Ďakujem, pán predsedajúci. Dobrý deň, dámy a páni, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Toto motto by ste si podľa mňa mohli napísať na prvú stranu tohto rozpočtu, ktorý nám predkladáte. A ako vás tak pozorujem od júla tohto roku, tak by ste si mohli aj nechať pripevniť tabuľku s týmto textom na bránu Úradu vlády.
Ja si plne uvedomuje, že žijeme vo veľmi ťažkých časoch. V časoch, pre ktoré sú typické turbulencie, nerovnováhy, každodenné zmeny situácie. V časoch, keď euro ako symbol bohatstva a úspechu sa zmieta v problémoch, keď krajiny, členské krajiny eurozóny padajú na kolená. A to aj chronickí míňači, ale aj krajiny, ktoré boli výkladnou skriňou neoliberálnych reforiem a bezbrehej deregulácie. Je paradoxom, že takéto dve krajiny z opačných pólov ekonomických modelov správy vecí verejných sa ocitli v rovnakej situácii. Tie príčiny môžme označiť za naozaj odlišné, ale, ale výsledok je ten istý. Sú na kolenách, sú na mizine a nezaobídu sa, nevedia fungovať ďalej bez cudzej pomoci.
Slovensko nebolo a nie je v oku hurikánu krízy ani nestojí za príčinami tohto ekonomického marazmu. Slovensko je pozorovateľom a obeťou spomínaného vývoja. Školský príklad pozitívnych efektov globalizácie, to je Slovensko. Zahraničné investície, know-how, reštrukturalizácia priemyslu, expanzia na nové trhy, absolútny rast exportu.
Musíme priznať, že sme de facto parazitovali na tzv. svetovej bubline z ekonomickej nadspotreby a mali sme z toho úžitok, rástla nám životná úroveň. To znamená, z hľadiska vyššieho princípu spravodlivosti musíme znášať aj isté škody. Aj keď treba tiež povedať, že distribúcia strát nie je nikdy spravodlivá a funguje to ako v prírode, to znamená vždycky na to viac doplatí ten menší a ten slabší.
Slovensko nevie zásadne ovplyvniť smerovanie ekonomického vývoja vo svete, ale čo má vo vlastných rukách, je povinnosť maximálne chrániť svojich občanov pred následkami krízy, zo všetkých síl udržať tempo dobiehania životnej úrovne a pomáhať tým, ktorí sa nie vlastnou vinou dostali do ťažkej životnej situácie práve v tomto čase.
Znižovanie deficitu verejnej správy spôsobeného prepadom ekonomickej aktivity v čase vrcholiacej krízy považujeme za nevyhnutnosť. Je to aj náš záväzok vyplývajúci z účasti v klube eurozóny aj z nášho rešpektovania fungovania Paktu stability a rastu. V tomto sa určite zhodneme. V čom sa ale nezhodneme, je spôsob, akým idete sanovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktorý ste sa rozhodli, je vaše videnie sveta. Výber nástrojov hovorí o tom, že ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášate na ľudí.
Ja dokonca uznávam, že dnes vládnuť nie je žiadna slasť. Hovorím tak aj z vlastnej skúsenosti za posledné, za posledné dva roky. Ale priznajte si, vy ste si išli nohy polámať na to, aby ste sa dostali do tejto vlády, tak sa dnes nesťažujte. Sú tu neustále ponosy, neustále ponosy na to, v akom stave ste prebrali túto krajinu. Šírite legendu o spálenej zemi, o rozvrátených verejných financiách. Samozrejme, táto úvaha je v absolútnom rozpore s takými fundamentami a s takými faktami, ako je napr. jarná a jesenná, jarná v našej réžii, jesenná vo vašej réžii, emisia štátnych dlhopisov, ktoré obe tieto emisie dopadli s historicky najnižšími rizikovými prirážkami. Ratingové agentúry, ktoré chodia okolo všetkých krajín okolo nás a proste bez akýchkoľvek emócií znižujú ratingy, sa nás nedotkli. To znamená, ani ten pozitívny vývoj, ktorý máme stále nedotknutý aj z hľadiska výhľadu, aj z hľadiska, hľadiska nášho umiestnenia v tomto regióne.
