Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ako som uviedol aj vo svojom úvodnom, úvodnom slove, generálny prokurátor je v rámci systému trestného práva Slovenskej republiky už teraz neobmedzený, neobmedzený panovník. Po tom, čo sme mali možnosť vidieť návrhy zákonov tejto vládnej koalície, či už promafiánsky balíček, alebo, alebo novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, vidíme, že vládna koalícia chce ešte posilniť tohto neobmedzeného panovníka, z ktorého chce urobiť v podstate boha.
My sme sa rozhodli ísť v Progresívnom Slovensku opačnou cestou, pretože vidíme, že generálny prokurátor, a to nielen ten súčasný, ale aj v minulosti, alebo špeciálny prokurátor, ktorý je dnes vo väzení, naozaj vedia účinne mariť trestné konania, zametať kauzy pod koberec. A ak by tejto vládnej koalícii išlo o spravodlivosť a účinné stíhanie trestnej činnosti, tak by nepostupovali tak ako, tak, ako navrhujú, nenavrhovali by také návrhy zákonov, ale podporovali by obmedzenie právomocí generálneho prokurátora, pretože, pretože ten... pretože táto funkcia sa naozaj stala, stala toxickou.
Ja sa budem v tejto, v tejto rozprave venovať dôvodom, detailným dôvodom, prečo, prečo je nevyhnutné tento § 363 upraviť, tak ako, tak, ako navrhujeme, a zároveň obmedziť právomoci generálneho prokurátora.
Tým prvým dôvodom je, že akým spôsobom bol vlastne, sa vyvíjal tento paragraf. No, v dôvodovej správe v roku, v roku 2005 sa počítalo s tým, že pôjde o mimoriadny opravný prostriedok. Postupom času sa to však zmenilo a dnes z neho máme opravný prostriedok, ktorý môže využiť ktokoľvek. Ten vývoj sa začal meniť, alebo teda ten paragraf sa začal meniť po tom, čo počas Radičovej vlády došlo k zákazu negatívnych pokynov, pretože sa chcelo zamedziť tomu, aby nadriadení prokurátori zmarili trestné konania, ktoré, ktoré dozorujú ich podriadení prokurátori. Vtedy zastupujúci generálny prokurátor, respektíve námestník, ktorý bol vtedy aj zastupujúci generálny prokurátor, Tichý doplnil do interného nariadenia Generálnej prokuratúry aj možnosť, aby sa tento paragraf mohol použiť aj v prípade uznesenia o vznesení obvinenia, na ktoré sa dovtedy, teda ktorý sa dovtedy mohol použiť len vo veľmi obmedzenom, obmedzenom rozsahu. To bol krok, ktorý mal vlastne zabezpečiť, aby aspoň generálny prokurátor mal tú moc zmariť trestné konanie, ak nejaký prokurátor, či už krajskej, alebo okresnej prokuratúry, sa snaží v spolupráci s políciou vyšetrovať kauzu, ktorá teda nie je vhodná, aby sa, aby sa vyšetrovala.
Následne v roku 2015 počas jednofarebnej vlády SMER-u parlament schválil zmenu Trestného poriadku v podobe, ktorú, akú poznáme dnes, s tým, že, s tým, že z § 363 vypadla tá zásadná podmienka, že sa môže použiť iba v prípade podstatného porušenia zákona, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Vtedy sa vlastne stalo, alebo teda tam je základ toho, že sa z § 363 stal nie mimoriadny, ale riadny, alebo teda opravný prostriedok, ktorý môže využiť každý, pretože tam nie je tá podmienka zásadného, zásadnej nezákonnosti, ktorá by mohla ovplyvniť to trestné konanie, to znamená, že akákoľvek hlúposť, akákoľvek maličkosť, ktorá sa stane, tak môže byť zámienkou na to, aby generálny prokurátor zrušil napríklad uznesenie o vznesení obvinenia. Ale, samozrejme, vieme, že, že k takýmto, takýmto prípadom dochádza a dochádza, ako som povedal, aj v tých, v tých najväčších kauzách, kde úplne maličké chyby, alebo, alebo aj chyby, alebo teda veci, ktoré ani nie sú chybami, ktoré nemajú vplyv na, na trestné konanie, na zákonnosť trestného konania, tak boli vytiahnuté, aby pomocou nich dali to vyšetrovanie na začiatok a tým aj zmarili, pretože, pretože niektoré úkony sú neopakovateľné, zároveň to má vplyv na svedkov, celkovo na, na čas konania, ak sa predlžuje, tak, samozrejme, že, že sa zmenšuje rapídne šanca na to, že sa úspešne vyšetrí, že sa dostane na súd a aj dôjde k nejakému spravodlivému, spravodlivému rozsudku.
