegyňou v Lige za ľudské práva, aj sme o tom dve publikácie napísali. Možno viete, že na Slovensko prichádzajú aj cudzinci, ktorí sú deťmi, prichádzajú bez sprievodu a častokrát je tam pochybnosť o tom, lebo napríklad v krajinách ako Afganistan, najmä sa to týkalo afganských a irackých chlapcov, nie sú prosto fungujúce matriky alebo v čase vojny neboli. Tieto deti prosto neprichádzajú s dokladmi a už vôbec nie s rodnými listami. A v dnešnej dobe je častokrát veľmi, veľmi časté, že niektorí chlapci vyzerajú staršie na svoj vek, mladšie na svoj vek. Čiže veľmi často boli obdobia Slovenskej republiky 2015, 2016, ale aj predtým, kedy k nám prichádzalo naozaj, že veľa takýchto chlapcov. My sme im poskytovali právnu pomoc a častokrát cudzinecká polícia spochybňovala to, že sú maloletí. Keď k nám totižto prídu maloletí cudzinci tak, a sú bez sprievodu, nemajú teda zákonného zástupcu so sebou, tak sú umiestnení do špeciálneho detského domova, majú špeciálny režim. Až do dosiahnutia 18 rokov sú v tom detskom domove, majú tu tolerovaný pobyt. A v zásade sa s nimi nakladá v súlade s tým, aký je najlepší záujem dieťaťa. Ale často bol ten ich vek spochybňovaný, lebo niekedy oprávnene, niekedy neoprávnene. Lebo mali napríklad policajti pocit, že tento určite nemá 18. No viete, keď má chlapec 16, 17 alebo 15, môže vyzerať aj na 18, aj na 12, tak neviete od pohľadu, ale častokrát teda boli tam pochybnosti o tom veku. No a čo sa stalo, nevedeli, ako tie pochybnosti odstrániť, tak ich všetkých hromadne začali brať na röntgen zápästia. A ten röntgen zápästia sa používa desiatky rokov, ale tam je jeden problém, že on neslúži primárne na určenie veku. Proste tam ide o celú vedu, o tie záprstné kosti, ich vývoj a podobne. Sú na to nejaké tabuľky, ktoré sú porobené podľa výskumu, ktorý sa realizoval len na bielej európskej populácii a podľa teda vývoja tých kostičiek na zápästí bielej populácie sa určoval vek napríklad afgánskych chlapcov alebo irackých chlapcov alebo aj chlapcov, ktorí pochádzajú z rôznych krajín Afriky. A na základe toho, že napríklad röntgenológ povedal, že tie kosti zápästia zodpovedajú kostiam 18+, tak bolo povedané, tento chalan má 18 rokov, je plnoletý, bude sa s ním konať ako s plnoletým, čo malo vážne následky, že napríklad boli okamžite zaistení a umiestnení do útvaru policajného zaistenia, čo je také väzenie pre cudzincov, kde boli s dospelými osobami. My sme veľmi často prišli do Medveďova alebo do Sečoviec. Našli sme tam osoby, ktoré naozaj boli deťmi a sme aj niekoľko prípadov povyhrávali, kde sa prišlo na to, že to bolo nesprávne určené, teda akože ten kostný vek bol správne určený, ale nezodpovedal biologickému veku. Lebo však to všetci vieme, že nevyzerá na svoj vek. To znamená, že váš fyzický vek nezodpovedá vlastne tomu biologickému veku. Toto sa napríklad často stávalo. No a my sme to teda skúmali, že prečo k tomu dochádza a podobne. A teda vyšlo nám z toho to, že ten postup je nesprávny v dvoch veciach. V prvom rade, že sa a priori berie to röntgenologické vyšetrenie za smerodajné pre určovanie veku, pričom ono nič nehovorí o vašom reálnom veku, ale hovorí len o veku vašich kostí. Alebo o tom, že ako vyzerajú vaše kosti, že by ste, že by mohli mať vek. A zároveň sme ale prišli aj na vážnu právnu otázku, ktorú vlastne táto právna úprava konečne rieši po viac ako 10 rokoch, hej? Že to je množstvo osudov tých chlapcov. Ja si pamätám na veľmi veľa sporov, ktoré sme aj prehrali, kde sme si boli istí, že ide o dieťa, teda osobu mladšiu ako 18 rokov, len sme to nevedeli dokázať. Lebo všetko, čo bolo, bolo röntgenologické vyšetrenie a policajti odmietali vlastne narábať s tou osobou ako s maloletou a kuratela odmietala podať návrh na ustanovenie vlastného opatrovníka. Čiže nemali sme nič k dispozícii v rukách, ale my sme aj prišli na to, že to je nesprávne, pretože nemôže predsa vek osoby, to je v podstate situácia, dosiahnutie plnoletosti je situácia, ktorá vyvoláva vážne právne následky. Nielen preto, či máte byť umiestnený v detskom domove alebo v zaisťovacom tábore, ale aj pre všetko ostatné, či môžete uzavrieť manželstvo, nadobudnúť majetok, hocičo, samozrejme. Čiže my sme prišli na to, že ten postup tej polície je nesprávny, že oni síce môžu urobiť to vyšetrenie, ktoré teda, ako som povedala, ale vedecky nemá zmysel, že tam by malo byť okrem kostného vyšetrenia aj psychologické posúdenie, lebo však naša vyspelosť nie je len to, na koľko rokov máme kosti alebo na koľko vyzeráme, ale teda aj či psychicky sme vyspelí, keď teda nevieme určiť vek tej osoby spoľahlivo, lebo neveríme jej vyjadreniu, alebo ani ona, predstavte si, že niektorí ľudia aj nevedia, koľko majú rokov. Sú také krajiny, znova Afganistan, kde prosto ľudia naozaj žijú veľmi iným spôsobom života, by som to povedala. Inak vnímajú aj plynutie času, kde aj rodičia, lebo sa dieťa narodilo počas vojny negramotným rodičom, premiestňovali sa, že nevedia presne, koľko tie ich deti majú rokov, že povedia: „Áno, ty si sa narodil, keď boli tie záplavy a zatopilo nám dedinu, hej?“ A teraz, keď dieťa nevedelo, nemohlo plniť základnú školskú dochádzku, nevedelo, nebolo gramotné úplne, tak tiež vám úplne presne nevie povedať, že či má zrovna 16 alebo 18 rokov alebo 17 alebo už 18, hej? Čiže to sú aj takéto prípady. Ale to som teda trošku odbočila. Vrátim sa späť. Čiže v podstate tam by bolo potrebné jednak, aby sa určil ten vek osoby, tak by bolo potrebné skombinovať röntgen s psychologickým vyšetrením, pokiaľ by sme vôbec teda mali psychológa, ktorý rozumie, vie hovoriť tým jazykom. Na Západe je to bežné. U nás žiaľ nie. A zároveň by mal po správnosti rozhodnúť vlastne súd o tom, že či teda tá osoba je alebo nie je plnoletá a určiť jej konkrétny vek, lebo keď sa napríklad 23-ročná osoba vydáva za 17-ročnú osobu, tak by nám nemalo len stačiť, že určíme, že je plnoletá, ale mali by sme aj určiť teda, koľko má rokov, lebo to predsa každý človek potrebuje, že určenie veku. No, ale bol tu problém. My sme to už raz aj navrhovali. Teraz myslím si, že to bolo práve pri tej novele CSP, kde sme výslovne chceli zaviesť inštitút tejto statusovej žaloby a proste nám to Ministerstvo vnútra pod vedením Smeru stále odmietalo, že stále s tým malo problém, lebo prosto oni vedeli, že jedine tak je možné povedať s istotou a určiť, koľko má tá osoba rokov, že to sa nedá len tak, že röntgenológ niečo povie a potom polícia vám zapíše do dokladov, že má 18, aj môže mať aj 23, môže mať aj 17. Takže ja som veľmi rada, že konečne to tu vidím. To naozaj som rada, že tu máme ustanovenie. A určiť, koľko má tá osoba rokov, že to sa nedá len tak, že röntgenológ niečo povie a potom polícia vám zapíše do dokladov, že má 18, a môže mať aj 23, môže mať aj 17. Takže ja som veľmi rada, že konečne to tu vidím. To naozaj som rada, že tu máme ustanovenie, ktoré hovorí, že v prípade pochybnosti o veku rozhodne o plnej spôsobilosti na právny úkon súd na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku. A teraz by ma teda zaujímalo, lebo vy tam potom ďalej uvádzate, že súd na návrh prizná plnú spôsobilosť na právne úkony fyzickej osobe, ktorá dovŕšila 16. rok života alebo ktorej plnoletosť zostala sporná aj po lekárskom vyšetrení na určenie veku, ak je schopná sama sa živiť a spravovať si vlastné záležitosti a ak s tým súhlasí jej zákonný zástupca. Čiže ma zaujíma, že ako presne si predstavujete ten proces, že čo presne bude obsahovať to lekárske vyšetrenie, že či teda ten vykonávací predpis toto stanoví, že to bude teda aj ten röntgen, aj to psychologické posúdenie, alebo stále to bude teda iba ten röntgen, alebo že ako? A teraz, že ako sa napríklad pri tom afganskom chlapcovi určí, že je schopná sama sa živiť a spravovať si vlastné záležitosti, ak s tým súhlasí jej zákonný zástupca, že teda ako určíme tú schopnosť samostatne sa živiť a teda že tým zákonným zástupcom teda myslíte to tak, že bude vždy daný takejto osobe opatrovník a ten s tým bude vyslovovať súhlas alebo ako presne toto bude. Vlastne chcem vedieť, že ako ste to teda nadefinovali, že aj v súvislosti s CSP-čkom teda nie, tam vlastne bude Civilný mimosporový poriadok, áno, pardon. Že ako to vlastne teda ten proces bude postupovať, aké vyšetrenia, že či tam príde aj k tomu, že teda súdy budú vyslovovať nielen, že má plnoletosť, ale aj koľko má rokov. A teda, že či ten proces bude, že keď teda príde takéto dieťa bez sprievodu alebo osoba, ktorá o sebe vyhlasuje, že je dieťa bez sprievodu na Slovensko a bude teda tvrdiť, že má 17, 5 alebo 15, takže vždy sa teda bude už brať to jej tvrdenie a keď polícia bude mať pocit, že alebo kuratela, že to tak nie je, tak že kto vlastne podá ten návrh, lebo dobre, má to podávať podľa tohto fyzická osoba, ktorá sa domáha plnej spôsobilosti na právne úkony, alebo jej zákonný zástupca s jej súhlasom. Čiže ak napríklad to dieťa nebude súhlasiť s podaním takejto žaloby, tak vlastne to nebude môcť ten napríklad opatrovník, ktorý si myslí o tom človeku, že má viac ako 18, podať, alebo že toto mi úplne nesedelo, že ako to tam potom vyriešite, že v tých jednotlivých prípadoch, kto bude môcť byť navrhovateľom. Rozumiete, čo myslím? Dobre. Lebo nemusí to byť úplne jasné. Je tam niekoľko variant tej situácie, ku ktorej vlastne môže dôjsť v týchto konaniach, tak mňa by teda zatiaľ zaujímalo, keby ste nám vedeli vysvetliť, že ako to presne bude z toho procesného hľadiska a z tých možností, lebo hej, je tam možnosť, že dieťa bude chcieť byť plnoleté, požiada o to a ten zákonný zástupca s tým bude súhlasiť, ale môžu tam byť aj rozporné tvrdenia dieťaťa a zákonného zástupcu, respektíve opatrovníka, a že teda ako sa to potom vyrieši, tento spor. Takže sa ospravedlňujem, že som tu 30 minút zabila touto vecou, ktorá asi v tejto sieni trápi len mňa, ale na moje ospravedlnenie ja som sa naozaj, som dve publikácie o tom napísala s kolegyňou. Zorganizovali sme o tom niekoľko konferencií, viedli sme o tom veľa diskusií s Úradom hraničnej a cudzineckej polície. A aj sme vtedy navrhli tú legislatívnu zmenu, aby tie žaloby existovali, pretože sme považovali ten stav, kedy nedôjde k určeniu veku rozhodnutím súdu, ale len teda na základe nejakého röntgenologického vyšetrenia, za nezákonný a porušujúci vlastne práva aj potenciálne, väčšinou sa to jednalo iba o chlapcov, takže preto hovorím o chlapcoch, tých detí, ktoré naozaj mali 17 a niečo, že nemali 18 rokov. Naozaj kritický je vek od 16 do 19, tam sa veľmi ťažko určuje, keď dieťa alebo človek nemá tie doklady, že či má 17, 16 alebo už nad 18. Čiže pre tieto prípady podľa mňa takáto právna úprava je naozaj dobrá, lebo potom ten súd bude mať možnosť aj vypočuť to dieťa, tú osobu a zistiť aj tými otázkami na tú vyspelosť, že či skôr to dieťa, či skôr tá osoba javí znaky dieťaťa, teda tie intelektuálne, alebo skôr znaky dospelého, lebo myslím si, že to nie je ľahké rozhodnutie. Ja poviem za seba, že my, keď sme mali tieto prípady, tak bolo časť prípadov, ktorých sme sa aj chytili, však robili sme to právne poradenstvo zadarmo, zastupovali sme to, preto, lebo nám prekážalo, že sme tam našli tie deti, kde sme to robili, preto, lebo sme vedeli, že sú deti. Boli sme o tom presvedčení. A potom sme mali prípady, kde sme o tom ani my neboli presvedčení, že ten človek to tvrdil, ale ani my sme si neboli istí. Čiže ja som a v živote by som si ja napríklad len na základe röntgenu nedovolila povedať, že ten človek má toľkoto alebo toľkoto. Takže ja som rada, že táto právna úprava tam konečne je. To si myslím, že je vítaná zmena pre túto cudzineckú agendu, ale teda veľmi dôležité bude, ako to v tom detaile bude a že teda ako to pán minister myslí a ako má pripravené možno nejaké vykonávacie opatrenia pre súdy. Tak budem veľmi vďačná za to zdôvodnenie a ešte raz sa teda ospravedlňujem, ale pre mňa je to dôležitá vec a teším sa, že po toľkých rokoch to v tej novele vidím. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa.

