19. schôdza

5. 9. 2017 - 19. 9. 2017
 
 
Loading the player...

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 14:14 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:14

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže opäť, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť aj k tomuto návrhu. Sú to teda, ako sme sa bavili, sú také viacej technické teraz tie návrhy, takže tá rozprava zrejme pôjde tak rýchlejšie a tak viacej technicky. Nechcem tu nejako tým zdržovať.
My sme sa veľa bavili o virtuálnych registračných pokladniciach, kde sme teda vtedy sa trošku bavili aj o tejto spomínanej e-kase alebo elektronickej kase, čo bolo aj avizované z dielne ministerstva financií. Takže máme to tu v prvom čítaní. Môžme povedať, že tento systém smeruje k tomu, že naozaj bude stransparentnené celé toto prostredie používania registračných pokladníc, ak to bude teda dokončené tak ako treba. Takže z tohto pohľadu je to, samozrejme, dobrý krok. K tomu tá samotná virtuálna pokladnica, k tomu som teda vystupoval dosť ešte v máji, myslím. Takže nepotrebujem sa k tomu vracať.
Pár vecí, ktoré teda myslím si, že neboli nejako zohľadnené, a to len tak okrajovo z hľadiska tej virtuálnej pokladnice. Neviem teda, ja plánujem sa i stretnúť aj priamo s ľuďmi z Finančnej správy, ktorí to majú na starosti, aby som tieto technikálie radšej komunikoval s nimi, lebo myslím si, že aj z toho medzirezortného pripomienkového konania tam vyplynuli nejaké veci, ktoré teda neboli zohľadnené. Ja len tak možno spomeniem aj v tomto zákone, ktoré sú len tak pre ilustráciu, možno aby ste aj vy, kolegovia ,vedeli, že je tam zadefinované, že sa nesmie použiť iba nejaký alfa numerický znak, ale sú napríklad požiadavky, a teraz nie je to možno úplne vykomunikované, že či napríklad také ako v reštaurácii, keď prídete sú štyri menu, že či to menu môže byť, či spĺňa tie podmienky. Ale to už sú také naozaj technikálie, ktoré teda počkám si na to vysvetlenie priamo teda s ľuďmi, ktorí to majú na starosti.
Čo ma tam prekvapilo a opäť nie som si úplne istý, že nie je možnosť zatiaľ teda, aspoň tak, ako je to dizajnované, že by tieto elektronické registračné pokladnice alebo, resp. tie systémy, ktoré sú dneska na trhu sú rôzne aj skladové. To sa týka skôr možno práve tej virtuálnej registračnej pokladnice, že dneska sú rôzne skladové systémy a tak ďalej. A z toho čo som pochopil, tak nie je tam prepojenosť medzi týmito systémami a virtuálnou registračnou pokladnicou, že treba znovu do toho prostredia nahadzovať tie položky čo môže byť teda prácne pomerne. Sú tam aj nejaké ešte problémy ohľadom tlačiarní a tak. Takže myslím si, že je dôležité na tomto popracovať, aby, keď to príde do praxe, aby to naozaj bolo zjednodušenie toho systému, aby sa nestalo, že zrazu zistíme, že mnohí podnikatelia narážajú na to, že je tam duplicita úkonov, ako sme niekedy v štátnej správe na to zvyknutí.
Ja som teda zažil takúto len tak pre ilustráciu, príklad na katastri myslím, kde teda bol zavedený, že môžete podávať žiadosť elektronickým podpisom, ale pre pracovníkov katastru to spôsobilo jeden pracovný úkon navyše, čo im to malo zjednodušiť, lebo vlastne nemali spôsob, akým to prepojiť do toho systému, čiže oni si to museli vytlačiť a naťukať to prácne oni. Čiže toto je niečo podobné, čo tu, zdá sa, môže by mohlo byť. Takže toto sú tie technikálie, ktoré myslím si, že v 21. storočí by vieme zvládnuť na tom elektronickom trhu alebo teda sú tu mnohé firmy, ktoré si s takýmito riešeniami vedia poradiť a myslím si, že je dôležité, aby aj štátna správa, aj Finančná správa bola naozaj z hľadiska tej miery elektronizácie na úrovni súkromného sektora.
Takže toto je k samotnému, teda k nejakým tým technickým veciam. Ja si myslím, že teda hovorím, ak sa napoja všetky tieto registračné pokladnice na Finančnú správu a budú či už v reálnom čase, záleží od toho ako to bude nastavené alebo teda na konci dňa, odosielať všetky údaje, ktoré sa v nich nachádzajú, tak toto myslím si, že áno, výrazne pomôže a zníži tú mieru tej šedej ekonomike, akoby sme to mohli možno nazvať. Takže preto si myslím, že toto je dobré riešenie, je to dobrá cesta. Hovorím, sú tam ešte nejaké veci, ktoré ma zaujímajú, ako budú vyzerať aj z hľadiska obstarávania, lebo tam pri tej verejnej registračnej pokladnici som teda mal nejaké pochybnosti aj o tom, ako to bude vyobstarané, v akom objeme, či tie peniaze naozaj sú vynaložené efektívne, asi je to najlepšie slovo. Takže toto sú veci, ktoré mi aj tu vyskakovali, ale tým, že sme v prvom čítaní a tým, že plánujem sa i stretnúť teda s ľuďmi z Finančnej správy, tak zatiaľ si to ponechám a možno potom v druhom čítaní, ak by teda som videl, že sú tam nejaké ešte medzery, tak by som ich priniesol alebo vám ich prinesiem priamo na ministerstvo financií.
Takže toľko k tomu ako také nastolenie k tomuto zákonu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 14:14 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:20

