58. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcem poďakovať za tú diskusiu aj napriek tomu, že jej obsah išiel značne nad rámec toho zákona, ktorý predkladáme, to znamená riešenie materského ako takého.

Pokúsim sa zaujať stanovisko aj k tým návrhom, ktoré tu odzneli.

K pánovi Kaníkovi. Ani tu nie je z úcty, už keď ma sedem razy vyzval, mohol ostať a reagovať a čakať nejakú odpoveď, veď v konečnej miere aj to, čo riešime dnes po jedenástich rokoch (vdovy a vdovci) je jeho maslo na hlave. Jedenásť rokov to tu takto bolo. (Potlesk.) Starodôchodcovia, novodôchodcovia, to je jeho maslo na hlave, preto tvrdý populizmus. V tomto období my sme prijali dôchodkovú reformu systémovo, veď sme len v nejakom prechodnom období, čo sa týka formy prechodu z takzvaného švajčiarskeho modelu, to znamená 50 % vývoj miezd a vývoj cien na novú takzvanú dôchodcovskú infláciu. Prognózy Inštitútu finančnej politiky hovoria úplne jasne. Už o dva roky sa predpokladá, že tá dôchodcovská inflácia má narásť niečo cez 2-percentá. To znamená, to je vo vývoji, to sa nedá zákonom upravovať podľa toho, ako v ktorom kalendárnom roku vychádzajú isté čísla, ktoré s tým súvisia, nehovoriac o tom, že tie najslabšie príjmové skupiny dôchodcov my riešime. Navýšili sme vianočný dôchodok a pre budúci rok je po prvý raz v praxi realizovaný minimálny dôchodok, ktorý znova rieši vážne kategórie, kategórie ľudí z hľadiska tých najnižších dôchodcov. To znamená, že z jeho strany to vyznieva možno skôr ako irónia. Opakujem ešte raz. Je záujem riešiť, máme záujem riešiť aj budeme riešiť toto. Ja sa netajím s tým, že nejaká vízia pre budúcnosť, pre to budúce obdobie z pohľadu nášho je možno trinásty dôchodok, ktorým by sa mali v nejakom období začať aj isté veci riešiť. Ale tu sa diskutuje napríklad o ústavnom riešení I. aj II. dôchodkového piliera. A vlastne spochybňuje tie veci, lebo však chceme zakotviť niečo to, čo sme prijali. Ale, ešte raz, nechcem riešiť tento problém. Meritum tej veci je niekde úplne inde.

K pánovi Mihálovi, čo sa týka tej odvodovej úľavy zákona ohľadom hladových dolín. Rozumiem tomu. My tie návrhy a opatrenia sme prijali. Ja nemôžem tvrdiť, že sú plne štandardné. Vôbec pozitívna diskriminácia je neštandardné riešenie, pretože my máme záujem zvýhodniť ľudí, ktorí žijú v tých regiónoch, kde tá nezamestnanosť je najvyššia, aby sme im pomohli v tej sociálno-ekonomickej situácii, v prvom rade sa zamestnať a vôbec dvihnúť tú životnú úroveň. To nie sú štandardné veci a sú asi prechodné. Iste to nebude trvať donekonečna, ak sa nám podarí ľudí v ďaleko väčšej miere zamestnať a jednoducho zvýšiť tú ich životnú úroveň, asi sa potom tie opatrenia budú postupne meniť. Konzultoval som aj s kolegami tú otázku, áno, je tu dvanásť mesiacov, šesť mesiacov, ale znova to je tá pozitívna diskriminácia. Priznám sa, že konzultácie bežali predtým aj so zamestnávateľmi, aj so Sociálnou poisťovňou. Čo sa týka tej praktickej realizácie, nenarazili sme tam na nejaký problém. Ono všeobecne platí, že vznik a zánik toho poistenia môže nastať aj v priebehu mesiaca. Ale ja vôbec nevylučujem, že tejto k problematike sa eventuálne vrátime a budeme hľadať nejaké riešenie, ktoré by mohlo pomôcť tým účtovníčkam, ktoré sa touto problematikou reálne zaoberajú.

V tejto chvíli k tomu návrhu snáď len toľko.

Ale teraz k tomu zákonu, ktorý je predmetom rokovania.

Je tu obdobie a situácia, keď aj v rámci Európskej únie sa veľmi vážne o tejto problematike diskutuje. Ja sa priznám, že viackrát som odpovedal aj na upozornenia a listy z OECD, ktorá žiadala Slovenskú republiku, aby sme znížili ten počet týždňov, v ktorom ženy matky poberajú materské. To tvrdo odmietam. Nevidím na to dôvod a osobne si myslím, že by bolo veľmi zlé, aby sa unifikovala takáto právna norma a rovnako pristupovalo k tomu v Nemecku, Francúzsku, na Slovensku. Máme svoje vlastné špecifiká a podmienky, tu jednoducho treba vychádzať z toho. A ja som osobne rád, že sme v prvej trojke v rámci Európskej únie z hľadiska tej pomoci.

