11. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aj po dohode s ministerstvom dopravy predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Magdalény Kocianovej a Karola Farkašovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších prepisov (tlač 240).
1. V čl. I na začiatok sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. Za § 21 sa vkladá § 21a, ktorý znie:
"§ 21a
Ak sa jedna alebo viac zmlúv o službách vo verejnom záujme vzťahuje na medzinárodnú osobnú železničnú dopravu medzi miestom odchodu a miestom určenia vlaku na území Slovenskej republiky, môže byť pre navrhovanú novú službu medzinárodnej železničnej dopravy právo prístupu železničného podniku k tejto časti železničnej infraštruktúry obmedzené, ak má táto nová služba medzinárodnej železničnej dopravy závažný negatívny vplyv. 18a)
Účastníkmi konania o obmedzení prístupu k železničnému podniku k železničným službám sú osoby, ktoré sú oprávnené podať regulačnému orgánu žiadosť podľa osobitného predpisu. 18b)
V konaní o obmedzení prístupu železničného podniku k železničným službám regulačný orgán postupuje podľa osobitného predpisu. 18c)"
Poznámky pod čiarou k odkazom 18a až 18c znejú:
18a) Čl. 13 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 869/2014 z 11. augusta 2014 o nových službách osobnej železničnej dopravy (Ú. v. v EÚ L 239, 12. 8. 2014).
18b) Čl. 5 a 10 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 869/2014.
18c) Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 869/2014.
2. V článku..., v § 37 sa ods. 1 dopĺňa písm. l), ktoré znie:
"l) je regulačným orgánom, ktorý rozhoduje v konaní podľa osobitného predpisu. 24a)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 24a znie:
"24a) Čl. 9 a 15 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 869/2014."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Uvedené odôvodňujeme tým, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) o nových službách osobnej železničnej dopravy sa uplatňuje od 16. júna 2015. Na základe tohto nariadenia boli v Dopravnom úrade Slovenskej republiky spresnené kompetencie súvisiace s posudzovaním tzv. skúšky základného účelu a tzv. skúšky hospodárskej rovnováhy. Z dôvodu spresnenia podmienok, ako aj procesného postupu uplatňovania dotknutých kompetencií je nevyhnutné, aby tieto boli uvedené aj vo vymedzení kompetencií Dopravného úradu Slovenskej republiky v tomto zákone.
V Slovenskej republike sa časť ustanovení tohto vykonávacieho nariadenia ustanovujúca kompetencie Dopravného úradu uplatňujú od roku 2009, kedy bolo zákonom rozhodnuté o možnosti obmedzenia práva prístupu k železničnej infraštruktúre v prípade služieb medzinárodnej osobnej železničnej dopravy medzi miestom odchodu a miestom určenia, na ktoré sa vzťahuje jedna alebo viac zmlúv o službách vo verejnom záujme. Z dôvodu spresnenia podmienok procesného postupu pri aplikácii uvedených ustanovení je užitočné, aby predmetné rozhodnutie bolo výslovne deklarované v tomto zákone.
2. V článku I bode 1 sa doterajší text § 46e označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2, ktorý znie:
"(2) Konania regulačného orgánu podľa § 37 odsek 1 písm. l) začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2016 sa dokončia podľa predpisu účinného od 1. januára 2017."
3. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon Slovenskej Národnej rady č. 513/2009 o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 393/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 432/2013 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona z roku 2016 sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 38 ods. 2 sa vypúšťajú slová "so sídlom v inom členskom štáte". Uvedené odôvodňujeme tým, že ustanovenie upravuje z dôvodu možnosti regulačného orgánu obmedziť prístup k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry aj železničnému podniku, ktorý má sídlo v Slovenskej republike a má záujem prevádzkovať medzinárodnú osobnú železničnú dopravu."
