25. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
28.10.2013 o 17:17 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážený pán spravodajca, ešte sedí na mieste, dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z., predkladáme spoločne s poslancom Jánom Mičovským, podpredsedom Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl. 45 ustanovuje, že každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Na rozdiel od všeobecného práva na informácie, zakotveného v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, informácie o stave životného prostredia musia byť navyše včasné a úplné. Návrh zákona prihliada na toto ústavné právo a občanom Slovenskej republiky umožňuje získať informácie o množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok takpovediac z prvej ruky, teda priamo zo zdroja znečisťovania ovzdušia. Návrh zákona rozširuje už v súčasnosti zakotvenú povinnosť prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov znečistenia informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja, pričom určuje, že títo prevádzkovatelia zdrojov znečistenia sú povinní sprístupňovať informácie o koncentráciách konkrétnych znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú do ovzdušia, a to na digitálnom zariadení umiestnenom na viditeľnom mieste. Okrem aktuálnych hodnôt znečisťujúcich látok sa na digitálnom zariadení kvôli zrozumiteľnosti uvedie aj ich výstražný prah, limitná hodnota zvýšená o medzu tolerancie a cieľová hodnota znečisťujúcich látok.
Informovanosť občanov o stave ovzdušia v ich najbližšom okolí podporuje aj občianske aktivity v tejto oblasti, čím dáva každému občanovi do rúk efektívny nástroj ako prispieť k občianskemu tlaku na prevádzkovateľov zdrojov znečistenia, aby títo znížili množstvo vyprodukovaných znečisťujúcich látok na najnižšiu možnú mieru. Asi sa zhodneme na tom, že k základným povinnostiam vlády by mala patriť ochrana zdravia obyvateľstva, a to aj prostredníctvom znižovania množstva a toxicity znečisťujúcich látok v ovzduší. Návrh zákona vychádza z tejto premisy, ale zároveň z reakcií mnohých občanov, ktorých stav ovzdušia v ich okolí znepokojuje a znepríjemňuje im každodenný život.
Návrh zákona prispieva k transparentnosti a zvyšuje úroveň informovanosti občanov o množstve vypúšťaných látok. Podrobnosti o rozmeroch informačných tabúľ a ďalších technických parametroch ustanoví vykonávací predpis.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, má výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti, nevyvoláva žiadne negatívne sociálne vplyvy. Zo strednodobého a najmä dlhodobého hľadiska má návrh zákona potenciálne priaznivý vplyv aj na kvalitu, imidž a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia, čo je však v krátkodobom horizonte podmienené jednorazovými investičnými nákladmi na inštaláciu týchto zariadení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predmet návrhu zákona je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v č. 4 hlavy XX – Životné prostredie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a v dvoch smerniciach (to je už sekundárne právo Európskej únie), jedna je o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe a druhá je o obmedzení emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení.
Ešte možno zmienka o tom súlade s medzinárodnými dohovormi, respektíve s našimi medzinárodnými povinnosťami, ktoré nám vyplývajú z podpisu medzinárodných dohôd a z členstva v Európskej únii. Jednak je to už spomínaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/50/ES o znečistení ovzdušia, ktorá túto povinnosť informovať verejnosť v sebe zakotvuje, a v prípade prijatia tohto návrhu zákona by to bol aj príklad proaktívneho prístupu plnenia Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacom procese a o práve na spravodlivosť v záležitostiach životného prostredia. Skrátene tento dohovor nazývame Aarhuský, podľa miesta, kde bol prijatý, ktorý zdôrazňuje, že lepší prístup k informáciám o životnom prostredí a šírenie týchto informácií prispieva nielen k zvýšeniu informovanosti, ale aj k voľnej výmene názorov, účinnejšej účasti verejnosti v rozhodovacom procese a v konečnom dôsledku k lepšiemu životnému prostrediu, kvalite života.
V našom návrhu zákona, ako som už naznačil, sa splnomocňuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý určí podrobnosti o rozmeroch a iných náležitostiach digitálneho zariadenia, pričom sa stanovuje aj lehota na vydanie takéhoto predpisu, a to najneskôr do 31. marca 2014. Táto povinnosť sa dá splniť buď vydaním novej vyhlášky, alebo novelizáciou už jestvujúcej vyhlášky ministerstva, vtedajšieho ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia, ktorá vykonáva ustanovenie § 33 písm. b) až e) zákona o ovzduší, čiže aj problematiku informácií a údajov o kvalite ovzdušia, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti.
Účinnosť sa navrhuje s dostatočnou časovou rezervou na to, aby ministerstvo malo dostatočný čas na vydanie tohto, alebo novelizáciu príslušného vykonávacieho právneho predpisu, a tak isto, aby znečisťovatelia mali dostatok času na uvedenie takýchto požadovaných digitálnych zariadení do prevádzky.
Ďakujem vám za pozornosť. Chcem veriť, že postúpite alebo posuniete tento návrh do druhého čítania, pretože som presvedčený, že je vo verejnom záujme.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
Vystúpenia
17:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:07
Dušan JarjabekĎakujem za pozornosť.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.10.2013 o 17:07 hod.
doc. Mgr. art.
Dušan Jarjabek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. V reakcii na pána poslanca, ktorý stál pred rečníckym pultom, iba chcem potvrdiť to, čo hovoril pána poslanec Mikloško. Tento návrh zákona rieši niečo úplne iné ako to, o čom hovoril pán poslanec, ktorý stál za rečníckym pultom.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
17:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:07
Alojz HlinaAle, pán Mikloško, nie som si celkom istý, či všetci majú tie domy. Naozaj som si nie celkom istý, či všetky tie krajiny, ktoré sa zúčastňujú olympijských hier, majú svoje domy, majú ich také okázalé, majú ich tak okázalé, s takými rozpočtami. A tuná ohurujú našich doma, že čo všetko...
Ale, pán Mikloško, nie som si celkom istý, či všetci majú tie domy. Naozaj som si nie celkom istý, či všetky tie krajiny, ktoré sa zúčastňujú olympijských hier, majú svoje domy, majú ich také okázalé, majú ich tak okázalé, s takými rozpočtami. A tuná ohurujú našich doma, že čo všetko tam je a v zásade tam nič není. Peking bol jeden veľký, ale mám silné expresívne slová, to bolo tak niečo zbytočné, že nič zbytočnejšie si neviem ani predstaviť, hej. Ale vzhľadom na to, že Peking je ďaleko, tak verím, že tu sa to ľudom predstavovalo pomaly, že Mao Tse-tung tam bol jesť. No nebol! Ani, viete, je to úplne zbytočné, je to presne v tej lajne, že sa tu na niečo hráme a v konečnom dôsledku nedostanú tí peniaze, ktorí vôbec tie športy robia a kvôli čomu olympiády ako také vznikli.
Čiže to si, nemám tu nejaký rešerš urobený, že koľko má alebo nemá, ale určite, dokonca za to by som dal aj hlavu pod klát, že určite nemajú tie veľké, alebo vôbec štáty, všetky štáty už vôbec nie, ale ani väčšina štátov, že nemá svoje domy počas olympijských hier. To som si teda 100-percentne istý.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.10.2013 o 17:07 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
(Smiech.) Som rád, že poslanci SMER-u neberú meno... (Smiech.) Takže ja som ten, ktorý stál za rečníckym pultom, to je novinka aj pre mňa teda.
