24. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi z poverenia vlády predložiť Národnej rade návrh na vyslovenie Súhlasu s Dodatkom Rámcovej zmluvy medzi krajinami eurozóny a európskym finančným stabilizačným nástrojom.
Ide o dokument, ktorý ako viete, sme diskutovali mnoho hodín pred niekoľkými hodinami alebo pred dvoma dňami a ktorý nebol v Národnej rade schválený, a zároveň bola vláde Slovenskej republiky vyslovená nedôvera.
Keďže ide o zásadný dokument, ktorý už schválilo šestnásť parlamentov zo sedemnástich členských krajín eurozóny a keďže ide o nevyhnutný, minimálny nevyhnutný nástroj na zabránenie krízovému vývoju, ktorý by mohol mať ďalekosiahle dôsledky nielen na slovenskú ekonomiku, ale na ekonomiku krajín eurozóny a zrejme aj svetovú ekonomiku, tak je nevyhnutná potreba, aby aj Národná rada Slovenskej republiky tento dodatok schválila.
Väčšie škody ako vznikli, nevznikli len preto, že finančné trhy predpokladali a predpokladajú, že Národná rada na druhý pokus tento, túto zmluvu, tento dodatok k zmluve schváli. Preto verím, že tak Národná rada Slovenskej republiky dnes urobí, žiadam vás o to a ďakujem.

Ďakujem za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie a rozpočet, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády.
Nech sa páči, pán predseda.

