23. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, nebudem sa opakovať z prvého čítania ani z toho, čo sme hovorili na výbore, že naozaj tá prvá časť tejto novely je potrebná a sme pripravení ju podporiť.
Problém však zostáva aj naďalej s jedným sporným bodom, a to, že je to problémový bod, nehovoríme my len tu, ale hovoria to aj odborári, hovoria to učitelia, hovorí to Slovenská komora učiteľov. A je to ten bod, ktorý hovorí o tom, že už nebude možné, aby učitelia svoje kompetencie dokázali pred komisiou, aby sa len nechali preskúšať, ale že budú musieť absolvovať školenia. Zároveň je to bod, ktorý do budúcnosti znemožní neverejným inštitúciám poskytovať takéto ďalšie vzdelávanie. V dôvodovej správe sa píše: "Pri tvorbe tohto ustanovenia sa vychádzalo z predpokladu, že kredity takto získa okolo 5 % pedagogických alebo odborných zamestnancov, pričom realita je iná. Na základe podnetov z praxe a vlastnou kontrolou bolo zistené, že veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania (mimo vysokých škôl a organizácií ministerstva) ako zdroj finančného obohatenia, často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmena finančnej čiastky za vydanie osvedčenia."
Ja by som sa rada pristavila pri tomto súvetí a možno mala aj niekoľko otázok na pani predkladateľku alebo teda pani predkladateľky. Koľko pedagógov takto získalo kredity? Píše sa tu, "realita je iná". Aká je tá realita? Koľkí si privyrobili tým, že sa nechali len preskúšať? A koľkí z nich to absolvovali formou, že sa dá o tom povedať, že išlo o kšeft? My, žiaľ, tieto čísla, zdá sa, nepoznáme. Možno ich pozná pani predkladateľka, možno ich pozná ministerstvo, ale my ich nepoznáme. Keď sme žiadali na výbore, aby ministerstvo školstva predložilo analýzu alebo informáciu o tom, ktoré organizácie podvádzali, ktoré takýmto pokútnym spôsobom umožnili, aby učitelia prišli k tomu zvýšeniu platov alebo príplatku za kredity, poslanci SMER-u boli proti. Nepodporili návrh alebo sa zdržali, aby ministerstvo nám dalo analýzu, ktoré organizácie podvádzajú, ktoré sú to tie, kvôli ktorým ideme meniť zákon.
V novinách tento týždeň sa objavil článok - v Hospodárskych novinách, ak sa nemýlim - na tému Ako sa kšeftuje s kreditmi. Bol tu spomenutý jeden príklad. Ono určite je ich asi aj viacej, ale koľko ich je? Naozaj je ich tak veľa, že musíme teraz obmedziť možnosť nechať sa preskúšať učiteľom a nútiť ich chodiť na školenia? Ja len zacitujem z toho článku: "Oslovení učitelia nie sú plánovanou zmenou veľmi nadšení. "Každý učiteľ chce zarobiť viac a toto je často jediná možnosť," hovorí o preskúšaní priamo na škole Monika Strnková zo Základnej školy v Dolnom Smokovci. Pre menšie školy je podľa nej náročnejšie vyslať učiteľa na školenie a niekoľko týždňov platiť iného učiteľa za jeho zastupovanie. "Mala by ostať širšia ponuka typov a druhov vzdelávania," dodáva riaditeľka spišskonovoveskej základnej školy Zlatuša Habasová."
Čiže samotní učitelia hovoria o tom, že pre nich niekedy naozaj jedinou šancou, ako získať - a teraz neviem, či všetci viete, o čom sa bavíme, my sa bavíme o 60 eurách v priemere. Priemerne 60 eur si môže učiteľ na základe týchto kreditov prilepšiť a my ideme znemožniť, aby mnohí učitelia, ktorí nemajú inak šancu získať kredity, aby si nemohli prilepšiť.