Ale, pán Mikloško, nie som si celkom istý, či všetci majú tie domy. Naozaj som si nie celkom istý, či všetky tie krajiny, ktoré sa zúčastňujú olympijských hier, majú svoje domy, majú ich také okázalé, majú ich tak okázalé, s takými rozpočtami. A tuná ohurujú našich doma, že čo všetko tam je a v zásade tam nič není. Peking bol jeden veľký, ale mám silné expresívne slová, to bolo tak niečo zbytočné, že nič zbytočnejšie si neviem ani predstaviť, hej. Ale vzhľadom na to, že Peking je ďaleko, tak verím, že tu sa to ľudom predstavovalo pomaly, že Mao Tse-tung tam bol jesť. No nebol! Ani, viete, je to úplne zbytočné, je to presne v tej lajne, že sa tu na niečo hráme a v konečnom dôsledku nedostanú tí peniaze, ktorí vôbec tie športy robia a kvôli čomu olympiády ako také vznikli.
Čiže to si, nemám tu nejaký rešerš urobený, že koľko má alebo nemá, ale určite, dokonca za to by som dal aj hlavu pod klát, že určite nemajú tie veľké, alebo vôbec štáty, všetky štáty už vôbec nie, ale ani väčšina štátov, že nemá svoje domy počas olympijských hier. To som si teda 100-percentne istý.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:09
Uvádzajúci uvádza bod 17:09
Ľubomír PetrákAk hovoríte, pán kolega Mikloško, že tá veta je taká, na ktorú sa treba nejakým spôsobom pozrieť, ako nerozporujem to. Nech sa páči, celý proces je transparentný. Ja chcem len upozorniť, že rovnaká veta je aj v zákone, ktorým sa ustanovoval Slovenský historický ústav v Ríme.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
28.10.2013 o 17:09 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predseda. Dve krátke poznámky. Chcem ubezpečiť aj pána poslanca Hlinu, aj pána poslanca Mikloška, že tento návrh zákona nie je ani o slovenských olympijských domoch na akejkoľvek olympiáde, ani o hltaní halušiek, ale o prenesení správy majetku štátu v možnosti prenesenia správy majetku štátu pri určitých zariadeniach, kde dôjde k dohode medzi štátom a Slovenským olympijským výborom tak, aby sa vytvorili materiálne predpoklady bez zvýšenia finančných nárokov na štátny rozpočet, na činnosť tohto olympijského výboru.
Ak hovoríte, pán kolega Mikloško, že tá veta je taká, na ktorú sa treba nejakým spôsobom pozrieť, ako nerozporujem to. Nech sa páči, celý proces je transparentný. Ja chcem len upozorniť, že rovnaká veta je aj v zákone, ktorým sa ustanovoval Slovenský historický ústav v Ríme.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:10
Uvádzajúci uvádza bod 17:10
Anton MartvoňČiže cieľom novely zákona je zakotviť do súčasného § 4, ktorý pomenúva povinnosti predávajúceho novú povinnosť uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu tovarov a služieb, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie tovaru alebo služby kontaktoval predávajúceho telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou, teda povinnosť, musia uviesť úplný údaj o jednotkovej cene volania alebo maximálnej možnej cene volania, ktorú bude musieť spotrebiteľ na základe takéhoto telefonovania uhradiť. Súčasné znenie zákona nepamätá na tieto praktiky, a preto považujeme za potrebné v prospech koncových užívateľov zahrnúť medzi súčasné povinnosti predávajúceho aj povinnosť informovať o odchádzajúcich hovoroch alebo volaniach so zvýšenou cenou, nakoľko sa jedná o služby so zvýšenou tarifikáciou za minútu hovoru oproti bežnému hovoru. Týmto návrhom teda chceme postihnúť reklamu audiotextu so zvýšenou cenou volania a hlavne navrhujeme túto úpravu aplikovať na obchodnú komunikáciu reklám.
Samozrejme, dotkne sa to aj inzerátov, ktoré sa začnú, začali vo veľkej miere objavovať ohľadom sprostredkovania zamestnania, kde nie je uvedená žiadna cena hovorného ako takého. Ľudia v domnení, že idú si nájsť nejakú prácu, volajú na tieto inzeráty a po tom sa dostávajú do roviny, že im prichádzajú neskutočné vysoké účty. Týka sa to teda aj práve zasa poradenstva v rôznych oblastiach, ktoré sa začínajú, inzeráty, objavovať práve ako najnovšia móda, či už poradia ohľadom zdravia, chudnutia alebo dokonca v oblasti právneho poradenstva a nie sú tam uvedené práve ceny týchto volaní.
Čiže chceme týmto pomôcť občanom ako takým. A dovolím si iba uviesť, že tento predmetný návrh nemá žiadne negatívne dopady na životné prostredie, sociálne vplyvy alebo na štátny rozpočet ako taký.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
28.10.2013 o 17:10 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol v mene predkladateľa Martvoňa a Brixiho novelu zákona o ochrane spotrebiteľa. V podstate s touto novelou prichádzame v ďalšom kontexte v boji proti určitým nekalým praktikám, ktoré sa objavujú nielen zo strany šmejdov, ale aj zo strany niektorých pofidérnych obchodných spoločností. Náš pôvodný návrh zákona, ktorým sme chceli novelizovať zákon o telekomunikáciách ako taký, sme v podstate stiahli, nakoľko po viacerých, dá sa povedať, kontaktovaniach nás odborníkmi z Telekomunikačného úradu a z ďalších inštitúcií vyšlo najavo, že je to nevykonateľné priamo technicky v súčasnosti, alebo by to narobilo veľké problémy. Tak sme našli trošku inú cestu. A práve tou cestou je dať tie praktiky, že nie sú zverejnené ceny volania ako také pri tých inzerátoch, priamo do zákona o ochrane spotrebiteľa, dať to do roviny nekalej obchodnej praktiky.
Čiže cieľom novely zákona je zakotviť do súčasného § 4, ktorý pomenúva povinnosti predávajúceho novú povinnosť uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu tovarov a služieb, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie tovaru alebo služby kontaktoval predávajúceho telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou, teda povinnosť, musia uviesť úplný údaj o jednotkovej cene volania alebo maximálnej možnej cene volania, ktorú bude musieť spotrebiteľ na základe takéhoto telefonovania uhradiť. Súčasné znenie zákona nepamätá na tieto praktiky, a preto považujeme za potrebné v prospech koncových užívateľov zahrnúť medzi súčasné povinnosti predávajúceho aj povinnosť informovať o odchádzajúcich hovoroch alebo volaniach so zvýšenou cenou, nakoľko sa jedná o služby so zvýšenou tarifikáciou za minútu hovoru oproti bežnému hovoru. Týmto návrhom teda chceme postihnúť reklamu audiotextu so zvýšenou cenou volania a hlavne navrhujeme túto úpravu aplikovať na obchodnú komunikáciu reklám.