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja chcel len v reakcii na vystúpenie pána poslanca povedať, že to je úplne správny postup kontaktovať sa priamo s ľuďmi, ktorí so zavádzaním tohto systému bojujú alebo pracujú s ním. Takže pevne verím, že pri druhom čítaní aj pri rokovaní na výboroch dostanete odpovede na svoje otázky.
Chcem ale sa podeliť so skúsenosťou zo včerajška. Dámy a páni, ja som včera bol, samozrejme, účastný stretnutia vlád Českej a Slovenskej republiky. Rokoval som aj so svojím partnerom ministrom Pilným, vašim bývalým kolegom, šéfom hospodárskeho výboru Poslaneckej snemovne v Českej republike. A chcem povedať niečo, čo si my vlastne ani neuvedomujeme, do akej veľkej miery my v niektorých záležitostiach máme kultivovaný konsenzus, hej. Lebo v Českej republike, v našej bratskej spriatelenej krajine téma elektronickej evidencie tržieb proste pomaly zbúrala vládu a táto téma čistoty podnikania, ak to chcete takto nazvať, sa stala úplne deliacou líniou aj dokonca v predvolebnej kampani, čo je podľa mňa z optiky slovenskej už dneska akoby aj nepochopiteľné. Mne je tento konflikt, pre mňa je nepochopiteľný, hlavne ráznosť a zavádzajúce argumenty z rôznych strán niekde určite. Našim zámerom nie je sa stavať na jednu alebo druhú stranu.
Chcem len povedať, že v tomto sme Českú republiku dávno, dávno predbehli. A treba sa niekedy aj pochváliť, lebo Slováci sa majú tendenciu málo chváliť. Treba proste oceniť, že máme naprieč celého politického spektra konsenzus v tom, že je úplne normálne proste evidovať tržby a hlavne sa domáhať normálneho zákonného správania zo všetkých strán, samozrejme zo strany štátu aj zo strany podnikateľov, zamestnancov a všetkých ostatných.
Vy veľmi dobre viete, že model virtuálnej pokladnice bol v podstate zvolený z našej strany ako ponuka pre podnikateľov, ktorí zo zákona museli dodatočne v podstate povinne evidovať svoje tržby, aby nemali zvýšené náklady na obstaranie klasickej tej starobylej registračnej pokladnice s povinným servisom a s tými udržiavacími poplatkami, tak sme vlastne ponúkli zo strany štátu aplikáciu, dneska proste elektronickú podobu registračnej pokladnice, ktorá je zadarmo, a to znamená, fatálne znižuje náklady zo strany podnikateľov.
Ja si pamätám, ak sme pri zavádzaní eura vymieňali celú technológiu v celej krajine, tak to boli desiatky miliónov eur, ktoré museli vynaložiť vlastne podnikatelia na to, aby vyhoveli štandardom. Tie štandardy sú tu prítomné dodnes. Postupne, ak ste si možno všimli, sme vlastne zaviedli povinnosť elektronického napojenia a my pripravujeme, a dúfam, že na to tiež získame konsenzuálny súhlas aj z vašej strany, pripravujeme sa on-linezáciu, to znamená, v istom momente, či to bude táto vláda alebo nejaká iná administratíva, ktorá predstúpi pred Národnú radu, príde s návrhom riešenia v podstate on-line registrácie všetkých hotovostných operácií v krajine v oblasti služieb, predaja tovarov a podobne. Takže my na to vlastne pripravujeme technológie tak, aby to bolo proste, aby sme vedeli spracovať tie údaje, aby sme mali databázy, aby sme mohli potom s nimi, samozrejme, pracovať, aby sme nezabili podnikateľov z hľadiska dodatočných nákladov.
Myslím, že ak k tomu pristúpime, tak potom by sme mali postupovať možno nie princípom zase nejakého kobercového náletu, ale ísť po sektoroch, ktoré sú najcitlivejšie a najproblematickejšie aj z hľadiska tých medzier vo výbere daní, ktoré dobre poznáme, či sú to minerálne oleje, tabak, mnohé iné oblasti. Takže s takýmto konceptom pracujeme, to nie je žiadna tajnosť. Takže v momente, keď bude aj Finančná správa, ale aj verejnosť a podnikateľská obec pripravená na takýto krok, tak toto bude pokračovanie v podstate. A touto novelou, o ktorej dneska hovoríme, je vlastne nejaká technologická základňa, preto o nej treba hovoriť, hovoriť, nemá to žiadnu nejaké politické pozadie. Je to len snaha pustiť veci nejakým smerom a samozrejme, ak máte na to iný názor, máte nejaké pripomienky a hlavne skúsenosti, treba s nimi prísť. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