V tom článku sa však aj píše niečo v tom zmysle, že vysoké školy a inštitúcie pod ministerstvom školstva aj naďalej budú môcť preskúšavať. Ja sa pýtam, kde je to v zákone, kde je to v tej novele, keďže celý ten paragraf sa vyhadzuje. V koncepcii Milénium, ak si dobre spomínam, je tiež napísané niečo v tom zmysle, že by sa malo podporovať ďalšie vzdelávanie a v rámci neho možnosť overenia si kompetencií. Čiže my jednej skupine, skupine učiteľov ideme zakázať, obmedziť túto možnosť. Iné skupiny ju budú mať? Príde mi to veľmi nefér.
Počas diskusie na výbore samotná pani predkladateľka, pani poslankyňa Nachtmannová hovorila o tom, že aj ona ako pedagogička nenúti svojich študentov sedieť na každej jednej prednáške. Pre ňu je dôležité, že obstoja na skúške, že vedia, že majú vedomosti. A ja si myslím, že toto by malo platiť aj pre tých pedagógov, že opäť nebudeme žiadať od nich, aby sedeli, ale aby vedeli. Žiaľ, novela takéto niečo znemožní a budú musieť sedieť. Vychádzajúc z toho odôvodnenia k tomuto bodu, naozaj mi nezostáva nič iné, ako konštatovať, že averzia voči súkromným inštitúciám je silnejšia ako ratio, pretože nikde nie je napísané, že keď budú tieto inštitúcie len verejné, keď len verejné inštitúcie budú ponúkať ďalšie vzdelávanie, že sa zvýši kvalita, že to bude všetko v poriadku. Možno pôjde o úplne zbytočné semináre, školenia, na ktorých znudene učitelia budú sedieť, ale jediný spôsob, ako si prilepšiť, tak si to odsedia.
A druhá vec, ktorá ma možno viacej mrzí, keďže tu nie je - ako som spomínala v úvode - vyčíslené, koľko tých učiteľov cez to išlo, koľko bolo tých podvodných, že vlastne de facto my ideme šetriť, alebo vláda Roberta Fica ide šetriť na učiteľoch. Naozaj sme na tom tak zle so štátnym rozpočtom? Naozaj sa nedá niekde inde šetriť ako na učiteľoch?
Preto dovoľte, aby som predniesla v mojom mene aj v mene pani poslankyne Horváthovej pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie:
V čl. I návrhu zákona bod 4 znie:
"V § 35 ods. 6 znie:
"(6) Pedagogický zamestnanec s minimálne tromi rokmi pedagogickej činnosti a odborný zamestnanec s minimálne tromi rokmi odbornej činnosti môže požiadať o overenie profesijných kompetencií získaných výkonom jeho pedagogickej činnosti, výkonom jeho odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním. Overenie profesijných kompetencií sa uskutočňuje pred skúšobnou komisiou a spôsobom určeným pre príslušný druh akreditovaného programu kontinuálneho vzdelávania podľa odseku 4 písm. b) až d) s výnimkou funkčného inovačného vzdelávania a funkčného aktualizačného vzdelávania. Overenie profesijných kompetencií sa môže uskutočniť v rôznych programoch kontinuálneho vzdelávania, prípadne u rôznych poskytovateľov, ak sa ponúkané programy líšia obsahom a cieľmi. Úspešné overenie profesijných kompetencií sa považuje za absolvovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania."."
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava umožní zachovanie možnosti, podľa ktorej môžu pedagogickí a odborní zamestnanci požiadať o overenie profesijných kompetencií získaných výkonom svojej pedagogickej činnosti, odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním. Pôvodný návrh, ktorým tento bod, ho upravujú navrhovatelia novely, by došlo k zbytočnému zaťažovaniu učiteľov, pretože budú nútení absolvovať viacdňové vzdelávania, ktoré by mohli absolvovať len preskúšaním, nakoľko problematiku už dávno ovládajú.
Učitelia sú dlhodobo vyzývaní, aby sa zapájali do rôznych projektov, napr. do tvorby otázok pre testovania PISA či do projektu digitalizácie vzdelávacieho obsahu. Skúsenosti a zručnosti, ktoré nepochybne získali pri takejto aktivite, by v prípade ponechania tohto ustanovenia mohli pedagógovia preukázať pri preskúšaní a nemuseli by absolvovať v rovnakej veci ďalšie školenia a kurzy. Možnosť overenia profesijných kompetencií prinesie úsporu času aj financií, nakoľko škola nebude musieť na čas, kedy pedagóg absolvuje niekoľkodňové školenie, hľadať zaňho náhradu a pedagógovia (v niektorých prípadoch školy) ušetria na poplatkoch za školenia a kurzy.