Samozrejme, dotkne sa to aj inzerátov, ktoré sa začnú, začali vo veľkej miere objavovať ohľadom sprostredkovania zamestnania, kde nie je uvedená žiadna cena hovorného ako takého. Ľudia v domnení, že idú si nájsť nejakú prácu, volajú na tieto inzeráty a po tom sa dostávajú do roviny, že im prichádzajú neskutočné vysoké účty. Týka sa to teda aj práve zasa poradenstva v rôznych oblastiach, ktoré sa začínajú, inzeráty, objavovať práve ako najnovšia móda, či už poradia ohľadom zdravia, chudnutia alebo dokonca v oblasti právneho poradenstva a nie sú tam uvedené práve ceny týchto volaní.
Čiže chceme týmto pomôcť občanom ako takým. A dovolím si iba uviesť, že tento predmetný návrh nemá žiadne negatívne dopady na životné prostredie, sociálne vplyvy alebo na štátny rozpočet ako taký.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:13
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:13
Andrej KolesíkPodľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 721 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Teda tieto dva. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
28.10.2013 o 17:13 hod.
Mgr.
Andrej Kolesík
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 746.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 721 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Teda tieto dva. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
17:17
Uvádzajúci uvádza bod 17:17
Mikuláš HubaÚstava Slovenskej republiky vo svojom čl. 45 ustanovuje, že každý má právo na včasné a úplné informácie o stave...
Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl. 45 ustanovuje, že každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Na rozdiel od všeobecného práva na informácie, zakotveného v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, informácie o stave životného prostredia musia byť navyše včasné a úplné. Návrh zákona prihliada na toto ústavné právo a občanom Slovenskej republiky umožňuje získať informácie o množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok takpovediac z prvej ruky, teda priamo zo zdroja znečisťovania ovzdušia. Návrh zákona rozširuje už v súčasnosti zakotvenú povinnosť prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov znečistenia informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja, pričom určuje, že títo prevádzkovatelia zdrojov znečistenia sú povinní sprístupňovať informácie o koncentráciách konkrétnych znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú do ovzdušia, a to na digitálnom zariadení umiestnenom na viditeľnom mieste. Okrem aktuálnych hodnôt znečisťujúcich látok sa na digitálnom zariadení kvôli zrozumiteľnosti uvedie aj ich výstražný prah, limitná hodnota zvýšená o medzu tolerancie a cieľová hodnota znečisťujúcich látok.
Informovanosť občanov o stave ovzdušia v ich najbližšom okolí podporuje aj občianske aktivity v tejto oblasti, čím dáva každému občanovi do rúk efektívny nástroj ako prispieť k občianskemu tlaku na prevádzkovateľov zdrojov znečistenia, aby títo znížili množstvo vyprodukovaných znečisťujúcich látok na najnižšiu možnú mieru. Asi sa zhodneme na tom, že k základným povinnostiam vlády by mala patriť ochrana zdravia obyvateľstva, a to aj prostredníctvom znižovania množstva a toxicity znečisťujúcich látok v ovzduší. Návrh zákona vychádza z tejto premisy, ale zároveň z reakcií mnohých občanov, ktorých stav ovzdušia v ich okolí znepokojuje a znepríjemňuje im každodenný život.
Návrh zákona prispieva k transparentnosti a zvyšuje úroveň informovanosti občanov o množstve vypúšťaných látok. Podrobnosti o rozmeroch informačných tabúľ a ďalších technických parametroch ustanoví vykonávací predpis.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, má výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti, nevyvoláva žiadne negatívne sociálne vplyvy. Zo strednodobého a najmä dlhodobého hľadiska má návrh zákona potenciálne priaznivý vplyv aj na kvalitu, imidž a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia, čo je však v krátkodobom horizonte podmienené jednorazovými investičnými nákladmi na inštaláciu týchto zariadení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predmet návrhu zákona je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v č. 4 hlavy XX – Životné prostredie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a v dvoch smerniciach (to je už sekundárne právo Európskej únie), jedna je o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe a druhá je o obmedzení emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení.
Ešte možno zmienka o tom súlade s medzinárodnými dohovormi, respektíve s našimi medzinárodnými povinnosťami, ktoré nám vyplývajú z podpisu medzinárodných dohôd a z členstva v Európskej únii. Jednak je to už spomínaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/50/ES o znečistení ovzdušia, ktorá túto povinnosť informovať verejnosť v sebe zakotvuje, a v prípade prijatia tohto návrhu zákona by to bol aj príklad proaktívneho prístupu plnenia Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacom procese a o práve na spravodlivosť v záležitostiach životného prostredia. Skrátene tento dohovor nazývame Aarhuský, podľa miesta, kde bol prijatý, ktorý zdôrazňuje, že lepší prístup k informáciám o životnom prostredí a šírenie týchto informácií prispieva nielen k zvýšeniu informovanosti, ale aj k voľnej výmene názorov, účinnejšej účasti verejnosti v rozhodovacom procese a v konečnom dôsledku k lepšiemu životnému prostrediu, kvalite života.
V našom návrhu zákona, ako som už naznačil, sa splnomocňuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý určí podrobnosti o rozmeroch a iných náležitostiach digitálneho zariadenia, pričom sa stanovuje aj lehota na vydanie takéhoto predpisu, a to najneskôr do 31. marca 2014. Táto povinnosť sa dá splniť buď vydaním novej vyhlášky, alebo novelizáciou už jestvujúcej vyhlášky ministerstva, vtedajšieho ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia, ktorá vykonáva ustanovenie § 33 písm. b) až e) zákona o ovzduší, čiže aj problematiku informácií a údajov o kvalite ovzdušia, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti.
Účinnosť sa navrhuje s dostatočnou časovou rezervou na to, aby ministerstvo malo dostatočný čas na vydanie tohto, alebo novelizáciu príslušného vykonávacieho právneho predpisu, a tak isto, aby znečisťovatelia mali dostatok času na uvedenie takýchto požadovaných digitálnych zariadení do prevádzky.
Ďakujem vám za pozornosť. Chcem veriť, že postúpite alebo posuniete tento návrh do druhého čítania, pretože som presvedčený, že je vo verejnom záujme.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
28.10.2013 o 17:17 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážený pán spravodajca, ešte sedí na mieste, dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z., predkladáme spoločne s poslancom Jánom Mičovským, podpredsedom Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl. 45 ustanovuje, že každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Na rozdiel od všeobecného práva na informácie, zakotveného v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, informácie o stave životného prostredia musia byť navyše včasné a úplné. Návrh zákona prihliada na toto ústavné právo a občanom Slovenskej republiky umožňuje získať informácie o množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok takpovediac z prvej ruky, teda priamo zo zdroja znečisťovania ovzdušia. Návrh zákona rozširuje už v súčasnosti zakotvenú povinnosť prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov znečistenia informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja, pričom určuje, že títo prevádzkovatelia zdrojov znečistenia sú povinní sprístupňovať informácie o koncentráciách konkrétnych znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú do ovzdušia, a to na digitálnom zariadení umiestnenom na viditeľnom mieste. Okrem aktuálnych hodnôt znečisťujúcich látok sa na digitálnom zariadení kvôli zrozumiteľnosti uvedie aj ich výstražný prah, limitná hodnota zvýšená o medzu tolerancie a cieľová hodnota znečisťujúcich látok.