2. V § 39 ods. 1 znie:
"(1) Regulačný orgán môže na žiadosť osôb uvedených v osobitnom predpise 14a) v medzinárodnej osobnej doprave obmedziť prístup železničného podniku k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry v súvislosti s prístupom na železničnú infraštruktúru, medzi miestom odchodu vlakov a miestom určenia vlaku na území Slovenskej republiky, ak sa na túto časť železničnej infraštruktúry vzťahuje zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme. Regulačný orgán v konaní rozhoduje, či sa prístup železničnému podniku k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry poskytne, upraví, poskytne za určitých podmienok alebo prístup odmietne. 14b)"
Poznámky pod čiarou k odkazom 14a a 14b znejú:
"14a) Čl. 10 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 869/2014 z 11. augusta 2014 o nových službách osobnej železničnej dopravy Ú. v. v EÚ L 239, 12. 8. 2014.
14b) Vykonávacie nariadenie Európskej únie č. 869/2014."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. V nadväznosti na vloženie nového článku sa vykoná úprava názvu zákona.
Toto ustanovenie odôvodňujeme v nadväznosti, nadväzuje teda na úpravu spresnenia kompetencie regulačného orgánu.
Cieľom tohto návrhu je upraviť kompetencie Dopravného podniku vzhľadom na navrhovanú úpravu o doprave na dráhach, ako aj dosiahnutie súladu medzi právnou úpravou dotknutého zákona z roku 2009 s novšou úpravou vychádzajúcou zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 213/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, podrobnejšie upravenou vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 869/2014 o nových službách osobnej železničnej dopravy. Aktuálne znenie § 39 ods. 1 zákona je v niektorých častiach prekonané novou právnou úpravou, keďže najmä vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 869/2014 o nových službách osobnej železničnej dopravy spresňuje postup konania pred regulačným orgánom a rozširuje počet subjektov oprávnených iniciovať takéto konanie. Súčasne je aktuálne znenie § 39 ods. 1 zákona svojou povahou diskriminačné, nakoľko umožňuje v správnom konaní rozhodnúť o obmedzení prístupu k železničnej infraštruktúre iba vo vzťahu k dopravcom so sídlom v inom členskom štáte. Zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie patrí medzi základné zásady práva Európskej únie. Vyžaduje sa, aby v porovnateľných situáciách sa nezaobchádzalo rozdielne a aby sa v rozdielnych situáciách nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Rozdiel v zaobchádzaní v tomto prípade nie je objektívne odôvodnený.
3. V § 39 odsek 2, 5, a 7 sa vypúšťajú slová "so sídlom v inom členskom štáte".
Odôvodňujeme to tým, že ustanovenie upravuje z dôvodu možnosti regulačného orgánu obmedziť prístup k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry aj železničnému podniku, ktorý má sídlo v Slovenskej republike a má záujem prevádzkovať medzinárodnú osobnú železničnú dopravu.
4. V § 39 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:
"(7) Regulačný orgán na žiadosť oprávneného subjektu vykoná analýzu vplyvu narušenia hospodárskej rovnováhy zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme podľa ods. 4 aj v prípade, ak medziročne dôjde k zmene časovej polohy trasy zavedenia vlaku do takej miery, že objednávateľ dopravných služieb, manažér infraštruktúry alebo železničný podnik sa môžu domnievať, že takáto zmena časovej polohy vlaku bude mať vplyv na hospodársku rovnováhu o zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme."
Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 8 a 9.
Uvedené ustanovenie, teda odôvodňujeme to tým, že uvedené ustanovenie sa zavádza z dôvodu zabránenia špekuláciám pri zavádzaní nových dopravných služieb. V praxi môže dôjsť k situácii, že dopravca sa bude snažiť vyhnúť posudzovaniu novej dopravnej služby v rámci analýzy hospodárskej rovnováhy tak, že požiada o trasu vlaku v čase, keď nie je z pohľadu existujúcej verejnosti až tak atraktívny. V prípade, ak aj dôjde k analýze hospodárskej rovnováhy, táto by ukázala, že nová dopravná služba nemá alebo má len minimálny vplyv na zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme. Nová dopravná služba by tak bola zavedená, avšak pri zmene grafikonu si dopravca vyžiada, požiada o trasu vlaku v úplne inom, atraktívnejšom čase, ktorý by pri prípadnom prvom posudzovaní novej dopravnej služby mal pravdepodobne zásadný dopad na zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme. Podľa súčasnej právnej úpravy by už nešlo o vlak, ktorý by spadal pod analýzu hospodárskej rovnováhy. Ďalej.
