12. schôdza

Ako posledný v rozprave vystúpi, pán poslanec Faič. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, priznám sa, že som očakával od pána predsedu Sulíka, že tu hodí uterák a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, ale išlo sa k inej problematike, takže, keďže regulačná politika a všetky subjekty, ktoré v rámci nej pôsobia a majú priamy dosah na občana spotrebiteľa, dovoľte aj mne sa v týchto súvislostiach vyjadriť a postaviť tu niektoré argumenty, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona, čím sa aj pripájam k návrhu mojich predrečníkov nepokračovať teda, procedurálne v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady. Nepokračovať v ďalšom rokovaní o tomto návrhu zákona.
Predložený návrh novely predstavuje veľmi nešťastný zásah do existujúceho regulačného rámca, ktorý sa v Slovenskej republiky tvoril postupne. Opakujem, postupne. Nešťastný z hľadiska procesného, vecného aj časového. Z procesného dôvodu, že pán kolega predložil návrh, ktorý mu pravdepodobne podsunuli, čo podľa môjho názoru prezradzujú aj štyri skutočnosti.
Po prvé, nie je to prvý návrh z oblasti energetiky posunutý zložkou exekutívy do parlamentu prostredníctvom nášho pána kolegu. Po druhé, pri obhajobe novely v jednej z televíznych diskusií, pán kolega vonkoncom nepôsobil ako autor tejto novely, ale ako obhajca názoru iných. Po tretie, vnútorná logika návrhu je totožná s doterajšími pokusmi vedenia ministerstva hospodárstva personálne ovládnuť regulačný úrad. Po štvrté, a to tu hovorili už predrečníci, ktorí sa zrejme energetike rozumejú lepšie ako ja, tvoriť energetickú legislatívu neovláda na Slovensku až tak veľa ľudí a doslovne platí, že každý každého pozná, vrátane objednávateľov legislatívnych prác. A keď spomenuté spojíme s mediálnymi prestrelkami na predmetnú tému, nie je problémom vydedukovať odkiaľ takéto návrhy sú posunuté.
V čom spočíva podľa môjho názoru nešťastnosť vecného hľadiska. Predstava, že trh vyrieši všetko zastihla Slovensko nepripravené na zvládnutie úlohy štátu energetiky v zmysle legislatívy Európskej únie. Podotýkam, legislatívy Európskej únie. Proces výkonu regulačnej úlohy štátu, preto zaostával za reálnymi úlohami regulácie sieťových odvetví.
Ako príklad reálneho stavu národného regulátora uvediem protizákonné zdraženie zemného plynu v roku 2005. Faktami dokážem, že naozaj protizákonného. Vtedy Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pod tlakom energetických monopolov a vládnych špičiek rozhodol o zvýšení cien v dobe, kedy neexistoval platný a účinný právny predpis umožňujúci takéto zdraženie. Neskôr Generálna prokuratúra podala protest proti nezákonnému rozhodnutiu o zmene cien a 14. novembra 2007 žalobu na súde. V žalobe tvrdila, že napadnuté rozhodnutie úradu je v rozpore so zákonom, nakoľko absentuje akákoľvek skutočnosť, ktorá by preukazovala splnenie hmotnoprávnej podmienky pre zmenu cenového rozhodnutia. Inak povedané, neexistovali dôvody na zdraženie plynu.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá mala podľa Generálnej prokuratúry nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z jesene roku 2005, bola aplikácia zrušeného výnosu. Krajský súd v Bratislave právoplatným rozsudkom pod spisovou značkou 2S293/0795 z konca roku 2009 zrušil napadnuté rozhodnutie ÚRSO-a a vec vrátil na ďalšie konanie. Citátom z odôvodnenia rozsudku by som chcel dokumentovať, a tu by som chcel naozaj sústrediť aj vašu pozornosť, akú vratkú pôdu predstavujú neodborné zásahy do regulačných činností. Citujem: "Súd konštatoval, že žalovaný v konaní o zmenu cenového rozhodnutia na základe návrhu SPP posudzoval, či a v akom rozsahu došlo k výraznej zmene ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení pôvodných taríf za odber zemného plynu pre domácnosti. Už z povahy tohto druhu cenového konania a rozhodnutia vyplýva, že jeho účinky sa dotknú veľkého počtu odberateľov plynu, ktorí na zmenu ceny tejto komodity nemajú žiaden dosah. Práve na uplatnenie vplyvu na činnosť subjektov pôsobiacich v sieťových odvetviach, vrátane kontroly a regulácie cien štát zriadil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého úlohou je okrem iného aj chrániť práva a povinnosti oprávnených odberateľov a domácností a zabezpečiť nediskriminačný a transparentný výkon podnikateľských a iných aktivít sieťových odvetví.
Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nevyhnutné v každom konaní, týkajúcom sa zmeny cien za odber plynu, osobitne pre domácnosti, postupovať transparentne, aby mohla aspoň odborná verejnosť uplatniť verejnú kontrolu vo vzťahu k realizácii právomoci žalovaného a k vydávaniu cenových rozhodnutí v sieťových odvetviach. Bez toho, aby žalovaný odôvodnil, v čom a odkedy došlo k výraznej zmene ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení pôvodnej ceny, však takáto verejná kontrola nie je možná. Prakticky nemožné je potom aj súdne preskúmanie cenového rozhodnutia, nakoľko len z jeho odôvodnenia môže súd zistiť, ako správny orgán vyhodnotil predložené dôkazy, a ako použil správnu úvahu pri aplikácii relevantných právnych predpisov. V danom prípade súd ani po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia obsiahnutými v administratívnom spise nevedel posúdiť oprávnenosť návrhu SPP na zmenu taríf za dodávku plynu pre domácnosť", toľko citát z rozhodnutia krajského súdu.
