16. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Gaľa.

Ďakujem za slovo. Som rád, pán podpredseda Komisie, že sa opäť vidíme po dlhšom čase, a chcem pri tejto príležitosti poďakovať za všetko, čo v Bruseli robíte ako podpredseda Európskej komisie, ale aj za všetko, čo ste urobili ako veľvyslanec Slovenskej republiky pri Európskej únii v minulom období. Spomeniem len veľké témy ako schengenská hranica, vstup do eurozóny, zavedenie eura a prijímanie mnohých legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré sú dôležité pre Slovensko. Podobne ako Ivan Štefanec, aj ja som rád, že teda Národná rada prerokovala návrh novelizácie ústavy, ktorým vlastne pristupujeme k spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a podobne novelizujeme aj rokovací poriadok Národnej rady a verím, že hlasovaním schválime tieto dva akty.
Keďže mám položiť otázku, chcem sa opýtať, ako hodnotíte činnosť európskej zahraničnej služby, jej rozsah, rozsah jej financovania, jej úlohy, efektívnosť a celkový prínos pre Európsku úniu ako celok vo vzťahu k ostatnému svetu po istom období, ktoré už umožňuje hodnotiť a prijímať isté názory na činnosť tejto vlastne novej veci v európskej politike.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Príjemný dobrý deň, pán eurokomisár, dovoľte mi, aby som položila otázku. Slovensko za bývalé obdobie urobilo krok vpred, čo sa týka rodovej rovnosti. Viem, že je to vaša agenda, a preto sa chcem opýtať, ako sa stavia Európska komisia do budúcnosti k otázke rodovej rovnosti a aké plány do budúcnosti v tejto otázke teda vyplynú a čo môžme očakávať? Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež srdečne vás vítam na pôde parlamentu, pán podpredseda Európskej komisie, a ja si dovolím hneď položiť otázky.
Prvá otázka je: to, čo sme v minulosti pripravovali a čo teraz nám trošku mešká, ako keby sa tomu nevenovala pozornosť, to je Dunajská stratégia ako významný fenomén pre rozvoj trvalo udržateľného rozvoja a ekonomického rozvoja v strednej Európe, ako sa táto Dunajská stratégia z vášho hľadiska, z toho širšieho, z jednotlivých štátov pripravuje a ako vnímate pozíciu Slovenska a Slovenskej republiky v tých prioritách, ktoré zastáva?
Druhá otázka sa týka problematiky ochrany životného prostredia. Aj dnes zaznela v rozhlase informácia o stanovisku, neviem ktorého z európskych komisárov, v súvislosti s presmerovaním dopravy na železnice ako významne ekologickej a racionálnej dopravy na rozdiel od, teda ide aj o osobnú dopravu, ide aj o nákladnú dopravu z ciest, ktoré v podstate prinášajú ďaleko viacej emisií do vzduchu a znečisťujú životné prostredie, kým Slovenská republika zrejme ide inou cestou v tejto oblasti, ako sa to vníma z toho európskeho hľadiska, a čo v tejto oblasti je potrebné ďalej robiť, aby sme skutočne zachovali aj na Slovensku trvalo udržateľný rozvoj?
A tretia oblasť je oblasť, samozrejme, o ktorej už hovorili moji predrečníci, veda, výskum, vývoj, inovácie v súvislosti s prípravou nového programovacieho obdobia po roku 2014, najmä v súvislosti so známou agendou Európa 2020. Ako vnímate tie naše aktivity na Slovensku v súvislosti s tým, že sme chceli naozaj siahnuť na tie zdroje a o to by sme dostali menej peňazí v tom ďalšom programovacom období do vedy, výskumu a inovácií?
Ďakujem vám veľmi pekne.

Pán poslanec Droba.

Dobrý deň, pán eurokomisár. Ja by som vám v prvom rade chcel poďakovať za vašu doterajšiu prácu v pozícii jednak veľvyslanca a už aj eurokomisára, podpredsedu Komisie. Mám na vás dve otázky, ktoré budú relatívne stručné.
Prvá je, chcel by som poznať váš osobný názor na možnosť presadiť inštitút tzv. riadeného bankrotu pre krajiny eurozóny, ktoré nebudú spĺňať dlhodobo podmienky a kritériá, či je to niečo, čo si myslíte, že je možné presadiť.
A druhá otázka je na komunikáciu, či si myslíte, že existujú nejaké rezervy a je priestor na to, aby sa komunikácia Európskej komisie smerom k členským krajinám a smerom k ich verejnostiam zlepšila.
No a tretia doplňujúca otázka súvisí s európskou zahraničnou službou. Tam si myslím, že stále, poviem osobný názor, si myslím, že dochádza často k duplicite. Myslím si, že táto služba nie je úplne efektívna a my v SaS so zdvihnutými brvami pozeráme na to, akým spôsobom Európska komisia de facto plytvá naše spoločné zdroje, takže sme dosť skeptickí v názore na európsku zahraničnú službu. A rád by som poznal váš názor.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Vážený pán podpredseda Komisie, priznávam, že nepatrím ani v rámci tohto parlamentu a zrejme ani v rámci slovenskej politickej scény, moja politická strana OKS nepatrí práve k tým euronadšeneckým. Kriticky vnímame súčasný stav Európskej únie a jej ďalšie smerovanie, ale považujeme to za úplne legitímny názor, ktorý má zaznievať v diskusiách o budúcnosti Európskej únie a nie je dôvod takéto názory niekam vykazovať za hranice normálnej diskusie. Bol som kritický k návrhu Európskej únie, bol som kritický k Lisabonskej zmluve, ale jedným z nesporných pozitív Lisabonskej zmluvy je práve posilnenie úlohy národných parlamentov, pokiaľ sa premietne do reality.
Kolegovia tu už spomenuli, že zrejme už dnes budeme hlasovať o dvoch návrhoch zákonov, ktoré sa týkajú uplatňovania alebo možnosti uplatňovania posilnenej úlohy národných parlamentov. Jednak ide o návrh ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády a jednak ide o úpravu rokovacieho poriadku, ktorá s tým bezprostredne súvisí. Chcem sa teda spýtať, ako hodnotíte doterajšiu aktivitu slovenského parlamentu v tom podieľaní sa na tvorbe európskej legislatívy a ako vnímate potrebu vnútroštátnej právnej úpravy postupu, ktorý by mal k tomu smerovať?
Pýtam sa to najmä v kontexte tom, že máme na programe ústavný zákon a nie je ho možné schváliť iba hlasmi vládnej koalície a vyskytli sa tu hlasy, že opozícia tento návrh nepodporí. Takže sa chcem spýtať na váš názor. Ako vy vidíte potrebu takejto právnej úpravy?