58. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som veľmi rada, že v prípade tejto transpozície pán minister povedal takú vetu, že ide o úplnú transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, pretože nie vždy sa nám to podarí, však, pán minister. A ešte dnes budeme aj o takej hovoriť, kde nepôjde o úplnú transpozíciu. Ale som rada, že v tomto prípade ide o úplnú transpozíciu, aj keď napríklad smernicou, ktorá tiež nebola úplne transponovaná, bola smernica o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii a tak ďalej, ktorá bola už, vlastne jej implementačná doba uplynula už dávno a vlani pri jej skoro transpozícii sme sa dopočuli, že bude úplne transponovaná so smernicou o obetiach, ktorá tiež ešte nebude úplne transponovaná.
Takže vzhľadom na to, že táto problematika, ako viete, ma dlhodobo nielen zaujíma, ale tak trochu aj trápi, alebo dosť trápi, sme sa rozhodli s kolegami z poslaneckého klubu OĽaNO Erikou Jurinovou, Miroslavom Kadúcom a Evou Horváthovou predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 8, ktoré znejú:
"4. V § 87 ods. 1 úvodná veta znie: "Ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je".
5. V § 87 ods. 5 sa slová "trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202" nahrádzajú slovami "trestný čin znásilnenia podľa § 199, trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200".
6. Doterajší text § 88 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202."
7. Doterajší text § 91 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Výkon trestu uloženého za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 sa nepremlčuje."
8. § 120 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Výkon trestu uloženého za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 sa ani u mladistvého nepremlčuje."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zrušiť premlčanie trestného stíhania a výkonu trestu trestného činu sexuálneho zneužívania, a to aj v prípade mladistvých páchateľov, a zároveň predĺžiť premlčanie trestného stíhania pri trestnom čine znásilnenia a trestnom čine sexuálneho násilia až do doby troch rokov po tom, čo osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18. rok svojho veku.
Zámerom predkladateľov je zohľadniť práva obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov voči detským obetiam.
Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, než aká v súčasnosti platí na Slovensku. Vo Veľkej Británii sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.
Obete sexuálneho zneužívania sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní. Veľa obetí tejto trestnej činnosti trpiacich ďalekosiahlymi následkami tak zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Páchateľom v tomto prípade nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, ktoré majú na obete rozsiahly a dlhodobý, často celoživotný negatívny dopad. A nemáme ani zrátané, koľko obetí svoj život dobrovoľne ukončí práve kvôli týmto skúsenostiam.
V čl. II sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
"11. Za § 438g sa vkladá § 438h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 438h
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Premlčanie trestného stíhania za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 a premlčanie výkonu trestu za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 sa posudzuje podľa doterajších predpisov."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv navrhovanej právnej úpravy na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Prechodné ustanovenia sú navrhnuté tak, aby bola rešpektovaná zásada zákazu retroaktivity, t. j. premlčanie trestného stíhania za trestný čin sexuálneho zneužívania spáchaný do 31. decembra 2015 a premlčanie výkonu trestu za tento trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 sa posudzuje podľa doterajších predpisov.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990, zákona č. 105/1990, zákona č. 116/1990, zákona č. 87/1991, zákona č. 509/1991, zákona č. 264/1992, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994, zákona č. 153/1997, zákona č. 211/1997, zákona č. 252/1999, zákona č. 218/2000, zákona č. 261/2001, zákona č. 281/2001, zákona č. 23/2002, zákona č. 34/2002, zákona č. 95/2002, zákona č. 184/2002, zákona č. 215/2002, zákona č. 526/2002, zákona č. 504/2003, zákona č. 515/2003, zákona č. 150/2004, zákona č. 404/2004, zákona č. 635/2004, zákona č. 171/2005, zákona č. 266/2005, zákona č. 336/2005, zákona č. 118/2006, zákona č. 568/2007, zákona č. 214/2008, zákona č. 379/2008, zákona č. 129/2010, zákona č. 546/2010, zákona č. 130/2011, zákona č. 102/2014, zákona č. 106/2014, zákona č. 335/2014, zákona č. 39/2015 a zákona č. 117/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. § 106 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
"(4) Právo na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, ktorého trestnosť uplynutím premlčacej doby podľa osobitného zákona nezaniká, sa nepremlčuje."
