11. schôdza

Vážené dámy a páni, milý Ondro, tento zákon síce vyzerá ako recesia, ale je myslený absolútne vážne. A vysvetlím prečo. Pretože pokiaľ sa budeme tváriť a brať vážne, a my to, bohužiaľ, berieme vážne, že budeme tolerovať nie predsedu vlády, ja kašlem teraz na predsedu vlády, je mi úplne ukradnutý v tomto, to, že polícia nám do očí tvrdí, že nevie nájsť predsedu vlády, to ja považujem za recesiu, že oni si z nás robia dobrý deň. To, že sudkyňa v rezorte ministerky spravodlivosti povie, že ona predsa nebude požadovať, aby bolo doručené predvolanie na súd od predsedu vlády. To kde sme? To sme v tej liberálnej demokracii? To je absolútna anarchia, to je absolútna anarchia a s týmto sa ja nechcem zmieriť. Tak potom, keď veľká vrchnosť berie takúto imunitu od štátnych orgánov, prečo by nemohli aj ostatní občania?
Ja to myslím smrteľne vážne, pretože iba takýmto spôsobom môžeme zaručiť v súčasnom štáte za tejto vlády rovnosť občanom pred zákonom. Ja sa nechcem na to pozerať, že policajti sa tvária, že nevedia kde je predseda vlády, že je nezastihnuteľný. To čo si dovoľujú?! To je pre mňa absolútne vážna vec. To čo si dovoľuje sudkyňa, ktorá povie, že predsa nebude predsedu vlády, alebo poslancov predvolávať na súd?! To čo si dovoľuje tá sudkyňa? A pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská už dala kárne konanie, už dala návrh na vylúčenie, vyzlečenie tejto sudkyne z taláru? To nám nevadí? No mne to teda sakra vadí a ja sa s týmto odmietam zmieriť.
Pán poslanec Baránik, ako som povedal, v zásade súhlasím s tým, čo ste povedali, ale tu nejde o predsedu vlády, ja zvysoka kašlem na predsedu vlády, ja len chcem, aby nemohol štát šikanovať normálnych občanov a naháňať ich, ak to isté nerobí voči ústavným činiteľom. Prečo by mali občania znášať to? Čo, čo žijeme vo feudálnej spoločnosti, čo sme v cisárstve, v c. k., kráľovskej monarchii? Kde? My sme v republike, my sme v republike. Pokiaľ budeme akceptovať neprípustné správanie štátnych orgánov a budeme sa tváriť, že no tak chápeme proste, no tak za tejto vlády je to takto, ja to nechápem, je to nebudem akceptovať a budem žiadať, aby štátne orgány sa správali rovnako ku každému. Nebudem hrať túto hru s nimi, že, bohužiaľ, teraz je to takto, však uvidíme. A súhlasím s vami, že aby sa to zmenilo, tak treba vymeniť ministra vnútra a treba vymeniť pravdepodobne aj liberálno-demokratickú ministerku Žitňanskú a samozrejme predsedu vlády.
Pán poslanec Galko, ja mám rovnakú skúsenosť. Práve dnes mi volal policajný vyšetrovateľ, voláva mi veľa, v rôznych prípadoch a úplne normálne som sa s ním dohodol, povedal som, dohodli sme sa, že tento týždeň máme plénum, to znamená budúci týždeň, dohodli sme si termín a prídem. Považujem to za absolútne normálne. Okrem toho moja skúsenosť s väčšinou policajtov je taká, že sú to slušní, normálni ľudia, ktorí si plnia svoje povinnosti. A tak by to podľa mňa v civilizovanom svete malo byť.
