20. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa tiež chcem veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Petrákovi za ten rozbor, ktorý spravil ohľadne tohto Zákonníka práce. Je, dámy a páni, absolútne vidieť v tejto snemovni, kto je praktik alebo kto je teoretik, kto by len chcel, aby čosi bolo, a pritom to vyznieva úplne inak, ako je to často napísané. A zároveň je vidieť, ako sa niekto postaví k týmto napísaným vetičkám z hľadiska praktického a z hľadiska svojej práce. Pán poslanec Petrák jednoducho ako poslanec, ktorý sa zoberá týmito vecami, a jednak ako starosta absolútne odkryl tie slabiny, ktoré nás tuná čakajú. A pokiaľ príde k tomuto prijatiu, tak skutočne to budú ďalšie novelizácie a novelizácie, ktoré tento Zákonník práce čakajú, a tak sa zákon zákonov vlastne stane v tomto smere trhacím kalendárom.
O tom generačnom rasizme ja budem hovoriť vo svojom vystúpení. Ja ho vnímam ako istý spoločenský fenomén, ktorý tuná je od istého obdobia a, samozrejme, sa prejavuje aj istými návrhmi istých niektorých v tejto chvíli koaličných poslancov, ktorí by takýmto spôsobom chceli novelizovať takúto normu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem takisto vyzdvihnúť to, že pán poslanec poukázal na negatíva Zákonníka práce, dotkol sa viacerých vecí, ktoré sa tu už aj spomínali.
Ja sa dotknem jednej veci, ktorú pán poslanec zdôraznil, a to je maximálne zvyšovanie nadčasovej práce na úrovni tých 550 hodín, ktoré vraj reagujú na požiadavky praxe, ako je to aj uvedené v našej spoločnej správe. Ja si kladiem však otázku: Aká je to dobrovoľnosť zo strany zamestnanca, keď zamestnávateľ mu jednoznačne povie, že ak sa ti to tu nepáči, môžeš odísť a na tvojom mieste budú pracovať iní. A na druhej strane si tiež kladiem otázky: Kedy budú tí ľudia oddychovať? Kde je duševná hygiena, oddych? Kedy budú s rodinami, keď vlastne budú pracovať šesť dní v týždni? Tým dochádza k skvalitneniu pracovných štandardov? Tým dochádza k skvalitneniu pracovnej doby, k využitiu pracovníka a k rovnováhe medzi časom na oddych a prácou? Myslím si, určite nie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za faktické poznámky váženým kolegom. Ja chcem povedať v zásade ako reakciu na tieto faktické poznámky, že ja som bol vychovaný ako taký naivný romantik, ako to hovorí jeden môj kolega, na rozprávke O troch grošoch. Z nich jeden groš bol pre deti, jeden groš bol na život, jeden groš bol pre starých rodičov. No a ja chcem povedať, že tým, čo sa aj dneska zavádza v podobe Zákonníka práce, sa mi ukazuje, že aj klasická rozprávka O troch grošoch sa dá výrazným spôsobom modifikovať, a to v tej podobe, že ten jeden groš, ktorý sa odkladá na starobu, treba vyriešiť tak, aby sa nepoberal dlho dôchodok, lebo tí ľudia sú v zásade zbytoční a berú peniaze zo sociálneho systému, zdravotného systému a jednoducho ten groš, ktorý bude v podobe generačného rasizmu tým, že sa tých ľudí snažíme jednoducho zbaviť, zostane. Možnože sa bude dať sprivatizovať. Možnože sa bude dať ukradnúť, ale v každom prípade sa dostane do rúk tých, ktorí sa usilujú ho dosiahnuť. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak ako pri pánovi Ondrušovi pred obednou prestávkou, tak aj teraz si dovolím rýchlu reakciu na pána poslanca Petráka, aby som niektoré jeho tvrdenia dal na pravú mieru, ak dovolíte. Trošku ma vyrušilo to vaše tvrdenie o nadčasoch, kde ste tvrdili, že vládny návrh novely Zákonníka práce chce zaviesť dokopy k 150 hodinám ďalších 400 hodín nadčasov. Takže ja to dám na pravú mieru.