2. Deviata časť sa dopÍňa dvadsiatou treťou hlavou, ktorá vrátane nadpisu znie:
"Dvadsiata tretia hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
§ 879u
Premlčanie práva na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom podľa § 106 ods. 4 účinného od 1. januára 2016, ktorý bol spáchaný do 31. decembra 2015, sa posudzuje podľa doterajších predpisov."
Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.
Odôvodnenie: Zámerom tohto bodu predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je, aby sa okrem trestného stíhania páchateľa mohli obete príslušných závažných trestných činov úspešne domôcť aj spravodlivého zadosťučinenia a odškodnenia. Cieľom je finančné zadosťučinenie škody spôsobenej predmetnými trestnými činmi, najmä morálnej škody, teda nemajetkovej ujmy, ktorým je v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. januára 2011 č. To/10/2011-427 aj kompenzácia (do istej miery) emocionálnych útrap poškodených.
Vzhľadom na to sa § 106 Občianskeho zákonníka dopĺňa odsekom 4, podľa ktorého sa nemá premlčiavať ani právo na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy (teda morálnej škody) spôsobenej trestným činom, ktorého trestnosť uplynutím premlčacej doby podľa osobitného zákona (Trestného zákona) nezaniká. Táto úprava bola zvolená vzhľadom na navrhované zrušenie premlčania trestnosti trestného činu sexuálneho zneužívania, ako aj na už existujúce zrušenie premlčania trestnosti určitých trestných činov v platnom Trestnom zákone. Nemajetková ujma sa výslovne uvádza v súvislosti s ustanoveniami § 11 a následnými Občianskeho zákonníka.
Zároveň sa ustanovuje, že premlčanie práva na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy (t. j. morálnej ujmy) spôsobenej trestným činom podľa § 106 ods. 4 účinného od 1. 1. 2016, ktorý bol spáchaný do 31. 12. 2015, sa má posudzovať podľa doterajších predpisov.
Rada by som povedala už len pár slov. Týka sa to toho, že my sme už s kolegami predkladali podobné návrhy noviel zákonov alebo pozmeňovacie návrhy k trestným činom najmä sexuálneho zneužívania na deťoch a ďalších opakovane. Napriek tomu, že sme prijali, podpísali, aj v tejto snemovni odhlasovali aj medzinárodné dohovory, ako je Lanzarotský dohovor, dokonca dva dni po tom, ako sme väčšinou 130 hlasov zo 131 odsúhlasili Lanzarotský dohovor, ktorý je typickým dohovorom na práva, ochranu práv detských obetí, sme zase len neprijali náš, vlastne náš návrh novely zákona, ktorým by sme zabránili alebo ktorým by sme presadili nepremlčiavanie trestných činov páchaných v týchto veľmi zložitých súvislostiach na detských obetiach. Ale už sme o tom tu povedali dosť.
Ja by som vás, vážení kolegovia, rada poprosila, aby ste sa nad tým aspoň zamysleli a možno aby ste aj povedali pár slov, čo si o tom myslíte, pretože, alebo prečo nebudete hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, ak máte takéto rozhodnutie. Pretože to, čo ma tu v tomto parlamente mrzí zo všetkého najviac, je to, že nikto v rozprave neprednesie žiadnu výhradu. A pritom všetci vieme, že takáto právna úprava, ktorú predkladáme, nemá žiadny politický cieľ, iba snahu pomôcť obetiam, aj predchádzať takýmto skutkom, ktoré budú páchané na ďalších obetiach, nevinných obetiach. Pre nás naozaj nie je prvoradé potrestanie páchateľov, ale ochrana obetí.