5. V § 39 odsek 5 sa slová "odseku 7" nahrádzajú slovami "odseku 8".
Toto je len legislatívno-technická zmena.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci aj po dohode teda s ministerstvom dopravy, ako som hovoril na začiatku, vás poprosíme o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Termín hlasovania by mal byť zajtra o 11.00 hod.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, teda aby som ako spravodajca v prvom čítaní vystúpil k vládnemu návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o..., č. 71 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registru trestov v znení neskorších predpisov (tlač č. 307).
Návrh zákona spĺňa po formálnej stánky predpísané náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí uviedol, navrhol, aby sa tento vládny návrh zákona prerokoval v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, že by výbory prerokovali tento návrh zákona do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dovoľte mi iba pripomenúť, že ide o zavedenie právnej úpravy, ktorá je nevyhnutná pre riadnu aplikáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 655 z roku 2014. Ide o európsky príkaz na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občiansko-právnych a obchodných veciach.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného, už uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja iba navrhnem, aby sme o tomto vládnom návrhu zákona hlasovali v utorok.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak dobrý deň prajem. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, veľmi pekne ďakujem za blahoželanie. Ani som nešípila, že dnes v čase mojich narodenín budem predkladať nejaký zákon, keďže je to druhé čítanie, dúfam, že sa nám to podarí úspešne zvládnuť ako darček k mojim narodeninám. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ja ďakujem.

Matečná, Gabriela, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ja sa ospravedlňujem, že som takáto troška indisponovaná, ale už ôsmy deň doma som ležala s virózou, ale dúfam, že to už bude lepšie.
Takže poďme k návrhu tohto zákona. Primárnym cieľom tohto predloženého návrhu zákona bolo predovšetkým ustanoviť možnosť použitia potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti v rámci úsilia o znižovanie plytvania potravinami.
V návrhu zákona sú stanovené podmienky, za akých je možné potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti darovať charitatívnym organizáciám tak, aby bola zachovaná ich bezpečnosť a spotrebiteľ bol ochránený. Preto sa ako predkladateľka ani nestotožňujem s pozmeňovacím návrhom pána poslanca Mareka Krajčího, ktorý ho predložil vo výbore pre zdravotníctvo a cieľom ktorého je, aby charitatívne organizácie mohli potraviny po dátume najneskoršej spotreby distribuovať aj bez povinnosti registrovať sa ako potravinársky podnik. Domnievam sa, že túto problematiku bude v prípade potreby vhodnejšie prediskutovať v rozprave, ako rozoberať v rámci tohto úvodného slova.
Novela zákona tiež myslí na to, aby tieto potraviny boli poskytované skutočne bezodplatne, keďže ich konečným príjemcom budú osoby, ktoré žijú na hranici biedy a nedokážu si z vlastných prostriedkov potraviny kúpiť. Na základe stanoviska Európskej komisie sa z § 12a v tejto novele vypúšťa požiadavka na zverejňovanie percentuálneho podielu z obratu predaja potravín vyrobených na Slovensku. Cieľ, ktorý bol pôvodne sledovaný týmto ustanovením, sa väčšina dotknutých obchodov zaviazala plniť na základe dobrovoľnosti. Niekoľko ustanovení predloženej novely sa dotýka aj takej citlivej otázky, ako je označovanie potravín, čo úzko súvisí so zabezpečením ochrany spotrebiteľa.
Predloženým návrhom zákona sa zároveň dopĺňa aj zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, nakoľko aplikačná prax ukázala potrebu lepšieho identifikovania údajov o právnických a fyzických osobách v centrálnom registri hospodárskych zvierat, nakoľko v súčasnosti dochádza k neoprávnenému požiadaniu o dotácie. Z diskusie, ktorá odznela k predloženému návrhu v prvom čítaní, vzišiel vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a schválil sa pozmeňovací návrh, ktorým sa navrhujú určite zmeny. Jednak posilnia ochranu spotrebiteľa, a pritom zjednodušia označovanie potravín pre výrobcov malých množstiev potravín.
Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonnými a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktami Európskej únie.
Ja by som na záver tohto môjho krátkeho slova chcela poďakovať určite aj Simonovi Zsoltovi, ktorý pri prvom čítaní poukázal na niektoré chyby a nedostatky, ktoré boli v zákone, snažili sme sa ich odstrániť. Všetkým poslancom, ktorí boli v parlamentnom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorí naozaj svojimi vecnými pripomienkami pomohli odstrániť niektoré negatíva, ktoré, ktoré sa tu dostali do tohto zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

21.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách v znení neskorších prepisov a o zmene a doplnení veterinárnej starostlivosti na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 3, 4, 5, 8 až 14 a 16 až 29 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bodoch spoločnej správy 1, 2, 6, 7 a 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona o veterinárnej starostlivosť schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o potravinách v znení neskorších prepisov a o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie z 22. novembra 2016 pod číslom 52. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výboru Jána Kvorku predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, milé panie poslankyne, páni poslanci, sme posledná z dvoch krajín, kde darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti je zakázané. Zmeniť tento stav má novela predmetného zákona.
Mám však otázku a spolu so mnou aj charitatívne organizácie na Slovensku, či umožní táto novela zákona, aby sa tieto potraviny dostali v núdzi ľuďom. Ako určite viete, na Slovensku žije 640-tisíc na hranici chudoby a podľa poslednej štatistiky až 30 % dôchodcov nemá financie na svoje základné potreby, teda aj na potraviny. Iba v Bratislave žije asi 5-tisíc ľudí bez domova. Teraz bude oficiálne sčítanie, na ktorom sa podieľajú viaceré organizácie. Ja som tiež jeden z členov takejto, neziskového občianskeho združenia a jednou z našich činností je aj pomoc ľuďom bez domova.
Túto pomoc realizujeme cez dobrovoľníkov. Našich 200 dobrovoľníkov preinvestuje ročne viac ako 12-tisíc eur. A z týchto prostriedkov varia a distribuujú ľuďom v núdzi, bezdomovcom domáce husté polievky a, a toto robia pravidelne už desať rokov. Vydávajú tieto potraviny priamo v teréne. V zime je to život zachraňujúce jedlo, nakoľko títo ľudia častokrát sú podvyživení. Tým pádom, žiaľ, pijú aj veľa alkoholických nápojov, rôznych pančovaných, a pokiaľ im človek dá večer jedlo, tak oni radi uprednostnia toto jedlo a tým pádom to riziko podchladenia v mrazivých nociach je, je nižšie. Tešili sme sa, že k týmto teplým polievkam, teda k týmto teplým jedlám budú môcť títo ľudia rozdávať aj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Ročne iba našich päť známych veľkoobchodných reťazcov vyhodí viac ako 15-tisíc ton potravín, z čoho deklarujú, že väčšina sú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti.
Nedávno som mal rozhovor s vedcom, ktorý sa zoberá kvalitou potravín, prof. Franzom Ulberthom, šéfom oddelenia Standards for Food Bioscience Inštitútu pre referencovanie materiálov a meraní pri Európskej komisii. Jedným z ich projektov bolo aj zamedzenie plytvaniu potravinami a edukácia európskeho obyvateľstva ohľadom rozdielneho prístupu k potravinám s dobou spotreby a dobou minimálnej trvanlivosti. Dovoľte aj mne, aby som jeden z tých materiálov vám ukázal. (Rečník zobral do rúk plagát, ukazujúc ho plénu.)
V podstate je to takýto plagát, takýto poster, kde v podstate sa Európska komisia snaží edukovať obyvateľov Európskej únie, aký rozdiel je medzi potravinami, ktoré majú na balení uvedený dátum "spotrebujte do", a potom aký rozdiel sú potraviny, ktoré majú na balení uvedený dátum minimálnej trvanlivosti. Na tomto materiáli v podstate je napísané, že dátum minimálnej trvanlivosti nás informuje o kvalite potravín, kým dátum "spotrebujete do" nás informuje o bezpečnosti potravín. A tam je hlavný rozdiel. Potraviny "spotrebujete do" by sa nemali konzumovať po tomto dátume. Aj keď tá potravina vyzerá dobre a nepáchne. Na druhej strane, potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti sa môžu konzumovať po tomto dátume, ale môže táto potravina strácať na kvalite. Teda jednoducho povedané, dátum minimálnej trvanlivosti je v podstate dátum, kedy výrobca garantuje prvotriednu kvalitu týchto potravín.
