9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja budem stručná, aj kolegyne, kolegovia. Pán poslanec Záhumenský jasne vydefinoval faktory, ktoré v tomto alebo v budúcom roku ovplyvnia zvyšovanie nákladov v poľnohospodárskej výrobe, či to už je nájom za Slovenského pozemkového fondu, za naftu, dépeháčka, daň z pozemkov a tak ďalej. V tejto snemovni sa nechcú počúvať argumenty o tom, že je nerovnosť podmienok slovenského poľnohospodárstva s ostatnými štátmi Európskej únie. Zhoršujúce sa podmienky v agrosektore spôsobia nielen cielenú likvidáciu poľnohospodárskej výroby, ale aj bude to mať značný vplyv na tvorbu krajiny. Berie sa ľuďom práca a často aj jediný zdroj príjmov. Opäť budú poľnohospodári obviňovaní z toho, že spôsobujú zvyšovanie potravín - a nie je to pravda. Pán poslanec to tu jasne vydefinoval a vyšpecifikoval.
Preto podporím jeho pozmeňovací návrh a verím, že to urobia aj ostatní kolegovia.
Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, ja už som vo svojom úvode vám povedal, že za vašu mentálnu výbavu, voči nej nebudem namietať, ale chcem vám len pripomenúť, že pokiaľ by ste vy boli zaplatili riadne dane za ten tlačiarenský stroj, ktorý ste si priniesli v súčiastkach, že by mohol byť deficit verejných financií menší a že by to určite prispelo a boli by možno mali z toho profit aj poľnohospodári.
Pán kolega Ďurkovský, chcem vám poďakovať za ocenenie vystúpenia a že ste si všimli pozitívne veci alebo veci, ktoré možno vás prekvapili, ako v skutočnosti vlastne poľnohospodárstvo má a aký má význam pre spoločnosť, pre hospodárstvo, pre ľudí, ale najmä ľudí žijúcich na vidieku, ale aj pre celú spoločnosť ako takú. Tá poznámka vaša, že by bolo potrebné dávať konkrétne pozmeňujúce návrhy, dovolil som si predložiť aj v kontexte toho, aby nedošlo k navýšeniu deficitu verejných financií, a preto budem rád, ak tento návrh podporíte. Určite bude na prospech občanov Slovenskej republiky.
Čo sa týka pána kolegu Goliana, nestarám sa ja o vašich voličov, iba pripomínam, že voličov, ktorí v regiónoch vám dali hlas, ste ich oklamali vo volebnej kampani, ale starám sa o občanov Slovenskej republiky, lebo dopad práve doľahne na nich. Oni budú platiť drahé potraviny len vďaka tomu, že vláda koná nekoncepčne v poľnohospodárskej politike.
Ak hovoríte, že k akému došlo prepadu za minulej vlády Roberta Fica, práve naopak. Peniaze, ktoré išli do poľnohospodárstva, sa začali prejavovať, lebo po ôsmich rokoch vášho pôsobenia došlo k významnému poklesu. A len zastaviť tento pokles znamená obrovské množstvo zdrojov a, bohužiaľ, po dvoch rokoch tohto pokusu o zastavenie úpadku došlo k vážnej finančnej kríze a toto bol práve ten dôsledok toho, a nebyť tých financií, ktoré tam dala vláda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vždy sa hovorí, že zákon o štátnom rozpočte je zákonom roka, a keďže sú v ňom nakreslené základné súradnice budúceho vývoja, berieme ho všetci ako jeden z tých zákonov, ktoré majú akoby väčšiu váhu a dôležitosť ako iné. Malo by to tak byť a kiežby to tak bolo.
Problém je, že predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 má klasickú vlastnosť všetkých sumarizujúcich štatistík. Je to presný súčet nepresných čísel. Môže za to všeličo. Napríklad aj to, že v čase, keď sa tieto čísla dostávali na papier, hovoril Eurostat o odhade rastu slovenskej ekonomiky o nejakých 2,5 %, pán minister Mikloš hovoril o ekonomickej katastrofe a nevyhnutnosti prijímať úsporné opatrenia a Európa sa nedôverčivo zviechala z blata, do ktorého ju vrhla kríza iniciovaná hazardérstvom zaoceánskych bánk.
Teraz, keď o rozpočte rozhodujeme v parlamente, už Eurostat hovorí o raste 4,1 % najvyššom v eurozóne. Ekonomický ideál pána ministra Mikloša, tak často velebená reformná írska ekonomika je odkázaná na transfúziu európskych peňazí, ktoré majú zachraňovať jej hazardérske banky a deficitný štátny rozpočet. Len pán minister Mikloš nám tu opäť notuje o ekonomickej katastrofe a nevyhnutnosti prijímať nadmerné, podľa neho úsporné opatrenia.
Nie som ekonóm, ale už som si zvykol aj na to, že v našej podivne nastavenej trhovej či skôr trhnutej ekonomike už neplatí, že ak človek chce získať peniaze, mal by ponúknuť nejaký tovar alebo službu. A že cena by mohla predstavovať aspoň do istej miery veličinu, ktorá zohľadňuje náklady na materiál a náročnosť práce potrebnej na vytvorenie či zhotovenie čohokoľvek. Ale stačí sa pozrieť na cenu, za ktorú niekto môže získať elegantný bytík v centre mesta, a cenu, za akú niekto iný kupuje tú tzv. králikáreň, ako tomu hovoril kedysi jeden z prezidentov bývalého Česko-Slovenska. A vidíme, že veru nie je cena ako cena.
Ak sa naša ekonomika dokázala z hrozivého prepadu na začiatku minulého roku dostať na 2,5 %, rast v prvom polroku až 4,1 % v polroku druhom, teda v priemere zhruba tie 3 % za celý tento rok, máme teraz na výber, buď sa pridáme k zachmúrenému Ivanovi Miklošovi a spoločne s ním vezmeme ani nie ceruzu, ale radšej rovno maliarsku štetku a budeme zmazávať výdavkové položky štátu, aby sme ušetrili, aj keby sme mali pri tom od hladu pomrieť. Alebo budeme veriť špecializovanému celoeurópskemu inštitútu a potom si musíme klásť otázku, prečo máme občanom uťahovať opasky až tak a niektorým možno aj slučku, keď príjmy štátu, a tým aj disponibilné zdroje rastú o zhruba tie 3 %. Prečo v situácii, keď vláda deklaruje ambíciu znižovať štátny dlh, a tým zdôvodňuje zvyšovanie cien a sociálne škrty, má zadlženie verejných rozpočtov narásť v priebehu roka 2011 o takmer 3,5 mld. eur? A dostávame sa k téme, o ktorej by som chcel hovoriť.