V dôvodovej správe k tomuto bodu predkladateľky uvádzajú potrebu zrušiť ho aj preto, že citujem: "Na základe podnetov z praxe a vlastnou kontrolou bolo zistené, že veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania mimo vysokých škôl a organizácií ministerstva ako zdroj finančného obohatenia, často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmena finančnej čiastky za vydanie osvedčenia; na zefektívnenie udeľovania kreditov a z dôvodu zabezpečenia kvality vzdelávania a kontinuity s vykonávaním atestácií v programoch kontinuálneho vzdelávania funkčného, funkčného inovačného, funkčného aktualizačného, špecializačného a inovačného ho budú zabezpečovať len vysoké školy, organizácie zriadené ministerstvom školstva na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania a vzdelávacie organizácie iného ústredného orgánu štátnej správy." Koniec citátu.
Toto tvrdenie však paušalizuje a vytvára dojem kšeftárov zo všetkých neverejných poskytovateľov, ale aj učiteľov, preto sa s ním nemôžeme stotožniť. Preto navrhujeme ponechať pluralitu poskytovateľov aj mimo verejných inštitúcií či vysokých škôl a zároveň riešiť prípady, kde konkrétne inštitúcie pri ďalšom vzdelávaní porušujú pravidlá, odobratím akreditácie.
2. V čl. I návrhu zákona sa vypúšťajú body 17 až 21.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá vypustenie ustanovenia § 35 ods. 6 a s tým súvisiacich ďalších ustanovení vymedzených v bodoch 17 až 21 návrhu zákona. Keďže navrhujeme v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu ponechať dotknuté ustanovenie § 35 ods. 6, je potrebné ponechať v zákone aj s tým súvisiace ustanovenia, a preto je potrebné vypustiť body 17 až 21 návrhu zákona. Je to legislatívno-technická úprava.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Presne tak, ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, ako sme už o tom hovorili na výbore, nikto nechce spochybniť možno i osobne získanú skúsenosť autoriek tohto návrhu, že sa dejú podvody. Na Slovensku, ako vidíme, sa dejú podvody od nižších športových súťaží až po obrovské vládne rozhodnutia. Ale napriek tomu, tak ako kvôli tomu, že sa dejú podvody, nezakážeme futbal, ako kvôli tomu, že sa dejú podvody, nezastavíme dodávku plynu na Slovensko, tak by sme nemali plošne trestať stav, ktorý je aj tak v neľahkej situácii a na základe jednotlivých kazuistík sa rozhodnúť urobiť plošný bombardovací nálet. Viete, pred pár mesiacmi sme tu hovorili o tom, a opäť som kolegovi mohol uznať, keď tvrdil, že existujú cévéčka, ktoré majú päťtisíc účastníkov v obci takej a takej, kde to reálne asi tak nie je. Ale my, krajina, ktorá je dosť prelezená podvádzaním na každom kroku, by sme mali riešiť podvádzanie a nie zakazovať futbal, dodávky plynu a učiteľom ďalšiu kvalifikáciu. Riešenie teda je, presne ako povedala poslankyňa Žitňanská, konkrétne dokázať, usvedčiť, zobrať licenciu, zlikvidovať, v najhoršom aj zavrieť tých, ktorí sa dopúšťajú podvodov. Ale urobiť plošné rozhodnutie tohto typu je presne ako s cévéčkami. Potom aj tie poctivé cévéčka, aj tí zaujatí žiaci, ktorí do nich chcú chodiť, ale ich starostovia neplatia, prichádzajú o túto možnosť, tak ako tí učitelia prídu o svoju možnosť.

Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská uviedla vo svojom príspevku, že názor, ktorý ona prezentovala, je podaním pozmeňujúceho návrhu spolu s pani poslankyňou Evou Horváthovou, že je aj názorom odborového zväzu a komory učiteľov. Ja som včera mal možnosť hovoriť so školskými odborármi, ktorí zastupujú 150-tisíc zamestnancov v školstve a konkrétne majú 55-tisíc členov; čiže nie je to len nejaký ojedinelý hlas; ktorí veľmi otvorene a bez nejakého negativizmu hovorili o tom, že zdá sa im, akoby hlavným problémom bolo to, že nemáme peniaze, a teda nechceme dať privyrobiť si tým učiteľom a toto im to skomplikuje. Ale keď sme hľadali v tom nejaké ratio a možnosť, ako porozumieť tomu, ako to vyriešiť, tak sme prišli k tomu, že naozaj aj tá finančná úspora je otázna, pretože ak nejaký učiteľ nemusí vymeškať nejakých 40 hodín školenia, môže rovno prísť k overeniu kompetencií, tak je to úspora aj preňho osobne, aj časová, aj finančná pre rozpočet tej školy. Čiže ja sa prikláňam takisto k tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu a myslím si, že to bude lepšie riešenie, ako tento konkrétny odsek vypustiť a tak zamedziť niečo, s čím napríklad aj ja sám mám konkrétne veľmi dobrú skúsenosť, čo mi pomohlo v mojej pedagogickej praxi a čo nakoniec podporuje aj celoživotné vzdelávanie učiteľov, najmä tých zodpovedných, nielen nejakých lovičov kreditov. Ale učiteľov, ktorí sa sami vzdelávajú a takto to majú možnosť veľmi prakticky, konkrétne ukázať a zároveň teda byť aj ocenení.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som nadviazala na svojich dvoch kolegov ešte možno s dovetkom. My sme trošku pozmenili pozmeňujúci návrh na rozdiel od toho, ktorý sme dávali na výbor, a to aj po dohode s komorou učiteľov, že teda ponecháme tú trojročnú prax práve preto, aby sme možno sa snažili o nejaký kompromis aj teda s predkladateľkami. Takže to, len na to upozorňujem.
A ja by som využila aj tento priestor na to, aby som opätovne apelovala aj na ministerstvo školstva, aby urobilo poriadok s tými inštitúciami, ktoré kšeftujú, ktoré podvádzajú, aby im odňali akreditácie, ale zároveň, aby sa aj pozreli na kvalitu, akú poskytujú verejné inštitúcie, pretože opäť aj my počúvame rôzne príbehy o tom, aké sú nekvalitné, aké je to čisto formálne, ako sú to vyhodené peniaze, a napriek tomu, že sa na to používajú aj peniaze Európskej únie, tak nemyslím si, že môžme tým platiť hocičo len teda preto, že nás to až tak nebolí, že to nejde z rozpočtu. Takže by som apelovala naozaj na to, aby ministerstvo školstva v tomto bolo možno konzekventnejšie.
A zároveň na výbore sme hovorili aj o tom, že celý systém kreditov by už konečne mohol sa zmeniť, pretože, myslím si, že sa zhodneme naprieč politickým spektrom, že nápad pána ministra Mikolaja nebol až taký dobrý a tento kreditný systém nepomáha nijako alebo v minimálnej miere tomu, na čo bol zriadený.
A len posledná poznámka, si neodpustím. Je mi ľúto, že keď sa nájdu peniaze pre rôzne finančné skupiny - či už Pentu, alebo J&T, alebo ďalšie -, že sa nenájdu peniaze pre učiteľov aj v podobe týchto príplatkov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, zákon 317 o pedagogických zamestnancoch hovorí aj o tom, o, teda o ich pedagogickej spôsobilosti a je tam jedno prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, dokedy si môžu zamestnanci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, ale nastúpili do vzdelávacieho procesu, dokedy si môžu toto vzdelanie doplniť. Štát, respektíve školy, ktoré majú na to kapacity, žiaľ, nenakreditovali taký typ štúdia, ktorý by umožnil v rámci niektorých predmetov dorobiť si toto vzdelanie, a preto teraz nastala taká zvláštna situácia, že títo učitelia budú od 1. 1. 2014 nekvalifikovaní, a teda by malo dôjsť k ich prepusteniu zo vzdelávacieho systému. Je pritom tak trošku zarážajúce, že si to nevšimli ani zamestnanci ministerstva školstva a ani poslanci, ktorí predkladajú tento návrh, ale skôr by som povedal, že je to spôsobené tým, že sú trošku odtrhnutí od reality a nekomunikujú trošku viacej so školami, resp. sa ich to vôbec netýka.
