16. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem s tým, ako skončila svoje prvé vystúpenie pani ministerka, kde povedala, že verí tomu, že Národná rada schváli potrebnú zmenu v systéme prokuratúry. Ja za seba aj za poslanecký klub MOST - HÍD môžem povedať, že áno, schválime zmenu, ktorá je potrebná, lebo prokuratúra nefunguje tak, ako chceme. A pod tým, ako chceme, si teraz nepredstavujem koaličnú väčšinu, ale všeobecne akoby chcela spoločnosť, aby prokuratúra fungovala. Dúfam, že na tom sa asi zhodneme aj tu s prítomnou opozíciou. Ale na druhej strane, niektoré navrhnuté riešenia vo mne vyvolávajú rozpaky. Keď som prvýkrát čítal ten návrh zákona ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním, tak som viac škrtal a pripomienkoval ako čítal. No, ale je to živý materiál, absolútne už nejaká iná forma došla sem do Národnej rady a dúfam, že v tom druhom čítaní nájdeme aj spoločnú reč aj na tie problémové body.
Poprosím každého, aby nehľadal v mojom vystúpení niečo také odmietavé, že som voči nejakým zmenám, ale skôr možnosť vylepšenia tohto návrhu. A aspoň vidíte, že my, koaliční poslanci, nehlasujeme ako bábky, ale máme svoj názor a ten názor si presadzujeme v Národnej rade. Ja som nesmierne rád, jeden novinár sa ma dnes spýtal, že či nepovažujem za problém, že keď prídu vládne návrhy zákona, tak potom nie sú schválené v takej forme ako prišli, ale proste ich parlament niekedy rozoberá, že nepovažujem to za problém vôbec a teším sa tomu, že poslanci máme možnosť tvoriť, zlepšiť návrhy, ktoré idú z vlády. Ale sú to také problémy, ktoré chcem pomenovať, že za taký základný problém považujem, že chystáme riešenia, ktoré, keď sa obráti karta, tak môžu zmariť celý cieľ. Dúfam, že to nebude SMER, ale lebo boli tu aj v minulosti také zmeny, ktoré sme mysleli čo v najlepšom.
Uvediem taký príklad, že minister spravodlivosti môže vymenovať za predsedu súdu jedného z prvých troch uchádzačov, čo sme v období za druhej Dzurindovej vlády kritizovali, keď to išlo do legislatívneho procesu. Ten návrh aj prešiel potom a vysvitlo, že nebol to dobrý krok, lebo za následného ministra spravodlivosti sa nám to vypomstilo. A podotýkam, že aj v tomto návrhu je takéto riešenie, že z prvých troch budeme môcť vybrať, no a nemusí sa nám to páčiť, keď, povedzme, bude v ministerskom kresle. Kde je pán poslanec Madej? Ja som to hovoril, že ho budem často spomínať vo svojom vystúpení, že proste môžme zmariť ten cieľ, ktorý sledujeme s touto novelou.
Za ďalší problém považujem to a to je také systémové riešenie, že právni čakatelia prokuratúry, je vypracovaný dobrý fungujúci systém prípravy na prax. To nie je problém, asi sa zhodnem aj s pani ministerkou, že ten systém je dobrý. Problém máme s procesom výberu vymenovávania, tak zmeňme to. Mám problém, že ideme zmeniť celý status právnych čakateľov prokuratúry, pritom s tým nemáme problém. Problém máme s tým, že ako sa vyberajú títo čakatelia, že to je netransparentné, že tam je rodinkárstvo, tak zmeňme to, alebo keď zmeníme celý status právneho čakateľstva, no proste tých kandidátov na post prokurátora, tak zabezpečíme ten odborný rast s tým, že keď spravia skúšku, sú vybraní za prokurátorov, vymenovaní za prokurátorov, tak na druhý deň bude vedieť tú funkciu vykonávať, obstojí. Lebo, keď zoberieme ľudí z prostredia mimo prokuratúry, zvíťazí v konkurze a na druhý deň má pojednávať nejakú ťažkú vec, tak neviem proste, či ten človek bude mať takú dostatočnú odbornú..., ale proste tie nuansy, ktoré potrebuje pre výkon tej funkcie ešte nebude mať v malíčku. No vytvorme systém, aby sme toto zabezpečili.
Tiež sa mi nepáčia také maličkosti, ktoré len uvediem, že uvádzať uchádzačov, určitý okruh blízkych osôb, je to tam v zákone. Mne tam chýba, povedzme, prečo by tam nemali potom uvádzať, že sú synmi politika, predsedu vlády, poslanca Národnej rady, lebo tam tiež môže sa vytvárať určité rodinkárstvo. Nepovažujem takýto výpočet, taxatívny výpočet za dobrý. Budeme sa snažiť nájsť riešenie, ktoré by nebolo taxatívnym vymedzením, ale nejakým všeobecným. Tiež sa mi nepáči, že musia tam vyvracať anonymné oznámenia. To už ideme na štýl udavačstva, že keď niekto podá na niekoho nejaké anonymné oznámenie, že proste ty si pôsobil tam a tam, alebo neviem akého rázu budú tie oznámenia, že bude musieť pred komisiou to vyvracať, alebo obhajovať.
Ďalším takýmto problematickým bodom je zverejňovanie všetkého. No zverejňovať transparentnosť zďaleka hlavne pri trestných veciach nie je všeliek, zďaleka nie je všeliek. Aspoň, že už vypadlo to, že musia sa zverejňovať aj neprávoplatné rozhodnutia, lebo to by som už považoval za fakt neprijateľné z mojej strany. Hľadajme riešenie, že čo zverejniť. Áno, je tam formulácia, že by sa nemali zverejňovať veci, ktoré by mohli ohroziť samotné trestné konanie, ale predsa len, koľko vecí, kde prokurátor podá obžalobu skončí právoplatným odsúdením páchateľa. Ja som aj advokát, ja viem, že koľko. Ideme perzekvovať ľudí, lebo nestačí to, že tam zaškrtneme meno, priezvisko, dáme tam iniciály, ale z bydliska, z výkonu funkcie alebo z toho skutkového stavu je jasné, vydedukovateľné, že koho sa to týka. Čiže tu by som, nie som proti zverejňovaniu rozhodnutí prokuratúry, ale nie všeobecne. Jednak, že nikde to vo svete nie je, ale predsa len na Slovensku máme v niektorých veciach také špecifické postavenie a môže stransparentnenie a zverejňovanie niektorých rozhodnutí napomôcť k tomu, aby sme mali aj v oblasti prokuratúry poriadok.
