20. schôdza

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, chcel by som predniesť dva pozmeňujúce návrhy k predmetnej novele Zákonníka práce. Jeden sa týka gastrolístkov a druhý pozmeňujúci návrh sa týka presunu voľna prislúchajúceho k niektorým sviatkom a štátnym sviatkom.
Čiže najprv prečítam pozmeňujúci návrh ku gastrolístkom.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V článku I sa za novelizačný bod 113 vkladá nový novelizačný bod 114, ktorý znie: „V § 152 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo kolektívna zmluva poskytovanie finančného príspevku podľa tretej vety neupravuje, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku v sume podľa odseku 3.“.“
Ďalšie novelizačné body sú následne prečíslované.
Druhý bod. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z. a zákona č. 129/2011 Z. z. sa mení takto: „V § 5 ods. 7 písmeno b) znie: „b) hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov alebo finančný príspevok na stravovanie17a) do výšky podľa osobitného predpisu17b)“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 17a a 17b znejú: „17a) § 152 ods. 4 až 6 Zákonníka práce, 17b) § 152 ods. 3 Zákonníka práce.“
Ďalšie novelizačné články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovanou úpravou v § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa umožňuje zamestnávateľovi v prípade zabezpečenia stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi namiesto poskytovania stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie v sume, v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku, ak takýto postup bude mať dohodnutý v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo ak v kolektívnej zmluve nebude dohodnuté namiesto poskytovania stravovacích poukážok poskytovanie finančného príspevku na stravovanie, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku na stravovanie, a to v sume v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku.
Navrhovanou úpravou v § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa zabezpečí, aby finančný príspevok na stravovanie poskytovaný namiesto stravovacích poukážok bol oslobodený od dane takisto, ako je oslobodený od dane príjem poskytovaný ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov. Zároveň sa odstráni súčasná neopodstatnená diskriminácia zamestnanca z dôvodu zdanenia sumy finančného príspevku, ktorý sa poskytuje zamestnancovi podľa § 152 ods. 5 a 6 Zákonníka práce oproti zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ taktiež poskytuje finančný príspevok, ktorý je však nezdanený v prípade, ak sa poskytuje z dôvodu, že zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Navrhovaná úprava teda zabezpečí zrovnoprávnenie nárokov zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ods. 4, 5 alebo 6 Zákonníka práce.
V tejto veci by som zároveň chcel spomenúť iniciatívu alebo teda tlačovú správu, ktorú som mala možnosť si prečítať cez víkend v médiách, kde bola vlastne tlačová správa Asociácie emitentov stravovacích poukážok, kde jej predseda pán Petrík sa vyjadril v duchu, že vlastne ak by bol prijatý ten náš návrh, ktorý vlastne umožňuje zamestnancovi si vybrať, či chce stravný lístok alebo príspevok na stravovanie, tak vlastne malo by to nejaké nedozerné následky na reštaurácie a podobne. Je tam viacero podľa mojej mienky úmyselne zavádzajúcich informácií, tak chcel by som k nim pár slov povedať, a som povedal, myslím, jemne to slovo „zavádzajúcich“, sú to lži.
Sú tam také zaujímavé a ľúbivé veci typu, že nahradením gastrolístkov hotovosťou stratia zamestnanci svoj najvýznamnejší benefit alebo že ľudia budú menej chodiť na obedy a že spôsobí to aj výrazné zníženie tržieb reštauráciám, lebo mnohé z nich budú nútené zatvoriť svoje prevádzky, a že 69 % ľudí by v prípade nahradenia gastrolístkov finančným príspevkom chodilo do reštaurácií menej. Tu by som možno sa chytil hneď toho posledného. V skutočnosti zo všetkých ľudí, ktorí dostávajú v dnešnej dobe gastrolístky, iba približne polovica sa stravuje v reštauráciách. Ale podľa tohto akože hodnoverného prieskumu vyplýva, že z 50 ľudí, ktorí používajú gastrolístky v reštauráciách, o 69 sa ich bude menej stravovať v reštauráciách. Čiže podľa tohto prieskumu 50 ich chodí do reštaurácií, ale až 69 ich vlastne bude menej chodiť do reštaurácií. Čiže vlastne nebudú tam chodiť ani tí, ktorí tam doteraz nechodia. Je to veľmi zvláštny výpočet.