Preto som prišiel s pozmeňovacím návrhom, ktorý bude riešiť stav, kedy by mohlo dôjsť k nezákonnému stavu v základných školách a v základných umeleckých školách. Uvediem hneď príklad. Týka sa to najmä angličtinárov, pričom angličtina je zavedená ako riadny predmet, avšak angličtinárov je málo, preto na mnohých základných školách učia angličtinári, ktorí nemajú požadované pedagogické vzdelanie na výuku angličtiny. Žiaľ, vysoké školy, ktoré ponúkajú vzdelávanie v cudzojazyčných predmetoch, vychovávajú síce študentov, vychovávajú absolventov, ale, žiaľ, títo neodchádzajú do vzdelávacieho procesu, ale odchádzajú úplne za inou prácou mimo školstva. To znamená, že na školách nemá kto učiť, a tieto školy nevytvorili priestor na to, aby sa externým spôsobom dalo toto vzdelanie dorobiť pre týchto pedagogických zamestnancov, ktorí zatiaľ nespĺňajú tú požadovanú kvalifikáciu. Toto isté sa týka aj tanečných pedagógov v základných umeleckých školách, čo síce nie je až taká veľká ťažoba, ale naozaj sa to týka veľa základných umeleckých škôl a celkového tanečného odboru, ktorý by následne týmto mohol krachnúť. Ani konzervatórium, ani Vysoká škola múzických umení nevytvorila taký akreditovaný typ štúdia, ktorý by mohol doplniť vzdelanie tanečným pedagógom, ktorí dosiaľ nespĺňajú kritérium pedagogickej spôsobilosti práve pre tento predmet.
Preto si dovolím teda predniesť svoj pozmeňovací návrh k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie:
" V § 61 ods. 3 sa slová "do 31. decembra 2013" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2017"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Podľa prechodného ustanovenia v § 61 ods. 3 pôvodného zákona č. 317/2009 Z. z. účinného od 1. novembra 2009 pedagogický zamestnanec, ktorý nesplnil kvalifikačný predpoklad podľa § 8 ods. 1 písm. a) podľa doterajších predpisov, doplní si ho do 31. decembra 2013. Uvedeným ustanovením týkajúcim sa doplňujúceho pedagogického štúdia sa určuje lehota na doplnenie si pedagogickej spôsobilosti pre pedagogických zamestnancov, ktorí získali vzdelanie v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon pedagogickej činnosti. Pedagogickou spôsobilosťou sa rozumie kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca získaný vzdelávaním v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov alebo didaktiky odborného výcviku. V približne štvorročnej lehote ustanovenej v roku 2009 nebolo pre mnohých pedagogických zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním neučiteľského zamerania uskutočnenie doplňujúceho pedagogického štúdia objektívne možné, nakoľko veľký počet vysokých škôl nemal akreditované študijné programy v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k návrhu poslankýň, podľa ktorej "technické a iné neučiteľské vysoké školy odmietli podstúpiť proces akreditácie programov v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie, teda učiteľstvo, preto nemohli poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium". Takže vyplýva to priamo z predkladacej správy. Takíto pedagogickí zamestnanci, napr. umeleckého zamerania alebo spomínaní angličtinári, by bez ich zavinenia od 1. januára 2014 prestali spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti, čomu má zabrániť predĺženie predmetnej lehoty v prechodných ustanoveniach platného zákona o dva roky, navrhované v novom bode 22.
Ja by som chcel ešte doplniť k tomuto, že od 1. 1. 2014 teda môžu nastať tieto skutočnosti: Pedagogickí zamestnanci, ktorí nespĺňajú kvalifikáciu, budú od 1. 1. 2014 prepustení a tým pádom škola, ktorá učí v daných predmetoch, nebude mať na túto výuku pedagóga. To znamená, že nebude môcť zabezpečiť vzdelávací proces. Druhá vec. Škola, ktorá bude chcieť zabezpečiť vzdelávací proces, pretože ho už naštartovala od 1. septembra tohto roku, si ponechá takýchto učiteľov, ale v tom prípade už porušuje zákon práve 317/2009, platný od 1. novembra 2009. To znamená, že neprijatím tohto malého pozmeňovacieho návrhu dôjde k nezákonnému stavu na základných a základných umeleckých školách.