6 minút má pán minister. Nevidno to v systéme, vieme to tu my, ale ďakujeme za tento tip na zlepšenie. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči, vystúpte. Však ja vystupujem, dám sa odpočítavať čas a mám hodosti, takže. Jaj. Aha. Dobre. Pardon. Ale tak však ja tu môžem aj stáť, pokiaľ sa nám vyčerpá čas, tak to už samozrejme nejdem robiť. Vystupujem teda aj s nejakými vecami, ale táto rozprava o tom, koľko má vlastne ešte minister času, je dôležitá, lebo v podstate čokoľvek sa ho teraz spýtam, v podstate alebo možno ešte vo faktických niektorí ľudia v reakcii na mňa alebo kolegyňa Plaváková vo vystúpení po mne už sa možno nedočkáme odpovede až do septembra alebo do augusta, keď budú, dúfajme, tie výbory, nielen ústavnoprávny, uvidíme. Ale teda ja by som sa zamerala na... V jednej časti by som chcela nadviazať na to, čo už hovorili predrečníčky a predrečníci predo mnou, a potom by som sa chcela venovať jednej naozaj partikulárnej otázke. Jednak preto, že som sa tej otázke venovala v minulosti a zaujíma ma. Nevedela som, že sa to takto upravuje. A zároveň je to aj taká otázka, kde asi budeme traja ľudia v tejto miestnosti možno, no aj to budem šťastná, a vedieť, o čom budem hovoriť, a dúfam teda, že jedným z nich bude pán minister a na tom by som chcela aj demonštrovať, aká je tá téma obsiahla a kde sú niekedy tie partikularity naozaj, naozaj veľké a dalo by sa debatovať o každej z tých vecí naozaj aj dlhšie a je tam veľmi potrebné, aby v prvom rade bol schválený ten môj návrh, aby sa aj Občiansky zákonník dostal do viacerých výborov, pretože myslím si, že tí kolegovia a kolegyne, ktorí tu teraz nesedeli, nielen od nás, ale aj od vás, kolegovia z opozície, môžu mať akože reálne aj otázky práve na túto právnu úpravu. V prvom rade ale teda chcem nadviazať na predrečníkov, ktorí poukazovali na to, že nie je úplne šťastná tá rýchlosť, ktorou sa táto zmena deje. Veď nikto tu nespochybňuje, že po A je potrebný nový Občiansky zákonník. Naozaj, ten starý je zo 60. rokov. To už bolo dávno potrebné zmeniť a nikto ani nespochybňuje, že tie práce trvali enormne dlho, takmer toľko, koľko existuje Slovenská republika. A to je všetko v poriadku. My len hovoríme, že primerane k vážnosti tej zmeny a obsiahlosti toho, čo prináša, by mal byť jednak legislatívny proces a jednak aj to prechodné obdobie, tá legislatívna doba, ktorá je potrebná, aby sa na to všetky subjekty, vrátane obyvateľov tejto krajiny aj príslušných úradov, pripravili. A napríklad ja som sa pozrela, ako sú upravené tie doložky k tomuto návrhu zákona, predovšetkým pokiaľ ide o doložky, ktoré sa týkajú sociálnych aspektov a prístupu najmä teda tých vylúčených ľudí alebo ľudí marginalizovaných alebo teda zraniteľnejších osôb k spravodlivosti. A vlastne napríklad v tej analýze sociálnych vplyvov je medzi negatívnymi aspektmi popísané aj to, že teda tá zásadná úprava, ktorá sa týka nájmov, kde teda sa zruší pri nájme na neurčitý čas tá povinnosť hľadať tú bytovú náhradu. Však všetci vieme, že momentálne každý, kto prenajíma byt, prenajíma na zmluvu o krátkodobom nájme, aj keď je to tam v podstate časovo obmedzené, ale obchádza sa tým Občiansky zákon, pretože ľudia nechcú hľadať bytové náhrady svojim nájomníkom. To sa teraz vlastne ruší, ale teda ministerstvo tam správne identifikuje, že zrušenie bytových náhrad môže negatívne ovplyvniť osoby, ktoré sú v existenčne zraniteľnej situácii. Napríklad osamelé matky, dôchodcovia. Potom vlastne identifikujú ďalší negatívny vplyv: komplexnosť, prepracovanosť a precíznosť právnej úpravy záväzkového práva môže byť pre bežných občanov a malé subjekty náročná na oboznámenie sa s ňou a prípadné pochopenie, čo potenciálne môže zvýšiť potrebu právneho poradenstva. Adaptácia na nové pravidlá, bežní občania, vrátane spotrebiteľov a podnikatelia, budú musieť venovať čas a prípadne zdroje adaptácii na zmeny, aj keď mnohé je prevzaté z existujúcej právnej úpravy. Čiže reálne ten Občiansky zákonník a teda ten návrh nám prináša aj negatívne vplyvy. Nemôžeme sa tváriť, že to bude mať len pozitívny vplyv. Niektoré teda zákonodarca aj v doložke sociálnych vplyvov identifikoval. Akurát, že ich po prvé nevie ani v doložke sociálnych vplyvov, ani pri sociálnej inklúzii kvantifikovať. Tvrdí, že na to neexistujú žiadne dáta, podľa ktorých by mohol matériu takéhoto rozsahu kvantifikovať dopady negatívne. No o tom by sa dalo polemizovať. Podľa mňa, keby znova tu bol väčší časový priestor, tak možno by sa to dalo kvantifikovať, ale to už nechajme bokom. Neskôr ide o to, aké plány má vlastne ministerstvo na zmiernenie tých negatívnych dopadov. Lebo to tu napríklad nie je uvedené, na koho pleciach bude konkrétne napríklad tá zvýšená potreba právneho poradenstva. Pretože to sa tu nehovorí. Vlastne je jasné, že väčšiny ľudí na Slovensku sa napríklad teda táto právna úprava dotkne. Ja som špeciálne spomenula teda ten nájom, ale je to vlastne tisíc iných drobných, bežných vzťahov medzi občanmi a bude tam naozaj vznikať tá väčšia potreba právneho poradenstva. A teraz sa pýtam, či ministerstvo spravodlivosti má pripravenú stratégiu, ako sa s touto zvýšenou potrebou právneho poradenstva a s negatívnymi dopadmi, ktoré ste identifikovali v analýze sociálnych vplyvov, ale ktoré sa môžu vyskytnúť aj tak, že neboli identifikované, ale sa prosto objavia, vysporiadať. Však tiež sme nevedeli, že budú tu fungovať podvodníci, ktorí úspešne vylákajú od seniorov vyhadzovanie tisícov eur igelitkami z balkónov, hej? No to je proste vec, o ktorej sme nepredpokladali, že bude, a musia sa tomu aj orgány činné v trestnom konaní prispôsobovať, alebo že online hrozby a podobne. Čiže môže prísť aj niečo také, pán minister, asi nespochybňujete, že môžu prísť aj negatívne dopady, ktoré vy ste nedokázali identifikovať. Ale teda nejaké máte a vyplýva z toho to, že určite... A musia sa tomu aj orgány činné v trestnom konaní prispôsobovať. Alebo, že online hrozby a podobne. Čiže, čiže môže prísť aj niečo také, pán minister, asi nespochybňujete, že môžu prísť aj negatívne dopady, ktoré vy ste nedokázali identifikovať. Ale teda nejaké máte a vyplýva z toho, že určite vznikne väčšia potreba právneho poradenstva. Teraz ja sa spýtam, keď teda túto zmenu, takúto obsiahlu, robí štát. Dáva na ňu pomerne krátku osemmesačnú legislatívnu dobu. Či teda štát ide zabezpečiť, že občania budú mať prístup aj k tomu, k tej zvýšenej potrebe právneho poradenstva. Či teda menovite sa pýtam na Centrum právnej pomoci napríklad, pretože nebude mi stačiť odpoveď, že veď je tu Centrum právnej pomoci a tí, ktorí sú v núdzi a spĺňajú, spĺňajú tie kritériá, ktoré boli teda zvýšené minulý rok, že teda tí môžu prísť na právne poradenstvo do Centra právnej pomoci. To podľa mňa, keď robíte takúto zásadnú právnu úpravu, by nám nemalo stačiť. Že ja, že ja by som napríklad chcela vidieť riešenie, kde poviete, že trebárs rok alebo neviem, proste nejaký čas počas tej prechodnej doby bude napríklad teda, teda, keď máme trebárs Centrum právnej pomoci, poskytovať poradenstvo právne obyvateľom Slovenska, ktoré sa týka novely Občianskeho zákonníka, trebárs bezplatne, bez toho, aby museli trebárs plniť tie majetkové, teda tú podmienku materiálnej núdze. Alebo teda nejaké iné opatrenie alebo súbor opatrení, ktorými zabezpečíte, že tie osoby, ktoré sú v zraniteľnejšej situácii, to znamená, že asi sa nedá úplne očakávať, že všetci v tejto krajine môžu naozaj spĺňať tú zásadu, že právo praje pripraveným alebo bdelým. A vieme dopredu, že niektoré právne vzťahy špeciálne vo vzťahu k zraniteľným osobám môžu byť jednak ohrozené a jednak si teda vyžiadajú to väčšie právne poradenstvo. Zároveň ste členom vlády, ktorá, ktorá sa prezentuje ako sociálnodemokratické aj strany. Čiže ja si napríklad myslím, že by ste nám mali povedať, akým spôsobom teda ide Ministerstvo spravodlivosti sanovať túto potrebu väčšieho právneho poradenstva a možno zvýšenej ochrany zraniteľných osôb cez poskytovanie toho právneho poradenstva v súvislosti so zásadnou zmenou občianskeho práva, ktorá nás čaká. Takže napríklad chcela by som vedieť, že či máte zabezpečené alebo zvažujete, že trebárs budú posilnené kapacity Centra právnej pomoci, že dočasne možno bude rozšírená jeho právomoc vo vzťahu k poskytovaniu právnej pomoci aj ľuďom nad rámec materiálnej núdze, že keď sa to bude týkať práve teda tejto novely a teda tohto nového zákona, pardon, alebo prípadne či máte niečo iné pripravené, že nejakú informačnú kampaň zásadnú, ktorá tu bude, ako dlho bude trvať. Či aké prostriedky na ňu budú vynaložené, kto to všetko bude robiť. Toto by ma zaujímalo. Myslím si, že to je dôležitá otázka, ktorá znova, teda poukazujem na tú doložku, vyplýva aj z toho, čo ste vy sami ako predkladateľ tohto návrhu zákona identifikovali a teda dúfam naozaj, že niečo také sa pripravovať bude, lebo neviem si predstaviť. Je úplná pravda to, čo povedala predo mnou Irena Bihariová, že v prípade, keď sa robila novela komplexná trestného práva aj zákonníka, aj procesu, tak tam v zásade áno, stačí vám vedieť, čo nesmiete urobiť, lebo naozaj nie je pravdepodobné, že väčšina ľudí na Slovensku vo svojom živote príde do kontaktu s trestným právom. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že väčšina ľudí na Slovensku príde do kontaktu s inštitúciami zmeneného občianskeho práva, kde budú potrebovať poradiť a vysvetliť a naozaj, že máme tú situáciu konsolidácie. Ľudia majú hlboko do vrecka, ekonomika nešľape. Ja si nemyslím, že je správne uvrhnúť ľudí do potreby toho ABC, to právne poradenstvo, ktoré budú potrebovať, platili sami, keď štát vlastne na nich dáva toto bremeno toho, že sa musia oboznámiť s tou právnou úpravou. Niekedy, a to hovorím aj s tým vedomím, že niekedy naozaj to budú veci, kde teda sa dôjde aj k nejakému riadnemu dopadu, teda reálnemu dopadu na nejaký konkrétny zmluvný vzťah, napríklad nájomný alebo, alebo neviem aký. A niekedy prosto bude človek potrebovať sa možno iba poradiť, že či teda je to takto dobré alebo, alebo nie. A myslím si, že štát by mal vytvoriť priestor a tým, že máme teda to Centrum právnej pomoci, keď som sa nad tým zamýšľala, mne napadlo bolo také riešenie. Ale možno vy, keď ste sa nad tým na Ministerstve spravodlivosti zamýšľali, tak možno máte iné riešenie alebo súbor riešení. Bolo by dobré, keby ste nám ho alebo ich predstavili. To si myslím, že bude aj mnoho ľudí zaujímať. Pripomínam, je čas konsolidácie. Čiže to je teda prvá vec, s ktorou som sa chcela na vás obrátiť. A teda stačí za tých 6 minút a plus 10 minút bude čas na odpoveď. No a potom ja teda úplne úprimne priznávam, že nemala som čas ešte to naštudovať v tej celej obsiahlosti. Naozaj, však je to takmer 2000 paragrafov. Máme tu aj iné návrhy zákonov. A ako som povedala, podľa mňa ten správny prístup by bol, že by sme to mali na osobitnej schôdzi. Boli by prvýkrát k tomu výbory, prvé čítanie, potom teda prestávka, tá letná, kde si to môžeme spracovať a potom druhýkrát výbory, druhé čítanie a teda priestor na zapracovanie nejakých pozmeňujúcich návrhov. To vlastne neprišlo. My sme to teda v máji dostali z vlády sem a je jún, čiže sme mali menej ako mesiac alebo mesiac možno, pardon, nerátala som to presne na to, aby sme sa vlastne s tou finálnou verziou oboznámili, čiže ja poviem, že som sa ešte teda nedostala úplne nejak ďaleko, ale napríklad ma zaujala vlastne tá časť, ktorá sa týka spôsobilosti fyzických osôb na právne úkony, to je vlastne § 170, kde sa momentálne upravuje, že fyzická osoba nadobúda plnú spôsobilosť na právne úkony plnoletosťou a to dovŕšením 18. roku života, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade pochybností o veku rozhodne o plnej spôsobilosti na právne úkony súd na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku. A ja, keď som to tam videla, túto právnu úpravu, tak som sa veľmi potešila, že to tam konečne je, myslím tá určovacia statusová žaloba, ktorá bude teda na určenie veku súdom v prípade pochybností na základe lekárskeho vyšetrenia. A poviem aj, o čo ide. Predpokladám, že tu asi nikto nevie, o čo ide, lebo na Slovensku sa tejto téme som sa venovala len ja s mojou bývalou kolegyňou v Lige za ľudské práva, aj sme o tom dve publikácie napísali. Možno viete, že na Slovensko prichádzajú aj cudzinci, ktorí sú deťmi, prichádzajú bez sprievodu a častokrát je tam pochybnosť o tom, lebo napríklad v krajinách ako Afganistan, najmä sa to týkalo afganských a irackých chlapcov, nie sú prosto fungujúce matriky alebo v čase vojny neboli. Tieto deti prosto neprichádzajú s dokladmi a už vôbec nie s rodnými listami. A v dnešnej dobe je častokrát veľmi, veľmi časté, že niektorí chlapci vyzerajú staršie na svoj vek, mladšie na svoj vek. Čiže veľmi často boli obdobia Slovenskej republiky 2015, 2016, ale aj predtým, kedy k nám prichádzalo naozaj, že veľa takýchto chlapcov. My sme im poskytovali právnu pomoc a častokrát cudzinecká polícia spochybňovala to, že sú maloletí. Keď k nám totižto prídu maloletí cudzinci tak, a sú bez sprievodu, nemajú teda zákonného zástupcu so sebou, tak sú umiestnení do špeciálneho detského domova, majú špeciálny režim. Až do dosiahnutia 18 rokov sú v tom detskom domove, majú tu tolerovaný pobyt. A v zásade sa s nimi nakladá v súlade s tým, aký je najlepší záujem dieťaťa. Ale často bol ten ich vek spochybňovaný, lebo niekedy oprávnene, niekedy neoprávnene. Lebo mali napríklad policajti pocit, že tento určite nemá 18. No viete, keď má chlapec 16, 17 alebo 15, môže vyzerať aj na 18, aj na 12, tak neviete od pohľadu, ale častokrát teda boli tam pochybnosti o tom veku. No a čo sa stalo, nevedeli, ako tie pochybnosti odstrániť, tak ich všetkých hromadne začali brať na röntgen zápästia. A ten röntgen zápästia sa používa desiatky rokov, ale tam je jeden problém, že on neslúži primárne na určenie veku. Proste tam ide o celú vedu, o tie záprstné kosti, ich vývoj a podobne. Sú na to nejaké tabuľky, ktoré sú porobené podľa výskumu, ktorý sa realizoval len na bielej európskej populácii a podľa teda vývoja tých kostičiek na zápästí bielej populácie sa určoval vek napríklad afgánskych chlapcov alebo irackých chlapcov alebo aj chlapcov, ktorí pochádzajú z rôznych krajín Afriky. A na základe toho, že napríklad röntgenológ povedal, že tie kosti zápästia zodpovedajú kostiam 18+, tak bolo povedané, tento chalan má 18 rokov, je plnoletý, bude sa s ním konať ako s plnoletým, čo malo vážne následky, že napríklad boli okamžite zaistení a umiestnení do útvaru policajného zaistenia, čo je také väzenie pre cudzincov, kde boli s dospelými osobami. My sme veľmi často prišli do Medveďova alebo do Sečoviec. Našli sme tam osoby, ktoré naozaj boli deťmi a sme aj niekoľko prípadov povyhrávali, kde sa prišlo na to, že to bolo nesprávne určené, teda akože ten kostný vek bol správne určený, ale nezodpovedal biologickému veku. Lebo však to všetci vieme, že nevyzerá na svoj vek. To znamená, že váš fyzický vek nezodpovedá vlastne tomu biologickému veku. Toto sa napríklad často stávalo. No a my sme to teda skúmali, že prečo k tomu dochádza a podobne. A teda vyšlo nám z toho to, že ten postup je nesprávny v dvoch veciach. V prvom rade, že sa a priori berie to röntgenologické vyšetrenie za smerodajné pre určovanie veku, pričom ono nič nehovorí o vašom reálnom veku, ale hovorí len o veku vašich kostí. Alebo o tom, že ako vyzerajú vaše kosti, že by ste, že by mohli mať vek. A zároveň sme ale prišli aj na vážnu právnu otázku, ktorú vlastne táto právna úprava konečne rieši po viac ako 10 rokoch, hej? Že to je množstvo osudov tých chlapcov. Ja si pamätám na veľmi veľa sporov, ktoré sme aj prehrali, kde sme si boli istí, že ide o dieťa, teda osobu mladšiu ako 18 rokov, len sme to nevedeli dokázať. Lebo všetko, čo bolo, bolo röntgenologické vyšetrenie a policajti odmietali vlastne narábať s tou osobou ako s maloletou a kuratela odmietala podať návrh na ustanovenie vlastného opatrovníka. Čiže nemali sme nič k dispozícii v rukách, ale my sme aj prišli na to, že to je nesprávne, pretože nemôže predsa vek osoby, to je v podstate situácia, dosiahnutie plnoletosti je situácia, ktorá vyvoláva vážne právne následky. Nielen preto, či máte byť umiestnený v detskom domove alebo v zaisťovacom tábore, ale aj pre všetko ostatné, či môžete uzavrieť manželstvo, nadobudnúť majetok, hocičo, samozrejme. Čiže my sme prišli na to, že ten postup tej polície je nesprávny, že oni síce môžu urobiť to vyšetrenie, ktoré teda, ako som povedala, ale vedecky nemá zmysel, že tam by malo byť okrem kostného vyšetrenia aj psychologické posúdenie, lebo však naša vyspelosť nie je len to, na koľko rokov máme kosti alebo na koľko vyzeráme, ale teda aj či psychicky sme vyspelí, keď teda nevieme určiť vek tej osoby spoľahlivo, lebo neveríme jej vyjadreniu, alebo ani ona, predstavte si, že niektorí ľudia aj nevedia, koľko majú rokov. Sú také krajiny, znova Afganistan, kde prosto ľudia naozaj žijú veľmi iným spôsobom života, by som to povedala. Inak vnímajú aj plynutie času, kde aj rodičia, lebo sa dieťa narodilo počas vojny negramotným rodičom, premiestňovali sa, že nevedia presne, koľko tie ich deti majú rokov, že povedia: „Áno, ty si sa narodil, keď boli tie záplavy a zatopilo nám dedinu, hej?