9. schôdza

Pokračujeme v rokovaní, páni poslanci a poslankyne. (Ruch v sále.) Prosím, upokojte sa. Pani poslankyňa Gibalová... (Hlasy v sále.) Buď zostaňte, alebo odíďte.
Poprosím pána navrhovateľa kolegu Jurčíka, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pán poslanec Přidal je zodpovedný, už sedí na svojom mieste, a pána poslanca Žigu, aby ako posledný prihlásený ústne do rozpravy vystúpil. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Prepáčte, pán poslanec. Upokojte sa, páni poslanci. Pán poslanec Galbavý, tu je vaše miesto, tašku nechajte tu a sadnite si tam, kde vám predseda Národnej rady určil miesto, na ktorom máte sedieť počas rokovania. (Neustály ruch v sále.) Pán poslanec Marcinčin.
Nech sa páči, pán poslanec Žiga.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som sa aj ja v rámci rozpravy vyjadriť k návrhu novely zákona č. 309/2009 Z. z. od predkladateľa pána poslanca Jurčíka. Musím v prvom rade konštatovať, že ten zákon, odkedy sme ho prvýkrát videli, po dnešnú dobu prešiel výraznou zmenou. A zamýšľam sa nad tým, či by ste ešte mali tu, pán navrhovateľ, sedieť vy alebo by tu mal sedieť ako navrhovateľ pán poslanec Janiš, pretože na poslednom hospodárskom výbore navrhol pozmeňujúci návrh, ktorý výrazne, a musím to povedať a pripustiť, kvalitatívne posunul tento návrh zákona. Ale napriek tomu mám výhrady k niektorým ustanoveniam tejto novely zákona, pretože musím konštatovať, že v rámci tohto zákona ideme od jedného extrému do druhého extrému.
Keď Európska únia a Európska komisia stanovila alebo nastavila nejaké pravidlá, nejaké výkupné ceny a nejaké fungovanie obnoviteľných zdrojov pred niekoľkými rokmi, asi pred piatimi rokmi, v zásade celá Európska únia, a preto sme svedkami toho boomu fotovoltiky či už v Španielsku, Nemecku, Čechách a ostatných okolitých krajinách, tak súhlasím, že ten boom bol preto, lebo tie výkupné ceny fotovoltaiky možno boli vyššie a podnikateľský zámer v tejto oblasti bol s kratšou dobou návratnosti, ako je to zvykom v energetike. No ale druhá strana extrému je, že od júla v zásade podnikanie vo fotovoltike a podnikanie vo vetre, resp. pri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Páni poslanci Abrhan, Galbavý.

... výrobe elektrickej energie z týchto zdrojov už nebude investovanie, ktoré by vôbec mohlo byť založené na nejakých ekonomických základoch, pretože investícia do takejto výroby sa vôbec neoplatí a nebude vôbec návratná. Preto hovorím o nejakom extréme z jedného konca na úplne druhý koniec.
Osobne si myslím, že každá krajina by si mala stanoviť taký správny energetický mix. Slovenská republika má nastavený energetický mix výroby elektrickej energie, čo sa týka výrobných zdrojov, na jednu tretinu z vody, jednu tretinu z jadra a jednu tretinu z tepla a takých 5 – 6 % je z obnoviteľných zdrojov.
Ja možno podobne ako niekoľkí kolegovia tuná, možnože aj pán spravodajca Přidal, sme zástancami výroby elektrickej energie z jadra. Možnože by sme mohli ešte viac investovať do tejto oblasti. Napriek tomu si myslím, že obnoviteľné zdroje sú na jednej strane reputáciou krajiny, na druhej strane sú naším záväzkom voči Európskej únii. A preto požiadavka 20-20-20, o ktorej hovoril aj môj predrečník pán poslanec Jahnátek, ako aj záväzok Slovenska vyrábať 14 % energií z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, je záväzkom, ktorý je nespochybniteľným a nie je ani veľmi ambicióznym, pretože iné krajiny, škandinávske, už v súčasnosti vyrábajú viac ako 40 % z obnoviteľných zdrojov, dokonca u Švédov je to až 51 %.