Zákaz negatívnych pokynov. No, chceli sme to zrušiť. Ideme to zrušiť, ale vytvorili sme z toho taký fetiš, taký všeliek. No, podľa štatistiky bolo celkovo vydaných tri, štyri takýchto negatívnych pokynov. Tri? No samozrejme, lebo to musí byť v spise, ale poznatky sú iné. Poznatky sú také, že áno, tých negatívnych pokynov bolo oveľa viac a udiali sa ústne, čo je síce nezákonné, ale udiali sa. Vieme o nich a práve toto by sme mali obmedziť, aby ani takéto ústne negatívne pokyny nemohli byť. A nie v jednom prípade ten negatívny pokyn alebo ten pokyn pre toho druhého prokurátora ide z radov nadriadených prokurátorov. Ide z radu "nadriadených prokurátorov", ktorý je taký istý prokurátor, len proste už je starší, alebo má väčší vplyv v rámci prokuratúry a pošepká svojmu kolegovi, že, počúvaj, tam by si mohol takto a takto rozhodnúť. A ten, bohužiaľ, ten prokurátor v niektorých prípadoch vyhovie. Čiže týmto možnostiam zabráňme a nie všeobecne, ako dajme tomu, že nebudú negatívne pokyny a potom bude všetko už v poriadku, lebo to nebude fungovať.
Záver. Podporíme tento vládny návrh zákona v prvom čítaní, ale chceme, ako už tu pani ministerka naznačila, aby sa odstránili všetky sporné body, chyby, aby sme prijali takú novelu, ktorá rieši problém, ktorý máme a nie evokuje k tomu, že, no, máme nejaké riešenia, ale problém to nerieši. A hlavne chcem mať novelu, ktorá prežuje aj prípadnú parlamentnú väčšinu SMER-u.
Ďakujem za pozornosť.

Rado sa stalo, pán poslanec. Pozorne som vás počúval, ja vám chcem tiež poďakovať, pretože ste podali dôkaz nielen o silnom mandáte pani ministerky, ale aj o silnej podpore, akej sa teší ten návrh, ktorý predložila. A úplne kúzelné sa mi zdalo to, ak som to dobre pochopil, že keby ste mali záruku, že budete ešte pri moci nejaké tie ďalšie obdobia, tak iste v zásade ten zákon aj nejakým spôsobom schválili, ale keby tu hrozilo, že by teda SMER mal prísť naspäť k moci, tak už to nebude až taký dobrý zákon. Tak neviem, či žartujete, ale vážte slová, lebo tým vrháte veľmi zlé svetlo na vládnu koalíciu, na vládny návrh zákona a svojím spôsobom odhaľujete tie úmysly a potvrdzujete to, čo hovoríme. A uisťujem vás, že, aj sme to dnes povedali, my vrátime tie pravidlá do toho súčasného stavu a určite nebudeme zneužívať tie pravidlá, ktoré vy si teraz nastavujete práve na to, aby ste sa politicky zmocnili ako súdnictva, tak aj prokuratúry.
A silný mandát, pani ministerka, gratulujem vám. Vidíme, aký ho máte naozaj veľmi silný.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Maďarič, pani ministerka má mandát, pani ministerka teraz potrebuje podporu na posun tohto vládneho návrhu zákona do druhého čítania, ktorý aj bude mať. Pani ministerka tiež nemá patent na rozum, nikdy to nepovedala. Čaká od nás vylepšenie tohto zákona, tomu sa nebráni, my sme k tomu podali ruku a budeme sa snažiť tie pochybnosti, ktoré máme k tomuto návrhu zákona, odstrániť, vylepšiť.
A čo sa týka toho, že či keď sa vráti SMER, alebo nie, viete, to som myslel fakt žartom. Dúfam, že sa to nestane, ale skôr som mal na mysli to, aby sme vytvorili takú novelu alebo taký systém fungovania prokuratúry, ktorá sa nemusí stále a stále meniť zmenou vlády.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Osobne uvedený návrh zákona vnímam ako odpútanie pozornosti od voľby generálneho prokurátora. Vojna o generálneho prokurátora ukázala, že ani na niekoľkýkrát sa koalícia nedokázala zjednotiť na tom, aby zvolila kandidáta na post generálneho prokurátora, že koalícia si už jednoducho nemôže dovoliť podľahnúť v tomto zápase, nemôže si dovoliť stratiť tvár, a preto by bolo potrebné urýchliť práce na zmene zákona o prokuratúre, aby sa obavy o výsledok voľby zakryli politickým zápasom o obsah návrhu zákona. Sme presvedčení o tom, že ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky a minister vnútra Slovenskej republiky sú si vedomí nereálnosti zmeny ústavného postavenia prokuratúry Slovenskej republiky a generálneho prokurátora, a preto sa pokúšajú realizovať svoj zámer - mať politický dosah na činnosť prokurátorov cestou čiastkových zmien presadzovaných prostredníctvom osobitných zákonov. Svoj zámer sa ani len nepokúšajú konfrontovať komparáciou systémov prokuratúry v štátoch Európskej únie. V záujme dosiahnutia sledovaného cieľa je jednoduchšie stupňovať negatívnu mediálnu kampaň proti prokuratúre a návrh zákona pripraviť bez akejkoľvek predchádzajúcej analýzy komparatívnych prác a bez spolupráce s Generálnou prokuratúrou.
A teraz prosím, vážení kolegovia, dávajte pozor. Necitovala som niektorého z opozičných politikov či vedenie prokuratúry, ale toto je vyjadrenie istého ministerstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré ako si postupom času však z oficiálnych materiálov sa stratilo. Ale čo už.