Argumentácia typu, že ľudia nebudú chodiť do reštaurácií a nebudú sa stravovať. Tak nech sa nikto nehnevá, ale myslím si, že práve ten hlad je taká najväčšia istota, ktorú asi na tomto svete máme, popri vychádzaní slnka a jeho zapadaní každý večer. A ak je raz človek hladný, tak tú svoju potrebu sa bude snažiť nejakým spôsobom uspokojiť a vôbec to nebude hrať rolu, či bude mať v peňaženke gastrolístok alebo či tam bude mať peniaze. Jednoducho keď človek raz si zvykol do reštaurácie chodiť dnes s gastrolístkom, tak tam nechodí kvôli tomu, že má ten papierik v peňaženke, ale kvôli tomu, že cíti hlad a považuje stravu v reštauračných zariadeniach za vhodnejšiu pre svoje stravovanie. Tak to takto robí. Tvrdiť, že ľudia potom odrazu prestanú chodiť do reštaurácií a nebudú vlastne jesť teplú stravu, tak to mi pripadá, nehnevajte sa, páni z Asociácie emitentov stravovacích poukážok, ako to je tak, ako nám tu hovorili do roku 1989 komunisti. Oni vtedy tiež hovorili, že nie sme hodní svojej vlastnej slobody a treba nás vodiť za ručičku a treba nás zavrieť tuto v nejakej takej klietke, lebo že jednoducho neunesieme tú svoju slobodu a nevieme, čo je pre nás dobré.
Ľudia vedia, čo je pre nich dobré. A ak ľudia dostanú peniaze miesto straveniek alebo ak sa slobodne rozhodnú, že miesto straveniek chcú mať peniaze, tak oni budú naďalej tieto peniaze používať takisto, ako ich používajú doteraz. Čiže tí, čo chodili do reštaurácií, budú chodiť do reštaurácií, len miesto papiera tam budú nechávať druhý papierik, ale s názvom euro, tí, čo nepoužívajú vôbec hotovosť a používajú platobné karty, pričom stravné lístky ich preto otravujú, tak budú naďalej používať platobné karty a budú to menu si platiť platobnou kartou, tí, čo chodia do potravín a kupujú si za stravné lístky potraviny, tak si budú kupovať za ten papierik, ktorý sa volá euro, potraviny, a tí, čo za stravné lístky sprostredkovane pili alkohol spôsobom, že svoj stravný lístok predali kolegovi a za tie peniaze, ktoré utŕžili, si išli kúpiť alkohol, budú si alkohol kupovať priamo. Jednoducho netvárme sa, že stravné lístky sa používajú iba na stravu v reštauráciách. Nie je to tak. Používajú sa presne tak, ako každý jeden človek uzná za vhodné. A v dnešnej dobe nie je problém stravovaciu poukážku so svojím kolegom vymeniť za peniaze a použiť následne peniaze na akýkoľvek účel. Čiže strašenie tým, že ľudia odrazu sa nebudú stravovať, štát bude viacej platiť za starostlivosť o ich zdravie, reštaurácie budú mať menšie zisky, prepustia 15 000 ľudí, tu nie je strach o zdravie tých ľudí, tu je strach emitentov stravovacích spoločností o ich zisky, o zisky, ktoré im garantoval tento štát prijatím zákona, ktorý vlastne zaviedol stravovacie poukážky, kde sa podľa mňa urobila svojho času chyba, keď sa umožnilo stravovacie poukážky používať aj na niečo iné ako na teplú stravu. Ak by to bolo o tom, že sú stravovacie poukážky a ľudia by ich mohli používať iba na teplú stravu niekde v reštauráciách, nikdy by sme vlastne nedošli do toho štádia, že dnes sa používajú stravovacie poukážky ako paralelné platidlo popri našej oficiálnej mene. Nie je na to žiadne preto opodstatnenie.
