46. schôdza

Pán poslanec Paška, dovoľte mi, aby som podporil to vaše tvrdenie ešte aj nálezom Ústavného súdu, ide o vypúšťanie § 1 ods. 2, kde sa hovorí, že "štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky". Ústavný súd rozhodnutím 8/96 z roku 1997 hovorí: "Uvedené ustanovenie zákona o štátnom jazyku predovšetkým predpokladá súbežné používanie viacerých jazykov na území Slovenskej republiky a upravuje len ich vzájomný vzťah tak, že jeden z nich (jazyk slovenský) určuje ako štátny, ktorý v dôsledku toho nadobúda prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Jeho prednostné používanie je dôsledkom tak ústavnej časti v článku ústavy, ako aj časti zákona o štátnom jazyku kvalifikácie štátneho jazyka Slovenskej republiky. Toto ustanovenie zákona o štátnom jazyku je však podľa právneho názoru Ústavného súdu potrebné vykladať vo väzbe na tú časť jeho preambuly."
To znamená, jasne hovorí, že je to v súlade s ústavou, je potrebný a že zároveň štátny jazyk má integrujúcu funkciu, čo je veľmi dôležité povedať, aj v súvislosti s hocijakými problémami, ktoré môžu nastať, právnymi, napríklad aj záznamami napríklad v školskej agende alebo cirkevnej agende. Pretože raz môže nastať práve problém, ktorý tu riešime, a to môže byť aj súdny alebo rozpor s ústavou.
Takže toto vypustenie nemá absolútne oporu, ktorú navrhuje táto skupina poslancov.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán Dostál, no, informácia v slovenskom jazyku kvôli tomu, aby bola všeobecná zrozumiteľnosť, samozrejme, že niekto keď chce predniesť svoju informáciu a pokiaľ to je v jeho iba, povedal by som, v nejakom osobnom styku, tak je to v poriadku, môže predniesť informáciu v maďarčine, v rómčine, v poľštine, v češtine, proste v jakom jazyku chce, len pokiaľ tá komunikácia je určená verejnosti, širokej verejnosti, tak by mala zaznieť v slovenskom jazyku kvôli tomu, aby bola zrozumiteľná pre tú spoločnosť, ktorej sa odovzdá. To je celkom logické, prirodzené. Možno by to nebolo treba určovať v zákone, ale je to potrebné zrejme určiť pre tých, ktorí nie celkom dobre vnímajú realitu na Slovensku.
Ďalej. Zmienka o výnimkách alebo, povedal by som, to, čo vám vadí v tých nariadeniach a predpisoch, ktoré dopĺňajú výnimky. Viete, to je evolúcia. Evolúcia je, povedal by som, s časťou ľudského života sprevádzaná, povedal by som, od praveku do súčasnosti a je celkom normálne, že keď sa objaví nejaký ďalší problém, je treba vytvoriť ďalšiu výnimku z nejakého ustanovenia, tak to ustanovenie netreba zrušiť, ale tú výnimku treba doplniť. To je aj ten váš príklad, ktorý ste uvádzali v rozprave a vo svojom vystúpení, keď ste hovorili, že ste proste našli problém, a odpoveďou na riešenie toho vášho problému bola výnimka zaradená do, do zákona, do predpisu. Takže v prípade, keď sa objaví ďalší problém, prosím, je to riešiteľné ďalšou výnimkou a je to prirodzene evolúcia.
Pán poslanec Osuský, ak zrušíme spoločný komunikačný jazyk, spoločný komunikačný kanál, dostanem sa do situácie - a teraz sa tvárite akože iba v štátnom jazyku a teda v štátnej komunikácii. Ten spoločný komunikačný kanál je práve dôležitý vo verejnej komunikácii, ten je dôležitý, povedal by som, tak, ako sa stretávajú občania Slovenskej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená snemovňa, zaznelo tu toho dosť, dosť toho nebolo podložené nieže štúdiom, to bolo silné slovo, ani čítaním novely a dôvodovej správy. Veľká väčšina toho bola skôr v tom duchu "My sme tu doma", je taká pekná pieseň skupiny Karpina o chlapcoch z malého mesta. Ale to "my sme tu doma" nie je celkom to, čo je signálom ľudské slobody, slobody hovoriť a používať jazyk a všetkého toho, o čom hovorí naša snaha o opravu tohto zákona.