Poukázala by som ďalej na to, že prokuratúra je skutočne dobre fungujúci systém, ktorý jednoducho má taký potenciál, ktorý by sa mohol skutočne aktívnym spôsobom zúčastniť na novele zákona. Priebeh reformy zatiaľ však nebol presvedčivo odkomunikovaný vo vzťahu k občanovi, ale ani vo vzťahu k prokurátorovi, ktorý je tiež občanom - voličom, ako proces, z ktorého by bola evidentná poctivá ambícia súčasnej vládnej koalície urobiť na prokuratúre pozitívne zmeny na odbornom základe a nie na báze reciprocity, k čomu sa vlastne posunul obraz reformy prezentovaný médiami.
Vrátim sa trošku k materiálom, ktoré iste rezonujú na verejnosti, objavili sa v médiách odbornej verejnosti. Povedzme si jedno, vláda sa už ani netají, že nad Generálnou prokuratúrou chce mať čoraz väčší vplyv, že návrh zákona smeruje k politizácii prokuratúry, že pripravované zmeny povedú k tomu, že výberové konania budú ovplyvňované politicky. Politický vplyv na prokuratúru je účelom zmeny zákona o prokuratúre. Európska komisia na presadzovanie demokracie pomocou práva, tzv. Benátska komisia, vo svojej správe o európskych normách, ktoré sa týkajú nezávislosti celého justičného systému a týkajú sa aj časti prokuratúry a ktorá bola schválená v decembri 2010 uvádza, že politické zasahovanie do činnosti prokuratúry je pravdepodobne také staré ako spoločnosť sama, a že v ranných spoločnostiach by rozhodne prokuratúra bola obvykle v rukách panovníkov, ktorí by vlastne ju využívali na trestanie svojich nepriateľov. História na to iste by našla viacero príkladov. Prokuratúra Slovenskej republiky je súčasťou ústavného zriadenia Slovenskej republiky, generálny prokurátor je ústavným činiteľom, ktorý nesie zodpovednosť za činnosť všetkých štátnych orgánov tvoriacich sústavu prokuratúry Slovenskej republiky.
Ústava konštituuje prokuratúru ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Do jej pôsobnosti patrí ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb štátu. To znamená, že Ústava Slovenskej republiky neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike len na ochranu zákonom chránených záujmov štátu, teda nie je štátnym zastupiteľstvom. Ústava ju nezaraďuje ani medzi orgány výkonnej moci, jej postavenie pôsobnosť vymedzuje oddelene od výkonnej moci v samostatnej hlave nasledujúcej za hlavou upravujúcou súdnu moc. Zo systematického členenia prokuratúry v Ústave Slovenskej republiky, ako aj zo znenia samotnej ústavy a jej dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne ústavné väzby. Takéto väzby vylučuje už samotná pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike, ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu uplatňovaním právnej zodpovednosti a zabezpečovaním nápravy nezákonnosti.
Navrhovaná právna úprava tento ústavný rámec ignoruje, popiera samostatnosť prokuratúry, funkčnú autonómiu generálneho prokurátora a vlastne neguje základné princípy usporiadania prokuratúry. Popiera aj medzinárodne všeobecne uznávanú neprípustnosť v závislosti trestného stíhania od politických koncepcií vlády, neberie do úvahy, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy a ako také podlieha tiež dozorovým oprávneniam prokuratúry. Prokuratúra Slovenskej republiky je dobre fungujúca sústava štátnych orgánov, ktorá v rozsahu vymedzenom ústavou reálne chráni práva oprávnené záujmy fyzických osôb. So zreteľom na úlohy, ktoré patria do jej pôsobnosti, je dôležité pre každého obyvateľa tohto štátu, aby nedošlo k destabilizácii pomerov na prokuratúre a k zneužitiu na politické ciele. Pôvodný zákon, ktorý novelizujeme o prokuratúre, ako aj zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, sú v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam a možno povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry. Toto sú slová, ktoré boli napísané v posudku a ktorý bol vlastne zameraný na preskúmanie návrhov týchto zákonov z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na odporúčanie Rady Európy. Tento posudok bol vypracovaný generálnym prokurátorom Švajčiarska na základe poverenia Rady Európy.
Zákonodarca by teda nemal mať legitímny dôvod tento posudok ignorovať a schváliť novelu týchto zákonov bez toho, žeby nesledoval aj medzinárodné dokumenty. Čo je podstatné, ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k tvorbe tohto zákona bez účasti zástupcov prokuratúry, bez toho, že by sa otvorila celospoločenská odborná diskusia, diskusia stavovských organizácií, odborníkov z fakúlt, prípadne vedeckých pracovísk. Ministerstvo spravodlivosti zvolilo skutočne neštandardný spôsob prípravy návrhu tohto zákona v spolupráci s ministerstvom vnútra vlastne vypracovalo paragrafové znenie návrhu zákona v zmysle zásady "o nich a bez nich". Predkladateľ si zrejme dostatočne neuvedomuje, alebo ani nechce uvedomiť, že právna úprava postavenia a pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky, postavenia a práv povinnosti prokurátorov nemá byť predmetom experimentov či politických dohovorov toho, či iného vládneho zoskupenia, pretože následne nemožno vylúčiť jej zneužitie a tým ohroziť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb. Návrh zákona v takto predloženom znení nepochybne popiera autonómiu prokuratúry, generálneho prokurátora vo vzťahu k politickej moci a v podstate smeruje len k jedinému cieľu, ako som už uviedla, k spolitizovaniu prokuratúry.
Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia, ktoré sú asi tým najväčším problémom, nemožno súhlasiť s navrhovanou právnou úpravou pokiaľ ide o funkciu asistenta prokurátora. Ak sa má zriadiť inštitút asistenta, tak na inom princípe ako to navrhuje ministerstvo spravodlivosti a pokiaľ tomu nebudú brániť finančné možnosti štátu. Zásadne však treba odmietnuť to, aby asistenti prokurátorov nahradili doterajších právnych čakateľov. Navrhovaná právna úprava o asistentovi prokurátora nahrádza doterajšiu tretiu časť zákona o prokurátoroch, právnych čakateľoch prokuratúry, ktorá upravuje postavenie právnych čakateľov prokuratúry, práv a povinnosti, vznik, zánik služobného pomeru, disciplinárnu zodpovednosť.