A netvárme sa, že ľudia sú nenormálni a že treba ich vodiť za ručičku a že nevedia, čo je v podstate pre nich v tomto prípade dobré. Ak potom máme ale prijať argumentáciu týchto stravovacích spoločností, že ľudia potrebujú lístky na to, aby robili to, čo je pre nich dobré, tak teraz možno poviem niečo, o čom neviem, či nie je vulgárne, ale poviem to, aby to teda bolo pochopiteľné pre niektorých ľudí, ktorí to pochopiť nechcú, že ak hovoríme, že ľudia potrebujú stravovacie poukážky na to, aby sa stravovali, tak potom ja hovorím: Zaveďme poukážky na toaletný papier preto, aby ľudia používali toaletný papier. Nie, ľudia budú používať toaletný papier preto, lebo vedia, že je to pre nich dobré, a takisto sa budú chodiť stravovať do reštaurácií preto, lebo vedia, že to je pre nich dobré. A nerobme teda z ľudí hlúpych iba za tým účelom, že niekto chce mať naďalej miliardový biznis zo zbytočného medzičlánku medzi ľuďmi a reštauračnými zariadeniami.
Stravovacie spoločnosti si berú províziu, po prvé, od firiem, ktoré im dodávajú stravné lístky, 2- až 4-percentnú, od firiem, v ktorých si ľudia zamestnanci uplatnia tieto stravovacie poukážky, ďalšiu 4- až 8-percentnú províziu, to je štandard, ale v úplne malých reštauráciách až 15-percentnú za to, že tam vlastne umožnia tým zamestnancom platiť stravovacími lístkami. Čiže je tu medzičlánok, ktorý možno dokopy si berie nejakých 10 % z ceny stravy. A takýmto spôsobom podľa môjho názoru úplne zbytočne aj zvyšuje ceny v našich reštauráciách.
A ďalšia vec. Teraz keď tu bola vonku demonštrácia, tak mi novinári hovorili, že tam sú demonštranti, aby som sa išiel na nich pozrieť. Tak ma zaujalo, kto tam vlastne demonštruje. Myslel som si, že tam sú ľudia, bojujú za svoje stravné lístky. Ak som sa k nim blížil, tak som aj ten pocit mal, že áno, to sú teda asi zamestnanci, že, fíha, robíme asi nejakú strašnú vec. Všetci mali na tričkách napísané: Nechajte nám naše gastrolísky, neberte nám naše gastrolístky. Tak som sa priblížil k nim bližšie nakoniec, keď som sa ich rad-radom na to pýtal, tak zistili som, že všetko to boli zamestnanci stravovacích spoločností. Aj mi teda jeden pán priznal, že áno šéf im povedal, že majú voľno a majú ísť pred parlament demonštrovať. Jednoducho nedemonštrovali za to, že chcú gastrolístky pre seba ako sociálnu výhodu, a demonštrovali za zisky svojich šéfov. Samozrejme, chápem to, možno na ich mieste takisto by som ja robil to isté, ale ak by som bol zamestnanec stravovacej spoločnosti, asi by som sa bál. Na druhej strane, je ale argumentácia, keď mi hovoria: „Nie, nie, nie, stiahnite ten pozmeňujúci návrh, lebo zamestnanci chcú stravenky, zamestnávatelia chcú stravenky, reštaurácie chcú stravenky, všetci chcú stravenky.“ Tak im hovorím: „Tak potom sa nemáte čoho báť, prečo tu demonštrujete?“ My ľuďom neprikazujeme, že musia mať teraz miesto straveniek príspevok na stravu, ale dávame im slobodu rozhodnúť sa. A ak majú slobodu rozhodnúť sa a keď je pravda to, čo vy hovoríte, že zamestnanci chcú stravenky, že zamestnávatelia chcú stravenky, tak ľudia jednoducho neprejdú na finančný príspevok na stravovanie. Ale skôr si myslím, že opak bol pravdou, toho, čo oni tvrdili. A som o tom presvedčený.