Ako toto súvisí s tým to, čo tu proste 3, 4, 5 mesiacov ako stále rozprávate? Rozprávate o gréckej ceste, tým, samozrejme, svojím spôsobom nahovárate aj ekonomickým analytikom v Európe a vo svete, že tu nejaký takýto problém naozaj môže existovať. To znamená, my sa vystavujeme vaším, vaším jazykom, vašou rétorikou istým, istým rizikám z hľadiska prehodnotenia napr. ratingov alebo prírastu rizikovej prirážky pri emisii štátnych dlhopisov.
Hovoríte o vysokých deficitoch v roku ´9 a ´10. Áno, sú vysoké, ale neradi citujete z dokumentov Európskej komisie alebo Medzinárodného menového fondu, posledne z júla tejto inštitúcie, ktorý jednoznačne hovorí, že fiškálna reakcia vlády bola dostatočná, že deficit je primeraný a že absorpcia, že deficit je spôsobený hlavne absorpciou, absorpciou prepadu daňových príjmov. My sme totiž boli odsúdení na to v roku 2009, keď, keď hrubý domáci produkt prvýkrát v našej histórii alebo v dlhej, v dlhom, v dlhom rade sa prepadol skoro o 5 %. V tom období sme boli odsúdení na to, že sme museli ekonomiku stimulovať. To znamená, museli sme realokovať časť výdavkov na iné typy výdavkov, ktoré mali pozitívny dopad na stimuláciu verejného dopytu, verejné investície, na zásahy v oblasti trhu práce a, samozrejme, aj na podporu domáceho dopytu.
Nenájdete v histórii Slovenska, v histórii Slovenska rezort financií, alebo obdobie, v ktorom by musel minister financií realokovať taký objem prostriedkov, ako to urobil v roku 2009. Boli to stovky miliónov eur, ktoré boli z jedného typu výdavkov prealokované na druhé. Samozrejme, toto je spôsob, akým, akým sa šetrilo aj na vládnej spotrebe.
Pán Matovič pred pár mesiacmi žiadal pána ministra financií, aby hovoril jednoduchším jazykom, a hovoril, aby to napríklad vyratúval v rožkoch. Ja si to veľmi dobre pamätám. Ja vám skúsim dať takýto príklad. V roku 2009 sa zobrali veľké, naozaj veľké prostriedky z kapitol ministerstva obrany a ministerstva vnútra. Nemohli si nakupovať ten rok tie hračky, ktoré si radi nakupujú tieto rezorty za každej vlády. To znamená, že napr. Baška prispel dvoma tatrovkami rožkov a Kaliňák jednou áviou rožkov, tieto výdavky nikdy nešli cez rezort obrany alebo vnútra, tie peniaze sa im vzali. Tie peniaze nikdy neboli vybraté od ľudí a oni si ich z vlastného vrecka mohli kúpiť, tie rožky. To znamená, boli sýti a pekári mali svoju robotu. Tomu sa hovorí stimulácia verejného dopytu. Stimulácia ekonomiky. Bolo to napríklad tým spôsobom, že sme nevybrali dane, spolu s tou sme urobili zmenu zákona o dani z príjmov, keď sme znížili, zvýšili nezdaniteľnú časť príjmu. To bol spôsob. Samozrejme, že na deficite sa to neodrazilo, ten zostal vysoký, ale, ale my sme boli povinní v tom čase týmto spôsobom reagovať.
Takže to len odpoveď na vaše legendy špeciálne z roku 2009 o mrhaní a o vysokom deficite a to, čo je to, čo je za ním.