My ten zákon nerušíme, my vonkoncom nezbavujeme úradný jazyk jeho pozície v styku, v ktorom mu náleží, nijako sa nedotýkame, je, tento zákon nie je zákonom o jazyku národnostných menšín, takže vytýkať nám, že tam niečo ešte by malo byť a niečo je tak, je, samozrejme, voľným poľom pre kohokoľvek, kto sa chce ujať čohokoľvek v platnej legislatíve.
Ale tie neustále odkazy na to, ako rušíme integrujúci prvok, sú proste nezmysel. Keby ten zákon neexistoval, tak sa, ako som povedal pred chvíľou, rozhodne nebudú snažiť naši maďarskí spoluobčania, študenti medicíny, nepoužívať slovenský jazyk, pretože - a tu sme u toho, čo tiež mnohí z vás nemáte radi - slobodná ruka trhu ich celkom rozumne dovedie k tomu, že ten integrujúci jazyk na Slovensku je slovenčina bez prázdnych deklarácií.
Príklad prednosti, drobnosť. Pred rokmi vystupovala na Hviezdoslavovom námestí kedysi legendárna a vlastne dodnes legendárna, lebo legendy neprestávajú byť legendy, maďarská skupina Locomotiv GT. Bol to jeden a pol hodiny trvajúci koncert pred Bratislavčanmi, medzi nimi iste i občanmi maďarskej národnosti, kde sa moderovalo, spievalo, medzitým na mikrofón hovorilo v maďarskom jazyku.
Čestne sa priznám, že, povedané slovami Jána Chalupku (pozn. red.: správne "Jonáša Záborského") Dva dni v Chujave, "zákonnú reč uhorskú neovládam", ale vonkoncom by ma nenapadlo, že tam pri tej šarmantnej sedemdesiatnici mal stáť prekladateľ, ktorej, ktorý bude jej komunikáciu s publikom na Hviezdoslavovom námestí prednostne, nedajbože, ešte sa aj vopred spýtať, čo chce povedať, a povie to prednostne po slovensky, prekladať mne. Jednoducho išiel som na koncert Locomotiv GT a vonkoncom mi toto opatrenie, ktoré by bolo realizáciou toho článku 1, prednosť nechýbala.
Ak teda, ako som povedal včera, bude Tom Jones alebo Lian Galager zabávať publikum i medzitým vstupmi v angličtine, nemyslím si, že vedľa neho má stáť povinná prekladateľka so scenárom, ktorý bude čítať. Jednoducho v tom je tá sloboda a v tom je tá nevymožiteľnosť, lebo márne máme toto v článku 1, nikdy Toma Jonesa nedonútite, aby tam mal vedľa seba tú prekladateľku. Môžme sa rozliať na kolomaž, ale nebude to.
To znamená, nemá zmysel mať tam pravidlo o kodifikovanom jazyku, ktorý nesmie nikto rekodifikovať, teda ani ministerstvo kultúry. Boh vás chráň! Načo, načo, kto? Jak my, pán kolega Paška, ktorého som vo výpočte ministrov školstva za SNS vynechal, ale mohli by sme robiť, dokonca aj vy ako minister, aj ja ako poslanec, čo chcem, nič na kodifikácii nezmením. Nemá zmysel mi ju zakázať, lebo na ňu z podstaty veci nemám nárok, ale mám ju zakázanú v zákone alebo ktosi ju má zakázanú v zákone. No uznajte, nie je to nezmysel? Nie je to blbosť? Ja a rád uvítam akékoľvek racionálne zdôvodnenie toho bodu 2. Teda čo mi poviete na obhajobu tejto sentencie, ktorá tam je napísaná.
A takto môžme bod za bodom kráčať tým terénom, ale nebudem to robiť, lebo sme to urobili dostatočne. A ešte raz, nedozvedel som sa o ničom, čo by vyvrátilo tieto prosté fakty.