A tá perspektíva aj z hľadiska budúceho roku je z môjho pohľadu úplne jasná. Treba to, ešte raz, zvýšiť o tých 5 %, aby sme dosiahli plnú náhradu straty príjmu tej matky, ktorá na tú materskú jednoducho odišla. Veď riešime problémy aj demografie, ďalších vecí. A toto všetko je potrebné jednoducho pri takýchto skutočnostiach zvážiť, a preto si myslím, že aj projekty, ktoré sme ponúkli, zosúladenie rodiny a práce, to všetko smeruje k mladým rodinám. Je veľa matiek, ktoré majú záujem udržať istý kontakt aj v priebehu výchovy detí, dajme tomu, v tých prvých troch rokoch so svojim pracoviskom a zamestnaním. No tak vytvárame na to podmienky. Opakujem, nevyháňame ženy z materskej do práce, ale tam, kde je vytvorený ten predpoklad a podmienka, tak tam dávame tú šancu. Myslím si, že toto je veľmi dôležité.

A, opakujem ešte raz, to nie je nič populistické, som presvedčený, že dnes pri navýšení na tých 70 % toho príjmu dosiahne tá žena matka 91,2 % čistého príjmu z toho predchádzajúceho obdobia. Už to je relatívne veľmi pozitívne. A ak sa nám podarí po tom budúcom období v tomto trende pokračovať, som presvedčený, že nielen to bude pozitívne prijaté, ale aj bude to mať priaznivú odozvu aj vo viacerých oblastiach, ktoré ja som sa tu už snažil jednoducho naznačiť.

Treba vidieť aj tú skutočnosť, že ženy, ako postupuje tá doba, kedy rodia prvé deti, sa posúva do ich vyššieho veku. Treba reagovať aj na to. To znamená, je prirodzené, že predtým pracujú, majú sa záujem niekde pracovne uchytiť. No aj na to je potrebné v súvislosti tým materským reagovať a jednoducho pozitívne riešiť tie ženy matky, ktoré predtým pracovali, aby na tom materskom sa to adekvátne prejavilo.

A, samozrejmá vec, v maximálnej miere podporujem aj odstránenie tej diskriminácie, ktorá tu jedenásť rokov trvala, keď pán Kaník svojím rozhodnutím zaviedol dve skupiny, nerovnaké skupiny (vdovy, vdovci), a preto v plnej miere podporujem ten návrh, ktorý sme tu predložili. Ja som ho sľúbil predložiť, prebehlo k nemu aj medzirezortné pripomienkové konanie, len bolo potrebné si niektoré tie veci ešte zanalyzovať a vyjasniť hlavne so Sociálnou poisťovňou. Tu treba vidieť, že sa vraciame niekde jedenásť rokov dozadu. To nie je jednoduché aj z hľadiska analýzy a všetkých ostatných vecí, ktoré s tým úzko súvisia, ale som osobne presvedčený, že odstráni sa skrivodlivosť a nastane spravodlivosť a objektívnosť aj v tejto oblasti, že nebudú riešené dve kategórie vdov a vdovcov, či už to bolo pred rokom 2004 alebo v tomto období.Uchádzam sa o podporu tohto zákona. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi farmaceutickým priemyslom a zdravotníckymi pracovníkmi. Tento návrh zákona predstavuje jednu zo zmien v zdravotníctve, ktorá bude viesť k vyššej miere transparentnosti v oblasti liekovej politiky a bol pripravený v úzkej spolupráci s Transparency International Slovakia. Táto spolupráca je zárukou veľmi vysoko nastavených kritérií transparentnosti, ktorá je jednou zo základných ciest k neustálemu zlepšovaniu prostredia v oblasti liekovej politiky.

Všetky subjekty farmaceutického priemyslu budú každý polrok predkladať Národnému centru zdravotníckych informácií správu o výdavkoch na propagáciu, marketing a na peňažné a nepeňažné plnenie za predchádzajúci kalendárny polrok poskytnutých zdravotníckym pracovníkom priamo alebo nepriamo prostredníctvom tretej osoby. Údaje z tejto správy budú prehľadným spôsobom zverejnené na webovom sídle Národného centra zdravotníckych informácií.

V článku II návrhu zákona sa vzhľadom na spresnenie oznamovacích povinností v zákone č. 362/2011 Z. z. vypúšťa oznamovacia povinnosť zdravotníckeho pracovníka z ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, čím dochádza k významnému znižovania administratívnej záťaže zdravotníckych pracovníkov.Návrh zákona bol prerokovaný na vláde Slovenskej republiky 26. 8. 2015. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a informoval vás o spoločnej správe výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1956 z 24. septembra 2015 pridelila uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Zároveň rozhodla, že výbor pre zdravotníctvo bude gestorským výborom. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Uvedené výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor rokoval o návrhu zákona dňa 10. novembra 2015 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 22 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 22 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Pani podpredsedníčka, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom úpravy predloženého návrhu zákona je transpozícia smernice Európskej únie upravujúcej podmienky výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov najmä zavedením kombinovaných zdravotných varovaní na spotrebiteľskom balení tabakových výrobkov, zavedením povinností na uvádzanie nových kategórií tabakových výrobkov, úpravou podmienok cezhraničného predaja, reguláciou reklamy, označovanie vrátane uvádzania elektronických cigariet a bylinných cigariet.