Musím vám povedať, ja sám seba hodnotím ako človeka pokojnej povahy a premýšľavej povahy, ale to, čo tu zažívam vo svojom prvom volebnom období, lebo som tu naozaj prvýkrát, sa mi vôbec nepáči. Sú to urážky, zaznievajú tu urážky, obvinenia, zvyšuje sa tu hlas, padajú tu slová ako, ako, ako kradnutie, mrhanie, šafárenie. Ja nie som krčmový typ, mne to naozaj, tento štýl, nevyhovuje. Ale ja vám musím povedať, páni kolegovia, vám chýba pokora a pamäť. Pokora preto, lebo nikto z nás nevie povedať, čo sa udeje v najbližšom období, čo sa bude diať so svetovou európskou ekonomikou, s eurom budúci rok. Ja sa obávam, že ani pán minister financií nevie s istotou povedať, čo sa udeje budúci rok. To je, bohužiaľ, riziko externality, za ktorú nikto z nás nezodpovedá.
Nemáme úplne jasnú a sebavedomú a pevnú vládu. Včera ste boli milimeter od rekonštrukcie vlády. Kvôli nejakému typu hlasovania. Preto hovorím o pokore. A prečo hovorím o pamäti? Pretože, pretože aj v tejto sále sedia starí poslaneckí matadori, ktorí sú tu druhé, tretie volebné obdobie, ktorí zažili, podporovali, držali dve Dzurindove vlády, a pamäť je veľmi nepríjemná vec, lebo tá môže pripomenúť aj hriechy a tých hriechov, tá kronika hriechov čnie až-až do neba. A ja vám ich niektoré pripomeniem, pretože vy často a radi hovoríte o hriechoch našich. Často bez dôkazov, často, často veľmi hlasno a veľmi drzo.
Tak vám pripomeniem vytunelovaný tunel Branisko, kde aktéri sú doteraz vyšetrovaní a obviňovaní z prania špinavých peňazí. Pripomeniem vám predražený tunel Sitiny tu v Bratislave. Pripomeniem vám, samozrejme, privatizáciu, s radosťou, keď ste SPP predali, predávali ako garáž prvému záujemcovi, aj sa vám na nej podarilo utŕžiť napríklad 7-miliárdovú stratu, kurzovú. Pripomeniem vám, že v roku 2006 sme prebrali železnice s dlhom 19 mld. korún, ktoré sme museli prevziať do štátneho dlhu. Pripomeniem vám Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá bola v absolútnom predĺžení na pokraji defaultu. Mimochodom je v rovnakom stave aj dnes. Pripomeniem vám deficit v roku 2006 vo výške 4,2 %, ktorý ste prijali za podpory, pochybnej podpory nie koaličných poslancov. Pripomeniem vám faktúry nezaplatené z roku 2006 vo výške 33 mld. korún, nedávno som ich tu veľmi presne čítal. Pripomeniem vám vykšeftované tisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy, pôdy Pozemkového fondu. A pripomeniem vám aj vstup do Európskej únie, kam sme vošli kolenačky. Zbavili sme sa, sami sme sa zbavili mnohých výnimiek, mnohých výnimiek, ktorých, ktoré sa, ostatné krajiny si ich udržali a potom sme boli v konkurenčnej nevýhode. Alebo zavretie dvoch jadrových blokov. Takže toľko na pripomenutie.
A potom jedna novinka, ktorá zodpovedá tiež vášmu politickému krídlu, a to je povedzme deficit hospodárenia mesta Bratislavy, minulý rok deficit 32 %. Aj to je pravda.
A vy, pán minister Mikloš, vy ma posledné týždne veľmi radi takisto beriete do úst a vy sa naozaj zvyknete tváriť, ako keby ste mali z tohto kresla vystúpiť priamo na nebesia. (Potlesk.)
Ale, viete, nie ja, ale vy ste pár týždňov, pár dní pred voľbami v roku 2006 nechali zlikvidovať server spoločnosti Veriteľ v pochybnom autoservise v Dunajskej Strede. (Potlesk.)
Počítačový server, server, v ktorom boli informácie o prevode pohľadávok v objeme 19 mld. korún. A, viete, nie o mne, ale o vás vypisujú šéfovia veľkých stavebných firiem, že ste možno manipulovali tendrom na výstavbu jedného mosta v hodnote miliárd korún.