Ďakujem pekne za slovo. Ja, ak dovolíte, nebudem informovať o stanovisku výboru, ale o spoločnej správe, ktorú prerokoval výbor.
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, predkladám vám spoločnú správu, ktorú ste dostali všetci pod tlačou 531a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 536 z 13. októbra pridelil návrh týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov.
K predmetnému návrhu zaujali výbory kladné stanoviská. Všetky výbory prijali platné uznesenia a odporučili vysloviť s dodatkom súhlas.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach, ktoré máte uvedené pod bodom III., odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s dodatkom k rámcovej zmluve vysloviť súhlas.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 266 z 13. októbra 2011.
Výbor určil poslanca Kollára za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predložiť a predniesť túto správu výborov na dnešnej schôdzi Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je tiež prílohou tejto spoločnej správy.
Poprosím vás, vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu, ktorú zároveň vyhlasujem za skončenú, čo sa týka možnosti prihlásiť sa do rozpravy.
Dvaja páni poslanci, pán poslanec Osuský a pán poslanec Matovič. Ústne prihlásení do rozpravy.
Pán poslanec Peter Osuský.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, nie je iste radostné hovoriť o predmete, ktorý viedol k pádu vlády, ktorá mala a mohla byť reformnou vládou.
Je zrejmé, že budú mnohí tí, ktorí sa budú i o mne domnievať, že som jeden z tých, ktorý ten pád spôsobil. (Ruch v sále.)
Napriek tomu chcem povedať, že... (Potlesk a smiech v rokovacej sále.) ... že hlasovať v súlade s ústavou o predmete, je výsadným právom slobodne zvoleného poslanca. Proti všetkým ďalším námietkam zdôrazňujem, že som bol zvolený v súlade s volebným zákonom a že sa domnievam, že tým čo som v parlamente robil, som zastupoval svojich voličov.
Pokiaľ ide o meritum, o zákon o eurovale, respektíve o prijatie medzinárodnej zmluvy na túto tému, musím povedať, že dnes budem hlasovať sprostený od zlého pocitu vydierania, slobodne proti. Ak hovorím oprostený od zlého pocitu vydierania, hovorím o tom preto, lebo človek je navyknutý na to, že jeho politický oponent, a v niektorom prípade priam nepriateľ, sa k nemu chová, používajúc akékoľvek prostriedky.
Napriek tomu, že som už nejaké skúsenosti v politike mal, stále a znova mi nerobí radosť a nezanecháva dobrý pocit, ak som vydieraný tými, ktorých považujem minimálne za spojencov, ak nie za priateľov.
Keď som sa lúčil s pani premiérkou, čo niektorí považovali za takmer judášsky bozk, ktorý som jej dal, tak som jej povedal, že je čestná ženská. A na tom trvám. Musím povedať, že ma veľmi mrzelo, že som bol nútený nehlasovaním prispieť k jej pádu. To nehlasovanie bolo moje osobné odmietnutie vydierania.
Teraz už hlasovať budem. A chcem povedať na túto tému jedno, mnohí z nás, ktorí sme vlani hlasovali proti pôžičke Grécku, sme mali oprávnený pocit hrdosti na to, že sme sa dokázali postaviť. Ja mám pocit, že November '89 bol o tom, že sme sa postavili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... že sme sa akýmsi spôsobom vztýčili a prestali sa hrbiť. Ale dnes, keď človek otvorí i relevantnú tlač, tak z nej zaznieva ako také zlé echo, že sme malí, že sa nemáme priečiť, že tí veľkí... ale my máme držať hubu a krok.
Európska ústava, ktorej som oponoval, zakazovala bailout, ale naopak, umožňovala parlamentom o tom či onom hlasovať. Jedna z veci, o ktorej parlament mohol a mal hlasovať, bola takáto zmluva.
Využitie možnosti povedania názoru má ako echo, ozvenu: vyženú nás z klubu! Nebudeme v elitnom klube. Budeme mimo. Budeme páriami Európy. Je teda taká situácia, že ak niekto využije právo vyjadriť sa podľa vedomia a svedomia, má to mať za následok stať sa páriom Európy? Nezdá sa mi, že toto je zdravý trend. A nezdá sa mi echo, ktoré počujem ďalej, že sa zrejme možnosti malých alebo kohokoľvek urobí prietrž tým, že sa ďalší a ďalší bod rozhodovania stane objektom väčšinového hlasovania.
Pred pár rokmi bola na Univerzite Komenského v rámci udeľovania Ceny sv. Adalberta, teda Vojtecha, kolokviálna sesia na tému prvej písanej ústavy nášho kontinentu, poľskej ústavy. Jej súčasťou bolo niečo, čo je známe v dejinách pod pojmom liberum veto.
Liberum veto mohol využiť každý šľachtic, člen zboru - byť proti a zvetovať. História ukázala, že liberum veto jedného človeka Poľsku neprospievalo. Ak ale má byť Európa zoskupením rovnocenných demokratických krajín, tak to nie je liberum veto, to nie je svojhlavosť. To je proste využitie demokratického práva mať názor.
My sme ten názor ukázali vlani pri pôžičke Grécku. Počúval som to isté. Budeme proskribovaní, budeme páriami, budeme vyhnanci. Neboli sme a mám pocit, že naša pani premiérka, to zdôrazňujem, a ktorú si za mnohé veci vážim, možno zožala ešte istý obdiv. Áno, teraz by bolo ťažké prísť na vrcholové fórum a povedať, môj parlament povedal nie, ale musím zároveň povedať, že demokracia má počítať s tým, že sa napĺňajú jej pravidlá.
A keď hovoríme o budúcnosti, samozrejme, navýšenie prvého eurovalu je len jeden schodík, ale po ňom so železnou logikou prídu ďalšie. Zatiaľ, verím, že aj v tomto parlamente, je ešte atmosféra proti zosúladeniu základu dane. Nie je tu atmosféra pre hospodársku vládu Európy. Nie je tu atmosféra pre prijatie rovnakého zdanenia a odbúranie našej jedinej konkurenčnej výhody, tú, ktorú máme v daňovom systéme.
Budem hrozne nerád, ak sa naplní to, čo tu teraz na rozlúčku hovorím, ale mám pocit, že to budú ďalšie schody. To budú ďalšie schody. A podotýkam ako ekonomický laik, som bol presvedčený, že konkurenčná výhoda Slovenska bola to jediné, čo nám v skutočnosti pomohlo preklenúť most cez čiernu dieru, ktorou sme boli po štyridsiatich rokoch komunizmu. To bola naša možnosť, pretože sme mali šikovných a pracovitých ľudí, ktorí pracovali dobre a za nižšie platy ako vo Volkswagene vo Wolfsburgu alebo v Kasseli. A tým sme postupne, trvalo by to ešte možno dvadsať rokov, vypĺňali tú čiernu dieru.
Ak dôjde k tomu, čo pred rokmi povedal vtedajší spolkový minister financií Eichel, že by bolo načase, aby títo, myslel tým nás, zrušili svoju dampingovú výhodu rovnej dane, tak to bolo vzdialené zahrmenie. Budem nerád, ak sa to, čo tu hovorím, naplní a prídeme o tieto výhody. A prichádzať o ne budeme vtedy, ak budeme akceptovať to, že sa o veciach bude hlasovať väčšinovo, že bude chýbať liberum veto, že bude chýbať možnosť jednej krajiny postaviť sa proti niečomu, o čom si nemyslí, že je dobré. Pričom sa proti tomu postaví nie jeden človek, ako ten poľský šľachtic, ale akási časť volených zástupcov ľudu.
Nemyslím si, že má napríklad ktokoľvek, i ja, stopercentnú pravdu. Ale myslím si, že právo na názor je existenčná záležitosť. A ak sa budeme v existenčnej oblasti ako je ekonomika postupne, a teraz použijem slovo nebohého Dušana Slobodníka, eticky samoregulovať, a teraz použijem iné slovo klasika Augustína Mariána Húsku, keď sa zazubadlíme, keď si povieme, že sme malí a že máme cúvnuť - tak to je cesta do pekiel!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Osuského, štyria páni posl..., pán poslanec Matovič je do rozp..., štyria páni poslanci. Posledný, pán poslanec Droba.
Nech sa páči, pán poslanec Ondruš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Osuský, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za to, čo ste povedali, konkrétne za jednu vetu a pevne verím, že po tom, čo ste sa preklamali do tohto parlamentu, tak aspoň túto jednu vetu dodržíte. Ja vám pekne ďakujem, že toto bolo vaše vystúpenie na rozlúčku. (Potlesk.)

Pán poslanec Kalist.

Ďakujem pekne, no ja musím súhlasiť s kolegom. Možnosť hlasovať slobodne je základným právom človeka. A pokiaľ ho človek aj naozaj využije, je to skutočne jeho sväté právo. A ak chceme tvrdiť, že využitie toho práva je trestné alebo, nedajbože, po ňom budú nasledovať akékoľvek perzekúcie, tak sa vraciame naspäť do komunizmu. Aj tam sa oficiálne smelo hlasovať slobodne, ale ak, nedajbože, niekto pri takzvaných voľbách toto právo využil, šiel za plentu, tak hneď sa ocitol na zozname ŠtB ako podozrivá a nedôveryhodná osoba. Takáto cesta je veľmi nebezpečná cesta, cesta, po ktorej ja určite nechcem kráčať a to, že po tejto ceste nechceli kráčať ani občania Slovenska alebo vtedy ešte Československa, ukázal November '89. Ďakujem.
(Potlesk.)

Nech sa páči, pán poslanec Chren.