Skúsenosti jednoznačne potvrdzujú, že právni čakatelia prokuratúry sú v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora, takúto záruku navrhovaná právna úprava nám nedáva. Naopak, vytvára priestor na to, aby do funkcie prokurátora boli vymenované osoby, ktoré nebudú riadne pripravené na tento výkon. Z navrhovanej právnej úpravy vyplýva, že právne postavenie asistenta prokurátora a jeho pracovná náplň neumožní riadnu prípravu asistenta prokurátora na výkon funkcie prokurátora. Túto prípravu nenahradí ani úspešné zvládnutie odbornej justičnej skúšky, nejde tu len o teoretické vedomosti, ale uchádzač by sa mal na funkciu prokurátora pripravovať na samostatný výkon. Hneď po zložení sľubu prokurátora musí byť pripravený na zvládnutie špecifických úloh, patriacich do pôsobnosti prokuratúry po odbornej i organizačnej stránke. Prokurátor nebude jeho školiteľom v tom zmysle, aby ho pripravoval na výkon funkcie prokurátora, práve naopak, ak bude kvalitne a zodpovedne plniť svoje úlohy, bude v záujme prokurátora, aby zostal jeho asistentom. Právny čakateľ prokuratúry v rámci prípravy na výkon funkcie vykonáva odbornú prax podľa vopred určeného rozvrhu a, samozrejme, sa venuje aj zvládnutiu špecifických úloh, ktoré ho ako prokurátora čakajú.
Počas prípravnej praxe na výkon funkcie sa prejaví aj jeho osobnostná stránka, charakter, morálne vlastnosti, ktoré by mali dávať záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať. Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora, či plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Výkon funkcie asistenta prokurátora nie je teda prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže predsa v takejto funkcií pracovať až do dôchodku, nemusí sa uchádzať o vykonanie odbornej skúšky a ak ju aj získa, nemá zaručené, že niekedy bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora, prípadne nemusí ani o funkciu prokurátora prejaviť záujem. Takýto krok vo svojej podstate znamená zrušenie prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora vo forme systematickej prípravy na výkon tohto povolania.
V Európe neexistuje snáď žiaden štát, ktorý by nemal prepracovaný systém prípravy na výkon povolania prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností pred ustanovením, alebo bezprostredne po ustanovení do funkcie. K problematike právnych čakateľov prokuratúry získala Generálna prokuratúra odpovede z temer šestnástich štátov Európy a myslím si, že v písomnej forme nám ich aj poskytla.
V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že navrhovanej právnej úprave nepredchádzala žiadna analýza, komparatívne práce. Legitímne získanie moci považuje ministerstvo spravodlivosti za dostatočný dôvod na realizáciu svojich predstáv. V dôvodovej správe, ktorá sa obmedzila iba na ničím nepodložené tvrdenie, že doterajší systém obsadzovania funkčných miest prokurátorov, ktorý preferuje právnych čakateľov prokuratúry, že tento systém neobstál.
Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie, nemožno súhlasiť ani s navrhovanou právnou úpravou zákazu vydávania negatívnych pokynov. Právny poriadok pozná iba pokyny zákonné alebo nezákonné, prokurátori nesú osobnú zodpovednosť za výkon funkcie prokurátora, aj za vydanie alebo splnenie nezákonného pokynu. Podľa platného znenia zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch, každý prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie. Ak pokyn nadriadeného prokurátora považuje za rozporný s právnym predpisom či svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal. Nadriadený prokurátor musí jeho žiadosti vyhovieť a vybavením veci poveriť iného prokurátora, či už vybaviť sám. Každý prokurátor má právo vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania. Taktiež je povinný vykonávať svoje služobné povinnosti nestranne, nesmie sa dať ovplyvniť individuálnymi či čiastkovými záujmami, záujmami politických strán, politických hnutí, či podľahnúť verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom.
Pokyny nadriadených prokurátorov sú založené v spisoch, preto nie je problém zistiť či sú zákonné, alebo nie sú zákonné. Tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v dôvodovej správe, že vydávanie tzv. negatívnych pokynov sa neosvedčilo je nepodložené, spracovateľ návrhu si nevyžiadal štatistické informácie, z ktorých by zistil, že pokyny, ktoré označuje ako negatívne pokyny sú vydávané celkom výnimočne. Ako sme už počuli za posledných sedem rokov boli vydané tri negatívne pokyny, o ktorých snáď bol aj problém zistiť, že vôbec také aj boli. Na vysvetlenie, aj tzv. negatívny pokyn vo význame nekonať, napr. pokyn zastaviť trestné stíhanie je vo svojej podstate pozitívnym pokynom v prípade, ak je trestné stíhanie neprípustné.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 platného zákona pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu. To znamená, že zákonnosť pokynov je ľahko kontrolovateľná. A ak má spracovateľ návrhu podozrenie, že sú vydávané nezákonné, negatívne pokyny, potom by museli byť vydávané inou ako písomnou formou, čo by bolo tiež v rozpore so zákonom. Z toho vyplýva, že zákaz negatívnych pokynov nič nerieši a len sťaží organizáciu a riadenie práce na prokuratúre. Platná právna úprava inštitútu hierarchického odovzdávania pokynov je plne dostačujúca na legislatívne zabezpečenie potrebného stupňa nezávislosti. Preto snaha o legislatívnu zmenu nie je podložená ničím iným, len všeobecným postojom policajtov vychádzajúcim z ich nedostatočnej odbornosti, nekritického prístupu k vlastnej práci, ktorý snáď aj vedie k presvedčeniu, že prokuratúra nežaluje činy, ktoré boli podľa predstáv policajtov dostatočne preukázané. Namiesto zvýšenia odbornej úrovne policajtov volí predkladateľ legislatívneho návrhu útok na prokuratúru.
Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie, ktoré je takisto nóvum, týka sa čl. 1 bodu 9 § 10 ods. 2 a týka sa stanovísk, ktoré na návrh komisie pre vydávanie stanovísk vydáva minister spravodlivosti. Opäť citujem zo správy Benátskej komisie, kde sa uvádza, že existuje len niekoľko štátov Rady Európy, kde je prokuratúra súčasťou exekutívy a je podriadená ministerstvu spravodlivosti. Ako príklad je uvedené Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko. Komisia konštatuje, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve, či s ňou bola spojená. V niektorých štátoch je podriadenosť prokuratúry exekutívnej moci skôr otázkou princípu ako reality v tom zmysle, že exekutíva je mimoriadne opatrná a nezasahuje do konkrétnych prípadov. No aj v takýchto systémoch pretrváva základný problém, lebo formálne záruky proti takémuto zasahovaniu neexistujú.
V Slovenskej republike prokuratúra je súčasťou ústavného zriadenia, nie je súčasťou exekutívy, nie je podriadená ministerstvu spravodlivosti. Ako som už povedala, medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne väzby. Navrhovaná právna úprava tento ústavný rámec ignoruje, popiera samostatnosť prokuratúry. Nestrannosť prokuratúry musí byť funkčná, nielen formálna. Funkčnú samostatnosť prokuratúry nie je možné presadiť, ak zákonodarca prizná výkonnej moci vo vzťahu k prokuratúre oprávnenia personálneho a organizačného charakteru, vrátane oprávnenia riadiť či usmerňovať činnosť prokurátorov. Predložený návrh zákona ignoruje medzinárodne všeobecne uznávanú neprípustnosť závislosti trestného stíhania od politických koncepcií vlády, abstrahuje od skutočnosti, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy ako takej, podlieha dozorovým oprávneniam prokuratúry netrestnej oblasti. Prokuratúra je oprávnená v rozsahu ustanovenom zákonom vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, to znamená, že aj ministerstvom spravodlivosti a to preskúmavaním zákonnosti ním všeobecne vydaných záväzných právnych predpisov, normatívnych právnych aktov a rozhodnutí v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy, ako aj vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti. Z toho teda vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti, ktorého činnosť podlieha kontrolnej právomoci prokuratúry, je predkladateľom takej právnej úpravy, ktorá mu umožní dávať záväzné stanoviská prokurátorom ako majú uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy aj pri vykonávaní dozoru, či ministerstvo spravodlivosti dodržiava zákonnosť.
Z dôvodovej správy k pôvodnému zákonu o prokuratúre a medzinárodných dokumentov týkajúcich sa postavenia pôsobnosti organizácie a riadenia práce na prokuratúre vyplýva, že hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jej riadne fungovanie. So zreteľom na uvedené je neprípustná taká právna úprava, ktorá by umožnila, aby minister spravodlivosti, úradníci ministerstva boli oprávnení riadiť činnosť prokurátorov prostredníctvom stanovísk, ktoré by prokurátorom, záväzne pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti, určovali ako majú uplatňovať zákony a ostatné všeobecne právne predpisy. Prokurátori musia uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy v súlade so zákonom sľubom, ktorý zložili. Za porušenie svojich povinností sú disciplinárne zodpovední. Pokiaľ ide o postavenie štátnych úradníkov, toto je založené na vzťahu vertikálnej subordinácie, nemusia mať právnické vzdelanie a nenesú ani žiadnu zodpovednosť za činnosť prokuratúry a žiadnu zodpovednosť nebudú niesť ani za nezákonné či nesprávne výkladové stanoviská. A takúto zodpovednosť nemá ani minister spravodlivosti.
V ďalšom ma zaujala navrhovaná právna úprava, a to zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí prokurátora. V danom prípade to má byť ďalším kľúčovým bodom reformy. Navrhovaná právna úprava však nielenže nechráni, ale ani neumožňuje chrániť ústavné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti, či dobrej povesti, ochranu mena, súkromného rodinného života. Anonymizácia údajov pred zverejnením rozhodnutia na webovom sídle prokuratúry nepostačuje. Často už na základe samotného skutku možno zistiť, koho sa rozhodnutie týka. Naviac z navrhovaného znenia nie je zrejmé, po akú dobu majú byť rozhodnutia uverejnené na internetovej stránke Generálnej prokuratúry. A pokiaľ ide o ich množstvo, sú to ročne desiatky tisíc týchto rozhodnutí.
Súhlasiť nemožno ani so sprístupňovaním neprávoplatných rozhodnutí verejnosti. Kto má právo nazerať do spisu, robiť si z neho odpisy, výpisy, ustanovujú osobitné zákony upravujúce procesné práva a povinnosti. Navrhované znenie je neprijateľné, môže viesť k mareniu trestného konania, nemožno vylúčiť, že k informáciám o prebiehajúcom trestnom konaní sa môžu dostať aj osoby, ktoré potenciálne môžu byť podozrivé a k uvedeným informáciám by nemali mať prístup ani z dôvodov operatívno-taktických. V Slovenskej republike platí zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Tento zákon platí aj pre prokuratúru. Ak by mala byť prijatá navrhovaná právna úprava § 55m, potom nech sú na internete uverejňované aj všetky rozhodnutia ďalších orgánov činných v trestnom konaní. Tým mám na mysli vyšetrovateľov všetkých ozbrojených zložiek, či už Policajného zboru, Colnej správy, Vojenskej polície. V opačnom prípade navrhovaná právna úprava nemá žiadnu logiku a neplní svoj cieľ, nemožno ju považovať za nič iné, než za snahu spochybňovať zákonnosť rozhodovacej činnosti prokurátorov pred laickou verejnosťou.
Taktiež by som rada videla, že by sa na webovej stránke objavovali aj rozhodnutia o odmietnutí veci. Tie sa však týkajú vyšetrovateľov. Dnes sme svedkami zápasu o otvorenú justíciu, otvorenú prokuratúru a ja predpokladám, že v ďalšom období budeme svedkami zápasu o otvorenú políciu. A v tejto súvislosti sa už tiež teším na rozhodnutia policajných orgánov. A ak budú tak zmysluplné, ako napríklad toto, ktorého výrok citujem: "Doposiaľ nestotožnená osoba vystupujúca v pozícii dekana fakulty XY, univerzity XY, aby som zachovala anonymitu, v rokoch od - do." Čiže skutočne nebude potrebná v tomto prípade žiadna anonymizácia, lebo nikto, iba celé Slovensko bude vedieť, o ktorého dekana ide, o akú osobu, kde a čoho sa dopustil. Okrem toho navrhované znenie zákona nie je jednoznačné, pripúšťa rôzne výklady. Ak by mala byť prijatá takáto osobitná právna úprava vo vzťahu k prokuratúre, bude potrebné presne vymedziť, ktoré rozhodnutia prokurátora majú byť zverejnené.