Paragraf 97 Zákonníka práce Práca nadčas.
Už existujúci odsek 7, ktorý nemeníme, hovorí: „V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín.“ Čiže nariadiť možno 150 hodín. To bolo a meniť sa to nemá.
Odsek 10 tohto paragrafu po starom, teda ešte zatiaľ stále v platnom znení, hovorí: „Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom výkon práce nadčas nad hranicu ustanovenú v odseku 7 v rozsahu najviac 250 hodín.“ Čiže súčasný Zákonník práce hovorí v § 97 ods. 10, okrem tých nariadených 150 hodín možno dohodnúť ďalších 250. To je potom spolu 400. To je súčasný stav. Vládny návrh chce zmeniť § 97 ods. 10 takto, citujem: „Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.“ Čiže to je „prašť jako uhoď“. Čiže doteraz 150 plus 250 je 400. Teraz, inak technicky povedané, môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín. Čiže je to takisto, ako to bolo doteraz.
No a ešte si neodpustím poznámku k 2. pilieru, keďže ani vy ste si ju neodpustili. Pred týždňom tu bola vaša poslanecká novela 2. piliera. Nevšimol som si, že by ste navrhli zrušiť 2. pilier, nevšimol som si, že by ste navrhli znížiť sadzbu príspevku z 9 % na menej, ale všimol som si, že ste navrhli zaviesť nový fond, kde by správcovská spoločnosť, na veľké prekvapenie, mohla mať odplatu za správu majetku vo výške 1 % zo spravovaného majetku, čo je teda dosť čudné na stranu, ktorá si hovorí, že zastáva záujmy sporiteľov, resp. ľudí. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán minister, ja v tých 400 hodinách vidím zásadný rozdiel v tom, že súčasné znenie, ktoré navrhujete, hovorí o tom, že práca nadčas môže byť 400 hodín, pričom so súhlasom zamestnanca môže byť 550 hodín. Ak to ja nejakým spôsobom interpretujem ďalej, 550 je viac ako 400, pričom ak ste hovorili, že doteraz bolo možné nariadiť 150 hodín a ďalších 250 sa dáva, tak teraz sa posúva hranica zo 400 na 550. Mňa tá matematika žiadnym iným spôsobom nepúšťa v tomto smere.
Pokiaľ ste sa dotkli 2. piliera. Ja som nikdy nezaznamenal z mojich úst, budem hovoriť teraz sám o sebe, že by som v tejto miestnosti hovoril o tom, že je jediným cieľom toho zrušiť 2. pilier. Ja považujem 2. pilier, pokiaľ bude rozumne postavený a rozumne manažovaný, dobre nastavené jeho pravidlá, ako za rozdelenie rizika, tak ako býva v podnikateľskej činnosti, tak aj za rozdelenie rizika pri získavaní prostriedkov na vyplácanie dôchodkov. Ale hovorím, to, čo by vás malo ako ministra práce, sociálnych vecí predovšetkým trápiť, je to, že v 2. pilieri sa stále nachádza zhruba pol milióna ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť a ktorí zbytočne odčerpávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu tým, že štát stanovuje dôchodkový systém zhruba na úrovni miliardy eur ročne. A tým, že odčerpávajú tieto finančné prostriedky, tie finančné prostriedky chýbajú niekde inde. Toto je, samozrejme, debata, o ktorej môžeme hovoriť. A dokonca si myslím, že nielenže môžeme, ale mali by sme o nej hovoriť, a dôchodkový systém by sme mali ako taký odpolitizovať a mali by sme sa dohodnúť na jeho podobe takej, aby pri každej zmene vládnej garnitúry nedochádzalo aj k zmenám dôchodkového systému, ale dnes ten čierny Peter je vo vašich rukách a máte to vy v rukách.