Tabakové výrobky nie sú bežné komodity a vzhľadom na škodlivé účinky tabaku na ľudské zdravie by sa mal veľký význam pripisovať ochrane zdravia, a to predovšetkým znižovaniu výskytu fajčenia u mladých ľudí. Cieľom návrhu zákona je preto zaviesť opatrenia, ktoré budú viesť k zníženiu experimentácie a výskytu užívania tabakových a súvisiacich výrobkov medzi deťmi a medzi mládežou.

Veľkosť vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami a narastajúca tendencia výrobcov tabakových výrobkov sústreďovať výrobu celej Európskej únie do malého počtu výrobných závodov v Únii a z toho vyplývajúci významný cezhraničný obchod s tabakovými a súvisiacimi výrobkami si vyžaduje prijatie prísnejšieho legislatívneho opatrenia.

Legislatívne opatrenia na úrovni Európskej únie je tiež potrebné realizovať s ohľadom na vykonanie Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku z mája 2003, ktorého ustanoveniami sú Európska únia aj členské štáty viazané.S návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj niektoré ďalšie s tým súvisiace zákony. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k vládnemu návrhu zákona o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a informoval vás o spoločnej správe výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1957 z 24. septembra 2015 pridelila uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre zdravotníctvo. Zároveň rozhodla, že výbor pre zdravotníctvo bude gestorským výborom. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov.
Uvedené výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor rokoval dňa 10. novembra 2015 a odporučil návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 46 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 46 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Pani predsedajúca, ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom úpravy predloženého návrhu zákona je odstránenie transpozičných nedostatkov súvisiacich so smernicou 2004/23 Európskeho spoločenstva, Rady a Európskeho parlamentu ustanovujúcou normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovaní, konzervovaní a skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek, a to vo vzťahu k výkonu inšpekcie tkanivových zariadení.

Riešia sa aj niektoré problémy z aplikačnej praxe, predovšetkým zavádza sa povinný systém kvality predtkanivového zariadenia, upravujú sa povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k zabezpečeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pri preprave dieťaťa transportným inkubátorom a pri preprave dieťaťa, ktorému zlyhávajú základné životné funkcie, ktoré bezprostredne ohrozujú jeho život, medzi zdravotníckymi zariadeniami ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Upravuje sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri udalostiach s hromadným postihnutím osôb a s tým súvisiace povinnosti operačného strediska a ambulancií záchrannej zdravotnej služby.

Pre administratívnu náročnosť platnej právnej úpravy sa upravuje, že medzinárodnú klasifikáciu chorôb bude zverejňovať Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na svojom webovom sídle.Predmetom úpravy vládneho návrhu zákona je aj stanovenie minimálnej výšky základnej zložky mzdy pre vymedzenú skupinu zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú u takého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, a u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje ambulanciu záchrannej zdravotnej služby. Ďakujem pekne za pozornosť vážené panie poslankyne, páni poslanci.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som vystúpila ako spravodajkyňa výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1780a), a informovala vás o spoločnej správe výborov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2067 zo 7. októbra 2015 pridelila uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Zároveň rozhodla, že výbor pre zdravotníctvo bude gestorským výborom. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote.

Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

Ústavnoprávny výbor súhlasil s návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Gestorský výbor rokoval dňa 10. novembra 2015 o návrhu zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Časť IV spoločnej správy obsahuje štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.Pani predsedajúca, skončila som, môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Andreánskeho a Emílie Müllerovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1780).
Po prvé. V článku I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: „V poznámke pod čiarou k odkazu 45 sa vypúšťajú slová „§ 44 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 53/2015 Z. z.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie. Poznámka pod čiarou sa upravuje s ohľadom na úpravu v bode 2 tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorou sa zavádza ďalšia povinnosť poskytovateľa vrátane odkazu na príslušný právny predpis (§ 79 ods. 1 písm. ah) a poznámka pod čiarou k odkazu 55jap.
Po druhé. V čl. I bode 8 sa § 79 ods. 1 dopĺňa písmenom ah), ktoré znie: „ah) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť55jap)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 55jap znie: „55jap) § 44 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 53/2015 Z. z.“
V nadväznosti na túto úpravu sa v dotknutom bode vykonajú príslušné legislatívnotechnické úpravy.

Odôvodnenie.

Zo všeobecných povinností poskytovateľa ustanovených v § 79 ods. 1 písm. a) sa osobitne vyníma povinnosť dodržiavať predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na kompetencie samosprávnych krajov pri kontrole plnenia povinností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s dodržiavaním cenníka všetkých zdravotných výkonov a zoznamu zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých možno požadovať úhradu, je opodstatnené, aby túto povinnosť rovnako kontroloval samosprávny kraj, a nie orgán príslušný na vydanie povolenia, ako pri uvedenom § 79 ods. 1 písm. a).