Problematike zodpovednosti prokuratúry pred verejnosťou sa venuje aj správa Benátskej komisie, kde sa uvádza, že: "Ak je prokuratúra nezávislá, je potrebné uplatniť niektoré konkrétne nástroje jej zodpovednosti. Jedným z nich môže byť povinnosť generálneho prokurátora predkladať verejné správy. Či tieto správy treba predkladať parlamentu alebo orgánu výkonnej moci, to môže závisieť od súčasne platného modelu, ako aj od tradícií jednotlivých štátov. Generálny prokurátor by v takejto správe mal poskytnúť transparentné informácie o tom, ako boli implementované všeobecné pokyny od výkonnej moci. Pri stanovovaní noriem v tejto oblasti majú dôležitú úlohu smernice vzťahujúce sa na výkon funkcie prokurátora, ako aj etické kódexy. Tieto dokumenty si môžu schváliť orgány prokuratúry samy, alebo ich môže prijať parlament alebo vláda." Koniec citátu.
Týmto požiadavkám v plnom rozsahu vyhovuje aj právna úprava ustanovenia § 11 zákona o prokuratúre, ktorá ukladá povinnosť generálnemu prokurátorovi podávať Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti a ustanovenia ďalších zákonov, ktoré sa týkajú poskytovania informácií verejnosti.
Zo správy Benátskej komisie, ani z iného medzinárodného dokumentu nevyplýva povinnosť prokuratúry zverejňovať rozhodnutia prokurátorov na internete. Pri porovnávaní právnych úprav sa zistilo, že možnosť týkajúca sa zverejňovania právoplatných rozhodnutí prokurátora na webových stránkach prokuratúry nepozná žiadna z krajín Európskej únie.
V ďalšom bode sa venuje uvedený návrh zákona v súvislosti so zánikom vojenských prokuratúr aj ďalším súvisiacim ustanoveniam, ktoré sa teda týkajú zrušenia. Je tu tiež nevyhnutné jednoznačne ustanoviť právnych nástupcov nielen vo vzťahu k agende vojenských prokuratúr, ale aj vo vzťahu k právnym vzťahom finančne zapojených na rozpočet ministerstva obrany, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a vo vzťahu k právnym vzťahom finančne zapojených na Generálnu prokuratúru.
Nie je taktiež žiaden rozumný dôvod na to, ako to vyplýva z uvedeného návrhu, aby hnuteľný, nehnuteľný majetok, ako aj ostatné majetkové hodnoty využívali, ktoré celé desaťročia využívali doposiaľ vojenské prokuratúry na plnenie úloh prokuratúry, zostali v správe ministerstva obrany. Zrušením vojenských prokuratúr nedochádza k zrušeniu agendy, ich agenda v plnom rozsahu prechádza na iné prokuratúry. To znamená, že od nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, na základe ktorej dôjde k zrušeniu vojenských prokuratúr, konanie o trestných činoch uvedených v § 16 Trestného poriadku bude patriť do právomoci nevojenských prokuratúr a že tieto nevojenské prokuratúry musia byť takisto personálne, materiálne posilnené minimálne v takom rozsahu, aký bol nevyhnutný na vybavovanie týchto vecí vojenskými prokuratúrami.
Výberové konania. Je to opäť článok, ktorý skutočne vzbudzuje pozornosť. Uchádzač o funkciu prokurátora sa má brániť pred výberovou komisiou proti výhradám uplatneným na internete neznámymi ľuďmi. Anonymne a teda beztrestne, bez akejkoľvek zodpovednosti sú schopní na internetových stránkach kritizovať, spochybňovať, osočovať a takáto právna úprava hraničí s pranierovaním uchádzačov o funkciu prokurátora. Obdobne, aký význam má písomné vyhlásenie uchádzačov o funkciu prokurátora, v ktorom bude uvedený zoznam jemu blízkych osôb na prokuratúre, súde, ministerstve spravodlivosti, vrátane rozpočtových, príspevkových organizácií?
Výhrady treba mať aj voči právnej úprave, kde sa hovorí o výberovom konaní verejnom. Podľa navrhovaného znenia výberovým konaním na funkciu prokurátora sa overujú schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť uchádzača, aj ďalšie skutočnosti, ktoré bude potrebné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Verejné overovanie zdravotného stavu či psychickej vyrovnanosti asi už je v rozpore s ústavnými právami.
Právnu úpravu, ktorá priznáva ministrovi spravodlivosti právo navrhovať členov výberovej komisie na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora, členov disciplinárnej komisie, či členov odvolacej disciplinárnej komisie možno považovať za neprípustný zásah do samostatnosti prokuratúry. Za takýto zásah možno považovať aj navrhované oprávnenie verejného ochrancu práv a najmä oprávnenie ministra spravodlivosti podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi so všetkými právnymi následkami, ktoré z toho vyplývajú.
Predložené znenie je v rozpore aj s viacerými medzinárodnými dokumentami, podľa ktorých by sudcovia a prokurátori sa mali podieľať na voľbe a kontrole vlastných profesijných orgánov a do ich výberu a hodnotenia by nemala zasahovať výkonná moc, ani žiadna iná. Nebezpečenstvo, že v rámci monolitického systému prokuratúry budú pokyny zhora mať väčšiu váhu ako zákon. Pri príprave vymenovania kvalifikovaných prokurátorov bude skutočne užitočný aj názor odborníkov. Toto sa však dá ideálne dosiahnuť iba v rámci existencie nezávislého orgánu ako demokraticky legitimizovanej Rady prokurátorov alebo Rady starších prokurátorov, ktorých skúsenosti umožnia navrhovanie vhodných kandidátov na vymenovanie do týchto pozícií. Takýto orgán by mohol konať na základe odporúčaní generálneho prokurátora s tým, že daný orgán má právo zamietnuť vymenovanie konkrétnej osoby, ale len s riadnym odôvodnením.