Najskôr letmý porovnávací pohľad - a chcem sa poďakovať Najvyššiemu kontrolnému úradu, že mi ho prehľadnými tabuľkami umožňuje v tom chaose príloh, ktorými je obložený návrh rozpočtu v parlamentnej tlači. Tiež nóvum, ktoré tu doteraz nebolo.
Ministerstvo kultúry medziročne zaznamená v roku 2011 pokles výdavkov voči roku 2010 o, hm, o strašnú sumu, strašnú sumu, nebývalú sumu, s ktorou nikto nerátal. Je to síce o polovicu menej, ako rozpočet ukladá ušetriť Slovenskej akadémii vied a podstatne vyššie úspory sa predkladajú v rozpočte Národnej rady, ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva a absolútne najviac sa bude tiež šetriť na obrane štátu. Veď - prepáčte malý sarkazmus - načo brániť niečo, čo mnohí, ktorí dnes o štáte rozhodujú, ani nechceli. Ale výdavky štátu ako celok pritom medziročne narastú teda o 2 mld. zhruba starých korún po prepočte.
A kde teda peniaze na rozdiel od zdravotníctva, školstva a kultúry z rozpočtu sú štedrejšie? Čo ušetrí ministerstvo zdravotníctva, minie rezort sociálnych vecí a rodiny a ešte si vezme i o kúsok viac. Vyše 14,5 mil. eur, ktoré má ušetriť parlament, treba vynásobiť koeficientom 2,5, aby sme sa dostali k sumičke, o ktorú si, naopak, prilepší Úrad vlády. A lepšie napapať dostane ministerstvo zahraničných vecí.
Mimochodom, nemala nám idea spoločnej vyšehradskej diplomacie a sieť ambasadorov, na ktorú sa aj my skladáme v rámci EÚ, priniesť úspory? Mám taký pocit, že niekde som to počul.
Ďalej. Polepší si vnútro, spravodlivosť a, samozrejme, financie. V každom prípade je pozoruhodné, že exekutíva žiada parlament, aby ušetril 35 % a Úradu vlády dopraje 36-percentný, ale nárast.
Ale späť k rozpočtovej situácii rezortu kultúry. Asi každý v tejto sále vie, že takmer všetky slovenské kultúrne inštitúcie a ustanovizne sídlia v historicky cenných objektoch. Medzi vami ekonómami sa im hovorí aj lukratívne. My, ktorí poznáme tie objekty aj zvnútra a nielen tie ich časti, do ktorých má prístup verejnosť, zase dobre vieme, že v tých barokových, klasicistických či funkcionalistických, ale aj modernejších budovách je mnoho vecí, ktoré jednoducho nefungujú. Nefungujú tak, ako by sme si to mnohí predstavovali, a nefungujú nielen tak, ale nefungujú vôbec, resp. tak, akoby mali. Vieme, ako sa skúša v sálach, kde sú pravidelne pri dažďoch rozmiestnené vedrá, pretože skrátka do nich zateká cez starú a deravú strechu. Vieme, ako sa ťažko ratujú výtvarné diela a v depozitách je v lete 40^o nad nulou a v januári 20^o pod ňou. Vieme o mnohých miestach, ktoré nie sú zabezpečené tak, aby sa jedinečné podklady našej minulosti nedostali do rúk kriminálnikov, a vieme ešte o všeličom inom.
Obyčajný človek, ale v tomto prípade by som radšej povedal slušný človek, by predpokladal, že rezort kultúry sa bude o svoje historické pamiatky starať tak, aby to motivovalo mestá, obce, územné celky i súkromných vlastníkov tých ostatných pozoruhodných objektov, aby v hanbe nezostali. Návrh rozpočtu nás z tohto omylu rýchle vyvedie.
Jedinou väčšou investičnou akciou, ktorá dostala milosť a rozhrešenie, je pokračovanie rekonštrukcie bratislavskej Reduty. A možno keby tu nebol v najcitlivejšom čase prípravy rozpočtu na návšteve nórsky kráľ a nebol by prejavil toľko záujmu o objekt, na ktorého renováciu masívne prispieva práve Nórske kráľovstvo, nebolo by tam ani to. Kapitálové výdavky ministerstva kultúry medziročne klesajú viac ako polovicu.
Pred niektorými dňami odznela správa, že ministerstvo obrany odovzdalo bezodplatným prevodom rezortu kultúry Hurbanove kasárne v centre Bratislavy. Naša radosť sa rýchlo pominula, keď sme si predstavili, v akom stave tie kasárne boli ešte v časoch, keď ich mladí umelci mali možnosť poznávať zvnútra ako príslušníci Vojenského umeleckého súboru a niektorí iní, napríklad profesionálni zamestnanci, nebudem ich zase menovať, aby sme niekoho nepriviedli do rozpakov, ktorí tam robili propagandistov tohto armádneho telesa. Tiež si tieto priestory užili a dobre oni vedia, v akom sú stave.
Ak chce rezort do Hurbanových kasární presťahovať niektoré svoje organizácie a premeniť ich na nové kultúrne centrum metropoly, bude to investičná akcia porovnateľná v nákladoch s rekonštrukciou Slovenskej národnej galérie, ktorú Dzurindova vláda schválila spolu s renováciou Reduty v roku 2002 ešte na návrh ministra kultúry Milana Kňažka a ktorá čaká na svoju realizáciu dodnes. Ako to zariadiť, keď všetky kapitálové výdavky stačia akurát na spolufinancovanie obnovy Reduty, je záhadou, a som presvedčený, že predpokladaná odpoveď pána ministra sa bude točiť okolo eurofondov.