Ďakujem, pán predsedajúci. Doteraz som nevedel, čo znamená „prašť jako uhoď“, ale zrejme preto, že je to bohemizmus alebo z češtiny. Ale to určite viem, že teraz sme sa stretli s ďalším príkladom toho, že u kolegov z opozície, najmä zo strany SMER, aký je veľký rozdiel medzi tým, čo hovoria, a tým, čo v skutočnosti konajú. Naposledy v piatok sme mali ako jasný dôkaz toho to, keď kolegovia zo strany SMER, ktorí verbálne sa tvária ako veľkí národovci a ochrancovia národných záujmov, odmietli skoro jednotne možnosť zdravotného poistenia Slovákov žijúcich v zahraničí, ale len tej malej hŕstky, ktorá študuje z nich tu na Slovensku. Takže toto sú ďalšie príklady toho, aký je veľký rozdiel medzi slovnou či verbálnou podobou toho, čo kolegovia zo strany SMER hovoria, a skutočnosťou, čo títo kolegovia robia. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážení hostia, vážení predstavitelia odborových organizácií na balkóne, dámy a páni, hoci skôr by som mal asi povedať, drahí pozostalí, keď vidím túto snemovňu v tomto stave a s týmto počtom, ale nuž teda poďme k veci, dámy a páni, vystupujem k Zákonníku práce len z toho dôvodu, že ma o to požiadalo, poprosilo pár kolegov z divadla a istých vecí sa dotknem, aj ako Zákonník práce vlastne sa prejaví, keby mal platiť v tejto podobe u divadelníkov.
Dámy a páni, prakticky už rok od nástupu tejto vládnej koalície patrí k tej k mediálne najprezentovanejším programovým zámerom práve vôľa zmeniť Zákonník práce. Táto vôľa je koncentrovaná najmä na úpravu tých paragrafov, ktoré hovoria o právach zamestnancov, ako inak, pravicová koalícia chce ich pozíciu čo najviac oslabiť, aby boli spokojní podnikatelia, ktorých záujmy sú pre našu súčasnú vládu Písmo sväté.Do nášho, nazvime to, newspeaku, George Orwell by mi iste rozumel, preniklo zaklínadlo zvané flexibilita. Hoci v zásade nejde o nič iné, ako o totálne nadradenie záujmu zamestnávateľa nad záujmom zamestnanca, ale dobre, máte v tejto snemovni o niekoľko málo hlasov viac, a teda vy v tejto chvíli určujete, akým smerom sa bude upravovať naša legislatíva. Keď tu nebudete, potom sa nečudujte, že sa bude upravovať opäť.
Je zaujímavé všimnúť si, koľko pozornosti, energie a priestoru venuje predkladateľ tejto novelizácie niektorým čiastkovým otázkam, doslova detailom. Nezasvätenému pozorovateľovi by sa napr. mohlo zdať, že jedným z tých najpodstatnejších dôvodov pre novelizáciu Zákonníka práce bola potreba zosúladiť dikciu § 38 s realitou demonopolizovaného trhu poštových služieb. Tri paragrafy Zákonníka práce upravujeme iba kvôli tomu, aby bolo všetkým dohromady a každému osobitne úplne jasné, že je jedno, či zamestnávateľ písomné dokumenty pošle zamestnancovi Slovenskou poštou alebo či pri ich doručení zvolí alternatívneho doručovateľa. Páni, mať tak vaše starosti, pán minister.