Takže chcel by som vás všetkých poprosiť, je to naozaj technická záležitosť, ktorá ale môže zachrániť vyučovanie na základných školách a na základných umeleckých školách. Takže by som sa týmto uchádzal o jeho podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť kolegu Hraška s týmto návrhom. Ak ozaj hrozí, že by určití učitelia, určité špecializácie boli ohrozené od 1. 1. 2014, tak si myslím, že je na zváženie posun takéhoto dátumu, dokedy si títo učitelia vzdelanie musia doplniť. Zdá sa mi ako dosť nefér obmedzovať učiteľov v súčasnej dobe, kedy znova uvažujú o štrajku, platové podmienky sú stále zlé. Čiže dovolím si poprosiť predkladateľky, napriek tomu, že si myslím, že ich pôvodný úmysel bol veľmi dobrý, keby zvážili obidva pozmeňujúce návrhy, aj pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, ku ktorej som sa pripojila, pretože s ním plne súhlasím, aj pána poslanca Hraška. Určite to stojí aspoň za zamyslenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za diskusné príspevky, ktoré odzneli k zmene a doplnení predmetného návrhu zákona.
Pán poslanec, teraz mi dovoľte vyjadriť sa pár slovami, pretože väčšinu z toho sme si povedali už na výbore, ale aspoň okrajovo. Pán poslanec Fronc, ten váš návrh zákona, viete veľmi dobre, že aj na výbore som váhala s jeho podporou. Prečo som sa rozhodla nakoniec, že tento návrh ja osobne nepodporím, je to, že existuje vyhláška 437, časť 8, ktorá v bode 57 hovorí o tom, že ak človek učí na škole sedem hodín týždenne, čo máme mesačne 28 hodín, bez pedagogickej spôsobilosti, tak je považovaný za odborne spôsobilého. Čiže myslím si, že otázka tých umelcov a iných odborníkov je touto vyhláškou riešená.
Dovoľte mi, pani poslankyňa Žitňanská, k vašim pripomienkam. Spomínali ste, že som povedala na výbore, že na prednášky študenti chodiť nemusia, ale to má aj bé. Na prednášky nemusia chodiť, keď si myslia, že to ovládajú, ale musia chodiť na cvičenia. Účasť na cvičeniach je povinná. Keby mi prišli iba na skúšku, ja ich vlastne na tú skúšku ani len nepripustím. Takže účasť je povinná.
Ďalej argumenty, ktoré často zaznievali, typu, že nútime učiteľov, aby si brali voľno, tým pádom riaditelia budú musieť zariadiť suplovanie. Tiež, prepáčte, neobstojí stopercentne, pretože sú aj programy on-line vzdelávania. A ak je niekto ozaj odborník, tak myslím si, že cez on-line vzdelávanie dokáže dokumentovať, ale bude to určite objektívnejšie a určite efektívnejšie, než keď si niekto iba príde pred komisiu a veľakrát ani nepríde, ako dokumentujú mnohé príklady z praxe, a zakúpi si tieto kredity. Ako je to potom spravodlivé voči učiteľom, ktorí sa poctivo vzdelávajú, vzdelávajú sa ďalej v tom, čo reálne učia, rozširujú si svoje vedomosti, ako keď napríklad informatik, hej, ktorý učí informatiku, si kúpi osvedčenie, že, a získa kredity za to, že ovláda základy informatiky? A toto sa dialo, alebo učiteľ biológie absolvuje lyžiarsky výcvik a získa kredity. Ako to zvyšuje úroveň vzdelávania v oblasti biológie?