Informovanosť občanov o stave ovzdušia v ich najbližšom okolí podporuje aj občianske aktivity v tejto oblasti, čím dáva každému občanovi do rúk efektívny nástroj ako prispieť k občianskemu tlaku na prevádzkovateľov zdrojov znečistenia, aby títo znížili množstvo vyprodukovaných znečisťujúcich látok na najnižšiu možnú mieru. Asi sa zhodneme na tom, že k základným povinnostiam vlády by mala patriť ochrana zdravia obyvateľstva, a to aj prostredníctvom znižovania množstva a toxicity znečisťujúcich látok v ovzduší. Návrh zákona vychádza z tejto premisy, ale zároveň z reakcií mnohých občanov, ktorých stav ovzdušia v ich okolí znepokojuje a znepríjemňuje im každodenný život.
Návrh zákona prispieva k transparentnosti a zvyšuje úroveň informovanosti občanov o množstve vypúšťaných látok. Podrobnosti o rozmeroch informačných tabúľ a ďalších technických parametroch ustanoví vykonávací predpis.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, má výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti, nevyvoláva žiadne negatívne sociálne vplyvy. Zo strednodobého a najmä dlhodobého hľadiska má návrh zákona potenciálne priaznivý vplyv aj na kvalitu, imidž a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia, čo je však v krátkodobom horizonte podmienené jednorazovými investičnými nákladmi na inštaláciu týchto zariadení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predmet návrhu zákona je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v č. 4 hlavy XX – Životné prostredie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a v dvoch smerniciach (to je už sekundárne právo Európskej únie), jedna je o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe a druhá je o obmedzení emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení.
Ešte možno zmienka o tom súlade s medzinárodnými dohovormi, respektíve s našimi medzinárodnými povinnosťami, ktoré nám vyplývajú z podpisu medzinárodných dohôd a z členstva v Európskej únii. Jednak je to už spomínaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/50/ES o znečistení ovzdušia, ktorá túto povinnosť informovať verejnosť v sebe zakotvuje, a v prípade prijatia tohto návrhu zákona by to bol aj príklad proaktívneho prístupu plnenia Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacom procese a o práve na spravodlivosť v záležitostiach životného prostredia. Skrátene tento dohovor nazývame Aarhuský, podľa miesta, kde bol prijatý, ktorý zdôrazňuje, že lepší prístup k informáciám o životnom prostredí a šírenie týchto informácií prispieva nielen k zvýšeniu informovanosti, ale aj k voľnej výmene názorov, účinnejšej účasti verejnosti v rozhodovacom procese a v konečnom dôsledku k lepšiemu životnému prostrediu, kvalite života.
V našom návrhu zákona, ako som už naznačil, sa splnomocňuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý určí podrobnosti o rozmeroch a iných náležitostiach digitálneho zariadenia, pričom sa stanovuje aj lehota na vydanie takéhoto predpisu, a to najneskôr do 31. marca 2014. Táto povinnosť sa dá splniť buď vydaním novej vyhlášky, alebo novelizáciou už jestvujúcej vyhlášky ministerstva, vtedajšieho ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia, ktorá vykonáva ustanovenie § 33 písm. b) až e) zákona o ovzduší, čiže aj problematiku informácií a údajov o kvalite ovzdušia, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti.
Účinnosť sa navrhuje s dostatočnou časovou rezervou na to, aby ministerstvo malo dostatočný čas na vydanie tohto, alebo novelizáciu príslušného vykonávacieho právneho predpisu, a tak isto, aby znečisťovatelia mali dostatok času na uvedenie takýchto požadovaných digitálnych zariadení do prevádzky.
Ďakujem vám za pozornosť. Chcem veriť, že postúpite alebo posuniete tento návrh do druhého čítania, pretože som presvedčený, že je vo verejnom záujme.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:25
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:25
Martin Fecko
78.
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 188 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o...
78.
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 188 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 700 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
28.10.2013 o 17:25 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
78.
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 188 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 700 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.
Autorizovaný
17:29
Vystúpenie v rozprave 17:29
Ján MičovskýKeď sa pozrieme na benzínové pumpy, do diaľky svietia elektronické...
Keď sa pozrieme na benzínové pumpy, do diaľky svietia elektronické tabule, ktoré informujú o cenách, pochopiteľne, a niet veľmi o čom rozprávať. Keď sa pozrieme na naše autostrády, vidíme tabule, ktoré informujú o teplote vozovky, ovzdušia, o hroziacej námraze, o tom, že za chvíľočku budú dopravné pomery zúžené do úzkeho profilu, alebo naopak, že môžme očakávať premávku v protismere. Pozrieme sa na niektoré toky, elektronické tabule kontinuálne informujú o prietokoch vody, teplote vody. Sú aj ďalšie tabule. Ja nebudem vás s tým zaťažovať, ale ešte predsi len jedna bratislavská mi je blízka, viem, že to je ešte do istej miery novinka, ktorá možno za chvíľočku už nebude novinkou. Často cestujeme z hlavného nádražia, z hlavnej stanice, teda po slovensky, v Bratislave a tabuľa nás informuje o minútach, ktoré ostávajú do odchodu jednotlivých spojov. Nepochybne zaujímavé, dôležité a potrebné údaje, ktoré postupne začínajú byť úplne normou, aj keď nedávno, niektoré vo vzdialenejšej minulosti, niektoré menej vzdialenej, ešte neexistovali, zvykli sme si na ne a považujeme za istú samozrejmosť.
Nebudem posudzovať ich dôležitosť. Niektoré môžu byť pre náš život veľmi dôležité. Vedieť o tom, že bude námraza o 5 kilometrov, je životne dôležité. No vedieť o tom, že cena benzínu je na tejto stanici taká, aká je, v živote dôležité nie je, ale proste tá elektronika to umožňuje a my ju využívame. Nuž, ak sa vieme pozrieť na ceny benzínu, na teplotu ciest, na námrazu, na odchody MHD, na prietoky vôd na elektronických tabuliach, ktoré dnes začíname považovať za štandard, no je tu celkom pochopiteľná otázka, či by sme nemali považovať za oveľa samozrejmejšie pozrieť sa na čistotu vzduchu, ktorý dýchame. Je to podľa mňa z hľadiska naliehavosti životných potrieb oveľa dôležitejšie ako príklady, ktoré som vymenoval. Pretože mnoho vecí, ktoré možno necítime vo vzduchu, môžu byť nesmierne nebezpečné a život ohrozujúce. Tu máme v tejto sále zákonnosti klímu, je tu podľa všetkého, subjektívne vzaté, veľmi čistý a dobrý vzduch. Ale keby náhodou tu boli látky, ktoré by sa dali považovať, o ktorých by sme vedeli, že sú nebezpečné, len sú bez farby, vône, chuti a zápachu, a bola by tu tabuľa, ktorá by zablikala a informovala nás o tom, že, pozor, koncentrácie niektorých súčastí tohto ovzdušia prudko presiahli normu, no, ktovie, či by sme tak pokojne tu sedeli a či by sa mnohí z poslancov v záujme zachovania vlastného zdravia nerozhodli dať prednosť tomu zdraviu pred prejednávaným zákonom.