A viem, že ľudia vo väčšine stravenky považujú naozaj za zbytočný nejaký medzičlánok, ktorý im zavadzia v peňaženke, a radšej by si za ten obed platili svojimi vlastnými peniazmi a nemuseli tam argumentovať alebo niekedy riešiť situácie typu, že: „Nevydáme vám zo stravenky a musíte si ešte kúpiť niečo iné k tomu obedu...“ Jednoducho my sme si sem zaviedli medzičlánok, ktorý zbytočne obťažuje podnikateľov evidenciou straveniek, nákupom straveniek, ich bezpečným rozposielaním. Berie im peniaze za sprostredkovanie, berie peniaze reštauráciám a ľudí zbytočne zaťažuje. Ak dáme ľuďom slobodnú vôľu a naozaj to bude v prospech slobody jednotlivca, a netvárme sa, že teda tí ľudia sú nesvojprávni, že nevedia, čo je vlastne pre nich dobré, tak ľuďom neublížime, firmám neublížime a reštauráciám, som takisto presvedčený, neublížime. Neviem si jednoducho predstaviť človeka, ktorý do reštaurácie chodil iba preto, lebo tam mal stravenku, a odrazu keď tam bude mať 3 eurá miesto 3-eurového stravného lístka, tak odrazu už nebude cítiť hlad. Jednoducho neviem si takéhoto človeka predstaviť. A je to veľmi skreslený pohľad na vec. Je to zavádzanie, je to hrubá lož a je to čisto lobing stravovacích spoločností. Pevne verím, že v tomto prípade naberieme odvahu a toto plénum naberie odvahu a umožní ľuďom sa slobodne rozhodnúť. Hovorím ešte raz, nerušíme stravenky, iba zavádzame možnosť, aby sa ľudia slobodne rozhodli, či chcú stravenky alebo príspevok na stravu.
A teraz druhý pozmeňujúci návrh. Ten sa týka presunu voľna pri sviatkoch. K nemu poviem niečo vopred. Vlastne navrhujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby v prípade, že 1. máj, 8. máj, 29. august, 1. september a 17. november, tieto sviatky a štátne sviatky, pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok, aby voľno prislúchajúce k tomuto štátnemu sviatku sa posunulo na piatok. Cieľ je taký, aby sme vlastne predĺžili víkendy, aby sme nerozdeľovali zbytočne pracovný týždeň, samozrejme, so zachovaním štátneho sviatku a sviatku v ten dátum, ktorý je. Jednoducho nepresúvame 1. máj na 3. mája. My nechávame 1. máj 1. májom, 17. november 17 novembrom a ostatné dátumy podobne. A v tie dni budú sviatky a štátne sviatky, ale iba voľno, ktoré normálne si čerpáme v tieto dni, presúvame na koniec týždňa. Je to v záujme toho, aby nám vznikli v priebehu roka v priemere nejaké štyrí predĺžené víkendy, ktoré majú radi ľudia, ktoré majú radi firmy z dôvodu toho, že neprerušuje to zbytočne ten pracovný týždeň. A preto si myslíme, že nie je nejaký žiadny racionálny dôvod na to, aby sme to neurobili. Môže byť, uznávam, možno nejaký politický a kvázi racionálny, ale nepredpokladám, že by bol racionálny ten dôvod.
Prečítam ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V článku I sa za bod 67 vkladá nový bod 68, ktorý znie: „V § 94 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Za sviatok na účely tohto zákona sa považuje aj deň, na ktorý sa presúva deň pracovného pokoja podľa osobitného predpisu; deň, z ktorého sa presúva deň pracovného pokoja, sa nepovažuje za sviatok.“.“
Ďalšie body sa následne prečíslujú.
Druhý bod. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1996 Z. z., zákona č. 156/1998 Z. z., zákona č. 285/1999 Z. z., zákona č. 396/2000 Z. z., zákona č. 442/2001 Z. z. a zákona č. 424/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak“.
2. V § 2 ods. 2 sa za slovo „pokoja“ vkladá čiarka a slová „ak tento zákon neustanovuje inak“.
3. Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý znie:
Odsek 1: „Sviatok 1. máj, 8. máj a štátny sviatok 29. august, 1. september a 17. november, ktoré pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok, nie sú dňom pracovného pokoja. V prípade uvedenom v prvej vete je dňom pracovného pokoja piatok príslušného kalendárneho týždňa; ak štátny sviatok 29. august pripadne na utorok, dňom pracovného pokoja je piatok kalendárneho týždňa predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu týždňu.“
Odsek 2: „Ak sa vo všeobecne záväzných predpisoch používa pojem „sviatok“, je ním deň pracovného pokoja podľa tohto zákona okrem nedieľ, na ktoré nepripadol sviatok.“.“
Ďalšie novelizačné články sa následne prečíslujú.