Akurát je už pomaly rok 2011 a treba aj nakresliť nejaké projekty a v Bruseli musia úradníci odsúhlasiť príslušnú výzvu, posúdiť návrhy a tak ďalej atď., ale držím palce. Také kultúrne centrum by sa v Bratislave naozaj zišlo, i keď mi bude ľúto tých objektov, ktoré budú ďalej chátrať, pretože na žiadosti o prostriedky na rekonštrukciu bude ministerstvo musieť odpovedať negatívne.
Nestáva sa často, aby v komentári k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu rezort konštatoval, že pridelené zdroje nedovolia organizáciám plniť úlohu, ktorú im stanovuje zákon či zriaďovacie listiny. Ministerstvo kultúry je zriaďovateľom tridsiatich dvoch rozpočtových a príspevkových organizácií a teoreticky by im malo vytvárať také podmienky, aby si udržali a rozvíjali postavenie celoštátnych lídrov danej oblasti.
Podľa povelov nadministra financií - a opäť mám na mysli ten list, pán nadminister, ktorý ste posielali všetkým organizáciám a všetkým podministrom - musia rozpočtové organizácie v rezorte kultúry ušetriť 10 % z minuloročných nákladov, pričom mzdy a platy majú medziročný index 102,29, teda mali by sa upraviť zhruba o infláciu.
Poďme si to na príklade Univerzitnej knižnice, jednoznačne najmodernejšieho rezortného pracoviska, keďže údaje z roku 2010, samozrejme, k dispozícii ešte nemáme, môžeme si na číslach z roku 2009 ukázať, čo to bude znamenať. No a keď si porovnáte tieto čísla, prídete k otrasnému, k otrasnému záveru. Takmer pol milióna eur, dámy a páni, o toľko bude mať Univerzitná knižnica menej na svoju prácu, a to znamená, že urobí o štvrtinu menej roboty. Neviem ako vás, ale mňa to skutočne znervózňuje.
V prípade príspevkových organizácií nie je možné porovnávať, pretože podľa komentára materiál vznikal v časovom strese a vlastne ani tak veľmi to nie je rozpočet, skôr rozpis peňazí podľa toho, ako ho spravili úradníci na ministerstve financií, nie kultúry. To znamená, že rozpočet pre ministerstvo kultúry robilo ministerstvo financií.
Už som na tomto mieste spomínal superaktivitu nadministra financií, ktorý nemá problém vypisovať svoje predstavy o budúcich rozpočtoch priamo riaditeľom organizácií, ktoré podľa kompetenčného zákona spadajú pod gesciu ministra kultúry. Príspevkovým organizáciám navrhuje rozpočet krátiť na 96,5 % skutočnosti v roku 2010. Do sumy určenej na mzdy a platy nie je započítaný dopad valorizácie. Rozpočet neobsahuje žiadne zdroje určené na informatizáciu kultúry, akvizíciu zbierkových predmetov, stratégie rozvoja múzeí a knižníc a galérií. Tuná musí stačiť neurčitý prísľub, že sa s tým dačo bude robiť. Faktom je, že program 0.8T Tvorba a implementácia politík, kde ministerstvo rozpočtuje prostriedky na podporu cirkví a náboženských spoločností, aparátu ministerstva, centrálnu servisnú organizáciu, podporu kultúrnych aktivít, rozpočtových a príspevkových organizácií doma i v zahraničí a výdavky na informatizáciu a akvizíciu zbierkových predmetov je stanovený pomer skutočných výdavkov v roku 2010. V podstate len všetky cirkevné inštitúcie zostávajú na pôvodných číslach z roku 2009.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, keby s takýmto vágnym návrhom rozdelenia verejných zdrojov mal odvahu do Národnej rady Slovenskej republiky ktorýkoľvek z tej už pomerne bohatej plejády ministrov financií, ktorú sme mali česť poznať, bol by to skutočne veľký škandál. Dnes to berieme ako súčasť kultúrnej politiky ministerstva financií. Nepochybujem však, že ho schválite a pre rezort kultúry to bude znamenať prechod do hybernácie. Áno, v knižniciach, múzeách, divadlách a ostatných inštitúciách sa bude kúriť, budú sa požičiavať staré knihy a udržiavať staré expozície. Budú sa hrať staré inscenácie a vystavovať zbierkové predmety z depozitárov, ale život s celou svojou dynamikou ostane za dverami. Knihy, obrazy a starožitnosti, ktoré sa pre nedostatok zdrojov nenakúpia, sa do našich zbierok už nikdy nedostanú. Inscenácie a koncertné diela, ktoré nebude za čo naštudovať, nevzniknú. Osveta, ktorá sa neuskutoční, nebude môcť byť úspešná, ani menej efektívna. Aj tak sa dá žiť, nakoniec. Niekoľko stovák talentovaných ľudí sa namiesto tvorby bude venovať obháňaniu možných sponzorov a prosíkaniu tam, kde peňazí jesto. Niekoľko desiatok a možno stovák talentovaných to vyženie do sveta, kde budú mať na tvorbu lepšie podmienky. A o dvadsať rokov potom, možno, budeme počúvať o skvelých osobnostiach a biť sa do hrude, že sú to naši ľudia, ktorí sa vo svete nestratili, akurát pre nás sa stratia, ale to už bude, dámy a páni, iný príbeh.
Bolo dosiaľ vždy mojím zvykom, že som sa snažil pozmeňovacími návrhmi dosiahnuť zlepšenie aspoň niektorých parametrov rozpočtu pre rezort kultúry. Tentoraz to neurobím, ono totižto ani veľmi nie je čo korigovať. Môžem svojich koaličných kolegov iba poprosiť, buďte takí láskaví a pokúste sa vy vysvetliť pánovi superministrovi financií, že šetrením na zdraví, vzdelávaní a kultúre sa možno vyhne gréckej ceste, ako rád opakuje do médií, ale za to sa ocitne na autostráde medzi tými krajinami, kde na zdraví, vzdelaní a kultúre tiež nezáleží. Hlavne, že tam nadnárodný koncern postaví fabriku a ľudia si možno zarobia na hrsť ryže. Pán minister financií môže byť konečne spokojný.