5. 9. 2017 o 14:20 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:25

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pokračovanie je v podstate realizácia akčného plánu boja proti daňovým podvodom. Toto už je, toto je naozaj oveľa zásadnejšia vec. Je tu reakcia samozrejme aj na spomínaný akčný plán boja proti daňovým podvodom. Ale je tu reakcia naša relatívne rýchla, na to, ako štát vie reagovať, ale relatívne rýchla z pohľadu príbehov a ľudských príbehov, ktoré sa udiali v posledných rokoch.
Navrhujeme reformu napríklad daňového tajomstva, ktorej cieľom bude zvýšiť daňovú transparentnosť pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. Naozaj zásadná zmena. Súčasných 51 výnimiek z daňového tajomstva sa nahradí všeobecnou výnimkou, podľa ktorej získajú prístup k daňovému tajomstvu všetci, ktorým vznikne zákonný nárok podľa osobitného predpisu. Dodnes to bolo tak, že ak niekto v podstate chcel sa oboznamovať s daňovým tajomstvom, tak v podstate musel cez tento zákon o daňovom poriadku sa dostať do patričnej výnimky. Postupne vidíte, ako nám starla, ako nám dospievala republika, sa to rozšírilo na 51 výnimiek. Teraz sme zvolili úplne iný prístup. Hovoríme o všeobecnej výnimke. To znamená, akonáhle bude v nejakom hmotnoprávnom predpise, v nejakom zákone nejaká inštitúcia zo svojho zákona, z podstaty svojho fungovania, napríklad ÚRSO si zoberme príklad, ÚRSO, ktoré chcelo v minulosti kontrolovať nedoplatky na daniach z hľadiska vo vzťahu k poberaniu nejakých iných benefitov, tak sa muselo dostať cez tento zákon vlastne k daňovému tajomstvu takto. V podstate, ak rozhodnete, že nejaká inštitúcia v tejto krajine má právo alebo dokonca povinnosť z hľadiska používania verejných zdrojov sa informovať o plnení daňových povinností, tak na základe tohto bude môcť priamo vstúpiť do, aj do daňového tajomstva. Už v súčasnosti sa zverejňujú rôzne zoznamy, ako napríklad zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, či zoznam daňových dlžníkov a ďalšie.
Zavádzame ale nové registre. Týmto zákonom navrhujeme od roku 2018 zverejňovať aj zoznam uplatnených nadmerných odpočtov a priznanej vlastnej daňovej povinnosti, a to už od prvého eura, prvého centu, ktorý vo vzťahu podnikateľ-štát, štát-podnikateľ v oblasti dane z pridanej hodnoty nastane. To znamená, prvýkrát sa tak udeje, ak schválite tento zákon, prvýkrát sa tak udeje budúci rok, to znamená, informácie za prvé tri mesiace roku 2018 budú zverejnené najneskôr v máji, v júni budúceho roku.
Rovnako navrhujeme zverejňovať zoznam priznanej dane z príjmov právnických osôb. V podstate sa snažíme nahradiť už dnešný zoznam daňovej povinnosti. Ak si pamätáte, my sme pred niekoľkým rokmi zrušili daňové tajomstvo vo vzťahu k daňovej povinnosti. Slovensko patrí k málo krajinám vo svete, kde daňová povinnosť jednotlivých firiem nie je daňovým tajomstvom. To znamená, je verejne prístupná. A pravdou ale je, že sme čerpali a zostavovali sme register na základe informácií z registra účtovných závierok, ktoré napĺňajú samotní daňovníci a, bohužiaľ, neporiadne. Aj z toho vznikali chaotické informácie, neúplné zoznamy. Čiže prichádzame s inováciou tohto záväzku v podobe toho, že budeme na základe skutočných daňových priznaní zostavovať vlastný zoznam. To znamená, tým prameňom zdrojov nebudú účtovné závierky, ktoré sú samozrejme prístupné verejnosti a naďalej ich firmy budú v digitálnej forme podávať a dúfam, že v čase budú čoraz a čoraz korektnejšie aj z hľadiska údajov, ale zdrojom registra údajov o daňovej povinnosti budú samotné daňové priznania a tým pádom finančná správa bude môcť prevziať zodpovednosť za správnosť týchto údajov.
Od roku 2019 sa budú zverejňovať aj zoznamy osobitných odvodov, platiteľov osobitných odvodov finančných inštitúcií a regulovaných osôb. To znamená, to tiež bude verejne prístupné, kto a v akej výške platí tieto odvody. Mám na mysli bankový odvod a odvod, ktorý platia firmy, ktoré pôsobia v regulovanom období.
Myslíme si, že zverejňovanie týchto zoznamov bude prispievať k lepšej informovanosti verejnosti, k väčšej transparentnosti podnikateľského prostredia a bude naozaj pomáhať aj v boji proti daňovým únikom.
Ďalšou novinkou, ktorú navrhujeme zaviesť, je index daňovej spoľahlivosti. Jeho cieľom je vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne hodnotenie daňových subjektov. Finančná správa bude interne známkovať podnikateľov na základe toho, ako si budú plniť svoje daňové povinnosti. Opatrenie bude mať najmä motivačný a preventívny charakter. K tým, ktorí si svoje povinnosti budú plniť načas a riadne, bude finančná správa pristupovať ústretovejšie. Chcete, otázka, ako ústretovejšie? Napríklad dneska je stanovená maximálna lehota vyplatenia nadmerného odpočtu. Samozrejme, je to úplne reálne, je dnes zoznam platieb, ktorý v prípade firiem s ratingom A napríklad bude o pár dní skôr, hej. To znamená, bude sa môcť daňovník, ktorý, a tých daňovníkov ja stále, verím, je väčšina, ktorí si proste prirodzene plnia svoje povinnosti, budú mať výhody. O tých výhodách budeme ešte len hovoriť. My opäť, my zavádzame len tento inštitút a budeme na ňom ešte celý rok pracovať. Bude zatiaľ interný a pevne verím, že raz, ak si získame dôveru podnikateľskej verejnosti, verejnosti ako takej, tak sa možno tento, a ja by som bol rád, keby tento index bol verejný v budúcnosti. Ale najprv si musíme získať samozrejme, Finančná správa si musí získať dôveru v tom, že to bude naozaj fér známkovanie na základe objektívnych kritérií bez nejakých subjektívnych vplyvov. A na to potrebujeme nejaký čas, skúsenosti, ale verte, že to je presne ten posun v oblasti zlepšovania daňovej disciplíny, ktorá má nie represívny charakter, ale ten úplne opačný, a je úplne v rozpore s princípmi nejakej kolektívnej viny alebo nejakého kolektívneho trestania.
V ďalšom tento návrh zákona obsahuje transpozíciu smernice Rady a zabezpečujeme prístup Finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Ako propodnikateľské opatrenie zavádzame, navrhujeme predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní, to znamená, ak rozhodnutie orgánu Finančnej správy, podnikateľský subjekt bude mať dlhší čas na to, aby mohol sa odvolať voči takémuto rozhodnutiu. A zavádzame, to bolo aj verejne komunikované, zavádzame povinnú elektronickú komunikáciu pre právnické osoby zapísané v Obchodnom registri od 1. januára 2018 a pre fyzické osoby podnikateľov od 1. júla 2018. Takže toto sú proste témy, s ktorými medzi vás prichádzame. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

5. 9. 2017 o 14:25 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:34

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5. 9. 2017 o 14:34 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:35