Takže chcem vás naozaj rázne požiadať, keďže vy ako arciknieža pochybnej privatizácie a výpredaja štátneho majetku za zlomkové ceny... (potlesk) ... sa láskavo svojimi lepkavými prstami nedotýkajte mojej cti. (Potlesk.)
Ešte aj nešťastné Írsko dokáže radikálne znižovať svoj deficit kombináciou úspory na strane výdavkov a príjmov, zvýšených príjmov v pomere 2 : 1. V konkrétnom prípade je to 10 mld. eur na strane výdavkov a 5 mld. na strane príjmov v prípade Írska. Vy ako poslušní žiaci tohto vyhoretého ekonomického modelu ale idete inou cestou. Íri pripravili svoj plán za tri dni. No ale vy ste ho nedokázali pripraviť ani za päť mesiacov. Áno, po voľbách tu boli úvahy o tom, že dodržíte tento zlatý rez, toto odporúčanie všetkých inštitúcií, to znamená, výdavky, vládna spotreba sa zníži oproti zvýšeným príjmom v pomere 2 : 1, ale výsledok je úplne, úplne iný. Používate číslo 1,7 mld., ktoré sa skladá vlastne z jednej ľavej a pravej strany, na jednej strane je to podľa vás 980 mil. šetrenia a na druhej strane 770 mil. príjmov. No ja musím - a nehovorím to prvýkrát - tú stránku šetrenia vo výške 980 mil. označiť za drzú demagógiu a ja vám to na pár príkladoch tu jednoznačne dokážem. V tomto zozname máte napríklad 80 mil. eur, ktoré boli použité na protipovodňové škody v tomto roku, budúci rok ich nerozpočtujete a deklarujete, že je to úspora. No tu proste vy ste sa rozhodli, že budúci rok nebudú povodne a že tie škody nebudú rozpočtovať. To je vaše rozhodnutie, ale to nie je proste v žiadnom prípade úspora, ktorá je výsledkom vášho nejakého úsilia.
V tom nešťastnom zozname, ktorým sa asi nepýšite, je napríklad odstupné poslancov. Je to málo peňazí, ale je to veľmi vtipný príklad. Proste vy nebudete rozpočtovať na budúci rok odstupné pre poslancov. Všeobecne sa vie, že tento rok odstupné bolo, pretože boli parlamentné voľby a ďalšie by mali byť o štyri. No, je to možno istá miera sebadôvery, že teda nerátate s parlamentnými voľbami budúci rok, ale toto uviesť ako položku úspory sa mi zdá naozaj vtipné.
V oblasti samospráv opäť skoro 100 mil. eur, znižujete vlastne transfer do samosprávy z výdavkov štátneho rozpočtu, ale som veľmi cynický, ho nahrádzate dotankovaním cez zvýšené dane z príjmov. To znamená, vytláčate to z oblasti výdavkov štátneho rozpočtu a samospráva bude financovaná z daní z príjmov, z daní občanov. To je podľa vás úspora, ktorou sa treba nejakým spôsobom pýšiť?
Zdravotníctvo. Ten istý príklad. Znižuje sa percento platby za štátnych poistencov a dotláča sa to cez zdravotné poisťovne cez zvýšené zdravotné odvody. O tých číslach môžme spolu pochybovať, či sú reálne, alebo nie, ten prvý rok určite nebude jednoduchý. Ale nechcem hovoriť teraz o celkovej výške financovania zdravotníctva, to je osobitná kategória, ale spôsob toto označiť za šetrenie je podľa mňa veľmi, veľmi cynické.