Z navrhovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že za slová o transparentnosti výberu prokurátorov sa skôr skrýva zámer politicky ovplyvniť personálne zloženie prokuratúry prostredníctvom výberových komisií zložených prevažne z politicky nominovaných členov. Rovnaký zámer vyplýva aj z novelizácie ustanovení o disciplinárnom konaní proti prokurátorom. Navrhovaná právna úprava nie je teda ničím iným, než snahou získať oprávnenie rozhodovať o tom, kto konkrétne bude nositeľom prokurátorských oprávnení, kto bude prokurátorom. V konečnom dôsledku tak získa politická moc vplyv na činnosť prokuratúry v Slovenskej republike.
Záverom možno konštatovať, že všetky navrhované prechodné ustanovenia v závere návrhu zákona porušujú ústavný zákaz retroaktivity, ústavný princíp právnej istoty, ochrany legálne nadobudnutých práv a že teda takto navrhovaná právna úprava je účelová a len preto, aby sa zmena voľby generálneho prokurátora zviezla s niečím ďalším a nebila toľko do očí. Takže z týchto vyjadrení rozhodne uvedený návrh zákona nie je možné podporiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, k obsahu a k jednotlivým návrhom a zmenám, myslím, že bude dosť času v druhom čítaní, a chcel by som sa možno vo svojom vystúpení v prvom rade zamerať na niektoré medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú súčasného postavenia prokuratúry v Slovenskej republike.
1. Niekoľkokrát tuná opakujúca sa zmieňovaná Benátska komisia vo svojej správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému uvádza, citujem: "Politické zasahovanie do činnosti prokuratúry je pravdepodobne také staré ako spoločnosť sama. Moderná Západná Európa sa vari dokázala v nedávnej minulosti v širokom rozsahu vyhnúť problému zneužívania prokuratúry, ale ak je to tak, tak hlavne preto," a teraz to dôležité, "lebo boli vytvorené mechanizmy zabezpečujúce, že nie je možné vyvíjať nenáležitý politický nátlak vo veciach týkajúcich sa trestného stíhania. V totalitných štátoch alebo v súčasných diktatúrach prokuratúra bola a naďalej je využívaná ako nástroj represie a korupcie. Existencia systémov demokratickej kontroly nie je dostatočnou odpoveďou na problém politicky motivovaného stíhania."
Teraz trošku o vás, poslanci koalície a predkladatelia, tyrania väčšiny môže siahať až k využívaniu prokuratúry ako nástroja útlaku. Väčšina sa môže stať predmetom manipulácie a demokratickí politici sa môžu dostať pod populistický nátlak, ktorému sa boja čeliť, najmä ak je to tlak podporovaný kampaňou v médiách.
2. Zacitujem z posudku Rady Európy, ktorý bol zameraný na preskúmanie návrhov súčasných zákonov o prokuratúre a prokurátoroch z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na odporúčania Rady Európy: "Tieto zákony sú v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam, a možno povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry."
3. Magna charta sudcov prijatá v novembri 2010 uvádza: "Nezávislé postavenie prokurátorov je základnou požiadavkou pre právny štát."
Vy, vážená pani ministerka, vo svojom návrhu popierate všetko, čo som doteraz citoval. Popierate aj ústavný princíp samostatnosti prokuratúry v systéme štátnych orgánov Slovenskej republiky. V tomto štádiu sa nechcem venovať jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona, pretože koaličná mašinéria ako predĺžená ruka Koaličnej rady ho určite posunie do druhého čítania. Najhoršie na tom je, že novelizáciou zákona o prokuratúre a ďalších nadväzujúcich zákonov nesledujete žiadny legitímny cieľ. Príčinou tohto cirkusu je len a len vaša neschopnosť zvoliť si v Národnej rade svojho kandidáta na generálneho prokurátora. Akýkoľvek iný dôvod je vyfabulovaný a slúži výlučne na zakrytie pravej podstaty veci - mocenské ovládnutie a spolitizovanie prokuratúry. Novelizácia zákona o prokuratúre a následne teda aj rokovacieho poriadku v zmysle zavedenia verejnej voľby sú znásilňovaním ústavy a jej princípov ako princípov právneho štátu.
Vážení koaliční poslanci, pani ministerka, týmto legislatívnym návrhom plne dokazujete, ako vám je úplne jedno, čo je a čo nie je v súlade s ústavou, medzinárodnými chartami a zákonmi. Dvojica bývalého ministra spravodlivosti a dnešného ministra vnútra a dnešnej ministerky spravodlivosti, teda dvojica Lipšic - Žitňanská, už nám jeden právny experiment predviedla ešte v čase ministrovania na ministerstve spravodlivosti pánom Lipšicom a vami, keď ste boli štátna tajomníčka. Urobili ste si vzorec na ovládnutie súdnictva, pre ktorý ste boli, pani ministerka, ochotná, ako tu už bolo spomínané, odísť aj ako odborníčka z KDH a za ministerské kreslo prejsť do SDKÚ. A akurát, že do tohto vzorca vám nevyšlo a prišli vám do toho voľby a po voľbách si do toho vzorca, ktorý ste si vy dvaja pripravili, vám do toho sadol Harabin a ten si za vaše XY dosadil čísla. A dnes je Harabin tou najväčšou, najhoršou personou v súdnictve, ale pritom len dosadil čísla do vášho vzorca.
Tandem Lipšic - Žitňanská pokračuje aj ďalej a v tomto kontexte vám oprášim starú hádanku alebo možno vtip, len trošku ju obmedzím, pretože nie je to len váš návrh, ale určite veľkou mierou minister vnútra, alebo napĺňate predstavy ministra vnútra a on určite má tuná svoje predstavy prenesené. Polícia za Kaliňáka. Aký bol rozdiel medzi políciou za Kaliňáka a za Lipšica? No asi taký, ako za niekedy hovorilo, aký je rozdiel medzi políciou a Štátnou bezpečnosťou, že za Kaliňáka sme mali trestný čin a hľadali sme páchateľa, za Lipšica máme páchateľa a hľadáme trestný čin.