Okrem toho poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia predkladať cenník všetkých zdravotných výkonov a zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých možno požadovať úhradu, ako aj ich zmeny, rovnako samosprávnemu kraju.
Po tretie. V článku I sa za bod 15 vkladajú nové body 16 až 18, ktoré znejú:

Bod 16. V § 81 ods. 1 písm. a) sa za slová „až zw)“ vkladajú slová „a ah)“.

Bod 17. V § 81 ods. 1 písm. g) sa na konci pripájajú slová „a ah)“.

Bod 18. V § 81 ods. 2 sa slová „Orgán príslušný na vydanie povolenia, ministerstvo zdravotníctva a komora príslušná na vydanie licencie sú oprávnené“ nahrádzajú slovami „Orgány dozoru podľa odseku 1 sú oprávnené“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie. Ustanovuje sa, že dozor nad dodržiavaním povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť bude vykonávať samosprávny kraj príslušný podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia.
Po štvrté. V článku I sa za bod 18 vkladajú nové body 19 až 21, ktoré znejú:

Bod 19. V § 82 ods. 9 sa na konci pripájajú slová „a za porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. ah) pokutu až do 16 596 eur“.

Bod 20. V § 83 odsek 1 znie: „Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán príslušný na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona (§ 81 ods. 1) zistil porušenie povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.“

Bod 21. V § 83 ods. 3 sa slová „orgán príslušný na vydanie povolenia, ministerstvo zdravotníctva alebo komora“ nahrádzajú slovami „orgán príslušný na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona (§ 81 ods. 1)“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie.

Ustanovuje sa výška pokuty za porušenie povinnosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na skutočnosť, že táto povinnosť bola doteraz zahrnutá v ustanovení § 79 ods. 1 písm. a), preto sa výška pokuty za porušenie povinnosti uvedenej v písmene ah) navrhuje v rovnakej výške ako pri porušení povinnosti uvedenej v písmene a).

Súčasne sa z dôvodu rozšírenia kontrolných kompetencií samosprávnych krajov navrhuje aj predĺženie lehôt na začatie konania o uložení pokuty. Tieto lehoty sa primerane zosúlaďujú s ďalšími právnymi predpismi v oblasti zdravotníctva upravujúcimi ukladanie pokút za porušenie povinností.
Po piate. V čl. I bode 19 sa § 102t dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „Poskytovateľ, ktorý poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína, a poskytovateľ, ktorý poskytuje špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore pediatria, na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2015, je povinný požiadať o zmenu povolenia najneskôr do 31. decembra 2019. Ak poskytovateľ podľa prvej vety v lehote podľa prvej vety o zmenu povolenia nepožiada alebo nezíska povolenie do 31. mája 2020, povolenie stráca platnosť 31. mája 2020.“

Odôvodnenie. Umožňuje sa, aby poskytovatelia špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína a v špecializačnom odbore pediatria mohli prevádzkovať svoje ambulancie do doby, kým si doplnia vzdelanie v inom príbuznom špecializačnom odbore. Takáto špecializačná príprava trvá spravidla 3 roky.
Po šieste. V čl. III sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 7 ods. 7 sa slová „je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať“ nahrádzajú slovom „poskytuje“.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.Odôvodnenie. Ustanovenie sa zosúlaďuje so zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje vydávanie povolení pre zdravotnícke zariadenia.
Pani predsedajúca, skončila som.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ja už som k nemu vystupoval aj v prvom čítaní, kde som vyčítal trochu pánovi ministrovi, že málo rokuje s príslušnými stavovskými organizáciami a hlavne s odborármi, čo ma teda hlavne pri socialistickej vláde trochu prekvapuje. Tá situácia sa, žiaľ, medzi prvým a druhým čítaním o tomto návrhu nejako výrazne nezlepšila, aspoň podľa informácií, ktoré mám. Stretnutie k tomu bolo iba na výbore pre zdravotníctvo, kde teda prišli predstaviteľky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, ale aj ostatných stavovských organizácií zastupujúcich zdravotníkov, o ktorých sa hovorí a ktorých sa táto regulovaná úprava miezd má dotýkať, takisto zástupcovia príslušných odborov. Takže to je hneď na úvod ako výčitka, aby som sa trochu vrátil k svojmu vystúpeniu v prvom čítaní.
A teraz k samotnému zákonu. Ja som si dovolil s malou nadsázkou ho nazvať v prvom čítaní ako predvoj tretieho sociálneho balíčka vlády Roberta Fica, ktorý ešte všetci očakávame s tým, že bude avizovaný a oznámený. A v princípe aj preto sa bolo dôležité ponáhľať s prvým čítaním na mimoriadnej schôdzi, na čo sa veľmi nepamätám, že sme zvolali pre prvé čítanie mimoriadnu schôdzu k tomuto. Sa pamätáte, po skončení predchádzajúcej schôdze bola mimoriadna schôdza s jediným bodom s prvým čítaním tohto vládneho návrhu zákona. Ten dôvod je jednoduchý, lebo vláda sa ho snaží schváliť na tejto schôdzi v druhom a treťom čítaní preto, aby zvýšenie miezd, ktoré by mal priniesť v praxi, sa uskutočnilo tak, aby zdravotníci dostali vyššie platy vo februári, keďže sú 5. marca parlamentné voľby, tak malo by im to zlepšiť náladu tak, aby volili vládnu stranu SMER.
Tento návrh zákona je vlastne o tom, čo pôvodne riešil zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorý v roku 2012 schválila táto snemovňa na konci vlády Ivety Radičovej veľkou väčšinou hlasov, 141 poslancov hlasovalo za ten vládny návrh zákona. Ale potom v lete 2012 Ústavný súd najprv pozastavil jeho účinnosť a v roku 2013 zase v letných mesiacoch vyhlásil za protiústavný a ten hlavný dôvod, prečo sa k tomu vraciam, je ten, že dôvod, ktorý povedal Ústavný súd ako najdôležitejší, prečo je protiústavný tento zákon, je skutočnosť, že nemožno zvyšovať platy zdravotníkov ak nie sú dostatočne kryté. V tom čase to bolo trošku paradoxné, pretože práve na júnovej schôdzi 2012 Národná rada uvoľnila rezervu 50 mil. eur, ktorá bola určená na krytie zvýšenia miezd. Z takéhoto dôvodu to Národná rada uvoľnila. Napriek tomu hneď v júli Ústavný súd rozhodol, že najprv pozastavil účinnosť tohto návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a o rok na to ho vyhlásil za protiústavný z dôvodu, že nebol dostatočne krytý. Faktom bolo, že v praxi sa prejavovali problémy s jeho krytím, ktoré spočívali v tom, že neprichádzali včas peniaze zo zdravotných poisťovní do nemocníc, a teda nebolo z čoho zvyšovať tieto platy. Hovorím to preto, lebo sa hneď chcem presunúť k tomuto vládnemu návrhu zákona.