Ako som povedal, v dnešnej dobe môže požiadať o trišesťtrojku naozaj každý, čiže nemôžme hovoriť o mimoriadnom opravnom prostriedku. Hovorím to preto a zdôrazňujem, pretože, že niektorí, niektorí advokáti napríklad sa v rámci verejného diskurzu opierali o to, že, že nemôže byť súdom preskúmavaný alebo ďalšou inštanciou preskúmavaný, preskúmané rozhodnutie, ktoré rozhoduje o mimoriadnom opravnom prostriedku. To už, to už jednoducho, jednoducho neplatí. A preto aj my si dovoľujeme navrhnúť, aby mali možnosť o rozhodnutiach podľa § 363 rozhodovať súdy. Dnes jednoducho tieto rozhodnutia nemôžu byť efektívne preskúmané, pretože, pretože áno, stále sa časť odbornej obce tvári, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, čo som pred chvíľou niekoľkými spôsobmi vyvrátil.
V demokratickej spoločnosti, v právnom štáte by mala byť vždy možnosť, aby o akejkoľvek veci, akomkoľvek rozhodnutí orgánu verejnej moci rozhodoval súd najmä v prípade, pretože tu ide o trestnú činnosť, ide o najzávažnejšie, najzávažnejšie prípady, ktoré súdy prejednávajú, pretože, pretože samozrejme, sú tam poškodení, ktorí, ktorí jednoducho, ak sa nedovolajú spravodlivosti prostredníctvom prokuratúry, tak... a teda generálny prokurátor zruší trebárs obvinenie, tak jednoducho nemajú, nemajú možnosť sa obrátiť na súd, nemá nikto takú možnosť, ale to konanie sa už v mnohých prípadoch, v mnohých prípadoch nezačne. Preto je, preto je podľa nás veľmi dôležité, aby, aby tieto rozhodnutia podľa § 363 mal možnosť efektívne preskúmať súd s tým, že ten návrh budú môcť podať policajti alebo prokurátori.
Zároveň vraciame do, do znenia toho paragrafu to podstatné porušenie, tú podmienku podstatného porušenia, pretože, pretože naozaj častokrát dochádza k tomu, že akákoľvek zámienka sa dá nájsť v tom spise, aby mohol generálny prokurátor povedať, že áno, toto je, toto je chyba, ktorá, teda ide o nezákonnosť a následne môžeme, môžeme zrušiť rovno, rovno celé obvinenie.
Ak má opravovať rozhodnutia generálneho prokurátora súd, bolo by to oveľa efektívnejšie, ako keby, navyše, ak by kontrolu zákonnosti vyšetrovania, pardon, ak by vykonávali kontrolu zákonnosti vyšetrovania rovno sudcovia pre prípravné konanie bez zásahov generálneho prokurátora. To je, to je niečo, čo ide až nad rámec tohto návrhu, ale každopádne, ak chceme zachovať ten § 363, tak, tak stále by tam mala byť tá ingerencia súdu, ktorý aj v rámci prípravného konania, samozrejme, takisto rozhoduje, napríklad v prípade, v prípade väzby.
a tie argumenty o tom, že nejde o efektívne riešenie, sú jednoducho lož, pretože, pretože aj teraz sa rozhoduje o väzbe, zároveň v rámci prípravného konania sú, sú prísne lehoty a tie súdy to teda v drvivej väčšine prípadov stíhajú, stíhajú, stíhajú bez problémov. Takže, takže tie námietky, že ak by sme pridali do kontroly zákonnosti prípravného konania priamo, priamo súdy, jednoducho neobstojí.