A ešte jednu vec vám chcem pripomenúť, vážené dámy a páni, to mi vadí na polícii, a preto chcem, aby nemohla naháňať ani občanov. Lebo pokiaľ si ja dobre spomínam na prípad istého poslanca Matoviča, a vy teda viete, že ja s pánom Matovičom nie som žiadny kamarát, ja si tak nejak spomínam, že keď ho polícia potrebovala vypočuť, tak mu doručila predvolanie do televíznej relácie, do televíznej relácie mu doručila predvolanie s tým, že termín výsluchu je zajtra, zajtra ráno. Nemala s tým polícia žiadny problém, keď išlo náhodou tesne pred voľbami o pána poslanca Matoviča, ktorého ja teda nemám rád. To čo si dovoľuje polícia? To čo si dovoľuje, a teraz by som povedal, zle hovorím polícia, lebo väčšina policajtov je normálnych a slušných ľudí, ktorí si robia prácu, čo si to dovoľujú tí policajní funkcionári? A ja sa na to nebudem pozerať a akceptovať tú hru, že no, to vieme, teraz je to tak, lebo oni to tak robia. Ja to nebudem akceptovať, to je rovnaký prístup, aký zvolila mimochodom Charta 77. Platil helsinský proces v Československu v 77., všetky ľudské práva boli povolené v ústave? Tak sa niektorí ľudia začali správať, že no tak to berme vážne, my to teda žiadame. Tak správali sa tí ľudia absurdne? Mocensky možno absurdne, ale správali sa s úplnou logikou toho, ako by sa slobodní ľudia v spoločnosti mali správať. A keďže výkonná moc je v rukách tejto vlády a my nie sme schopní dnes počas ministrovania pána Kaliňáka zaručiť a zabezpečiť, že policajní funkcionári si budú plniť svoju prácu, tak ja ako poslanec Národnej rady, ako člen zboru, ktorý má legislatívnu moc, sa snažím zrovnoprávniť normálnych občanov a ich povinností s povinnosťami predsedu vlády, pretože to pán poslanec Baránik ovplyvniť môžme.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, tlač, o ktorej budem teraz trochu uvádzajúco hovoriť, máte na stoloch pod č. 337, uznesenie, o ktoré ide. V nadväznosti na situáciu týkajúcu sa financovania odborných a spoločenských aktivít v rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je žiaduce, aby sa kvôli pretrvávajúcim podozreniam uskutočnila kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami na predmetnom ministerstve.
Na základe stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zo dňa 21. novembra 2016 (č. jednacie Z010211/2016/1155/KJI-400) je známe, že tento orgán sa v súčasnosti ešte len rozhoduje, či vôbec zaradí mimoriadnu kontrolu prideľovania zákaziek na organizáciu odborných a spoločenských aktivít súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie do plánu kontrolných akcií realizovaných v roku 2017.
Kolegyne a kolegovia, na túto tému sme diskutovali v Zahraničnom výbore Národnej rady v dňoch 24. a 25. novembra 2016. Zahraničný výbor uznesením č. 31 v časti b) jednomyseľne, podčiarkujem, jednomyseľne navrhol Národnej rade, aby požiadala Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky podľa § 114 zák. č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov o vykonanie predmetnej kontroly v záujme riadneho prešetrenia celej záležitosti a posilnenia dôvery verejnosti vo fungovanie orgánov verejnej moci.
Navrhujem teda, aby Národná rada podľa § 5 ods. 4 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadala uznesením Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o vykonanie kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vo vzťahu k prideľovaniu zákaziek na organizáciu odborných a spoločenských aktivít súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mám tú česť predstaviť návrh, ktorý je na tejto schôdzi v roku 2016 posledným návrhom zákona predstavený v tejto Národnej rade. Aj možnože nakoniec dobre, že to bude takto v takejto situácii. Prvýkrát sme takýto návrh zákona predstavovali, keď bolo 25. výročie od doby, keď sa zmenil režim. Tvrdo povedané, možno, ale určite pravdivo, a doteraz sme neboli schopní vysporiadať sa s krivdami, ktoré predchádzajúci komunistický režim u nás zanechal. Škody, ktoré napáchal komunizmus, sa určite nedajú vyčísliť a neexistuje ani tá suma, ktorá by ľuďom angažujúcim sa v protikomunistickom odboji dokázala vrátiť ich sny, odškodnenie za nespravodlivosť, utrpenie, krivdu, ktorú komunisti na nich a na ich najbližších spáchali. Určite ani samotné odškodnenie, ktoré navrhujeme, im tieto sny nevrátia. Hodnotu ľudského života, ktorý bol po 40 rokov utláčaný, im to nijakým spôsobom nenahradí. Takže aj tento zákon, prosím vás, berte ako satisfakciu za roky strádania, ktoré pretrvávajú doteraz. U tých ľudí, ktorí boli takto poškodení, skutočne pretrvávajú až doteraz.