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel povenovať pár veciam. Veľmi zaujímavý je ten daňový index. Myslím, že to je naozaj dôležitý nástroj a prináša novú mentalitu do nazerania alebo teda do komunikácie medzi štátom a daňovým subjektom, ktorý podľa mňa je už tak dlho potrebný na Slovensku.
Na jednej strane, áno, hovoríme o vlastne znižovaní DPH, medzery, kde je potrebné naozaj postihovať a odstrániť všetkých, ktorí sú "nedotknuteľní", alebo dohľadať všetkých tých, ktorí zneužívajú systém, ktorí v ňom vedia chodiť a ktorí proste využívajú to, aby sa mohli obohacovať na úkor peňazí daňových poplatníkov. Na druhej strane je pre to, ak sa ide do tejto silnejšej represie, dôležité zavádzať naozaj aj ocenenie tých, ktorí so štátom komunikujú a ktorí sú ochotní byť aj práve v tomto období, kedy vidíme ako sa mnohokrát s peniazmi daňových poplatníkov nakladá, ktorí sú ochotní vlastne byť tými čestnými a zodpovednými daňovníkmi. Myslím si, že tento trend, ktorý možno povedať, že prichádza zo západných krajín, vidíme už dlho, je dobré že dorazil a že sa začína presadzovať aj u nás a myslím si, že bude veľmi dôležité veľa o tom hovoriť práve na to, aby možno aj zamestnanci v štátnej správe, finančnej správe si zvykli na tento postoj.
Aj keď musím povedať, že už sa to pomaly deje. Možno tým prvým heslom, ktoré vzniklo pred viacerými rokmi, že spokojný daňovník, či jak to bolo, je občan, áno, nejak tak to bolo proste niečo, že spokojný zákazník. Nie, nie, nebolo to. Myslím, že niečo to bolo. Spokojný občan je cieľ v súvislosti s teda daňovníkmi. Tak to ma veľmi prekvapilo, keď som to videl na daňovom úrade. Aj keď teda myslím, že najprv to bolo len na tých stenách a ešte priamo sa to človek nestretal. Možno od ľudí. Ja musím povedať, že ten posun tu nastal, a myslím si, že aj mnohí pracovníci daňových správ pristupujú veľmi konštruktívne, férovo, ak vidia, že ten daňovník je zodpovedný. Takže takýto nástroj len zjednoduší prácu aj im, zjednoduší, myslím si, že prácu aj samotným daňovníkom a môže určite pomôcť.
Mňa tam zaujalo v tom návrhu zákona taká, alebo teda v tej dôvodovej správe, že vlastne sa daňový úrad sa snaží teda získať si dôveru a teda diskrétnosť je prvý prvok. Ale myslím si, že to je len jedna časť toho, ako môže daňovník budovať dôveru voči daňovej správe, lebo diskrétnosť je podľa mňa samozrejmosť, ktorá musí byť na strane daňovej správy. Skôr, čo je väčšie riziko, je to, aby to nebolo predmetom nejakej budúcej šikany tie informácie, ktoré on poskytne. Čiže preto bude veľmi dôležité, ako ten daňový index začne fungovať v samotnej praxi, aby táto obava nejakým spôsobom nebola neplnená. Takže mňa by určite zaujímalo práve, lebo teraz sa bavíme len tak filozoficky, ale neviem, pán minister, ak teda je to už nejako dané, že aké budú tie kritériá, alebo neviem, či teda, lebo ste to tak povedali aj vágne, to poviem, ale možno tak, že nebolo to ešte presne zadefinované, že či o tom bude ešte diskusia alebo akým spôsobom teda to bude ďalšie kroky, pretože myslím si, že tie kritériá budú veľmi dôležité ich poznať.
Zaujala ma v tomto návrhu zákona aj práve to zverejňovanie tých nadmerných odpočtov. Tam, neviem, nedopátral som sa, ale možno to môžete povedať, ak to je teda už zadefinované, že od akej výšky budú teda zverejňované tieto odpočty. Ako? Od jedného centu, čiže, aha, pardon, tak to som nepostrehol. Čiže okej. Tak to je veľmi zaujímavé a myslím si, že dobrý prvok.
Ja by som ešte teda k tomuto, ak môžem, len tak možno pre kolegov, práve pri tom daňovom indexe, lebo bol som na jednej debate aj tuto s kolegom Eugenom Jurzycom, kde sme práve sa bavili, teda kde boli pozvaní aj spíkri zo zahraničia a bavili sme sa teda, tá diskusia bola aj o tom ako znižovať teda tú DPH medzeru. A bol tam pozvaný hosť z Francúzska z finančnej správy a on práve, tak vieme, že Francúzi sú obhajcovia toho systému, neviem, či ho priamo oni vymysleli, ale určite teda hovoria, že to je veľmi dobrý nástroj, tak ho tam aj obhajoval. Čo bolo zaujímavé, že v tej diskusii zaznelo, že tento nástroj akosi začal, prestal fungovať, keď vstúpili do hry krajiny strednej Európy, akoby tento nástroj nepočítal možnosť s vynaliezavosťou tohto regiónu a daňovníkov tohto regiónu. A to je práve možno aj ten posun, kde potrebujeme naozaj zvyšovať tú kultúru platenia daní. Nedá mi ako opozičnému poslancovi povedať, že je to ťažko v prostredí, keď vidíme, že sme vyhodnocovaní z hľadiska korupcie na tých najvyšších priečkach. Takže toto by malo ísť nejako ruka v ruke, ak chceme ľudí presvedčiť o tom, že je dobré platiť štátu dane, tak je dôležité, aby za tie peniaze aj dostávali patričné služby. Takže toto je výzva, myslím si, že na jednej strane, pán minister, ak chcete zavádzať tieto, tak je dôležité, aby ste apelovali na svojich kolegov ministrov, aby teda robili a zabrali aj v tých ostatných rezortoch, kde teda môžu ľudia cítiť tie služby, lebo vy ste ten výberca a bez spolupráce kolegov to máte samozrejme ťažké.
Takže tam bolo, ja len aby som sa vrátil späť k tomu, tak tam bolo také zaujímavé práve si uvedomiť ten nárast tých kultúr v súvislosti s týmto nástrojom. A veľmi sa mi páčilo, keď aj ten vlastne kolega z Francúzska prezentoval jednak tú metódu, ale ten postoj práve prístupu jednak represívneho, ale zároveň toho preventívneho, že táto rovnováha tam musí byť. A my sme boli zvyknutí na Slovensku, že prevládal silno represia, takže preto si myslím, že tento daňový index, ak bude správny uchopený a bude prinášať práve to ocenenie a s tým súvisiace benefity, ktoré ste naznačili, tak môže vyvažovať tú represiu.
Ešte možno čo by som, posledný bod, čo chcem k tomu povedať, je práve tá elektronická komunikácia so živnostníkmi, alebo teda s fyzickými osobami. Tu len možno len také varovanie, alebo také spomenutie toho rizika, ktoré sme videli práve pri právnických osobách, aký to bol proces, nepodceniť to a zabezpečiť naozaj možno dostatočnú komunikáciu na to, aby alebo teda počítať s tým, že sa ten termín nesplní, lebo to je naozaj výzva. Na druhej strane myslím si, že to je dobrá cesta, že Estónci nám to ukázali, ako rýchlo sa to dá zvládnuť a aké to prináša benefity, keď ľudia môžu komunikovať. A myslím si, že možno aj toto by bolo dobré, práve vedieť to naparovať na to, aby mali motiváciu aj fyzické osoby, že keď raz komunikujem so štátom, tak elektronicky, že už nemusím byť tým poštárom. Pretože pri tejto príležitosti nedá mi nespomenúť, že toto je jeden z veľkých problémov a stále pretrváva a tu vidíme ten najväčší rozdiel medzi tým súkromným sektorom a tým štátnym sektorom, kde súkromný sektor je schopný elektronicky spôsobiť už takmer všetko a v štátnej správe alebo teda v štátnom sektore mnohokrát sme naozaj sme stále tými poštármi tlačív, či medzi organizáciami, ktoré spadajú pod jeden a ten istý subjekt. A toto myslím si, že je aj vzhľadom k tomu, v ktorom roku sa nachádzame, neprípustné a je potrebné na toto apelovať, aby sa toto eliminovalo. Toľko odo mňa, ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 14:35 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 14:44