Aj na základe toho si myslím, že už predchádzajúca vláda prijala dostatočne razantné riešenia, ktorými obmedzujú podnikanie v energetike, v oblasti výroby elektrickej energie z fotovoltiky a z vetra. Preto si myslím, že celý tento legislatívny proces v súvislosti s vaším návrhom je zbytočný, pretože vláda a kompetentné orgány majú dostatočné páky na to, aby celý proces zastavili ešte v počiatočnom štádiu.
Obmedzenie obdobia, kedy bude ešte výkup elektrickej energie, teda do obdobia 30. 6., v prípade zapojenia elektrárne do siete, nie je dobré riešenie, ktoré zmarí mnohé investície na Slovensku, ktoré sú rozpracované, ktoré prešli klasickým schvaľovacím procesom, či cez územné rozhodnutie, či cez stavebné konanie alebo aj vydanie osvedčenia príslušnými rezortnými inštitúciami. Aj na základe toho si myslím, že toto opatrenie je retroaktívne. A na základe toho podávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku, aby bol tento návrh novely zákona vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. (Reakcia spravodajcu.) Nie, môžete sa, pán poslanec, prihlásiť, ale až potom, keď prejaví záujem pán navrhovateľ, tento tak urobil, takže musíte poslúchať a čakať trpezlivo.
Nech sa páči, pán navrhovateľ.

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne, lebo tých názorov odznelo viacero.
Pánu Jahnátkovi by som chcel povedať toľko, že nevidíme, že by bola malá voda problémom. Odhad Združenia malých vodných elektrární hovorí ešte o 4 až 5 MW ročne, čiže to nie je také dramatické. Podstatné ale je na tom to, že je to z väčšiny predikovateľná výroba.
Moja ďalšia pripomienka je k tej kvalite tých fotovoltických panelov. Je pravdou, že aj pod 20-centimetrovým snehom to produkuje niečo. Ale či sa to dá nazvať niečím, čo je použiteľné, o tom by som si dovolil viac ako polemizovať. Iste, tvrdenie o tom, že ministerstvo navrhlo konzervatívny model, pri ktorom začínali s cenou, ktorá bola desaťnásobne vyššia ako vtedy bežná výkupná cena z konvenčných zdrojov, neviem ja to nepovažujem za konzervatívny model. To bolo, ak sa nemýlim, 18 000 korún za MW, čo bola strašná cena. A vôbec si nemyslím, že to bolo z popudu nejakej Európskej únie. Tá cena nebola navrhovaná z Európskej únie, určite. Je pravdou, že sme uvažovali pôvodne s 30 kilowattmi, ale povedali sme, že vzhľadom na pôvodné poslanie myšlienky obnoviteľných zdrojov energie zo solárnych panelov malo by to byť predovšetkým namontované ideálne na mieste spotreby. A to sú predovšetkým priemyselné objekty, haly a tak ďalej či skladovacie, možno nejaké väčšie budovy aj verejného charakteru. Tak práve tým sme to trošku prehodnotili a povedali sme si, že tých 100 kW by bolo v pohode a nad 100 kW už nebudeme robiť tú podporu. Ale tá podpora bude hovoriť o tom, že nebude tam podporovaná odchýlka, resp. budú si musieť nad 100 kW platiť odchýlku. Takže my budeme podporovať aj naďalej tú fotovoltickú energiu, elektráreň, ale za iných podmienok. To je ten zásadný rozdiel. Je pravdou, že 366 eur za megawatthodinu, o ktoré sa vykryje vyššia výkupná cena ako teraz z komerčných zdrojov pre tento rok, ekonomika nemá možnosť utiahnuť. S tým sa dá súhlasiť.
No a prečo sa vlastne kritizujú prísnejšie podmienky? Na jednej strane chce pán kolega Jahnátek prísnejšie podmienky a na druhej strane ich kritizuje. Nerozumiem tomu, ale možnože na nejakej inej platforme by sme sa vedeli o tom rozprávať.