A myslím, že vláda by si mala aj v tejto oblasti plniť svoje povinnosti aj voči medzinárodným záväzkom, ale ešte viacej voči vlastným občanom. Tak to považuje aj pre nás záväzná smernica, ktorú budeme o chvíľu tiež spomínať.
A rada by som ešte maličký dôvetok. Ja som sa včera vrátila z Bruselu. Bola som na konferencii, ktorá bola v Európskom parlamente. Týkala sa práve transpozície smernice o obetiach, ale okrem iného v diskusii sa hovorilo veľa aj o odškodňovaní obetí násilných trestných činov. Môžem povedať, že z 22 organizácií na pomoc obetiam, ktoré na konferencii boli, a týchto krajín, z ktorých boli, má Slovensko veľmi nepriaznivé body alebo má veľa zlých bodov, pretože veľmi málo odškodňujeme našich vlastných občanov za skutky, ktoré sa im stali, ktorým boli vystavení nevinne a ktorým štát ako inštitúcia nedokázal pomôcť ich ochrániť a má preto morálnu povinnosť ich odškodniť.
Dávam vám teda do pozornosti náš návrh a prosím vás o jeho podporu. Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja vnímam, pani poslankyňa, že je to pozmeňujúci návrh, ktorý ide nad rámec tej predloženej novely, ale som presvedčený o tom, že po tom, čo obsahovo už bol dvakrát odôvodnený v pléne, tak sú všetci poslanci s ním dostatočne oboznámení, a verím tomu, že pán minister tiež zváži, či by, koniec koncov dnes sme tu už mali niekoľko pozmeňovákov, ktoré ale vôbec nesúvis..., tu je aspoň súvis, ktoré vôbec nesúviseli, a prešli. Dokonca predseda parlamentu jeden taký podával a tiež prešiel. Takže možno v rámci poslednej schôdze a toho, že ak máme nejaké resty za posledné štyri roky, tak by bolo dobré ich napraviť, tak toto by mohlo byť sympatickou bodkou tiež a ak by ten pozmeňovák prešiel, tak by sa situácia ohľadom premlčiavania tak ťažkých zločinov mohla zmeniť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S reakciou pani poslankyňa Šípošová, má slovo.

Ja ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi za podporu a to je všetko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi stručne zareagujem na rozpravu. V podstate vystúpila pani poslankyňa Šípošová.
Vy, samozrejme, viete, že myslíme to s ochranou obetí v celom rozsahu úplne vážne, v podstate pracuje komisia, ktorá spracováva na ministerstve spravodlivosti, ktorej ste aj vy členkou, ktorá spracováva vlastne celú problematiku ochrany obetí. Ide pomalšie, ako by som si predstavoval, ale napriek tomu pokračuje. A tento návrh, ktorý tuná máme dnes, v podstate ja by som vás si dovolil len zľahka poopraviť, že tu nejde o ochranu len občanov iných krajín Európskej únie, ale aj o ochranu našich občanov, veď predsa tak isto keď pristúpime k tejto smernici, tak aj naši občania, ktorí budú chránení na území Slovenskej republiky, veď predsa keď sa kdekoľvek presťahujú, tak na základe práve tejto právnej úpravy budú tak isto chránení aj v tej inej krajine. Čiže myslím si, že naši občania tiež budú z tohto benefitovať alebo teda budú mať z toho úžitok.
Ja práve preto, že tá úprava ochrany obetí násilných trestných činov je otázkou na komplexné spracovanie, tak som presvedčený o tom, že aj tá téma, o ktorej, alebo ktorá je predmetom pozmeňovacieho návrhu, ktorý ste predniesli dnes, že bude vhodnejšie to zabaliť do jedného balíka ochrany obetí - či už sexuálneho násilia, alebo iného násilia všeobecne. A preto si myslím, že by bolo vhodnejšie to potom riešiť komplexne naraz v jednom balíku a nie takto čiastkovo to sekať. Tak toľko môj názor.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Takže, vážené panie poslankyne, poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 o mediácii.
Účelom návrhu zákona je čiastočná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vymedzuje predpoklady nestranného a nezaujatého výkonu mediácie a novým spôsobom definuje štandard alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov členských štátov Európskej únie.