Ponúknem ďalšie argumenty, tentoraz z médií. Napríklad agentúra SITA uviedla na margo spomínanej problematiky, citujem: "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví neoprávnene schválil Slovenskému plynárenskému priemyslu zvýšenie cien zemného plynu pre domácnosti v období od októbra do decembra 2005. Regulačný úrad schválil v auguste 2005 na spomínané obdobie zvýšenie cien plynu o viac ako 20 %", koniec citátu. V rokoch 2006 až 2010 bolo preto potrebné predovšetkým vybudovať nezávislosť regulátora od energetických monopolov a zaviesť adekvátnu ochranu, tzv. zraniteľných odberateľov. Znamenalo to, zmeny v legislatíve, niekoľkokrát konzultované v orgánoch Európskej komisie. Zmeny organizačné, personálne a čiastočne aj materiálne.
Pre ilustráciu spomeniem len štyri dôležité výsledky. Po prvé, až v priebehu rokov 2007 až 2010 sa v Slovenskej republike stala skutočnosťou ochrana spotrebiteľov energií a reálne dostupných práv na spravodlivé ceny. Po druhé, ak by Národný energetický regulátor pracoval tak, ako v predchádzajúcom období, menu euro by sme nemali do dnešného dňa z dôvodu nesplnenia inflačného kritéria, keď zoberieme tie zmeny cien, ktoré sa uskutočnili v roku 2005, a ak by to tak pokračovalo ďalej. Po tretie, Národný energetický regulátor sa stal autoritou na medzinárodnom poli. Slovenskej republike skutočne len o vlások uniklo umiestnenie sídla novozriadenej agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky. Až v poslednom kole, myslím, pán kolega Jahnátek. Po štvrté, predstavitelia úradu a nemecká konzultačná spoločnosť v tvrdej konkurencii vyhrali a zrealizovali tender Európskej komisie na zavádzanie novej regulačnej legislatívy v Azerbajdžane. To sú skutočnosti.
Krátko po parlamentných voľbách v roku 2010 sa však stretli tri negatívne tendencie. Prvá, snaha najväčších energetických podnikov využiť zmenu vládnej garnitúry na presadenie vlastných ekonomických záujmov. Je to čitateľné. Po druhé, medializované aktivity ľudí z ekonomického pozadia jednej z vládnych strán v oblasti energetiky a ich snaha o prehĺbenie vplyvu v sektore energetiky prostredníctvom ovládnutia regulátora. O tom svedčí aj novela zákona, ktorú dnes prerokovávame. Po tretie, vecné aj časové podcenenie preberania novej energetickej legislatívy Európskej únie, tzv. tretieho energetického balíčka zo strany ministerstva hospodárstva. O tom tu už bolo všetkými predrečníkmi hovorené.
V kontexte uvedeného, doslovne komicky zaznieva cieľ z vládneho programu tejto vlády vo vzťahu k energetike. Citujem: "V uplynulých rokoch sa v Slovenskej republike prejavili tlaky na posilnenie politického vplyvu, neodôvodneného vplyvu verejnej správy a zvyšovanie administratívneho zaťaženia v sektore energetiky. Preto vláda Slovenskej republiky vyvinie úsilie na minimalizáciu politického a verejného vplyvu a zabezpečí odbornú profesionalitu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a odbornú profesionalitu manažmentu a zástupcov štátu v energetických podnikoch s účasťou štátu". O tom, aké boli prvé kroky v zabezpečení odbornej profesionality úradu, veľa povedali a napísali médiá. Uvediem len krátky citát z jedného článku. Mohol by som poprosiť o ticho. Nepočuť. Nepočujem sám seba ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Takže po dohode s pánom poslancom Faičom, on teraz svoj prejav preruší, bude pokračovať v ňom nie o 14.00 hodine, lebo bude hodina otázok, ale po. Zatiaľ teda ďakujem.
Vyhlasujem trojminútovú prestávku. A o 11.30 hodine budeme pokračovať v hlasovaní doteraz prerokovaných bodov.
Pán Paška, nech sa páči. Poprosím mikrofón. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem vás požiadať a napriek tomu, že ste už vyhlásili prestávku, aby v zmysle § 35 ods. 4 v mene dvoch poslaneckých klubov SMER-u - sociálnej demokracie a Slovenskej národnej strany, o krátku prestávku na poradu klubov pred hlasovaním.

Akú krátku prestávku, pán Paška?

Môžu to byť tri minúty.

Tak budeme pokračovať o 11.35 hodine. Poprosím, dostaviť sa do rokovacej miestnosti, o 11.35 hodine budeme pokračovať hlasovaním.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Ctené panie poslankyne, ctení páni poslanci, poprosím vás, keby ste sa mohli usadiť, budeme pokračovať hlasovaním o doteraz prerokovaných bodoch. Máme tri procedurálne návrhy. Poprosím, pán poslanec Brocka, máte návrh?

Už nič.

Už nič. Pani poslankyňa Laššáková.