“ A teraz, keď dieťa nevedelo, nemohlo plniť základnú školskú dochádzku, nevedelo, nebolo gramotné úplne, tak tiež vám úplne presne nevie povedať, že či má zrovna 16 alebo 18 rokov alebo 17 alebo už 18, hej? Čiže to sú aj takéto prípady. Ale to som teda trošku odbočila. Vrátim sa späť. Čiže v podstate tam by bolo potrebné jednak, aby sa určil ten vek osoby, tak by bolo potrebné skombinovať röntgen s psychologickým vyšetrením, pokiaľ by sme vôbec teda mali psychológa, ktorý rozumie, vie hovoriť tým jazykom. Na Západe je to bežné. U nás žiaľ nie. A zároveň by mal po správnosti rozhodnúť vlastne súd o tom, že či teda tá osoba je alebo nie je plnoletá a určiť jej konkrétny vek, lebo keď sa napríklad 23-ročná osoba vydáva za 17-ročnú osobu, tak by nám nemalo len stačiť, že určíme, že je plnoletá, ale mali by sme aj určiť teda, koľko má rokov, lebo to predsa každý človek potrebuje, že určenie veku. No, ale bol tu problém. My sme to už raz aj navrhovali. Teraz myslím si, že to bolo práve pri tej novele CSP, kde sme výslovne chceli zaviesť inštitút tejto statusovej žaloby a proste nám to Ministerstvo vnútra pod vedením Smeru stále odmietalo, že stále s tým malo problém, lebo prosto oni vedeli, že jedine tak je možné povedať s istotou a určiť, koľko má tá osoba rokov, že to sa nedá len tak, že röntgenológ niečo povie a potom polícia vám zapíše do dokladov, že má 18, aj môže mať aj 23, môže mať aj 17. Takže ja som veľmi rada, že konečne to tu vidím. To naozaj som rada, že tu máme ustanovenie. A určiť, koľko má tá osoba rokov, že to sa nedá len tak, že röntgenológ niečo povie a potom polícia vám zapíše do dokladov, že má 18, a môže mať aj 23, môže mať aj 17. Takže ja som veľmi rada, že konečne to tu vidím. To naozaj som rada, že tu máme ustanovenie, ktoré hovorí, že v prípade pochybnosti o veku rozhodne o plnej spôsobilosti na právny úkon súd na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku. A teraz by ma teda zaujímalo, lebo vy tam potom ďalej uvádzate, že súd na návrh prizná plnú spôsobilosť na právne úkony fyzickej osobe, ktorá dovŕšila 16. rok života alebo ktorej plnoletosť zostala sporná aj po lekárskom vyšetrení na určenie veku, ak je schopná sama sa živiť a spravovať si vlastné záležitosti a ak s tým súhlasí jej zákonný zástupca. Čiže ma zaujíma, že ako presne si predstavujete ten proces, že čo presne bude obsahovať to lekárske vyšetrenie, že či teda ten vykonávací predpis toto stanoví, že to bude teda aj ten röntgen, aj to psychologické posúdenie, alebo stále to bude teda iba ten röntgen, alebo že ako? A teraz, že ako sa napríklad pri tom afganskom chlapcovi určí, že je schopná sama sa živiť a spravovať si vlastné záležitosti, ak s tým súhlasí jej zákonný zástupca, že teda ako určíme tú schopnosť samostatne sa živiť a teda že tým zákonným zástupcom teda myslíte to tak, že bude vždy daný takejto osobe opatrovník a ten s tým bude vyslovovať súhlas alebo ako presne toto bude. Vlastne chcem vedieť, že ako ste to teda nadefinovali, že aj v súvislosti s CSP-čkom teda nie, tam vlastne bude Civilný mimosporový poriadok, áno, pardon. Že ako to vlastne teda ten proces bude postupovať, aké vyšetrenia, že či tam príde aj k tomu, že teda súdy budú vyslovovať nielen, že má plnoletosť, ale aj koľko má rokov. A teda, že či ten proces bude, že keď teda príde takéto dieťa bez sprievodu alebo osoba, ktorá o sebe vyhlasuje, že je dieťa bez sprievodu na Slovensko a bude teda tvrdiť, že má 17, 5 alebo 15, takže vždy sa teda bude už brať to jej tvrdenie a keď polícia bude mať pocit, že alebo kuratela, že to tak nie je, tak že kto vlastne podá ten návrh, lebo dobre, má to podávať podľa tohto fyzická osoba, ktorá sa domáha plnej spôsobilosti na právne úkony, alebo jej zákonný zástupca s jej súhlasom. Čiže ak napríklad to dieťa nebude súhlasiť s podaním takejto žaloby, tak vlastne to nebude môcť ten napríklad opatrovník, ktorý si myslí o tom človeku, že má viac ako 18, podať, alebo že toto mi úplne nesedelo, že ako to tam potom vyriešite, že v tých jednotlivých prípadoch, kto bude môcť byť navrhovateľom. Rozumiete, čo myslím? Dobre. Lebo nemusí to byť úplne jasné. Je tam niekoľko variant tej situácie, ku ktorej vlastne môže dôjsť v týchto konaniach, tak mňa by teda zatiaľ zaujímalo, keby ste nám vedeli vysvetliť, že ako to presne bude z toho procesného hľadiska a z tých možností, lebo hej, je tam možnosť, že dieťa bude chcieť byť plnoleté, požiada o to a ten zákonný zástupca s tým bude súhlasiť, ale môžu tam byť aj rozporné tvrdenia dieťaťa a zákonného zástupcu, respektíve opatrovníka, a že teda ako sa to potom vyrieši, tento spor. Takže sa ospravedlňujem, že som tu 30 minút zabila touto vecou, ktorá asi v tejto sieni trápi len mňa, ale na moje ospravedlnenie ja som sa naozaj, som dve publikácie o tom napísala s kolegyňou. Zorganizovali sme o tom niekoľko konferencií, viedli sme o tom veľa diskusií s Úradom hraničnej a cudzineckej polície. A aj sme vtedy navrhli tú legislatívnu zmenu, aby tie žaloby existovali, pretože sme považovali ten stav, kedy nedôjde k určeniu veku rozhodnutím súdu, ale len teda na základe nejakého röntgenologického vyšetrenia, za nezákonný a porušujúci vlastne práva aj potenciálne, väčšinou sa to jednalo iba o chlapcov, takže preto hovorím o chlapcoch, tých detí, ktoré naozaj mali 17 a niečo, že nemali 18 rokov. Naozaj kritický je vek od 16 do 19, tam sa veľmi ťažko určuje, keď dieťa alebo človek nemá tie doklady, že či má 17, 16 alebo už nad 18. Čiže pre tieto prípady podľa mňa takáto právna úprava je naozaj dobrá, lebo potom ten súd bude mať možnosť aj vypočuť to dieťa, tú osobu a zistiť aj tými otázkami na tú vyspelosť, že či skôr to dieťa, či skôr tá osoba javí znaky dieťaťa, teda tie intelektuálne, alebo skôr znaky dospelého, lebo myslím si, že to nie je ľahké rozhodnutie. Ja poviem za seba, že my, keď sme mali tieto prípady, tak bolo časť prípadov, ktorých sme sa aj chytili, však robili sme to právne poradenstvo zadarmo, zastupovali sme to, preto, lebo nám prekážalo, že sme tam našli tie deti, kde sme to robili, preto, lebo sme vedeli, že sú deti. Boli sme o tom presvedčení. A potom sme mali prípady, kde sme o tom ani my neboli presvedčení, že ten človek to tvrdil, ale ani my sme si neboli istí. Čiže ja som a v živote by som si ja napríklad len na základe röntgenu nedovolila povedať, že ten človek má toľkoto alebo toľkoto. Takže ja som rada, že táto právna úprava tam konečne je. To si myslím, že je vítaná zmena pre túto cudzineckú agendu, ale teda veľmi dôležité bude, ako to v tom detaile bude a že teda ako to pán minister myslí a ako má pripravené možno nejaké vykonávacie opatrenia pre súdy. Tak budem veľmi vďačná za to zdôvodnenie a ešte raz sa teda ospravedlňujem, ale pre mňa je to dôležitá vec a teším sa, že po toľkých rokoch to v tej novele vidím. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa.