To, čo je, to, čo je tam závažnejšie, je, že, že § 363 jednoducho obsahuje príliš veľké riziko zneužitia a zároveň žiadne riziko vyvodenia zodpovednosti za jeho nesprávne použitie. Trestný zákon poskytuje generálnemu prokurátorovi a jeho zástupcom obrovský priestor na zneužitie, avšak nenesú a nemusia niesť žiadnu, žiadnu zodpovednosť, ak náhodou rozhodnú zle. Ale to sa, samozrejme, samozrejme, nedozvieme, pretože, pretože nikto, žiaden orgán nie je, nie je oprávnený povedať, že pochybili. Ak vám zákon svojou vágnou formuláciou poskytuje možnosť urobiť čokoľvek, nemôže vám hroziť žiadny trest, prečo to potom nevyužívať alebo nezneužívať, najmä ak je vaše celkové postavenie a kompetencie také silné, že ste vlastne neohrozený vládca, ktorý sa nikomu nemusí zodpovedať.
Ja považujem tento dnešný stav za obrovské zlyhanie celej politickej reprezentácie, ktorá toto dovolila alebo zapríčinila, pretože tento stav má obrovské následky na spravodlivosť a pocit elementárnej spravodlivosti všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú.
Pokiaľ ide ešte o tú, tú filozofiu tej, toho § 363, ktorá teda je konečným nejakým rozhodnutím v podstate v niektorých prípadoch, kde sa už nepodarí obnoviť, obnoviť to, to trestné stíhanie alebo, alebo prípravné konanie, tak je to v rozpore s tým, že o zákonnosti má s definitívnou platnosťou a účinnosťou rozhodovať, rozhodovať iba súd. Tu sa dostávame aj k tej, k tej motivácii politickej reprezentácie mať svojho generálneho prokurátora. Vždy to tak, vždy to tak bolo. Pamätáme si, pamätáme si tie obrovské boje napríklad aj za Radičovej vlády. Vtedy dokonca pani premiérka podala demisiu alebo teda musela naozaj použiť všetku svoju váhu, aby nedošlo k zvoleniu jedného človeka za... alebo k opakovanému zvoleniu vtedajšieho generálneho prokurátora a bolo to veľmi vážne. A možno s výnimkou toho, čo sme zažili posledné, posledné dva mesiace, tak ja si nepamätám, že by, že by zúrila taká, taká vojna alebo taká bitka v parlamente, ako keď išlo o zvolenie generálneho prokurátora.
Každopádne v právnom štáte je nemysliteľné, aby o zákonnosti rozhodoval s konečnou platnosťou jeden človek, ktorý je navyše dosadený, dosadený politikmi, namiesto nezávislého a nestranného súdu.
Pokiaľ ide o posledné tri roky a o generálneho prokurátora, ktorý sám mal problém s tým, ako sa aplikuje § 363, ako je nastavený, hovoril o tom, že tento paragraf spôsobuje v trestných konaniach šarapatu, a hovoril aj o tom, že je potrebné ho, je ho potrebné upraviť a minimálne vrátiť, vrátiť sa do znenia spred roka 2015, kedy ho jednofarebná vláda SMER-u zmenila. Stalo sa to, že, že pán generálny prokurátor Žilinka zmenil názor, ale nielen to. Začal využívať túto svoju právomoc spôsobom, a to v citlivých kauzách, spôsobom, ktorý bol a je nedôveryhodný, nedokázal vysvetliť a presvedčiť verejnosť aj odbornú, aj laickú o tom, že tieto jeho rozhodnutia sú namieste a sú správne. Navyše dopustil sa aj závažného excesu, ktorý potvrdil aj Ústavný súd, a to, že aplikoval § 363 v prípade, v ktorom ho aplikovať vôbec, vôbec nemal, pretože nešlo, nešlo o prípad, kde by bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej, voči konkrétnej osobe, ale len vo veci. Generálny prokurátor hrubo porušil ústavu, hrubo prekročil svoje právomoci a na tomto prípade vidíme, aký on je veľký pán na Slovensku. V podstate ktokoľvek iný by hrubo porušil svoje právomoci a ústavu, tak by musel niesť zodpovednosť. Nielen politickú u politikov, ale aj disciplinárnu alebo trestnoprávnu. Generálnemu prokurátorovi sa však nič nestalo. Aj preto dávame návrh na zmenu § 363, pretože je vágny, pretože je ľahko zneužiteľný a zároveň ten, kto vydáva rozhodnutia podľa tohto paragrafu, je nepostihnuteľný.