Tretí bod. V článku VI sa za slovo „okrem“ vkladajú slová "šesťdesiateho ôsmeho bodu a" a slová „čl. I, ktorý nadobúda“ sa nahrádzajú slovami „čl. I a II, ktoré nadobúdajú“.
Odôvodnenie. Navrhujeme, aby sa pri vybraných piatich sviatkoch a štátnych sviatkoch uplatňovalo pravidlo posunu príslušného dňa pracovného pokoja na piatok v danom týždni. V niektorých krajinách je obdobné pravidlo už desaťročia zaužívané pod názvom bank holiday. Navrhované opatrenie má za cieľ sceliť rozdelené pracovné týždne, čo pomôže zamestnancom, ako aj ich zamestnávateľom. Taktiež má za cieľ umožniť ľuďom čerpať svoje pracovné voľno počas obľúbených predĺžených víkendov. Navrhované opatrenie bude mať pozitívny vplyv na rast HDP, efektivity podnikania, produktivity práce, utuženie rodinných a priateľských vzťahov, rozvoj domáceho cestovného ruchu, ako aj pozitívny vplyv na lepšiu regeneráciu zamestnancov. Podľa nášho názoru sa rozdelením sviatku a voľna k nemu prislúchajúcemu dosiahne pozitívnejšie vnímanie sviatku samotného, keď si napr. v stredu 17. novembra ľudia v podvečer na námestí pripomenú novembrové udalosti a v príslušný piatok budú opäť v dobrom na 17. november 1989 spomínať, lebo si budú užívať voľný deň so svojou rodinou či priateľmi. V súlade s kresťanskými tradíciami nenavrhujeme presun žiadnych cirkevných sviatkov. Vzhľadom na grafikon verejnej dopravy, otváracích hodín prevádzok, vyučovacích hodín na školách ap. navrhujeme previesť zmenu plošne a jednotne na celom území Slovenskej republiky. Čiže, ešte raz, navrhujeme pri týchto piatich sviatkoch a štátnych sviatkoch ak pripadnú niekedy na stred týždňa, aby voľno čerpali v piatok všetci, nie iba tí, ktoré sa na tom dohodnú so svojím zamestnávateľom alebo niekde v kolektívnej zmluve, lebo to by inak spôsobilo ešte väčší chaos, aby naozaj aj verejná doprava, grafikony, všetko bolo prispôsobené, otváracie možno hodiny prevádzok aby boli prispôsobené tomuto celoštátnemu vlastne posunu toho voľna príslušného. Jednoznačne v tomto prípade vzhľadom na to, že vlastne nie sú zbytočné dva štarty nejakej produktivity práce a jej dva útlmy, priznajme si všetci ten piatok poobede aj v tomto parlamente, tak ak tieto vlastne dva štarty alebo ten druhý zbytočný štart a druhý zbytočný útlm v týždni odpadne, jednoznačne to bude mať aj pozitívny dopad na rast hrubého domáceho produktu, efektivity práce, produktivity práce. A preto si myslím, že je to dobrý návrh. A poprosím vás, aby ste túto zmenu podporili.
Taktiež by som z tohto miesta chcel pripomenúť taký náš postoj k novele Zákonníka práce.
Pre tieto dva návrhy sme sa snažili získať podporu v koalícii. Vlastne podľa správy, ktorú som od pani premiérky dostal, tak túto podporu sme získali. A aj jeden aj druhý návrh majú podporu koalície okrem OKS, ktorá má výhrady voči posunu sviatkov, hoci teda tam som sa nádejal, že keď najprv mali výhradu voči 17. novembru, a keď zistili, že 17. november bol v skutočnosti v piatok, že tak už problém nebudú mať. Ale teda dobre, takže dobre o. k. majú ho. Takže jednoducho nesúhlasia s predĺženými víkendmi. Pevne verím, že ešte možno si to rozmyslia. Na druhej strane potom staviame sa k Zákonníku práce možno nie tak úplne koalične, nie sme ním až tak možno nadšení ako ako koalícia, berieme ho tak trošičku neutrálne. Nemyslíme si, že je až takým prínosom alebo až takým ublížením na druhej strane, ako to prezentuje opozícia. Čiže ten náš postoj je možno niekde medzi opozíciou a koalíciou. A preto by sme chceli, aby sa do Zákonníka práce podarilo presadiť aspoň nejaké dobré pozitívne zmeny. A za takéto dobré pozitívne zmeny považujeme aj zachovanie minimálnych mzdových nárokov, teda § 120, ale taktiež aj možnosť dať výpoveď dôchodcovi, ak nadobudne nárok na dôchodok.