Úplnú transpozíciu smernice realizuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolugescii s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v podobe osobitného návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý bol predložený tiež do legislatívneho procesu a jeho účinnosť sa predpokladá v zmysle návrhu na 1. januára 2016.
V súvislosti s nevyhnutnosťou transpozície smernice je potrebné v návrhu zákona najmä definovať spotrebiteľský spor na účely mediácie, precizovať povinnosti mediátora a mediačného centra, upraviť odklony dojednávania, trvania a zániku dohody o začatí mediácií pre prípad spotrebiteľských sporov, upraviť odmeňovanie mediátora v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov, zaviesť transparentnosť zverejňovania a poskytovania informácií mediátorom a mediačným centrom, precizovať požiadavky odbornej prípravy a odbornej skúšky mediátora a jeho ďalšieho vzdelávania, precizovať požiadavky na činnosť mediačného centra, precizovať výkon mediácie a osobitne okamih jej začatia a skončenia mediácie.
Toľko k úvodnému slovu.
Ešte by som sa chcel vyjadriť k spoločnej správe. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje ku skvalitneniu novej právnej úpravy, a súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním tieto schváliť. Po schválení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prosím, chcem požiadať teda alebo odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky o schválenie vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení uvedených výborov vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tie sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1693a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 753 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, vážení prítomní, kolegovia poslanci, dovoľte mi v druhom čítaní k zákonu o mediácii predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Úvodom by som chcela najskôr vyjadriť svoje rozhorčenie nad tým, že prepustených alebo uvoľnených zrušených 20 bodov ma trošku vyrušilo v príprave na tento pozmeňujúci návrh aj na moje vystúpenie, pretože žiadalo sa mi doladiť ešte komunikáciu a nechať si objasniť mnohé argumenty zo strany mediátorskej obce. No ale tak už keď to život takto priniesol, predkladám to v takej podobe a vystúpim tak, ako som pripravená.
Chcem poukázať na to, že, samozrejme, vo všeobecnosti možno hodnotiť, že zákon o mediácii, vládny návrh novely tohto zákona vníma mediátorská obec, ako som to mala možnosť doteraz odkomunikovať, pozitívne. V podstate zásadné pripomienky, ktoré sa týkali hlavne zrušenia povinnosti zápisu dohody o začatí mediácie do Notárskeho centrálneho registra listín, že táto povinnosť bola zrušená, vítajú teda pozitívne zástupcovia Asociácie mediátorov Slovenska, avšak súčasne vyjadrili nie úplnú spokojnosť s tým, že do zákona o mediácii, tento zákon o mediácii nebol prepojený so súdnym procesom, nebol prepojený s Občianskym súdnym poriadkom.
Ja predpokladám, že túto informáciu máte, pán minister, a verím, že možno aj toto moje vystúpenie prispeje k tomu, aby do budúcna, ak sa bude znova zákon o mediácii otvárať, že budú do tohto zákona o mediácii zapracované aj konkrétne inštitúty, ktoré umožnia včleniť mediáciu ako organickú a prirodzenú súčasť do súdneho konania, do súdneho procesu. Poukazujú hlavne na príklady našich susedných štátov, či už je to Česko alebo Poľsko; Poľsko je dokonca na tom ešte lepšie; kde na rozdiel od súčasných možností sudcu, ktorý môže nariadiť dohodu a zmier, môže vyzvať účastníkov súdneho konania k uzavretiu dohody, tak v Čechách, mám informáciu o tom, sudcovia priamo v určitých prípadoch – hlavne v oblasti rodinného práva, hlavne keď sa má zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, sudcovia tam v Čechách majú poverenie, majú možnosť priam nariadiť mediačné konanie, prípadne informatívne trojhodinové stretnutie s mediátorom. Takýmto opatrením sa, samozrejme, zvyšuje význam aj status mediátora ako takého a takýmto spôsobom je možné prispieť k ďaleko väčšej vymožiteľnosti práva, takýmto spôsobom je možné odbúravať agendu súdu, súdov od prípadov, ktoré sú priam ideálne na alternatívne alebo mediačné konanie.
