9. schôdza

Pán kolega, veď ľudia, ktorí už s tým dnes majú problém, tak vedia, čo to znamená peklo na zemi. Ľudia, ktorých deti sú dnes v zariadeniach v cudzine alebo na Slovensku a už prišli o všetky prostriedky, lebo naozaj nie pri gemblerstve, ale pri liečení svojich najbližších. Ak vy to považujete za chybu, že to podpísali iní, ktorí s tým problém nemajú len preto, že si to uvedomujú, veď tí ľudia potrebujú od nás pomoc, ktorí s tým problém nemáme. Ak by sme tomu dali zelenú, ak by sme tu vybudovali naozaj druhé Las Vegas, pán kolega, tak tie peniaze sú prekliatím. Sú prekliatím aj pre vás, aj pre mňa, aj pre celú krajinu. Nie všetko je v peniazoch. Sú bohatí ľudia, ktorí sú nešťastní, ktorí sa možno topia v peniazoch, ale v tom nie je ani spokojnosť, ani šťastie. Pán kolega, som trošku sklamaný z vášho vyjadrenia, ale dúfam, že to neznamená, že nebudete hlasovať za vládny návrh zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, páni ministri, vážené dámy, páni, o megakasíne, ktorého výstavbu posvätila vláda Roberta Fica, a ktoré by malo vyrásť v blízkosti bratislavskej Petržalky už bolo veľa povedané, aj dnes tu. Aj kolega Brocka už veľa hovoril o tom. Dovoľte mi však zopakovať niektoré kľúčové argumenty, prečo sme tento projekt od začiatku kritizovali a prečo sme sa rozhodli novelou zákona o hazardných hrách urobiť v tejto veci nápravu. A budem hovoriť aj o číslach, o ekonomike, aby teda sme nehovorili len o nejakých morálnych aspektoch. Hlúpy sa učí na vlastných chybách, ale múdry sa učí na chybách tých druhých. My takéto zariadenie zatiaľ na Slovensku nemáme, to je fakt. Ale existujú mnohé kasína, veľké kasína vo svete, kde vieme už povedať o tom, aké sú dopady takéhoto pôsobenia.
Máme ďalej vlastné skúsenosti aj s množstvom hracích automatov, ktoré sa nachádzajú roztrúsené po slovenských mestách či dedinách. Tie spôsobili veľa trápenia jednotlivcom, ich rodinám, sú vážnym spoločenským problémom, pretože tieto automaty tam nie sú preto, aby na nich ľudia vyhrávali, ale práve preto, aby vyhrávali tí, ktorí ich do krčiem a barov nainštalovali. Už dnes sa na Slovensku odhaduje počet patologických hráčov na päťdesiattisíc nešťastných ľudských osudov, ak nerátame ich rodiny a zasiahnuté komunity. Teraz tie konkrétne čísla. V Kanade 30 % hráčov hazardných hier prišlo o prácu a osobne zbankrotovali, v priemere zanechali za sebou dlhy vo výške stopäťdesiattisíc dolárov. Vo Francúzsku sa 20 % zadĺžených hráčov dopustilo trestného činu krádeže, či podvodu. V štáte Nevada má jednu z najvyšších mier kriminality v Spojených štátoch. V mestských aglomeráciách, kde majú veľké herne, sa zvýšil počet krádeží motorových vozidiel o 25 %. A takto by sa dalo pokračovať aj ďalej.
Podľa doterajších skúseností z iných krajín zvýšená kriminalita spojená s kasínami postihuje okolie približne do sedemdesiat kilometrov. Ide napríklad o krádeže. A keďže asi každý piaty gembler je závislý na psychotropných látkach, v okolí takýchto zariadení sa darí obchodu s drogami. Navyše kasína a herne často slúžia aj ako práčky špinavých peňazí.
Spomeniem ešte jednu štúdiu, ktorú ste už možno počuli. V roku 2004 publikoval bývalý poradca prezidenta Reagana, ekonóm na univerzite v Illinois Ron Grinolds kritickú štúdiu, podľa ktorej zo štyridsiatichšiestich dolárov, ktoré štát získa z hry, musí na oplátku vynaložiť na spoločenské dopady dvestoosemdesiatdeväť dolárov, teda takmer šesťnásobok.