Viem, že opozícia hovorí, že tento návrh nie je pozitívny. Ja si myslím, že v situácii keď na Slovensku máme nezamestnaných stovky tisíc, skoro 400 000, je od nás nezodpovedné, aby sme naďalej neumožnili ani zamestnávateľom, ak chcú dať výpoveď dôchodcovi a na jeho miesto prijať človeka, ktorý prácu nemá, aby tak urobili. Jednoducho nie je to ľudské, nie je to sociálne. A z tohto dôvodu aj keď to je kontroverzné, tento návrh podporujeme. A podporujeme ho tak výrazne, že spolu so zachovaním minimálnych mzdových nárokov, čiže § 120, spolu s možnosťou umožniť si vybrať buď stravné lístky, alebo príspevok na stravu a spolu s možnosťou presunúť voľno prislúchajúce k piatim vybraným štátnym sviatkom prijatie týchto štyroch pozmeňujúcich návrhom podmieňujeme našu podporu Zákonníka prácu. Inak povedané, ak týmito štyrmi návrhmi podľa nášho názoru poľudštíme Zákonník práce, sme ochotní Zákonník práce v pléne podporiť. Ďakujem.

Igor, obidva tie návrhy, ktoré si priniesol, boli veci, s ktorými sme pri zostavovaní programu SaS pracovali. A teda ich vítam. Len chcem povedať jedno. Obidva sú dobrými nápadmi, len stále sú to iba čiastočné riešenia.
Podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby sme zrušili úplne gastrolístky na Slovensku, pretože inak ten zbytočný prostredný článok, o ktorom si rozprával, stále na Slovensku bude, budeme živiť celú sieť ľudí, ktorí žijú len z toho, že tlačia papieriky. A možno by bolo lepšie úplne to zrušiť a nechať na ľudí, akým spôsobom peniaze, ktoré budú mať na príspevok na stravovanie, využijú.
A to isté pri sviatkoch. Možno by bolo lepšie tých daných sedem sviatkov, o ktorých si rozprával, úplne zrušiť, alebo nech ich je päť, a o to navýšiť dovolenku pre každého človeka, aby si sám rozhodol, kedy bude mať voľno.
Je možné, že toto sú príliš radikálne návrhy a na Slovensku by neprešli, preto vítam aspoň takú podobu, akú si navrhol ty, a máš podporu. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som opäť možno len zdôraznila, že nejde o zrušenie gastrolístkov, ale naozaj o možnosť zamestnanca vybrať si, či chce peniaze alebo lístočky. Takisto nebolo, myslím, dostatočne zdôraznené, že táto dohoda musí byť písomná medzi zamestnancom a zamestnávateľom. A druhá časť teda pri zamestnávateľoch, u ktorých fungujú odbory, tak táto zmena musí byť zakotvená v kolektívnej zmluve. Takže neviem, prečo sa vlastne odborári sťažujú, keďže si budú musieť sami vyrokovať, či gastrolístky budú chcieť alebo nie.