S kolegyňami Zuzanou Števulovou a Luciou Plavákovou predkladáme aj iný návrh zákona, ktorý sa týka disciplinárnej zodpovednosti generálneho prokurátora. Takže verím, že aj toto bude ďalšia vec, ktorá, ktorá pomôže tomu, aby, aby na Slovensku sme nemali, alebo sme naozaj mali generálneho prokurátora, a nie neobmedzeného, neobmedzeného panovníka.
Máme tu ešte argumenty, ktoré, ktoré zaznievajú v tom, v tom verejnom diskurze, a chcem sa im ešte v skratke venovať. Jedným z nich je, že rozhodnutím podľa § 363 sa nedá vyšetrovanie zmariť. Ten, kto to hovorí, buď klame, alebo, alebo nevie, o čom hovorí. Tvrdenie, že pomocou § 363 nie je možné zmariť vyšetrovanie, sa objavuje často u tých, ktorým nejakým spôsobom vyhovuje súčasný stav. Zatiaľ som nepočul ani jeden argument, prečo by malo byť toto tvrdenie pravdivé. Pre opačné tvrdenie je však argumentov viacero.
Za prvé, vyšetrovanie je možné vďaka tomuto paragrafu alebo rozhodnutiu podľa tohto paragrafu je možné extrémne natiahnuť. Generálny prokurátor môže vrátiť to konanie na začiatok ixkrát a kedykoľvek, čo samotné, samozrejme, má vplyv na to, či sa nejaká vec podarí vyšetriť, alebo nie. Samotné to, to natiahnutie.
Za druhé, niektoré úkony a dôkazy sú neopakovateľné a ak sa začne vyšetrovať odznova, už sa nedajú znova použiť.
Za tretie, ak sa vyšetrovanie začína stále odznova, môžu kľúčoví svedkovia prestať vypovedať či už zo strachu, alebo jednoducho stratia trpezlivosť.
Áno, generálny prokurátor nezmarí tým jedným úkonom celé vyšetrovanie, ale vie naozaj účinne pôsobiť v týchto troch veciach tak, aby k tomu zmareniu naozaj došlo.
Ďalším, ďalším argumentom pre, pre zúženie právomoci generálneho prokurátora, je, že podľa, podľa našich analýz nemá, nemá v Európe generálny prokurátor, nikde v Európe takúto, takéto silné postavenie, takúto silnú, takúto silnú právomoc. Spomínal som nález Ústavného súdu, ktorý teda hovoril o tom, že generálny, súčasný generálny prokurátor hrubo porušil svoje kompetencie a aj ústavu, a v tomto náleze Ústavný súd vykonal komparáciu právnej úpravy ôsmich štátov – nemeckej, rakúskej, francúzskej, talianskej, španielskej, slovinskej a chorvátskej – a ani v jednej nenašiel podobný inštitút. V uvedených štátoch najvyšší prokurátor jednoducho nemôže zrušiť rozhodnutie nižšieho prokurátora.
Zástancovia § 363 tiež často argumentujú, že v Českej republike môže najvyšší štátny zástupca zrušiť nezákonné rozhodnutie nižšieho štátneho zástupcu, zabúdajú však dodať, že najvyšší štátny zástupca môže zrušiť iba rozhodnutia o nestíhaní podozrivého, v zastavení trestného stíhania alebo postúpení veci. Teda aby štátni zástupcovia nemohli zametať kauzy pod koberec, tak, tak je to nastavené. A zase tu máme argument, ktorý je falošný, ktorý, ktorý je používaný účelovo, aby sedel do obrany toho súčasného nastavenia, ale v skutočnosti, v skutočnosti v Českej republike je to nastavené úplne, úplne naopak, ako je to v našom § 363. Napríklad aj v Taliansku, kde má prokuratúra podobné ústavné postavenie, čiže je to, je to orgán sui generis, ktorý je nezávislý, tak si dali záležať na tom, aby, aby toto, toto postavenie, ktoré je naozaj špeciálne, aby bolo nejakým spôsobom vyvážené kontrolnou právomocou ostatných zložiek moci, najmä súdnou. Jednoducho ak my si povieme, že dobre, takýmto spôsobom budeme mať nastavenú prokuratúru, ktorá bude nezávislá, v podstate sa nikomu nezodpovedá v rámci, v rámci trebárs politiky alebo, alebo ostatných zložiek moci, no tak potom nemôžme čakať, že tá prokuratúra bude nezávislá v skutočnosti. Ono sa bude diať to, že, že sa to vymkne spod kontroly a že ten orgán nebude nezávislý, ale, ale bude uplatňovať svojvôľu alebo bude vyhovovať nejakým neformálnym tlakom, pretože, pretože tlak zákona alebo tlak súdnej moci a kontrola súdnej moci jednoducho, jednoducho ak tam nie je, tak, tak vyvoláva pocit, že môžete, že môžete všetko.