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Na úvod by som chcel zdôrazniť, že je prirodzené, keď vystúpenia opozičného poslanca sú skôr kritické a poukazujú na slabiny každého toho návrhu a snažia sa ho prípadne vylepšiť alebo vysvetliť, prečo ho nie je možné podporiť. A ale o to je príjemnejšie je, keď môžem vládny návrh zákona už v prvom čítaní podporiť.
Minulý rok v septembri, vlastne už je tomu teraz presne rok, som predložil pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu tiež z dielne pána ministra, kde som navrhoval, aby sa zverejňovali nadmerné odpočty DPH nad 50-tisíc eur. Ten dôvod, prečo som to vtedy navrhoval a prečo to dodnes považujem za veľmi dobrú a dôležitú myšlienku, bol, že na Slovensku máme za ostatných 20 rokov skúsenosť, že akokoľvek nedokonalá je naša aj demokracia, aj naše spravovanie, tak práve zvýšená transparentnosť a verejná kontrola sú jednou z tých vecí, ktorá najlepšie funguje. Funguje aj preventívne, keď ľudia vedia, že niekde ich niekto, že niečo je na webe, niečo možno skontrolovať, niečo možno zistiť, tak sa chovajú inak, ale funguje aj represívne, teda že keď už niekto podvádza alebo sa chová neeticky, prípadne nezákonne, tak je oveľa ľahšie ho odhaliť. Videli sme to pri povinnom zverejňovaní zmlúv, ktoré bolo v čase svojho schválenia v podstate takmer unikátom v rámci vyspelého sveta. Videli sme to aj v rámci iných krokov. A ja som preto navrhoval, aby sme zverejňovali aj nadmerné odpočty DPH. Ten dôvod navrhoval som vtedy hranicu 50-tisíc eur, bol ten, že podvody s nadmernými odpočtami DPH sú samozrejme koncentrované pri väčších sumách, koniec koncov v slávnej kauze Bašternák ide o milióny, takže sa mi zdalo, že je to primeraná hranica medzi tým, aby na jednej strane sme nezaťažovali Finančnú správu s obrovským množstvom zverejňovaných dát, prípadne nezverejňovali drobných živnostníkov, ktorí, povedzme, majú, exportujú alebo robia nejaké iné činnosti, pri ktorých dosiahnu nadmerný odpočet, a zároveň, aby sme postihli v podstate každý významnejší podvod. Zároveň som samozrejme zdôrazňoval, že tak ako pri zverejňovaní zmlúv, ani pri zverejňovaní nadmerných odpočtov, nie každé zverejnenie indikuje podvod. Preto zverejňujeme všetky zmluvy vo verejnom sektore, že nie každá zmluva vo verejnom sektora, chvalabohu, je podvodná, ale práve to, že ich máme všetky pred sebou, na jednej strane berie z ich zverejňovania stigmu, pretože všetci vedia, že to, že je zmluva zverejnená je zákonná povinnosť, nie nejaký dôkaz toho, že je v nej niečo zlé, a zároveň to umožňuje tomu, kto ich chce skontrolovať si každú z nich pozrieť, prípadne ich aj systémovo porovnávať.
Tak isto zverejňujeme všetky účtovné závierky všetkých firiem, nie len tých, čo sú podozrivé alebo nejakým spôsobom zvláštne, a opäť nám to umožňuje ich lepšie analyzovať a porovnávať. Preto som navrhoval všetky nadmerné odpočty aj s vedomím, že len malé percento týchto odpočtov je podvodných odpočtov, ale práve zverejňovanie všetkých umožní aj nezávislým analytikom, aj komerčným, aj nekomerčným mimovládnym organizáciám, ale aj nejakým iným podnikateľom si robiť vlastné metodiky k tomu, na základe čoho budú identifikovať rizikové subjekty a rizikové transakcie.
Pán minister Kažimír vtedy tento návrh odmietol s tým, že nie je v princípe proti nemu, ale že ho v tejto podobe ho nevie podporiť, keďže chystá komplexnejšiu zmenu daňového tajomstva a zároveň vyslovil vôľu sa týmito návrhmi v diskusii tejto následnej novele zaoberať. Samozrejme to je vyjadrenie také by som povedal kulantné a často len znamená to, že člen vlády nechce populárny alebo dobre vyargumentovaný návrh úplne zostreliť, ale zároveň nechce ho podporiť, tak povie, že nie je to zlé, ale treba ešte diskutovať a dúfa, že ho tým zahrabe. V tomto prípade musím konštatovať, že to tak nebolo. O niekoľko mesiacov prišla pozvánka z ministerstva financií na rokovanie na rôznych úrovniach, od riaditeľa odboru, riaditeľky sekcie, až po štátnu tajomníčku aj samotného ministra, kde v rámci tej zmeny, ktorú minister avizoval, sa naozaj diskutovalo o tejto zmene. Tie diskusie boli ťažké, nemôžem povedať, že bolo nejaké nadšenie z tohto návrhu, osobitný na určitých úrovniach skôr administratívneho aparátu, ale ako vidíte v tom znení zákona, ktorý pred sebou máte, ten návrh sa tam nakoniec dostal. To znamená, že vládny návrh zákona obsahuje podľa môjho názoru jednu z najrevolučnejších zmien z hľadiska zverejňovania informácií, ako to máme od zverejňovania zmlúv, pretože všetky, teda v tomto prípade ako i minister všetky nadmerné odpočty v mojom návrhu, všetky väčšie nadmerné odpočty už budú podliehať verejnej kontrole.