Kolega Ľubo Petrák tuná hovoril o istom pojme, dnes už pomaly všeobecne zaužívanom a dostávajúcom sa aj do vlastne tohto Zákonníku práce. Naozaj tento pojem sa vlastne dostal sem za prvej Dzurindovej vlády, no potom za vlastne všetkých Dzurindových vlád a pretrváva aj za súčasnej Dzurindovej vlády pod vedením pani premiérky Radičovej. Je to generačný rasizmus, ktorý sa prejavuje ako už istá filozofická norma. A nemusíme hovoriť o tom, že sa ho niektorí snažia naplniť aj tým, že vlastne dávajú isté pozmeňujúce návrhy takým spôsobom, aby sa dotkli aj Zákonníka práce. Hovorili sme tu o tom včera, keď pani podnikateľka, možno, v súčasnosti pani poslankyňa dala istú novelu, ktorá vlastne napĺňa absolútne filozofiu tohto generačného rasizmu. V spoločnosti sa to prejavuje nielen tým, ja neviem napadá ma istá debata na jednej súkromnej televízii, kde mladý 28-ročný historik sa stretne vis-á-vis s aktívnym členom Slovenského národného povstania a tento 28-ročný historik ho presviedča, že to teda nebolo Slovenské národné povstanie, ale že tam boli nejaké bojové povstalecké hordy, ktoré vlastne mali úplne iný zmysel a iný význam a tak ďalej a tak ďalej. Proste sú to ľudia, ktorí nás presviedčajú dnes všeobecne o tom, ako to bolo vlastne vtedy, keď oni ešte ešte nežili, ale že určite to tak bolo. Tomu ja hovorím generačný rasizmus. Keď sa pozriete ako ja, ako vyzerá situácia v médiách, či už v printových alebo elektronických, aké je tam zastúpenie, akej generácie, s akými problémami, no tak potom ja skutočne sa penzistom vôbec začínam čudovať, že ešte vidia nejaká miesto v tejto spoločnosti, vidím, že sú právom nešťastní. Proste je to tak, ako to je. To bola len taká malá vsuvka, preto, lebo kolega Petrák o tom začal hovoriť, aby sme si rozumeli teda, o čo ide.
Ja sa vrátim k Zákonníku práce.
Zaujímavý je myšlienkový pochod predkladateľa, ktorý možno odčítať z jeho návrhu na úpravu § 45 Zákonníka práce. Je to v bodoch 21 a 22 novelizácie. Návrh vychádza v ústrety zamestnávateľom, pretože predlžuje čas, po ktorý sú de facto novoprijatí zamestnanci od nich a ich rozmarov neobyčajne závislí. Pracovník v skúšobnej dobe býva tým ideálnym zamestnancom, nerepce, neodvráva, neprotirečí, len poslušne plní priania zamestnávateľa, najmä tam, kde si ľudia pracovnú príležitosť musia vážiť, pretože ich je ako šafranu. Novo doplnený odsek 5 § 45 je len chodníček k podnikateľskej spokojnosti. Fajn, vyšli ste zamestnávateľom v ústrety, budú vám iste vďační, veď si napr. budú môcť hravo vyriešiť sezónne práce práve cez predĺženú, a teda šesťmesačnú skúšobnú dobu. Od mája do septembra bude takýto novoprijatý zamestnanec makať a potom mu oznámia, že sa im nehodí.
Ale zaujímavý je ešte jeden drobný detail. Predĺženie skúšobnej doby sa netýka len radových zamestnancov, lebo podľa nového odseku 5 sa umožňuje stanoviť až deväťmesačnú skúšobnú lehotu, citujem, „v prípade pozície vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca“. Nazdávam sa, že tieto slovíčka nie sú v novelizácii pre spokojnosť zamestnávateľov, ale na politickú objednávku našich rezortných šéfov, teda členov vlády. O čo totiž ide, to uvidíme za ten rok, čo koalícia úraduje. Vládne strany nemajú veru veľa šťastia vo svojej personálnej politike. Dohodnú sa, navrhnú, vymenujú a často už po krátkom čase sú nespokojní, kritickí a riešia výmenu. Novelizovaný zákon dáva vláde i nižším orgánom do rúk jedinečnú šancu, žiaden novoustanovený štatutárny predstaviteľ si trištvrte roka nebude istý, či ešte zajtra bude vo funkcii, stačí, že sa bude na niektorý problém dívať triezvejšími očami ako jeho nadriadený, a tak môže nasledovať stručný proces, ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote.