Poviem v skratke, čoho sa návrh týka, a potom viac poviem v rozprave. Návrh by som rozdelila na dva celky. A to, jeden celok hovorí o odškodnení obetí komunistického režimu a ich manželov, manželky alebo vdov po týchto poškodených. Navrhujeme jednorazové odškodnenie vo výške 1 000 eur. Na druhej strane tá druhá časť zákona pojednáva o plošnom zdanení výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent. Stretli sme sa s názorom, že sme príliš ústretoví s tým, že chceme zdaniť tieto dôchodky o 50 percent. Sú mnohí, ktorí by povedali, že úplne odstrániť výsluhové dôchodky pre takýchto ľudí. A ešte oblasť, o ktorej hovoríme. Ide o pracovníkov príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Príslušníkov. Nie teda iba spolupracovníkov, ktorí neboli viazaní pracovnou zmluvou.
Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo na príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby Stasi, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov pre príslušníkov takýchto zložiek a po nedávnej legislatívnej zmene v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti.
Otázky možného rozporu, lebo s tým sme sa stretávali pri vypracovávaní, otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami zamietol pred dvoma rokmi Európsky súd pre ľudské práva, kde v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, že služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov. A máme tým na mysli práve výsluhové dôchodky. Pričom k takémuto zásahu do ich výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou. Takže z tohto vyplýva aj odôvodnenie, prečo sme sa pustili do úpravy podobnej, ako platí dnes v Poľsku. Preto, lebo tam už je aj európskym súdom potvrdené, že ten spôsob vysporiadania sa s touto témou je urobený dobre.
Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane, vyberanej zrážkou, bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a ich bezpečnostných zložiek dodatočne strhávaných 50 % ich výsluhových dôchodkov. Keďže sa predpokladá, že vysoko postavení príslušníci mali dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur, ich zdanením by sa tak dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti podľa dĺžky vykonávanej činnosti, keďže už len skutočnosť, že sa podieľali na popieraní základných práv a slobôd, je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov. A na druhej strane je potrebné vzdať morálnu úctu politickým väzňom, ktorí trpeli v dobe neslobody, ako aj ich manželkám, ktoré boli neraz priamo postihnuté stratou živiteľa a následným politickým sledovaním, a to prostredníctvom symbolického odškodnenia v podobe jednorazového finančného príspevku 1 000 eur. Myslím, že je najvyšší čas, aby sme sa, a Slovenská republika, aby sa vysporiadala s týmto dlhom z minulosti a aspoň takto symbolicky a morálne odškodnila ľudí, ktorí trpeli nie preto, že skutočne chceli zle v Československu, chceli spôsobovať nejaké zlo v Československu, ale len preto, lebo chceli slobodne vyjadrovať svoj politický názor, prípadne svoje náboženské presvedčenie.
Ďakujem pekne. Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 rokovacieho poriadku predkladám informáciu k uvedenému návrhu zákona, tlač 306.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 311 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory, a to: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017, respektíve gestorský výbor do 30. januára 2017.
Skončila som. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výsluhové dôchodky v prospech tých, čo nás prenasledovali, ktoré doteraz dostávajú, sú, neviem, či povedať hanbou už nie je otrepané, v tejto sále sa používajú silné slová, sú urážkou podľa mňa slobodného Slovenska. Vyzerá to, akoby Slovensko síce získalo slobodu, ale nejak sa ešte nerozhodlo, či mu patrí a či je slobodné skutočne aj vnútorne. Na jednej strane keď predkladáme, už toto nie je prvý návrh zákona, ktorý sa vyrovnáva s minulosťou, keď predkladáme tieto zákony, nevyvolajú ani polemiku a stáva sa, že sú odmietnuté.
Neviem, či si kolegovia poslanci a poslankyne uvedomujú, že, povedzme, odmietnutím takých silných symbolov, ako je tento zákon, ale aj doobeda rokovaný zákon o pamätných dňoch okupácie a zbavenie sa okupácie, že aký signál vysielajú tí, ktorí si neuvedomujú, že to sú naozaj piliere, na ktorých stojí táto republika, že to sú zákony a opatrenia, ktoré súvisia s budovaním štátu, či si uvedomujú, aký signál vysielajú mladým ľuďom, aký signál vysielajú svetu, zahraničiu. Desiatky rokov po okupácii sa Národná rada nevedela rozhodnúť, či si to chce pamätať. Desiatky rokov po zbavení sa okupačných vojsk sa nevedela rozhodnúť, že z toho urobí pamätný deň, okamih, keď sme sa zbavili cudzích vojsk.