Ja viem, trocha to priťahujem za vlasy, ale tu chcem len upozorniť na to, že existujú na území Slovenska nemalé rozsiahle územia, kde ľudia nevedia, čo dýchajú. Niekedy to nesmrdí, necítiť to a je to nebezpečné. Niekedy to cítiť až strašne, možno to nie je nebezpečné, ale tí ľudia sú tým subjektívne nesmierne zaťažení, a naozaj to netreba brať na váhu ľahkú, že ideme tu dávať nejaké tie tabule, ktoré nie sú potrebné a chudákov podnikateľov, stredných a veľkých znečisťovateľov, zaťažiť akýmisi nadbytočnými výdajmi. Vôbec nie, tie výdaje, ktoré sú s tým spojené, sú zlomkom oproti tomu, čo predstavujú výdaje osobného zdravia, nasadenia, obáv, strachu ľudí, ako som už povedal, nemalých území, ktorí musia dýchať čosi, čomu neveria.
Ak si pamätáte, nie je to tak dávno, čo práve tu sme predkladali zákon o zápachoch. Niektorí sa možno aj usmiali nad tým košíčkom, kde boli pohľadnice, kde boli aj vzorky istého zápachu v podobe syrečkov, ktoré sú známe práve touto vlastnosťou. Ale vôbec nešlo o žart, vôbec nešlo o niečo, čo by malo byť považované za akýsi druh poslaneckého humoru. Chceli sme len poukázať na ľudí, konkrétne v tomto prípade na občanov Ružomberka, ktorí sa boja otvoriť okná, ktorí sa boja vyjsť von, ktorí sa boja svoje deti posielať do školy, pretože to, čo cítia, to, čo dýchajú, je podľa všetkého oveľa horšie, ako to možno slovami popísať.
Ani nie päť dní dozadu som dostal mail práve z časti Hrboltová, časť miestna Ružomberka, že vraj údajne sa tam zase nedá dýchať, že chodia tam nejakí emisári z fabriky, z Mondi, ktorí zisťujú subjektívne, že čo to tí ľudia vlastne cítia a na čo sa sťažujú.
No zoberte si gigant, ktorý podľa všetkého má veľký podiel, ja teraz samozrejme nemôžem kvantifikovať na kvalite či skôr na nekvalite ovzdušia, my by sme sa mali pri takomto mnoho miliardovom gigante zamýšľať nad tým, či mu neurčiť zákonnú povinnosť, aby, tak ako to hovoril pán predseda výboru, kontinuálne zverejňoval na dostupnej tabuli 24 hodín denne hodnoty, ktoré sú vo vzduchu. Ak už ten smrad nevedia odstrániť, ak ten neznesiteľný zápach musí byť, no tak keby aspoň mali isté možnosti upokojenia v tom, že zápach je jedna vec, aj keď je otázka, ako pôsobí na ľudské zdravie, ozaj jeho nositelia nie sú prejavom nejakých patogénnych vecí, a ako týmto ľuďom jednoducho pomôcť aspoň tak, žeby vedeli, síce zapácha, ale, nebojte sa, normy nie sú prekročené. Ja si myslím, že ak sa aspoň trošinka empaticky pozrieme na týchto obyvateľov, no nemôže nám byť problém zhodnúť sa na tom, že by mali mať jasne zaručené aj zákonom informovanie 24 hodín denne o tom, čo vlastne dýchajú.
Myslím, že to spomenul aj pán predseda a treba to tu priklincovať, stav ovzdušia v našej krajine vôbec nie je dobrý. Aj keď sme zelená, hornatá a stále idylicky pôsobiaca krajina, merania hovoria o niečom inom. Európska environmentálna agentúra zistila, že nám patrí tretie "naj" miesto, čo sa týka nekvality ovzdušia. Ja samozrejme nemôžem, ani nie som, sa stavať do roviny nejakého experta, ktorý by to vedel posúdiť z hľadiska toho, že čo je vlastne v tom ovzduší až tak negatívne, a viem, že v tej správe sa spomína aj veľký vplyv napríklad na dojčenskú ani nie tak úmrtnosť, ale chorobnosť, veľmi vážne dôsledky. A tendencia, najmä tá je tu zlá.
Takže teraz sa vraciam oblúkom k tomu jednoduchému predmetu nášho návrhu. Nedávame za úlohy žiadne nové povinnosti, nechceme stavať niečo, čo poškodí podnikateľské prostredie, nechceme hovoriť o nejakých nereálnych veciach, lebo dnes skutočne sú významné technické možnosti, ako znížiť stav emisií v ovzduší, ako znížiť zápach, ale je to mnohokrát spojené s veľkými nákladmi, ktoré možno by odhryzli obrovský kus tržieb takýchto gigantov. A možno by sme sa dostali do nejakého diagramu prelomu, že sa mi už ani neoplatí podnikať, tobôž hneď by nám niečo povedali o tom, že nemôžu už ani zamestnávať vo svojom regióne ľudí, pokiaľ ich budeme stavať do role tých, ktorí sú povinní využiť špičkovú technológiu, ktorú ponúkajú najlepšie výrobné zariadenia sveta na to, aby zápachy a emisie neboli.
Ale my o tom vôbec nehovoríme, my teraz nemáme na mysli žiadne prevratné technické novinky, ktoré sú na špici technológií, ktoré sú dostupné. My hovoríme o svetelnej tabuli, ktorá sa bude veľmi podobať tej tabuli na benzínke, na autostráde, pri potoku, respektíve pri riekach, ktorá bude sa podobať veľmi tabuli, ktorá, blízko tabuli, ktorá je na už moderných zastávkach mestskej hromadnej dopravy, ktorá jednoducho mi umožní, obyvateľovi, ktorý žije v takto postihnutej oblasti, vedieť, čo dýcham. A už sme vám to spomínali vtedy, keď sme hovorili o tých zápachoch, že tí ľudia sú veľmi postihnutí. Oni by mnohokrát, aj by zutekali z tohto prostredia, ktoré je tak zaťažené, len nemajú tú možnosť, pretože im mnohokrát, keď by chceli predať svoj domček alebo byt, povedia v realitke: ´Aha tak vy bývate v Hrboltovej, vy bývate v Hencovciach, vy bývate v Poši, vy bývate pri Bukovci; viete, tam, tam ceny sú veľmi nízke a dopyt ešte nižší, stadiaľ tak ľahko nezutekáte.´ No, čím sa tí ľudia previnili, že musia dostávať informácie tohto typu?
Takže ak sa pozrieme na to, že to skutočne nie je jednoducho riešiteľné, lebo treba chápať problémy v ich celistvosti a náväznosti, a nie je to také samozrejmé, aby tu niekto povedal: No tak zatvorme takú fabriku! Ja viem, že narazíme na kopu zložitých vzťahov, ale vráťme sa k podstate tohto zákona: informovať ľudí o tom, čo aj tak sa musí merať, len tomu dať formu digitálnej tabule, ktorá stále informuje o stave, ktorý v ovzduší je. Takéto tabule napokon nie sú žiadnou novinkou, takéto tabule poznáme z niektorých miest. Ak chceme ľudí, ktorí žijú v takomto prostredí, jednoducho upokojiť aspoň tým, že by takúto informáciu dostali.