Bude to znamenať, napríklad to čo sme boli svedkami v minulých rokoch, keď sa začali zverejňovať niektoré daňové údaje, že médiá a analytici typu FinStatu v nich našli aj zvláštnosti, ktoré si ani Finančná správa ani nevšimla, to znamená, že máme potom zistenia, ktoré môžu tlačiť na lepšiu verejnú kontrolu. Bude tam aj ten preventívny účinok, ktorý som spomínal, a to všetko v oblasti, kde nás podľa analýz najviac fiškálna topánka tlačí, teda najväčšie daňové úniky máme v DPH, tá medzera je v obrovskej výške, hoci sa ju podarilo mierne znížiť a aj sú tam najväčšie možné ďalšie výnosy z obmedzovania podvodov.
Preto mi dovoľte jednak oceniť teda to, že minister financií to, tento návrh do novely zaradil, oceňujem že prešiel teda vládou, tým pádom predpokladám, že bude mať podporu koaličných poslancov a bude touto snemovňou aj definitívne schválený. A po tej zmene s hypotékami, ktorú sme tiež v spolupráci s ministrom Kažimírom v minulom volebnom období urobili, je to pre mňa také druhý príklad toho, že aj v pomerne ostrom politickom súboji vieme urobiť aj významné zmeny, ak je na nich dohoda. Ja samozrejme vnímam aj ako politik aj to, že vládna koalícia je po kauze Bašternák pod tlakom a má aj politickú motiváciu takéto zmeny prijímať, ale na tom nie je žiadna hanba. Zmeny sa prijímajú z rôznych dôvodov a v politike aj z politických. Preto mi dovoľte tento návrh podporiť a aj teda oceniť to že nám bol takto predložený a veľmi rád som, že uplynul len rok, odkedy som s tým návrhom prišiel do bodu, keď ho parlament aj reálne bude schvaľovať, hoci z pera vládnej novely.
Popritom nám ešte druhý, pozitívnu menšiu a trošku aj menej pozitívnu vec a to je tzv. záväzné stanovisko daňových úradov, to je úplne iná téma, ale tiež je riešená v tejto novele. Pred niekoľkými rokmi sa v zákone schválilo to, že daňovníci si môžu vyžiadať od daňovej správy záväzné stanovisko k nejakej otázke, ktorým je potom tá daňová správa viazaná. To je teoreticky veľmi dôležitá vec, pretože tým pádom by sa zásadne znížila neistota občanov alebo teda podnikateľov vo väzbe na nejakú daňovú otázku, nemuseli by sa diať daňové kontroly, že im zrazu príde a povie niečo iné po piatich rokoch a dá im pokutu. Preto som to považoval a považujem za vynikajúci nápad. A to dokonca za taký, ktorý by stál za to rozširovať aj do iných oblastí, pretože samozrejme sú aj iné regulačné orgány štátnej správy, ktorých sa podnikatelia, občania boja, pretože nevedia dopredu, ako rozhodnú v akej veci. A keď sa, ako mi povedal riaditeľ jednej veľkej potravinárskej siete, povedal mi, že, viete, my sa vieme vysporiadať s takmer akýmkoľvek rozhodnutím, ak ho poznáme dopredu, ale my keď voláme často na hygienu, alebo na veterinu alebo aj na daňovú správu a pýtame sa na nejakú z týchto vecí, tak vždy dostaneme odpoveď, urobte to, ako chcete a my vám to potom skontrolujeme. Takže tomuto, keby sme sa vedeli vyhnúť, tak by nám to stálo za to. Mne sa preto páčil, to, že tento mechanizmus existuje, a začal som sa zaoberať možnosťou jeho rozširovania a v rámci toho sme zistili aj jeho využívanosť. A tá zlá správa je, že tá využívanosť tohto mechanizmu je v zásade nulová dneska. A ten dôvod je najmä ten, že ten v obave zneužívania nastavil zákonodarca ceny, obrovské ceny za tieto stanoviská, ony sa líšia, ale sú v podstate tisícoch eur, dokonca by som povedal, že blízko až 10-tisíc eur v určitých prípadoch, čo samozrejme je potom pre podnikateľov takmer nepoužiteľné, lebo málokedy má niekto takú otázku, ktorá mu stojí až za také peniaze.
Preto sme sa obrátili tiež na ministra financií s tým, či by sa s týmto, nebolo možné viesť dialóg o tom, že by sa aj toto zmenilo, nielen kvôli tým daňovým stanoviskám, ale naozaj aby to mohlo slúžiť aj ako určitý precedens, ktorý by som možno rozšíril potom do ďalších oblastí regulácií podnikania. Chcem oceniť, že minister financií znížil tie poplatky a znížil ich na 50 %, čo je dosť, ale na druhej strane keďže ten pôvodný poplatok je obrovský, tak aj ten znížený je stále veľmi veľký. Tam je viacero úrovní, ale, povedzme, išlo to zo 6-tisíc na 3-tisíc, to stále nie je veľmi reálne pre väčšinu podnikateľov. Takže obávam sa, že na jednej strane rozumiem opatrnosti ministra v tom, že zase nechce byť zaplavený, ale vzhľadom na to, že doteraz to dopadlo úplne opačne, že podnikatelia si ani ako keby nepípli s tými otázkami, tak by som apeloval na to, aby sme to trochu riskli, že predsa len ešte v druhom čítaní predpokladám, že koaličným návrhom, nijak by mi to nevadilo, by sa tá hranica ešte trošku posunula dole, aby sa ten nástroj reálne začal využívať, lebo naozaj by mohol slúžiť ako vynikajúci precedens aj pri iné témy, ale kým ho nevyskúšame, tak ho nevieme ďalej rozširovať. Napriek tomu ho chcem oceniť, naozaj že minister financií veľmi rýchlo, lebo my sme o tom hovorili len pred pár mesiacmi a v tejto novele už ten návrh je a bez toho, aby bolo na to treba verejne tlačiť, je to naozaj, myslím si, že v dobrej vôle, zo snahy to sfunkčniť, takže chcem to oceniť a dúfam, že sa nám podarí ho naozaj sfunkčniť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