Opatrenia, pre ktoré ste sa rozhodli, o nich sa tu bavíme celý tento týždeň, je to daň z pridanej hodnoty. Náš základný spor je v tom, tvrdíte, že sa to neprenesie plným spôsobom do cien tovarov a služieb, rátate tam so 186 mil. eur na budúci rok. Ak by podľa vašich prepočtov sa prenieslo iba 80 % tohto navýšenia do cien, tak v podstate predpokladáte, že zvyšných skoro miliardu korún sa vyberie od obchodníkov. To znamená, to znamená, že absorbujú to zvýšenie obchodníci, ako to je, to je predstava, ktorá je možno z hľadiska ekonomickej teórie ako možná a je možno naozaj aj predpokladať, že vo veľkých mestách, kde je väčšia konkurencia, obchodníci budú reagovať, ale my sme vidiecka krajina, ktorá vo svojich regiónoch je závislá od menších a malého počtu obchodov. Tam tí občania budú absolútne pod diktátom obchodníkov, ktorí, samozrejme, z nášho pohľadu prenesú zvýšenie DPH do cien.
Máme tu daň z príjmov, máme tu množstvo atakov na menšie skupiny, je tu, ja spomeniem tretí pilier, rušíte odpočítateľnú položku. Tá otázka vlastne znie, je to podľa mňa koncept. To isté sa deje v oblasti stavebného sporenia, kde vlastne uvažujete o znížení tej podpory. A to isté sa deje v prípade tretieho piliera. Je to proste sporenie, ktoré má pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť ekonomiky, a vy ho demotivujete. Je to vaše rozhodnutie.
Ataky v oblasti poľnohospodárstva stoja za zmienku. Hovoril o nich určite aj kolega Záhumenský, ale kumulácia faktorov, ktoré budú pôsobiť na zvýšenie cien, môžu byť naozaj zabíjajúce. Zrušenie červenej nafty vo výške s dopadom 17 centov na 1 liter, 5 korún, o 5 korún drahšia nafta, k tomu príplatok zo Štátnych hmotných rezerv a na to ešte celé 20-percentná DPH je celkovo vyše 22 centov alebo po starom 7 korún. O 7 korún viac na každý liter nafty.
Pokiaľ viem, farmári používajú tisíce, desaťtisíce, ak nie do milióna litrov nafty z hľadiska jedného farmára. Viete si predstaviť, aké to bude mať dopady? To všetko sa, samozrejme, deje v období, keď nám kriticky narastajú svetové ceny základných potravín, čiže tie efekty, hrozí to, že sa tie efekty skumulujú.
Takže to rozhodnutie, ktoré ste včera de facto urobili, lebo rozpočet alebo zákony súvisiace s rozpočtom sú za nami, môže mať zabíjajúci vplyv buď na samotný sektor poľnohospodárstva, alebo veľmi vážny dopad na rast cien potravín, a tým pádom aj na udržateľnosť životnej úrovne tých, ktorí si môžu de facto kupovať len potraviny.
Otázka cien plynu, tepla, elektrickej energie, chystáte príspevok na krytie historického dlhu z hľadiska zadného palivového cyklu, čo bude spôsobovať v kombinácii, samozrejme, so zvýšenou DPH zvýšenie cien elektrickej energie. Potom tu máme zdanenie plynu používaného na kúrenie, uhlia používaného na kúrenie, to všetko sa prenáša do cien tepla. Avizované zvýšenie cien plynu. Už som, predpokladám korektné, opäť kumulácia mnohých faktov.
Ja, to, čo vám vyčítame v prvom rade, je to, že ste v celom tomto pláne v zásade vynechali vysokopríjmové skupiny a kapitál. To znamená nožnice zdaňovania, ktoré sa nám dlhodobo rozťahovali od roku 2004 medzi zdaňovaním práce a kapitálu, sa ďalej budú rozťahovať.
Bol tu na počiatku vášho vládnutia nápad v oblasti zvýšenia a zjednotenia odvodových stropov, ale ten bol odmietnutý, pretože podľa vás zaťažovanie odvodmi prácou, v tomto pokračovať nebudete, len ste zabudli spomenúť, koho by ste zaťažili. Koho by ste zaťažili? Zaťažili by ste vyššie príjmové skupiny s príjmom nad 2,5-tisíc eur mesačne. A tomu sa vy zásadne vyhýbate s argumentáciou RÚZ napríklad, že by to mohlo spôsobiť zastavenie prílevu vyššie kvalifikovaných pracovníkov. No ale tie stovky tisíc nezamestnaných nie sú zrejme hlavne z oblasti vyššie kvalifikovaných pracovníkov.