Ale, dámy a páni, čo očakávať od človeka, ktorý v prvej Dzurindovej vláde rozprával o tom, že či naozaj ministerstvo kultúry má byť, alebo nemá. A čo očakávať od človeka, ktorý chcel predať budovu Slovenského národného divadla.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Jarjabek, ako aj ostatní poslanci SMER-u a SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste zo štátneho rozpočtu formou cez rôzne kauzy, ako emisie, mýto, nástenkový tender, TIPOS, rozdali stovky miliárd korún a poprosili týchto ľudí, aby aspoň desatinu z toho lupu vrátili späť do štátneho rozpočtu. Ak sa tam tieto peniaze dostanú, bude viac peňazí pre zdravotníctvo, bude viac peňazí pre školstvo, bude viac peňazí pre nezamestnaných, bude viac peňazí pre matky s deťmi, ako aj na vami spomínanú kultúru. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, vy ste sa dotkli vo svojom vystúpení jedného momentu, ktorý sa týka rekonštrukcie kultúrnych pamiatok. Vy viete veľmi dobre, že v západných demokraciách funguje systém, kde rozdiel medzi tou klasickou stavebnou substanciou a tou nadhodnotou, ktorá tvorí tu kultúrnu pamiatku pri rekonštrukcii, hradí štát alebo príslušná obec, ktorá na to od štátu dostane finančné prostriedky. O tento model sa pokúšala táto krajina ix rokov. Pokúšali sa to predchádzajúce vlády, pokiaľ viem, neviem, či bola táto snaha aj vo vašej predchádzajúcej vláde. Ani jednej vláde sa to u nás nepodarilo vyriešiť.
Tak ja by som požiadal, mali ste aj túto príležitosť, ale jednoducho nevyriešili ste ju. Prečo tento problém otvárame práve pri rozpočte, keď vieme, že musíme práve štátne prostriedky konsolidovať a znižovať výdavky. Záujem zo strany všetkých je, aby sme takýto model raz konečne spoločne vymysleli. Ak ho máte, tak ho povedzte. Budeme radi.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Skutočne bolo vidno, že v tom vašom prejave, že máte umelecké sklony a cítenie, lebo ten spôsob, akým ste to predniesli, bol skutočne veľmi na úrovni. No tá forma, ten obsah mi nejakým spôsobom dokumentuje len jeden jediný technický údaj a podľa toho hodnotím všetko ostatné, keď ste povedali o priestoroch, kde je v zime mínus dvadsať a v lete plus štyridsať. No ja som taký ešte zatiaľ nevidel u nás.
A druhá vec je to, že ste spomínali nejaké autostrády, a spomínali ste niečo, no, pozrite sa, autostráda bola aj v Slovenskej televízii. A nie malá a dokonca veľmi rýchla.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som vás pozorne počúval a dúfam, že sa zhodneme na tom, že kultúra je oblasť, kde možno 99,9 % príjmov tvoria dary, sponzorstvá a štátny rozpočet. A ja by som doporučil mnohými ľuďom z vás, aby ste niekedy prišli do sektorov, kde sa tvorí HDP, kde treba urobiť z aura euro desať. A možno by ste dostali úplne iný pohľad na to, ako narábať s finančnými zdrojmi.
A ja vám teraz poviem jedno číslo. Výdavky, základné výdavky na chod štátu medziročne medzi rokom 2008 a 2009 sa zvýšili o 797 mil. eur, čo je 24 mil. slovenských korún, 24 mld. slovenských korún. Keby sme len jedno percento z tejto sumy mali k dispozícii, tak by som plne podporil opravu, rekonštrukciu a kultúrnu oblasť. Ale kde sú tie peniaze? Ja ich práve vo vašej oblasti v týchto rokoch som nevidel, ani v roku 2009, ani v roku 2010. To je problém. Takže nastrčte si vlastné zrkadlo, zarobte si peniažky a potom si ich miňte na kultúru. Ja to milerád podporím.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa nestačím čudovať tomu katastrofickému scenáru, ktorý sme tu počuli od pána poslanca Jarjabka. Podľa jeho vyjadrení sa v podstate v budúcom roku na Slovensku nebude takmer nič v oblasti kultúry diať. Nebude sa vysielať, nebudú sa rekonštruovať budovy, nebude sa, nebudú sa kupovať knižky, v podstate sa nebude takmer nič diať, sme to tu počuli asi v desaťminútovej pasáži celého prejavu. Ale, pán poslanec Jarjabek, zabudli ste povedať jednu dôležitú vec, a teda takú možno vyčíslenú, že rozdiel medzi plánovaným rozpočtom, ktorý bol plánovaný na rok 2010, to znamená tým, ktorý plánovala vaša vláda, a tým, ktorý je plánovaný na budúci rok, je len 1,52 % rozdiel. Čiže toto je podľa mňa smerodatné. A potom ani v tomto roku sa asi nič nemohlo diať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Odpoveď na klasickú gramofónovú platňu, pán Matovič, vy ste pre mňa, pre nás všetkých obyčajný poslanec, bohužiaľ, ktorý je pre nás stále podozrivý, že nechce zverejniť istý druh korupcie. To je všetko.
Ďakujem veľmi pekne inak všetkým ostatným za diskusné príspevky.
Pán Ďurkovský, no veľká kritika z vašej strany, beriem. Beriem, ale takisto vy si ako do vlastných radov sa pozrite. Mestské divadlo stále nefunguje. A to tiež ste na tieto veci mohli mať - pri všetkej úcte - nejaký vplyv. A vieme, prečo nefunguje. A vieme to určite obidvaja, prečo nefunguje. Proste je to ďaleko zložitejšie, ale istá suma zákonov by mala tuná existovať, ktorá by aj takýto druh divadla podporila bez ohľadu či je mestské, alebo štátne.
Pán poslanec Jurčík, o číslach nehovorím, lebo čísla sú v tom materiáli, ktorý máme pred sebou, a tie čísla sú naozaj katastrofické pre oblasť kultúry.