Tu treba podotknúť, že aj na Slovensku v tomto roku Asociácia slovenských spotrebiteľov dokázala, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti si dokonca môžu zachovať aj svoju kvalitu, a to až tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti. Asociácia dala v akreditovanom laboratóriu testovať niekoľko trvanlivých potravín v deň, keď sa im končila lehota minimálnej trvanlivosti, aj o tri mesiace neskôr. Výsledky mikrobiologických skúšok a senzorické hodnotenie všetkých testovaných potravín boli rovnaké počas oboch meraní. Ani po troch mesiacoch sa nenašli žiadne mikrobiologické či senzorické nedostatky. Podmienkou týchto výsledkov je však správne uskladnenie. To však by nemalo byť náročné, nakoľko tieto potraviny sa majú skladať pri izbovej teplote. Poškodiť by ich teda mohli iba extrémne výkyvy teplôt.
Novela predmetného zákona umožňuje charitatívnym organizáciám odoberať tieto potraviny z obchodov, ak sa zaregistrujú ako potravinový podnik a otvoria si výdajňu, ktorú im príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva úradne skontroluje, čo však znamená, že na charitatívne organizácie sa vzťahujú tie isté podmienky ako na komerčné predajne. Každý, kto chce takto pomáhať, si musí otvoriť špeciálne na to skolaudovanú výdajňu, teda ten priestor musí byť aj špeciálne skolaudovaný, musí mať patrične vzdelaný a vyškolený personál, spĺňať rôzne administratívne a hygienické povinnosti. A pokiaľ by to nedôsledne robil, pri kontrole takejto výdajne inšpektor, pokiaľ nájde pochybenie, musí udeliť pokutu, a to od sumy 100 eur.
Druhým rozmerom je, že tieto organizácie budú zodpovedať za, nazvime to teda neštandardný tovar, aj keď tie potraviny, trvanlivé potraviny bezprostredne po dátume minimálnej trvanlivosti by naozaj nemali byť inej kvality. Predpokladajme, že obchody, keďže ich musia sťahovať z predaja, v podstate hneď na nasledujúci deň alebo vo veľmi krátkom období ich budú dávať charitatívnym organizáciám, pretože, samozrejme, ich nebudú skladovať vo svojich priestoroch. Pokiaľ by sa taká charitatívne organizácia nenašla, tak osud týchto potravín je podobný ako v súčasnosti. A teda sa likvidujú, idú do kafilérií, v tom lepšom prípade sa používajú v živočíšnej výrobe.
Takže táto potravina, ktorá sa ocitne v nejakej výdajni v tejto charitatívnej organizácii, má oproti obchodom a obchodníkom jeden vážny hendikep. Je po dátume minimálnej trvanlivosti, teda po dátume, ktorým výrobca garantuje prvotriedne kvality tejto potraviny, aj keď, ako to potvrdil aj profesor Franz Ulberth, ktorý sa v Európskej komisii zaoberá v podstate vedou na tieto účely, tieto potraviny sú ďalej bezpečné na konzumovanie, pokiaľ boli správne uskladňované. Čo to však znamená? Pokiaľ by inšpektor u takejto charity kontroloval takýto neštandardný tovar a nariadil by odobratie vzoriek a tie by náhodou nevyšli v poriadku, pokuta v takomto prípade je od minimálne tisíc až do pol milióna eur a v prípade opakovaného porušenia akéhokoľvek tovaru, hoci aj jedného, sa môžu pokuty vyšplhať až do pásma od 1 mil., minimálna pokuta, do 5 mil. eur.