A, vážení koaliční poslanci, hlavne na vás chcem apelovať, že bude to len dovtedy, kým vy sa neuvidíte v tej kolónke páchateľ a nebudete mať s týmto problém. Uvedomte si, že raz to môže byť aj inak.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný v súvislosti s plnením Legislatívneho plánu úloh vlády Slovenskej republiky na I. štvrťrok roku 2011 v súlade s programovým vyhlásením vlády v časti podnikateľské prostredie, malé a stredné podniky zameraný na rozvoj podnikateľského prostredia formou zefektívnenia procesov elektronickej komunikácie podnikateľov s Obchodným vestníkom ako orgánom verejnej správy.
Účelom predkladaného návrhu zákona je nahradiť doterajšiu právnu úpravu Obchodného vestníka obsiahnutú v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov a poskytnúť koncovému užívateľovi, podnikateľom, ľahko dostupné informácie týkajúce sa určitého subjektu alebo určitej činnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie a konanie koncového užívateľa výlučne v elektronickej podobe.
Proces elektronizácie sa pritom nedotkne len podoby zverejňovaných údajov v Obchodnom vestníku, ale rovnako aj podoby, v ktorej budú údaje zasielané Obchodnému vestníku na zverejnenie. Výnimkou zo zákonnej povinnosti elektronickej komunikácie povinnej osoby s vydavateľom Obchodného vestníka je skupina osôb podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a ktoré sú oprávnené zasielať žiadosť o zverejnenie údajov v Obchodnom vestníku v písomnej podobe.
Ja veľmi zjednoduším to, čo som teraz povedala. Ministerstvo spravodlivosti vydáva Obchodný vestník, v ktorom sa povinne zverejňujú údaje potrebné pre podnikateľov z Obchodného registra o stave a vývoji konkurzného konania a ďalšie informácie, ktoré podnikatelia potrebujú pre svoju podnikateľskú činnosť vedieť o svojich obchodných partneroch. Elektronický Obchodný vestník, ktorý pripravujeme, bude znamenať, že poviem to tak z jednej dnes možno nie veľmi užitočnej formy tlačeného Obchodného vestníka a síce na internete Ministerstva spravodlivosti zverejneného Obchodného vestníka, ale s veľmi náročným vyhľadávaním údajov, pripravujeme jednu veľmi efektívnu formu Obchodného vestníka s fulltextovým vyhľadávaním tak, aby podnikatelia, keď sa budú chcieť niečo dozvedieť o svojom obchodnom partnerovi, tak veľmi jednoducho si našli všetky verejne dostupné informácie na jednom mieste v elektronickej podobe, ako som povedala s fulltextovým vyhľadávaním.
Verím, že je to taký krôčik alebo jeden z viacerých krôčikov, ktorý môže prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 8. marca 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máte ako tlač 280.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona sa predkladá na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Poslancom bol doručený v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno–právnej stránke náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy možno usudzovať, že návrh zákona je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Doložka vybraných vplyvov obsahuje informácie o predpokladaných dopadoch na verejné financie, pozitívne charakterizuje očakávané vplyvy na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Konštatuje, že návrh zákona nevyvoláva sociálne a ani vplyvy na životné prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku rozhodla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. marca tohto roku č. 279 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011. Podala som spravodajskú informáciu.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Čísla sedia. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú predložené ako tlač 283.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 2. marca 2011 a prijala k nemu uznesenie č. 151. Týmto predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy.
Cieľom návrhu zákona je podporovať uvádzanie čistých a energeticky úsporných motorových vozidiel na trh, čím sa prispeje k energetickej účinnosti vozidiel cestnej dopravy znížením spotreby paliva, ochrane klímy znížením emisií CO₂ a k zlepšeniu kvality ovzdušia znížením emisií ďalších znečisťujúcich látok.
Návrh zákona ukladá povinnosť pre verejného obstarávateľa, obstarávateľa a dopravcu poskytujúceho služby vo verejnom záujme pri nákupe určitých kategórií motorových vozidiel nad ustanovenými finančnými prahmi zohľadniť energetické a environmentálne dopady prevádzky motorového vozidla počas jeho životnosti. Súčasne sa ustanovuje metodika výpočtu takýchto nákladov z prevádzky motorových vozidiel počas ich životnosti.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona môže mať pozitívny dopad samozrejme na životné prostredie.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona, ktorý predkladá vláda a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 283.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam teda v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej je jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v paragrafoch 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša Slovenská republika viazaná. O tom, že návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí, vyšších územných celkov, nebude mať ani finančný, ani ekonomický vplyv, ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské a živote prostredie. Na životné prostredie bude mať vplyv pozitívny. Osobitnú časť dôvodovej správy, tá obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje tiež doložku zlučiteľnej s právom Európske únie a podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora EÚ.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. marca 2011, bolo to rozhodnutie č. 271 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenska republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom do 13. mája 2011.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý bol vypracovaný v súlade s ustanoveniami § 8a a § 37d) zákona č. 383/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa citovaných ustanovení sa dotácie vo vecnej pôsobnosti príslušného orgánu štátnej správy môžu poskytovať len na základe osobitého zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok nim ustanovených, alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie.
Predloženým návrhom zákona ministerstvo vymedzuje okruh subjektov, ktorým možno dotáciu poskytnúť, upravuje účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácie, upravuje tiež okruh oblastí, na ktoré dotáciu nie je možné poskytnúť.
Návrhom zákona sa tiež stanovuje pôsobnosť ministerstva v otázke poskytovania dotácií a upresňuje sa vzťah zákona k osobitným právnym predpisom. Zároveň sa zavádza povinnosť zverejňovať na internetovej stránke ministerstva zoznam žiadostí o poskytnutie dotácie, zoznam poskytnutých dotácií a ich výšku, zoznam neposkytnutých dotácií s odôvodnením ich zamietnutia, ako aj evidenciu uzavretých zmlúv. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, ani rozpočty obcí a vyšších územných celkov, pretože dotácie budú poskytované v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.