Teraz rokujeme o ďalšej trápnosti, rokujeme v meste, kde máme stále Námestie hraničiarov, jedno z najväčších námestí tohoto mesta a so symbolmi bývalého režimu, ktoré na ňom ležia. Asi päť kilometrov vzdušnou čiarou je brána slobody, kde sú mená zabitých, zabitých občanov Slovenskej republiky, ktorých zavraždil komunistický režim preto, že chceli prejsť hranice. Banálna vec, ktorá je nám dneska úplne dostupná v celej Európe.
Výsluhové dôchodky pre ľudí, ktorí porušovali ľudské práva, žili z toho, že zastrašovali a prenasledovali demokratov, často mladých ľudí, bez ohľadu na to, či to boli ženy, deti. Sú prípady, kedy boli prenasledovaní a ponižovaní 13-, 14-roční ľudia. A to nehovorím o päťdesiatych rokoch, hovorím o dobe normalizácie, ktorú si vy starší pamätáte. Mali ste možno to šťastie, vás sa ten prst násilia nedotkol, možno ste ani nikoho v rodine nemali, kto by v päťdesiatych rokoch utrpel, ale je faktom, že ten režim bol mimoriadne násilný. Máme o tom platné zákony. O tom, že bol zločinecký a že Štátna bezpečnosť bola zločineckou organizáciou. A predsa sa dôchodky pre túto organizáciu priznávajú, takzvané výsluhové. Čiže tu nikto nesiaha na dôchodky za odpracované roky, hoci plat toho dôstojníka Štátnej bezpečnosti, nehovoriac veliteľa, a plat toho chudáka, ktorý prišiel o každú robotu a robil s lopatou, najmä ak sa vrátil z nejakej basy, robil skladníka ako, povedzme, kardinál Korec, áno, skladníka celý život. Tondra, biskup Tondra robil električkára. Tí ľudia nemohli mať dôchodky žiadne. Úbohé, najúbohejšie a mnohí teda, tieto mená zhodou okolností poznáme, ale uvedomte si, že tisíce a desaťtisíce nepoznáme. Tiež boli veriaci, prišli o existenciu, vyhodili ich z práce, zo škôl, nedoštudovali a ich život sa drasticky zmenil. Už spomínaných 250-tisíc ľudí emigrovalo. Tento národ je dodnes poznamenaný obrovskou jazvou, obrovskou operáciou, ktorou bola okupácia, a to, že naše politické špičky komunistickej strany sa jej podrobili. Nejdeme ich súdiť, bola to ťažká doba.
A tento zákon nie je odsudzujúci. Tento zákon hovorí, že len časť tých výsad, ktoré veľmi amorálne poberajú ľudia, ktorí sa zúčastňovali, zastrašovania, prenasledovania občanov, ktorí nespáchali žiaden trestný čin, ale ich zastrašovali a prenasledovali pre vieru, pre názor, preto, že mal príbuzného v zahraničí, a mohol by som menovať, všetci viete si to sami doplniť. Ide len o jednu polovicu týchto výsluhových dôchodkov a ide len o symbolické gesto. Neublíži to generálovi Lorencovi, ktorý poberá generálsky dôchodok po tom, čo svoj profesný život prežil ako poradca Penty. Neublíži to plukovníkovi Pačesovi. Mohol by som vám menovať najväčšie beštie bratislavskej služby, 20 rokov ma vyšetrovali v tajnej službe. A viem aj, ako nakladali s inými ľuďmi, ktorým pálili cigaretami ruky, nie v päťdesiatych rokoch, to sa tak u nás traduje, že len tie päťdesiate roky, a to už nikto nežije, to nie je pravda. Ten človek, ktorý zastrelil v Petržalke utečenca, alebo ten dôstojník, ktorý nechal psami zožrať mladého chlapca, na čo ho nechal vykrvácať na mieste, ten žije s nami tu v tomto meste. A predsa tu nerokujeme o jeho potrestaní. Tak sa vyvinula situácia, že nikto nedá satisfakciu zabitým, rokujeme len o symbolickom