Toto, čo sa týka takých určitých výhrad alebo postoja zástupcov Asociácie mediátorov Slovenska, čo sa týka môjho postrehu alebo môjho postoja, s tým súvisí aj pripravený pozmeňujúci návrh. Ja som ponímala tento návrh zákona o mediácii ako snahu istým spôsobom zrovnoprávniť alebo vyvážiť pozície mediátora voči iným právnickým povolaniam, akými sú advokát alebo notár. A preto ma prekvapuje, že ak tu dlhodobo bola požiadavka zrovnoprávniť aj mediačnú dohodu s notárskou zápisnicou, v ktorej by bola vlastne zaregistrovaná, zapísaná táto dohoda oboch sporových strán, prekvapuje ma, že napriek odbúranej povinnosti zapísať každú dohodu do Notárskeho centrálneho registra listín stále tento zákon používa možnosť zápisu do Notárskeho centrálneho registra listín v prípade, ak sa strany nedohodnú o začatí mediácie, nedohodnú na začatí mediácie prostredníctvom zápisu do knihy mediátorov. Zdá sa mi tá uložená povinnosť na informáciu mediátora, na podanie informácie mediátora smerom k účastníkovi sporu, ktorý iniciuje toto mediačné konanie o tom, že môže riešiť, alebo môže začať, spustiť mediačné konanie buď dohodou, ktorá bude zapísaná do knihy mediátorov, alebo dohodou o spísaní, zápisom dohody o začatí mediácie do Notárskeho centrálneho registra listín ako nenáležité a prebytočné, ako nenáležitá a prebytočná povinnosť.
Takže myslím si, že ak naozaj sme to mysleli s posilnením pozície mediátorov vážne, ak sme to mysleli vážne aj s posilneným statusom mediačných centier, tak zdá sa mi vlastne táto povinnosť mediátora informovať účastníka sporu o možnosti postupovať aj cestou zápisu dohody o začatí mediácie cez register listín ako nadbytočná. Neviem si to úplne vysvetliť, prečo to tam je.
Nemám vedomosť o tom, aby, ak sa rozhodnú účastníci sporu riešiť svoj spor cez notára, ktorý je zároveň aj mediátorom, neviem o tom, aby zákon o notároch, ktorý reguluje alebo teda upravuje činnosť notárov, aby títo notári mali povinnosť informovať účastníkov sporov o tom, že môžu svoj spor riešiť aj prostredníctvom mediátora. Vnímam to svojím spôsobom aj ako možno taký tlak alebo úsilie notárskej lobby nejakým spôsobom vstúpiť do činnosti mediátorov. Aj keď to bolo obhajované a viem, odznelo to aj v rámci rokovania na hospodárskom výbore, že niektorí účastníci sporu pre získanie vyššieho stupňa právnej istoty si nechávajú radšej tieto mediačné dohody zapisovať a prekontrolovávať, nejak judikovať cestou zápisu do Notárskeho centrálneho registra listín.
Prečítam teda môj pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 20 v § 13 ods. 3 druhej vete sa slová "§14 ods. 8" nahrádzajú slovami "§14 ods. 7".
2. V bode 20 v § 14 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 3 až 7.
3. V čl. I bode 20 v § 14 ods. 7 prvej vete sa vypúšťajú slová "alebo požiadať o uloženie dohody alebo potvrdenia o skončení mediácie v registri listín."
4. Čl. III sa vypúšťa.
Odôvodnenie k bodom 1 až 4: Vládou novonavrhnuté znenie § 14 zadefinovalo na základe poznatkov z aplikačnej praxe nanovo okamih začatia mediácie. Ten spočíva v zápise dohody o začatí mediácie do knihy mediácií, ktorú vedie mediátor. Napriek veľmi vítanej a potrebnej zmene však vládna novela aj naďalej počíta aj s doterajším kritizovaným postupom, kedy mediácia začína zapísaním dohody o začatí mediácie do Notárskeho centrálneho registra listín.