Pán poslanec Matej, robili sme si pred, zhruba pred štyrmi, piatimi rokmi s kolegom Jamrichom a s ekonómami, ale my sme tam pri tom boli, prepočet a dospeli sme k jednému názoru, že naozaj kultúra, vtedy boli koruny ešte, kultúra venovaná, teda koruna venovaná do kultúry sa prejaví skoro dvomi korunami do štátneho rozpočtu. Naozaj je to tak. Čiže do tej kultúry sa oplatí investovať peniaze a som presvedčený, že by sme sa dohodli aj na sponzorskom zákone, keby tuná nebola nevôľa nie tohto ministra financií, ale všetkých ministrov financií, to si povedzme otvorene.
No a, pani poslankyňa Kiššová, to nehovorím ja, to hovorí ten materiál, ktorý sme pripomienkovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Dobrý deň, dámy a páni, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Toto motto by ste si podľa mňa mohli napísať na prvú stranu tohto rozpočtu, ktorý nám predkladáte. A ako vás tak pozorujem od júla tohto roku, tak by ste si mohli aj nechať pripevniť tabuľku s týmto textom na bránu Úradu vlády.
Ja si plne uvedomuje, že žijeme vo veľmi ťažkých časoch. V časoch, pre ktoré sú typické turbulencie, nerovnováhy, každodenné zmeny situácie. V časoch, keď euro ako symbol bohatstva a úspechu sa zmieta v problémoch, keď krajiny, členské krajiny eurozóny padajú na kolená. A to aj chronickí míňači, ale aj krajiny, ktoré boli výkladnou skriňou neoliberálnych reforiem a bezbrehej deregulácie. Je paradoxom, že takéto dve krajiny z opačných pólov ekonomických modelov správy vecí verejných sa ocitli v rovnakej situácii. Tie príčiny môžme označiť za naozaj odlišné, ale, ale výsledok je ten istý. Sú na kolenách, sú na mizine a nezaobídu sa, nevedia fungovať ďalej bez cudzej pomoci.
Slovensko nebolo a nie je v oku hurikánu krízy ani nestojí za príčinami tohto ekonomického marazmu. Slovensko je pozorovateľom a obeťou spomínaného vývoja. Školský príklad pozitívnych efektov globalizácie, to je Slovensko. Zahraničné investície, know-how, reštrukturalizácia priemyslu, expanzia na nové trhy, absolútny rast exportu.
Musíme priznať, že sme de facto parazitovali na tzv. svetovej bubline z ekonomickej nadspotreby a mali sme z toho úžitok, rástla nám životná úroveň. To znamená, z hľadiska vyššieho princípu spravodlivosti musíme znášať aj isté škody. Aj keď treba tiež povedať, že distribúcia strát nie je nikdy spravodlivá a funguje to ako v prírode, to znamená vždycky na to viac doplatí ten menší a ten slabší.
Slovensko nevie zásadne ovplyvniť smerovanie ekonomického vývoja vo svete, ale čo má vo vlastných rukách, je povinnosť maximálne chrániť svojich občanov pred následkami krízy, zo všetkých síl udržať tempo dobiehania životnej úrovne a pomáhať tým, ktorí sa nie vlastnou vinou dostali do ťažkej životnej situácie práve v tomto čase.
Znižovanie deficitu verejnej správy spôsobeného prepadom ekonomickej aktivity v čase vrcholiacej krízy považujeme za nevyhnutnosť. Je to aj náš záväzok vyplývajúci z účasti v klube eurozóny aj z nášho rešpektovania fungovania Paktu stability a rastu. V tomto sa určite zhodneme. V čom sa ale nezhodneme, je spôsob, akým idete sanovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktorý ste sa rozhodli, je vaše videnie sveta. Výber nástrojov hovorí o tom, že ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášate na ľudí.
Ja dokonca uznávam, že dnes vládnuť nie je žiadna slasť. Hovorím tak aj z vlastnej skúsenosti za posledné, za posledné dva roky. Ale priznajte si, vy ste si išli nohy polámať na to, aby ste sa dostali do tejto vlády, tak sa dnes nesťažujte. Sú tu neustále ponosy, neustále ponosy na to, v akom stave ste prebrali túto krajinu. Šírite legendu o spálenej zemi, o rozvrátených verejných financiách. Samozrejme, táto úvaha je v absolútnom rozpore s takými fundamentami a s takými faktami, ako je napr. jarná a jesenná, jarná v našej réžii, jesenná vo vašej réžii, emisia štátnych dlhopisov, ktoré obe tieto emisie dopadli s historicky najnižšími rizikovými prirážkami. Ratingové agentúry, ktoré chodia okolo všetkých krajín okolo nás a proste bez akýchkoľvek emócií znižujú ratingy, sa nás nedotkli. To znamená, ani ten pozitívny vývoj, ktorý máme stále nedotknutý aj z hľadiska výhľadu, aj z hľadiska, hľadiska nášho umiestnenia v tomto regióne.
Ako toto súvisí s tým to, čo tu proste 3, 4, 5 mesiacov ako stále rozprávate? Rozprávate o gréckej ceste, tým, samozrejme, svojím spôsobom nahovárate aj ekonomickým analytikom v Európe a vo svete, že tu nejaký takýto problém naozaj môže existovať. To znamená, my sa vystavujeme vaším, vaším jazykom, vašou rétorikou istým, istým rizikám z hľadiska prehodnotenia napr. ratingov alebo prírastu rizikovej prirážky pri emisii štátnych dlhopisov.
Hovoríte o vysokých deficitoch v roku ´9 a ´10. Áno, sú vysoké, ale neradi citujete z dokumentov Európskej komisie alebo Medzinárodného menového fondu, posledne z júla tejto inštitúcie, ktorý jednoznačne hovorí, že fiškálna reakcia vlády bola dostatočná, že deficit je primeraný a že absorpcia, že deficit je spôsobený hlavne absorpciou, absorpciou prepadu daňových príjmov. My sme totiž boli odsúdení na to v roku 2009, keď, keď hrubý domáci produkt prvýkrát v našej histórii alebo v dlhej, v dlhom, v dlhom rade sa prepadol skoro o 5 %. V tom období sme boli odsúdení na to, že sme museli ekonomiku stimulovať. To znamená, museli sme realokovať časť výdavkov na iné typy výdavkov, ktoré mali pozitívny dopad na stimuláciu verejného dopytu, verejné investície, na zásahy v oblasti trhu práce a, samozrejme, aj na podporu domáceho dopytu.