Pán štátny tajomník Csicsai na zdravotníckom výbore povedal, že charita bude predsa odoberať iba veľké palety, teda jednu šaržu výrobkov po dátume minimálne trvanlivosti, z ktorých si na vlastné náklady odoberie vzorku. Tak len pre vaše informácie, tie orientačné sumy sú nasledovné, čo som si ja zisťoval. Je to, samozrejme, orientačné, ja som to cez jedno laboratórium skúšal. Mikrobiologické vyšetrenie na konkrétny agens stojí od 45 do 50 eur, kontrola na toxíny 100 eur, senzorické vyšetrenie 30 eur. Áno, vyhadzujú sa niekedy aj, aj veľké palety týchto trvanlivých potravín s jednou šaržou. Avšak každému z nás je asi jasné, že vyhadzujú sa takisto menšie objemy týchto potravín, a dokonca to príde celkom logické, že predajňa akákoľvek nebude vyhadzovať stovky kusov jednej šarže, ale v podstate bude vyhadzovať to, čo sa nedopredalo, čo môžu byť desiatky kusov.
Pokiaľ by si lokálne charitatívne organizácie vytvorili k takýmto obchodom vo svojom pôsobisku vzťah, mohlo by dôjsť k efektívnemu využitiu čo najväčšieho množstva týchto potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. A takto by mohlo byť pomožené tisícom sociálne odkázaných ľudí.
A z tohto dôvodu ja si myslím, že to, čo sme si všetci mysleli, že charitatívne organizácie budú od 1. 1. z našich predajní odoberať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti a pomáhať nimi núdznym, bolo podľa mňa naivné. Všetko svedčí v prospech tézy, že tieto potraviny sa budú aj naďalej likvidovať. Podľa ministerstva pôdohospodárstva je jeho úlohou chrániť spotrebiteľa. To znamená, že spotrebiteľ má dostať všetky potrebné informácie, nemá byť klamaný a nesmú mu byť distribuované zdraviu škodlivé potraviny. Podľa nášho názoru to všetko bude charita splňovať, aj keby nebola registrovaná. V prípade, že charita bude distribuovať iba trvanlivé potraviny s dobou minimálnej trvanlivosti alebo teda tieto potraviny po ich, bezprostredne po skončení ich doby. Spotrebiteľ bude informovaný, že dostáva potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti. A to by bolo treba zabezpečiť a toto by určite charitatívne organizácie informovali týmto spôsobom.
Ešte raz chcem podotknúť, že potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti sú suché, konzervované, trvanlivé potraviny, ktoré sú skladované pri izbovej teplote, kde po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nedochádza k bezpečnostným rizikám. Teda potraviny sú bezpečné. Môžu len strácať niektoré kvalitatívne vlastnosti. Charita môže distribúciou trvanlivých potravín robiť osvetovú činnosť, pri ktorej bude vysvetľovať rozdiel medzi rizikovými potravinami a nerizikovými potravinami. Takýmto spôsobom môže prispievať k zlepšeniu informovanosti o potravinách. Je chybou ministerstva, že ľudia nepoznajú rozdiel medzi kategóriou potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze a sú označené termínom "spotrebujte do", a trvanlivými potravinami, ktoré sú označené "doba minimálnej trvanlivosti". Tento fakt vlastne potvrdzuje aj tá štatistika, ktorú asi nevidíte, lebo je to príliš malé, ale tuná je otázka, ktorú Európsky štatistický úrad skúmal, a bola položená: "Čo si myslíte, čo znamená minimálna trvanlivosti na potravinovom výrobku?" Tak správnu odpoveď, že potraviny sa môžu konzumovať po tomto dátume, ale už nemusia byť v najlepšej kvalite, uviedlo 47 % Európanov, ale len 38% Slovákov. To znamená len 38 % ľudí na Slovensku má správne informácie o týchto potravinách. Každý spotrebiteľ má vlastnú zodpovednosť za konzumáciu potravín. A toto by som rád podotkol, že ďaleko väčšie riziko u potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze, že pokiaľ nie sú dobre skladované alebo prevážané, tak u nich môže dôjsť k pokazeniu, aj keď sú v rámci doby spotreby, ktorú garantuje výrobca. Spotrebiteľ sa má vždy rozhodovať na základe zrakového a čuchového vnímania. Pri trvanlivých potravinách je riziko ďaleko nižšie, aj keď sú po dobe dátumu minimálnej trvanlivosti.