Čo sa týka štátnych sviatkov, keď sme rozprávali s kolegami o tomto návrhu, viacerí sa vyjadrili v tom zmysle, že je to populizmus, že je to populistický návrh. Ale možno aj majú pravdu, je mi to jedno, dôležité podľa mňa je, že spoločnosti to neublíži, nikomu to nespôsobí škodu a ľudí to poteší. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Neviem, z čoho vznikol problém s gastrolístkami. Cieľom gastrolístkov je v podstate vyhovieť zákonu a jednoduchým spôsobom zabezpečiť stravu pre svojich zamestnancov, tak ako to káže dnes zákon. Tento zabehnutý systém dnes nikomu nevadí, nevadí zamestnancom a nevadí zamestnávateľom. Ak by som tak mal ohodnotiť túto zmenu, tak poviem, že je namierená v prvom rade proti tisícom a tisícom obyčajných ľudí, hlavne proti týždňovkárom, ktorí v nedeľu odchádzajú za prácou, pričom v piatok sa vracajú domov. Zakrývanie sa, že ide len o možnosť, a nie povinnosť, nepovažujem za férové. Pri dnešnej nezamestnanosti, keď je boj o zamestnanie, ak príde majiteľ a povie, že urobia dohodu a nebudú gastrolístky, ukážte mi zamestnanca, ktorý je živiteľ rodiny, aby dvihol ruku a povedal, že s tým nesúhlasí. Nalejme si čistého vína, nestojíme v takej nezamestnanosti, že je konkurencia na trhu a človek si môže vyberať. A ak tie tri eurá rozpustíme denne v mzde, tak je to začiatok konca stravovacích návykov so všetkým, čo s tým súvisí, od dopadu na zdravie ľudí, od dopadu na zdravotníctvo až po negatívny dopad na reštauračné služby a na nezamestnanosť a na všetko, čo v tomto segmente hospodárstva s tým súvisí. Treba si uvedomiť to, že aj gastrolístok je dnes zamestnancom psychologicky vnímaný ako určitý benefit. Dať dnes 4-eurový gastráč za obed nie je žiaden problém, ale vytiahnuť z peňaženky 4 eurá pre množstvo ľudí problém bude.
Ale kladiem si otázku, prečo riešime pri tak vážnom zákone, ako je Zákonník práce, problém, ktorý dnes nikoho netlačí, ani zamestnancov, ani zamestnávateľov. Ten Zákonník práce má slúžiť na úplne iné veci, ako odpichnúť a podporovať a robiť pružné pracovné podnikateľské prostredie, aby sa zvýšila zamestnanosť. (Potlesk.)

No ja len vo všeobecnosti ku všetkým návrhom, ktoré znamenajú, že vytvárajú väčšiu škálu možností, vytvárajú možnosť voľby, to znamená, posilňujú slobodu rozhodovania, mám pozitívny vzťah. Takže aj v tomto prípade keďže sa tu nejedná o zrušenie čohokoľvek, určite nie zrušenie gastrolístkov, ale o vytvorenie možnosti, aby si ľudia vybrali, čo je pre nich výhodnejšie a zaujímavejšie, tak to sa mi zdá dobrá vec, dobrý krok. A určite sa neobávam, že by tak došlo k nejakým prevratným negatívnym zmenám.
Ale keď sme otvorili túto tému, problémom sa mi javí, že dnes tie spoločnosti, ktoré tieto služby poskytujú a ktoré majú vlastne zabezpečený biznis poskytovaním týchto služieb na základe zákona, teda zo štátnej moci, si trošku priveľa účtujú za tieto služby. Tie percentá, ktoré prevyšujú 6 %, 7 % a idú ešte ďalej, sú neúmerné. Tieto percentá, tie provízie výrazne znižujú hodnotu stravného lístka. A to nie je určite zdravé. A preto si myslím, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, že by sme zákonom stanovili strop pre výšku provízie, ktorá by sa mohla akceptovať pri poskytovaní takýchto služieb. Takže na to, aby niekto mal zaručený biznis zo zákona, no takých podnikateľov by, samozrejme, mohli byť haldy. Ale prečo by sme mali my takýmto spôsobom de facto znižovať hodnotu stravnej poukážky, aby sme miliardový biznis zabezpečovali pre vybrané spoločnosti? Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Rada by som tiež reagovala na pozmeňujúci návrh k stravným lístkom, s ktorým sa stotožňujem. A určite ho podporím. Rada by som... (Ruch v sále.)

Rada by som k argumentom ktoré tu odzneli, doplnila ďalšie.