Zatiaľ čo ministerstvo zdravotníctva od roku 2013, a môžete tu začať aj rokom 2012, keď chcete, veľa neurobilo pre sestry a zdravotníkov. Najprv čakali na rozhodnutie Ústavného súdu, po tom, keď už mali uznesenie Ústavného súdu, tak analyzovali ďalej a analyzovali a analyzovali, až sa teda minister Čislák na jeseň tohto roku odhodlal a prišiel s touto novelou zákona. Podľa nej by sa teda platy sestier a zdravotníkov v ostatných zdravotníckych povolaniach, aj keď je to teda veľa povolaní, nechce sa mi ich všetky vymenovať (laboranti, technici, protetici, fyzioterapeuti, sanitári), sú to všetci, ktorí majú zdravotnícke povolania, mali od 1. januára zvyšovať vo všetkých nemocniciach. Zatiaľ je to celkom pekne, tak ako to hovorím. A logické by bolo, že by sa to stretlo s nejakým veľkým porozumením a radosťou na strane tých, pre ktorých sa platy majú zvyšovať. Tak by to bolo logické, že teda tí, ktorí majú od januára dostať vyššie platy, sú to sestry a zdravotníci v nemocniciach, by sa teda tešili takémuto vládnemu návrhu zákona. Netešia sa. Podpisujú deklarácie o pripravenosti (hlavne sestry) dávať výpovede v nemocniciach. Dokonca som zachytil informáciu, že tento týždeň to bude aj aktuálne. Mám trochu z toho obavy, keďže som zažil výpovede lekárov na sklonku roku 2011. A nebolo to nič príjemné. Čelili sme tejto kríze. Aj v Národnej rade sme čelili tejto kríze, pretože sme museli prijímať zmeny v legislatíve v tom čase. A toto je situácia, ktorá trochu aj mňa prekvapila, lebo som myslel, že ministerstvo zdravotníctva po tak dlhom čase analyzovania je minimálne dohodnuté so stavovskými organizáciami a podľa možnosti aj s odborármi, že táto situácia je veľmi odlišná od situácie, v ktorej sme schvaľovali zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek v roku 2012, respektíve zákon týkajúci sa platov lekárov na sklonku roku 2011. Totiž boli tieto správne zmeny schvaľované so súhlasom zdravotníkov, áno, v prípade lekárov po veľmi dramatickej dohode, ktorej, žiaľ, museli predchádzať až ich výpovede, pamätáte sa na to, a krízová situácia, núdzový stav. V prípade sestier to bola dohoda, ktorá sa rodila aj na zdravotníckom výbore, aj na vláde. Bol som vtedy predseda zdravotníckeho výboru. Tibor Bastrnák tam sedí, bol jeho členom, vie veľmi dobre, koľko hodín rokovaní sme absolvovali, kým sme v tom našli nejaký konsenzus. Ale dnes tento konsenzus tu nie je. Kde je ten problém?