Čiže to je otázka, hovorím to bez emócie, je to otázka priorít a videnia, otázka rozhodnutí, po akom nástroji, v akom čase sa siahne. A ja musím konštatovať, že z toho, čo sme tu mohli čítať a vidieť, ste láskaví k obchodným reťazcom, ste láskaví k bankám, ale ste nemilosrdní k poľnohospodárom, dopravcom a najmä a najmä k ľuďom. (Potlesk.)
Je rozhodnuté. Je rozhodnuté, tú našu káru plnú bolesti vytlačia do kopca ekonomickej prosperity opäť bežní ľudia.
Ja vidím aj riziká tohto rozpočtu. Ony sú v každom rozpočte, to musím priznať. V základnom rizikovom bode je, samozrejme, externé prostredie, na ktoré máme my minimálny vplyv, s tým bude spojený, samozrejme, rast, náš ekonomický rast budúci rok, ktorý si mimochodom cez tú štruktúru konsolidačného balíka sami trochu podrážame. S rastom je spojené, samozrejme, obnovenie rastu zamestnanosti, ktoré celkom správne ste aj vo vládnom programe označili za najprirodzenejší spôsob konsolidácie. So zamestnanosťou je spojená nezamestnanosť a objem výdavkov na jej financovanie. Za veľké riziko identicky ako vy minulý rok budeme považovať európske fondy, ktoré - musíte si spomenúť na tú kritiku, kritiku objemov európskych prostriedkov -, ktoré boli rozpočtované na tento rok, vy ich navyšujete o ďalšie stovky miliónov eur. Ja chápem, že by sa hodili, ony naozaj by sa hodili z hľadiska posilnenia ekonomického rastu, keďže dochádza k reštrikcii verejného dopytu. Ale na druhej strane ohlasujete veľké pohyby medzi operačnými programami, niekoľko mesiacov ste proste pozastavili samotné fungovanie eurofondov z hľadiska projektov a z hľadiska tej celkovej fóbie, v ktorej ste túto vládu prevzali. Takže toto sú riziká, ktoré ste si sami nastavili z hľadiska možného využitia eurofondov v budúcom roku.
Potom je tu ešte riziko, o ktorom sa málo hovorí. Neviem, či viete, ale ešte nie je ukončené kolektívne vyjednávanie v oblasti štátnej a verejnej správy. Odborári požadujú nárast platov vo výške 5 %. Pán minister zrejme potvrdí, že došlo k nedohode, je tam ďalší nejaký jasný proces, ako sa to má pokračovať. Rozpočtovaný je nulový nárast miezd v štátnej a verejnej správe. Na to je naviazaná samospráva, samozrejme, čiže tu vidíme isté riziko, na ktoré určite bude odpovedať aj minister financií.
Aj keď som predstaviteľ opozície, ja si neželám nič zlé pre túto krajinu, ani tento, ani v budúcom roku, to znamená, ja by som bol rád, aj keď nesúhlasíme s konštrukciou tohto rozpočtu, a, samozrejme, boli by sme radi, keby sa prognózy na strane príjmov naplnili a keby bol rast aspoň taký, aký je prognózovaný. A takisto prajem tejto krajine a tomuto rozpočtu to, aby sme nemali dodatočné výdavky, tak ako to bolo z povodňami tento rok. No a prajem vám aj to, aby vás opustil taký duch bezcitného technokrata, ktorý používa rukopis takého človeka, je v mnohých opatreniach, ktoré ste prijali, a je tu nádej, že v ďalších rokoch by to mohlo byť inak.
A v závere vám, samozrejme, prajem šťastného a bohatého Mikuláša, toho svätého myslím.
Ďakujem. (Potlesk.)