Nenájdete v histórii Slovenska, v histórii Slovenska rezort financií, alebo obdobie, v ktorom by musel minister financií realokovať taký objem prostriedkov, ako to urobil v roku 2009. Boli to stovky miliónov eur, ktoré boli z jedného typu výdavkov prealokované na druhé. Samozrejme, toto je spôsob, akým, akým sa šetrilo aj na vládnej spotrebe.
Pán Matovič pred pár mesiacmi žiadal pána ministra financií, aby hovoril jednoduchším jazykom, a hovoril, aby to napríklad vyratúval v rožkoch. Ja si to veľmi dobre pamätám. Ja vám skúsim dať takýto príklad. V roku 2009 sa zobrali veľké, naozaj veľké prostriedky z kapitol ministerstva obrany a ministerstva vnútra. Nemohli si nakupovať ten rok tie hračky, ktoré si radi nakupujú tieto rezorty za každej vlády. To znamená, že napr. Baška prispel dvoma tatrovkami rožkov a Kaliňák jednou áviou rožkov, tieto výdavky nikdy nešli cez rezort obrany alebo vnútra, tie peniaze sa im vzali. Tie peniaze nikdy neboli vybraté od ľudí a oni si ich z vlastného vrecka mohli kúpiť, tie rožky. To znamená, boli sýti a pekári mali svoju robotu. Tomu sa hovorí stimulácia verejného dopytu. Stimulácia ekonomiky. Bolo to napríklad tým spôsobom, že sme nevybrali dane, spolu s tou sme urobili zmenu zákona o dani z príjmov, keď sme znížili, zvýšili nezdaniteľnú časť príjmu. To bol spôsob. Samozrejme, že na deficite sa to neodrazilo, ten zostal vysoký, ale, ale my sme boli povinní v tom čase týmto spôsobom reagovať.
Takže to len odpoveď na vaše legendy špeciálne z roku 2009 o mrhaní a o vysokom deficite a to, čo je to, čo je za ním.
Musím vám povedať, ja sám seba hodnotím ako človeka pokojnej povahy a premýšľavej povahy, ale to, čo tu zažívam vo svojom prvom volebnom období, lebo som tu naozaj prvýkrát, sa mi vôbec nepáči. Sú to urážky, zaznievajú tu urážky, obvinenia, zvyšuje sa tu hlas, padajú tu slová ako, ako, ako kradnutie, mrhanie, šafárenie. Ja nie som krčmový typ, mne to naozaj, tento štýl, nevyhovuje. Ale ja vám musím povedať, páni kolegovia, vám chýba pokora a pamäť. Pokora preto, lebo nikto z nás nevie povedať, čo sa udeje v najbližšom období, čo sa bude diať so svetovou európskou ekonomikou, s eurom budúci rok. Ja sa obávam, že ani pán minister financií nevie s istotou povedať, čo sa udeje budúci rok. To je, bohužiaľ, riziko externality, za ktorú nikto z nás nezodpovedá.
Nemáme úplne jasnú a sebavedomú a pevnú vládu. Včera ste boli milimeter od rekonštrukcie vlády. Kvôli nejakému typu hlasovania. Preto hovorím o pokore. A prečo hovorím o pamäti? Pretože, pretože aj v tejto sále sedia starí poslaneckí matadori, ktorí sú tu druhé, tretie volebné obdobie, ktorí zažili, podporovali, držali dve Dzurindove vlády, a pamäť je veľmi nepríjemná vec, lebo tá môže pripomenúť aj hriechy a tých hriechov, tá kronika hriechov čnie až-až do neba. A ja vám ich niektoré pripomeniem, pretože vy často a radi hovoríte o hriechoch našich. Často bez dôkazov, často, často veľmi hlasno a veľmi drzo.
Tak vám pripomeniem vytunelovaný tunel Branisko, kde aktéri sú doteraz vyšetrovaní a obviňovaní z prania špinavých peňazí. Pripomeniem vám predražený tunel Sitiny tu v Bratislave. Pripomeniem vám, samozrejme, privatizáciu, s radosťou, keď ste SPP predali, predávali ako garáž prvému záujemcovi, aj sa vám na nej podarilo utŕžiť napríklad 7-miliárdovú stratu, kurzovú. Pripomeniem vám, že v roku 2006 sme prebrali železnice s dlhom 19 mld. korún, ktoré sme museli prevziať do štátneho dlhu. Pripomeniem vám Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá bola v absolútnom predĺžení na pokraji defaultu. Mimochodom je v rovnakom stave aj dnes. Pripomeniem vám deficit v roku 2006 vo výške 4,2 %, ktorý ste prijali za podpory, pochybnej podpory nie koaličných poslancov. Pripomeniem vám faktúry nezaplatené z roku 2006 vo výške 33 mld. korún, nedávno som ich tu veľmi presne čítal. Pripomeniem vám vykšeftované tisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy, pôdy Pozemkového fondu. A pripomeniem vám aj vstup do Európskej únie, kam sme vošli kolenačky. Zbavili sme sa, sami sme sa zbavili mnohých výnimiek, mnohých výnimiek, ktorých, ktoré sa, ostatné krajiny si ich udržali a potom sme boli v konkurenčnej nevýhode. Alebo zavretie dvoch jadrových blokov. Takže toľko na pripomenutie.
A potom jedna novinka, ktorá zodpovedá tiež vášmu politickému krídlu, a to je povedzme deficit hospodárenia mesta Bratislavy, minulý rok deficit 32 %. Aj to je pravda.
A vy, pán minister Mikloš, vy ma posledné týždne veľmi radi takisto beriete do úst a vy sa naozaj zvyknete tváriť, ako keby ste mali z tohto kresla vystúpiť priamo na nebesia. (Potlesk.)