5. 9. 2017 o 14:44 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:54

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som si pri tejto príležitosti, pán kolega, keď ste práve spomenuli tie zverejňovanie zmlúv, poukázal na takú jednu vec, ktorá opäť poukazuje na to, že je dôležité aj z pohľadu štátneho sektora bolo zavádzanie tej novej kultúry, lebo vieme, že to zverejňovanie zmlúv bolo aj k tomu, aby prišla transparentnosť z hľadiska aj teda toho privátneho sektoru alebo teda obchodovanie so štátnym sektorom. Len keď vidíme, že sa deje mnohokrát obchádzanie, sa deje práve obchádzanie aj na strane štátu takéhoto kroku, že sa zverejnia zmluvy, ale niektoré práve tie najdôležitejšie, ktoré majú priniesť tú transparentnosť, že sú využité, alebo skôr by som povedal, zneužité niektoré paragrafy na to, aby neboli stransparentnenie tieto zmluvy, tak nemôžme očakávať, že verejnosť bude teraz ako tým povzbudená a povie si, áno, tak nevadí, že štát to teda zneužíva, tak ja to teda zneužívať nebudem, že toto sú presne tie prvky, ktoré verejnosť vníma, vidí a podľa nich aj reaguje. A preto je dôležité, aby štát dodržiaval, v prvom rade dodržiaval svoje zákony, ktoré dáva, a tak isto ak chceme, aby tá transparentnosť bola vítaná, tak myslím, že je dôležité, aby aj z pohľadu štátu tá transparentnosť tu bola. Napríklad, poviem príklad štátneho rozpočtu, vieme, že teda existuje nejaká stránka rozpočet.sk, ale keď sa pozrieme, tak nejaké dáta, z ktorých sa dá nejako analyticky pozrieť naozaj na to, ako jednotlivé ministerstvá hospodária, sa tam nedopracujeme. A myslím si, že toto je tiež ďalšia oblasť, lebo sú to štátne peniaze, sú to peniaze, ktoré daňovníci, na ktoré sa zbierajú, a je dôležité, aby videli, aby mali k tomu dosah. A ja sám ako poslanec, keď som si vyžiadal nejaké dáta, tak som dostal viac-menej odvolanie, že pozrite si ich na rozpočet.sk. Ale z toho sa naozaj nedá pozrieť nič viac. Treba, či už sa dopytovať a nie vždy teda je spolupráca z jednotlivých rezortov dostatočná. Takže tuto by mal ísť štát v prvom rade príkladom, ak chce, aby ho občania nasledovali.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 14:54 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:56

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegovi Hegerovi. Mal samozrejme pravdu v tom, čo povedal. Ja by som možnože ešte doplnil, že pokiaľ ide o transparentnosť verejných financií, že napríklad na Ukrajine, ktorú tradične nepovažujeme za nejaký vzor v oblasti transparentnosti verejných financií, majú zákon, podľa ktorého všetky transakcie zo štátnej pokladnice sú na internete. Okrem tých, ktoré samozrejme sa týkajú fyzických osôb, teda dávky, dôchodky a podobne, tam samozrejme je to anonymizované, ale všetky ostatné sú zverejnené normálne výpisy. My sme išli pomerne ďaleko tým smerom, lebo ak si vezmeme zverejňovanie zmlúv a faktúra objednávok, tak to je do veľkej miery to isté, ale nie úplne to isté, pretože práve ak niečo nie je cez faktúru, objednávku alebo je to v nejakom takom režime, vie sa to tomu vyhnúť. Takže je to na zváženie, či to ešte nepotiahnuť ďalej. Ale možno za ešte dôležitejšie považujem to, čo sa aj teraz debatuje, a to je otázka možnosti skontrolovania alebo, by som povedal, napadnutia utajovania. Lebo máme príklad aj tuto z rezortu financií, kde zmluvy finančnej správy so spoločnosťou, myslím, že sa volá Alexis, sa utajovali a teda tie zmluvy boli uzatvárané úplne mimo režimu verejného obstarávania. Navyše za veľmi takých pofidérnych okolností. Ja opäť musím oceniť, že keď som to napísal ministrovi financií, tak vyriešil to, že sme k tým zmluvám mali prístup, ale teda za utajovaného režimu, takže človek si ich nemohol žiadnym spôsobom s nimi ďalej pracovať, ale aspoň ich mohol vidieť. A práve preto, že som ich videl, viem, že v tých zmluvách nebol žiadny dôvod ich utajovať a bol to naozaj obranný krok Finančnej správy a myslím v tom zmysle, že tam neboli žiadne autorské práva alebo tajné skutočnosti a že to bola skôr snaha utajiť určitý biznis. Čo sa aj podarilo, keďže médiá, novinári nikdy nemohli tento biznis rozoberať. Takže mali by sme mať mechanizmus, ktorým takéto svojvoľné utajovanie by sme vedeli napadnúť a zrušiť a mnohých krajinách existuje u nás zatiaľ nie. Takže toto je určité téma, ktorá sa samozrejme sa netýka len verejných financií, ale aj v oblasti verejných financií sme videli, že by bola potrebná. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 14:56 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:58