Dopady však nie sú len ekonomické. Napríklad dieťa, ktorého rodič sa stane patologickým hráčom, sa k hre dostáva podstatne skôr ako jeho rovesníci. Čísla z Belgicka hovoria, že mladí začínajú s hazardnými hrami v priemere ako trinásť a pol roční a minú v priemere mesačne 33 eur. Deti, ktoré vyrastajú v rodine s gemblerom majú väčšie problémy v škole. Častejšie trpia depresiami a majú vyššie sklony k samovraždám. Navyše, mnohé z týchto detí sa následne tiež stávajú patologickými hráčmi. Aj pre všetky tieto argumenty a určite som ich nevymenovala všetky.
V prípade Petržalky napr. dôjde ku komplikácii s dopravou. Mali a majú obyvatelia nielen spomínanej sedemdesiat kilometrovej zóny oprávnené obavy prijať túto investíciu s otvorenou náručou. Hoci investor od začiatku hovoril, že plocha s hracími automatmi bude zaberať len nepatrnú časť z celého rekreačného komplexu, zároveň zdôraznil, že bez kasína od svojho zámeru ustúpi. Čiže, nejde o nepodstatnú súčasť tohto projektu. Najnovšie prišiel aj s ponukou zredukovať počet hracích automatov. Má to byť údajne ústretový krok, len aby sa nezmenili ideálne podmienky, ktoré pre nich vytvorila bývalá koalícia. Zároveň sme sa dopočuli od zástupcu investora, že ak sa zmenia podmienky v zákone o hazardných hrách, presunú svoju investíciu do susedného Maďarska.
V tejto súvislosti by som rada citovala komentár Petra Šuca, ktorý píše, citujem: "Čuduj sa svete, napriek sľubným výnosom tento biznis ženú odvšadiaľ bičom. Napríklad Orbán nedávno na kolegov našich investorov, ktorí prišli s úplne podobnou ideou, tak zrúkol, že ich vyvlastní a podobne, že utekali z Maďarska svinským krokom."
Všetko zlé je aj na niečo dobré. A som rada, že téma výstavby megakasína otvorila aj debatu o hazardných hrách ako takých. Petíciu proti megakasínu podpísali desaťtisíce obyvateľov z celého Slovenska, ktorí nie sú voči hazardu ľahostajní. Preto dúfam, že dnes schválime v tomto parlamente novelu zákona o hazardných hrách, ktorá zruší všetky výhody kasína v rekreačnom prostredí a neskôr nájdeme silu sprísniť aj samotné prevádzkovanie hazardných hier, či už v rôznych zariadeniach alebo aj na internete. Som za podporu podnikania, ale som proti podporovaniu podnikania s ľudským nešťastím. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Možno je to čudné, ale podporujem a podpisujem všetko čo povedala pani kolegyňa, ale myslím si, že je v tom aj trošku farizejstva. A poďme byť trošku dôslednejší, a tak ako povedala a podpísali ju desaťtisíce túto petíciu, desaťtisíce ľudí z celého Slovenska. Áno, viem, trošku nezvyklé, keď sa vyjadrujú občania Sabinova k tomu, čo má byť v Petržalke, ale nech sa páči, ale podpisujem i to, čo hovoria výskumy. A myslím si, že ďaleko nebezpečnejšie sú tie všetky automaty po krčmách. A tie robia rodiny nešťastnými. Matky ožobračujú o príjmy. A poďme sa zamyslieť nad týmto. Do megakasína nepôjde občan a obyčajný človek zo Sabinova hrať, pretože nemá ani na slušné oblečenie, aby sa tam vôbec dostal. A nebuďme farizejskí a poďme sa zamyslieť nad zákazom všetkých automatov vo všetkých dostupných krčmách. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, viete, to, že to podpísali desaťtisíce ľudí z celého Slovenska, ja si myslím, práveže je to aj výrazom toho, že pochopili, že tie dopady nie sú len na tú konkrétnu zónu. Tie dopady, o ktorých som hovorila, tie ekonomické dopady, to, že my všetci budeme sa skladať na ich liečbu. Však tak ako sa skladáme na liečbu toxikomanov a iných, proste tie dopady naozaj sa týkajú každého jedného daňového poplatníka na Slovensku. Čiže to, ja si myslím, že je úplne logické a navyše, títo ľudia proste majú aj osobnú skúsenosť. Nie je pravda, že tých stodvadsaťpäťtisíc ľudí, ktorí podpísali petíciu, nič nemajú alebo vôbec žiadnu skúsenosť. Mnohí z nich sú takí, ktorých sa tento problém bytostne dotýka, pretože majú niekoho vo svojom okolí alebo vo svojej rodine, ktorý, žiaľ, proste trpí touto chorobou, lebo ide o chorobu závislosti. A ďalšia poznámka. Ja sa veľmi teším tomu, čo ste povedali, pán poslanec, a budem rada, keď naozaj v tejto snemovni nájdeme tu odvahu baviť sa o tých hracích automatoch, o tom či majú, alebo nemajú miesto v jednotlivých tých krčmách. A ja veľmi budem podporovať myšlienku vytesnať tieto hracie automaty mimo obytných zón tak, aby naozaj neohrozovali tých najbiednejších, neohrozovali deti. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, dámy a páni, pán minister, dovoľte mi zareagovať možno na niektoré pripomienky alebo názory, ktoré tu boli predložené. Ja mám, samozrejme, ten pohľad ešte stále trochu z iného zorného uhla, nielen z toho všeobecného, ale z hľadiska priameho dopadu tohto projektu v rámci Bratislavy ako hlavného mesta. Celý tento projekt vznikol tým spôsobom, že investori, ktorí mimochodom vo svojej podstate prišli s prvým veľkým investičným celkom do Bratislavy, ktorý bol Polus, v čase, kedy nám ešte nikto nedôveroval z hľadiska ekonomického prostredia, prišli tentokrát s iným názorom. Prišli s názorom vybudovať megakasíno ako rekreačno-kongresový komplex. Hneď na začiatku konštatovali, že hlavná a nosná idea tohto projektu sa jedná o megakasíno. Tak ako tu bolo povedané, v prípade, že by boli nútení odstúpiť od zámeru vybudovať megakasíno, boli by nútení odstúpiť i od projektu vybudovať kongresové a zábavné centrum. Zo strany hlavného mesta sme im predniesli jednoznačný názor, aby pristúpili práve k tej druhej časti investície, ktorú mesto potrebuje rovnako a doposiaľ nenašlo investora na to, aby tu takýto zábavný park vybudovali. Nie, ten zámer jednoznačne bol odmietnutý z tohto pohľadu. Jasne to dokumentuje to, že investor je orientovaný predovšetkým na hazardné hry.
Ten problém hazardných hier je na jednej strane, to čo spomínal Julko Brocka a Janka Žitňanská, v súvislosti s dopadom na psychiku, na gemblerstvo, na všetky negatívne skutočnosti, ktoré majú vplyv na jednotlivcov, či našich, či tých, ktorí tam chodia hrávať. Ale, dámy a páni, je tu ešte jeden veľmi dôležitý moment. A ten moment je dopad tejto investície z hľadiska infraštruktúry na celé mesto. Pri diskusiach s rôznymi záujmovými skupinami, keď to mám povedať tak, to znamená, na jednej strane investor prišiel a tlačil ten projekt, na druhej strane bola záujmová skupina zo strany signatárov petície. Treba jasne povedať, že existujú vo svete skupiny, ktoré dovážajú hráčov na konkrétne hráčske miesta, ktorí prídu na toto miesto len preto, aby hrali, aby využili možnosť gemblerstva, doslova do písmena bez toho, že by mali záujem nejako spoznať okolie tohto miesta a zoznámiť sa v rámci turistiky s kultúrnymi danosťami miesta a podobne. To znamená, týmto spôsobom sa uvažuje v tomto projekte tiež o dovážaní takýchto turistov, ktorí by do tohto komplexu prichádzali len hrať. Presne to, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, je zámer zo strany aj Maďarska, aj Rakúska, ani nie zámer, respektíve je to skutočnosť, že tieto projekty odmietajú. Tvrdo ich odmietajú a posúvajú na územie iných štátov.