Takže moje vystúpenie ako spolupredkladateľa je, samozrejme, podporné a súhlasné, to nikoho neprekvapí, ale už by som bol rád, keby predkladateľov táto snemovňa prekvapila tým, že sa na niektoré veci pozrieme ozaj očami tých, ktorých zastupujeme, že sa nebudeme baviť na tom, že kto to predkladá. Lebo signálov, že toto je dôležité, bude možno aj dnes, zajtra hovoriť v takom prípade reč, že je dôležité, kto to predkladá, a nie čo predkladá, je tak veľa, že niekedy je to na úvahu. Aj keď ja to znegujem, tú myšlienku, ale poviem ju, že či vôbec vynakladať čas na to, aby sa robili zákony, návrhy, ktoré reagujú na potreby ľudí a o ktorých vieme, že neprejdú, pretože ich nepredkladajú tí správni poslanci. No čo to je za prístup?! Čo to je za snahu poukázať na niečo, čo nemá žiadny význam? Ak by niekto tu, vystúpi a povie, vážení predkladatelia, vy predkladáte niečo, čo nemá logiku, čo je drahé, čo je neúnosné, čo jednoducho nie je potrebné, možno sa budem brániť tým, no tak poďme sa ubytovať na týždeň do Hrboltovej, poďme na týždeň do Hencoviec. A možno potom, po tom týždni, zodpovieme, že či by sme takú tabuľu chceli, alebo nechceli.
Takže možno zase trocha zoširoka, ale s veľkým apelom na to, aby sme takéto elektronické zariadenia, ktoré sú technicky dostupné a pre ľudí potrebné a ktoré jediné sú vlastne cieľom nami predkladaného zákona, aby boli touto snemovňou, snemovňou prijaté a aby čo najrýchlejšie slúžili ľuďom, ktorým síce nepomôžu dýchať čistejší vzduch, ale ktorí aspoň budú vedieť, či tam ešte dýchať môžu, alebo radšej majú bez ohľadu na súvislosti rýchlo utekať, pretože nebudú riskovať svoje zdravie a zdravie svojich detí. Myslím, že téma je vážna a riešenie, ktoré ponúkame, realistické.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
28.10.2013 o 17:29 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a zároveň spolupredkladateľ tohto návrhu zákona, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, v úvode zablúdim do inej oblasti, ktorá však bude mať isté prepojenie s predmetom zákona, tak ako bol predstavený.
Keď sa pozrieme na benzínové pumpy, do diaľky svietia elektronické tabule, ktoré informujú o cenách, pochopiteľne, a niet veľmi o čom rozprávať. Keď sa pozrieme na naše autostrády, vidíme tabule, ktoré informujú o teplote vozovky, ovzdušia, o hroziacej námraze, o tom, že za chvíľočku budú dopravné pomery zúžené do úzkeho profilu, alebo naopak, že môžme očakávať premávku v protismere. Pozrieme sa na niektoré toky, elektronické tabule kontinuálne informujú o prietokoch vody, teplote vody. Sú aj ďalšie tabule. Ja nebudem vás s tým zaťažovať, ale ešte predsi len jedna bratislavská mi je blízka, viem, že to je ešte do istej miery novinka, ktorá možno za chvíľočku už nebude novinkou. Často cestujeme z hlavného nádražia, z hlavnej stanice, teda po slovensky, v Bratislave a tabuľa nás informuje o minútach, ktoré ostávajú do odchodu jednotlivých spojov. Nepochybne zaujímavé, dôležité a potrebné údaje, ktoré postupne začínajú byť úplne normou, aj keď nedávno, niektoré vo vzdialenejšej minulosti, niektoré menej vzdialenej, ešte neexistovali, zvykli sme si na ne a považujeme za istú samozrejmosť.
Nebudem posudzovať ich dôležitosť. Niektoré môžu byť pre náš život veľmi dôležité. Vedieť o tom, že bude námraza o 5 kilometrov, je životne dôležité. No vedieť o tom, že cena benzínu je na tejto stanici taká, aká je, v živote dôležité nie je, ale proste tá elektronika to umožňuje a my ju využívame. Nuž, ak sa vieme pozrieť na ceny benzínu, na teplotu ciest, na námrazu, na odchody MHD, na prietoky vôd na elektronických tabuliach, ktoré dnes začíname považovať za štandard, no je tu celkom pochopiteľná otázka, či by sme nemali považovať za oveľa samozrejmejšie pozrieť sa na čistotu vzduchu, ktorý dýchame. Je to podľa mňa z hľadiska naliehavosti životných potrieb oveľa dôležitejšie ako príklady, ktoré som vymenoval. Pretože mnoho vecí, ktoré možno necítime vo vzduchu, môžu byť nesmierne nebezpečné a život ohrozujúce. Tu máme v tejto sále zákonnosti klímu, je tu podľa všetkého, subjektívne vzaté, veľmi čistý a dobrý vzduch. Ale keby náhodou tu boli látky, ktoré by sa dali považovať, o ktorých by sme vedeli, že sú nebezpečné, len sú bez farby, vône, chuti a zápachu, a bola by tu tabuľa, ktorá by zablikala a informovala nás o tom, že, pozor, koncentrácie niektorých súčastí tohto ovzdušia prudko presiahli normu, no, ktovie, či by sme tak pokojne tu sedeli a či by sa mnohí z poslancov v záujme zachovania vlastného zdravia nerozhodli dať prednosť tomu zdraviu pred prejednávaným zákonom.
Ja viem, trocha to priťahujem za vlasy, ale tu chcem len upozorniť na to, že existujú na území Slovenska nemalé rozsiahle územia, kde ľudia nevedia, čo dýchajú. Niekedy to nesmrdí, necítiť to a je to nebezpečné. Niekedy to cítiť až strašne, možno to nie je nebezpečné, ale tí ľudia sú tým subjektívne nesmierne zaťažení, a naozaj to netreba brať na váhu ľahkú, že ideme tu dávať nejaké tie tabule, ktoré nie sú potrebné a chudákov podnikateľov, stredných a veľkých znečisťovateľov, zaťažiť akýmisi nadbytočnými výdajmi. Vôbec nie, tie výdaje, ktoré sú s tým spojené, sú zlomkom oproti tomu, čo predstavujú výdaje osobného zdravia, nasadenia, obáv, strachu ľudí, ako som už povedal, nemalých území, ktorí musia dýchať čosi, čomu neveria.
Ak si pamätáte, nie je to tak dávno, čo práve tu sme predkladali zákon o zápachoch. Niektorí sa možno aj usmiali nad tým košíčkom, kde boli pohľadnice, kde boli aj vzorky istého zápachu v podobe syrečkov, ktoré sú známe práve touto vlastnosťou. Ale vôbec nešlo o žart, vôbec nešlo o niečo, čo by malo byť považované za akýsi druh poslaneckého humoru. Chceli sme len poukázať na ľudí, konkrétne v tomto prípade na občanov Ružomberka, ktorí sa boja otvoriť okná, ktorí sa boja vyjsť von, ktorí sa boja svoje deti posielať do školy, pretože to, čo cítia, to, čo dýchajú, je podľa všetkého oveľa horšie, ako to možno slovami popísať.