Jedna z vecí je aj to, že mnohí pracovníci, ktorí dostávajú od svojho zamestnávateľa stravné lístky od niektorej zo stravovacích spoločností, nemajú v blízkosti pracoviska žiadnu reštauráciu, ktorá by tieto akceptovala. Toto sa naozaj stáva. Títo potom stravné lístky kumulujú. Aj tak si obedy kupujú za peniaze. A potom sa snažia tieto stravné lístky vymeniť za peniaze alebo za ne nakúpiť niekde v potravinách. Niekedy sa stáva, že v blízkosti zamestnávateľa je viac reštaurácií, pričom tie jeho stravné lístky akceptujú len niektoré z týchto reštaurácií. Týmto tiež nútime ľudí stravovať sa niekde, kde im možno až tak nechutí ako inde, kde možno varia menej zdravo ako inde, kde je možno slabšia obsluha ako inde. Jednoducho týchto ľudí opäť len nútime vybrať si tú reštauráciu, ktorú by si možno nevybrali.
Ďalšia vec je, ktorú som chcela doplniť, že zo stravných lístkov sa nevydáva finančná hotovosť. Toto je tiež vec, ktorá podľa mňa zbytočne navyšuje cenu za jedlo. Toto sú všetko ďalšie argumenty, kvôli ktorým tento návrh podporím.
Nedá mi ale nespomenúť ešte jednu vec, ktorá ma veľmi mrzí. A to je síce to, že pán poslanec Matovič podmieňuje podporu Zákonníka práce tým, že sa schvália štyri konkrétne veci. Myslím si, že dnes máme na stole mnoho veľmi dobrých vecí, ktoré Zákonník práce spružnia, vylepšia, možno posunú trošku jeho znenie k tomu, aby bol trošku viac vyvážený, ako je vyvážený dnes. A myslím si, že by bola veľká škoda, keby kvôli štyrom konkrétnym veciam neprešlo množstvo iných veľmi cenných vecí. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som to, čo hovoril Igor, keďže tu zazneli dve veci, doplnil.
Myslím si, že je dôležité zdôrazniť aj ten fakt, že najviac argumentov, s ktorými som ja prišiel do styku, ide od tých, ktorých je najviac počuť. A sa mi zdá, že je najviac počuť práve zainteresované firmy, ktoré 7-percentný provízny systém pri gastrolístkoch využívajú. Myslím si, že tak ako z malého, stredného podnikania pochádzam ja, a mal som aj ako zamestnávateľ a tak ako moji zamestnanci nemali možnosť sa rozhodnúť, tak ako hovorila kolegyňa predo mnou, lebo v okolí práve nebol žiadny podnik, ktorý by akceptoval daný typ stravného lístka, že sme ich nejakým spôsobom obmedzovali pri výbere toho, kde sa budú stravovať. Ďalej si myslím, že máme tú ceninu, volá sa euro, ktorá dostatočne zabezpečí, ak to bude vyčíslené ako stravná jednotka, to, aby sa zamestnanec odstravoval a aby sme mu nekomplikovali život, že mu rozkazujeme presne, kde sa má stravovať.
A k druhej téme, k téme bank holiday. K posunu štátnych sviatkov som si myslel, že naberieme odvahu na to, aby sme pristúpili k tomu, že minimálne z tých štátnych sviatkov by nemuselo byť voľno štyrikrát, že by sme ich zrušili a o to navýšili dovolenku, ktorú si zamestnanec môže vybrať. Ale som rád, aspoň tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý dúfam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja iba krátko. Ďakujem, Igor, že si predniesol naše pozmeňujúce návrhy rečou Obyčajných ľudí. Takouto rečou by mali byť tlmočené všetky tu v Národnej rade predkladané zákony, ako aj ich novely. Myslím si, že si jasne vyjadril názor nás všetkých aj k celej tu predkladanej novele Zákonníka práce. A verím, že kolegyne a kolegovia naprieč celým politickým spektrom pochopia naše snahy a podporia to. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Cením si, pán poslanec Matovič, podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Musím však pre záznam vyjadriť svoj postoj k vášmu ultimátu, ktorý ste dali napriek tomu, že nesúhlasím s takýmto ultimátom, čo som vyjadrila aj v rozhovore s vami pred jeho oznámením. Takéto kladenie podmienok považujem za vydieranie. A chcem povedať, že v každom prípade podporím Zákonník práce, ak aj môj návrh hlasovaním neprejde. Ale verím, že koaliční poslanci podporia tento návrh, pretože je dobrý. Ďakujem.