Dámy a páni, táto maličká novelizácia v sebe skrýva veľké riziká, predovšetkým riziko veľkého personálneho voluntarizmu a pocitu nezodpovednosti za výber riadiacich pracovníkov. Veď predsa vymenovanie, citujem ešte raz, je to krásna veta „v prípade pozície vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca“. No ja neviem, ktorý literát, pán minister, vám vymyslel túto formuláciu, ale skutočne by som chcel poznať, lebo je na prvý pohľad absolútne jasná. To je formulácia skutočne, ktorú by málokto nevymyslel. Predkladá čosi ako rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorý si kandidáta vyberie. A je jedno, či je to komisia ministra, alebo dozorná rada súkromného podniku. A aký je to teda výber kandidáta, ak si potom tento zriaďovateľ či reprezentant záujmov majiteľa musí na deväť mesiacov predlžovať lehotu, v ktorej chce zisťovať, či si vybral dobre? To nám predkladateľ nepriamo hovorí, že vo výberových komisiách a dozorných radách u nás, dámy a páni, sedia úplní idioti, ktorí netušia, komu dávajú kompetencie a zodpovednosti štatutárneho orgánu. Ale viem si dobre predstaviť, aká polahoda by bola pre, povedzme, ministra kultúry, nechá si výberovou komisiou preskúšať kandidátov, vymenuje napr. generálneho riaditeľa nejakého svojho divadla a potom sa mu príde posťažovať zopár napr. hercov, že musia v divadle skúšať nejakých Čechov alebo Shakespearov a nestihnú točiť dôležitý mienkotvorný, napr. telenovelový... (Reakcie z pléna.), no áno, a ak sa ich nazbiera za pár mesiacov dosť, netreba do divadla posielať kontroly a hľadať cestičky, ako direktora vykývať, stačí mu poslať list, že sa s riaditeľom v skúšobnej dobe lúči, a môže zasadať znovu nová komisia a skúšať nových kandidátov, pochopiteľne, zase iba na týchto pár mesiacov, kým nepríde iná skupiny hercov, ktorá spochybní toho riaditeľa, ktorého táto komisia navrhla. Je to skutočne skvelé.
Dámy a páni, ale ak chceme, aby sme sa konečne pohli z miesta, musíme konať zodpovedne, my tu v parlamente, ale aj všetci tí ministri, riaditelia, prednostovia a iní zástupcovia verejnosti či predstavitelia podnikateľských kruhov. A ak budeme debatovať o zodpovednosti pri výbere kandidáta, ešte raz, no neodolám to ešte raz prečítať, na pozície vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, musíme si uvedomiť, že naše rozhodnutie bude mať aj nejaké dôsledky. Ak vyberieme dobre, bude podnik prosperovať a, by som sa vrátil k príkladu, divadlo bude kvalitné a úspešné. Ale ak strčíte do funkcie niekoho iba preto, lebo nejaký stranícky sekretár pre akéhosi zaslúžilého agitátora požaduje odmenu za služby v predvolebnej kampani, potrebujete si predlžovať na deväť mesiacov dobu, v ktorej ho môžete priamo úkolovať a v prípade potreby aj poľahučky vymeniť. Inými slovami, predlžovanie skúšobnej lehoty je nepriamym priznaním personálnej improvizácie a nekompetentnosti. Preto ho odmietam.
Čerešničkou na torte je zavádzanie konkurenčnej doložky v § 83 s odvolaním sa na to, že takáto úprava už v našom právnom poriadku bola v minulosti. Ide o to, že zamestnávateľ si môže v pracovnej zmluve vyhradiť, aby zamestnanec po ukončení pracovného pomeru po istý čas, navrhuje sa to do jedného roka, nevykonával činnosť, ktorá by mala k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Preložme si to ale do ľudskej reči. A použijem opäť príklad z oblasti, ktorú poznám asi najlepšie. Mladý herec skončí školu a dostane ponuku nastúpiť napr. do divadla v Prešove alebo v Spišskej Novej Vsi, chce hrať, je slobodný. Prečo nie? Nastúpi do divadla, darí sa mu a po niekoľkých mesiacoch ho osloví umelecký šéf nitrianskeho divadla alebo Činohry SND, že by mu ponúkli napr. postavu Hamleta, no treba nastúpiť hneď a vtedy sa zistí, že síce herec môže dať v divadle výpoveď, ale zaviazal sa, že rok po odchode z divadla nebude účinkovať v inom divadle, vo filme, televízii či agentúre a v prípade porušenia konkurenčnej doložky zaplatí bývalému zamestnávateľovi nejaký ten milión či dva milióny, alebo sa mladá sopranistka, ktorá získava prvé skúsenosti v banskobystrickej opere, bude len smutne dívať, ako za obzorom mizne vidina účinkovania vo Viedni či Miláne, pretože konkurenčná doložka jej zakazuje rok po odchode z divadla hrať inde ako pod Urpínom.