Ale, viete, nie ja, ale vy ste pár týždňov, pár dní pred voľbami v roku 2006 nechali zlikvidovať server spoločnosti Veriteľ v pochybnom autoservise v Dunajskej Strede. (Potlesk.)
Počítačový server, server, v ktorom boli informácie o prevode pohľadávok v objeme 19 mld. korún. A, viete, nie o mne, ale o vás vypisujú šéfovia veľkých stavebných firiem, že ste možno manipulovali tendrom na výstavbu jedného mosta v hodnote miliárd korún.
Takže chcem vás naozaj rázne požiadať, keďže vy ako arciknieža pochybnej privatizácie a výpredaja štátneho majetku za zlomkové ceny... (potlesk) ... sa láskavo svojimi lepkavými prstami nedotýkajte mojej cti. (Potlesk.)
Ešte aj nešťastné Írsko dokáže radikálne znižovať svoj deficit kombináciou úspory na strane výdavkov a príjmov, zvýšených príjmov v pomere 2 : 1. V konkrétnom prípade je to 10 mld. eur na strane výdavkov a 5 mld. na strane príjmov v prípade Írska. Vy ako poslušní žiaci tohto vyhoretého ekonomického modelu ale idete inou cestou. Íri pripravili svoj plán za tri dni. No ale vy ste ho nedokázali pripraviť ani za päť mesiacov. Áno, po voľbách tu boli úvahy o tom, že dodržíte tento zlatý rez, toto odporúčanie všetkých inštitúcií, to znamená, výdavky, vládna spotreba sa zníži oproti zvýšeným príjmom v pomere 2 : 1, ale výsledok je úplne, úplne iný. Používate číslo 1,7 mld., ktoré sa skladá vlastne z jednej ľavej a pravej strany, na jednej strane je to podľa vás 980 mil. šetrenia a na druhej strane 770 mil. príjmov. No ja musím - a nehovorím to prvýkrát - tú stránku šetrenia vo výške 980 mil. označiť za drzú demagógiu a ja vám to na pár príkladoch tu jednoznačne dokážem. V tomto zozname máte napríklad 80 mil. eur, ktoré boli použité na protipovodňové škody v tomto roku, budúci rok ich nerozpočtujete a deklarujete, že je to úspora. No tu proste vy ste sa rozhodli, že budúci rok nebudú povodne a že tie škody nebudú rozpočtovať. To je vaše rozhodnutie, ale to nie je proste v žiadnom prípade úspora, ktorá je výsledkom vášho nejakého úsilia.
V tom nešťastnom zozname, ktorým sa asi nepýšite, je napríklad odstupné poslancov. Je to málo peňazí, ale je to veľmi vtipný príklad. Proste vy nebudete rozpočtovať na budúci rok odstupné pre poslancov. Všeobecne sa vie, že tento rok odstupné bolo, pretože boli parlamentné voľby a ďalšie by mali byť o štyri. No, je to možno istá miera sebadôvery, že teda nerátate s parlamentnými voľbami budúci rok, ale toto uviesť ako položku úspory sa mi zdá naozaj vtipné.
V oblasti samospráv opäť skoro 100 mil. eur, znižujete vlastne transfer do samosprávy z výdavkov štátneho rozpočtu, ale som veľmi cynický, ho nahrádzate dotankovaním cez zvýšené dane z príjmov. To znamená, vytláčate to z oblasti výdavkov štátneho rozpočtu a samospráva bude financovaná z daní z príjmov, z daní občanov. To je podľa vás úspora, ktorou sa treba nejakým spôsobom pýšiť?
Zdravotníctvo. Ten istý príklad. Znižuje sa percento platby za štátnych poistencov a dotláča sa to cez zdravotné poisťovne cez zvýšené zdravotné odvody. O tých číslach môžme spolu pochybovať, či sú reálne, alebo nie, ten prvý rok určite nebude jednoduchý. Ale nechcem hovoriť teraz o celkovej výške financovania zdravotníctva, to je osobitná kategória, ale spôsob toto označiť za šetrenie je podľa mňa veľmi, veľmi cynické.
Opatrenia, pre ktoré ste sa rozhodli, o nich sa tu bavíme celý tento týždeň, je to daň z pridanej hodnoty. Náš základný spor je v tom, tvrdíte, že sa to neprenesie plným spôsobom do cien tovarov a služieb, rátate tam so 186 mil. eur na budúci rok. Ak by podľa vašich prepočtov sa prenieslo iba 80 % tohto navýšenia do cien, tak v podstate predpokladáte, že zvyšných skoro miliardu korún sa vyberie od obchodníkov. To znamená, to znamená, že absorbujú to zvýšenie obchodníci, ako to je, to je predstava, ktorá je možno z hľadiska ekonomickej teórie ako možná a je možno naozaj aj predpokladať, že vo veľkých mestách, kde je väčšia konkurencia, obchodníci budú reagovať, ale my sme vidiecka krajina, ktorá vo svojich regiónoch je závislá od menších a malého počtu obchodov. Tam tí občania budú absolútne pod diktátom obchodníkov, ktorí, samozrejme, z nášho pohľadu prenesú zvýšenie DPH do cien.
Máme tu daň z príjmov, máme tu množstvo atakov na menšie skupiny, je tu, ja spomeniem tretí pilier, rušíte odpočítateľnú položku. Tá otázka vlastne znie, je to podľa mňa koncept. To isté sa deje v oblasti stavebného sporenia, kde vlastne uvažujete o znížení tej podpory. A to isté sa deje v prípade tretieho piliera. Je to proste sporenie, ktoré má pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť ekonomiky, a vy ho demotivujete. Je to vaše rozhodnutie.
Ataky v oblasti poľnohospodárstva stoja za zmienku. Hovoril o nich určite aj kolega Záhumenský, ale kumulácia faktorov, ktoré budú pôsobiť na zvýšenie cien, môžu byť naozaj zabíjajúce. Zrušenie červenej nafty vo výške s dopadom 17 centov na 1 liter, 5 korún, o 5 korún drahšia nafta, k tomu príplatok zo Štátnych hmotných rezerv a na to ešte celé 20-percentná DPH je celkovo vyše 22 centov alebo po starom 7 korún. O 7 korún viac na každý liter nafty.