Ani nie päť dní dozadu som dostal mail práve z časti Hrboltová, časť miestna Ružomberka, že vraj údajne sa tam zase nedá dýchať, že chodia tam nejakí emisári z fabriky, z Mondi, ktorí zisťujú subjektívne, že čo to tí ľudia vlastne cítia a na čo sa sťažujú.
No zoberte si gigant, ktorý podľa všetkého má veľký podiel, ja teraz samozrejme nemôžem kvantifikovať na kvalite či skôr na nekvalite ovzdušia, my by sme sa mali pri takomto mnoho miliardovom gigante zamýšľať nad tým, či mu neurčiť zákonnú povinnosť, aby, tak ako to hovoril pán predseda výboru, kontinuálne zverejňoval na dostupnej tabuli 24 hodín denne hodnoty, ktoré sú vo vzduchu. Ak už ten smrad nevedia odstrániť, ak ten neznesiteľný zápach musí byť, no tak keby aspoň mali isté možnosti upokojenia v tom, že zápach je jedna vec, aj keď je otázka, ako pôsobí na ľudské zdravie, ozaj jeho nositelia nie sú prejavom nejakých patogénnych vecí, a ako týmto ľuďom jednoducho pomôcť aspoň tak, žeby vedeli, síce zapácha, ale, nebojte sa, normy nie sú prekročené. Ja si myslím, že ak sa aspoň trošinka empaticky pozrieme na týchto obyvateľov, no nemôže nám byť problém zhodnúť sa na tom, že by mali mať jasne zaručené aj zákonom informovanie 24 hodín denne o tom, čo vlastne dýchajú.
Myslím, že to spomenul aj pán predseda a treba to tu priklincovať, stav ovzdušia v našej krajine vôbec nie je dobrý. Aj keď sme zelená, hornatá a stále idylicky pôsobiaca krajina, merania hovoria o niečom inom. Európska environmentálna agentúra zistila, že nám patrí tretie "naj" miesto, čo sa týka nekvality ovzdušia. Ja samozrejme nemôžem, ani nie som, sa stavať do roviny nejakého experta, ktorý by to vedel posúdiť z hľadiska toho, že čo je vlastne v tom ovzduší až tak negatívne, a viem, že v tej správe sa spomína aj veľký vplyv napríklad na dojčenskú ani nie tak úmrtnosť, ale chorobnosť, veľmi vážne dôsledky. A tendencia, najmä tá je tu zlá.
Takže teraz sa vraciam oblúkom k tomu jednoduchému predmetu nášho návrhu. Nedávame za úlohy žiadne nové povinnosti, nechceme stavať niečo, čo poškodí podnikateľské prostredie, nechceme hovoriť o nejakých nereálnych veciach, lebo dnes skutočne sú významné technické možnosti, ako znížiť stav emisií v ovzduší, ako znížiť zápach, ale je to mnohokrát spojené s veľkými nákladmi, ktoré možno by odhryzli obrovský kus tržieb takýchto gigantov. A možno by sme sa dostali do nejakého diagramu prelomu, že sa mi už ani neoplatí podnikať, tobôž hneď by nám niečo povedali o tom, že nemôžu už ani zamestnávať vo svojom regióne ľudí, pokiaľ ich budeme stavať do role tých, ktorí sú povinní využiť špičkovú technológiu, ktorú ponúkajú najlepšie výrobné zariadenia sveta na to, aby zápachy a emisie neboli.
Ale my o tom vôbec nehovoríme, my teraz nemáme na mysli žiadne prevratné technické novinky, ktoré sú na špici technológií, ktoré sú dostupné. My hovoríme o svetelnej tabuli, ktorá sa bude veľmi podobať tej tabuli na benzínke, na autostráde, pri potoku, respektíve pri riekach, ktorá bude sa podobať veľmi tabuli, ktorá, blízko tabuli, ktorá je na už moderných zastávkach mestskej hromadnej dopravy, ktorá jednoducho mi umožní, obyvateľovi, ktorý žije v takto postihnutej oblasti, vedieť, čo dýcham. A už sme vám to spomínali vtedy, keď sme hovorili o tých zápachoch, že tí ľudia sú veľmi postihnutí. Oni by mnohokrát, aj by zutekali z tohto prostredia, ktoré je tak zaťažené, len nemajú tú možnosť, pretože im mnohokrát, keď by chceli predať svoj domček alebo byt, povedia v realitke: ´Aha tak vy bývate v Hrboltovej, vy bývate v Hencovciach, vy bývate v Poši, vy bývate pri Bukovci; viete, tam, tam ceny sú veľmi nízke a dopyt ešte nižší, stadiaľ tak ľahko nezutekáte.´ No, čím sa tí ľudia previnili, že musia dostávať informácie tohto typu?
Takže ak sa pozrieme na to, že to skutočne nie je jednoducho riešiteľné, lebo treba chápať problémy v ich celistvosti a náväznosti, a nie je to také samozrejmé, aby tu niekto povedal: No tak zatvorme takú fabriku! Ja viem, že narazíme na kopu zložitých vzťahov, ale vráťme sa k podstate tohto zákona: informovať ľudí o tom, čo aj tak sa musí merať, len tomu dať formu digitálnej tabule, ktorá stále informuje o stave, ktorý v ovzduší je. Takéto tabule napokon nie sú žiadnou novinkou, takéto tabule poznáme z niektorých miest. Ak chceme ľudí, ktorí žijú v takomto prostredí, jednoducho upokojiť aspoň tým, že by takúto informáciu dostali.
Takže moje vystúpenie ako spolupredkladateľa je, samozrejme, podporné a súhlasné, to nikoho neprekvapí, ale už by som bol rád, keby predkladateľov táto snemovňa prekvapila tým, že sa na niektoré veci pozrieme ozaj očami tých, ktorých zastupujeme, že sa nebudeme baviť na tom, že kto to predkladá. Lebo signálov, že toto je dôležité, bude možno aj dnes, zajtra hovoriť v takom prípade reč, že je dôležité, kto to predkladá, a nie čo predkladá, je tak veľa, že niekedy je to na úvahu. Aj keď ja to znegujem, tú myšlienku, ale poviem ju, že či vôbec vynakladať čas na to, aby sa robili zákony, návrhy, ktoré reagujú na potreby ľudí a o ktorých vieme, že neprejdú, pretože ich nepredkladajú tí správni poslanci. No čo to je za prístup?! Čo to je za snahu poukázať na niečo, čo nemá žiadny význam? Ak by niekto tu, vystúpi a povie, vážení predkladatelia, vy predkladáte niečo, čo nemá logiku, čo je drahé, čo je neúnosné, čo jednoducho nie je potrebné, možno sa budem brániť tým, no tak poďme sa ubytovať na týždeň do Hrboltovej, poďme na týždeň do Hencoviec. A možno potom, po tom týždni, zodpovieme, že či by sme takú tabuľu chceli, alebo nechceli.