Tak sa pozrime na ten zákon, čo chcú teda sestry, keď spisujú svoj protest, spisujú svoje požiadavky, demonštrujú pred Úradom vlády. Chcú viac peňazí do zdravotníctva? Chcú viac sestier k lôžkam? Podľa tých informácií, ktoré nám poslali, a podľa tých podkladov, máme jeden z najmenších počtov sestier na počet lôžok v Európskej únii. Čiže naozaj sú unavené a vyťažené z tejto práce. Chcú, aby sa úprava miezd netýkala iba zdravotníkov, ktorí pracujú v nemocniciach, ale všetkých zdravotníkov, aj sestier v sociálnych inštitúciách, v sociálnych ústavoch, v sociálnych zariadeniach. Ďalej chcú, aby bolo ich odmeňovanie postupne valorizované podľa počtu odpracovaných rokov. Dokonca prišli aj s konkrétnym pozmeňujúcim návrhom, ako si to predstavujú, na výbore pre zdravotníctvo s tým, že každé tri roky by sa im podľa počtu odpracovaných troch rokov mala mzda zvyšovať o 0,03 % priemernej mzdy. A vymenoval som už, myslím, aj všetky ich požiadavky, s ktorými teda predstúpili pred verejnosť a ktoré požadovali od verejnosti.
Ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú treba k tomuto zákonu o poskytovateľoch povedať, je, že zákonom zrušeným Ústavným súdom o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek sa navrhovalo zvýšenie platov v rozmedzí od 640 do 930 eur. Čiže bol to nejaký návrh, ktorý sa ale napriek tomu, že Ústavný súd najprv pozastavil jeho účinnosť a potom vyhlásil za protiústavný tento zákon, v princípe realizoval v štátnych nemocniciach. Je naozaj pravdou, že v štátnych nemocniciach tieto mzdy dosiahli. A dokonca, keďže odvtedy prešiel nejaký čas a došlo k ich postupnej valorizácii, dnes sú tie mzdy vyššie. Mzdy sestier sú dokonca vyššie, ako boli tieto minimálne mzdové nároky z roku 2012. Len problém je, že tak, ako sú koeficienty navrhnuté v tomto zákone o poskytovateľoch, reálne hrozí, že garancia miezd sestier v štátnych nemocniciach klesne. To znamená, reálne môžu prísť až o 100 eur zo svojej výplaty. Pamätám sa na príslušné prvé čítanie, pamätám sa na deklarácie riaditeľov štátnych nemocníc, ktorí sú poslancami Národnej rady za stranu SMER, ktorí hovorili, že teda Asociácia nemocníc sa dohodla, že k tomu nedôjde. Štátne nemocnice garantujú, že nebudú znižovať platy. No to je síce výborné, to sa mi veľmi páči, že to garantujú, len v zákone to napísané nie je. A aj keď sa možno niekomu to páči, alebo nepáči, ja tej nedôvere sestier a zdravotníkov rozumiem, lebo pre nich už raz bol schválený zákon, ktorého účinnosť Ústavný súd pozastavil, a dva, resp. tri roky ministerstvo zdravotníctva nekonalo, nerobilo nič v tejto veci. Teraz sú znovu v situácii, že im niečo ministerstvo ponúka a ich garancie, ktoré v troch kategóriách podľa dosiahnutého vzdelania majú v štátnych nemocniciach, sú nižšie, ako ich reálne mzdy, ktoré dosiahli vďaka predchádzajúcemu zákonu, ktorý ale už neplatí, a vďaka nejakej valorizácii v priebehu rokov, ktoré odvtedy odpracovali. Čiže takto je to veľký problém pre sestry v štátnych nemocniciach, kde je situácia najhoršia. A mám, bohužiaľ, tie informácie aj z košickej univerzitnej nemocnice, že pripravujú výpovede. Možno ich aj dávajú. Čiže to je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Tento návrh zákona by mal pomôcť tak, keď bude schválený, ako je predložený sestrám a zdravotníkom v menších nemocniciach, nie v štátnych, keď chcete, nemocniciach, kde tie platy sú reálne v tejto kategórii, nielen o sestrách, ale aj o zdravotníkoch hovorím, nižšie. Čiže tu je určitý bonus, určité pozitívum. Čiže preto je aj ten odpor možno v týchto nemocniciach menší, keď ho vnímame, alebo tá nervozita z tohto návrhu zákona je menšia.