Pokiaľ viem, farmári používajú tisíce, desaťtisíce, ak nie do milióna litrov nafty z hľadiska jedného farmára. Viete si predstaviť, aké to bude mať dopady? To všetko sa, samozrejme, deje v období, keď nám kriticky narastajú svetové ceny základných potravín, čiže tie efekty, hrozí to, že sa tie efekty skumulujú.
Takže to rozhodnutie, ktoré ste včera de facto urobili, lebo rozpočet alebo zákony súvisiace s rozpočtom sú za nami, môže mať zabíjajúci vplyv buď na samotný sektor poľnohospodárstva, alebo veľmi vážny dopad na rast cien potravín, a tým pádom aj na udržateľnosť životnej úrovne tých, ktorí si môžu de facto kupovať len potraviny.
Otázka cien plynu, tepla, elektrickej energie, chystáte príspevok na krytie historického dlhu z hľadiska zadného palivového cyklu, čo bude spôsobovať v kombinácii, samozrejme, so zvýšenou DPH zvýšenie cien elektrickej energie. Potom tu máme zdanenie plynu používaného na kúrenie, uhlia používaného na kúrenie, to všetko sa prenáša do cien tepla. Avizované zvýšenie cien plynu. Už som, predpokladám korektné, opäť kumulácia mnohých faktov.
Ja, to, čo vám vyčítame v prvom rade, je to, že ste v celom tomto pláne v zásade vynechali vysokopríjmové skupiny a kapitál. To znamená nožnice zdaňovania, ktoré sa nám dlhodobo rozťahovali od roku 2004 medzi zdaňovaním práce a kapitálu, sa ďalej budú rozťahovať.
Bol tu na počiatku vášho vládnutia nápad v oblasti zvýšenia a zjednotenia odvodových stropov, ale ten bol odmietnutý, pretože podľa vás zaťažovanie odvodmi prácou, v tomto pokračovať nebudete, len ste zabudli spomenúť, koho by ste zaťažili. Koho by ste zaťažili? Zaťažili by ste vyššie príjmové skupiny s príjmom nad 2,5-tisíc eur mesačne. A tomu sa vy zásadne vyhýbate s argumentáciou RÚZ napríklad, že by to mohlo spôsobiť zastavenie prílevu vyššie kvalifikovaných pracovníkov. No ale tie stovky tisíc nezamestnaných nie sú zrejme hlavne z oblasti vyššie kvalifikovaných pracovníkov.
Čiže to je otázka, hovorím to bez emócie, je to otázka priorít a videnia, otázka rozhodnutí, po akom nástroji, v akom čase sa siahne. A ja musím konštatovať, že z toho, čo sme tu mohli čítať a vidieť, ste láskaví k obchodným reťazcom, ste láskaví k bankám, ale ste nemilosrdní k poľnohospodárom, dopravcom a najmä a najmä k ľuďom. (Potlesk.)
Je rozhodnuté. Je rozhodnuté, tú našu káru plnú bolesti vytlačia do kopca ekonomickej prosperity opäť bežní ľudia.
Ja vidím aj riziká tohto rozpočtu. Ony sú v každom rozpočte, to musím priznať. V základnom rizikovom bode je, samozrejme, externé prostredie, na ktoré máme my minimálny vplyv, s tým bude spojený, samozrejme, rast, náš ekonomický rast budúci rok, ktorý si mimochodom cez tú štruktúru konsolidačného balíka sami trochu podrážame. S rastom je spojené, samozrejme, obnovenie rastu zamestnanosti, ktoré celkom správne ste aj vo vládnom programe označili za najprirodzenejší spôsob konsolidácie. So zamestnanosťou je spojená nezamestnanosť a objem výdavkov na jej financovanie. Za veľké riziko identicky ako vy minulý rok budeme považovať európske fondy, ktoré - musíte si spomenúť na tú kritiku, kritiku objemov európskych prostriedkov -, ktoré boli rozpočtované na tento rok, vy ich navyšujete o ďalšie stovky miliónov eur. Ja chápem, že by sa hodili, ony naozaj by sa hodili z hľadiska posilnenia ekonomického rastu, keďže dochádza k reštrikcii verejného dopytu. Ale na druhej strane ohlasujete veľké pohyby medzi operačnými programami, niekoľko mesiacov ste proste pozastavili samotné fungovanie eurofondov z hľadiska projektov a z hľadiska tej celkovej fóbie, v ktorej ste túto vládu prevzali. Takže toto sú riziká, ktoré ste si sami nastavili z hľadiska možného využitia eurofondov v budúcom roku.
Potom je tu ešte riziko, o ktorom sa málo hovorí. Neviem, či viete, ale ešte nie je ukončené kolektívne vyjednávanie v oblasti štátnej a verejnej správy. Odborári požadujú nárast platov vo výške 5 %. Pán minister zrejme potvrdí, že došlo k nedohode, je tam ďalší nejaký jasný proces, ako sa to má pokračovať. Rozpočtovaný je nulový nárast miezd v štátnej a verejnej správe. Na to je naviazaná samospráva, samozrejme, čiže tu vidíme isté riziko, na ktoré určite bude odpovedať aj minister financií.
Aj keď som predstaviteľ opozície, ja si neželám nič zlé pre túto krajinu, ani tento, ani v budúcom roku, to znamená, ja by som bol rád, aj keď nesúhlasíme s konštrukciou tohto rozpočtu, a, samozrejme, boli by sme radi, keby sa prognózy na strane príjmov naplnili a keby bol rast aspoň taký, aký je prognózovaný. A takisto prajem tejto krajine a tomuto rozpočtu to, aby sme nemali dodatočné výdavky, tak ako to bolo z povodňami tento rok. No a prajem vám aj to, aby vás opustil taký duch bezcitného technokrata, ktorý používa rukopis takého človeka, je v mnohých opatreniach, ktoré ste prijali, a je tu nádej, že v ďalších rokoch by to mohlo byť inak.
A v závere vám, samozrejme, prajem šťastného a bohatého Mikuláša, toho svätého myslím.
Ďakujem. (Potlesk.)