6 minút má pán minister. Nevidno to v systéme, vieme to tu my, ale ďakujeme za tento tip na zlepšenie. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči, vystúpte. Však ja vystupujem, dám sa odpočítavať čas a mám hodosti, takže. Jaj. Aha. Dobre. Pardon. Ale tak však ja tu môžem aj stáť, pokiaľ sa nám vyčerpá čas, tak to už samozrejme nejdem robiť. Vystupujem teda aj s nejakými vecami, ale táto rozprava o tom, koľko má vlastne ešte minister času, je dôležitá, lebo v podstate čokoľvek sa ho teraz spýtam, v podstate alebo možno ešte vo faktických niektorí ľudia v reakcii na mňa alebo kolegyňa Plaváková vo vystúpení po mne už sa možno nedočkáme odpovede až do septembra alebo do augusta, keď budú, dúfajme, tie výbory, nielen ústavnoprávny, uvidíme. Ale teda ja by som sa zamerala na... V jednej časti by som chcela nadviazať na to, čo už hovorili predrečníčky a predrečníci predo mnou, a potom by som sa chcela venovať jednej naozaj partikulárnej otázke. Jednak preto, že som sa tej otázke venovala v minulosti a zaujíma ma. Nevedela som, že sa to takto upravuje. A zároveň je to aj taká otázka, kde asi budeme traja ľudia v tejto miestnosti možno, no aj to budem šťastná, a vedieť, o čom budem hovoriť, a dúfam teda, že jedným z nich bude pán minister a na tom by som chcela aj demonštrovať, aká je tá téma obsiahla a kde sú niekedy tie partikularity naozaj, naozaj veľké a dalo by sa debatovať o každej z tých vecí naozaj aj dlhšie a je tam veľmi potrebné, aby v prvom rade bol schválený ten môj návrh, aby sa aj Občiansky zákonník dostal do viacerých výborov, pretože myslím si, že tí kolegovia a kolegyne, ktorí tu teraz nesedeli, nielen od nás, ale aj od vás, kolegovia z opozície, môžu mať akože reálne aj otázky práve na túto právnu úpravu. V prvom rade ale teda chcem nadviazať na predrečníkov, ktorí poukazovali na to, že nie je úplne šťastná tá rýchlosť, ktorou sa táto zmena deje. Veď nikto tu nespochybňuje, že po A je potrebný nový Občiansky zákonník. Naozaj, ten starý je zo 60. rokov. To už bolo dávno potrebné zmeniť a nikto ani nespochybňuje, že tie práce trvali enormne dlho, takmer toľko, koľko existuje Slovenská republika. A to je všetko v poriadku. My len hovoríme, že primerane k vážnosti tej zmeny a obsiahlosti toho, čo prináša, by mal byť jednak legislatívny proces a jednak aj to prechodné obdobie, tá legislatívna doba, ktorá je potrebná, aby sa na to všetky subjekty, vrátane obyvateľov tejto krajiny aj príslušných úradov, pripravili. A napríklad ja som sa pozrela, ako sú upravené tie doložky k tomuto návrhu zákona, predovšetkým pokiaľ ide o doložky, ktoré sa týkajú sociálnych aspektov a prístupu najmä teda tých vylúčených ľudí alebo ľudí marginalizovaných alebo teda zraniteľnejších osôb k spravodlivosti. A vlastne napríklad v tej analýze sociálnych vplyvov je medzi negatívnymi aspektmi popísané aj to, že teda tá zásadná úprava, ktorá sa týka nájmov, kde teda sa zruší pri nájme na neurčitý čas tá povinnosť hľadať tú bytovú náhradu. Však všetci vieme, že momentálne každý, kto prenajíma byt, prenajíma na zmluvu o krátkodobom nájme, aj keď je to tam v podstate časovo obmedzené, ale obchádza sa tým Občiansky zákon, pretože ľudia nechcú hľadať bytové náhrady svojim nájomníkom. To sa teraz vlastne ruší, ale teda ministerstvo tam správne identifikuje, že zrušenie bytových náhrad môže negatívne ovplyvniť osoby, ktoré sú v existenčne zraniteľnej situácii. Napríklad osamelé matky, dôchodcovia. Potom vlastne identifikujú ďalší negatívny vplyv: komplexnosť, prepracovanosť a precíznosť právnej úpravy záväzkového práva môže byť pre bežných občanov a malé subjekty náročná na oboznámenie sa s ňou a prípadné pochopenie, čo potenciálne môže zvýšiť potrebu právneho poradenstva. Adaptácia na nové pravidlá, bežní občania, vrátane spotrebiteľov a podnikatelia, budú musieť venovať čas a prípadne zdroje adaptácii na zmeny, aj keď mnohé je prevzaté z existujúcej právnej úpravy. Čiže reálne ten Občiansky zákonník a teda ten návrh nám prináša aj negatívne vplyvy. Nemôžeme sa tváriť, že to bude mať len pozitívny vplyv. Niektoré teda zákonodarca aj v doložke sociálnych vplyvov identifikoval. Akurát, že ich po prvé nevie ani v doložke sociálnych vplyvov, ani pri sociálnej inklúzii kvantifikovať. Tvrdí, že na to neexistujú žiadne dáta, podľa ktorých by mohol matériu takéhoto rozsahu kvantifikovať dopady negatívne. No o tom by sa dalo polemizovať. Podľa mňa, keby znova tu bol väčší časový priestor, tak možno by sa to dalo kvantifikovať, ale to už nechajme bokom. Neskôr ide o to, aké plány má vlastne ministerstvo na zmiernenie tých negatívnych dopadov. Lebo to tu napríklad nie je uvedené, na koho pleciach bude konkrétne napríklad tá zvýšená potreba právneho poradenstva. Pretože to sa tu nehovorí. Vlastne je jasné, že väčšiny ľudí na Slovensku sa napríklad teda táto právna úprava dotkne. Ja som špeciálne spomenula teda ten nájom, ale je to vlastne tisíc iných drobných, bežných vzťahov medzi občanmi a bude tam naozaj vznikať tá väčšia potreba právneho poradenstva. A teraz sa pýtam, či ministerstvo spravodlivosti má pripravenú stratégiu, ako sa s touto zvýšenou potrebou právneho poradenstva a s negatívnymi dopadmi, ktoré ste identifikovali v analýze sociálnych vplyvov, ale ktoré sa môžu vyskytnúť aj tak, že neboli identifikované, ale sa prosto objavia, vysporiadať. Však tiež sme nevedeli, že budú tu fungovať podvodníci, ktorí úspešne vylákajú od seniorov vyhadzovanie tisícov eur igelitkami z balkónov, hej? No to je proste vec, o ktorej sme nepredpokladali, že bude, a musia sa tomu aj orgány činné v trestnom konaní prispôsobovať, alebo že online hrozby a podobne. Čiže môže prísť aj niečo také, pán minister, asi nespochybňujete, že môžu prísť aj negatívne dopady, ktoré vy ste nedokázali identifikovať. Ale teda nejaké máte a vyplýva z toho to, že určite... A musia sa tomu aj orgány činné v trestnom konaní prispôsobovať. Alebo, že online hrozby a podobne. Čiže, čiže môže prísť aj niečo také, pán minister, asi nespochybňujete, že môžu prísť aj negatívne dopady, ktoré vy ste nedokázali identifikovať. Ale teda nejaké máte a vyplýva z toho, že určite vznikne väčšia potreba právneho poradenstva. Teraz ja sa spýtam, keď teda túto zmenu, takúto obsiahlu, robí štát. Dáva na ňu pomerne krátku osemmesačnú legislatívnu dobu. Či teda štát ide zabezpečiť, že občania budú mať prístup aj k tomu, k tej zvýšenej potrebe právneho poradenstva. Či teda menovite sa pýtam na Centrum právnej pomoci napríklad, pretože nebude mi stačiť odpoveď, že veď je tu Centrum právnej pomoci a tí, ktorí sú v núdzi a spĺňajú, spĺňajú tie kritériá, ktoré boli teda zvýšené minulý rok, že teda tí môžu prísť na právne poradenstvo do Centra právnej pomoci. To podľa mňa, keď robíte takúto zásadnú právnu úpravu, by nám nemalo stačiť. Že ja, že ja by som napríklad chcela vidieť riešenie, kde poviete, že trebárs rok alebo neviem, proste nejaký čas počas tej prechodnej doby bude napríklad teda, teda, keď máme trebárs Centrum právnej pomoci, poskytovať poradenstvo právne obyvateľom Slovenska, ktoré sa týka novely Občianskeho zákonníka, trebárs bezplatne, bez toho, aby museli trebárs plniť tie majetkové, teda tú podmienku materiálnej núdze. Alebo teda nejaké iné opatrenie alebo súbor opatrení, ktorými zabezpečíte, že tie osoby, ktoré sú v zraniteľnejšej situácii, to znamená, že asi sa nedá úplne očakávať, že všetci v tejto krajine môžu naozaj spĺňať tú zásadu, že právo praje pripraveným alebo bdelým. A vieme dopredu, že niektoré právne vzťahy špeciálne vo vzťahu k zraniteľným osobám môžu byť jednak ohrozené a jednak si teda vyžiadajú to väčšie právne poradenstvo. Zároveň ste členom vlády, ktorá, ktorá sa prezentuje ako sociálnodemokratické aj strany. Čiže ja si napríklad myslím, že by ste nám mali povedať, akým spôsobom teda ide Ministerstvo spravodlivosti sanovať túto potrebu väčšieho právneho poradenstva a možno zvýšenej ochrany zraniteľných osôb cez poskytovanie toho právneho poradenstva v súvislosti so zásadnou zmenou občianskeho práva, ktorá nás čaká. Takže napríklad chcela by som vedieť, že či máte zabezpečené alebo zvažujete, že trebárs budú posilnené kapacity Centra právnej pomoci, že dočasne možno bude rozšírená jeho právomoc vo vzťahu k poskytovaniu právnej pomoci aj ľuďom nad rámec materiálnej núdze, že keď sa to bude týkať práve teda tejto novely a teda tohto nového zákona, pardon, alebo prípadne či máte niečo iné pripravené, že nejakú informačnú kampaň zásadnú, ktorá tu bude, ako dlho bude trvať. Či aké prostriedky na ňu budú vynaložené, kto to všetko bude robiť. Toto by ma zaujímalo. Myslím si, že to je dôležitá otázka, ktorá znova, teda poukazujem na tú doložku, vyplýva aj z toho, čo ste vy sami ako predkladateľ tohto návrhu zákona identifikovali a teda dúfam naozaj, že niečo také sa pripravovať bude, lebo neviem si predstaviť. Je úplná pravda to, čo povedala predo mnou Irena Bihariová, že v prípade, keď sa robila novela komplexná trestného práva aj zákonníka, aj procesu, tak tam v zásade áno, stačí vám vedieť, čo nesmiete urobiť, lebo naozaj nie je pravdepodobné, že väčšina ľudí na Slovensku vo svojom živote príde do kontaktu s trestným právom. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že väčšina ľudí na Slovensku príde do kontaktu s inštitúciami zmeneného občianskeho práva, kde budú potrebovať poradiť a vysvetliť a naozaj, že máme tú situáciu konsolidácie. Ľudia majú hlboko do vrecka, ekonomika nešľape. Ja si nemyslím, že je správne uvrhnúť ľudí do potreby toho ABC, to právne poradenstvo, ktoré budú potrebovať, platili sami, keď štát vlastne na nich dáva toto bremeno toho, že sa musia oboznámiť s tou právnou úpravou. Niekedy, a to hovorím aj s tým vedomím, že niekedy naozaj to budú veci, kde teda sa dôjde aj k nejakému riadnemu dopadu, teda reálnemu dopadu na nejaký konkrétny zmluvný vzťah, napríklad nájomný alebo, alebo neviem aký. A niekedy prosto bude človek potrebovať sa možno iba poradiť, že či teda je to takto dobré alebo, alebo nie. A myslím si, že štát by mal vytvoriť priestor a tým, že máme teda to Centrum právnej pomoci, keď som sa nad tým zamýšľala, mne napadlo bolo také riešenie. Ale možno vy, keď ste sa nad tým na Ministerstve spravodlivosti zamýšľali, tak možno máte iné riešenie alebo súbor riešení. Bolo by dobré, keby ste nám ho alebo ich predstavili. To si myslím, že bude aj mnoho ľudí zaujímať. Pripomínam, je čas konsolidácie. Čiže to je teda prvá vec, s ktorou som sa chcela na vás obrátiť. A teda stačí za tých 6 minút a plus 10 minút bude čas na odpoveď. No a potom ja teda úplne úprimne priznávam, že nemala som čas ešte to naštudovať v tej celej obsiahlosti. Naozaj, však je to takmer 2000 paragrafov. Máme tu aj iné návrhy zákonov. A ako som povedala, podľa mňa ten správny prístup by bol, že by sme to mali na osobitnej schôdzi. Boli by prvýkrát k tomu výbory, prvé čítanie, potom teda prestávka, tá letná, kde si to môžeme spracovať a potom druhýkrát výbory, druhé čítanie a teda priestor na zapracovanie nejakých pozmeňujúcich návrhov. To vlastne neprišlo. My sme to teda v máji dostali z vlády sem a je jún, čiže sme mali menej ako mesiac alebo mesiac možno, pardon, nerátala som to presne na to, aby sme sa vlastne s tou finálnou verziou oboznámili, čiže ja poviem, že som sa ešte teda nedostala úplne nejak ďaleko, ale napríklad ma zaujala vlastne tá časť, ktorá sa týka spôsobilosti fyzických osôb na právne úkony, to je vlastne § 170, kde sa momentálne upravuje, že fyzická osoba nadobúda plnú spôsobilosť na právne úkony plnoletosťou a to dovŕšením 18. roku života, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade pochybností o veku rozhodne o plnej spôsobilosti na právne úkony súd na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku. A ja, keď som to tam videla, túto právnu úpravu, tak som sa veľmi potešila, že to tam konečne je, myslím tá určovacia statusová žaloba, ktorá bude teda na určenie veku súdom v prípade pochybností na základe lekárskeho vyšetrenia. A poviem aj, o čo ide. Predpokladám, že tu asi nikto nevie, o čo ide, lebo na Slovensku sa tejto téme som sa venovala len ja s mojou bývalou kolegyňou v Lige za ľudské práva, aj sme o tom dve publikácie napísali. Možno viete, že na Slovensko prichádzajú aj cudzinci, ktorí sú deťmi, prichádzajú bez sprievodu a častokrát je tam pochybnosť o tom, lebo napríklad v krajinách ako Afganistan, najmä sa to týkalo afganských a irackých chlapcov, nie sú prosto fungujúce matriky alebo v čase vojny neboli. Tieto deti prosto neprichádzajú s dokladmi a už vôbec nie s rodnými listami. A v dnešnej dobe je častokrát veľmi, veľmi časté, že niektorí chlapci vyzerajú staršie na svoj vek, mladšie na svoj vek. Čiže veľmi často boli obdobia Slovenskej republiky 2015, 2016, ale aj predtým, kedy k nám prichádzalo naozaj, že veľa takýchto chlapcov. My sme im poskytovali právnu pomoc a častokrát cudzinecká polícia spochybňovala to, že sú maloletí. Keď k nám totižto prídu maloletí cudzinci tak, a sú bez sprievodu, nemajú teda zákonného zástupcu so sebou, tak sú umiestnení do špeciálneho detského domova, majú špeciálny režim. Až do dosiahnutia 18 rokov sú v tom detskom domove, majú tu tolerovaný pobyt. A v zásade sa s nimi nakladá v súlade s tým, aký je najlepší záujem dieťaťa. Ale často bol ten ich vek spochybňovaný, lebo niekedy oprávnene, niekedy neoprávnene. Lebo mali napríklad policajti pocit, že tento určite nemá 18. No viete, keď má chlapec 16, 17 alebo 15, môže vyzerať aj na 18, aj na 12, tak neviete od pohľadu, ale častokrát teda boli tam pochybnosti o tom veku. No a čo sa stalo, nevedeli, ako tie pochybnosti odstrániť, tak ich všetkých hromadne začali brať na röntgen zápästia. A ten röntgen zápästia sa používa desiatky rokov, ale tam je jeden problém, že on neslúži primárne na určenie veku. Proste tam ide o celú vedu, o tie záprstné kosti, ich vývoj a podobne. Sú na to nejaké tabuľky, ktoré sú porobené podľa výskumu, ktorý sa realizoval len na bielej európskej populácii a podľa teda vývoja tých kostičiek na zápästí bielej populácie sa určoval vek napríklad afgánskych chlapcov alebo irackých chlapcov alebo aj chlapcov, ktorí pochádzajú z rôznych krajín Afriky. A na základe toho, že napríklad röntgenológ povedal, že tie kosti zápästia zodpovedajú kostiam 18+, tak bolo povedané, tento chalan má 18 rokov, je plnoletý, bude sa s ním konať ako s plnoletým, čo malo vážne následky, že napríklad boli okamžite zaistení a umiestnení do útvaru policajného zaistenia, čo je také väzenie pre cudzincov, kde boli s dospelými osobami. My sme veľmi často prišli do Medveďova alebo do Sečoviec. Našli sme tam osoby, ktoré naozaj boli deťmi a sme aj niekoľko prípadov povyhrávali, kde sa prišlo na to, že to bolo nesprávne určené, teda akože ten kostný vek bol správne určený, ale nezodpovedal biologickému veku. Lebo však to všetci vieme, že nevyzerá na svoj vek. To znamená, že váš fyzický vek nezodpovedá vlastne tomu biologickému veku. Toto sa napríklad často stávalo. No a my sme to teda skúmali, že prečo k tomu dochádza a podobne. A teda vyšlo nám z toho to, že ten postup je nesprávny v dvoch veciach. V prvom rade, že sa a priori berie to röntgenologické vyšetrenie za smerodajné pre určovanie veku, pričom ono nič nehovorí o vašom reálnom veku, ale hovorí len o veku vašich kostí. Alebo o tom, že ako vyzerajú vaše kosti, že by ste, že by mohli mať vek. A zároveň sme ale prišli aj na vážnu právnu otázku, ktorú vlastne táto právna úprava konečne rieši po viac ako 10 rokoch, hej? Že to je množstvo osudov tých chlapcov. Ja si pamätám na veľmi veľa sporov, ktoré sme aj prehrali, kde sme si boli istí, že ide o dieťa, teda osobu mladšiu ako 18 rokov, len sme to nevedeli dokázať. Lebo všetko, čo bolo, bolo röntgenologické vyšetrenie a policajti odmietali vlastne narábať s tou osobou ako s maloletou a kuratela odmietala podať návrh na ustanovenie vlastného opatrovníka. Čiže nemali sme nič k dispozícii v rukách, ale my sme aj prišli na to, že to je nesprávne, pretože nemôže predsa vek osoby, to je v podstate situácia, dosiahnutie plnoletosti je situácia, ktorá vyvoláva vážne právne následky. Nielen preto, či máte byť umiestnený v detskom domove alebo v zaisťovacom tábore, ale aj pre všetko ostatné, či môžete uzavrieť manželstvo, nadobudnúť majetok, hocičo, samozrejme. Čiže my sme prišli na to, že ten postup tej polície je nesprávny, že oni síce môžu urobiť to vyšetrenie, ktoré teda, ako som povedala, ale vedecky nemá zmysel, že tam by malo byť okrem kostného vyšetrenia aj psychologické posúdenie, lebo však naša vyspelosť nie je len to, na koľko rokov máme kosti alebo na koľko vyzeráme, ale teda aj či psychicky sme vyspelí, keď teda nevieme určiť vek tej osoby spoľahlivo, lebo neveríme jej vyjadreniu, alebo ani ona, predstavte si, že niektorí ľudia aj nevedia, koľko majú rokov. Sú také krajiny, znova Afganistan, kde prosto ľudia naozaj žijú veľmi iným spôsobom života, by som to povedala. Inak vnímajú aj plynutie času, kde aj rodičia, lebo sa dieťa narodilo počas vojny negramotným rodičom, premiestňovali sa, že nevedia presne, koľko tie ich deti majú rokov, že povedia: „Áno, ty si sa narodil, keď boli tie záplavy a zatopilo nám dedinu, hej?“ A teraz, keď dieťa nevedelo, nemohlo plniť základnú školskú dochádzku, nevedelo, nebolo gramotné úplne, tak tiež vám úplne presne nevie povedať, že či má zrovna 16 alebo 18 rokov alebo 17 alebo už 18, hej? Čiže to sú aj takéto prípady. Ale to som teda trošku odbočila. Vrátim sa späť. Čiže v podstate tam by bolo potrebné jednak, aby sa určil ten vek osoby, tak by bolo potrebné skombinovať röntgen s psychologickým vyšetrením, pokiaľ by sme vôbec teda mali psychológa, ktorý rozumie, vie hovoriť tým jazykom. Na Západe je to bežné. U nás žiaľ nie. A zároveň by mal po správnosti rozhodnúť vlastne súd o tom, že či teda tá osoba je alebo nie je plnoletá a určiť jej konkrétny vek, lebo keď sa napríklad 23-ročná osoba vydáva za 17-ročnú osobu, tak by nám nemalo len stačiť, že určíme, že je plnoletá, ale mali by sme aj určiť teda, koľko má rokov, lebo to predsa každý človek potrebuje, že určenie veku. No, ale bol tu problém. My sme to už raz aj navrhovali. Teraz myslím si, že to bolo práve pri tej novele CSP, kde sme výslovne chceli zaviesť inštitút tejto statusovej žaloby a proste nám to Ministerstvo vnútra pod vedením Smeru stále odmietalo, že stále s tým malo problém, lebo prosto oni vedeli, že jedine tak je možné povedať s istotou a určiť, koľko má tá osoba rokov, že to sa nedá len tak, že röntgenológ niečo povie a potom polícia vám zapíše do dokladov, že má 18, aj môže mať aj 23, môže mať aj 17. Takže ja som veľmi rada, že konečne to tu vidím. To naozaj som rada, že tu máme ustanovenie. A určiť, koľko má tá osoba rokov, že to sa nedá len tak, že röntgenológ niečo povie a potom polícia vám zapíše do dokladov, že má 18, a môže mať aj 23, môže mať aj 17. Takže ja som veľmi rada, že konečne to tu vidím. To naozaj som rada, že tu máme ustanovenie, ktoré hovorí, že v prípade pochybnosti o veku rozhodne o plnej spôsobilosti na právny úkon súd na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku. A teraz by ma teda zaujímalo, lebo vy tam potom ďalej uvádzate, že súd na návrh prizná plnú spôsobilosť na právne úkony fyzickej osobe, ktorá dovŕšila 16. rok života