Je na nás ako sa rozhodneme a ako budeme postupovať proti tomuto projektu. Ja by som vás chcel všetkých vyzvať a požiadať, aby ste tento vládny návrh zákona podporili aj z iného pohľadu. V súčasnosti, a takisto viacerí ste to spomínali, existuje legislatíva, ktorá hovorí o schvaľovaní a povoľovaní hracích automatov. Je to prenesený výkon štátnej správy, ktorú štát delegoval na jednotlivé mestá a obce, ale príslušný starosta alebo primátor nemá jednoducho šancu pri splnení všetkých zákonných podmienok, aby takýto automat v príslušnom zariadení nepodpísal. Práve to je to "bé", ktoré my budeme musieť dopovedať pri komplexnom systémovom riešení gemblerstva, hracej vášne ako takej pri komplexnom riešení týchto zákonov. Ten počet týchto automatov narastá, priatelia. A narastá, dovolím si povedať, geometrickým radom.
Prečo je to tak, to je to, čo spomínal, myslím, aj pán poslanec Glváč. Nie je to, že by ľudia, ktorí jednoducho nemajú finančné prostriedky, že by nešli hrať. Práve naopak, títo ľudia v domnení, že ľahkým spôsobom sa môžu dostať rýchlou cestou, práve vtedy, keď nemajú finančné prostriedky, k väčším obnosom, využívajú formu hracích automatov. Je jednoznačne dokázané, že práve v čase ekonomických problémov, krízy, tento druh "športu" je veľmi, veľmi využívaný práve u nižších sociálnych skupín. A to je rovnako nebezpečenstvo pre celú našu spoločnosť.
Pán poslanec Brocka tu citoval, a tým by som viac-menej chcel skončiť, povedal, že signatári boli úspešní v boji so samosprávou. No, treba povedať, že samospráva ešte skôr tento projekt znegovala práve prístupom z titulu územného plánu. Projekt našťastie nespĺňal atribúty územného plánu. Nemohol byť povolený a ja verím, že ani v budúcnosti nebude povolený. Ale, aby sa takéto projekty nepresťahovali, ako povedal môj kolega, pán prešovský primátor: tak mi pošli tento projekt k nám do Prešova, my ho zrealizujeme, aby sa tento projekt nezrealizoval na ktoromkoľvek území našej krajiny, je potrebné prijať aj takýto zákon ako vláda navrhuje. Ďakujem pekne a verím, že tento návrh zákona podporíte. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ešte aj naďalej do 21. decembra primátor hlavného mesta Bratislavy, mňa mrzí, že ste neboli tak dôsledný aj pri petícii o záchrane PKO, tak ako ste dôsledný v súvislosti s týmto, a to ma veľmi mrzí. Ďakujem veľmi pekne.