Dámy a páni, toto nebolo ani za socializmu, ani za socializmu sa takýmto spôsobom sopranistky, tenoristi, divadelníci, muzikanti, inštrumentalisti nemuseli domáhať svojho práva účinkovať v nejakom inom divadle. Jednoducho toto je začarovaný kruh, ktorý po prijatí tohto návrhu zákona nikto neprekročí. Má tento Zákonník práce byť horší ako Zákonník práce, ktorý bol za socializmu, pán minister? Ja viem, podnikatelia potrebujú dostať do zákona páku, ktorá by im umožnila ako mak pribrzdiť dnes obvyklú prax, že niektoré firmy alebo hoci advokátske kancelárie namiesto toho, aby si vychovávali vlastných perspektívnych odborníkov, vyhľadávajú a skupujú najlepšie mozgy, a tým likvidujú konkurenciu, a viem aj to, že moje príklady sú trošku pritiahnuté za vlasy, pretože zatiaľ ešte máme v divadlách aj osobnosti, ktoré vedia pochopiť, že talent potrebuje priestor a nepestujú si vlastné ego tým, že by likvidovali mladých. Áno, nie je fér ak niekto spozná vnútorné „tajomstvá“ jednej televízie a utečie s nimi do inej. Bývalí riaditelia bývalej verejnoprávnej STV by vedeli hovoriť dlhé hodiny o tom, ako sa z personálnej podstaty tejto televízie frajersky budovali konkurenčné komerčné telepodniky. Nie je, samozrejme, fér, ak niekto skopíruje vyvíjaný projekt na hocičo od trebárs auta po holiaci strojček či nový typ vodovodného kohútika, ak chcete, a odnesie si to so sebou k novému zamestnávateľovi. Tomu sa hovorí jednoducho krádež, príp. priemyselná špionáž. Občas sú výsledky takýchto neférových postupov aj zábavné. Tí vekom starší si podistým spomenú na podobnou metódou získané sovietske elektrospotrebiče, ale kto sa skúsil raz oholiť strojčekom Charkiv, nedal už nikdy dopustiť na pôvodný nemecký Braun. Rozhodne si myslím, že buď treba predkladateľa požiadať, aby jasnejšie špecifikoval, v ktorých oblastiach možno inštitút konkurenčnej doložky uplatňovať alebo tento návrh z novelizácie Zákonníka práce treba jednoducho vynechať, aj keď v Rakúsku a v Českej republike podľa dôvodovej správy čosi takéto jestvuje, ale tam to písal asi niekto gramotnejší.
Dámy a páni, keď mi v počítači nabehol materiál k novelizácii Zákonníka práce, myslel som si, že je to norma, ktorej by sa mali venovať prioritne moji kolegovia z výboru pre sociálne otázky a naši právnici, ale keď som si ho prečítal, bolo mi jasné, že minimálne upozorniť na týchto niekoľko závažných rizík je mojou občianskou a poslaneckou povinnosťou.