alebo ktorej plnoletosť zostala sporná aj po lekárskom vyšetrení na určenie veku, ak je schopná sama sa živiť a spravovať si vlastné záležitosti a ak s tým súhlasí jej zákonný zástupca. Čiže ma zaujíma, že ako presne si predstavujete ten proces, že čo presne bude obsahovať to lekárske vyšetrenie, že či teda ten vykonávací predpis toto stanoví, že to bude teda aj ten röntgen, aj to psychologické posúdenie, alebo stále to bude teda iba ten röntgen, alebo že ako? A teraz, že ako sa napríklad pri tom afganskom chlapcovi určí, že je schopná sama sa živiť a spravovať si vlastné záležitosti, ak s tým súhlasí jej zákonný zástupca, že teda ako určíme tú schopnosť samostatne sa živiť a teda že tým zákonným zástupcom teda myslíte to tak, že bude vždy daný takejto osobe opatrovník a ten s tým bude vyslovovať súhlas alebo ako presne toto bude. Vlastne chcem vedieť, že ako ste to teda nadefinovali, že aj v súvislosti s CSP-čkom teda nie, tam vlastne bude Civilný mimosporový poriadok, áno, pardon. Že ako to vlastne teda ten proces bude postupovať, aké vyšetrenia, že či tam príde aj k tomu, že teda súdy budú vyslovovať nielen, že má plnoletosť, ale aj koľko má rokov. A teda, že či ten proces bude, že keď teda príde takéto dieťa bez sprievodu alebo osoba, ktorá o sebe vyhlasuje, že je dieťa bez sprievodu na Slovensko a bude teda tvrdiť, že má 17, 5 alebo 15, takže vždy sa teda bude už brať to jej tvrdenie a keď polícia bude mať pocit, že alebo kuratela, že to tak nie je, tak že kto vlastne podá ten návrh, lebo dobre, má to podávať podľa tohto fyzická osoba, ktorá sa domáha plnej spôsobilosti na právne úkony, alebo jej zákonný zástupca s jej súhlasom. Čiže ak napríklad to dieťa nebude súhlasiť s podaním takejto žaloby, tak vlastne to nebude môcť ten napríklad opatrovník, ktorý si myslí o tom človeku, že má viac ako 18, podať, alebo že toto mi úplne nesedelo, že ako to tam potom vyriešite, že v tých jednotlivých prípadoch, kto bude môcť byť navrhovateľom. Rozumiete, čo myslím? Dobre. Lebo nemusí to byť úplne jasné. Je tam niekoľko variant tej situácie, ku ktorej vlastne môže dôjsť v týchto konaniach, tak mňa by teda zatiaľ zaujímalo, keby ste nám vedeli vysvetliť, že ako to presne bude z toho procesného hľadiska a z tých možností, lebo hej, je tam možnosť, že dieťa bude chcieť byť plnoleté, požiada o to a ten zákonný zástupca s tým bude súhlasiť, ale môžu tam byť aj rozporné tvrdenia dieťaťa a zákonného zástupcu, respektíve opatrovníka, a že teda ako sa to potom vyrieši, tento spor. Takže sa ospravedlňujem, že som tu 30 minút zabila touto vecou, ktorá asi v tejto sieni trápi len mňa, ale na moje ospravedlnenie ja som sa naozaj, som dve publikácie o tom napísala s kolegyňou. Zorganizovali sme o tom niekoľko konferencií, viedli sme o tom veľa diskusií s Úradom hraničnej a cudzineckej polície. A aj sme vtedy navrhli tú legislatívnu zmenu, aby tie žaloby existovali, pretože sme považovali ten stav, kedy nedôjde k určeniu veku rozhodnutím súdu, ale len teda na základe nejakého röntgenologického vyšetrenia, za nezákonný a porušujúci vlastne práva aj potenciálne, väčšinou sa to jednalo iba o chlapcov, takže preto hovorím o chlapcoch, tých detí, ktoré naozaj mali 17 a niečo, že nemali 18 rokov. Naozaj kritický je vek od 16 do 19, tam sa veľmi ťažko určuje, keď dieťa alebo človek nemá tie doklady, že či má 17, 16 alebo už nad 18. Čiže pre tieto prípady podľa mňa takáto právna úprava je naozaj dobrá, lebo potom ten súd bude mať možnosť aj vypočuť to dieťa, tú osobu a zistiť aj tými otázkami na tú vyspelosť, že či skôr to dieťa, či skôr tá osoba javí znaky dieťaťa, teda tie intelektuálne, alebo skôr znaky dospelého, lebo myslím si, že to nie je ľahké rozhodnutie. Ja poviem za seba, že my, keď sme mali tieto prípady, tak bolo časť prípadov, ktorých sme sa aj chytili, však robili sme to právne poradenstvo zadarmo, zastupovali sme to, preto, lebo nám prekážalo, že sme tam našli tie deti, kde sme to robili, preto, lebo sme vedeli, že sú deti. Boli sme o tom presvedčení. A potom sme mali prípady, kde sme o tom ani my neboli presvedčení, že ten človek to tvrdil, ale ani my sme si neboli istí. Čiže ja som a v živote by som si ja napríklad len na základe röntgenu nedovolila povedať, že ten človek má toľkoto alebo toľkoto. Takže ja som rada, že táto právna úprava tam konečne je. To si myslím, že je vítaná zmena pre túto cudzineckú agendu, ale teda veľmi dôležité bude, ako to v tom detaile bude a že teda ako to pán minister myslí a ako má pripravené možno nejaké vykonávacie opatrenia pre súdy. Tak budem veľmi vďačná za to zdôvodnenie a ešte raz sa teda ospravedlňujem, ale pre mňa je to dôležitá vec a teším sa, že po toľkých rokoch to v tej novele vidím. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa.

Že si poukázala aj na ten problém absentujúcej právnej úpravy týkajúcej sa rodinného práva, osobitne aj zväzkov párov, čo naozaj by bolo potrebné už v dnešnej dobe a v modernej krajine legislatívne uchopiť a vysporiadať sa s tým bez emócií a v súlade s tým, čo nám hovorí aj Európsky súd pre ľudské práva, aj Súdny dvor Európskej únie. A súhlasím s tebou, že nerozumiem tomu, prečo tých 150 paragrafov, ktoré si spomínala, vlastne vypadlo len na základe pripomienky Konferencie biskupov Slovenska, sme sekulárny štát a potom aj v tomto kontexte je potom aj viac zrozumiteľné to, čo povedal pán minister Susko, pretože on, keď sa prihlásil, a škoda inak, že má už tak málo minút a jeho vlastní poslanci mu ich nepredĺžili, lebo asi nebude vedieť s nami polemizovať, ale, ak si spomeniete, keď on sa tu postavil, tak povedal, že to rodinné právo dali preč, lebo osobitná existencia zákona o rodine má svoj význam rovnako ako pracovné právo. A pri ostatných veciach, keď odpovedal kolegyni Kolíkovej, povedal, že dali sme preč všetko, čo by len potenciálne mohlo vzbudzovať kontroverzie. Lenže podľa mňa on nemal argumentovať tým, že pri rodinnom práve zvolili rovnaký postup ako pri pracovnom práve, pretože v skutočnosti práve to rodinné právo sa vzťahuje na neho kategória, že dali sme preč všetko, čo by potenciálne mohlo vzbudzovať kontroverzie a stále v ceste expresnému prijatiu tohto Občianskeho zákonníka. Čiže ja by som povedala, že takáto rozsiahla rekodifikácia, aby si vyžadovala aj poctivý prístup a, keď už teda niečo dáme preč, tak to aj rovno povedzte, že prečo. Pán poslanec Horecký, nech sa páči.

No, ja by som sa chcela spýtať a teda podať znova interpeláciu na premiéra Roberta Fica. Fica, ktorá sa týka výkonu úloh jeho poradcom pánom Marekom Parom, pretože, keď sa pozrieme do centrálneho registra zmlúv, tak je jasné, že pán Marek Para si za tento rok aj za predchádzajúce dva roky na základe zmluvy s Úradom vlády zarobí každý rok 28 800 € ako poradca premiéra, každý mesiac 2 400 eur, a zároveň je to aj človek, ktorého advokátska kancelária je od nástupu tejto vlády mimoriadne úspešná v štátnych zákazkách. A zároveň, predstavte si, obhajuje aj pána obžalovaného podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara v známej kauze Očistenie. A stala sa veľmi zaujímavá vec, ktorá sa predtým nikdy nestala, keď si zorganizoval v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky pán Tibor Gašpar tlačovku, na ktorú sa postavil aj jeho advokát v tejto trestnej kauze pán Marek Para. Naozaj si nemyslím, že Národná rada Slovenskej republiky je priestor, kde by mali dostávať, teda je orgán, kde by priestor mali dostávať osoby obžalované zo závažnej trestnej činnosti a ich advokáti na svoju vlastnú verejnú obhajobu. Na to sú súdy. A podľa môjho názoru, keďže k tomu došlo, sú tu aj určité pochybnosti o tom, že za čo je vlastne pán Marek Para vo svojej činnosti platený. Ja som si teda pozerala, ako sú tie jeho mandátne zmluvy upravené. Je tam napísané, že on musí každý mesiac odovzdať výkaz práce za predchádzajúci mesiac a že kvalitu vykonaných prác musí potvrdiť zodpovedná osoba mandanta, takže budem žiadať aj vyjadrenie k tej kvalite vykonaných prác pre pána predsedu vlády zo strany Mareka Paru za každý ten mesiac, za ktorý mal teda uzavretú tú mandátnu zmluvu a bol povinný podať výkaz práce, čiže budem žiadať aj tieto výkazy práce v rámci interpelácie. To je prvá interpelácia a druhá interpelácia sa týka jednoduchej otázky. My sme tu dnes ráno v hlasovacom bloku schválili transpozíciu smernice, ktorá zavádza ochranu pred šikanóznymi žalobami pre kritických novinárov, mimovládky, aktivistov, ale len v prípade, keď ide o spor s cezhraničným prvkom, pričom pôvodný návrh Ministerstva spravodlivosti bol prezentovaný, bol teda zaradený do MPK ako návrh, kde sa to malo vzťahovať aj na národné spory, čo sa však po pripomienke Úradu vlády zjavne zmenilo, keďže to bol jediný pripomienkujúci subjekt, takže interpelujem predsedu vlády a chcem vedieť, či to bolo z jeho osobnej iniciatívy a že sa teda táto transpozícia smernice zmenila z národnej na cezhraničnú. Dúfam, že mi odpovie a žiadam o vyhlásenie mojich oboch interpelácií za urgentné. Ďakujem. Ďakujem pekne. Ďalšia