Posledná vec, ktorej by som sa chcel venovať, lebo to tu tiež zaznieva, že prokurátor je pánom trestného konania, čo, čo je pravda, ale na Slovensku uplatňujeme túto doktrínu úplne absurdným spôsobom, pretože nie, prokurátor nemusí byť absolútnym pánom trestného konania. Dokonca by ani nemal, aspoň nie v modernom demokratickom štáte. V krajinách, kde prokuratúra funguje v súlade s verejným záujmom na stíhanie kriminality vrátane najzávažnejšej kriminality a kriminality na najvyšších miestach, majú v trestnom konaní prepracovaný precízny systém bŕzd a protiváh, aby sa vyhli tomu, že má vyšetrovanie pod palcom jeden orgán alebo nebodaj jeden človek. Tieto brzdy a protiváhy spočívajú v kombinácii právomoci súdu kontrolovať zákonnosť prípravného konania a silnej inštitucionálnej a verejnej kontroly prokuratúry.
Na Slovensku, žiaľ, nemáme ani jednu z týchto vymo... z týchto vymožeností. Preto sme pripravili tento návrh, návrh zákona s tým, že, s tým, že v podstate sa venujeme trom veciam, a to je teda, v prvom rade náš návrh zakladá právo podať sťažnosť voči uzneseniu generálneho prokurátora o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a zároveň určujeme orgán, ktorý je oprávnený o tejto sťažnosti rozhodnúť. Ide teda o súdy, no a cieľom je umožniť preskúmanie uznesenia generálneho prokurátora v prípravnom konaní nezávislým súdom.
Takisto priznávame prokurátorovi a policajtovi podať túto sťažnosť proti uzneseniu generálneho prokurátora v prípravnom konaní. Teda to sú oprávnené osoby, ktoré, ktoré, ktoré môžu v rámci, v rámci tohto konania podať sťažnosť a vlastne umožniť prieskum zákonnosti súdom.
Tak ako som spomínal, do § 363 ods. 1 dopĺňame tú právnu úpravu, ktorá vypadla v roku 2015, aby sa vlastne vykompenzoval ten zákaz negatívnych pokynov, a teda generálny prokurátor by podľa nášho návrhu bol oprávnený vydať uznesenie o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní, iba ak teda tam bolo závažné, závažné porušenie, závažná nezákonnosť, ktorá má vplyv na trestné konanie.
No a zároveň, zároveň vylučujeme, čo je, čo je podobný cieľ ako, ako návrh poslancov za stranu SaS, vylučujeme, aby generálny prokurátor mohol, mohol zrušiť uznesenia o vznesení obvinenia. Pretože ako som spomínal vo svojom vystúpení pred chvíľou, naozaj ak sa vracia na začiatok to konanie, pričom išlo, išlo o nezákonnosť, ktorá nemala vplyv na celé trestné konanie, na zákonnosť celého konania, tak jednoducho to za prvé nedáva zmysel a za druhé naozaj to vytvára obrovský priestor na zneužívanie. Čiže, čiže, čiže tie čiastkové veci bude môcť zrušiť pre nezákonnosť, ale nie celé, celé obvinenie.
V neposlednom rade, v neposlednom rade navrhujeme, aby podanie sťažnosti voči rozhodnutiu generálneho prokurátora malo, malo odkladný účinok.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