Hovorili ste o tom, že chýba objektívna analýza. My sme mali spolu s predkladateľkami stretnutie aj s odborovým zväzom, aj stretnutie s komorou slovenských učiteľov, kde táto otázka tiež zaznela, ale zároveň jeden z týchto predstaviteľov povedal, že keby aj taká analýza urobená bola, aj tak by jej neveril. No poviem vám pravdu, ani ja by som jej neverila. Táto analýza sa objektívne urobiť ani nedá. Povedzte mi, dá sa urobiť analýza napríklad na vysokej škole, koľko študentov dostalo skúšku len tak? No kto vám to povie? Rovnako učitelia, ak si kúpili tieto kredity, veď oni to neoznámia! Tak ako sa má takáto analýza urobiť? Povedať, že sa má kontrolovať každý program, ale veď to je nereálne! Viete si predstaviť, že by ministerstvo malo vyše tisíc kontrolórov, aby obsiahli všetky študijné programy v súčasnej dobe skutočne zefektívňovania štátnej a verejnej správy?
A ďalej, pani Žitňanská, povedali ste, že ste ochotná pristúpiť na kompromis, aby teda mali trojročnú prax oproti tomu vášmu pôvodnému pozmeňovaciemu návrhu, ale tuná sme trošku vedľa, pretože tento kompromis, respektíve takéto riešenie ste vy sami zaviedli v roku 2011. Takže toto tu bolo, toto je vlastne ten § 35 ods. 6.
Ozaj na záver. Garantujem všetkým v tejto sále, všetkým učiteľom, že vypustením sa nenaruší možnosť poskytovať kontinuálne vzdelávanie vzdelávacím inštitútom a organizáciám v zmysle odseku 2 tohto predmetného paragrafu. A naším návrhom je spôsob úspešného ukončenia programu kontinuálneho vzdelávania nedotknutý, ale bude spravodlivý pre všetkých a efektívny.
Overovanie podľa tohto paragrafu odsek, podľa § 35 ods. 6 malo význam v tom, že mnoho učiteľov absolvovalo rôzne typy vzdelávania v minulosti pred účinnosťou zákona, pričom nezískali za ne kredity. Teda bolo by nespravodlivé, keby sme ich opäť nútili vzdelávať sa. Ale prebehli štyri roky. Títo učitelia, dajme tomu päť rokov pred dôchodkom, mali možnosť takýmto spôsobom svoju kompetenciu si overiť. Takže bolo správne, že prešli iba overením profesijných kompetencií a nemuseli to isté vzdelávanie absolvovať opätovne.
Do budúcnosti sa už táto, táto možnosť nie je potrebná, aby niekto získal kredity za jednu powerpointovú prezentáciu a druhý musel poctivo študovať. Ale ešte raz podotýkam, nemusí tam fyzicky byť, môže to byť cez on-line vzdelávanie. Myslím si, že v tomto je výrazný prvok spravodlivosti.
Ale, pani Žitňanská, súhlasím v tom, že, s vami v tom určite, že systém kreditov treba zmeniť. Na tomto sa zhodneme a myslím si, že keď bude veľká novela tristosedemnástky, tak budeme spolupracovať v tomto bode.
Ďakujem pekne, to je z mojej strany všetko. (Potlesk.)

Pán predseda, ja mám procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že po prestávke budeme rokovať o návrhu poslanca Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti. Zdôvodňujem to tým, že takto sme si to pôvodne schválili podľa programu. Keď ste pred chvíľou dali odhlasovať, že tento bod predradí návrh pána Brixiho a Martvoňa, tak sme hlasovali bez uvedenia dôvodu a ak dôvodom je to, že sa títo dvaja páni poslanci ponáhľajú domov, tak to ja nepovažujem za dostatočný dôvod a žiadam vás, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, my ako dolu podpísaní poslanci Národnej rady sme v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a s ministerstvom hospodárstva pripravili ako reakciu na problematickú aplikačnú prax, ktorá sa v ostatnom období, najmä začiatkom tohto kalendárneho roka rozmohla v súvislosti s predajnými akciami, v rámci ktorých sú spotrebiteľom prezentované tovary a služby, návrh zákona, ktorý tieto tovary a služby a ich ponúkanie bude bližšie upravovať.