No len prichádzame k ďalšiemu veľkému problému. V prvom čítaní som o tom hovoril len v náznakoch, ale dnes už o tom môžeme hovoriť veľmi konkrétne. My už poznáme schválený štátny rozpočet. Tých 55 mil. eur nám pán minister Čislák sľuboval s tým, že ich dohodol s pánom ministrom financií, s pánom premiérom, že je tam a že je to určené na platy, že platy sú tým kryté, že ničoho sa netreba báť. No tie tam nie sú. Miesto toho sme prijali, teda, prepáčte, kolegovia zo strany SMER, vy ste prijali uznesenie, že Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky garantovať, že financovanie výdavkov súvisiacich s aplikáciou navrhovanej novely zákona č. 578/2004 Z. z. je zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva na rok 2016 vrátane odhadovaných výdavkov na úpravu platov ostatných zdravotníckych pracovníkov vrátane zdravotných sestier na úrovni 55 mil. eur ročne. Je to tam garantované. No v prvej fáze možno na oblbnutie Ústavného súdu to nie je zlé, ale tie peniaze tam nie sú. Takže jediné peniaze, ktorými minister Čislák môže niečo garantovať, nie sú peniaze z eurofondov, ani peniaze rozpočtované na chod jeho ministerstva, ale iba poistné platené štátom. To je jediná časť kapitoly ministerstva zdravotníctva, kde sú peniaze určené na zdravotnú starostlivosť.
A keď si pozriete realitu rozpočtu, ja som minulý týždeň o tom hovoril v prítomnosti pána ministra financií, na rok 2016, hovorím o peniazoch na zdravotnú starostlivosť, ktorými sa platí zdravotná starostlivosť, ktoré idú z poisťovní do nemocníc a ambulancií, žiadne iné tam nejdú, eurofondové idú inou cestou, tými sa neplatí za zdravotnú starostlivosť, tak medziročný nárast je tam plus 1 mil. eur. O10 mil. sa zvyšuje v absolútnom čísle to poistenie platené štátom, kde 9 mil. je odhad ministerstva financií, že ich zaplatia menej ekonomicky aktívni, ako je realita v roku 2015 po tej 86-miliónovej úprave, ktorá tu bola robená na septembrovej schôdzi pri poistnom platenom štátom. To znamená, budúci rok je na zdravotnú starostlivosť toľko isto peňazí, ako ich bolo na ňu v roku 2015. A teraz z čoho majú od januára riaditelia dať vyššie platy v ich malých nemocniciach? Je to z toho, čo im pošlú poisťovne? Navýšia im zmluvy? Z čoho, z ktorých peňazí to urobia? Ja, pán minister, si uvedomujem, že 5. marca sú voľby a že možno to nejako odkamuflujete vo februári, že niečo sa pošle a sa budete tváriť, že už to je tam a oni o tom nevedia, Z Asociácie nemocníc Petko bude hovoriť, že jemu to nedošlo, a vy budete hovoriť, že už to tam musí mať a na niečo také sa zahráte, že zabavíte sestričky a zdravotníkov do 5. Marca. Ale tých 55 mil. eur tam nie je. Tam malo byť jasne plus 55 mil. eur oproti roku 2015, minimálne. Nehovorím teraz o odvodovej odpočítateľnej položke. Hovorme len o týchto platoch. To znamená, tým prvým problémom sú platy sestier v štátnych nemocniciach, tým druhým problémom je celé krytie tohto manévru. Nie je to kryté reálnymi peniazmi. Zdravotné poisťovne nebudú mať reálne peniaze na to, aby navyšovali platy pre poskytovateľov od januára. A tí reálne budú mať problém s vykrytím týchto platov. Čo na to povie Ústavný súd? Raz už nám, Národnej rade to povedal, to nieže Radičovej povedal alebo Čislákovi povedal, lebo Národná rada schvaľuje zákony, povedal, že nemožno zvyšovať platy bez jasného krytia. Dámy a páni, keď zajtra schválite túto novelu, schvaľujete zvyšovanie platov bez jasného krytia, lebo v rozpočte nie sú. Pozrite si kapitoly rozpočtu, hľadajte tie peniaze na poistnom platenom štátom. Tak zistíte, že ani od ekonomicky aktívnych, ak by vás niekto chcel zabaviť tým, že ale to ľudia budú viacej platiť, nepočíta minister Kažimír s väčšou platbou, naopak, dokonca s mierne o pár miliónov nižšou platbou počíta. To je ďalšie obrovské riziko tohto návrhu rozpočtu. Takže čo má minister Čislák urobiť? Aj keď ho trošku upodozrievam, že je hlavne predvolebná tá snaha, ale to, že má snahu riešiť tento problém platov sestier a zdravotníkov, je chvályhodné. To ale, že nemá plus 55 mil. eur, je už veľký problém.