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, kolega Beblavý pochválil vládny návrh. Áno, zrejme to bude jeden z tých návrhov, ktorý získa aj širšiu podporu zo strany opozície a nebude schválený iba hlasmi poslancov vládnej koalície. Na druhej strane, keďže som opozičný poslanec, tak nebudem len chváliť a nebudem opakovať, v čom je ten návrh zákona pozitívny a prečo si zaslúži podporu, ale chcel by som upozorniť, že obsahuje aj jeden moment, ktorý je podľa môjho názoru problematický.
Mám na mysli zavedenie povinnosti podávať podania elektronicky, ktorá sa v súčasnosti vzťahuje na platiteľov DPH. Rozšírenie tejto povinnosti aj na všetky subjekty zapísané v obchodnom registri, čiže firmy a živnostníkov a teda ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú registrované ako platitelia dane z príjmu. Chcel by som sa na toto navrhované opatrenie pozrieť z dvoch hľadísk. Tým prvým je primeranosť a tým druhým je systémovosť.
Primeranosť alebo dalo by sa povedať aj povinnosť verzus dobrovoľnosť. Je elektronická komunikácia subjektov, či už fyzických osôb alebo právnických osôb, s verejnou správou sama o sebe dobrá alebo zlá? No asi sa zhodneme, že je to dobrá vec, že jej rozšírenie bude pozitívne a že uľahčí fungovanie ako verejnej správe, tak i samotným subjektom. Na druhej strane ale vystáva otázka, prečo by taká komunikácia mala byť povinná? Keď je niečo dobré, keď to prináša úžitok obom stranám, tak by sme mali presvedčiť dotknuté subjekty, že je to pre ne východné a že miesto toho, aby chodili na daňový úrad alebo na poštu, radšej budú využívať elektronický systém Finančnej správy, že to bude pre nich východnejšie, rýchlejšie, lacnejšie, lepšie. My miesto toho plánujeme zaviesť povinnosť, že to bude povinné nielen pre firmy, pre právnické osoby, kde, povedzme, je to v poriadku, ale aj pre fyzické osoby , živnostníkov. Takáto povinnosť pre živnostníkov nebola zavedená ani vo vzťahu k elektronickým dátovým schránkam systému slovensko.sk. Nemajú tú povinnosť zatiaľ živnostníci, nemajú ju zatiaľ, resp. majú ju odložené niektoré právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v obchodnom registri. Tak chcem sa spýtať, že či je to opatrenie primerané. Či je primerané nútiť všetkých živnostníkov, aby komunikovali výlučne elektronicky s Finančnou správou. Nie je to potom obmedzenie práva podnikať iba na tie subjekty, ktoré sú schopné komunikovať elektronicky? A nie je to niečo bezvýznamné, že keď sa to nebude diať, tak budú naďalej komunikovať papierovo. Taká možnosť tam nie je, pretože už súčasné znenie § 14 ods. 3 hovorí o tom, že na podanie, ktoré bolo doručené inak ako predpísaným spôsobom, teda elektronicky, sa neprihliada. Čiže živnostník, súkromne hospodáriaci roľník, ktorý nepoužíva internet, už nebude môcť podať napríklad daňové priznanie papierovo. A keď ho aj podá papierovo, tak sa bude na neho pozerať, ako keby ho vôbec nepodal. Je toto primerané opatrenie? – pýtam sa.
Druhá vec je systémovosť. Bolo to rozoberané aj v médiách a ide o to, že sa tu vytvára alebo existuje a predlžuje sa životnosť druhého systému. Na jednej strane máme elektronické dátové schránky na stránke slovensko.sk, na druhej strane finančná správa bude mať aj naďalej vlastný systém, do ktorého sa budú musieť povinne zapojiť ďalšie státisíce subjektov, ďalšie státisíce fyzických osôb. Na informatizáciu sa v tejto krajine v uplynulých rokoch vydalo obrovské množstvo finančných prostriedkov a malo by to smerovať k tomu, že to budeme mať jeden systém, nie niekoľko systémov komunikácie občanov, firiem a ďalších subjektov so štátom. Tu zavádzame alebo rozširujeme ako povinný systém pre veľmi veľkú skupinu subjektov, nie je to nejaká profesná, profesná organizácia, kde je pár desiatok alebo pár stoviek subjektov. A naďalej budeme mať teda dva systémy, ktoré nebudú navzájom prepojené. Nechcem tým povedať, že by bolo lepšie, keby sa v tejto chvíli zaviedla komunikácia prostredníctvom elektronických dátových schránok pre živnostníkov ako povinnosť, pretože ten systém Finančnej správy je technicky zrejme pre užívateľov jednoduchší, ale v konečnom dôsledku z hľadiska systémovosti tu opäť zavádzame nejakú dvojkoľajnosť a miesto toho, aby sme smerovali k jednému systému, tak tu budeme mať systémy dva.
Takže záverom by som sa len chcel spýtať, pretože v doložke je toto opatrenie charakterizované ako propodnikateľské, chcem sa spýtať pána ministra, či vníma ako pro podnikateľské opatrenie zavedenie novej povinnosti pre podnikateľov, nie novej možnosti, tá možnosť tu už dnes je, ale zmenu niečoho, čo je dané podnikateľom ako možnosť na ich novú povinnosť. Chcem sa spýtať, že aké sú predstavy o tom, že kedy by mali tie dva systémy paralelne fungovať medzi, popri sebe a kedy by sa mali zjednotiť? A oceňujem drobnú zmenu, ktorá nastala v tom časovom posune, že to nebude zavedené ako povinnosť pre fyzické osoby už od 1. januára, ale až od 1. júla, ale to veci nerieši. Chcem sa teraz spýtať, že či toto považujete za vašej strany za uzavreté, alebo si myslíte, že je možné ešte hovoriť o tom, že by sa to buď teda posunulo, alebo by sa dala možnosť výnimiek pre tie subjekty, ktoré nie sú schopné komunikovať elektronicky, lebo nepochybne existujú ľudia, ktorí sú zárobkovo samostatne činní a zároveň nie sú schopní komunikovať elektronicky. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5. 9. 2017 o 14:58 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:06

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi dobré vystúpenie, Ondro. Oceňujem vyjadrenie, v zásade vyjadrenie podpory tomuto zákonu aj za náš klub a za teba. A to, že si hovoril o tom, že regulačné opatrenia musia byť efektívne, a veru efektívne musia byť aj tie, ktoré sú obsiahnuté v tomto zákone a osobitne dobrý príklad podľa mňa je index daňovej spoľahlivosti, o ktorom som si pozrel štúdiu Svetovej banky, vis best text audits, ktorá hovorí, čo by mal priniesť, aké zlepšenia. No a toto je príležitosť pre ministerstvo financií, pre predkladateľa, pre Finančnú správu urobiť odpočet takéhoto regulačného opatrenia a dokázať na konci, či bolo dobré alebo nie. Tam treba ale začať už dnes. Pripravovať si ten súbor parametrov, ktoré sa budú merať. V tej spomínanej štúdii sa hovorí napríklad o tom, že výber daní by mal byť lacnejší, že tie firmy, ktoré sú lepšie, tak sa budú menej stretávať s kontrolami a celkovo výber daní bude efektívnejší. Samozrejme, CET Paribus (pozn. red.: text nie je overený), všetky ostatné premenné nemenné.
Dobre, ďakujem za pozornosť. Ešte poprosím o zrušenie mojej žiadosti o vystúpenie v rozprave, keďže som svoje povedal teraz. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5. 9. 2017 o 15:06 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video