No k tým 50 % ako sme prišli? No je to konsenzus po diskusii s viacerými, jednak aj s kolegami, aj na ministerstve, aj s legislatívcami, dokonca s ľuďmi, ktorí v tej problematike fungujú, lebo my nechceme podporovať staré zdroje, ale nové.
Keď sa tu spomínali premaľované kogeneračné jednotky. No, bohužiaľ, je to pravda. Nám 630 MW berie voda a vyše 230 MW nám berú, doslovne povedané, staré zdroje, ktoré na základe zákona zrazu dostávajú podporu. A myslím si, že tento zákon chce podporovať nové zdroje, alebo totálne rekonštruované. No ale pod touto rekonštrukciou v prípade kogeneračnej jednotky sa myslí náklad, ktorý je určite vyšší z technologického hľadiska alebo technologickej časti, ako je 50 %, čiže preto je tam tých 50 %.
No tá diskusia okolo teplární a ich nejakej pripravenosti, pokiaľ ide o privatizáciu. No ja s tým, samozrejme, nebudem súhlasiť, lebo ani, úprimne povedané, nemám potuchy, že by to takto malo byť, ale princíp je v tom, že teplárne boli často efektívne len preto, lebo dostávali napr. povolenky od štátu, emisné a tak ďalej. Keby sa to nerobilo, no myslím si, že nebolo by to také ružové. No a nám predsa nejde o to, aby sme my prevádzkovali teplárne, kde musíme investovať desiatky miliónov eur, ale stále budeme na úrovni 20 – 30 % toho imania alebo toho majetku. Čiže nemáme žiadnym spôsobom šancu dosiahnuť 50 %. Ale pritom z tej efektívnej prevádzky budú tí ďalší profitovať, tí, ktorí tam vlastne v tej teplárni nemajú čo robiť.
Tých príkladov je strašne veľa. Tie teplárne majú obrovské množstvo ľudí. A sú prípady, keď spustili niečo, dajme tomu, paroplynový cyklus v Bratislave, bola efektívnosť na úrovni no neporovnateľnej oproti úrovni teplární.
No zase zazneli príklady z SPP, osemkrát vyššia hodnota, ako sa predalo SPP. Neviem, že by to malo bilión korún hodnotu, to si netrúfnem povedať. Povedať to môže každý, ja to neviem nejako spochybniť.
A, samozrejme, pán kolega Žiga hovorí o tom, že z jedného extrému ideme do druhého extrému. Myslím si, že tým, že upravujeme podmienky a vraciame to do toho logického rámca, to znamená, ako to pôvodne bolo určené, že to je výroba prakticky na mieste spotreby, to je tá podpora do tých 100 kilowattov, to by malo byť dostatočné na to, aby to bolo v tej filozofii, na ktorej celá tá logika v Európskej únii bola postavená, to znamená podporovať nielen tú výrobu, ale podporovať to hlavne na mieste spotreby, pretože tým sa šetria, samozrejme, prenosové sústavy, znižujú sa náklady na údržbu a na prevádzku, to určite pán kolega Žiga vie.
Ja si myslím, že reputácia krajiny nevychádza len z toho, ako podporuje obnoviteľné zdroje energie. A tam sú zásadne, zásadne iné kritériá a iné body, podľa ktorých sa posudzuje reputácia krajiny, ale to asi nie je predmetom diskusie. Áno, sú krajiny ako Švédsko, Nórsko, dokonca aj Rakúsko, ktoré dávno prekročili ten požadovaný 20-percentný podiel. No ale je to celkom logické. No nemáme fjordy a tak ďalej, nemáme to, čo má Rakúsko, tie podmienky prírodné.
Takže musíme sa snažiť to riešiť iným spôsobom, ako pán kolega Golian to spomenul, predovšetkým rozvojom toho vidieka, tam sú značné rezervy. A som presvedčený, že dosiahneme tých 14 % z rezervy, aj viacej.
No a, úprimne povedané, do 30. 6., ja to trošku skúsim opraviť, nebude potrebné sa prihlásiť do tej siete, ale dokonca bude stačiť predložiť doklady dokazujúce to, že žiadateľ spustil proces kolaudácie.
To je asi všetko, čo som chcel povedať, ináč, ďakujem za korektnú diskusiu.