Čo mal teda minister Čislák robiť, aby sme sa do tejto situácie hrozby výpovedí sestier v štátnych nemocniciach nedostali?Po prvé, minister Čislák mal rokovať. Podľa mňa to trestuhodne podcenilo ministerstvo zdravotníctva. Ja viem, že tie rokovania nie sú jednoduché. Ja som ako poradca pani premiérky Radičovej trávil nekonečné noci sedením s lekárskymi odborármi. Veľmi náročné to je. Je to veľmi vyčerpávajúce, sizyfovská robota. No ale keď je niekto minister zdravotníctva a chce takýmto spôsobom upravovať platy, túto robotu mal urobiť. Čiže mal rokovať. Ale rokoval málo, pretože to nie je dohodnuté. Sestry mali dnes byť hore na balkóne a tlieskať a tešiť sa na schválenie tohto zákona. V roku 2012 vo februári, keď sme schvaľovali 141 hlasmi zvýšenie platov sestier, sestry za to tlieskali, dneska v tejto situácii nie sme, dámy a páni.
Po druhé, minister Čislák mal zabezpečiť krytie týchto miezd. Nie je to kryté. Hrozba Ústavného súdu znovu visí nad týmto návrhom zákona tak, ako visela nad zákonom o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek.
Tretiu vec mal minister Čislák zabezpečiť, a to, že ministerstvo ak nechce pristúpiť na návrh sestier, sestry ho nazvali kompromisný pozmeňujúci návrh, týkajúci sa valorizácie po troch rokoch na základe odpracovaných rokov, že každé tri roky by sa valorizovala mzda zdravotníka o 0,03 % priemernej mzdy, keď tieto tri roky odpracuje, takže nejaký takýto časový posun. Minister zdravotníctva hovorí, že toto stojí veľa peňazí a že on s tým celkom nesúhlasí. Teraz, ak s tým ministerstvo zdravotníctva nesúhlasí, akú inú alternatívu máme pripravenú na túto požiadavku? Je to odmeňovanie na základe kvality, spokojnosti pacientov alebo kombinácia týchto dvoch vecí? Je iný spôsob valorizácie ich miezd na základe iných ukazovateľov? Nič také nemáme pripravené, teda odpoveď je, že takto to možné zabezpečiť nie je. Ja neviem, či vám poslancom stačí táto odpoveď, či to bude stačiť aj sestrám, ktoré dávajú výpovede, či to bude stačiť aj sestrám, ktoré sú ohrozené tým, že im niekto zníži výplatu v nemocnici, lebo možno po 5. marci budú iní riaditelia v tých nemocniciach. Ktovie, čo tu bude o rok, keď sú takto nastavené mzdové nároky?
Štvrtá vec, čo minister Čislák mal urobiť a neurobil, je, že stále nie je nastavené, ako budú financované tie nemocnice, ako sa tieto peniaze do tých nemocníc dostanú? Ak by sme dnes mali DRG, tento problém by minister Čislák nemal. Áno, on sa vyhovorí určite na pani ministerku Zvolenskú, ale bol štátny tajomník. Viete, vždy budeme mať ten problém, keď v Rožňave za ukončenú hospitalizáciu na internom zaplatí poisťovňa 600 eur a v Košiciach na internom za ukončenú hospitalizáciu to bude 1 200 eur, tak ako má dať riaditeľ každej sestričke rovnakú mzdu? Ako tie peniaze tam prídu? Teraz to navýšime každému o ten rozdiel, z peňazí, ktoré ani neexistujú? Minister Čislák toto nevyriešil.
Takže, dámy a páni, záverom vám chcem povedať, že snaha sa cení. Je dobré, že ministerstvo zdravotníctva má snahu riešiť platy sestier a zdravotníkov v nemocniciach. Problém je, že toto riešenie, ktoré je predložené, nie je dorokované, nie je dostatočne kryté a nie je premyslené, ako bude v praxi fungovať. Obávam sa, že môže priniesť omnoho väčšie problémy v januári a februári, kde riaditeľ malej nemocnice bude v situácii, že sestry od neho budú pýtať mzdu, pretože to čítali v novinách, a on povie, že jemu peniaze neprišli. A znovu nám tak hrozí krátenie úväzkov a riešenie také, že niekde je 40 % administratívnej práce a 60 % zdravotnej starostlivosti. Sestry veľmi dobre vedia, čo zažívali v niektorých nemocniciach. Nie je dobre pripravený tento návrh zákona a ja ho v takejto forme neviem podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, máš pravdu, lebo sestričky a zdravotníci, zdravotnícki pracovníci by sa mali tešiť z tohto zákona, tak ako si to povedal. A práve to je zlé, že to sa takto nedeje. A práve to poukazuje na to, aký zákon je tu v parlamente.

Škoda, že pán minister nevyužil ani posledný mesiac na to, veď sme o tom hovorili. Preto sme posunuli tento zákon do druhého čítania, aby sme mali ešte šancu zmeniť tento neutešený stav. A, bohužiaľ, ani posledné roky sa nevyužili na to, lebo tento zákon, hoci je krok dopredu, to musím uznať, pán minister, nie je to však systémový zákon. Vyzerá to tak, ako by len preto vznikol, aby pán premiér mohol odškrtnúť ďalší sľub.Ale na druhej strane viete dobre, že to nie je systémové riešenie pre sestričky alebo zdravotníckych pracovníkov kvôli tomu, lebo, samozrejme, podľa tohto zákona nedostanú sestričky pridané ani v sociálnych zariadeniach, ani v prvom kontakte. A tak ako som už na to viackrát upozornil, prvý kontakt aj tak je vo veľmi vážnom stave. A tým pádom keď sestričky tam nedostanú plus, budú odchádzať z veľkých nemocníc možnože na západ, dajme tomu, alebo do iných krajín, z malých nemocníc do veľkých a možnože z prvého kontaktu práve do tých malých nemocníc. A tým pádom, bohužiaľ, ten najlacnejší a najdôležitejší článok nášho zdravotníctva ešte skorej bude skolabovaný. Takže preto považujem tento zákon v takejto podobe za krok vpred, ale nie je systémový, a preto veľmi ťažko viem zaň hlasovať. Ďakujem veľmi pekne.