veľmi jemnom geste, drobnom odškodnom pre tých ešte zopár preživších politických väzňov a zobratie polovici odmien výsluhových dôchodkov. To sú odmeny, to nie sú, samozrejme, dôchodky. Ani poslanci nebudú mať výsluhové dôchodky. Okrem vojakov, ako viete, a uniforiem proste ich majú len príslušníci Štátnej bezpečnosti. Je to absurdita, na ktorú poukázali moje kolegyne už v minulom volebnom období, a nemožno povedať k tomu nič iné, len buď pred tým pichnem zbabelo znovu hlavu do piesku, alebo jednoducho toto symbolické gesto urobíme. Tým ľuďom to nebude chýbať. Tým obetiam to nevráti tie roky. To len nám pomôže a tým, ktorí sledujú slovenskú Národnú radu a pýtajú sa, či tí ľudia vedia, v ktorom storočí žijú a pre aké hodnoty, na akých hodnotách stoji Slovenská republika. Pre ktoré hodnoty vôbec mohla vzniknúť, lebo len vďaka tomu, že sme sa prihlásili k hodnotám slobody a demokracie, mohla Slovenská republika získať rešpekt a začlenenie do medzinárodných štruktúr, len vďaka nim má priznanú suverenitu.
Priznať, urobiť toto symbolické gesto má zmysel v duchu kresťanských hodnôt. Má zmysel v duchu humanistických tradícií a má zmysel v duchu zdravého ľudského rozumu. A či už sa riadite, či ste veriaci, alebo nie, tak viete, že prenasledovať človeka, mučiť ho, zastrašovať ho, sledovať ho, prijať ideológiu, že cudzia viera má byť trestaná, kresťanská viera, že má byť trestaná. Však kresťania tu žili v jak katakombách za rímskeho impéria. Ja viem, vy ste možno niektorí takých ani nepoznali, ja áno. Aj takých, čo boli zabití nie v päťdesiatych rokoch. Bol tu kňaz Coufal, ktorý bol brutálne zavraždený v osemdesiatych rokoch. Je tu možnosť urobiť gesto alebo znovu vyslať signál, že my nevieme, na akých hodnotách stojíme. Sme tak rozdelení, že ani len hodnoty dobra a zla nie sme ochotní pomenovať, chceme, aby sa to miešalo. Nech tí, čo prenasledovali, sú odmenení a tí, čo boli prenasledovaní, bezmocní a s holými rukami, nech sú potrestaní. Nech naďalej vedia, že táto Národná rada nimi opovrhuje, ich utrpením.
Dámy a páni, ja poznám veľa politických väzňov. Samozrejme, často sa spomína ich najznámejšia tvár Anton Srholec, deväť rokov v Jáchymove. Práve preto, že ich veľa poznám, nikdy som ako politický väzeň si neuplatnil žiadnu výsadu. Ja som sa dostal do väzenia veľmi mladý, prežil som ho, chvalabohu, v zdraví, zvyšné roky som pracoval manuálne, čo mi len pomohlo. Nenariekam nad tým, čo ma stretlo, a nikdy som nepožiadal ani len o najmenšiu výsadu, ktorá by súvisela s politickými väzňami. Tu sa hovorí o symbolickom geste aj pre tých, čo tu už medzi nami nie sú. Ale najviac, verte mi, že aj mnohí, politický väzeň, keby tu mohol hovoriť, tak by vám povedal, že vám na to kašlem po toľkých rokoch. Už mi zomrel ten kamarát, ten kamarát, ten kamarát. To sú hrdí ľudia, tí sa nezlomili za totalitného režimu a nestoja s prosíkom, tuná v predizbe. Nenájdete tam ani jedného. Ani na balkóne. Neprosia o peniaze, neprosia o nič. Dúfajú v to, že Slovensko, že sa dožijú, že Slovensko je schopné rozoznávať ich obeť, uznať ju a rozoznávať dobro od zla. Rozoznávať krivdu od toho, kto krivdu pácha. Len a len o tomto, dámy a páni, je tento zákon.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)