A teraz by som sa chcel vlastne dostať k tým riešeniam, ktoré navrhol aj môj pozmeňovací, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prešiel výborom pre zdravotníctvo, avšak gestorský výbor ho neodporúča schváliť.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 852/2004 o hygiene potravín umožňuje, aby charitatívna organizácia nemusela byť registrovaná ako potravinový podnik, ak narába iba s trvanlivými potravinami. Túto legislatívu si osvojili do svojich zákonov aj niektoré krajiny, napríklad Veľká Británia alebo Taliansko. To dokonca v zmysle ich právneho poriadku charitu považuje za koncového spotrebiteľa. Teda vzťah medzi donorom a charitou je rovnaký ako medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Ja si myslím, že momentálny zákon, tak ako je predložený, a teda snaha nášho ministerstva o ochranu zdravia obyvateľov konzumujúcich potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti je neopodstatnená a kontraproduktívna, nakoľko touto právnou úpravou sa v našej krajine nič nezmení a zamýšľaná pomoc núdznym sa nebude realizovať.
Rozprával som sa s niektorými predstaviteľmi charitatívnych organizácií zameraných na pomoc ľuďom v núdzi. Tí sa pri takto nastavenej legislatíve do pomoci týmto ľuďom nebudú vedieť zapojiť. Pani ministerka, ja by som sa chcel opýtať, že či bolo k pripomienkovaniu tohto zákona pozvané, či boli pozvané aj tieto organizácie, teda charitatívne organizácie, ktoré majú následne realizovať túto pomoc núdznym ľuďom. Pretože ja som naozaj hovoril s niektorými a so, s najznámejšími, a oni mi toto nepotvrdili.
Takže na záver by som chcel ešte povedať, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý je teda odporučený, aby nebol schválený, umožňuje existenciu charitatívnych organizácií, ktoré môžu nakladať s potravinami aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bez výdajne. Toto je ďalšia z vecí, ktorú, ja sa priznám, mierne nerozumiem, že prečo musia charitatívne organizácie, pokiaľ by chceli pomáhať týmito potravinami núdznym ľuďom, mať otvorenú výdajňu. Je to podľa mňa obrovská byrokracia a v podstate až znemožnenie, aby mohli pomáhať. Pretože toto dokáže len časť tých organizácií, ktoré sú zamerané naozaj na pomoc núdznym, realizovať.
V tom mojom pozmeňujúcom návrhu iba tieto organizácie by nemuseli byť registrované. Pokiaľ by organizácia sa rozhodla, že chce mať takúto výdajňu pre núdznych ľudí, tak v tom prípade si aj ja myslím, že nech je táto výdajňa registrovaná, nakoľko tam naozaj môže dochádzať aj k tomu, že tie potraviny možno budú trošku dlhšie na sklade tejto výdajne, možno sa nepodarí ich okamžite všetky vydať. Čo však, ešte raz opakujem, pri organizáciách, ktoré tie potraviny zoberú a priamo vydávajú v teréne, takéto niečo nehrozí. Pokiaľ my dávame jedlo núdznym ľuďom, tak nikdy nám nezvýšilo. Vždycky eventuálne si zoberú dvakrát.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás s prosbou v mene núdznych ľudí a charitatívnych organizácií, ktoré im chcú pomáhať. Prosím, podporte buď môj pozmeňujúci návrh, alebo dopracujme túto legislatívu tak, aby to v našej krajine bolo možné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ktorej zároveň gratulujem k narodeninám, chcel by som podporiť tento pozmeňujúci návrh kolegu Krajčího, pretože keď sa už konečne prijíma tento zákon, ktorý by umožňoval prerozdelenie potravín po dobe minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám, čo som veľmi uvítal, odstráňme, prosím, aj zásadné prekážky, ktoré by bránili jeho reálnemu uplatňovaniu v praxi, aby sme nedospeli do štádia, že máme zákon, ktorý vyzerá dobre na papieri, ale v praxi sa uplatniť dá len ťažko.