Pán primátor, ďakujem za vaše vystúpenie. Vy ste popísali nejaký typ návštevníka Bratislavy, ktorý bol prezentovaný ako niečo negatívne. Ja vôbec nevidím žiadny problém v tom, že sem priletí niekto veľmi bohatý, zavrie sa na tri dni do kasína, minie peniaze a odletí preč. Som sprievodca po Bratislave, mám veľmi rád starú Bratislavu a pamiatky a samozrejme, že budem rád, ak si turisti pozrú celé Staré Mesto, ak sa naučia niečo z našej histórie, niečo z našej kultúry, ale berme to ako fakt, že takíto turisti jednoducho existujú a otázka stojí, že či ich budeme mať my, alebo ich bude mať niekto iný. Ja, samozrejme, zahlasujem za tento pozmeňovací návrh, zahlasujem za neho, ale výlučne z daňových dôvodov. Nesúhlasím s tým, aby bol projekt daňovo zvýhodňovaný, avšak snažme sa naozaj nehádzať polená pod nohy investorovi, ktorý je celosvetovo známy, je to solídna firma a jednoducho si myslím, že ak tu chce byť a bude tu ochotný byť za pravidiel, ktoré platia pre všetkých, tak mu nebráňme v tom, aby prišiel. Ja sa osobne poznám s niektorými ľuďmi, ktorí do tých kasín chodia a majú dosť peňazí, ich hlavná motivácia nie je vyhrať peniaze, oni sa chcú uvoľniť, oni sa chcú zrelaxovať. Naozaj, tí bohatí ľudia nechodia do kasína preto, aby ešte viac zbohatli. Ďakujem.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pán kolega, že ste ma upozornili, že aj Prešov je ohrozený, takže, samozrejme, dvihnem ruku proti a dúfam, že s pánom Hagyarim, ktorý ostal pri primátorskom kresle, si to ujasníme a, samozrejme, ani my to nechceme do Prešova. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Čaplovič, v súvislosti s tou vašou poznámkou. Prečo ste neprotestovali, keď sme rovnakým postupom postupovali pri vytvorení Eurovey alebo River Parku, ktorá, myslím, zožala veľké úspechy nielen u Bratislavčanov, ale aj u návštevníkov mesta, rovnakým postupom? Čo sa týka druhej pripomienky pána poslanca Drobu, ja som mal na mysli špeciálnu skupinu turistov, konkrétne čínskych turistov. Čínskych turistov, ktorých dovážajú letecky do takýchto miest a sem prichádzajú len a výlučne za gamblerstvom, vzhľadom na to, že vo svojej krajine s tým majú problém. A tento druh turizmu, ktorí si nebudú, títo turisti si nebudú pozerať naše mesto, nebudú pátrať po kultúrnych pamiatkach po celej krajine, oni sem prídu len a výlučne hrať. A s tým je spojená práve požiadavka na infraštruktúru a práve na to, čo všetko s tým súvisí. Áno, môžme povedať, že sa jedná o dobrý krok z titulu napr. rozvoja nášho letiska, ale v konečnom dôsledku, položme si otázku, či to budú čisté a jasné peniaze, na ktorých tento štát bude zarábať. Tých, o ktorých vy hovoríte v súvislosti s tým, že sa prídu len relaxovať do kasína, to je systém kasína Baden-Baden, kde je prísna a tvrdá regulácia a akonáhle niekto prehráva viac ako má, tak ho majiteľ kasína nevpustí do tohto kasína. To je iný druh a práve k týmto zákonom, tak ako to majú tam upravené, by sme mali pristupovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja súhlasím s tým rozobraním toho problému na dve roviny. Prvá rovina bola tá daňová, preto takisto hovorím, že predložený návrh podporím. Druhá rovina bola, ktorú spomínal pán predseda parlamentu dlhšie. Zaoberal sa problémom gamblerstva. Ja som počúval vlastne aj argumenty predrečníkov, aj kolegu Jura Drobu. Gamblerstvo je problém Slovenska. Zakazovanie skutočne nič nerieši, pretože ten stav roztrúsených, malých a nezakázaných, ale povolených podnikov alebo zariadení, ktoré máme v mestách, dedinách, malých dedinách, niekedy aj mimo akéhokoľvek dohľadu, tvorí tento problém, a preto si myslím, že táto investícia by na Slovensku priniesla jednak pracovné miesta, jednak možné daňové príjmy a mali by sme riešiť tam, kde ten problém vzniká, nemusíme ani pozerať niekde do Ameriky na problém prohibície. My ho máme. Môžem spomenúť problém v Trnave, kde každá vysoká škola má minimálne dve, tri kasína hneď oproti cez ulicu. A nikto, nikto to nerieši a všetky zákazy, ktoré sa dejú, tak sa dejú s tým, že si trh pomôže a pomáha si spôsobom takým, že je to až nekontrolovateľné. Ďakujem.