Takže možno zase trocha zoširoka, ale s veľkým apelom na to, aby sme takéto elektronické zariadenia, ktoré sú technicky dostupné a pre ľudí potrebné a ktoré jediné sú vlastne cieľom nami predkladaného zákona, aby boli touto snemovňou, snemovňou prijaté a aby čo najrýchlejšie slúžili ľuďom, ktorým síce nepomôžu dýchať čistejší vzduch, ale ktorí aspoň budú vedieť, či tam ešte dýchať môžu, alebo radšej majú bez ohľadu na súvislosti rýchlo utekať, pretože nebudú riskovať svoje zdravie a zdravie svojich detí. Myslím, že téma je vážna a riešenie, ktoré ponúkame, realistické.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
17:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:42
Martin PoliačikPodľa mňa aj lacnejšie, aj zmysluplnejšie by bolo dať povinnosť takýmto znečisťovateľom ovzdušia zverejňovať stavy namerané v okolitom regióne na svojej internetovej stránke. No tým pádom ktokoľvek, kto...
Podľa mňa aj lacnejšie, aj zmysluplnejšie by bolo dať povinnosť takýmto znečisťovateľom ovzdušia zverejňovať stavy namerané v okolitom regióne na svojej internetovej stránke. No tým pádom ktokoľvek, kto má záujem o tú informáciu, tak pri dnešnej penetrácii internetu na Slovensku už nemá tak veľký problém sa k nej dostať. A tak isto tretí sektor, ktorý by chcel napríklad vytvárať aplikácie pre smartfóny, ktoré by zhromažďovali všetky informácie a dajme tomu vytvárali digitálne mapy, by mali oveľa jednoduchšie čerpať informácie z takýchto zdrojov. A myslím si, že v digitálnom veku 21. storočia sa spoliehať na analógové cedule vyvesené v krajine, už je proste myslenie, ktoré nejde s dobou. Myslím si, že dať to na internet, aby sa s tými dátami dalo lepšie pracovať, by bolo niečo, čo by výraznejšie pomohlo k informovanosti, nestálo by to tie firmy toľko peňazí a koniec koncov by to bolo prospešnejšie, ako stavať tie cedule.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.10.2013 o 17:42 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem. Janko, v zásade súhlasím, je dobré zvyšovať povedomie ľudí o tom, akým spôsobom je znečisťované ovzdušie v ich okolí. Ale prečo tabuľu? Prečo niečo, čo je viazané na konkrétne miesto, čo vidí iba ten, ktorý ide okolo?
Podľa mňa aj lacnejšie, aj zmysluplnejšie by bolo dať povinnosť takýmto znečisťovateľom ovzdušia zverejňovať stavy namerané v okolitom regióne na svojej internetovej stránke. No tým pádom ktokoľvek, kto má záujem o tú informáciu, tak pri dnešnej penetrácii internetu na Slovensku už nemá tak veľký problém sa k nej dostať. A tak isto tretí sektor, ktorý by chcel napríklad vytvárať aplikácie pre smartfóny, ktoré by zhromažďovali všetky informácie a dajme tomu vytvárali digitálne mapy, by mali oveľa jednoduchšie čerpať informácie z takýchto zdrojov. A myslím si, že v digitálnom veku 21. storočia sa spoliehať na analógové cedule vyvesené v krajine, už je proste myslenie, ktoré nejde s dobou. Myslím si, že dať to na internet, aby sa s tými dátami dalo lepšie pracovať, by bolo niečo, čo by výraznejšie pomohlo k informovanosti, nestálo by to tie firmy toľko peňazí a koniec koncov by to bolo prospešnejšie, ako stavať tie cedule.
Autorizovaný
17:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:43
Andrej KolesíkPáni, ja neviem, hovorí vám niečo slovenské príslovie "vykopávať otvorené dvere"? Lebo toto vy robíte. Všetko toto, čo navrhujete, sa už dnes a dlhé roky deje. Tak ako hovoril Martin Poliačik vo svojej faktickej, už...
Páni, ja neviem, hovorí vám niečo slovenské príslovie "vykopávať otvorené dvere"? Lebo toto vy robíte. Všetko toto, čo navrhujete, sa už dnes a dlhé roky deje. Tak ako hovoril Martin Poliačik vo svojej faktickej, už dnes najväčší znečisťovatelia, zverejňujú podiel znečisťujúcich látok vypúšťaných do atmosféry. Veď tých veľkých znečisťovateľov nie sú tisíce! Veď to je zopár firiem, ktoré v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti a v rámci starostlivosti o životné prostredie zverejňujú tieto údaje, ktoré sú verejne dostupné širokej verejnosti, na svojich internetových sídlach. Či už sú to Slovenské elektrárne, alebo iné podniky.
A okrem toho, ak nemám dôveru voči týmto inštitúciám alebo súkromným spoločnostiam, ja si kliknem na stránku Slovenského hydrometeorologického ústavu, kde zistím koncentrácie znečisťujúcich látok vo všetkých staniciach na území Slovenskej republiky. To už keď nemám mať dôveru ani voči Slovenskému hydrometeorologickému ústavu, tak potom ja tomu už absolútne nerozumiem, tejto vašej, podľa môjho názoru, absolútne zbytočnej a len zviditeľneniu slúžiacej iniciatíve! Veď trošku by fakt nezaškodilo sa prebrúzgať tým internetom, páni navrhovatelia, a zistiť, že to, čo chcete, sa už dávno, dávno deje.
Preto ja nevidím žiaden dôvod, aby som tento váš ekopopulistický návrh zákona podporil.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.10.2013 o 17:43 hod.
Mgr.
Andrej Kolesík
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán spolupredkladateľ, takisto aj vážený pán navrhovateľ, v zásade budem reagovať aj na svojho predrečníka vo faktickej, aj keď by som to nemal, ale v zásade sa obraciam k vám.
Páni, ja neviem, hovorí vám niečo slovenské príslovie "vykopávať otvorené dvere"? Lebo toto vy robíte. Všetko toto, čo navrhujete, sa už dnes a dlhé roky deje. Tak ako hovoril Martin Poliačik vo svojej faktickej, už dnes najväčší znečisťovatelia, zverejňujú podiel znečisťujúcich látok vypúšťaných do atmosféry. Veď tých veľkých znečisťovateľov nie sú tisíce! Veď to je zopár firiem, ktoré v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti a v rámci starostlivosti o životné prostredie zverejňujú tieto údaje, ktoré sú verejne dostupné širokej verejnosti, na svojich internetových sídlach. Či už sú to Slovenské elektrárne, alebo iné podniky.
A okrem toho, ak nemám dôveru voči týmto inštitúciám alebo súkromným spoločnostiam, ja si kliknem na stránku Slovenského hydrometeorologického ústavu, kde zistím koncentrácie znečisťujúcich látok vo všetkých staniciach na území Slovenskej republiky. To už keď nemám mať dôveru ani voči Slovenskému hydrometeorologickému ústavu, tak potom ja tomu už absolútne nerozumiem, tejto vašej, podľa môjho názoru, absolútne zbytočnej a len zviditeľneniu slúžiacej iniciatíve! Veď trošku by fakt nezaškodilo sa prebrúzgať tým internetom, páni navrhovatelia, a zistiť, že to, čo chcete, sa už dávno, dávno deje.
Preto ja nevidím žiaden dôvod, aby som tento váš ekopopulistický návrh zákona podporil.
Autorizovaný