Zavedenie dualizmu do určenia momentu začatia mediácie je nadbytočné, do istej miery pre účastníkov konania aj mätúce a pre samotného mediátora to znamená len riziko zvýšenia administratívy. Mediátor totiž musí viesť knihu mediácií aj vtedy, ak sa dohoda o začatí mediácie vloží do Notárskeho centrálneho registra listín. Mediátor tak bude nútený vykonávať časť úkonov duplicitne. V takýchto situáciách bude mať pôvodný zámer vlády, t. j. zjednodušenie začatia mediácie, presne opačný efekt.
Nadbytočnosť a neopodstatnenosť ponechania takej možnosti začatia mediácie (hoci na požiadanie jednej zo strán mediácie) teda spočíva v uložení dohody o začatí mediácie do Notárskeho centrálneho registra listín, možno vidieť aj v tom, že vo vzťahu k prípadnému súdnemu konaniu bude mať dohoda o začatí mediácie zaznamenaná v knihe mediácií rovnaké právne účinky ako navrhovaný alternatívny zápis takejto dohody do Notárskeho centrálneho registra listín. Mediátor má pritom voči súdu úplne rovnaké povinnosti ako notár.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa v bode 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhuje zrušenie možnosti registrácie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. Body 1 až 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sú len bezprostredne súvisiacimi legislatívno-technickými úpravami.
Tak ja verím, že znenie, obsah tohto môjho pozmeňujúceho návrhu aj keď nebude schválený, ako predpokladám, bude vzatý v úvahu a v budúcnosti, ak sa zákon o mediácii bude otvárať, tak sa nejakým spôsobom vylúči stále zaužívaný inštitút postupu účastníka sporu cez možnosť výberu zápisu o dohode na začatí mediácií do Notárskeho centrálneho registra listín.
Rovnako tak predpokladám a dúfam, že pri najbližšom otváraní zákona o mediácii sa zákonodarcovia a navrhovatelia zamyslia aj nad možnosťou zavedenia inštitútu exekučného titulu na uzavreté mediačné dohody. Veľmi by to pomohlo zvýšeniu významu mediačného konania a sfunkčneniu mediácie ako takej, prevažne v obchodných veciach.
No a napokon na zamyslenie by bolo, ak by sa v budúcnosti zákon o mediácii otváral, to bola tiež jedna z požiadaviek mediátorskej obce, ktorá nebola zapracovaná, týkala by sa nariadenia súdu postupovať riešením také spory, kde jeden z účastníkov súdneho konania je oslobodený od úhrady súdneho poplatku. Tých námetov je, samozrejme, viacero. Ja verím, že postupne bude upravovaný zákon tak, aby sa cestou mimosúdnych foriem, mediačného konania odbremeňovali súdy a aby takýmto spôsobom občania mali možnosť využívaním služieb mediátorov lepšie, mali možnosť lepšie dosahovať spravodlivosť a svoje práva.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, poslanci, účelom návrhu zákona je vytvoriť novú formu obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie. Príkladom takéhoto investovania sú investície zo začínajúcich podnikov s vysokým inovačným a rastovým potenciálom, ktoré si však nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk. Pri rizikovom investovaní do základného imania je nevyhnutné flexibilné nastavenie vstupu koexistencie a výstupu investora nad rámec toho, čo umožňujú v súčasnosti existujúce formy obchodných spoločností v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Navrhuje sa preto, aby sa táto obchodná spoločnosť nazývala jednoduchou spoločnosťou na akcie. Táto nová obchodná spoločnosť predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti preberajúcu niektoré prvky spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň akciovej spoločnosti.
Ešte k stanovisku k spoločnej správe, stotožňujeme sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh zákona, ktorý vláda pripravila a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Zároveň určila Ústavnoprávny výbor NR SR ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci NR SR, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení uvedených výborov vyplýva sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1713a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru NR SR č. 755 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi NR SR informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.