Iste, dámy a páni, máte svoj hlasovací stroj, pre ktorý názor nejakej opozície nepredstavuje problém, a už sa netrpezlivo dívate na hodinky, tešiac sa na let za ešte teplejším, krajším a na radovánky bohatším letom. Doprajem vám všetkým oddych, ale majte v sebe, prosím, aspoň toľko súdnosti, že pred odchodom tento návrh vrátime predkladateľovi na dopracovanie. Ani vidina príjemnej pláže totižto neospravedlňuje odhlasovanie takéhoto návrhu. A myslím si, že predvianočná jeseň je ďaleko prajnejšia, aby sme takýto Zákonník práce mohli odhlasovať, hádam aj trošku viac, všetci spoločne, a trošku viac, ako tomu bude teraz. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vystúpenie kolegovi Jarjabkovi. Ďakujem za to, že si otvoril opätovne tému generačného rasizmu, ktorú si v jednej zo svojich faktických poznámok uviedol už pri rokovaní v piatok. A keď si to dneska vo svojom vystúpení otvoril, tak mňa napadli ďalšie príklady generačného rasizmu, ktoré sa tu objavujú. Ja za generačný rasizmus v zásade považujem aj tézu, že nebudeme zadlžovať budúce generácie, a preto dôchodcom budeme valorizovať dôchodky iba na základe inflácie. Áno, aj túto tézu, myslím si, pán kolega môžeme považovať za generačný rasizmus. Myslím si, že aj otázka doplatkov na lieky, ktoré sme prerokovávali, myslím si, minulý týždeň v tomto parlamente, a keď som si pozrel, akým spôsobom beží praktická realizácia tohto zákona, že v zásade veľmi málo dôchodcov z tých sľubovaných doplatkov niečo uvidí, opätovne si myslím, aj toto je určitá forma generačného rasizmu, ktorý táto vláda zavádza do praxe. Má to ale jedno čaro. Tieto škaredé dve slová generačný rasizmus sa vždy veľmi pekne dajú schovať pod jedno slovo reforma. Keď sa prejavujete reformne, tak ste v kurze, ste in a budujete niečo pre budúcnosť, pre budúcnosť svojich detí a niečo proste pozitívne. Takže aj veľmi škaredé slová ako generačný rasizmus sa dajú veľmi pekne pomenovať slovom reforma. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Aj ja sa ti, pán poslanec, chcem poďakovať za to, že si priniesol taký iný pohľad, ako ho majú právnici k dvom závažným veciam, a to k skúšobnej dobe a ku konkurenčnej doložke.
Nevidím dôvod na to, aby u vedúcich zamestnancov bola deväťmesačná skúšobná doba. To je naozaj nonsens, pretože tých vedúcich zamestnancov si zamestnávateľ vyberá preto, aby riadili spoločnosť a vykonávali úkony súvisiace s riadením tejto spoločnosti. A zobrať niekoho na 9 mesiacov s možnosťou kedykoľvek s ním skončiť pracovný pomer, tak ako si povedal, zaváňa to politikárčením.
A čo sa týka konkurenčnej doložky, podľa môjho názoru, ako som to aj vo svojom vystúpení povedala, tá nemá miesto v Zákonníku práce. A ústavnoprávny výbor pri prerokovávaní Zákonníka práce práve v tomto výbore navrhol a prijal v spoločnej správe pozmeňujúci návrh, ktorým odporúča, aby Národná rada toto ustanovenie o konkurenčnej doložke (§ 83a) zo Zákonníka práce vypustila.
Takže ďakujem ti pekne za ten iný pohľad a praktický pohľad na tieto dve základné veci.

Ďakujem veľmi pekne svojim kolegom za to, že ma počúvali.
Ohľadom toho generačného rasizmu už tuná toho padlo naozaj veľmi veľa. Tých, ktorí to nepochopili, chcel by som upriamiť. Spýtajte sa svojich rodičov, možno vám to vysvetlia niektorí, dámy a páni, možno trošku inak, ako o tom hovorím ja, ale určite vám to vysvetlia.
Pani poslankyni Laššákovej chcem tiež veľmi pekne poďakovať. Dúfam, že konkurenčná doložka teda odíde preč spod Zákonníka práce. No a keď odíde, určite sa uľahčí život minimálne muzikantom a divadelníkom, hovoril som vo svojom prejave hlavne teda o nich, ale som presvedčený, že konkurenčná doložka jednoducho v Zákonníku práce nemá všeobecne čo hľadať, jednoducho z toho dôvodu, že priamo vydiera a má absolútne vydieračský charakter. Ďakujem za pozornosť.