A tu nejde o to, žeby sme sa znovu odvolávali na zdravý rozum, ono to vyžaduje aj dobrú vôľu nepodsúvať navrhovateľom zákona všetko zlé, že chceme dezintegrovať, že chceme, aby sa vytvorili jazykové getá, aby Mantáci hen v Schustrovom rodisku hovorili nemecky a boli stratení na Slovensku a aby Rusíni zavrhli možnosť integrovať sa a držali sa len svojho a obohnali sa múrom. Nič takého. Nič takého z tejto našej iniciatívy nevyplýva.
A ak teda niekto povedal kus pravdy v tomto dnešnom odpoludní, dopoludnia sme s Ondrejom Dostálom neboli na príkaz Sulíka mimo sálu, ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu Blanára, ktorý si pletie SaS so SMER-om, lebo tam velí jeden človek vždy a všade a furt, ešte aj predsedovi vlády, u nás to tak nie je. My sme sedeli na zastupiteľstve Starého Mesta, a preto sme tu neboli.
Ale ak tu poobede zaznelo niečo pravdivé, tak to paradoxne vo vystúpení pána poslanca Mizíka, ktorý povedal, že tento návrh je produkt liberalizmu. Lebo my si myslíme, že zodpovedný a hrdý občan, zodpovedná a hrdá spoločnosť sa nemôže báť toho, že niekto bude tak sprostý, že sa zbaví integrujúceho jazyka, že sa talianska menšina v Spojených štátoch zbaví angličtiny napriek svojej láske k jazyku Carusa, Marie Callasovej. Inými slovami, nemyslím si, že čokoľvek z toho, čo nám bolo podsúvané, a prijatím tejto novely hrozí. Nerobím si ilúzie o tom, že by prijatá bola, ale trvám na tom, že je to produktom liberalizmu a zdravého rozumu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o mene a priezvisku, ktorý predkladám spolu s kolegami Zuzanou Zimenovou, Milanom Laurenčíkom, Martinom Klusom a Petrom Osuským, návrh vychádza z odporúčaní verejnej ochrankyne práv a jeho obsah by som rád uviedol v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A tento návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie, ani na rodinu, manželstvo či rodičovstvo.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o mene a priezvisku (tlač 1544). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, verejná ochrankyňa práv predstupuje každoročne pred Národnú radu so správou o svojej činnosti za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka. Súčasťou jej správy bývajú aj odporúčania pre Národnú radu, akým spôsobom upraviť legislatívu, a vychádzajú zo skúseností, ktoré vo svojej činnosti nadobudla, ktoré sa týkajú dodržiavania alebo porušovania základných práv a slobôd.
Jedno z odporúčaní, ktoré obsahuje ostatná správa verejnej ochrankyne práv, znie takto: "Uznať priezvisko dieťaťa otca a matky, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, v takom tvare, v akom ho umožňuje nadobudnúť právna úprava iného členského štátu Európskej únie, ak sa tam dieťa narodilo a dlhodobo tam žije bez ohľadu na to, či v tomto štátne nadobudlo štátne občianstvo."
Verejná ochrankyňa práv pani Patakyová vo svojej správe za rok 2018 upozornila na prípad matky dvoch maloletých detí, ktorá sa na ňu obrátila so svojím problémom. V tejto súvislosti sa v správe uvádza, dovoľte mi zacitovať: "Matka slovenské matričné úrady žiadala o zmenu priezviska detí zapísaného do slovenských rodných listov i na pasoch na taký tvar priezviska, ktorý sa deťom rozhodla zapísať v krajine, v ktorej dlhodobo s ich otcom žijú."
Pri zmene priezviska podľa našej právnej úpravy je potrebné vedieť, že zmena sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého priezvisko ide, je aj štátnym občanom iného štátu. Zmena sa môže povoliť najmä vtedy, ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade išlo len, išlo o deti len so slovenským štátnym občianstvom, preto nebolo možné postupovať ako v prípadoch dvojitého občianstva. Príslušné matričné úrady v predmetnom prípade nevzhliadli ani dôvod hodný osobitného zreteľa, i keď ten bol zrejmý: komplikácie pri cestovaní, preukazovaní totožnosti na úradoch, v budúcnosti komplikácie v bankách či pri vykonávaní skúšok a preukazovaní nadobudnutého vzdelávania.