Od mnohých ľudí, ktorí majú skúsenosti s usporiadavaním rôznych charitatívnych podujatí pre sociálne slabších, ale aj dobrovoľníckych akcií pre deti napríklad, počúvam, že takto nastavený zákon, ako máme u nás, ktorý podporuje nehorázne plytvanie s potravinami a je doslova až neľudský. A toto si nielenže nemôžeme dovoliť, ale ani nesmieme. Treba neustále zdôrazňovať, že by sa prerozdeľovali iba trvanlivé potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, bežné základné potraviny, napríklad ryža, cestoviny, čaje, múka, cukor a tak ďalej, ktoré keď sú štandardne skladované, čiže netreba na to zisťovať žiadne obzvlášť špeciálne podmienky, a ak nemajú nejak porušený obal, tak s tým nie je žiadny problém, čo sa týka nejakých zdravotných rizík. Spotrebiteľ bude informovaný, že dostáva takéto potraviny. Aj teraz každý nesieme vlastnú zodpovednosť za to, že skonzumujeme napríklad pri potravinách, ktoré sa rýchlo kazia, keď ich v domácich podmienkach alebo pri prevoze z obchodu zle uskladníme, tak môže dôjsť k pokazeniu, i keď výrobca tam garantuje istú dobu spotreby, ale, samozrejme, vieme si to odkontrolovať pohľadom alebo čuchom. To sú základné veci. Často ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne kolegovi Krajčímu za jeho príspevok a za jeho snahu robiť pre, urobiť niečo pre ľudí v núdzi a oceňujem ministerstvo a pani ministerku za to, že, že naozaj sa snaží urobiť všetko pre ochranu zdravia nášho národa. To je, to je priorita, tomu chápem, toho, tomu rozumiem.
Len chcem vás naozaj poprosiť, pani ministerka, aj poslancov, aby sme si práve možno aj v tomto adventnom čase uvedomili, ako je potrebné pomôcť rodinám v núdzi, nesťažovať zbytočne a nepridávať bremená charitatívnym organizáciám, ktoré sú overené. Oni sú overené, majú za sebou desaťročia práce. Netreba pridávať bremená ďalšie byrokratické na to, aby mohli robiť nejaký úkon pre rodiny v núdzi. Zvlášť sa prihováram aj kvôli jednorodičovským rodinám, ktoré majú naozaj malý finančný príjem, málo prostriedkov a každá trvanlivá potravina, ktorú dostanú, im pomôže. Pripomínam opäť, že práve v tomto adventnom čase, predvianočnom čase tieto rodiny dostávajú rôzne dary v podobe trvanlivých potravín, takže vyzývam pani ministerku, vyzývam poslancov, pomôžme tomu aj legislatívne, aby táto charita sa mohla ďalej realizovať v prospech rodín v núdzi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať kolegovi pánovi poslancovi Krajčímu za jeho príspevok, v ktorom vidieť to, že je veľmi dlhý čas činný v tejto oblasti, kde sa pomáha ľuďom, kde sa rozvíjajú rôzne sociálne aktivity. Ja by som ho len doplnil.
Jeden môj sused je riaditeľom diecéznej charity v Žiline a tiež hovorí, že mnohokrát tá snaha o určitú takú prísnosť a dôslednosť v niektorých tých predpisoch spôsobuje, že ľudia, ktorí žijú naozaj v hrozných podmienkach zdravotných, hygienických a tak ďalej, tak ak im chceme zlepšiť život, tak zrazu sa vyžadujú podmienky, ktoré sú kdesi na úplne opačnom spektre, absolútna nejaká zdravotná nezávadnosť, sterilita a tak ďalej a je to vlastne problém. Čiže myslím si, že treba sa pozerať aj na tú prax, v ktorej pán poslanec Krajči má bohatú skúsenosť a mnohí ďalší ľudia, a skúsiť nájsť riešenie, ktoré je dostatočne bezpečné a zároveň ale výrazne zlepšuje kvalitu života tých ľudí, ktorým je táto pomoc určená.
Ďakujem veľmi pekne.