Č. 15, čo je vlastne moja interpelácia. Na premiéra Roberta Fica vo veci zasahovania, pardon, pani poslankyňa, preruším vás. Len ešte jedna procedurálna záležitosť. Pán poslanec Sabo, môžeme o vašich písomných, o tých interpeláciách hlasovať naraz alebo osobitne? Osobitne. Ďakujem pekne. A prepáčte, pani poslankyňa, môžete pokračovať. Ďakujem za slovo. Vyjadrujem sa teda o interpelácii č. 15, čo je odpoveď premiéra Fica na moju interpeláciu vo veci zasahovania Maďarska do slovenských parlamentných volieb v roku 2023. V prvom rade sa ale ešte predtým, než sa dostanem k tomu, prečo považujem tú odpoveď za neuspokojivú, chcem namietať, že tu premiér Fico nie je. Podľa mňa sa tým porušuje rokovací poriadok. Ja už som sa teraz na to pýtala aj organizačného odboru, ale teda tí, ktorí tu sú, si môžu nalistovať § 130 rokovacieho poriadku ods. 4, kde je napísané, že interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Z tohto pravidla nie je výnimka. Inak je tomu pri hodine otázok v § 131, kde ods. 7 výslovne ustanovuje výnimku, že v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať. Čiže pri hodine otázok tu mám výslovne pravidlo zo všeobecného pravidla, že má byť prítomný opýtaný minister, ale pri interpelácii takáto výnimka v § 130 nie je a ani ods. 7, na ktorý sa odvolávajú, že tu musí byť prítomná 1/3 členov, nie je výnimka z ods. 4, kde sa výslovne hovorí, že interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Čiže podľa mňa toto je porušenie rokovacieho poriadku a premiér Fico mohol dostatočne dopredu vedieť, keďže tá jeho odpoveď bola na moju interpeláciu zaradená, že tu má sedieť, keď budem chcieť o tejto interpelácii vystúpiť, pretože ja chcem teda polemizovať s jeho odpoveďou a žiadam vedenie parlamentu, aby zabezpečilo, že v nasledujúcich interpeláciách, keď budú teda odpovede, tu budú sedieť tí interpelovaní, pokiaľ sa nezmení rokovací poriadok, lebo tak to má byť. A toto sú pravidlá, ktoré si koalícia schválila, tak láskavo by som poprosila o ich dodržiavanie. Okrem toho, ja sa chcem ešte premiéra Fica pýtať ďalšie interpelácie. Takže ešte stále je parlament nadradený vláde, tak by mohol nás poctiť tou svojou prítomnosťou o trochu dlhšie. V každom prípade, teraz k textu jeho odpovede. Ja som sa ho pýtala niekoľko otázok ohľadne toho, či teda vedel a bol informovaný Viktorom Orbánom, že maďarská strana organizovala alebo zosilňovala pohyb migrantov smerom na územie Slovenskej republiky s cieľom ovplyvniť voľby v roku 2023. Tiež som sa ho pýtala, či poskytol on alebo ním vedená vláda po nástupe do funkcie akúkoľvek protislužbu Maďarsku alebo Viktorovi Orbánovi a odkiaľ pochádzali informácie, ktorými disponoval a záhadným spôsobom sa dostal až do zariadenia, kde boli tí migranti vtedy ubytovaní. Dostala som na túto interpeláciu a na tieto tri otázky veľmi všeobecné odpovede, ktoré vlastne neprispievajú k vyriešeniu veci a okrem toho ešte aj tvrdí pán, že v tom čase on ako člen opozície nemal vôbec žiaden dosah na migračnú politiku Slovenskej republiky, ani na výkon migračnej politiky Maďarska. Tak s tým si dovolím polemizovať, pretože je verejne známe, že keď sa vláda úradnícka pokúsila otvoriť mimoriadnu schôdzu s cieľom zrušiť vydávanie potvrdení o zotrvaní vtedajším, vtedy platným, v takom znení, v akom to bolo, tak sa práve SMER napríklad neprezentoval. Čiže táto jeho odpoveď nesedí s realitou, pretože keby sa vtedy boli prezentovali a keby vtedy boli hlasovali, mohla napríklad táto povinnosť vydávať ľuďom, ktorí vtedy prichádzali na naše územie zo susedného Maďarska, tie potvrdenia, byť kľudne zrušená, možno by sa tí ľudia boli iným spôsobom zariadili. To dnes môžeme len odhadovať, čiže pokiaľ teda pán premiér Fico má pocit, že sa môže týmto obhajovať a môže takýmto spôsobom zo seba dávať preč zodpovednosť za to, čo sa tu dialo v lete 2023, tak takáto jeho obhajoba neobstojí a ja teda dúfam, že celá táto vec bude vyšetrená. A zrejme teda najmä orgánmi Maďarska, keďže Slovensko zjavne mieni ignorovať tie vážne tvrdenia súčasného maďarského premiéra, ktoré teda povedal. Ešte ale teda sa chcem vyjadriť aj k tomu, keďže my sme do Národnej rady predložili uznesenie, ktorým sme chceli vyzvať aj slovenské štátne orgány na to, aby vyšetrili teda tieto tvrdenia, ktoré mal pán Maďarič, súčasný premiér. A pri tej príležitosti, keď som bola na ústavnoprávnom výbore, pán Glück ma vyzval, aby som v rozpore so zákonom o ochrane utajovaných skutočností informovala. Pán Glück, však ste ma vyzývali, aby som informovala o tom, čo je v tých utajovaných... Pán predseda Kluk, poprosím vás, snáď tak sa môžete prihlásiť do rozpravy alebo môžete diskutovať niekde. Pán predseda, myslím, keď už teda musím koalíciu školiť z rokovacieho poriadku. Tak. Prosím. Aha, tak nie, je mi to ľúto, pán Glück. Kľudne sa prihláste interpeláciou. V každom prípade teda, keďže tam došlo k našej výmene ohľadne toho, či môžem alebo nemôžem informovať o veciach, ktoré podliehajú utajeniu, keďže sme sa mohli oboznámiť so siedmimi spravodajskými produktmi, ktoré v danom čase Slovenská informačná služba poskytla vtedy úradujúcemu premiérovi, kde teda pán Glück aj spochybňuje, či a ako vôbec sa tá vláda k tomu vtedy postavila. Tak ja už som mu na výbore odpovedala a chcem to aj tuto zopakovať pred širším plénom, že teda keby sa bol on išiel oboznámiť s tými vecami a nežiadal odo mňa, aby som porušovala zákon o ochrane utajovaných skutočností, tak asi by zistil, že tie odporúčania Slovenskej informačnej služby boli rôznorodé podľa toho, pod akým vedením práve Slovenská informačná služba bola a ako teda vedenie SIS vnímalo možnosti slovenskej vlády vo vzťahu k príchodu tých ľudí z Maďarska a že teda nebolo to jednotné stanovisko ani jednotné odporúčania, že z môjho pohľadu sa vtedajšia vláda zachovala v súlade s tým, ako napríklad aj Slovenská informačná služba odporúčala postupovať. Toľko k tomu, čo môžem v tejto veci povedať a teda vyhlasujem, že odpoveď pána premiéra Fica nepovažujem za uspokojivú a žiadam, aby o nej hlasovala osobitne Národná rada Slovenskej republiky. Ďakujem. Ďakujem veľmi.

Času budem teraz mimoriadne krátka, ale chcela som vystúpiť ešte pred prestávkou, lebo chcem podať návrh pozmeňujúci. V krátkosti len podľa môjho názoru ten prístup, ktorý zvolil parlament k prejednávaniu tohto návrhu zákona, teda o nového Občianskeho zákonníka, nie je v poriadku, ako tu už bolo povedané. Podľa mňa 12 a pol hodiny teda vôbec nie je dostačujúce. Naviac, my sme žiadali, aby pán minister Dostál o 40 minút naviac v rozprave. Teraz už mu ostali šesť minút po tom, čo teraz reagoval na pripomienky predchádzajúcich rečníkov. Je tu ďalších sedem rečníkov po mne. Bude mať šesť minút, aby reagoval na veci z rozpravy, čo podľa mňa nie je v poriadku. A nie je v poriadku ani to, že teda rozhodnutím v prípade, ak tento návrh zákona bude posunutý do druhého čítania, rozhodnutím predsedu Rašiho je pridelený len ústavnoprávnemu výboru. Aj z úst ministra spravodlivosti sme počuli, že ide o zákon, ktorý sa naozaj dotýka celého života človeka. Ja si myslím, že je tu oveľa viac výborov, ktoré by sa mali zaoberať a mal by byť reálne vytvorený priestor na to, aby sa zaoberali návrhom tohto zákona. Ako ideálne si myslím, že aj prvé aj druhé čítanie k Občianskemu zákonníku takéhoto významu, padajú tu slová ako generačný zákon, malo byť každé na osobitnej schôdzi a pred každým by sa malo absolvovať kolečko ministra spravodlivosti na jednotlivých výboroch, aby teda poslanci, ktorí sa venujú jednotlivým parciálnym veciam, sa mohli teda jednak s tým oboznámiť v dostatočnom časovom predstihu, zviesť tú polemiku a potom teda aj v tom druhom čítaní znova podľa mňa by to tak malo byť, že zodpovedne, ak by sme sa naozaj naozaj chceli zodpovedne k tomu postaviť, k tomuto Občianskemu zákonníku a neprehnať ho raketovou rýchlosťou parlamentu, tak takto by sa to udialo a je podľa mňa na škodu veci, že sa tak nedeje. A zároveň nechápem, ako mohol mať pán predseda Raši pocit, že po skrátení rozpravy v prvom čítaní postačuje, ak sa 2000 paragrafmi bude zaoberať len ústavnoprávny výbor. Mali sme tu ten zákon o medzinárodnej spolupráci v trestných veciach, ktorý bol dlhý a bolo k nemu 74 pozmeňovacích návrhov OĽaNO, tak koľko bude tu? Hej, si povedzme a zároveň, ako vravím, aj iné výbory by mali dostať šancu aspoň teda v tom druhom čítaní sa venovať tomuto návrhu zákona. Čiže ja navrhujem, aby sa rozhodnutie pána predsedu Rašiho o pridelení návrhu Občianskeho zákonníka len ústavnoprávnemu výboru zmenilo a aby bola táto tlač pridelená jednak Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. To si myslím, že tieto výbory by sa teda mali určite dostať šancu, aby sa zaoberali týmto návrhom zákona a zároveň by mal byť k tomu poskytnutý aj dostatočný priestor. To znamená, že nie, že zase na septembrovej schôdzi dostaneme šancu hodinu cez prestávku, aby sme sa tomuto zákonu venovali. Naozaj aj apelujem aj na koaličných poslancov, aby si vstúpili do svedomia. Tie výbory by mali byť k Občianskemu zákonníku pred schôdzou tak, aby bol dostatočný priestor sa tomu na jednotlivých výboroch venovať, aby aj poslanci, ktorí sú v rôznych výboroch, niektorí sú možno len v jednom, mali možnosť s ministrom a s jeho tímom reálne cez tú prizmu tej svojej oblasti, ktorej sa venujú a ktorej sa dotýka Občiansky zákonník, sa tomu venovať. No keďže vlastne by som aj tak bola prerušená, zatiaľ len procesne toto a potom sa prípadne ešte prihlásim ďalej. Ďakujem.

Pán predseda, navrhujem, aby podľa § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku bol čas vystúpenia v rozprave o Občianskom zákonníku ČPT 1312 pána ministra Borisa Suska predĺžený, jeho rečnícky čas o ďalších 40 minút. Odôvodnenie, keďže navrhovaný rokovací poriadok je skôr bičom na ministrov a nie bičom na opozíciu, tak pán minister Susko už vyčerpal takmer všetok svoj čas, keď vystúpil ako navrhovateľ v úvode, ale bavíme sa o Občianskom zákonníku, kde je takmer 2000 paragrafov. Je tam rozprava a my potrebujeme, aby mal minister Eštok zodpovedať aj na naše ďalšie otázky a polemiky v rámci tejto rozpravy. Pripomínam, že tá rozprava už bola skrátená na 12,5 hodiny, ale potrebujeme, aby minister dostal väčší čas. Ďakujem. Pán poslanec Michelko, nech sa páči.