Aj keby však príslušné matričné úrady uznali dôvody hodné osobitného zreteľa, zmena priezviska u maloletých detí by v zmysle zákona o mene a priezvisku nebola možná. Platí totiž, že takáto zmena nie je možná, ak je v rozpore s pravidlom, že dieťa nezosobášených rodičov s rôznymi priezviskami môže mať na základe ich dohody priezvisko len jedného z nich. Tieto deti mali na Slovensku priezvisko jedného z rodičov, no v zahraničí používali priezviská oboch svojich rodičov.
To, že matričné úrady postupovali v súlade so zákonom o mene a priezvisku, ešte neznamená, že ich rozhodnutia, ktorými nebola povolená zmena priezviska maloletých detí, nepredstavujú zásah do základných práv a slobôd týchto detí, konkrétne slobody pohybu. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie jasne hovorí, že skutočnosť, že fyzická osoba je nútená mať v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, iné meno, ako je meno určené a zaregistrované v členskom štáte narodenia a bydliska, predstavuje prekážku vo výkone práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktoré je zakotvené v čl. 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Verejná ochrankyňa upozornila, že u dieťaťa, ktoré sa narodilo vo Veľkej Británii a má priezvisko zložené z priezviska matky a z priezviska otca zároveň, právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa možnosť takéto priezvisko uznať.
Keďže berieme ľudské práva vážne a berieme vážne aj upozornenia verejnej ochrankyne práv, prichádzame s návrhom, v ktorom vychádzame z odporúčania verejnej ochrankyne práv a navrhujeme zmeniť ustanovenie, podľa ktorého rodičia, ktorí nemajú spoločné priezvisko, môžu svojmu dieťaťu určiť dohodou priezvisko iba jedného z nich do podoby, aby podľa novej právnej úpravy mohli dohodou určiť aj priezvisko oboch rodičov.
To je možné, ale je to možné vo vzťahu, vo vzťahu k občanom iného štátu. Súčasné znenie zákona o mene a priezvisku totiž umožňuje nadobudnúť priezvisko alebo priezviská v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu dieťaťu, ktoré je súčasne štátnym občanom iného štátu. Nerieši však situáciu, keď má dieťa alebo jeho rodičia trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt na území iného štátu bez toho, aby mali súčasne aj jeho občianstvo.
Návrhom zákona sa navrhuje umožniť nadobudnutie priezviska alebo priezvisk v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu aj v takýchto situáciách. Inými slovami, usilujeme sa zvýhodniť, alebo teda odstrániť súčasnú diskrimináciu, keď občania Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň občanmi iného štátu, majú väčší rozsah práv a možností slobodne si zvoliť priezvisko alebo v tomto prípade priezvisko svojho dieťaťa v porovnaní s občanmi Slovenskej republiky, ktorí nemajú štátne občianstvo iného štátu, iba na území iného štátu žijú.
Obdobným spôsobom navrhujeme, aby sa zmena mena aj priezviska musela povoliť vždy, ak sa má zmenou dosiahnuť meno alebo priezvisko v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu opäť nielen pre prípady, keď ide o občana Slovenskej republiky, ktorý je zároveň aj občanom iného štátu, ale aj pre prípady, kedy takýto občan nemá občianstvo iného štátu, ale má na jeho území buď trvalý, alebo obvyklý pobyt.
V jednom bode ideme nad rámec odporúčania verejnej ochrankyne práv, a síce v tom, že navrhujeme, aby sa uvedené zmeny nedotkli iba krajín, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie, ale aj iných krajín.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovolím si navrhnúť, aby sme tlač 1467, pôvodný bod programu 53, prerokovali zajtra po prerokovaní návrhu zákona o škôlkach, ktoré začína o 9.00 hod. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem požiadať o stiahnutie mnou predkladaného zákona pod tlačou 1549, bod programu 81, a jeho zaradenie na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem.

Žiadam o presunutie bodov 74 a 75 programu, parlamentné tlače č. 1477 a 1478, na nasledujúcu septembrovú schôdzu.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Bod 84 a...

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
74 a 75.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Tlač 1477 a 1478.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov vás poprosím preložiť hlasovanie o bode č. 46, to je tlač 1372, tzv. atómový zákon, zároveň bod 38, tlač 1454, zákon o prokuratúre, a bod 37, tlač 1446, zákon o registri partnerov verejného sektora, čiže hlasovanie by malo byť vo štvrtok o 11.00 hod.