Spotrebitelia na Slovensku sú neraz vystavení a pozývaní s prísľubom účasti na hodoch, získania darčekov, uskutočnenia výletov a podobných často nerealizovateľných sľubov. Uvedené organizované podujatie, podujatia a predajné akcie však vo verejnosti v podstatnej miere zarezonovali práve v súvislosti s hromadným ohrozovaním a porušovaním práv spotrebiteľov, a teda účastníkov predajnej akcie, pričom išlo najmä o občanov v dôchodkovom veku a občanov so slabším spoločenským a sociálnym postavením. V masovokomunikačných prostriedkoch sa postupne tieto zneužívajúce predajné akcie a ich organizátori začali používať a označovať ako „šmejdi“.
My ako navrhovatelia z kontaktu s poškodenými občanmi a v spolupráci s niektorými štátnymi orgánmi na čele so Slovenskou obchodnou inšpekciou sme zmonitorovali značné poškodzovanie práv spotrebiteľov, ktoré sa spájalo s predajnými akciami a bolo príznačné používaním klamlivých a agresívnych nekalých obchodných praktík. Každý mesiac pre stovky spotrebiteľov po celom Slovensku predajné akcie skončili s nepoužiteľnými výrobkami a uzavretou úverovou zmluvou, na základe ktorej bol spotrebiteľom ponúknutý úver na splácanie predražených, prípadne aj nekvalitných produktov, ktoré im predávajúci pod zámienkou údajnej výhry na predajnej akcii predali.
Na predajných akciách dochádza najčastejšie k zneužívaniu dobrej viery účastníkov akcie pri súčasnom vyvíjaní rôznych foriem nátlaku smerujúceho k ovplyvneniu ekonomického rozhodnutia spotrebiteľa, pričom tento niekedy hraničí až s praktikami zasahujúcimi do osobnej integrity a súkromia spotrebiteľa. Povaha a realizácia predaja formou predajných akcií navyše v praxi podstatne sťažuje výkon dozorných, dozorových oprávnení Slovenskej obchodnej inšpekcie, keďže fakticky v reálnom čase nie je možné kontrolu na mieste predajnej akcie vykonať, napríklad aj z dôvodu, že Slovenská obchodná inšpekcia ani nemá informáciu o čase a mieste konania tejto akcie.
Slovenská obchodná inšpekcia aktuálne eviduje a prešetruje desiatky podnetov na niekoľko spoločností, ktoré poškodzujú práva spotrebiteľov. Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík v júli 2013 verejne prerokovala zmluvné podmienky a obchodné praktiky niekoľkých spoločností organizujúcich predajné akcie a zistila sústavné používanie početných neprijateľných zmluvných podmienok a vážne porušovania práv spotrebiteľov používaním až agresívnych obchodných praktík cielených najmä na zraniteľnú skupinu občanov v dôchodkovom veku a so slabším sociálnym postavením.
Z vyššie uvedených dôvodov predložený návrh zákona upravuje osobitný režim predajnej akcie a jej notifikáciu orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie. Navrhovaná právna úprava vymedzuje náležitosti písomného oznámenia predajnej akcie, pričom ustanovuje významnú civilistickú ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k uzavretiu spotrebiteľských zmlúv. Osobitne sa definujú povinnosti predávajúceho v súvislosti s realizáciou predajnej akcie, pričom porušenie týchto povinností sa označuje ako osobitne závažné porušenie vedúce priamo k zrušeniu živnostenského oprávnenia protiprávne konajúceho subjektu. Rozširuje sa okruh povinností, za ktoré možno podľa zákona uložiť sankciu, pričom výška sankcie sa zvyšuje až na 16 500 eur z pôvodných 100-tisíc slovenských korún. Posilňuje sa právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy uzavretej na predajnej akcii a v súvislosti s predchádzaním zneužívaných praktík sa upravuje v relevantných súvislostiach aj všeobecný režim podomového a zásielkového predaja.
Súčasťou návrhu zákona je aj druhý novelizačný článok, ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa rozširujú kompetencie orgánov Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu k možnosti zakázať uskutočnenie konkrétnej predajnej akcie alebo zakázať organizovanie predajných akcií ako osobitnú formu predaja tovarov a služieb.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť a informáciu. Celkovo však svojím ratio legis zakladá návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy, keďže prispieva k lepšej ochrane práv občanov.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 683.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti určené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 658 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.